Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Veľmi pekne ďakujem za také celkom zdvorilostné faktické poznámky, len dve veci rýchle. Pán kolega Ferenčák, ten intra- a extravilán nebude fungovať, lebo nie sú dobre scelené parcely v rámci katastra na Slovensku, čiže to treba úplne inak sprecizovať, pretože extravilán vám dneska niekedy začína desať metrov pomaly od nejakého centra v mnohých mestách, samosprávach po Slovensku, čiže toto nebude fungovať. Deliť to na intravilán, extravilán, treba, treba ešte prepracovať.
A druhá vec, na sekundu k tým výjazdovým rokovaniam. Tie vaše slová beriem ako takú hodenú rukavicu, že by sme možno jedno z prvých teda mohli uskutočniť na opozičnej pôde, keď to myslíte tak vážne a úprimne, a vtedy možno aj uveríme, že to teda takto bude nejako dobre fungovať. Čiže ja navrhujem, že možno jedno z tých prvých by sa mohlo uskutočniť u nás hneď po Novom roku a budeme teda veľmi radi veriť tomu, že to všetko, čo tvrdíte, aj myslíte vážne.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predseda, za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pozorne som si preštudoval programové vyhlásenie vlády a ešte predtým, než sa dostanem k samotnému obsahu, mi dovoľte povedať jeden vtip, ktorý mi v tejto súvislosti napadol a ktorý by som rád parafrázoval na, na túto skutočnosť alebo príležitosť. Neviem, či viete, ale vláda Slovenskej republiky má niečo spoločné so Schrödingerovou mačkou. Je súčasne neschopná i schopná všetkého. Presne taký pocit som nadobudol po prečítaní predloženého programového vyhlásenia vlády. Ani vlaky nezačnú chodiť načas, ani regióny sa nebudú rozvíjať a ani reformy, ktoré naša krajina veľmi potrebuje, sa, žiaľ, presadzovať nebudú. Programové vyhlásenie vlády je totiž plné nekonkrétnych a nejasných fráz, ktoré majú za cieľ síce vyzerať veľmi vábivo, ale sú len ďalším dôkazom toho, že nám vládnu strany bez vízie a bez túžby meniť Slovensko k lepšiemu. Strany bez túžby pozerať sa do budúcnosti. Miestami som mal dokonca pocit, že ide o rovnaké vyhlásenie vlády, ktoré Robert Fico predložil v roku 2006, keď začínal vládnuť vôbec po prvýkrát. Problémy našej krajiny ostali viac-menej rovnaké. Riešenia SMER-u, bohužiaľ, tiež. Krajina sa za vašich vlád zásadne neposunula, a preto je toto programové vyhlásenie vlády skôr vysvedčením než víziou do budúcnosti.
Všetkým ste nám pripomenuli, že aj po dvanástich rokoch vašich vlád máme naďalej stagnujúcu ekonomiku, zdevastované zdravotníctvo, zastaralé školstvo, znevýhodnené menšiny, nerozvinuté regióny a mnoho ďalších problémov, ktoré ste neriešili, ale zakrývali pred zrakmi verejnosti. Pri každom odseku či vete mi napadla myšlienka, kde ste boli viac ako desať rokov, keď naši mladí utekali do zahraničia, keď nielen naši seniori umierali na liečiteľné choroby, keď sa naša pracujúca trieda prepadala do rizika chudoby. Boli ste tu vo svojich funkciách a bez akéhokoľvek náznaku hanby či pocitu viny ste prezentovali podobné dokumenty, ako je aj ten dnešný. Tí istí ľudia, tá istá rétorika. Jediné, čo sa zmenilo, sú vaše obleky a hodinky. Tie sú dnes novšie, drahšie, luxusnejšie. Len dátum v kalendári sa posunul o niekoľko rokov dopredu.
Poďme však poporiadku. Aj ako starosta sa, prirodzene, venujem najmä regionálnej politike, našim regiónom. Tej regionálnej politike, ktorej ste vy, strany sociálnej demokracie, venovali až dve strany svojho programového vyhlásenia.
Kiež by vás táto téma zaujímala aspoň tak ako snaha o zníženie trestov za korupciu, to by sme sa možno dočkali aj troch strán. Čo sa dozvie pozorný čitateľ o regiónoch, keď si programové vyhlásenie otvorí? Dozvie sa, že vláda bude každé dva mesiace pokračovať vo svojom obľúbenom populistickom turné s názvom výjazdové rokovania vlády. Divadlo a kabaret pre ľudí, ktoré vládne strany praktizovali niekoľko dlhých rokov s, čuduj sa svete, na obrovské prekvapenie tie regionálne rozdiely sa naďalej iba prehĺbili. Čuduj sa svete, že obce, ktoré ste navštívili, nezačali nijak výrazne prekvitať a ani tie ihriská, ktoré ste rozdávali, nepriniesli vyššiu zamestnanosť, lepšie životné podmienky či aktívnu prácu s mládežou. Bol to len politický marketing par excellence, z ktorého sa ešte nikto nikdy nenajedol, teda okrem vás.
Ďalej ma prekvapilo, či skôr neprekvapilo, že nikde neprezentujete snahu o presadenie reformy samospráv, všetko, na čo ste sa zmohli po dvanástich rokoch vášho vládnutia, je snaha o pripravenie konceptu modernizácie samospráv. To je, dámy a páni z vládnej koalície, tragikomicky málo. Na to ste už ako strany marketingových odborníkov mali byť dávno pripravení a dnes tie riešenia pre obce, mestá a kraje súkať z rukáva. V dokumente 21-krát spomínate, že vytvoríte podmienky. Zabudli ste si tam však dať aj nejaké záväzky. Kde sú? Kde je zodpovednosť? Kde sú nejaké ambície? Kde je budúcnosť? Opäť zo snahy o pomoc ľuďom v regiónoch ostali len plané reči, rovnako ako ostali plané reči z energetickej pomoci pre samosprávy. Kde je spomínaných 200 miliónov z rezervy, ktorú tesne pred voľbami spomínal aj Robert Fico? Kde sú tie sľúbené peniaze, ktoré mali putovať do miest a obcí ako finančná pomoc, kvôli ktorej zvolával SMER mimoriadnu schôdzu ešte pár týždňov dozadu? V programovom vyhlásení žiadnu takúto pomoc nevidím. Stratila sa, už ju samosprávy nepotrebujú, už je po voľbách, však?
Na druhej strane, keď som sa dočítal, že reformu ESO považujete za výborný príklad zmeny, ktorý chcete nasledovať, tak som ostal aj rád, že ambícia reformovať samosprávy ostane len pri koncepte, dodnes totiž čítame v správach NKÚ o tom, ako reforma ESO priniesla nehospodárne nakladanie s majetkom, že sa na nej obohatili komerčné spoločnosti, že nebola správne vyhodnotená, ale aj to, že spôsobila zmätok v riadení a financovaní viac ako 330 regionálnych škôl a školských zariadení.
Ak by ste teda chceli presadiť rovnako kvalitnú reformu samospráv, mohlo by sa, žiaľ, veľmi pravdepodobne stať to, že by to bol posledný klinec do rakvy našim mestám a obciam. Preto veľmi ďakujeme, ale radšej nie.
Je vidieť, že za 12 rokov vášho vládnutia a za viac ako 20 rokov existencie SMER-u a SNS ste stále nepochopili dôvody slabého rozvoja našich regiónov. Stále ste nepochopili, že chýbajúce kanalizácie a vodovody, ktoré trápia stovky našich obcí, sú problémom najmä zdĺhavej a robustnej administratívy, ktoré naše samosprávy nie sú schopné sprocesovať, že stavebné konania sú najmä problémom štátnej správy, ktorá dodnes nebola schopná prideliť okresným úradom na Slovensku ani len právnu subjektivitu, ani len vlastné IČO, ktoré dnes už majú aj niektoré salóny v nákupných centrách. Aj tie nás už v procesoch dávno predbehli. Sú to totiž práve okresné úrady a ich odbory starostlivosti o životné prostredie, a dnes som to už naznačil aj vo faktickej poznámke, ktoré spadajú pod ministerstvo vnútra, ktoré tieto povolenia, takzvané vodoprávne povolenia, vydávajú. Len u nás sme na takéto povolenie čakali 899 dní a vydané nám, prekvapivo, bolo v deň zloženia môjho sľubu, poslaneckého sľubu tu v Národnej rade 25. októbra 2023. Neuveriteľné! Dodnes nie je právoplatné, čakáme naň od 6. mája 2021, avšak desaťmiliónová stavba dnes už medzitým stojí miliónov pätnásť. A opäť veta, ktorú som už dnes povedal, najsmutnejšie na tom celom je to, že babičky, ale i mladí si chodia po tú pitnú vodu do cisterny popri už vybudovaných smart lavičkách s wifi a fotovoltikou. Žiaľ, nevidíte do toho, nerozumiete tomu a ani tomu nechcete rozumieť.
Z programového vyhlásenia jasne vyplýva, že občan v regiónoch pre vás nebol kľúčovou témou a nie je ani dôvodom, pre ktorý ste znovu kandidovali. Ten hlavný dôvod je pre vás zápas o zmenu Trestného zákona a trestných konaní. Ide o vašich ľudí a vašu slobodu. Myslím si, že každému, kto si prečítal vaše programové vyhlásenie, je to viac ako jasné. Vy ste dokonca dnes takí suverénni, že sa to ani len nesnažíte zakrývať. Občania si môžu byť istí jedine tým, že regionálne cesty, sociálne služby, zdravotnícke zariadenia, materské, základné, ale ani stredné školy či miestne kultúrne strediská, tie budú mať aj naďalej problémy, budú živoriť, budú mať problém prežiť a hodnotne sa rozvíjať. Pre tieto oblasti totiž nepredstavila vláda žiadny zásadný program a teda to, čo je k občanom najbližšie, bude opäť najďalej, bude trpieť nedostatkom materiálnych a ľudských kapacít. Naše menej rozvinuté regióny sa budú naďalej vyľudňovať a čo je najhoršie, že práve ľudia z týchto oblastí vložili do vašich rúk svoju najväčšiu dôveru. Je to od vás hanebné a verím, že vám čoskoro vystavia účet.
Ja aj z tohto dôvodu vláde Roberta Fica dôveru nedám, dvanásť rokov vlád SMER-u je pre mňa jasným dôkazom, že papier, žiaľ, znesie všetko a programové vyhlásenie nie je výnimkou. Krajina je v zlom stave najmä v dôsledku vašich nesprávnych rozhodnutí a toto vyhlásenie vlády ma nijak nepresvedčilo o vašej snahe to zmeniť. Mojou snahou a našou snahou na najbližšie obdobie je preto byť silnou a dôstojnou profesionálnou opozíciou k vašej populistickej politike a nastaviť tu level opozičnej práce, aký tu doposiaľ nebol. Každé vaše rozhodnutie budeme s mojimi kolegami pozorne a pečlivo sledovať a občanom budeme predstavovať jasnú víziu lepšieho, modernejšieho a čestnejšieho spravovania Slovenskej republiky. Verím, že sa nám to podarí.
Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Pani kolegyňa Zuzka, vďaka za tie slová, odznelo toho veľa dobrého a múdreho, nechcem, aby zaniklo tvoj postreh na margo vzniku migračného paktu, tej dohody, ktorá je momentálne na stole v Bruseli. Ten migračný pakt so svojimi províziami tej flexibilnej solidarity, že môžete prispieť či prijatím azylantov, či finančnou pomocou, či technickou pomocou, je slovenský vynález. Budem dokonca ešte adresnejší, je vynálezom z dielne vlády a koalície vedenej SMER-om z roku 2015 v čase, keď sme predsedali Európskej únii. Bol to, ak sa nemýlim, vtedy minister a podpredseda vlády pre zahraničné a európske záležitosti Miroslav Lajčák, to povedal, že okej, ak je teda nepriechodné, tie povinné kvóty pre migrantov nejakým spôsobom treba, samozrejme, v prípadoch veľkého príchodu ľudí nelegálne sa pokúšajúcich prejsť cez hranice zakročiť a on sám vtedy navrhol, skúsme na to ísť flexibilne, dajme ľuďom paletu možností. Toto je náš vynález, ktorý dáva zmysel, ktorý sa ujal. Mohol by sa úplne pokojne stať jadrom celkovej spoločnej politiky Európskej únie v oblasti migrácie a vláda, ktorá ho vymyslela, ho o štyri roky neskôr alebo nejakých osem rokov neskôr sama zavrhla. To je irónia, ktorá, myslím, by nemala ujsť pozornosti.
Vďaka, Zuzka. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážené poslanectvo, ide vôbec o prvé programové vyhlásenie vlády, ktoré mám možnosť ako nová poslankyňa hodnotiť a musím vyjadriť svoje sklamanie. Z môjho pohľadu vo veciach, ktorým sa dlhodobo odborne venujem, a to sú témy spravodlivosti, ľudských práv a migrácie, je toto programové vyhlásenie asi najslabšie, aké si pamätám. Nevšíma si problémy, ktorými, a výzvy, ktorými žije moderná spoločnosť, najmä ženy alebo menšiny, a tieto, túto situáciu skôr konzervuje alebo vracia späť. Z môjho pohľadu sa tak v skutočnosti lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie okrem tejto vlády a jej spojencov nebude žiť nikomu z nás a to je podľa mňa nielen smutné, ale aj ďalšia premrhaná príležitosť zo strany tejto vlády.
V prvom rade téma spravodlivosti. Snáď každý a každá osoba v tejto sále, ktorá skladala sľub na ústavu, vie, že spravodlivosť, právny štát, demokracia, rešpekt k ľudským právam všetkých ľudí sú základom štátu, v ktorom sa žije dobre, pokojne a bezpečne naozaj každému vrátane ľudí, ktorí sú v tom najslabšom postavení a majú najmenej moci v krajine. V tomto smere však programové vyhlásenie vlády neponúka takmer nič a zlyháva. Áno, na papieri deklaruje návrat k štandardnému prostrediu demokracie, ale vlastne tie reálne nejaké opatrenia v téme právneho štátu, justície, legislatívy, prokuratúry nachádzame až takmer v závere a ľudské práva všetkých, nielen majority, sú úplne na okraji.
Okrem toho keď sme chceli o týchto otázkach diskutovať včera na pôde ľudskoprávneho výboru, koaliční poslanci na poslankyne nenašli ani len toľko odvahy, aby prišli prediskutovať aspoň svoje vlastné PVV-čko, keď už nie teda mimoriadny výbor k otázke daňovej asignácie mimovládnych organizácií. Preto by som sa aj z tohto miesta chcela spýtať kolegov a kolegýň z koalície, či sa nás tak boja, že nevedia prísť obhájiť vlastné programové vyhlásenie na ľudskoprávny výbor a baviť sa o tom, akým spôsobom funguje ochrana whistlebloverov, daňová asignácia pre občiansku spoločnosť alebo opatrenia týkajúce sa napríklad väzenstva, rodovej rovnosti alebo práv menšín.
Keďže však na tomto výbore ostal štátny tajomník ministerstva spravodlivosti, ktorý nám, s nami ostal diskutovať, avšak nepovedal nám veľa, chápem to aj tak, že možno v skutočnosti ani za týmito peknými rečami neexistujú reálne opatrenia, vízie a stratégie, o ktorých by sa v súčasnosti dalo diskutovať. Keď som sa tak totižto pýtala na konkrétne veci, nedozvedela som sa takmer nič.
Programové vyhlásenie vlády hovorí o obnove a návrate k princípom demokracie, právneho štátu a rešpektu k ľudským právam, avšak nehovorí nič k témam ako segregácia rómskych detí v prístupe k vzdelaniu, odškodnenie nezákonne sterilizovaných rómskych žien, či o opatrení týkajúcich sa rodovej rovnosti, napríklad vyrovnávania platových rozdielov, o ktoré, o ktorých malo Progresívne Slovensko tlačovú besedu len pred pár hodinami pri príležitosti toho, že dnes tu máme európsky deň platovej rovnosti a že Slovenky už od začiatku novembra pracujú zadarmo.
Pýtala som sa aj na deklarovanú snahu o modernizáciu a humanizáciu trestného práva v súlade s judikatúrou ESĽP a Ústavného súdu, ale dozvedela som sa od ministerstva spravodlivosti, že pôjde skôr o reakciu na rozsudky týkajúce sa kajúcnikov a nie o snahu vziať si ponaučenie z rozsudkov týkajúcich sa obetí policajnej razie v Moldave nad Bodvou, za ktorú bola zodpovedná predchádzajúca vláda pána Fica. Tak isto pokiaľ ide o snahu zaoberať sa podmienkami v trestnom konaní, ako si veľmi dobre spomínam, tak tieto napríklad CPZ-ky, pripútavanie zadržiavaných o predmety kedysi kritizovali predchádzajúce dve ombudsmanky, za to si však od predchádzajúcich vlád pána Fica vyslúžili kritiku a ignorovanie. Dnes to zrazu po tom, čo mnohí z politických predstaviteľov okúsili, čo to je byť v CPZ-ke alebo vo väznici, vládu zaujíma.
V oblasti humanizácie väzenstva som sa tiež nedozvedela, akým spôsobom a za aké peniaze ideme zlepšovať podmienky v našich väzniciach, ktoré naozaj potrebujeme zlepšiť, aby boli v súlade s odporúčaniami CPT a keďže CPT nám vo svojich posledných odporúčaniach z roku 2019 napríklad odporúča zlepšiť to úbohé a slabé ohodnotenie práce väzňov, bolo by vhodné, keby sa o tomto našla aspoň jedna zmienka v aktuálnom programovom vyhlásení vlády. A ja budem dúfať, že túto vládu budú zaujímať aj problémy bežných väzňov, ktorí v našich väzniciach žijú, a nielen politicky exponovaných ľudí, ktorí museli absolvovať nejaký pobyt v našich väzniciach.
Napriek tomu, že v posledných týždňoch sme boli svedkami viacerých tragických príbehov rodovo podmieneného násilia na ženách a táto téma je dlhodobo problémom Slovenska a týka sa viac ako polovice tejto populácie, ktorá tu žije, programové vyhlásenie vlády obsahuje len deklarovanie, že vláda bude presadzovať nejaké zmeny, ktoré povedú k zlepšeniu ochrany žien a detí pred domácim násilím. Tieto sľuby sú však nekonkrétne a všeobecné. Absentuje akékoľvek pomenovanie príčin tejto situácie, ktorým je rodovo podmienené násilie, vrátane jeho prevencie, postihovania a najmä práce s celou spoločnosťou, ktorá v prvom rade musí takéto správanie jasne odmietnuť. Mnohí aj v tejto sále veľmi radi zdôrazňujú vznešenú úlohy ženy a matky, potrebu ochraňovať naše ženy, keď však majú navrhnúť skutočné a reálne opatrenia, ktoré by ženám v tejto krajine pomohli, ako sú napríklad dôstojné pôrody, vyrovnané platy, odstránenie dôchodkovej nespravodlivosti, prístup k bezpečnej a medikamentóznej interrupcii alebo napríklad redefinícia znásilnenia, keďže sa bavíme aj o reforme trestnoprávnych kódexov, a pomenovanie teda príčin rodovo podmieneného násilia, tam už mlčia.
Ako bývalá riaditeľka centra právnej pomoci musím povedať, že ma veľmi mrzí, že napriek tomu, že táto vláda si hovorí sociálna, nenašla som v programovom vyhlásení vlády žiadnu zmienku o tom, akým spôsobom chce vláda rozšíriť prístup ľudí v materiálnej núdzi k bezplatnej právnej pomoci, pričom sa už dlhodobo upozorňuje na to, že v súčasnosti stanovená finančná hranica, koeficient na to, aby človek mohol získať bezplatnú právnu pomoc od centra právnej pomoci, dnes nezahŕňa už ani bežného dôchodcu s priemerným dôchodkom. Veľmi ma mrzí, že ani na toto opatrenie alebo na pomyslenie, že ľudia v materiálnej núdzi na Slovensku naozaj potrebujú zlepšiť prístup k bezplatnej právnej pomoci, v programovom vyhlásení nie je miesto.
Jedným z mojich najobľúbenejších častí tohto programového vyhlásenia vlády je záväzok prijať pravidlá na zabezpečenie etiky a integrity najvyšších štátnych funkcionárov v okruhu svojej pôsobnosti formou kódexu správania sa. Nuž v tom vám držím, milá koalícia, naozaj palce, pretože ak sa podarí prijať takýto kódex a bude sa naozaj dodržiavať, nemali by sme už zo strany najvyšších štátnych funkcionárov zažívať nenávistné vyjadrenia alebo strašenia imaginárnym nepriateľom, či už sú ním ľudia v migračnom postavení, médiá alebo aktívna občianska spoločnosť. Veľmi by som si želela žiť v takej spoločnosti, kde sa takýto kódex podarí nielenže prijať, ale aj dodržiavať. Ak by to bolo myslené vážne, z programového vyhlásenia vlády by museli vypadnúť tie časti, ktoré sa napríklad týkajú delenia občianskej spoločnosti a mimovládnych organizácií na dobré a zlé, politické a nepolitické, tie, ktoré si peniaze zaslúžia, a tie, ktoré si peniaze nezaslúžia.
Musím povedať, že snaha postihovať aktívnu občiansku spoločnosť pre mňa osobne nie je nič nové, stojím tu ako človek, ktorý v roku 2015 a 2016 bol riaditeľkou občianskeho združenia Liga za ľudské práva a stal sa obeťou pomsty vtedajšieho ministra vnútra pána Kaliňáka po tom, čo sme upozornili na zásah polície v útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove. Následne sme stratili prístup do útvaru, projekty a peniaze, čiže vieme,, čo to znamená, keď vláda zaútočí na aktívnu občiansku spoločnosť. Tentoraz sa rozhodla, že zoberie cez daňovú asignáciu a zasiahne vlastne celý sektor a keď zvoláme ľudskoprávny výbor, tak koaliční poslanci odmietnu prísť o tomto opatrení diskutovať. Ja však musím povedať, že v Progresívnom Slovensku budeme tieto snahy vlády dôsledne sledovať a budeme si všímať snahy o obmedzovanie aktívneho občianskeho sektora, pretože aktívne občianky a aktívni občania sú základom zdravej demokratickej spoločnosť a nástrojom kontroly moci.
No a na záver migrácia. Migrácia je téma, ktorá sa v tej či onej podobe vinie takmer celým programovým vyhlásením vlády, až mám pocit, že je to téma, ktorou je časť tejto novej vlády priam posadnutá. Nebolo by nič zlé na tom, ak by sa záujem o túto tému pretavil aj do reálnych opatrení, ktoré by krajinu posunuli ďalej. Musím však povedať, že toto sa nestalo a programové vyhlásenie vlády je konkrétne v tejto téme stratené kdesi v roku 2015 alebo ´16 a plné hoaxov a poloprávd. Pre súčasnú vládu je zjavne nelegálna migrácia jednou z hlavných bezpečnostných hrozieb pre krajinu, úplne však ignoruje skutočnú bezpečnostnú hrozbu, ktorá sa nachádza hneď za našimi hranicami, a to je ruská vojna na Ukrajine. Rusko ako agresora alebo ako zdroj rôznych cyberútokov, ktoré aj samotná Európska únia označuje ako nebezpečenstvo, sa táto vláda bojí označiť v celom programovom vyhlásení vlády a tak úplne ignoruje agresívnu politiku Ruska, ktorá je pre našich obyvateľov a obyvateľky oveľa väčšou hrozbou ako pár zúbožených ľudí na našich hraniciach.
Klimatická kríza, súťaž o zdroje, hybridné a cyberútoky, dezinformácie, to sú bezpečnostné hrozby, ktoré uvádza aj Európska únia, ale o tých vlastne veľa v programovom vyhlásení nenájdeme. Pokiaľ ide o klimatickú krízu, tak tam sa vláda v súvislosti s migráciou dokonca uchýlila k alarmistickému vyjadreniu o tom, ako nám hrozí masová imigrácia z Afriky a Ázie, pričom s autoritou človeka, ktorý sa téme migrácie venuje viac ako 15 rokov, musím povedať, že tento alarmistický argument je dlhodobo vyvrátený a takéto niečo nám v súčasnosti naozaj nehrozí.
Namiesto toho, aby vlastne reagovali na skutočné hrozby, tu však nájdeme len strašenie a vytváranie imaginárneho nepriateľa, prípadne inšpirovanie sa autoritatívnymi politikmi ako Viktor Orbán, ktorí svojou politikou ohrozujú jednotu a súdržnosť Únie a hľadanie spoločných riešení zvládnutia príchodu mnohých ľudí v rôznej migračnej situácie najmä do južných štátov Európskej únie. Ak je politika Viktora Orbána v oblasti azylu, migrácie vzorom tejto vlády, treba pripomenúť na tomto mieste, že to, čo Viktor Orbán v tejto téme dosiahol, je celý rad rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie o tom, že Maďarsko svojimi tranzitnými zónami, nemožnosťou podania žiadosti o azyl na území Maďarska a kriminalizáciou pomoci žiadateľom o azyl porušuje právo Európskej únie. A keď sme už pri migrácii v Maďarsku a dodržiavaní spoločných pravidiel, programové vyhlásenie vlády neobsahuje ani zmienku o tom, že reálnou hrozbou je v skutočnosti maďarské ignorovanie readmisnej dohody a bezprecedentné prepustenie viac ako 1 400 prevádzačov z väzníc len tento august. Takisto pokiaľ ide o ten boj proti kvótam, toto možno bolo reálne v roku 2015 a 2016, dnes už to ale nie je na stole, čo táto vláda dobre vie, pretože v súčasnosti EÚ rokuje o určitej forme povinnej solidarity... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím o kľud v rokovacej sále, nech má pani poslankyňa dôstojné prostredie na vystúpenie. Nech sa páči.

Števulová, Zuzana, poslankyňa NR SR
Toto už vlastne dnes nie je na stole. V rámci Európskej únie, a to táto vláda dobre vie, sa rokuje o tom, že žiaden štát nebude nútený k premiestneniu žiadateľov o azyl, ale na stole je určitá forma flexibilných riešení, z ktorých si bude môcť každý štát vybrať. Nakoniec, veď to je niečo, čo vláda Roberta Fica predtým navrhovala pod pojmom flexibilná solidarita. Je škoda, že vláda radšej tému migrácie nevyužila na to, čo by Slovensku naozaj pomohlo, nedostatok ľudí v pracovných pozíciách naprieč pracovným trhom, potreba lákať na Slovensko talenty na naše školy do vedy a výskumu a praxe a starnutie populácie, keďže už Eurostat prognózuje, že Slovensko bude čoskoro treťou najrýchlejšie starnúcou krajinou v rámci EÚ. Urgentný nedostatok pracovnej sily a potreba prijímať zahraničných zamestnancov a zamestnankyne je dlhodobo známy problém a zamestnávatelia dlhodobo žiadajú vlády po tom, aby sa prijímanie zahraničných zamestnancov zefektívnilo. Dnes totiž proces prijatia zamestnanca zo zahraničia do zamestnania trvá aj viac ako šesť mesiacov, je plný byrokracie a pre bežného zamestnávateľa príliš komplikovaný. Zároveň v lákaní talentov, ale aj v zamestnávaní ľudí z Ukrajiny, ktorí sú dnes na našom území, výrazne zaostávame dokonca aj za našimi susedmi. Zamestnanosť odídencov dosahuje dnes len okolo 30 % a len, a až 46 % z nich sa nedokáže uplatniť vo svojich profesiách, ktoré by zodpovedali ich vzdelaniu. Konkrétne riešenia okrem prázdnych sľubov, ako sa s týmto vysporiadať, však v tomto programovom vyhlásení nenájdeme. Dnes tu však žije viac ako 238-tisíc cudzincov, ktorí u náš žijú a pracujú, 165-tisíc z nich je z Ukrajiny. Toto sú ľudia, ktorými sa treba zaoberať a pre ktorých úspešnú integráciu treba navrhovať opatrenia, ak ich tu, samozrejme, chceme. Ľudia sa totižto dnes rozhodujú, talentovaní ľudia sa totižto dnes rozhodujú, že si vyberú krajinu, do ktorej prídu uplatňovať svoj talent, nadanie a pracovnú silu podľa toho, aké politiky v oblasti prijatia a inklúzie v tejto krajine nájdu.
Veľmi dobre to zhrnula naša vlastná občianka len pred pár dňami, afgánska filmárka a utečenka, ktorej Slovensko poskytlo azyl a občianstvo, Sahraa Karimi a ktorá je dnes známejšia vo svete ako u nás doma, keď povedala, že byť migrantkou nie je až také zlé ani exil nie je až taký zlý. Je to síce bolestivé, plné smútku a osamelosti, ale zároveň aj plné príležitostí a možností, ale tie neprichádzajú samé od seba. Systém, pravidlá a zákony krajiny by mali človeka podporovať. Ak neexistujú programy uľahčujúce integráciu ľudí do novej kultúry, tak takýto človek bude v novej spoločnosti vždy len outsiderom.
Slovensko naozaj takéto talenty, ako je Sahraa, potrebuje v mnohých oblastiach – IT, zdravotníctvo, kultúra, veda, výskum – a bolo by veľmi fajn, ak by sme v programovom vyhlásení vlády našli oveľa viac opatrení, ako ich na naše územie prilákať. Ak sem však v najbližších rokoch prídu, bude to podľa mňa skôr napriek ako vďaka tejto vláde. Aj z týchto dôvodov považujem toto programové vyhlásenie za nedostatočné a slabé, ktoré neprinesie obyvateľom a obyvateľkám tejto krajiny lepší, pokojnejší a bezpečný život, a preto ho nepodporím.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Budem reagovať primárne teda na poslancov HLAS-u, na pána Blcháča. Aj vzhľadom na môj vek si pamätám asi pravdepodobne niektoré veci, ktoré si vy nepamätáte. Ja vám pripomeniem, HLAS mal troch ministrov zdravotníctva.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Zachovajte, prosím vás, nejakú mieru slušnosti.

Dvořák, Oskar, poslanec NR SR
Ja to absolútne slušne držím. (Výkriky z pléna.) HLAS, poprosím priestor. (Výkriky z pléna.) Poprosil by som, poprosil by som vrátiť hlas. HLAS, HLAS mal troch ministrov zdravotníctva. Pána Rašiho, pána Druckera a pána Pellegriniho. Bol to HLAS, ktorý za pána Druckera prvýkrát predložil reformu nemocníc, tzv. stratifikáciu. Pán Pellegrini ju dokonca vtedy podporil. Postavil sa za ňu. A hovoril, že to je dobrá vec. My sme v tejto, my sme v tejto reforme pokračovali.
Ja pani Dolinkovú nehodnotím na základe toho, čo napísala do programového vyhlásenia vlády. Ja ju hodnotím na základe reálnych krokov, ktoré podniká už teraz. A tie reálne kroky, ktoré vidím, tak rozoberá reformu, ktorú ministri za HLAS podporovali a aj predkladali veľakrát. Čiže finálne naozaj, ja si myslím, že je to dobrý, je to dobrý záväzok, ja ho podporujem, ale zároveň pripomínam, že áno, treba to robiť citlivo, treba zohľadniť všetky regionálne špecifiká, ale zároveň, ale zároveň pripomínam, my sme neboli prví, ja som bol ministerský úradník, my sme neboli prví, ktorí túto reformu navrhli. Boli to traja ministri za HLAS, ktorí tu predtým boli, ktorí sa snažili zreformovať túto sieť nemocníc, ktorá nefungovala, došli sme do tejto fázy, kde nám živelne zanikajú pôrodnice a nemocnice. Zatvárajú sa, pretože niekde sa maľuje, niekde nie je personál. My sme tu v tomto stave preto, pretože tí traja ministri za HLAS vrátane nich si nerobili svoju prácu a nechali to zdravotníctvo rozpadnúť. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem za slovo.
Zdravotníctvo by malo byť premiérskou témou. Rozprávala to aj premiérka, á, ministerka Dolinková, rozprávali to viacerí ľudia, ktorí sú dnes v koalícii a boli v kampani. Ide predsa doslova o životy. Je to veľmi dôležitá téma. Ale premiérom je však Robert Fico a mne sa zdá, že premiérskou témou je v prvom rade pomsta. Premiérskou témou je zaistenie si beztrestnosti pre svojich ľudí. Premiérskou témou nie je zdravotníctvo, ale premiérskou témou je nenávisť. Od prvého dňa tejto vlády sme videli tvrdé ťahy proti polícii a spravodlivosti, útoky na médiá, útoky na mimovládky, útoky na opozíciu. V skutočných témach, pri ktorých ide o zdravie, u ktorých ide doslovne o životy, však nevidím takú dravosť a také sebavedomie u vládnych predstaviteľov, že by o týchto témach rozprávali. Nevidím ich tu obhajovať tému zdravotníctva, nevidím ich tu riešiť dôležité témy, ako postavíme nemocnice, ako predĺžime priemerný vek dožitia alebo ako zabránime predčasným úmrtiam. Tento fakt sa ukazuje nielen v prístupe k rozprave a k tejto téme u vládnych predstaviteľov, aj v samotnom programovom vyhlásení o zdravotníctve. Ale prejdem ku konkrétnejším témam.
Ja v programovom vyhlásení vlády nevidím jasnú víziu, kam nás chce táto vláda dostať. Ja zacitujem niekoľko oblastí: "Vláda preto pripraví dlhodobú stratégiu rozvoja zdravotníctva, ktorá bude výsledkom konštruktívneho dialógu..." Alebo: "Bude vypracovaná národná zdravotnícka stratégia a zverejnený zoznam projektov, ktoré sa budú realizovať počas najbližších štyroch rokov." Čiže vláda nám vlastne vo svojom programovom vyhlásení hovorí o tom, že, že ešte nám len vlastne povie, aká je jej vízia.
Keď sa pozerám na to programové vyhlásenie vlády už v tejto forme, tak ja tam nevidím jasné priority, jasné nejaké odpočtovateľné ciele, venuje sa mnohým oblastiam, ale zároveň sa nevenuje niečomu, čo by malo byť prioritné. Ja si myslím, že v tomto programovom vyhlásení vlády by mali byť pomenované priority, ako napríklad sme na chvoste celej Európskej únie, čo sa týka investícií do prevencie. Prečo sa nevenujeme tomu, ako tieto investície navýšiť? Spomínajú sa síce nejaké skríningy, ale zvyšná časť o prevencii je relatívne vágna. Prečo nehovoríme o tom, že už tu stratégie máme? My tu máme tzv. stratégiu zdravia do roku 2030. Máme tu jednu stratégiu, ktorá sa nedarí, nedarí plniť, a zároveň ideme vypracovávať nové. Ja si myslím, že problémom Slovenska, ale aj zdravotníctva je to, že my vieme naozaj napísať pekné stratégie, ale problém ich je odpočtovať. A ja sa obávam, že naozaj toto bude ten istý prípad aj pri tomto programovom vyhlásení vlády.
Samozrejme, objavujú sa tam aj určité evergreeny. Ja som si pozrel programové vyhlásenia vlády asi tak 20 rokov dozadu. Samozrejme, nájdeme tam elektronizáciu zdravotníctva, nájdeme tam systém financovania nemocníc DRG, nájdeme tam nárok pacienta, nájdeme tam takéto rôzne evergreeny, zastavenie, zastavenie odchodu zdravotníkov, ale sú to zase len evergreeny, ktoré sa tu opakujú, a ja sa obávam, že o štyri roky tu budeme stáť a budeme zase konštatovať, že, že nič sa z nich nenaplnilo.
Druhá dôležitá oblasť z môjho pohľadu je personálna kríza. Je pravda, že vláda sa v niektorých čiastkových opatreniach venuje personálnej kríze, ale napríklad tá, ale, ale aj v tejto dôležitej oblasti, a čo ja oceňujem, lebo to sme tu napríklad, je jedna zo stratégií, ktoré sme tu nemali, hovorí, že tiež musí vypracovať stratégiu ľudských zdrojov, aby teda vedela, čo má v tejto oblasti urobiť. Ale ja vám pripomeniem jednu krízu, ktorú sme tu mali ešte pred voľbami. Pred voľbami sme tu mali krízu pediatrickú. Žili sme tým, ako pediatri dávajú výpovede a nebudú môcť slúžiť na pohotovostiach a nebudú môcť slúžiť vo svojich ambulanciách. Rozprávalo sa o tom, ako musíme skracovať tieto pohotovosti alebo vyberať poplatky, aby sme, aby sme teda znížili, znížili nápor na týchto lekárov. V programovom vyhlásení vlády nie je ani slovo o riešení pediatrickej krízy. Ja to považujem za škandalózne, nám tu naozaj pediatri padajú na kolená, my tu budeme mať tretinu pediatrov do, do desiatich rokov, nebude mať kto liečiť naše, naše deti. My sme v Progresívnom Slovensku mali v programe už napríklad jasné opatrenia, vieme sa rozprávať o tom ako napríklad, podobne ako Česi, vieme využiť internistov na to, aby sme nafúkli všeobecných lekárov, ich stavy.
Všeobecných lekárov vieme následne využiť na, za starostlivosť o niektorých pediatrických pacientov. Toto vôbec nie je adresované. Tvárime sa v programovom vyhlásení vlády, ako keby sme tu nemali žiadnu pediatrickú krízu, ako keby nám tí pediatri nedávali nedávno výpovede.
Zároveň v programovom vyhlásení vlády je aspoň spomenuté to, taký ten typický evergreen, že chceme zastaviť odchod lekárov. Ja to veľmi oceňujem, ale napríklad zabudlo sa na to, že čo keby sme sa venovali aj tomu, že budeme prilákavať tie talenty, tie tisícky lekárov, sestier, ostatných zdravotníckych pracovníkov, ktorí nám odišli do Česka alebo napríklad aj do Nemecka, do Rakúska. To sú destinácie, kam ľudia odchádzajú. Na ministerstve financií máme dlhoročné fungujúce štipendiá Martina Filka, ktoré vedia prilákavať tých najschopnejších úradníkov. Prečo toto nevieme urobiť v zdravotníctve? Prečo sa opäť raz venujeme iba tomu, ako zabránime odchodom a ako navýšime počty študentov? Ja si myslím, že programové vyhlásenie vlády by sa malo oveľa viac venovať aj lákaniu mozgov, tých najschopnejších zo zahraničia. Nie je najväčší problém to, ak študent odíde do Brna alebo do Prahy alebo do Olomouca študovať. Problém je, ak sa tento kvalitný študent nevráti na Slovensko. Na to nemáme žiadnu odpoveď v programovom vyhlásení vlády.
Ďalšou dôležitou oblasťou z môjho pohľadu je reforma nemocníc a reforma ambulancií, ktoré som teda ešte ako generálny riaditeľ na ministerstve zdravotníctva mal na starosti a započal som s ich implementáciou. Ja oceňujem, že táto vláda sa hlási k tomu, že v týchto reformách bude pokračovať. Však to hovorí aj vo svojom programovom vyhlásení vlády: "S plnou zodpovednosťou pristúpime k implementácii optimalizácie siete nemocníc s cieľom dosiahnutia bezpečnej, kvalitnej a dostupnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých pacientov." Ja sa ale obávam, že toto sú len gestá, ktoré, ktoré sú v niečom aj plané, len preto, aby boli. Lebo tieto peniaze sú, tieto peniaze sú naviazané na tzv. plán obnovy, na vyše miliardu na výstavbu nemocníc. To znamená, že preto je aj pre túto vládu kruciálne, je to absolútna priorita č. 1 tieto reformy splniť, aby vôbec mohla čerpať peniaze napríklad na výstavbu nemocníc. Čoho sa ja ale obávam, je to, že my už máme skúsenosti s tzv. stratifikáciou, ktorá je, ktorá je menej rozpracovaná tá optimalizácia siete.
Premiér Fico už pri podpise memoranda alebo koaličnej dohody vyhlasoval, že... a strašil tu ľudí o rušení nemocníc. My už sme si zažili situáciu, keď sme mali stratifikáciu v parlamente, čo je bežný štandard západných krajín, že takto kategorizujú nemocnice. Je to zvyšovanie bezpečnosti kvality. Tak my už sme si zažili, že jednu reformu ministra Druckera a ministerky Kálavskej ponoril. Máme tu toho istého premiéra, máme tu veľmi podobnú reformu na stole. Ja sa obávam, že to, čo tu je napísané v programovom vyhlásení vlády a k čomu sa, k čomu sa prihlasuje táto vláda, je vlastne zdrap papiera, pretože my už vieme, ako sa v minulosti zachoval premiér k tejto reforme. Zároveň ministerka Dolinková sa teda prihlasuje k optimalizácii siete nemocníc, ale reálnymi skutkami, ktoré ja už dneska pozorujem, ešte keď nie je ani prijaté programové vyhlásenie vlády, ja vidím, ako tú reformu rozkladá na šróbiky. A to, že ju rozkladá na šróbiky, nám spôsobuje viacero rizík. Máme tu, máme tu tzv. posúva... alebo nestihnutie míľnikov v pláne obnovy. Druhá vec, Európska komisia môže vyhlásiť niektoré reformy za, za zvrhnuté alebo za, za, že ich, že ich niekto reverzol. Ak budeme túto reformu donekonečna odkladať alebo ju budeme dajme tomu tie nároky znižovať, tak ministerka Dolinková priamo ohrozuje vyše miliardy eur, ktoré tu máme na výstavbu nemocníc. Napríklad to môžme vidieť pri zaradení veľkej nemocnice Bory, ktorú tu máme v Bratislave, nezákonne, v rozpore so zákonom, do vyššej úrovne, ako by tam patrila. Zákon veľmi jasne hovorí, že máme určité spády a ak by sme tu chceli mať dve nemocnice takto vysokej kvality v Bratislave, na to, aby tí pracovníci, tí zdravotníci vedeli dosiahnuť dostatok výkonov, by sme tu potrebovali mať 900-tisíc ľudí. Bratislava má podľa ministerských analytikov, čo je zverejnené na ministerstve pani Dolinkovej na stránke, 780-tisíc ľudí. To znamená, že my priamo porušujeme zákon. Keď sa na toto niekto pozrie, tak môže sa pozrieť na to, že tú reformu neimplementujeme.
Pozrime sa na kardiocentrum AGEL, ktoré vzniklo teraz v roku 2022, a zákon jasne hovorí, že ak takáto nemocnica neexistovala do roku 2021, tak nemôže vzniknúť, nemôže byť zaradená do siete. Ministerka Dolinková ju zaradila do siete. Ja teda očakávam, že čo sa bude diať zo strany Európskej komisie voči tejto reforme. Som na to veľmi zvedavý.
Dneska som to tu už aj spomínal, my nemáme žiadnu zmienku o kvalitnejšom pôrodníctve v programovom vyhlásení vlády. Naopak, ministerka Dolinková už teraz podniká kroky, aby znižovala kvalitu pôrodníctva, teda bezpečnosť matiek a ich detí tuto na Slovensku. Pretože ja, keď sme tvorili reformu, tieto limity, že koľko musí byť minimálny počet na niektoré výkony, na pôrody a podobne, to si nerobili úradníci od stola, to si nerobili ani politici. Zavolali sa stovky odborníkov, medicínske špičky, kapacity, ktoré sú v tzv. odborných spoločnostiach združené, to sú naozaj stovky ľudí, tých najväčších expertov. A oni prišli s tým, že najbezpečnejší minimálny limit by mal byť tisíc pôrodov ročne na to, aby, aby pôrodníci, aby pôrodné asistentky, aby mali dostatok praxe, keď príde komplikácia, aby vedeli dieťaťu pomôcť, aby poznali tieto situácie. Neskôr, kvôli politickým vplyvom a debatám, sa táto hranica znížila na 800 pôrodov ročne, čo ešte akceptovali odborné špičky našej krajiny. Neskôr za ministra Palkoviča sa táto hranica znížila na 400 pôrodov ročne, čo už ja upozorňujem, že je kritická hranica. My tu máme nemecké štúdie, ktoré hovoria o tom, že ak pôrodnica má pod 500 pôrodov ročne, tak úmrtnosť novorodencov a komplikácií u matiek je trojnásobne vyššia ako v pôrodniciach, ktoré majú viac ako 1 500 pôrodov. A ministerka Dolinková ide ešte ďalej. Ona povedala v čase nedostatku personálu: Ak nejaká menšia pôrodnica bude mať dostatok personálu alebo materiálno-technického vybavenia, tak môže v pohode existovať, môže ďalej fungovať. Je jedno, že má jeden pôrod ročne. Je jedno, že bude mať desať pôrodov ročne. Je jedno, že niektoré dni sa tam žiadny pôrod neudeje. Môže pokračovať. A je nám jedno bezpečnosť a kvalita starostlivosti, ktorú poskytneme matkám. A je to, je to v priamom rozpore s odborným konsenzom, čo nám tu medicínske špičky hovoria. Ja mám preto výrazné obavy o to, kam budú tieto reformy aj v praktickom slova zmysle smerovať.
Ďalšia dôležitá oblasť, ktorá nadväzuje na tú reformu, na tú reformu nemocníc, pretože sú na ňu naviazané prostriedky z plánu obnovy, to je výstavba nemocníc. Ja keď pozerám na programové vyhlásenie vlády, je tam zaujímavá jedna veta: "Medzi krátkodobé priority vlády patrí prijatie rozhodnutia o Národnej univerzitnej nemocnici v Bratislave. (...) Po zohľadnení všetkých odborných pripomienok, auditu, lôžkového fondu a personálnych zdrojov vykonáme potrebné kroky, aby vláda mohla v čo najkratšom čase rozhodnúť o finálnej podobe Národnej univerzitnej nemocnice..." Tak my sme tu mali predsedu strany pani, pani Dolinkovej, súčasného predsedu parlamentu pána Pellegriniho, ktorý si robil tlačové konferencie tri mesiace, štyri mesiace pred voľbami a hovoril o tom, že Rázsochy majú pokračovať. Ministerka Dolinková v kampani rozprávala o tom, že jednoznačne potrebujeme národnú univerzitnú nemocnicu v Bratislave. A teraz si prečítam programové vyhlásenie vlády a vidím tu, že oni vlastne len o tom rozhodnú. Ja od nich nechcem, aby nám tu povedali lokalitu konkrétnu, ako tá, ako tá nemocnica bude veľká. Ale ja si myslím, že je to veľké zlyhanie, že táto vláda sa nevie zaviazať k tomu, že postaví jednu veľkú národnú univerzitnú nemocnicu tuto v Bratislave, ktorá bude slúžiť pre celé Slovensko, ktorá bude slúžiť pre tie najkomplikovanejšie prípady, ktorá bude slúžiť na vzdelávanie personálu, na vedu a výskum, na rozvoj inovácií, ktorá bude robiť fakt tie naj, to najväčšie penzum výkonov, tú najväčšiu kvantitu. Toto tu v programovom vyhlásení nemáme. My tu vlastne, oni nám tu len hovoria, že my si nad tým sadneme a zohľadníme nejaké fakty a potom sa rozhodneme. Takže to nám vlastne hovoria, že úplne v poriadku možno univerzitnú nemocnicu v Bratislave nebudeme mať. Ja si myslím, že tento záväzok by tam mal byť veľmi jasne urobený.
Ja napríklad, podobne ako môj predrečník, ja som našiel zmienku o PPP projektoch v programovom vyhlásení vlády. My už sme tu jeden PPP projekt mali. Boli to zrovna Rázsochy, ktoré zlyhali, po prvé, takže moja druhá otázka je hneď, na aké typy nemocníc chceme PPP projekty našiť alebo využiť. Samozrejme, niektoré, niektoré také verejné, verejno-súkromné partnerstvá už tu fungujú, pretože väčšina vyšších územných celkov, samozrejme, prenajala už svoje, svoje nemocnice na dlhodobé prenájmy napríklad Pente alebo AGEL-u. Ale ja sa pýtam, že chceme PPP projekty využívať aj na veľké univerzitné, na štátne nemocnice? Čo si ja myslím, že kritická infraštruktúra tohto štátu, veľké univerzitné nemocnice, vzdeláva nám to personál, poskytuje to nejaké základné kritické body, keby tu, keď sme tu mali pandémiu, sme to mohli vidieť, veľké infekčné oddelenia držia. Ja si neviem predstaviť, že by sme napríklad využívali PPP projekty na takéto niečo veľké, a tým pádom by sme strácali aj vlastnícku, aj manažérsku kontrolu nad kritickou infraštruktúrou.
A finálne, my sme v postcovidovom svete. Máme tu takú miernejšiu vlnu covidu teraz, ktorú väčšinu, väčšina ľudí neregistruje. Registrujú ju len infektológovia na infekčných oddeleniach. Možno, možno to, možnože ešte registrujú ľudia, ktorí sa chcú zaočkovať a nemajú dostatočné kapacity, my sme sa stále nepoučili po tých štyroch rokoch, a v programovom vyhlásení vlády nemáme ani zmienku o tom, že budeme podporovať očkovanie, že je to najúčinnejšia zbraň na boj proti pandémiám, ale aj na predchádzanie rôznym iným chorobám. My tam nemáme žiadnu zmienku o tom, čo sme tu počúvali o ivermektínoch, o nejakých liekoch na kašeľ, zapíjaním ich vodkou a podobnými vecami, alebo, alebo Savo na vyliečenie rakoviny, tak my nemáme žiadnu zmienku o tom, že v rezorte, kde dezinformácie a hoaxy sú najviac prelezené, je to jeden z rezortov, kde sú najviac prelezené, tak my sa tomu nejdeme venovať. Ja oceňujem, že táto debata na výbore bola, bola taká, že mi aj dali niektoré odpovede a ukázali ambíciu venovať sa aj týmto témam, ale stále táto vláda nemá odvahu v postcovidovom dezinformačnom hoaxovitom svete sa postaviť proti týmto neduhom veľmi jasne.
Toto z môjho pohľadu boli tie najhlavnejšie opatrenia. Ja by som to tu vedel rozoberať ešte veľmi dlho, ale nemám na to dostatok času, ale ja to celé programové vyhlásenie hodnotím veľmi negatívne, a to z toho dôvodu, že nie je tam jasná, jasne definovaná vízia. Je málo ambiciózne a v mnohých cieľoch sa snažilo pokryť všetko, ale zároveň to znamená aj to, že je nejasné a že ho nebudeme vedieť odpočtovať. Sú tam evergreeny, ktoré tu vidíme dvadsať rokov, a zároveň keď sa pozriem na politickú realitu, už konanie ministerky Dolinkovej teraz, tak ja vidím spochybňovanie tých viet, ktoré tu sú a ešte nie sú ani schválené. Ja neviem, či chce postupovať tým spôsobom, že programové vyhlásenie môžem porušovať do toho momentu, kým ho oficiálne neschválime a potom ho začíname porušovať, lebo to sa tu momentálne deje. Ale ja budem veľmi ostro sledovať, ako sa budú napĺňať hlavne míľniky a hlavne opatrenia, ktoré sú naviazané na plán obnovy, pretože nám tu reálne hrozí prepadnutie vyše jednej miliardy eur, ak tu niekto bude deformovať reformy, ku ktorým sme sa zaviazali.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za reakciu, kolega, a samozrejme, že som myslel kompletne všetky mosty, viac ako 1 700. To, čo tu ale musí zaznieť, to je to, že dokedy čakáme. Ty vieš najlepšie a ja to viem tiež, že v akom stave tie mosty sú. Dokedy čakáme? Dokedy padne most, železničný alebo cestný?
Ďakujem.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi vyjadriť sa k programovému vyhláseniu vlády, konkrétne k časti doprava. Rozvoj dopravy je kľúčový pre Slovensko, pre naše obce, regióny, mestá. Bez fungujúcej a dostupnej dopravy môžeme len ťažko zabezpečiť dôstojnú kvalitu života pre ľudí naprieč celým Slovenskom. Preto považujem za zásadné, aby programové vyhlásenie vlády k doprave bolo čo najviac konkrétne a vecné a zmysluplné. Žiaľ, z toho, čo som čítal, nie som nadšený. Ale aby som ostal vecný, vyjadrím sa postupne k hlavným častiam vyhlásenia. Začnem železničnou dopravou.
Mojou srdcovkou je železničná doprava, ktorú považujem za najekologickejšiu, najkomu... naj... á, najekonomickejšiu alternatívu v oblasti a v konkurencii s automobilovým priemyslom. Práve pri nej mi chýba niekoľko bodov, a to konkrétne, chýba mi konkrétny plán k rekonštrukcii, modernizácii a elektrifikácii tratí, ktoré sú v katastrofálnom stave. Ak si nedáme dokopy trať, nikdy nedvihneme kvalitu našej železničnej dopravy. Chýba mi dokončenie reformy grafikonu tak, aby sme mohli vlakovú dopravu priblížiť k ľuďom. Vlaky musia jazdiť častejšie, rýchlejšie, spoľahlivejšie, ekologickejšie. Potrebujeme okamžitý vládny záväzok, že sa pripojíme k projektovému napojeniu na vysokorýchlostné trate. Nie, nie je to sen, ak sa nepripojíme na projektovanie do vysokorýchlostných tratí, tento projekt nás obíde a stratíme dych s Európou. Potrebujeme podporiť presun tovarov z ciest na železnicu, tu nám ale chýba akýkoľvek konkrétny záväzok zo strany vlády.
Chýba mi koncepčná príprava na liberalizáciu vlakovej dopravy v budúcnosti, čo je kľúčové pre efektívne a fungu... fungujúce konkurenčné prostredie vlakovej dopravy. Chýba mi jasný a konkrétny záväzok, koľko a odkiaľ získame finančné zdroje na rekonštrukcie tratí. Len podotýkam, že odložený dlh údržby na tratiach je rádovo v stovkách miliónov eur. Spomína sa financovanie cez PPP projekty. Skúsenosť s týmito projektami je jasná, vždy to skončilo predražene. Modernizácia železníc bude prioritou v čerpaní z Programu Slovensko, avšak v tomto programe bude časť financií alokovaná na rozvoj cestnej infraštruktúry. Nerozumiem teda, ako to pomôže našim vlakom.
K vlakovej doprave mi chýba konkrétnejší plán pre naše prekladiská. Tie sú dnes silným aktívom, povedzme takým zlatým vajcom našich železníc. Najmä v súvislosti s konfliktom na Ukrajine pri správnom manažmente a správe môžu byť schopné produkovať nemalé finančné prostriedky, ktoré by sme mohli investovať späť do infraštruktúry. Toľko k mojim železniciam, milovaným, poďme na cestnú dopravu.
V dokumente absentujú konkrétne a prioritné úseky výstavby diaľnic, ktoré vláda plánuje realizovať. Nestačí povedať len, že ideme robiť D1, D3, D4, ideme robiť všetky diaľnice na Slovensku. Ja mám taký pocit, že na toto nemáme dostatok peňazí a všetci predsa vieme, ktoré úseky sú naozaj kritické. Kde je tunel Višňové? Kde je úsek Turany – Hubová? A k nim potrebujeme konkrétne záväzky vlády. Spomína sa financovanie prostredníctvom verejného... súkromných partnerstiev. Zase. Upozorňujem na skutočnosť, že skúsenosť z minulosti pri financovaní takouto formou je veľmi negatívna. Projekty boli predražené a neefektívne. Vo vyhlásení vlády chýba manažérske zefektívnenie Národnej diaľničnej spoločnosti a Slovenskej správy ciest. Ak by sme zoštíhlili manažmenty týchto spoločností, určite vieme v dlhodobom horizonte dosiahnuť oveľa viac.
Mostný program. Dámy a páni, máme 1 700, viac ako 1 700 mostov v havarijnom stave. Dokedy budeme čakať a neurobíme konkrétny záväzok, ktorý bude rešpektovať životnosť mostov? Tento zoznam predsa existuje, má ho, má ho Slovenská správa ciest. Takýto plán však treba dodržať a treba sa zaviazať, je to dlhodobo ignorovaný plán a vládou navrhované financovanie prostredníctvom PPP projektov, ktoré na Slovensku zvyknú byť, ešte raz, predražené.
Diaľničné mýto. Prechod na európsky mýtny systém. Systém deklarovala aj bývalá vláda, počúvali sme to tu štyri roky. A kam sme sa dostali? Stále platí stará nevýhodná zmluva. Dobre o nej všetci vieme. V tak dôležitej veci, ako je výber mýta, by sme od vlády čakali konkrétne kroky, ako sa vymaniť z nevýhodnej zmluvy, ako dopriať slovenským dopravcom férové podmienky, ako majú v okolitých európskych krajinách.
Rozvoj našej cyklodráhy a cyklodoprava ako taká. Je to najjednoduchší spôsob a najrýchlejší, ako zvýšiť kvalitu života v oblasti dopravy v mestách a obciach. Tuto opäť chýbajú konkrétne kroky, ako napríklad jasné a férové pravidlá pre samosprávy či zjednodušené byrokracie, napríklad my sme navrhovali prekfa... prekvalifikovať kategórie stavania cyklotrás či prekvalifikovanie technických podmienok na vytvorenie cykloinfraštruktúry. Jedným slovom, potrebujeme zjednodušiť spôsob čerpania peňazí a výstavby našich cyklotrás. Odvážny záväzok by bol zvýšenie podielu cyklo... cyklodopravy v mestách a obciach na 5 % v dlhodobom horizonte. Nič z toho v programovom vyhlásení nenájdete. Len slabých a nič konkrétne hovoriacich 86 slov.
O elektromobilite v dokumente v doprave nie je ani jedna zmienka. Ani jedna. Už teraz sme na chvoste Európskej únii v prechode na elektromobilitu. Predbehli nás aj krajiny ako Bulharsko. Plánujeme, plánuje nová vláda plniť aspoň záväzok z akčného plánu elektromobility? Vo vyhlásení máme krásne, ušľachtilé, ale hlavne abstraktné ciele, ktoré nie sú ničím konkrétnym a ničím konkrétnym podložené, a preto zopakujem, čo hovorím stále. Slovenská pošta má vybudovanú jednu z najväčších sietí a štruktúr a potrebuje jasnú modernizáciu, digitalizáciu a zefektívnenie služieb, aby bola schopná konkurovať komerčnému prostrediu.
Z týchto dôvodov považujem programové vyhlásenie vlády k doprave za nedostatočné, vágne, všeobecné, ničnehovoriace. O takýto dokument sa v zásade ani nedá oprieť. Od strany SMER, ktorá má minimálne 12-ročné skúsenosti s vládnutím, by som očakával rozsiahly, konštruktívny a vecný, konkrétny dokument, ktorý bude reflektovať na konkrétne problémy ľudí v regióne, mestách a obciach. S týmto sa jednoducho ako gestor dopravy Progresívneho Slovenska nemôžem stotožniť a programové vyhlásenie vlády v takomto znení jednoznačne nepodporím.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pani poslankyňa, Vierka, vďaka za tie slová. Niekto múdrejší ako ja raz povedal, že rozdiel medzi politikmi a štátnikmi je v tom, že politici rozmýšľajú v horizonte najbližších volieb a štátnici rozmýšľajú o tom, čo je dlhodobo dobré pre krajinu. Rozmýšľate, že čo je dlhodobo dobré a dôležité, priam kľúčové pre Slovensko. Málo tých tém sa rysuje v takom veľkom, ako práve potreba dať férovosť a rovnosť šancí a príležitostí aj práve pre Rómov a Rómky na Slovensku. A to, že sa tejto téme, tak dôležitej téme venuje tak žalostne málo času v programovom vyhlásení vlády, svedčí len o jednom, že táto vláda, minimálne tí ľudia zodpovední za túto dôležitú tému dostali byť príležitosť byť štátnikmi, ale, žiaľ, nevedeli sa vymaniť z toho orbitu obyčajných politikov.

Dnes už druhýkrát. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Poslankyňa.

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Viete čo, spoznávame sa, ja sa vám ospravedlňujem, dobre, ako, to, tom nenapadlo, vôbec. Nech sa páči, ospravedlňujem sa ešte raz, dobre?

Jurík, Beáta, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne.

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím, zapnite ešte raz čas.

Jurík, Beáta, poslankyňa NR SR
Vierka, ja ti chcem veľmi pekne poďakovať, špeciálne za časť teda o vzťahovej a sexuálnej výchove, pretože viem, že to, čo si povedala, je založené na odborných a fundovaných poznatkoch, nakoľko ako bývalá školská inšpektorka určite vieš, o čom hovoríš, a neriadiš sa pri tom žiadnou ideológiou. V mojom vystúpení budem o vzťahovej a sexuálnej výchove hovoriť tiež, avšak nedá mi. Mňa veľmi mrzí, že v PVV robí vláda v tejto oblasti krok späť, pravdepodobne z nejakých politicko-ideologických dôvodov, a to je veľmi nešťastné, a dúfam teda, že minister školstva Drucker to nedovolí, pretože tá súčasná forma je výsledkom odborných diskusií, teda diskusií nie politikov, ale odborníkov a odborníčok z rôznych názorových spektier a myslím, že bývalý pán minister Horecký o tom vie tiež svoje. A ešte by som chcela zdôrazniť, že to nie je hodnotová téma, ale skutočne odborná. Takže ešte raz ďakujem.