Vážený pán premiér, predseda vlády, kolegyne, kolegovia, ja som si v pondelok prečítal štvrtú zlú slohovú prácu pána Roberta Fica. Programové vyhlásenie ako dokument je pomerne vágny, neodpočtovateľný a je tak trochu aj nekonzistentný naprieč, naprieč kapitolami. Najlepší príklad je školstvo verzus kultúra a viaceré ďalšie. Vláda si s ním veľkú námahu ako s dokumentom nedala a môžte si povedať, že je to nejaká formalita, veď ide o text, dôležité sú tie kroky, ktoré nastanú. To je, samozrejme, pravda, ale podľa môjho názoru by dobrý manažér mal vedieť, koľko jeho plán bude stáť a aké sú tie konkrétne kroky, ktoré chce urobiť na to, aby dosiahol ciele, ktoré si stanovil. A ja by som chcel popriať vláde Roberta Fica úspech, aby sa jej podarilo naplniť tie pozitívne časti programu, ktoré, ktoré budú viesť k zlepšeniu životnej úrovne občanov na Slovensku.
A ak dovolíte, rád by som poukázal na štyri také body a smerujú najmä ku ozdraveniu verejných financií a naštartovanie ekonomického rastu.
Programové vyhlásenie vlády ako také nemá víziu a neponúka nádej na lepšiu budúcnosť, na vyššie dôchodky, vyššie, vyššie platy a životnú úroveň všetkých občanov na Slovensku. A vedú ma k tomuto konštatovaniu dva také pozorovania. Prvý je, že veľmi ťažko hľadám ten jasný ťah za naštartovaním ekonomického rastu v samotnom texte, a za druhé vláda SMER-u nie je nepopísaný papier. Máme s ňou dvanásť rokov skúseností a tie výsledky už dnes môžme celkom zreteľne odpočtovať a vidíme ich. Niekoľko príkladov. Kde máme dnes sociálny štát, fungujúce zdravotníctvo alebo moderné školstvo? A prečo ani len nedobiehame Európsku úniu, tak ako naši susedia?
Pán Fico v dokumentárnom filme Premiéri, ktorý sme si pred časom mohli pozrieť, povedal, že najvýznamnejší výsledok budovania sociálneho štátu za dvanásť rokov je zrekonštruovaný Bratislavský hrad. Ja si myslím, že Bratislavský hrad je veľmi pekný, tá rekonštrukcia bola pomerne drahá, ale musíme uznať, vyzerá dobre. Ale určite nemá nič spoločné so sociálnym štátom. Keď sa pozrieme na čísla, tak na sociálnu politiku dnes dávame relatívne viac ako iné krajiny Európskej únie vzhľadom na to, čo si môžme dovoliť, vzhľadom na HDP, ale tie výsledky výraznejšie zaostávajú. Teda sociálna politika nie je, nie je skúpa, ale nie je dostatočne adresná a väčšina tých výdavkov smeruje k ľuďom, ktorí ju v skutočnosti nepotrebujú. A opäť, keď sa pozrieme na čísla, tak to, potenciál našej sociálnej politiky znižovať chudobu je výrazne menšie ako napríklad v Česku. Ten rozdiel je až 15 %.
V zdravotníctve, do neho investujeme približne porovnateľne ako, ako iné krajiny, závisí od toho uhla pohľadu, na ktorý indikátor sa pozrieme, ale výsledky výrazne zaostávajú. Muži na Slovensku žijú o štyri roky kratšie ako, ako priemerní muži Európskej únie, ženy žijú o tri, o tri roky kratšie ako priemer v Európskej únii. Ešte lepšie, ešte lepší je pohľad na odvrátiteľné úmrtia. Kvôli nášmu zdravotníctvu zomiera na Slovensku o štyritisíc ľudí viac ročne ako v Európskej únii a viac ako o dvetisíc viac ako, ako v Česku. Kvôli zanedbanému zdravotníctvu. Aj to je výsledok pôsobenia predchádzajúcich vlád. A výsledkom je aj to, že ľudia masívne odchádzajú zo Slovenska, o tom sme už veľakrát hovorili. Kým z Česka odchádza každý dvadsiaty člo... dvadsiaty človek študovať do, na zahraničnú vysokú školu, na Slovensku je to každý piaty. A v roku 2010 to bol každý siedmy študent alebo študentka.
Ani len tie diaľnice nevieme postaviť. Vláda SMER-u, ktorá kde chodí a sľubuje často aj nemožné, a tak trochu symbolom pokroku na Slovensku, aspoň tým rétorickým, sa stali diaľnice. Na Slovensku sme v rokoch 2010 až 2020 postavili 80 km diaľnic. V Česku to bolo 540. Aj Srbi postavili viac ako päťkrát toľko, 430 km diaľnic. A to už nehovoríme, to ešte nehovorím o cene, za ktorú, za ktorú tieto diaľnice staviame.
No opäť výsledkom je, že sa nám nedarí dobiehať životný štandard Európskej únie, našim, našim susedom sa v tomto darí oveľa lepšie. Kým naše HDP vzrástlo za predchádzajúcich dvoch vlád pána Fica medzi rokmi 2012 a 2020 o 16 %, v Maďarsku to bolo 26, v Poľsku o 29 %, v Rumunsku ešte výrazne viac. A na to, aby sme naštartovali ekonomiku, potrebujeme, potrebujeme reformy vo všetkých oblastiach nášho verejného života a Progresívne Slovensko o nich veľmi konkrétne a podrobne hovorilo vo svojom predvolebnom programe. Ja by som odporučil všetkým členom vlády, aby sa naň pozreli a budeme radi, ak sa ním inšpirujú.
Druhý bod, ktorým, ktorého sa chcem dotknúť, je konsolidácia verejných financií. Tak ako je načrtnutá v dokumente, je nedostatočná. Vláda naďalej hazarduje s dôverou finančných trhov a zahráva sa s gréckou cestou. A nachádzajú sa v ňom aj formulácie, ktoré sú navzájom rozporuplné. Určite sa zhodneme aj s pánom premiérom na diagnostike, ktorá sa nachádza v PVV a to, že naše verejné financie sú vo veľmi zlom stave. Asi sa ale vzhľadom na jeho vyjadrenia nezhodneme na tom, kto, kto spôsobil tento stav. Pán premiér hovoril vo svojom úvodnom prejave včera, že sa nechce sporiť o číslach, a ja tomu budem veľmi rád a súhlasím s týmto návrhom za predpokladu, že budeme tieto, že budeme akékoľvek čísla prezentovať korektne. Pán Fico aj pán Pellegrini ako bývalí premiéri obidvaja komunikujú, ako odovzdali verejné financie s nízkym deficitom, okolo jedného percenta, a že dnes je desaťnásobne vyšší. To je pravda. V roku 2019 sme mali deficit verejných financií 1,2 % HDP. Čo však páni nehovoria, je, že sme, že sme žili dobré časy. A ten náš stav, náš deficit verejných financií bol siedmy najhorší v Európskej únii. Sedemnásť štátov Európskej únie v tom čase malo prebytok verejných financií. To znamená, si šetrili na, v dobrých časoch na tie horšie, ktoré, ako vieme, nastali veľmi skoro v podobe pandémie a energetickej krízy. A ku koncu volebného obdobia vláda prijala aj ďalšie opatrenia. Bola to veľmi drahá predvolebná kampaň a výsledkom bolo, že vo februári roku 2020 sa verejné financie ocitli v tom najvyššom, najrizikovejšom pásme verejných financií. Rád by som toto zdôraznil. V tom pásme, kde, kde je dnes a je nebezpečné, sa nachádzajú od februára 2020. A namiesto toho sa pán Fico a vláda len vyhovára a hľadá zástupných vinníkov a zástupné problémy.
V programovom vyhlásení vlády sa hovorí, že vláda bude konsolidovať o 0,5 % HDP, iba, a iba v roku 2024. Na tom istom mieste o odsek nižšie píše, že chce stabilizovať deficit a zadlžovanie. Teda znižovať deficit a stabilizovať zadlžovanie Slovenska. Ja by som rád podporil tú druhú pasáž a cieľ, aby sme zastavili zadlžovanie Slovenska. Týmto upokojíme finančné trhy a dostaneme sa do bezpečnejších teritórií ako dnes. Na to však potrebujeme predstaviť veľmi jasný plán stabilizácie dlhu, konkrétny konsolidačný plán, čo najskôr aj s primeranou mierou detailu, tak aby nenastalo to, čo aj pán premiér už na svojich predchádzajúcich tlačovkách avizoval, že nám hrozí aj zhoršenie ratingu. Čo by opäť znamenalo len predraženie splácania nášho dlhu, a tým pádom menej peňazí na sociálnu politiku a ďalšie, ktoré potrebujeme pre lepšiu životnú úroveň.
Tretí bod, ak dovolíte, sa týka dôchodkov. Vláda sa opäť zahráva s našimi dôchodkami. V programovom vyhlásení vlády som si prečítal, že zvýši efektivitu všetkých troch pilierov dôchodkovému systému. Samo osebe to môže znieť dobre, ale nie som si istý, čo to znamená. A vzhľadom na doterajšie kroky predchádzajúcich troch vlád pána Fica nemám veľkú pozitívnu nádej, že, že to pôjde dobrým smerom. Verím, že sa budem mýliť. Doterajšie kroky, si myslím, že by sa mohli zapísať do ekon... do ekonomických učebníc ako, ako najväčší dôvod nižších príjmov slovenských občanov. Tie časté a, bohužiaľ, veľmi nešťastné zmeny, ktoré za posledných tých dvanásť, resp. pätnásť rokov nastali, znížili výnosy v II. pilieri dôchodkového systému o 5 miliárd eur. Keď si to preložíme na, na nás, na ľudí, na konkrétnych sporiteľov, tak priemerný sporiteľ, štyridsaťročný muž s priemerným príjmom, bude mať kvôli týmto častým a nešťastným zmenám o 130 eur nižší dôchodok mesačne, ako by mohol mať, keby sa tieto zmeny nestali. A boli to, bolo to časté otváranie II. piliera, z ktorého pri, pri každom pokuse, teda otvorení, ľudia odišli, presuny našich úspor do tzv. garantovaných fondov, ktorých najdôležitejším kritériom sú, že sú menej výnosné, aj zníženie príspevku do II. piliera za tej druhej vlády pána Fica.
Ja by som vás chcel požiadať, pán premiér, aj pána ministra financií, ehm, ministra práce, nezahrávajte sa už s našimi dôchodkami, aj v II., aj v III. pilieri existuje ešte veľký priestor, naopak, na ich zvýšenie. Základné princípy dôchodkového systému by bolo dobré zakotviť aj v Ústave Slovenskej republiky a my vám na to ako Progresívne Slovensko ponúkame jednak expertízu, aj politickú podporu, pretože takéto kroky by boli v záujme nás všetkých.
A štvrtý bod, ktorým sa chcem, o ktorom chcem hovoriť, je daňová politika. Na Slovensku máme vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce, najmä čo sa týka nízkopríjmových ľudí. A je to kľúčové pre ich lepšiu zamestnateľnosť aj zamestnanosť a v konečnom dôsledku pre ekonomickú aktivitu a teda, teda aj rast ekonomiky. Áno, potrebujeme daňové zaťaženie, alebo teda presnejšie odvodové najmä pre nízkopríjmových znížiť a áno, potrebujeme na to nájsť peniaze a to je, to je v dnešnej, obzvlášť v dnešnej dobe náročná otázka a spôsob, ako to urobiť, je v prvom rade naštartovaním reforiem vo všetkých sektoroch a vďaka nim zväčšiť ten koláč, ktorý môžeme prerozdeliť potom občanom. A reformy sa dajú nájsť v každom sektore a tej dôchodkovej som sa čiastočne dotkol.
Druhý spôsob je hodnota za peniaze vo všetkom, čo štát robí. A mnohých tých analýz som bol osobne autorom, áno, áno, pracoval som na ministerstve financií, ako za mnou pán predseda parlamentu podotkol počas môjho príhovoru. Som autorom mnohých týchto analýz, ale len politici ich môžu realizovať. To je, mimochodom, dôvod, prečo som aj dnes tu, pretože by som chcel všetky tie analýzy, ktorých výsledkom je ponuka politikom zefektívniť verejné výdavky vo výške 2 miliárd eur, aby boli aj uvedené do praxe a neostali len na papieri, respektíve na webe ministerstva financií alebo iných štátnych inštitúcií. No a samozrejme, je legitímna otázka hovoriť aj za predpokladu, že máme ambíciu znižovať daňovo-odvodové zaťaženie práce, hovoriť, ako to vykompenzovať aj v rámci daňového systému a nastaviť ten daňový mix tak, aby čo najviac pomáhal ekonomike a ekonomickému rastu.
Zopakujem, pán premiér, že vám prajem, aby sa vám v týchto oblastiach darilo realizovať tie pozitívne zámery, ktoré pomôžu všetkým ľuďom na Slovensku, počúvajte pri tom ľudí, ktorých máte na ministerstvách, mnohí z nich sú veľmi šikovní a bez ohľadu na aktuálne politické obsadenie to myslia so Slovenskom dobre a vážne. A tie riešenia sú pripravené, čo potrebujeme, je politický mandát a chuť ich aj zrealizovať.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
