Vážené dámy, vážení páni, pán predsedajúci, tak trošku neviem, ako začať po týchto humoristických prejavoch a priznám sa, že väčšinou mi kamaráti hovoria, že som vtipný a tu a tam aj nejaký vtip poviem, ale asi v každom čase a v každom mieste by sa mal rešpektovať nejaký pomer, nevyčítam žiadny vtip, samozrejme, ale podľa mňa sme tu pri veľmi, veľmi vážnej situácii, kedy máme pred sebou 88 strán extrémne neambiciózneho textu, ktorý je nekoherentný, kde sa veci opakujú, kde niektoré časti sú v iných častiach a naopak. A ja mám pocit, že toto ponáhľanie sa, aby sa stihol snem SMER-u alebo, ja neviem, rýchlo urobiť nejaké zmeny, je na škodu celého obyvateľstva celého Slovenska.
Ten termín alebo ten názov toho dokumentu je Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť. Okej, dobre, milé, kto by bol proti tomu, ale ja by som dodal, že by tam malo ešte byť, že nemať odvahu pozerať sa do budúcnosti. Lebo tento dokument vôbec nie je o budúcnosti. Tento dokument je tak maximálne o prítomnosti, je veľmi veľa o minulosti a myslím si, že toto je tým veľkým prekliatím Slovenska, že stále sa snažíme napraviť minulosť a vôbec neriešime budúcnosť tejto krajiny. Vôbec neriešime budúcnosť našich detí a dokonca som presvedčený, že aj tí dôchodcovia, ktorí, povedzme, volili SMER, veľmi rozmýšľajú, že aká bude budúcnosť ich vnukov a vnučiek. Ako sa trápia nad tým, že nechcú, aby odchádzali tie deti do zahraničia študovať za príležitosťami, lebo ich chcú mať pri sebe. Chcú mať vnučky, vnukov, pravnukov a pravnučky a sú dediny na východnom Slovensku, áno, ja som z východného Slovenska, kde už zostávajú len dôchodcovia, lebo všetci, všetci odišli. To znamená, že síce bude lepšie, pokojnejšie, bezpečnejšie možno v nejakej prázdnej dedine, ale nebude bezpečnejšie pre Slovensko ako také do budúcnosti. Mnohí z vás sú tu národniari, vlastenci a tak ďalej, a ja sa pýtam, že ako vy máte radi tú krajinu, keď nemyslíte na jej budúcnosť. Ako? Aká je to láska? (Potlesk.)
Bol som, bol som minulý týždeň v Bruseli, prepáčte, bol som v Bruseli, mrzí ma to, a nebol som donášať. Bol som na seminári, kde poľské, poľské politické strany robili taký prieskum, že trikrát demokratické strany sa nedostali do vlády, lebo mali v programe budúcnosť. Normálne mali to slovo alebo v tom, v tom proste ako keby slogane budúcnosť a strašne sa, strašne si mysleli, že to bude pôsobiť. A minulé voľby ho dali preč, to slovo budúcnosť, a Poľsko ich zvolilo. My sme mali len slovo budúcnosť, áno, skončili sme druhí. Je tu SMER, ktorý skladá vládu a zajtra to ide oslavovať. Ale ja si myslím, že budúcnosť je tá úprimná odpoveď každého parlamentu. Lebo my máme spravovať to, čo bude do budúcnosti, a nie, čo bolo v minulosti. Takže majme odvahu pozerať sa do budúcnosti.
Nejdem do detailov celého programu, lebo mám pocit, že ma všetci moji výnimoční kolegovia a kolegyne predbehli, všetko vyrozprávali. Myslím si, že týchto 16 žien a 16 mužov spravilo vlastne pre vás, za vás alternatívne programové vyhlásenie vlády. Také, aké by malo byť, také, ktoré by malo riešiť budúcnosť. A myslím si, že Martin Filko, ktorý bol pri zakladaní a myšlienkovom zakladaní Progresívneho Slovenska, by bol na nás hrdý a určite, verím, že sa na nás nejakým spôsobom pozerá. (Potlesk.) Títo ľudia vám povedali, čo by ste mohli zlepšiť v programovom vyhlásení vlády. Ja na vašom mieste by som sa tým nechal inšpirovať. Normálne aj na tajňáša to spravte, zlepšite to trošku. Nemusíte povedať, že PS poradilo. Veď to je ako kebyže my vám to dávame. Berte, fakt berte, dokým dávame. (Potlesk.)
Osobnosť.. títo ľudia pokračujú v línii europoslancov, ktorých sme zvolili, Zuzany Čaputovej, kľudná sila, odborná, žiadne šaškárne, proste ide nám o budúcnosť krajiny. Bývalé vlády SMER-u boli údržbárske. Povedal som to dokonca aj pánovi Kaliňákovi na cige. Povedal som, že áno, je to také vaše know-how, ani vás za to nikto neskritizuje, aj to nejak poriešite, aj tým dôchodcom dáte, ale mám pocit, že táto vláda, čo sa chystá, aspoň z toho dokumentu je regresívna. Nie je progresívna, nie do budúcnosti, dozadu. V oblasti kultúry, médií, rovnosti šancí, že ste tu ženy niektoré z koalície, však nebláznite, však oni vám berú stoličku spod zadku.
Právo a spravodlivosť, ďalší problém. Ale to, samozrejme, zobrali, zobrali už do úvahy moji kolegovia, ktorí vystupovali.
V oblasti školstva a energetiky a podnikania som zbystril pozornosť. Škoda, že tu nie je pani ministerka. Celý čas tu bola, musím ju ináč pochváliť. Najprv, keď som to preletel, som si hovoril, že vau, že to vyzerá pozitívne, že to vzdelávanie proste má všetko, čo by malo mať, hej, že aj kádeháci to hovorili a aj my si to myslíme, aj keď vás úplne nemôžeme zase chváliť, lebo proste by to nebolo úplne také akože fajn z hľadiska tej opozično a koaličnej spolupráce. Dokonca, dokonca v týchto dvoch kapitolách vlastne tí vaši poslanci dávali, a teda autori dávali veci, ktoré v iných kapitolách chýbajú. Berte si, že v kapitole hospodárstvo sa rieši rovnosť mužov a žien v odmeňovaní, ale rieši sa, kdežto v ostatných kapitolách nula. Alebo napríklad sa rieši obnoviteľné zdroje, síce nie na individuálnu potrebu, respektíve jej výrobu, ale proste rieši sa to. Hospodárstvo skoro ako podľa príručky. Ale ja som s pánom Šaškom chodil na všetky tie debaty a tak ďalej a v mnohých veciach sme súhlasili spolu. Ale potom, keď som to začal čítať, pozor, médiá, pozor, NGO, ja tu nejdem otvárať veci až tak, ale keď som to prečítal, tak vlastne sú tam obrovské kapitoly o podpore plynu. Plyn, ktorý sa všade vo všetkých európskych dokumentoch hovorí ako, ako niečo, čo zabezpečí tranzíciu strednodobo. Ale nie, my ideme normálne podľa programového vyhlásenia vlády budovať nové plynovody. Hovoríme, že to je čistá energia. Samozrejme, že nie je. Ideme budovať spaľovne, ideme budovať spaľovne. Celá Európska únia nám dáva peniaze, plán obnovy, zelená budúcnosť a tak ďalej a my ideme budovať spaľovne namiesto toho, aby sme triedili odpad, aby sme recyklovali, aby sme mali cirkulárnu ekonomiku. Vyzývam médiá a občianske združenia, ktoré síce obmedzíte, ale aby si to pozerali.
No a posledné dve minúty budem venovať zahraničnej politike. Preto zahraničnej politike nie preto, že je to kapitola, ale je to náš životný priestor. Čítam ten dokument a som, neviem ako keby sa uspokojiť s tým, a už som to hovoril pánovi Blanárovi na výbore, ale keďže nemá možnosť reagovať, lebo sa ponáhľajú na snem, tak to poviem takto neohrozene. Tak všade hovoria, že Slovensko na prvom mieste. Veď samozrejme, však sme Slováci, ja som Slovák, ste Slovenky a tak ďalej. Lenže to, že sme v Európskej únii znamená, že môžeme byť aj Slovákmi, aj Európanmi naraz, môžme byť občanmi Európskej únie. A všetko prináša spoločne svoje výhody. Nie, vy chcete z Európskej únie zobrať len to, čo je dobré, ale keby ste mali niečo dať, tak to nie. To je viete, také to pravidlo, že čo je vaše, je aj moje a čo je moje, len moje. A to nie je férové, to sa tak nerobí, lebo potom strácame partnerov a budeme sedieť v rohu s Orbánom. A teda my môžeme povedať, že sme Európanmi a budeme budovať silnú Európu. Lenže zároveň v tom programovom vyhlásení vlády sa spomína, že Amerika silnie voči Európskej únii. No samozrejme, že silnie, keď my nie sme jednotní, keď my s Orbánom ju rozbíjame. Myslím si, že by ste si to mohli uvedomiť. My vám veľmi držíme palce, aby ste si to uvedomili, aby ste zlepšili keď už nie to programové vyhlásenie vlády, lebo musíte s ním utekať na snem, tak aspoň proste zlepšite to vaše myslenie. Lebo my nie sme strana alebo hnutie, ktoré chce ´za nami potopa´. My chceme naozaj, aby to sa na tom Slovensku naozaj lepšie žilo a bezpečnejšie, ako to sľubujete.
Takže ďakujem veľmi pekne, že ste si ma vypočuli, aspoň dvaja, traja členovia vlády a držím vám palce na tom sneme. Dúfam, že to stíhate. Dovi. (Potlesk.)
