Videokanál klubu

Kolegovia, ďakujem za vaše faktické poznámky. Ja by som možno ešte doplnila niečo, čo som v svojom príspevku neuviedla, a to je ten pozitívny efekt pre slovenskú ekonomiky. Pretože tým, že im umožníme pracovať, budú si platiť aj odvody a dane a tým pádom prispievať do systému, nielen z neho čerpať. A po, nedajbože, úmrtí opatrovanej osoby nebudú, neprepadnú sa nám do tejto siete, že zrazu budú z nich ľudia v hmotnej núdzi, pretože nebudú mať nárok ani na podporu v nezamestnanosti. Práve naopak, vytvárame im bezpečie a myslím, že o to s väčšou radosťou a bez strachu budú môcť opatrovať svojich príbuzných, bez strachu o to, že prídu o prácu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja chcem veľmi pekne poďakovať kolegyniam poslankyniam pani Holečkovej a Turčanovej, že pripravili takýto návrh zákona. Tak ako aj v rozprave vystúpili a pomenovali tie veci, ktoré pomenovali, fakt títo ľudia to majú veľmi ťažké a tu by sme politiku dať bokom a mali by sme riešiť tieto veci, lebo bude to veľká pomoc pre týchto ľudí. A tak ako to viackrát bolo povedané, je to doslova suplovanie štátu, aj šetrenie finančných zdrojov pre štát. Tak nerobme politiku, ale fakt zdravý sedliacky rozum a pomôžme týmto ľuďom.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, viacerými z nás otriasol prípad z marca z Beňadikovej, keď sa matka postavila na koľaj pred vlak v náručí s postihnutou dcérou. Vyvolalo to vlnu emócií, ale nasledovali aj otázky, aký život majú tí, ktorí sa rozhodnú opatrovať blízkeho člena rodiny. Väčšina takýchto rodín sa prepadá do sociálnej a finančnej núdze. Opatrovanie totiž nie je záležitosť pár hodín či pár dní v týždni. Je to obrovská obeta. Opatrovateľ často nemá čas na regeneráciu vlastných síl, na dovolenku, na možnosť sebarealizácie v zamestnaní. Áno, zákon dnes umožňuje pracovať a zároveň poberať opatrovateľský príspevok, no ten je limitovaný dvojnásobkom sumy životného minima a od 1. júla to bude dvaapolnásobok sumy životného minima. Povedzme si, že výška samotného príspevku na opatrovanie a zároveň fakt, že ide o sociálnu dávku, po ukončení ktorej nie je nárok na podporu v nezamestnanosti a tak sa po úmrtí opatrovaného opatrovateľ prepadá na samé dno sociálneho systému, pretože keď sa zaeviduje na úrade práce, dostane iba dávku v hmotnej núdzi. Dochádza tým k porušovaniu Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, na čo upozornila vo svojej správe aj komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím na strane 111, ak by ste si to chceli prečítať.
Výška príspevku na opatrovanie závisí od viacerých skutočností, prioritne od toho, či je opatrovateľom človek v produktívnom veku. Pokiaľ opatrujete jednu ťažko zdravotne postihnutú osobu, suma sa zväčša pohybuje na úrovni 525,65 eur. Ak súbežne opatrujete dve osoby, suma obvykle dosahuje 699,15 eur. Špecifickým prípadom sú nezaopatrené deti, teda ak opatrujete nezaopatrené ťažko zdravotne postihnuté dieťa a popri tejto činnosti nemáte žiadne iné zamestnanie, ani nepoberáte dôchodok, dávky výsluhového zabezpečenia, starobný dôchodok alebo iné dávky, navyšuje sa vaša finančná odmena mesačne o 100 eur. Na druhej strane, pokiaľ pracujete a váš príjem presahuje dvojnásobok sumy životného minima, ktorá aktuálne je na úrovni 468,84 eur, alebo sa staráte o nezaopatrené dieťa a popritom pracujete, tak môžte mať trojnásobok sumy životného minima, teda 703,26 eur, alebo ak vami opatrovaná osoba poberá napríklad zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, váš mesačný opatrovateľský príspevok sa znižuje.
Osoby s ťažkým zdravotným postihnutím si svoj osud nevybrali a snažia sa byť plnohodnotnou súčasťou svojich komunít a spoločnosti. Ich zdravotný stav sa priamo dotýka ich blízkych, ktorí sa často podieľajú na dennej starostlivosti, ich opatrovaní a pomoci pri každodenných aktivitách. Ako už spomínala aj pani poslankyňa Holečková, na Slovensku pociťujeme problém s opatrovateľmi, ktorých je nedostatok a nie sú dostatočne finančne ohodnotení. Nehádžme im teda polená pod nohy a nesťažujme im už aj tak ťažkú službu, v ktorej suplujú tento štát. Domáce prostredie a domáca starostlivosť o blízkych prispievajú k pohodliu a lepšiemu duševnému stavu pacienta a tento návrh naozaj pomôže stabilizovať tieto ťažké životné situácie. Vďaka nemu zmiernime finančné zaťaženie rodín a opatrovatelia, ktorí sa starajú o blízke osoby, nebudú nútení obetovať svoju prácu alebo iné záväzky. To môže pomôcť udržať stabilitu rodiny a znížiť stres a zaťaženie, s ktorými sa musia dennodenne stretávať.
Kolegyne a kolegovia najmä z vládnej koalície, v mene týchto ľudí vás prosím o podporu nášho návrhu zákona, ktorým nielenže zlepšíte ich podmienky na kvalitnejší život, ale rovnako ukážete, že vám záleží a chcete riešiť aj nedostatky, na ktoré poukázala nielen prax, ale aj mnohé inštitúcie vrátane komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím. Môžme spoločne odstrániť túto historickú krivdu a pomôcť týmto ľuďom žiť dôstojný život.
Na záver mi dovoľte zareagovať na otázky, ktoré tuná boli vznesené, že ako sa to bude kontrolovať. No aj dnes, keďže je tam možnosť zarábania, tak úrady práce, teda referentky odborov pre príspevky na ťažké zdravotné postihnutie majú povinnosť chodiť do terénu a kontrolovať, ale častokrát najlepšími kontrolórmi sú práve susedia, ktorí si všímajú, ak niečo nie je v poriadku a nahlásia a kontroly sa vykonávajú. A povedzme si, ak dneska to chce niekto zneužívať, tak už aj dnes ten systém zneužíva. A čo by som ešte rada dodala, že covidova doba veľmi zmenila spôsob práce. Dnes mnohí ľudia majú home office, pracujú z tomu, a je nefér ak ich nútime, že nesmú zarobiť viac ako 500 eur. Pretože tú situáciu a tú starostlivosť, zvlášť ak ide o maloleté dieťa, si zabezpečujú sami a majú to rozvrhnuté. Ak sú rodičia, tak buď sa striedajú pri tom dieťatku, alebo naozaj pracujú v čase, kedy je o dieťatko postarané.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Vážená pani poslankyňa Plaváková, ďakujem za tento návrh. Za mňa osobne, ale hovoríme tuná aj s kolegami, si myslíme, že to vieme podporiť, pretože je to dobrá vec. Ja sám ako anestéziológ som bol, žiaľ, aj pri takýchto ženách, ktoré mali teda spontánny potrat, to znamená, že ten plod, to dieťatko je mŕtve, nebije mu srdce a vlastne ten, ten plod je potrebné odstrániť a viem, ako ťažko to tie ženy prežívali. Mám ich stále pred očami, takže myslím si, že je to práve jedna vec, kde sa vieme určite zhodnúť, aj keď sme možno trošku v iných póloch v niektorých otázkach, tak toto je vec, ktorú, si myslím, že treba podporiť, pretože tieto ženy za to nemôžu, že to dieťatko alebo ten plod odumrel, a myslím si, že takýmto spôsobom im vieme ponúknuť šancu vysporiadať sa s týmto ťažkým, ťažkým zážitkom. Ako bolo spomínané, mnoho žien sa na to teší, to, to nie sú potraty, ktoré by si priali, to sú naozaj straty, veľa žien sa pokúša veľmi dlho mať tieto deti a sa im to nedarí, čiže takéto, takáto situácia je pre nich naozaj veľmi traumatizujúca. A myslím si, že ako spoločnosť, toto je práve vec, kde by sme mali byť vnímaví a mali im dať tento priestor.
Čiže za mňa osobne ja si to viem predstaviť podporiť a ďakujem za tento návrh.

Ďakujem, kolegovia, za vaše vstupy a verím teda, že aj kolegovia z koalície podporia tento návrh, aby sme sa mohli o ňom viacej baviť v druhom čítaní. Povedzme si, nemáme ambíciu vyriešiť všetky problémy vdov a vdovcov, pretože mohla by som hovoriť o ďalšom príklade z môjho mesta, kde zomrel učiteľ strednej školy, ktorý ale nemal povinne viac ako päť rokov trvalo jeden príjem, a tým pádom tehotná vdova s jedným dieťaťom, tehotná a s úverom ostala úplne bez príjmov, bez sirotského a bez vdovského a tak ďalej.
Takže myslím si, že máme čo zlepšovať ešte v našej legislatíve, ale týmto by sme aspoň odstránili diskrimináciu veľkého počtu vdov a vdovcov.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Naozaj ťažká debata a vôbec sa mi do nej nechce, ale počúvam všetky tie vyjadrenia, ale reagovať budem, samozrejme, v zmysle rokovacieho poriadku iba na kolegu Dostála.
Oceňujem tiež, pán kolega, že vo vašom vystúpení nezazneli sugestívne tvrdenia o motívoch predkladateľov, ktoré by ich posúvali do Tretej ríše, alebo kreslenia terčov na chrbty nejakých ľudí. Nemyslím si, že toto prispieva k vecnej a kultivovanej debate, ktorá by smerovala k nejakému konsenzu, spolupráci a vzájomnému porozumeniu.
Chcem reagovať na to, čo ste hovorili, keď ste používali slovo predsudok. Viackrát nielen od vás, ale aj od vás zaznelo v tejto sále to slovo predsudok spojené s náboženským presvedčením alebo náboženskou vierou. Ja, ktorý som neofyta v dospelosti, obrátenec, tak som v svojom živote zažil oveľa viac predsudkov po tom, čo som bol onálepkovaný či už ako fundamentalista, alebo talibanec pre svoje presvedčenie, ktoré nikomu nevnucujem na žiadnej pozícii, kde som kedykoľvek bol.
Hovorili ste o tom, že mýtus je to, že keď sa bude o týchto veciach hovoriť v zmysle osvety, a bolo tu použité slovo propagandy, že to v žiadnom prípade nehrozí, aby sa povedzme otvárala cesta pre ľudí, ktorí by ťažšou cestou nešli. Ale viete, my sledujeme po celom Slovensku a nielen Slovensku pribúdanie takýchto prípadov na školách. A nie všetky prípady tranzície, ktoré sú ukončené, končia happy endom. Je veľmi veľa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani ministerka. Ja len, že či si uvedomujete, že ste išli proti nariadeniam, súčasne platným nariadeniam vlády z roku 2017 a 2023, a myslím si, že by bolo korektné, aby sme sa to dozvedeli nie z tlačovky, ale možno na nejakom inom fóre.
Ďakujem.

vymazať rámček

Pán kolega Pročko, spomenuli ste príklad aj cirkevných organizácií, keď napríklad možno biskup z Nemecka podporí slovenské cirkevné organizácie alebo podobne.
Áno, toto je tiež jedna veľká oblasť, ktorú, myslím si, že predkladatelia nevideli alebo, alebo neviete si predstaviť, čo všetko to bude znamenať, lebo samotné cirkevné organizácie nespadajú pod tú definíciu zákona, ale ako je napríklad aj Slovenská katolícka charita alebo sú organizácie odvodené od zákona o cirkvách, ale mnohé cirkvi veľké, malé, rôzne, majú svoje mimovládne organizácie, svoje občianske združenia, svoje nadácie, ktoré dostávajú permanentne, a je to úplne v poriadku, dotácie a projekty aj napríklad zo západnej Európy. Podľa mňa je to smutné, že musia fungovať na nich, na takýchto dotáciách ešte aj teraz, 30 rokov po samostatnosti, že nevedia byť funkční pre tie služby, ktoré robia. Áno, aj pre štát, alebo že nahradzujú štát zo svojich vlastných zdrojov, ale takýchto organizácií sú tisíce, bude sa ich to tiež týkať.
Ďalšie organizácie, ktorých sa to týka, sú rôzne mimovládky, ktoré fungujú pod samosprávami. Samosprávy majú svoje lokálne združenia, ale možno nielen zriadené samosprávami. Mnoho združení je na rozdiel od tých 90. rokov, keď boli celoslovenské, sú teraz lokálne a regionálne. Školy majú svoje združenia, nadácie a mimovládky a takisto národnostné menšiny. Som si istý, že všetky alebo veľa škôl a samospráv na juhu Slovenska dostáva podporu z Maďarska. Týchto všetkých by sa ten zákon týkal. Podľa mňa treba najprv spraviť prehľad, čo by to všetko znamenalo, lebo tak, takýmto spôsobom to naozaj nebude dobré.
Ďakujem.