Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

27.11.2024 o 11:59 hod.

MUDr. Dr. med., MBA

Peter Stachura

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

2.12.2024 14:29 - 14:44 hod.

Hajko Jozef Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán generálny riaditeľ, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou rozpočet Sociálnej poisťovne na budúci rok a teda možno asi aj výhľady na ďalšie roky. Ja len zopakujem to, čo sme počuli pred chvíľou, tie finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, v podstate keby sme brali Sociálnu poisťovňu ako inštitúciu, ktorá by mala mať, ktorá by teda mala riadne hospodáriť, tak tento rok by sme jej museli doplatiť 2,72 mld. eur, aby hospodárila s vyrovnaným rozpočtom. Nejdem teraz rozoberať tie dlhodobejšie príčiny, ktoré tu boli. Ja som to hovoril v mojom príspevku k návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok. Samozrejme, sú tam historické veci, mohli by sme hovoriť o II. pilieri, mohli by sme hovoriť o demografii, mohli by sme hovoriť o podmienkach dôchodkového veku, predčasných dôchodkoch a tak ďalej. Ale ja sa budem venovať hlavne tým veciam z posledného roka a, myslím, roka 12 mesiacov dozadu, to znamená, ako sme tu aj sedeli pred rokom, na konci roka 2023.
Takže v prvom rade, ako to vlastne vyzerá so Sociálnou poisťovňou, keď si to zoberieme z hľadiska toho, ako mala hospodáriť, ako sa to počítalo, alebo ako s tým počítal štátny rozpočet. V skutočnosti štátny rozpočet minulý rok počítal s dotáciou pre Sociálnu poisťovni, poisťovne, do Sociálnej poisťovne s 1,6 mld. eur a skutočnosť je taká, ako som povedal, o viac ako 1 mld. eur viac. A ja sa pri tom pozastavím, pretože keď sme vlani hovorili aj s ministrom práce a hovorili sme o tom, že akým spôsobom chce vykryť tie 13. dôchodky, veľkorysé 13. dôchodky, tak sme boli ubezpečení, že nejakým spôsobom sa nebude siahať na nejaké ďalšie príjmy a nebude to súvisieť nejakým spôsobom so zvyšovaním deficitu, plánovaného deficitu štátneho rozpočtu. Je tam rozdiel 1 mld. eur, to znamená, s veľkým znepokojením sa pozerám aj na to, že ako bude Sociálna poisťovňa hospodáriť v budúcom roku. Ťažko to pričítať tu generálnemu riaditeľovi, pretože ten vychádza z nejakých skutočností, ktoré sú tu, a vychádza vlastne z politických rozhodnutí a 13. dôchodok v takej výške, ako je dnes schválený, tak je výsostne politické rozhodnutie. Ale predsa len musíme o tom hovoriť.
Ak môžeme hovoriť o tom, čo možno adresovať tu najvyššiemu predstaviteľovi Sociálnej poisťovni, tak to je výber poistného. Minulý rok, keď sme, keď sme tu hovorili o rozpočte, tak sa rátalo s nejakým objemom výberu poistného a vidíme podľa tých čísel, že to je o 246 mil. eur, taká je očakávaná skutočnosť tento rok. To znamená, výber poistného od ekonomicky aktívneho obyvateľstva by mal byť o takmer 250 mil. eur nižší, nižší, ako sme predpokladali. Asi tam tiež rád si vypočujem odpoveď. Možno tam budú tie predčasné dôchodky, ale o tých sme už dosť veľa vedeli a navyše, čo sa týka predčasných dôchodkov, tam sa dosť sprísnili podmienky v priebehu kalendárneho roka a rozpočtového roka. Takže tam sa niektoré veci upravili. Ale ako vidíme, tak tie predčasné dôchodky sú atraktívne aj dnes a sú atraktívne dokonca tak, že kto nastúpi na predčasný dôchodok tohto roku, tak je to preňho výhodnejšie, ako keby nastupoval na predčasný dôchodok po 1. januári budúceho roka.
Len sa zase prizastavím pri tých číslach, že vlastne o akých sumách to hovoríme, že v akom stave je vlastne Sociálna poisťovňa, ako je politicky nastavená. Politický systém, ktorý, alebo politické rozhodnutia, ktoré tu máme, že do akej miery je únosné, aby sme politicky takto rozhodovali o výdavkoch Sociálnej poisťovni. Ja väčšinou hovorím, samozrejme, že tam nie sú len starobné dôchodky, sú tam všetky ďalšie dôchodky. Nepôjdem ani do fondov, do vnútra a tak ďalej, len poviem tie sumárne čísla.
Zdroje Sociálnej poisťovne na rok 2025 budú niečo cez 16 mld. eur. Je tam aj prevod z minulých rokov, takže vypovedateľnejší údaj sú príjmy v bežnom roku. Tie budú niečo vyše 15 mld. eur, pritom ten transfer zo štátneho rozpočtu sa ráta na výške 2,75 mld. eur, 18 %. Dámy a páni, 18 %. Osemnásť percent bude Sociálna poisťovňa potrebovať transfer zo štátneho. Je to také slovo cudzie, ktoré možno je nepredstaviteľné, ale keď poviem len toľko, že na tieto peniaze si štát bude musieť požičať, požičať na trhoch, a jednoducho aby zadotoval tú Sociálnu poisťovňu. To znamená 18 % zo všetkých tých výdavkov Sociálnej poisťovne, ktoré tu budeme mať, tak budeme kryť na dlh. A to nie je, to je len budúci rok. V tých ďalších rokoch by sa malo pokračovať približne podobným tempom. Inak povedané, každé piate, takmer každé piate euro, ktoré Sociálna poisťovňa vydá na vyplácanie dôchodkov, tak bude kryté na dlh. To znamená, keby sme boli dôslední a zobereme si 12 kalendárnych mesiacov, tak 20 %, to znamená v podstate štyri mesiace teda, ak dobre počítam, 20 %, 10 %, 2,5 mesiaca. Dva a pol mesiaca musí, Sociálna poisťovňa v podstate žije len na tom, čo si požičiame, nie na výbere od ekonomicky aktívnych obyvateľov.
Medzi politické rozhodnutia tohto roka patrilo aj zrušenie rodičovského dôchodku. Môžeme si povedať, že, alebo oponenti povedia, my sme ho nezrušili, však v ústave je jasne povedané, že ten rodičovský dôchodok môže byť aj vo forme daňovej, alebo daňovej úľavy. V tomto prípade tento rodičovský dôchodok môže byť, môže byť alternatíva k tomu systém, čo platí doteraz. To znamená, že z odvodov sa platí, platia deti vlastným rodičom a tak sa to môže platiť z tej asignácie 2 % dane. Pochopiteľne, že nikdy aj keby sa tá daň asignovala len na dôchodky, ktoré majú ekonomicky aktívni obyvatelia, tak nikdy to nepokryje ten rodičovský dôchodok, čo máme dnes, a napokon to priznáva aj vláda, ktorá hovorí o tom, že týmto spôsobom by sa ušetrilo budúci rok 287 mil. eur, takmer 300 mil. eur. To znamená, že ráta sa s tým, že jednoducho ten rodičovský dôchodok, hoci je garantovaný v ústave, hoci je, tak bude v podstate zachovaný takým spôsobom, že bude totálne zredukovaný, ak vôbec nejaké tie dôchodky rodičovské budú, pretože na rozdiel od súčasnosti, keď tie odvody idú automaticky pre tých rodičov, tak v budúcnosti to bude na dobrovoľnom rozhodnutí toho dieťaťa, či prispeje, prispeje svojmu rodičovi a často bude pred dilemou, ak aj chce tie percentá dane poukázať, či to dám svojmu rodičovi, alebo to dám nejakej mimovládnej inštitúcii, ktoré pochopiteľne týmto spôsobom, ak by sa masovo, masovo táto daň uplatňovala ako rodičovský dôchodok, tak prídu o vážne, vážne zdroje.
Chcem pri tom povedať, že, pri tomto rodičovskom dôchodku, že samozrejme, že je dôležité, že v čase, keď budú mať hlbšie do peňaženiek všetci, aj dôchodcovia budúci rok, tak jednoducho prídu o časť, časť svojho príjmu, ktorý poznali tento rok, ale čo je dôležitejšie, tak prestáva nám fungovať, alebo ak vôbec máme systém medzigeneračnej spravodlivosti. Hej? To je taký pekný výraz – medzigeneračnej spravodlivosti. A ja to poviem ešte tak tvrdšie, medzigeneračnej solidarity. Je to veľmi jednoduché. Celá tá filozofia, celá tá filozofia je v tom, toho rodičovského dôchodku, že ak rodič vychová dieťa, umožní mu vzdelať sa a umožní mu, aby mal dobré zamestnanie s dobrým príjmom, tak odmenou pre toho rodiča je to, že mu môže zo svojej odvodovej povinnosti určitú časť tomu rodičovi posúvať každý mesiac alebo každý polrok, alebo ako to nastaví systém. Takže toto vlastne padá tá medzigeneračná solidarita a ja poukazujem na to, že to je mimoriadne dôležité. Ja to ukážem na jednom príklade, lebo ten budúci rok bude ozaj špecifický. Bude špecifický nielen preto, že skutočne tá záťaž na obyvateľov bude veľmi veľká cez zvýšené dane a poplatky, ale aj cez jednu ďalšiu vec, na ktorú nikto neupozorňuje, a to, že napr. dôchodcovia budúci rok budú mať valorizované dôchodky podľa dôchodcovskej inflácie. To znamená, ak tie ceny nám tu budú výrazne rásť, tak tí dôchodcovia budú zachránení. Pretože do tej dôchodcovskej inflácie sa počítajú, idú tam hlavne ceny potravín, ako viete, tretinu, štvrtinu až tretinu dôchodkov vynakladajú dôchodcovia na potraviny.
Takže dôchodcovia budú ošetrení valorizáciou, ktorá je v zákone nastavená, ale rodiny s deťmi nebudú ošetrené. Jednoducho ak tie rodiny s deťmi budú menej zarábať, tak nebudú mať kompenzovanú tú stratu takýmto spôsobom. A navyše, ideme im zobrať veľkorysý daňový bonus, uznávam, že je veľkorysý, ale práve v tých podmienkach budúceho roka by ten daňový bonus bol namieste, aby ostal zachovaný, pretože my ideme ubrať rodinám z toho čistého príjmu a keď sa pozrieme na analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tak vidíme, že tí, ktorí najviac doplatia budúci rok na konsolidáciu, sú rodiny s deťmi. Skutočne. A osamelí rodičia. To znamená, že oni budú niesť tú ťarchu a potom sa mi zdá až nemorálne, napr. ako aj dnes sme vyzvali, aby predložila vláda, stále voláme po tom, akým spôsobom chce dotovať ceny energií. Ak pristúpime alebo zotrváme na plošnom dotovaní cien energií, tak v podstate rozhádžeme peniaze a tým pádom na tie dotácie plošné sa pozbierajú všetci a najmä tie rodiny s deťmi, o ktorých som hovoril. Je to morálne, aby sme rozdávali plošne dotácie aj tým, ktorí ich nepotrebujú, a aby sa v ťažkom roku, budúcom, na to zbierali práve tí ľudia, ktorí budú mať najhlbšie do vrecka? No ja si myslím, že nie.
Ak môžem niečo vyčítať tvorcom rozpočtu Sociálnej poisťovne, tak chýbajú mi analýzy. Poviem príklad. Budúci rok sa zvýšia stropy na odvody sociálneho poistenia zo 7-násobku na 11-násobok priemernej mzdy. Ono sa to zdá, ako sme počuli, ako počúvame tú rétoriku, bohatým sa uberie a tí chudobnejší budú trpieť menej. Tí, čo viacej zarábajú, tak budú platiť aj vyššie odvody, keď to teda vyjadríme jedným číslom, pretože majú vyšší príjem, no tak budú platiť vyššie odvody a zastropujeme im to niekde až na 11-násobku priemernej mzdy. No fajn, keď sa tak rozhodli vo vládnej koalícii, ale ja tu nemám v tom rozpočte Sociálnej poisťovne žiadnu analýzu, že koľko, ako to ten štát chce vybrať. Ja, my máme jediné číslo, ktoré predstavil minister financií pri zverejnení konsolidačného balíka, a to je 92 mil. eur. O toľko by sa malo vybrať na sociálnych odvodov viac, pretože sa len zdvihnú stropy. No lebo keby sme spravili analýzu, mám podozrenie, že to je statická analýza. To znamená, že sme si zobrali, koľko máme takých ľudí, však Sociálna poisťovňa má svoje databázy, ktorí zarábajú také veľké peniaze, že budú musieť platiť vyššie odvody. Spočítali sme to a vyšlo nám 92 mil. eur. Prosím vás pekne, kto sú tí ľudia, ktorí platia takéto vysoké odvody? To sú často manažéri, ľudia na rozhodovacích funkciách. Tí, ktorí napr. rozhodujú na Slovensku o investíciách. To sú ľudia, samozrejme, veľmi dobre platení, stále nie tak, ako v zahraničí, ale veľmi dobre platení a sú veľmi dobre platení aj preto, aby prijímali správne rozhodnutia. My sme investične totálne poddimenzovaní. Sme takí poddimenzovaní, že chodíme s prosbami do Číny a ťaháme si sem tie investície, aj keď vyhovujú oveľa viac tým, čo ich donášajú, ako tým, čo ich prijímajú. A my v tomto čase ideme zaťažovať ľudí, ktorí sú na týchto pozíciách, oveľa vyššími sociálnymi odvodmi.
Však si to len predstavte. On má na stole papier, ako sa rozhodne, ako jeho firma bude investovať a povie si, no ale tak toto mi robia, vidím tu ešte, že tu je nejaká nezmyselná transakčná daň, vidím, že mi dvíhajú dane z príjmu ráznym spôsobom. Vidia, že štát si napriek tomu necháva pokladničku vo Všeobecnej pokladničnej správe, že má svoju pokladničku, z ktorej si bude môcť míňať peniaze, ako uzná za vhodné. A ja mám, ja mám na základe tohto sa rozhodnúť, že budem na Slovensku investovať? No veľmi dobre si to spočítam, či to spravím.
Ďalšia vec, hovoríme o tom, že nám utekajú ľudia, schopní ľudia. Prosím vás pekne, ako chcete motivovať ľudí, ktorí pochopiteľne musia mať túžbu zarábať dobré peniaze. Keď im poviete, no tak keď ich budete zarábať, tak vám ich zodvodníme alebo zdaníme týmto spôsobom. Vyháňame ľudí a vyháňame opäť tých ľudí, ktorí majú možnosť si zarobiť veľké peniaze v zahraničí. A tretia vec, vôbec nepriťahujeme naspäť ľudí, ktorí v tom zahraničí už sú, vyše 100-tisíc ľudí. Za posledných päť rokov Poľsko má štatistiky, že viac priťahuje ľudí z vonka, ktorí odišli, ako odchádza von. Posledný prieskum, čo som videl, tak takmer polovica mladých ľudí chce z tohto štátu odísť. To sú šialené čísla. To znamená, my by sme mali veľmi dobre hľadieť na to, že ako formujeme to prostredie a jeden z tých prvkov toho prostredia aj sú stropy na sociálne odvody. Ale dá sa o tom uvažovať, len opakujem, chýba mi tam analýza. Ja viem, že ťažko sa robí analýza k takýmto veciam, ako hovorím, ale predsa len, dajú sa spraviť prieskumy a tak ďalej. Keď si vie súkromná firma spraviť prieskum, že ako hľadia ľudia na náš domáci pracovný trh, tak prečo by si to nemohol dať spraviť aj štát.
A napokon sa pozastavím pri 13. dôchodku, už som o ňom hovoril. My keď sme pri schvaľovaní 13. rozpočtu hovorili s ministerstvom práce, tak hovoril o tom, že napríklad že ten 13. dôchodok má vykrytý finančne. A teraz vidíme, ja som to čítal úplne na začiatku, že ten deficit, ktorý má Sociálna poisťovňa a ktorý, ktorý chcel štát, štát vykrývať cez štátny rozpočet, tak je oveľa vyšší. Nuž, odkiaľ prichádzajú tie zdroje? Otázka je, keď ideme teraz konsolidovať, a hovoril som tu napríklad o tej, o tej dôchodcovskej valorizácii dôchodkov, ktorá je svojím spôsobom ošetrená, je ozaj namieste, aby sme ostali pri takýchto 13. dôchodkoch, plošných 13. dôchodkoch ? Nepýtalo sa, a to sa týka, možno je to pre pána riaditeľa politické rozhodnutie, ale asi sa on pýtal svojich, svojich šéfov na ministerstve práce a na ministerstve financií, že akým spôsobom chce štát pristúpiť, vláda pristúpiť k 13. dôchodkom budúci rok. Samozrejme, že tie čísla, ktoré tu máme, tak rátajú s takým istým 13. dôchodkom, ako bol dnes. To znamená všetci vo výške toho priemerného. Tak otázka znie, a nejdeme to prehodnotiť? Skutočne na to máme?
To je to isté, čo som hovoril pri tej plošnej energopomoci, stále čakáme, čo s ňou bude. Neprehodnotíme tie 13. dôchodky? Alebo, poviem to takto, neurobíme riadnych 12 dôchodkov, že ten 13. dôchodok vyhodíme úplne? To nie je útok na dôchodcov, to je, to je starosť o verejné financie, pretože tie vysoké 13. dôchodky často dostávajú ľudia, no vysoké, dostávajú priemerné, ale jednoducho ich nepotrebujú tie 13. dôchodky, alebo nepotrebujú ich natoľko ako tí, ktorí majú tie dôchodky ozaj nízke.
Takže to je možno, možno nám povie pán riaditeľ z kuchyne, že či sa uvažovalo o nejakom, nejakej zmene, o nejakých, nejakom inom prepočte 13. dôchodkov, aby to ten štát nepotopilo. Skutočne, takmer 3 mld. eur, uvedomme si, 3 mld. eur, ktoré potrebuje Sociálna poisťovňa na vyskladanie svojich, svojich výdavkov, tak tie 3 mld. eur tvoria polovicu celého schodku štátneho rozpočtu, jednu polovicu. To znamená, keby sa vyšetrilo, keby sa vyriešil problém s tou veľkou sekerou v Sociálnej poisťovni, tak sa veľmi pomôže vôbec celým verejným financiám a schodku tých verejných financií.
Ďalšia vec, a posledná, čo poviem, lebo už mi uteká čas, je, že Sociálna poisťovňa má obrovské pohľadávky. Všetko so všetkým súvisí, spomínal to tu aj pán najstarší poslanec v parlamente, všetko so všetkým súvisí, skutočne súvisí, pretože ak sociálna, ak zdravotná, ak zdravotné zariadenia nedokážu, nieže nedokážu, ony už automaticky neplatia sociálne odvody, automaticky. To znamená, ak nevyriešime problém v zdravotníctve, tak nechávame obrovský problém v Sociálnej poisťovni. Je to, je to obrovský problém a takto by sme mohli ísť ďalej, mohli by sme ísť ďalej aj do iných oblastí, pretože nielen zdravotné zariadenia neplatia sociálne odvody a sú tu ďalšie inštitúcie. S tým súvisí, samozrejme, problém vymáhania pohľadávok a tak ďalej a tak ďalej.
Takže to sú, to sú možno, možno pár otázok, ktoré nám pán generálny riaditeľ dokáže na ne odpovedať, možno na niektoré nie, ale ja si so záujmom, záujmom vypočujem jeho odpovede.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.12.2024 12:51 - 12:51 hod.

Hajko Jozef Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, krátko sa vyjadrím aj ja k tomuto návrhu zákona.
Prvá vec, čo poviem, ceny potravín, skutočne sme nad priemerom Európskej únie. Máme ôsme najdrahšie potraviny v celej Európskej únii a keď sa pozrieme do okolitých štátov, tak tie porovnania posledné, ktoré tu máme, tak sme drahší o 5 %, alebo nižšie ceny o 5 % majú, majú v Maďarsku, v Česku o 7 % a v Poľsku dokonca o 27 %. To znamená, ceny potravín sú skutočne problém.
Druhá vec je, že akým spôsobom, akým spôsobom k tomu pristúpiť, aby sa tie ceny potravín upravili. Samozrejme, že je tu veľa politických vyhlásení, akým spôsobom sa to bude diať. Dokonca sme zaregistrovali aj vyhlásenia o regulácii cien potravín, predrečník tu hovoril o tom, že čo spôsobilo, čo spôsobila regulácia cien v Maďarsku, nie je tu žiadne riešenie. Ten, ten vývoj, ešte spomeniem ešte jeden dôležitý údaj, že hovoril som do minulosti, ale keď sa pozrieme na aktuálne čísla, tak októbrová inflácia v potravinách nám rázne vyskočila, zaregistrovali to mnohí, mnohí spotrebitelia. Ceny napríklad tukov, masla a tak ďalej išli o 30 % hore a je to veľmi znepokojivý signál, keď k tomu pripočítame, že budúci rok nás čakajú ďalšie, ďalšie poplatky ako vo forme transakčnej dane, ďalšie zvýšenie dane z pridanej hodnoty, i keď u potravín to je naopak, ale mnohé, mnohé ďalšie, ďalšie, ďalšie dosahy na obyvateľov, tak môžeme očakávať, že tie ceny potravín dole nepôjdu, skôr pôjdu naopak. Preto pokladám aj za nedostatočné, aby sme sa venovali len takým opatreniam, ktoré sú takou pozlátkou, alebo neviem, jak to nazvať, alebo skôr niekedy kamuflážou. Toto je ten porovnávací portál, ktorý v Maďarsku nejaké, nejaké, nejaké výsledky nepriniesol.
Takisto ako nepovažujeme ani silné reči predstaviteľov vlády o tom, že to budú kontrolovať a budú stíhať obchodníkov, ktorí napríklad neuplatnia zníženie dane z pridanej hodnoty. Považujeme to za jednoducho uhýbací manéver, pretože predseda vlády Robert Fico sám v minulosti povedal, že zníženie dane z pridanej hodnoty o pár percentuálnych bodov sa neprenesie do cien potravín. Jednoducho ťažko to očakávať a to vidíme pri tých základných potravinách, ktoré idú z 10 na 5 %, čo sa týka DPH.
Samozrejme ako strana, ktorá má návrhy na riešenia, a my sme ich mali už aj pred voľbami, ja ich len zopakujem a sa nám len potvrdzujú, že tieto riešenia sú stále aktuálne, ja poviem tri.
Prvá vec. Potrebujeme riadnu analýzu vlastne, kde nám tie ceny potravín rastú. V Česku napríklad český protimonopolný úrad Úrad na ochranu hospodárskej súťaže o takéto niečo sa pokúsil a jednoducho zmapoval v tom reťazci, v tom vertikálnom reťazci, že kde prichádza vlastne k tým vysokým cenám, ak hovoríme o domácich potravinách.
Druhé opatrenie. Ja som hovoril s predstaviteľmi asociácie moderného obchodu, ktoré združuje tie najväčšie reťazce na Slovensku, a pýtal som sa ich na jednu, jednu úplne jednoduchú vec. Prosím vás pekne, kontroluje vás ministerstvo financií? Však máme tu zákon o cenách. Vchádza do vášho účtovníctva, najmä keď tu registrujeme, registrujeme podnety, že dochádza k repatriácii ziskov, že dochádza k úniku dokonca ziskov, vyvážaniu, vyvážaniu niektorých nákladov do zahraničia. Kontroluje vás ministerstvo financií? Odpoveď bola nie. Tak nech to kontroluje. Nech ministerstvo financií kontroluje tieto reťazce.
A tretia vec. Ja som sa stretol aj s predsedom Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, ktorého som sa pýtal, či tu máme koncentráciu na Slovensku, pretože niekoľko reťazcov skutočne ovláda viac ako polovicu trhu a dokonca som sa ho pýtal aj to, čo sme hovorili aj my v minulosti, či tu náhodou nie je jeden, jeden alebo dvaja z tých reťazcov, ktorí sú cenotvorcovia. To znamená, že po nich ostatní opakujú tie ceny a tým pádom tie ceny sú vysoké. Dostal som odpoveď, ideme sa tomu špeciálne venovať. Bol som pred pol rokom na protimonopolnom úrade. Takže využime aj protimonopolný úrad, pretože toto sú riešenia, toto sú riešenia, ktoré sa nepriečia trhu, pretože ten trh nám spôsobuje, trh je najlepší spôsob, ako dostať tie ceny reťazcov alebo predajní do konkurencie a ak nám nefunguje trh, nech zasiahne protimonopolný úrad, a ak nám nefunguje dohľad nad týmito, týmito predajcami, tak nech pracuje ministerstvo financií.
Preto tento návrh zákona nepodporujeme.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2024 11:26 - 11:26 hod.

Čaučík Marián Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, kolegovia, za reakcie a za faktické poznámky. Zareagujem len na jednu vec, čo sa týka eurofondov, lebo som presvedčený, že keď máme deficitný rozpočet, potrebujeme konsolidovať, o čom sme sa bavili na celej minulej schôdzi, tak je veľké-veľké riziko v tomto rezorte, o ktorom som rozprával, že nám prepadnú eurofondy. Za predchádzajúce programové obdobie prepadne viac ako 200 mil. eur, ktoré neboli vyčerpané, a som presvedčený, že tieto sú už pre poľnohospodárov nenávratne stratené.
Ale môžu nám prepadnúť zdroje aj z nového obdobia, ktoré začalo už v roku 2023 a ´24, to znamená, sme na konci roku 2024. Máme za sebou druhý rok nového programového obdobia a nebola vyhlásená v rezorte pôdohospodárstva žiadna výzva. To znamená, toto môže znamenať prepadnutie viac ako 800 mil. eur.
A toto je obrovská škoda a riziko.
My sme na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie zaviazali uznesením ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka predložiť výboru všetky aktivity, ktoré boli a budú vykonané na zníženie rizika dekomitmentu, teda prepadnutia európskych zdrojov pre rezort pôdohospodárstva. Veríme, že pán minister nám takúto správu na výbor doručí ešte počas tejto novembrovej schôdze parlamentu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2024 11:26 - 11:26 hod.

Šmilňák Martin Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Pán kolega Čaučík bol odborný, analytický a párkrát sa obrátil na pána ministra, ktorý, žiaľ, v tejto sále nie je a nie je tu ani žiaden iný minister. Chápem potreby biologické a tak ďalej, ale už prešla chvíľa.
Ja nadviažem na to, čo si povedal, pán minister a jeho štátny tajomník povedal o ďalšom rezorte, o školstve, že je to skokan roka, čo sa týka rozpočtu, a pritom zavádzajú, pretože prevzali materské školy od miest a obcí pod, pod kapitolu ministerstva školstva a prevzali s nimi aj balík peňazí a toto vraj znamená navýšenie rozpočtu školstva.
A okrem toho prevzali aj to, že doteraz boli financované pomocné profesie, pomáhajúce profesie v školstve, ako sú, ako sú špeciálni pedagógovia alebo asistenti učiteľov doteraz financovaní z európskych peňazí, teraz budú financovaní zo štátneho rozpočtu, takže aj toto je vraj navýšenie rozpočtu, ale učitelia to na výplatnej páske neuvidia. Učitelia, ktorí zarábajú dneska nejaké mizerné peniaze za svoju prácu, uvidia tie isté mizerné peniaze aj v januári napriek tomu, že im vzrastú výdavky. Takže mnohí učitelia sa dostanú do platobnej neschopnosti, lebo musia zaplatiť energie, musia zaplatiť svoj život, musia nakŕmiť svoje deti a zaplatiť hypotéky.
A na toto tento rozpočet vôbec nepamätá. Tí, ktorí prehrajú, tí, ktorí budú zbedačení ešte viac ako doteraz, budú učitelia, a keď ministerstvo hovorí, že učitelia sú skokani roka, tak sú, ale smerom dolu, dole kopcom.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2024 11:26 - 11:46 hod.

Hajko Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Kolega Čaučík, spomínal si, spomínal si program rozvoja vidieka, skutočne to je vážna vec, tam to ide budúci rok tuším na polovičku. Ale spomínam to preto, lebo, lebo tento program je, samozrejme, závislý od čerpania prostriedkov z Európskej únie. A teraz sa opriem len o oficiálne údaje, že ako to čerpanie vyzerá dnes, hej? Plán obnovy sa, z plánu obnovy sa zatiaľ vyčerpalo 300 mil. eur, to je ani nie 5 % a sme už v druhej polovici tohto obdobia. Toto sú slová predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, ako predniesol na výbore pre financie. A čo sa týka eurofondov, to je zase správa z ministerstva investícií a regionálneho rozvoja, ktoré vydáva pravidelné správy, tak ku koncu septembra sme dokázali vyčerpať 1,5 %, hej, a sme opäť v druhej polovici. Takže celý, celý aj ten rozpočet, nielen štátny rozpočet, ale aj rozpočet ministerstva pôdohospodárstva bude závisieť od schopnosti čerpať eurofondy a prostriedky z plánu obnovy a odolnosti, zrátam to, na budúci rok to je, pokiaľ viem, tak 3,4 mld. eur. Takže ak budeme schopní čerpať, tak sa bude aj dariť, keď nie, tak bude veľmi zle.
A druhá vec, spomínal si povodne. Ja sa pamätám na september, keď sme mali na Slovensku povodne a predseda vlády prišiel z Poľska z rokovania, kde hovoril, že Slovensko dostane 1 mld. eur na riešenie problémov, ktoré vyplynuli z povodní. Ja tú 1 mld. eur v tomto rozpočte nevidím. Tak neviem, ako si mám vysvetliť, že takáto, takáto skvelá správa prišla na Slovensko, takúto, takáto úžasná dotácia príde, nevidím tú miliardu v rozpočte a to je možno aj otázka potom na ministra financií, aby sa k tomu vyjadril.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.11.2024 11:59 - 11:59 hod.

Stachura Peter Zobrazit prepis
Ja tiež chcem ešte raz apelovať na to, že je to veľmi nepremyslený krok, tu nie je otázka, že či vôbec bude, tu bude ďalšia pandémia, to proste všetci vedia, že to tak je a my sa musíme naozaj na ňu lepšie vedieť pripraviť. Ak odškodníte teraz ľudí, ktorí napríklad rúška, ktoré dokázateľne zlepšili a znížili transmisiu ochorenia, alebo respirátory, ktoré sa neskôr začali používať, tak je to nielen proti teda zdravému rozumu, ale aj proti medicíne založenej na dôkazoch a iných veciach. Čiže ja nehovorím možno o veciach, ktoré boli nezmyselné, lebo súhlasím, že niektoré veci, že behať do lesa, keď si sám, alebo ten papierik, že mal platnosť týždeň, dva, tri týždne, to sú veci, ktoré boli pravdepodobne nešťastné a nie dobré, ale keď urobíte generálnu amnestiu na všetkých a na všetko, čo sa tu dialo, tak to nie je dobré riešenie.
Naozaj nepomáhate Slovensku do budúcnosti a naopak robíte veľký precedens, ktorý môže Slovensku veľmi poškodiť a môže to stáť naozaj v budúcnosti aj životy ďalších ľudí.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.11.2024 11:59 - 11:59 hod.

Mikloško František
Ja len pripomínam, že vláda týmto návrhom zákona proste rozkladá bezpečnosť štátu. Akékoľvek to bolo nariadenie legitímne zvolenej vlády a legitímne zvolených orgánov, respektíve menovaných orgánov, akékoľvek nariadenie do budúcnosti vydá vláda alebo niektoré takéto orgány, tak ľudia to nemusia vôbec rešpektovať a budú sa odvolávať na túto amnestiu. Čiže zakladáte niečo, čo do budúcnosti môže znamenať rozklad bezpečnosti štátu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.11.2024 11:44 - 11:44 hod.

Stachura Peter Zobrazit prepis
Ja by som chcel poďakovať pani kolegyni za veľmi konštruktívny, dobrý príspevok, a po tom voláme už dlho, že poďme sa rozprávať vecne o veciach, ktoré fungovali a ktoré nefungovali. Pomenovali ste práve dve veci, ktoré môžeme sa na to pozerať naozaj z rôznych uhlov pohľadu. Myslím si, že sa tam urobili určité chyby a nakoniec tú prvú vlnu pandémie vidíme, že extrémne opatrenia, ktoré trvajú veľmi dlho, spôsobia únavu spoločnosti a spôsobia menšiu, menší záujem dodržiavať protipandemické opatrenia, ktoré sú nevyhnutné. A potom sme to videli v druhej vlne, kedy to naozaj už potom prepuklo a urobili sa aj tam určité chyby a mali by sme sa o tom rozprávať vecne. Najhoršie, čo sa môže stať, je, keď sa stane takáto dôležitá vec ako je pandémia a prehodnotenie, ako prebiehala súčasťou politického boja. Tu sme už dopredu všetci prehrali, pretože keď sa tak trošku už na to pozerám z nadhľadu s určitým časovým odstupom, tak si myslím, že najväčším, najväčšou, najväčším problémom, kde sme prehrali pandémiu, je práve to, že sme neboli kohézni. Že naša spoločnosť bola strašne polarizovaná na dva tábory a tu sú zodpovední obidvaja, aj jedna, aj druhá strana. V krízach, vo vojnách, v pandémiách, kde zomierajú ľudia, sa väčšinou národ zomkne. Väčšinou sa národ zomkne, aj politici si uvedomujú zodpovednosť za národ a hovoria si, že vo vojne sa nerobí politika. To, čo sa dialo, a priznávam aj z tej jednej strany, ale musíte si to priznať aj vy z druhej strany, bolo, bol súčasť politického boja. A takýmto spôsobom sa nevysporiadame s pandémiou. Verte mi, že to je myslené dobre. A to, čo idete urobiť, že idete odškodniť niektorých, ktorí nedodržiavali protipandemické opatrenia, je v protiklade tomu, ako chceme hľadať tú kohéziu, tú súdržnosť v spoločnosti späť, ktorú sme stratili.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.11.2024 11:44 - 11:44 hod.

Majerský František Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Števulová, ďakujem ti za tvoje vystúpenie. Naozaj si vystihla podstatu, ktorú naozaj, ktorú sa tu dnes hráme, ja s tebou plne súhlasím. Bol som v pár domovov dôchodcov, kde naozaj sa nemohli tí rodičia alebo príbuzní rozlúčiť so svojimi rodičmi a bolo to naozaj veľmi ťažké, lebo naozaj tie opatrenia boli a myslím si, že mali opodstatnenie. Tie rúška boli veľmi dôležité. My nemôžeme naozaj odškodniť ľudí, ktorí nedodržiavali pandemické opatrenia, čo sa týka rúšok. Ja súhlasím so štátnou karanténou, že bola nezmyselná.
Pre mňa bolo takisto aj ťažké, keď sme chodili do rómskych osád po ťažko, ťažkých, ťažkých pacientov, ktorí naozaj zlyhávali, zlyhávali a boli opáskovaní ako v nejakej rezervácii, kde ich strážila armáda, aby vôbec nechodili von. Ja by som sa tiež opýtal, v tej dobe, že či to bolo v pohode, že či by sme takto chceli aj my, že nám niekto zapáskuje sídlisko a nás nepustí vonku, ako sa to dialo v rómskych osadách. To naozaj nerobme, robili sme kategórie prvých a potom sme robili kategórie druhých ľudí. Všetci sme boli občania jednej krajiny a naozaj tá pandémia bola pre všetkých veľmi ťažká.
Dnes ideme urobiť precedens, ktorý naozaj bude mať dopad na budúcnosť. Ja si nemyslím, že ľudia, ktorí vedome kričali a hovorili, že rúška dole a motivovali takto ďalších ľudí, ktorí boli naozaj pomýlení týmito rozhodnutiami a verili, verili tým ľuďom, majú byť dnes odškodnení. Naozaj veľmi veľa ľudí zomrelo kvôli tomu, že nedodržiavali pandemické opatrenia a zbytočne zomreli, a preto si myslím, čo si povedala, že z úcty aj k pamiatke všetkým tým zosnulým, ktorých naozaj bolo 20-tisíc, to si treba vezme, že to je jedno malé mesto na východe Slovenska, zomreli a zomreli zbytočne, lebo kopec z nich sa nakazili od svojich príbuzných, ktorí vedome nedodržiavali pandemické opatrenia, lebo vtedy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.11.2024 10:09 - 10:09 hod.

Hajko Jozef Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, rokujeme o dvoch pomerne nezmyselne zlúčených zákonov do jedného rokovacieho bodu, ja sa budem dnes vyjadrovať hlavne k zákonu o dani z pridanej hodnoty a o tom, čo prináša pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu. Sústredím sa najmä na novelu zákona o dani z finančných transakcií.
Prvá vec, čo poviem, je, že opäť sa dostávame cez nejaký zákon k inému zákonu, môžeme to považovať za prílepok. Ja som sám očakával, že akým spôsobom sa bude meniť zákon, na ktorom ešte ani atrament na papieri neuschol, a to je zákon o dani z finančných transakcií. Napokon sme sa dočkali riešenia takéhoto, že tento zákon sa mení cez iný zákon. To by stálo samo osebe za kritiku, ale sa dnes sústredím skutočne na transakčnú daň.
V čase, keď minister financií predstavoval tento zákon vo finančnom výbore, tak sme, samozrejme, k tomu zaujali stanovisko, odmietavé stanovisko, pretože Kresťanskodemokratické hnutie predložilo vlastný návrh konsolidácie verejných financií. Je potrebné, ale predložili sme vlastný návrh, ktorý spočíva v tom, že štát ma šetriť na sebe a má lepšie vyberať dane. Včerajšia tlačová konferencia ministra financií len potvrdzuje, že aké rezervy máme vo výbere dane z pridanej hodnoty. Veľké rezervy, mali sme o tom hovoriť skôr a mali sme hovoriť o konsolidácii aj tým, že zlepšíme výber dane z pridanej hodnoty. Ale teraz nemyslím len na tých malých, malých spotrebiteľoch, na tých malých transakciách v našich predajniach, ale myslím aj na veľké firmy a veľkých klientov štátu, by som povedal. Takže by som očakával nejaký komplexnejší prístup. Dobre, ale teraz sa vrátim k tej transakčnej dani.
To, čo sme dostali predložené, potvrdzuje, že tento zákon vôbec nebol dobre prichystaný. Keď sa pozriete do pozmeňovacieho návrhu, nájdete tam 28 bodov, 28 bodov, ktoré menia nedávno prijatý zákon. Už v úvode, teda keď sa tento zákon predstavoval vo finančnom výbore, sme apelovali na to, ako skutočne ťahali sme za záchrannú brzdu, prosím vás, aspoň zauvažujte nad tým, že ako vyňať z tejto dane inštitúcie, ktoré zastupujú štát, sociálne oblasti, neziskové organizácie, charitatívne organizácie, je ich plno. Vtedy sme dostali, ja osobne som dostal vtedy odpoveď od ministra financií, nechajme to tak, zákon schválime a budeme to spätne kompenzovať týmto inštitúciám. Dnes to je zase inak. Nejdeme to kompenzovať, ale ideme ich vyňať spod transakčnej dane. Ja nehovorím, že to je zlé. Božechráň. Samozrejme, že by to bol nezmysel uvaliť na tieto inštitúcie transakčné dane, pretože mnohé by to viedlo až k ohrozeniu existencie. A štát a teda obyvatelia hlavne by to výrazne pocítili.
Nekritizujem, že tieto inštitúcie budú vyňaté, ale obávam sa, že akým spôsobom ich vlastne vytiahneme spod tejto ťažkej dane. Ja to prečítam presne, ako to je v pozmeňovacom návrhu: „Oslobodené budú právnické osoby neziskového sektora zriadené ako verejnoprospešné organizácie, ktoré spĺňajú podmienky právnej formy podľa tohto návrhu a účelu, ktorý je taxatívne ustanovený v zákone o dani z príjmov." No tak to som zvedavý, že ako to dokážeme spraviť. A to je len jedna ukážka, že ako dokážeme preosiať, že kto presne bude povinný platiť túto transakčnú daň a kto nie. Ozaj som veľmi zvedavý. A to je len jedna ukážka, že aký je tento zákon ťažko vykonateľný.
Zároveň som napočítal 15 kategórií inštitúcií alebo poplatkov, ktoré budú oslobodené od tejto transakčnej dane, skutočne stojí za to aspoň pár vymenovať. Verejné ustanovizne pre určitú oblasť, napríklad vedecká, kultúrna podpora cestovného ruchu, správne a súdne poplatky, nákup cenných papierov, dávky dôchodkového a sociálneho poistenia, platby exekútorov, platby pri... ale sú tam aj také podrobnosti ako napríklad platby za eKolok. Až do takých podrobností ideme, čo len potvrdzuje, že ten prvý návrh zákona, ktorý prišiel, bol v podstate nepoužiteľný v praxi. A čo je vrcholom, tak dokonca sa v tomto návrhu aj píše, že aby náhodou nevznikli, má sa odstrániť problém, že aby nevznikli duplicitné platby. To znamená, že zaplatí ten subjekt dvakrát transakčnú daň. To znamená, že ten zákon je ozaj veľmi, veľmi komplikovaný a teda takisto ako môj predrečník si myslím, že tento zákon, ak vstúpi do platnosti aj s týmto pozmeňovacím návrhom, tak tento zákon budeme musieť znovu opravovať.
Čo ma zaráža ďalej, je to pozmeňovací návrh, ktorý predkladá, v podstate pod ktorý sa podpisuje ministerstvo financií. No, aké sú dosahy týchto pozmeňovacích návrhov na výber dane? Ja ich tam nevidím. Už keď sme, už keď prichádzal minister financií s týmto návrhom, pamätáte si, v septembri, bolo to na televíznych obrazovkách, tak tam bolo nejaké číslo, koľko sa, ani nejdem tie čísla spomínať. Bolo tam číslo, že aký výber sa očakáva v budúcom roku z tejto dane. Potom sa to číslo menilo dvakrát. Teraz vôbec nevieme, že ak tento pozmeňovací návrh schváli parlament, o koľko zase bude to číslo menšie? Alebo aké bude to číslo? A opakujem, je to zákon, ktorý, ktorý, pod ktorý sa podpisuje ministerstvo financií. Pozmeňovací návrh, pod ktorý sa podpisuje ministerstvo financií. Ministerstvo financií by malo byť práve tá inštitúcia, ktorá dôsledne dbá na to, že aké dosahy finančné majú návrhy zákonov, ktoré sú v tejto snemovni predložené. A vidíme, že to tam nie je.
Opakujem, že my sme pri predstavovaní konsolidačného balíka hovorili o vlastných opatreniach. A medzi tie opatrenia určite nepatrila takáto daň, ako je daň z finančných transakcií. A ja som sa stretol aj s podnikateľmi a v začiatkoch, keď ten návrh bol ešte len na stole, tak mi hovorili, no viete, táto daň ona bude, bude, no možno niečo zaplatíme, ale nejako to znesieme. Však aj tí podnikatelia si uvedomujú, keď sa s nimi rozprávam, že ich biznis závisí aj od toho, že v akom stave budú verejné financie. Však to je úplne jasné. Ak sa nedarí štátu, tak jednoducho idú hore úrokové sadzby aj pre nich. Je to veľmi jednoduché. Ale čo ich najviac trápilo, je, že táto daň otrávi podnikateľské prostredie. Otrávi dokonca. A dnes, keď vidíme to, čo sa tu deje, aká komplikovaná bude tá daň, tak otrávi nielen tých podnikateľov, ale otrávi aj banky. Tiež som hovoril so zástupcami bánk. Ako je to, ony hovoria, že z nich sa stane druhý daňový úrad. Ony budú vlastne vyberať tie dane. A teraz si predstavte v tomto komplikovanom systéme to, čo hovoril aj môj predrečník, na ktorý budú musieť nasadiť nejaký softvér, v tomto komplikovanom systéme budú, budú vyberať daň, prácne budú vyberať daň, ktorá vlastne pôjde potom do štátnej pokladnice.
Na záver môjho príhovoru musím povedať, že my sme proti tomu, aby takáto daň vôbec, alebo takýto zákon sa od budúceho roku uplatňoval. My sme skutočne za to odísť z kratšej cesty a tento zákon jednoducho zrušiť. Pretože, opakujem, tento zákon bude komplikovaný, ťažko vykonateľný a otrávi podnikateľské prostredie. Otrávi, otrávi nás všetkých. Namiesto toho, aby sme, samozrejme, že často, často počúvam, teraz ma pán minister nepočúva, ale aj jemu som to povedal, a často počúvam, že ako nepredkladáme reálne návrhy, čo vlastne robiť, aby sa tie verejné financie ozdravili. Predložili sme konkrétne návrhy, ktoré sa týkali aj šetrenia na strane štátu. A viete, ako to vyzerá dnes? Však budeme rokovať o štátnom rozpočte. Namiesto toho, aby štát šetril na svojich úradníkoch, tak tento rok, tento rok jeho výdavky, mzdové výdavky budú o 500 mil. eur vyššie ako minulý rok a budúci rok, ktorý sa má ako, ktorý má byť rok šetrenia a konsolidácie, ďalších 500 mil. eur. Nám počet úradníkov rastie, nám neklesá, nám počet úradníkov rastie. To znamená, keby len štát zastal a povedal, dosť, nejdeme, nejdeme, nejdeme, nejdeme ďalej nafukovať celý ten verejný aparát, tak už by ušetril.
A druhá vec, už som to spomínal, je úspešnosť výberu daní. Ak by sme si zobrali len za cieľ, že budúci rok sa dostaneme v úspešnosti výberu dane z pridanej hodnoty na úroveň priemeru desiatich najúspešnejších štátov Európskej únie, tak by sme získali 900 mil. eur. Ja viem, že to je iba mechanický prepočet. Ale rád by som videl aspoň ambície ministerstva financií, akým spôsobom zníži tú daňovú medzeru, ktorú tu máme. A mať odvahu ísť do toho, aby ľudia videli, že skutočne tento štát chce šetriť aj na sebe a chce vyberať dane tak, ako sa majú. Pretože ak od niekoho nevyberiete daň, tak znevýhodňujete toho, ktorý tú daň zaplatil. To je aj vec morálky, musím povedať. To znamená, ak sa darí niekomu pracovať, podnikať s daňovými únikmi, tak doplácajú na to tí poctiví.
A posledná vec, čo poviem, ja sa tomu budem viac venovať v návrhu rozpočtu verejnej správy a štátneho rozpočtu, sú opatrenia na podporu ekonomiky. Jednoducho nemáme tu absolútne nič. Nič, čo by, čo by aspoň svetielko na konci tunela ukázalo pre zamestnávateľov a podnikateľov, že áno, že štát myslí na to, že nie ste len dojná krava, z ktorej ťaháme peniaze, ale ste skutočne tí, ktorí robia ekonomiku štátu a zamestnávajú ľudí. Opakujem, o tom, o tomto budem hovoriť pri návrhu štátneho rozpočtu. Však to máme čoskoro.
Ale na záver poviem toľko a hovoril som dnes najmä o tej dane z finančnej transakcii. Prosím vás pekne, zamyslime sa nad tým, či vôbec do toho ideme. Máme ešte čas, skúsme to zrušiť.
A na záver poviem toľko, že to, čo sme hovorili na začiatku, sa úplne potvrdzuje. Rokovanie o návrhu štátneho rozpočtu malo ísť ruka v ruke s rokovaniami o spôsobe konsolidovania verejných financií. Teraz sa nám ukazuje, že vlastne niečo sme, do niečoho sme zahryzli a práve preto, že nás tlačí štátny rozpočet, o ktorom máme rokovať, tak teraz musíme, musíme veci, ktoré boli nedávno schválené, upravovať. Prosím vás pekne, ako potom bude vyzerať aj ten štátny rozpočet. Ale o tom, o tom nabudúce.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis