Videokanál klubu

Dobrý večer, vážený pán predsedajúci, vážené pani ministerky, páni ministri, vážené poslankyne, poslanci, programové vyhlásenie vlády deklaruje profesionalitu a zdravý rozum. Ja však musím povedať, že pri čítaní niektorých častí tohto programu som, bohužiaľ, ten zdravý rozum márne hľadala a musím povedať, že pri niektorých častiach som dokonca prišla o rozum aj ja.
Mám na mysli napr. odsek, v ktorom vláda deklaruje vytvorenie priestoru na odbornú a spoločenskú dohodu o obsahu vyučovania sexuálnej a vzťahovej výchovy – spomínala to už aj moja kolegyňa, ktorá sa rovnako ako ja v Progresívnom Slovensku zaoberá oblasťou vzdelávania vrátane výchovy a rodičovstvu –, ktorá bude rešpektovať hodnotové presvedčenie žiakov a ich rodičov. Napriek tomu, že tento odsek sa dostal do sociálnych politík a neviem prečo, keďže sa týka vzdelávania, ale zrejme na to mali autori, autorky svoj dôvod, napriek tomu, že je veľmi nekonkrétne, myslím si, že my všetci tak asi trochu predpokladáme, čo vlastne tento odsek vyjadruje. Ja osobne ako učiteľka musím povedať, že si naozaj neviem predstaviť, že by rodič rozhodoval o tom, čo v škole mám učiť. Predstavte si situáciu, že jednoducho rodič zo sociálne slabého prostredia, ktorý nemá ukončenú základnú školu, vám bude diktovať, čo si želá a čo si neželá, aby sa jeho dieťa učilo, alebo človek, ktorý je v bubline nejakých konšpiračných teórií a úplne pomýlený, z iného hodnotového spektra, ako je mainstream, alebo alternatíva, vám začne hovoriť, čo sa má a čo sa nemá, vám ako učiteľovi. Myslím si, že toto nie je úplne ten správny pohľad na to, aby teda vznikali takéto dohody s rodičom. A okrem toho chcem upozorniť vládu Slovenskej republiky aj na ten fakt, že vzťahová a sexuálna výchova je súčasťou štátneho vzdelávacieho programu ako súčasť výchovy k rodičovstvu a manželstvu už takmer tridsať rokov a doposiaľ to nikto nikdy nenamietal. Je súčasťou štátneho vzdelávacieho programu, ktorý vznikol ako konsenzus odborníkov a odborníčok a na tomto konsenze, čiže dohode, sa podieľali aj cirkevné organizácie a cirkevné školy a predstavitelia z rôznych názorových spektier. Myslím si, že by sme nemali teda podliehať nejakým ultrakonzervatívnym snahám, konšpiračným teóriám a nepodliehať populistickým fámam.
Po druhé by som chcela spomenúť aj to, čo tu už častokrát bolo dnes spomínané, a to je vágnosť, nekonkrétnosť, nemerateľnosť a my vlastne ani nevieme, akými konkrétnymi nástrojmi chce vláda dosiahnuť jednotlivé ciele. V dokumente nenachádzame žiadne konkrétne záväzky, ktoré sa napr. týkajú už spomínaných platov pedagogických zamestnancov, ale my sa vlastne nedozvedáme ani to, akými nástrojmi chce vláda docieliť chýbajúce kapacity odborníkov a odborníčok, vyučujúcich, pedagogických zamestnancov práve v tých regiónoch, kde ich je nedostatok, alebo ešte nespomenutých psychológov a psychologičiek, ktorých je na Slovensku nedostatok, a my už od septembra tohto roku máme implementovať rôzne opatrenia podporné a stále doposiaľ nikto nerieši chýbajúcich psychológov a psychologičky.
Mohli by sme sa spýtať aj to, odkiaľ chce na všetky tieto veci vziať vláda finančné prostriedky, ani to nám nehovorí. Bude navýšený rozpočet školstva, vedy a výskumu? Nič konkrétne v tom, bohužiaľ, nenájdete.
K niektorým, ale dôležitým opatreniam v oblasti vzdelávania sme sa ani nedostali a vôbec sme sa nedopátrali o nich, napr. tu nenájdete žiadnu zmienku o špeciálnych školách, o chybnej diagnostike pri začleňovaní rómskych detí do špeciálnych škôl, o žiadnej reintegrácii rómskych detí do bežných škôl, nenájdete tu žiadnu zmienku o programoch v ranom detstve, o ktorých som mala aj faktickú poznámku, ale nenájdete tu ani žiadne opatrenia, ktoré by sa týkali vzdelávania cudzincov, resp. detí, ktoré hovoria iným jazykom, ako je vyučovací jazyk, materinským. Nehovorilo sa o nedostatku učebníc, ktorými v tejto oblasti naozaj v našom školstve trpíme, a zároveň sme nehovorili ani o dvojzmenných školách a o nízkej kvalite dvojzmenných škôl a, čudujme sa svete, kde tiež chodia najmä deti z rómskych marginalizovaných komunít. A napriek tomu, že sa dokument hlási k inkluzívnemu vzdelávaniu, ja si dovoľujem povedať, že vzdelávanie detí z rómskych marginalizovaných komunít je pre vládu tabu.
Už tu pani Kalmárová, moja kolegyňa, spomínala tú vetu, kedy vláda skvalitní vzdelávanie detí z prostredia generačnej chudoby, a dodáva ešte deti so zdravotným postihnutím či inak znevýhodnených žiakov. A takisto som vo faktickej poznámke hovorila o tom, že pojem generačná chudoba nie je to isté, čo špecifické konštatovanie opatrení smerom k marginalizovaným rómskym komunitám. Viete, dovoľte mi, aby som to vysvetlila.
Ja sa zaoberám témou vzdelávania rómskych detí už naozaj cez desiatky rokov a musím povedať, že som bola účastná množstva koncepcií, stratégií, ktoré sa nikdy neplnili. A ak sa plnili, tak väčšina z nich bola vykázaná v zmysle, že robíme tieto opatrenia a plníme ich vo vzťahu k deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia. Neviem o tom, že by tieto opatrenia naozaj zlepšili situáciu detí z marginalizovaných komunít, ale my si to vykazujeme v krabičke sociálneho znevýhodnenia. A rovnako je to aj pri rôznych sociálnych politikách. A mám taký pocit, že tak ako sme sa predtým schovávali za termín sociálne znevýhodnenie, tak dnes sa schovávame za termín chudoba, generačná chudoba. Nemám nič proti tomuto výrazu, takisto ako proti výrazu inkluzívne opatrenia a pod. a, ak sú však dobre využívané v inkluzívnej spoločnosti. Naša spoločnosť však inkluzívna nie je a mám obavy, že ak niečo nepomenujeme pravým slovom, ktorým táto vážnosť opatrení aj od toho závisí, teda marginalizované rómske komunity, tak vlastne neurobíme vôbec nič a schováme sa len za pekný pojem generačná chudoba alebo deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Takže my, ktorým naozaj ide o to, aby sa situácia detí z rómskych marginalizovaných komunít zlepšila, sa len s takýmto vágnym pojmom uspokojiť nemôžeme.
V kontexte toho bola spomenutá už aj tá najzávažnejšia vec, a to je, že v programovom vyhlásení vlády nenájdete ani zmienku o desegrácii rómskych detí, a to napriek tomu, že Slovensko čelí od roku 2015 impeachmentu za porušenie rasovej smernice. To, čo však nebolo povedané, je aj ten fakt, že my na Slovensku predsa máme aj ústavu, ktorá zakazuje diskrimináciu, a takisto máme aj antidiskriminačný zákon, ktorý dokonca v § 2 ods. 3 výslovne uvádza povinnosť prijímať opatrenia na ochranu pred diskrimináciou. Z tohto ustanovenia je ale zároveň zrejmé, že porušením zásady rovnakého zaobchádzania pri napĺňaní práva na vzdelanie je aj ne-ko-na-nie v situácii, keď si je štát vedomý nezákonného stavu, a aby toho nebolo málo, Najvyšší súd rozhodol, že Slovenská republika zastúpená ministerstvom školstva je zodpovedná za segregáciu rómskych detí. Štát je zodpovedný za segregáciu rómskych detí, nie školy. A zdôraznil takisto, že štátne orgány sú zodpovedné aj za takú segregáciu, ktorá vznikla spontánne a nie s cieľom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šimečka, Michal, podpredseda NR SR
Pardon, pani poslankyňa, poprosím ostatných pánov poslancov a poslankyne a členky vlády, aby rozprávali, keď už potrebujú, trochu tichšie, aby mohla pani poslankyňa predniesť svoje vystúpenie. Ďakujem.

Kosová, Ingrid, poslankyňa NR SR
Ďakujem, pán predsedajúci, veľmi si to vážim.
Takže, aby som dokončila, vznikla spontánne a nie s cieleným zámerom oddeliť rómske deti od majority. Ja by som len chcela dodať, niekde tu v pléne bolo dnes povedané, že Slovensko má veľký problém s rómskym etnikom. A ja sa zhodujem s kolegyňou, ktorá povedala, že to nie je tak, to Rómovia majú problém s nami, a ja len dodávam, to rómske etnikum má problém dôstojne žiť v tejto krajine. Je totiž zarážajúce, že štátne orgány doteraz neuznali fakt, ktorý uznal aj Najvyšší súd, a dokonca vôbec nepremietli žiadne z opatrení do našej legislatívy okrem toho, aby som nebola nespravodlivá, že tento rok sa do nového školského zákona dostala definícia segregácie, ktorá však nie je nejako metodicky podchytená a vlastne školy doposiaľ nevedia, ako túto situáciu majú v školách riešiť.
Čo je najhoršie, táto segregácia je ďalej podporovaná tým, že v dôsledku toho, že nám chýbajú kapacity, tak v blízkosti týchto škôl sa stavajú ďalšie školy, ktoré sú v blízkosti vylúčených lokalít. Takže my ešte ďalej vlastne túto segregáciu prehlbujeme.No a výsledkom je potom to, čo už bolo spomenuté, že 65 % detí, rómskych detí, ktoré navštevujú školu, chodí do školy, kde väčšina spolužiakov sú rómskeho pôvodu. A tento stav tu trvá desaťročia. A ja mám pocit, že posledných dvadsať rokov nehovorím to, nič iné, len stále dookola to isté, situácia sa vôbec nemení.
Ja by som očakávala, že programové vyhlásenie vlády bude obsahovať aspoň niečo, čo je napríklad v pláne obnovy, a očakávala by som, že tam bude nejaký systém monitorovania segregácie na slovenských školách. Alebo že vláda spustí pilotné desegregačné projekty na úrovni mikroregiónov. Je to v pláne obnovy, ale v programovom vyhlásení vlády nie. Alebo že prijme legislatívne opatrenia na zabránenie segregácie pri tvorbe školských obvodov, čo si myslím, že je jedno z najdôležitejších a najprimárnejších opatrení, ktoré by sme mali prioritne os...
Ja osobne mám pocit, že očakávať nejaké uspokojené, uspokojivé riešenia v oblasti inklúzie Rómov od predstaviteľov vládnucich strán je asi utópia, pretože vo väčšine prípadov sme si zvykli len na ich slová a útoky hodné extrémistov a používania rómskej karty v snahe získať politické body, pretože asi inkluzívne politiky, ktoré sú založené na ľudskoprávnom a rešpektujúcom prístupe, nie sú vhodnou politikou pre ich voličov a voličky. Dokazuje to aj celý program, v podstate veľmi vágny, kde nenájdete absolútne žiadne opatrenia v oblasti inklúzie Rómov, či už je to v oblasti bývania, v oblasti prístupu k zdravotnej starostlivosti, prístupu k službám alebo v oblasti uplatňovania protirómskeho rasizmu, alebo boja proti rómskemu rasizmu. Sú tam len strohé konštatovania o tom, že "zapojíme členov marginalizovaných skupín do pracovného trhu", ktorý a to dodávam, je motivovaný nedostatkom pracovnej sily. Keby som mala byť naozaj veľmi mierna, tak poviem, že tento prístup je veľmi spiatočnícky, pretože absolútne neberie do úvahu to, že my potrebujeme naozaj podporovať príležitosti v politikách zamestnanosti, že musíme zvyšovať šance týmto ľuďom na to, aby sa dostali vôbec do týchto zamestnaní, a nielen to, ale aby si toto zamestnanie aj udržali. Nehovoríme vôbec o tom, že ak aj budeme stavať nejakú infraštruktúru v komunitách a budeme bojovať o dôstojnejšie bývanie v týchto komunitách, tak najprv musíme vysporiadať pozemky. A o tom, že dneska máme dvadsať percent osád, kde vôbec nemajú pitnú vodu, v 21. storočí (!), už hovoriť ani nemusíme, lebo je to absolútne nedôstojné pre Slovenskú republiku.
Je viac ako zjavné, že vláda vo svojom PVV vôbec neprihliadala na žiadne výstupy monitorovania a to ani ako na národnej úrovni, tak ani z prvého hodnotenia a odporúčaní Európskej komisie a to aj napriek tomu, že práve zdroje EÚ sú naviazané na náš národný strategický rámec, ktorou je schválená stratégia rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do 2030, a môžete si tipnúť, koľko z tých opatrení v rámci tejto stratégie je nejako uspokojivo prijatých a uspokojivo spravených, implementovaných. Ani jedno.
Vláda tvrdí, a toto sa mi páči veľmi, táto veta, že je rozhodnutá pokračovať len v takých projektoch a stratégiách podpory marginalizovanej rómskej komunity, ktoré sa osvedčili a priniesli merateľný efekt. Chvályhodné, ale ktoré to sú? My to nevieme, pretože my nič nemonitorujeme. My vlastne vôbec nevieme, aké sú výsledky. To je prvá vec. A druhá vec, mali by sme si uvedomiť, že v prvom rade sme to my, štát, ktorí zlyhávame pri implementácii týchto politík, pretože máme strašne vysokú záťaž pre žiadateľov administratívnu. Máme veľké problémy s verejným obstarávaním a tento štát nebol schopný ani len vyhlásiť integrované výzvy investičné a neinvestičné, ktoré by išli naraz a ktoré by uľahčili túto situáciu.
Najlepšie na tom je, že posledná veta programového vyhlásenia vám hovorí vlastne o tom, že sú to vlastne Rómovia, ktorí sú za to zodpovední, že žijú v takých podmienkach, ako žijú, pretože poukazuje na filozofiu rovnováhy práv a povinností. To znamená, že Róm, ktorý nie je zodpovedný, tak vlastne nedostane nič. Osobne si myslím, že takáto rétorika je fakt hodná extrémistov a, bohužiaľ, je hodná SMER-u už od roku, uf, myslím, že 2001, kedy som prvýkrát, čo si spomínam, počula pána Fica povedať, že robia deti, lebo chcú peniaze. To znamená, že celá táto rétorika je už dlhodobo založená na stereotypizácii a na paušalizácii rómskeho etnika.
Čiže uzavrela by som to asi tým, že nemám žiadny ideál, že vláda, ktorá pristupuje takýmto spôsobom k inklúzii Rómov a vlastne ktorá uplatňovanie ľudských práv považuje za prekážku efektívnych výsledkov, že nejako tej inkluzívnej politike a inklúzie Rómov naozaj dočkáme sa. Tomuto neverím. A preto táto vláda pre mňa nemá dôveru.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)