Videokanál klubu

Ďakujem.
Škoda, že tu teraz pán minister nie je, lebo teda chcela som mu povedať, že mi je naozaj ľúto, že musí robiť teda aj v sobotu, no my sme tu včera boli do deviatej, a pripomenúť mu, že my sme Národná rada, a, ako povedal aj kolega Hlina, toto je parlamentná demokracia, čiže tak ako Národná rada vláde vyslovuje dôveru, musí minister strpieť, že mu chce vysloviť nedôveru, je to súčasť jeho pracovných povinností, jak si svoj mandát predstavoval inak, tak je mi to ľúto a asi by si tieto predstavy mal trošku pozmeniť.
Takisto by som chcela povedať, že donekonečna sa tu vnáša, vnášajú iné témy a odvracia sa tu pozornosť, my sme tento návrh nepodali ani kvôli migrácii, ani kvôli pani Santusovej, ani kvôli rodovej rovnosti, ani neviem kvôli čomu všetkému a ešte sa to tu objavuje, my chceme diskutovať o nezákonnom postupe ministra vnútra vo vzťahu k vyšetrovateľom čurillovcom a o tom, že si nevypýtal súhlas Úradu na ochranu osobných údajov, to je podstata vecí, neodbiehajte od nej, venujte sa jej.
Ak máte problém s niečím, čo bývalá vláda robila, mohli ste to riešiť, keď ste boli poslanci, mohli ste podávať trestné oznámenia, ste ministrom vnútra teraz, robte to, ale keď sa s vami chceme baviť o konkrétnych dôvodoch, venujte sa tým a neodvracajte pozornosť.
A podám vám jednu dobrú radu, keď toto robíte, keď odvraciate pozornosť a hovoríte o tom, čo všetko čurillovci spravili, tak len znova a znova dokazujete, že vám ide o odvetu, o nič iné, lebo my sa chceme baviť o vašom nezákonnom postupe a nie o osobnostiach a charakterových rysoch čurillovcov, to sem naozaj nepatrí.
Vďaka. (Potlesk.)

Pán minister, vy už dva dni tu hádate, že kto Progresívnemu Slovensku dal podnet na to, aby sme iniciovali túto schôdzu voči vám, raz sú to médiá, potom je to pán... (reakcia z pléna), Matovič, áno, ďakujem, no ja vám poviem, kto nám dal podnet, možno budete prekvapený.
Boli ste to vy... (potlesk), lebo keď sme videli, keď sme videli, čo stvárate, nedalo sa konať inak a nám sa nerozsypala žiadna argumentácia, my sme sa len nedostali k slovu, lebo zatiaľ vaši kolegovia sa snažia preklenúť vady vášho neodôvodneného rozhodnutia a snažia sa ho doodôvodňovať tu, no tu už na to nie je priestor, čiže my keď sa dostaneme k slovu, my vám aj tie ďalšie dôvody povieme, len ešte tak sa tomu nestalo, možno sa v utorok tak stane, uvidíme, ale dajte nám čas. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Počas príhovoru pána ministra som si robil priebežne poznámky. Tú prvú, kvôli ktorej som sa prihlásil, to bolo to, že pán minister nás... našu oficiálnu policajnú prácu opozičnú nazval, že fraška. Fraška. To neni fraška, to je naša jediná možnosť, že ako upozorniť... (Reakcie z pléna.) No. Čiže ja som si poznamenal, fraška, a že vám tu bránime plniť vaše volebné sľuby. No nebránime vám plniť vaše volebné sľuby, nám bolo jasné, že ich budete plniť, však preto ste sa stal ministrom.
Len my vás chceme upozorniť na to, že keď ich idete plniť, tak ich plňte tak, aby bolo jasné aj pre tých, ktorí vás nevolili, že ste tu v prospech všetkých, minister vnútra garantuje bezpečnosť každému. My vás len tak jemne, možno najjemnejšie, ako môžme, chceme upozorniť, že teda aj to sú ľudia, aj to sú občania.
Čiže... a potom ste, potom je tu jedno slovo veľmi dôležité, ktoré ste povedal pri tom právnom argumentovaní, že prečo ste sa rozhodol vydať tie personálne rozkazy, ktoré ste teda písomne nejak slabo odôvodnil podľa súdov. Vy ste sám povedal, že ja sa domnievam, ja sa domnievam, že to ich zotrvanie by bolo na ujmu dôležitého záujmu. Vy, minister, pri vydaní svojich personálnych opatrení sa nemôžte domnievať, vy musíte byť presvedčený. (Reakcia z pléna.) Tak vidíte. Hop! Vy ste tu povedal, ja sa domnievam, no a toto, my vás, ja osobne vás chcem teda upozorniť, že minister musí byť presvedčený. (Reakcia z pléna.) No tak...
Viete, aj ja som chcel veľa vecí povedať, len mám vypnutý mikrofón, tak teraz mám, potom budem mať reč, potom vám poviem ešte viac. (Potlesk.)

Pán, pán Gašpar, problém je v tom, že my sme vôbec nemuseli dnes tu sedieť, ani včera, ak by pán minister ne... neignoroval Národnú radu a jej orgány. Mal možnosť trikrát na zvolanom ústavnoprávnom výbore vysvetliť svoje rozhodnutie, mal možnosť dôkladne vysvetliť, na základe akých dôkazov konal. Skryl sa za to, že nebol výbor uznášaniaschopný práve kvôli tomu, že sa nezúčastnili koaliční poslanci.
Čiže my sme tu vôbec nemuseli sedieť, keby toto celé sa udialo. Nás tu dostalo arogancia pána ministra, a preto tu dnes sedíme. A myslím si, že je to veľmi dôležité pre ochranu demokracie. A je to, aj to je naša práca, nielen práca, ktorú vy považujete za dôležitú.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Gašpar, ja som naozaj nesmierne rád, že konečne sa jeden z tej druhej strany venoval fakt vecne meritu tohto odvolávania. Čiže to je fascinujúce a výborné, lebo konečne môžme debatiť o merite veci.
Zároveň si... alebo zároveň ste však povedal, že sú to vaše úvahy, vaše úvahy, že prečo tie dôvody sú tak, ako ich vníma teda koalícia, a predpokladáte, že tak ich vnímal aj pán minister, keď vydal tie svoje opatrenia. Lenže... áno, uznám, že sú to fakt seriózne dôvody a argumenty, právne korektne realizované, len problém je v tom, jak to povedala kolegyňa Števulová, že neboli napísané v tom, v tých rozhodnutiach. Ak by tam boli napísané, možno by sme tu nesedeli, lebo by bolo jasné, že teda z jakých právnych úvah sa vychádza.
Ani samotné súdy neboli jednotné. Dva vyhodnotili vec tak, jeden vyhodnotil ináč. Čiže všetko to plynie z toho, že tie personálne rozkazy neboli napísané tak, ako majú byť, a jedna strana hovorí, že pre ľudí, pre ľudí robme, pre ľudí robme a nechajme toto tak a robme len pre ľudí.
My máme tiež svojich ľudí, svojich voličov, ktorí sú fakt presvedčení, že toto tu je pomsta. My preto sa tu pýtame, my sa musíme, či to je pomsta, či to, aby sa dodržiaval zákon, rozkaz personálny aby sa napísal tak, aby nemohol byť spochybnený nikým, a nieto ešte že sú spochybnené tie rozkazy aj samotnými súdmi. Nie ľudia. Ľudia sú aj tí, ktorí neveria ministrovi. Ľudia sú aj tí, ktorí neveria tým rozhodnutiam. Ľudia sú aj tí, ktorí si myslia, že tu dochádza k pomste, a my sme ich zástupcovia a my sa v ich mene tu pýtame. (Potlesk.)

Ďakujem, pán poslanec.
Konečne tu niekto začal sa aj reálne venovať z druhej strany tým dôvodom, ktoré sme predložili. To si vážime, len ja by som mala pár poznámok vlastne k vášmu vystúpeniu. Ono je fajn a sme radi, že uvádzate teraz tie dôvody, pre ktoré vlastne tí čurillovci boli dočasne postavení mimo služby, alebo teda dokonca hovoríte, že by mohli byť aj prepustení.
Tam by som ale povedala, že jedna z tých výčitiek, ktorú si všimol aj súd, je, že tieto dôvody neboli obsahom práve tých personálnych rozkazov a že to odôvodnenie bolo slabé. Treba poznamenať, že minister vnútra, pokiaľ robí personálny rozkaz, má v prvom rade zodpovednosť voči účastníkovi konania, ktorému má dať možnosť sa v konaní vyjadriť, čo nebolo dodržané, a tie rozhodnutia neobsahovali dôvody, čiže to je jasné pochybenie. Takisto si myslím, že ak boli dôvody pre to, aby boli dokonca prepustení z Policajného zboru, prečo ste to neriskli, však ste mohli ísť do žaloby, ak ste si istí, že to tak malo byť, tak choďte do rizika, prepustite ich a riskujte teda žalobu.
Ale a ešte by som teda chcela znova vrátiť pozornosť k tomu meritu tej veci. Ja chápem, že ste na to nemali čas, a teším sa teda na tú druhú časť, keď sa prihlásite do rozpravy, ale my sa tu bavíme práve o tom, že či vlastne to postavenie mimo služby nie je odvetným opatrením ministra, pretože majú ochranu oznamovateľa protispoločenskej činnosti, keďže minister sa neunúval požiadať Úrad na ochranu oznamovateľov o súhlas. A to je z nášho pohľadu najväčšie pochybenie a najväčšie ohrozenie ochrany oznamovateľov, vôbec aké si tu kedy nejaký vládny predstaviteľ dovolil, takže o tomto je tá podstata veci.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec Gašpar, štandardné... (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím o kľud v rokovacej sále. Nedebatujte.
Nech sa páči.

Vančo, Branislav, poslanec NR SR
Pán poslanec Gašpar, štandardné personálne výmeny sa robia v súlade so zákonom a nerobia sa tak, že je zjavné, že ide o pomstu. A zároveň ohľadom toho včerajšieho rozhodnutia, ja som si ho včera naštudoval a aj v súvislosti s tým, čo ste hovorili, že v podstate aj súd hovorí, že mohli ísť, mohli ísť cestou rozkladu a potom správne žaloby, neodkladné opatrenie mohli vynechať. Takže rozhodol pán minister o rozklade, ktorý takisto podali? Nerozhodol. Ale o neodkladných opatreniach sa rozhodlo.
Čiže to nie sú rovnocenné nástroje, oni tú možnosť mali. To, že si pani sudkyňa myslí, a ja to rešpektujem, má svoj právny názor, že stačilo ísť tou štandardnou cestou cez rozklad a potom správnu žalobu, ale mali by odkladný účinok na základe správnej žaloby možno o štyri, päť, šesť mesiacov? Ale oni sú v podstate v domácom väzení. Oni nemôžu nič robiť, majú znížený plat, nemôžu sa nikde inde zamestnať alebo si privyrobiť. Čiže to nie je, tam jednoznačne vzniká škoda a je nutné vždy zobrať ten právny nástroj, ktorý najrýchlejšie odstráni protiprávny stav.
Ďakujem.

Števulová. (Vyslovené mäkko.) Ďakujem. Ďakujem všetkým, ktorí reagovali na moje vystúpenie.
A k pánovi Podmanickému by som len chcela povedať, že to rozhodnutie vo veci pána Čurillu, kde bolo zamietnutý návrh na podanie neodkladného opatrenia, predsa znamená, že súd sa vo veci rozhodol, že cítil sa príslušný rozhodovať, nepovedal, že nie je možné v tejto veci žiadať o neodkladné opatrenie, ale v tom odôvodnení, ktoré je, mimochodom, podľa mňa pomerne slabé, zdôraznil, že mal navrhovateľ využiť inú cestu. Ale keby sa vôbec necítil kompetentný vo veci rozhodovať, tak návrh odmietne a môžu ho postúpiť príslušnému orgánu.
Vďaka.

Ďakujem za slovo. Ja by som chcel zdôrazniť jednu vec, ktorú spomínala moja predrečníčka včera večer, a to je tá, že zástancovia pána ministra vnútra hovoria, že musel postaviť mimo službu čurillovcov, ale títo ľudia ako keby čítali iba polovicu vety toho paragrafu, ktorý o tom hovorí. A ja by som chcel zdôrazniť, že tam sú podmienky dve, ktoré musia byť splnené na to, aby on potom musel. Ak tie podmienky súčasne obidve nie sú naraz splnené, tak nemusí. A každý, kto hovorí, že musí, tak buď nevie, o čom hovorí, alebo klame.
Ďakujem.

Ďakujem.