Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, rada by som k predmetnej novele zákona týkajúceho sa environmentálnych záťaží predložila pozmeňujúci návrh. Predtým, než vám prečítam jeho znenie, mi však dovoľte ho zdôvodniť.
Na Slovensku máme dlhodobý problém s neriešenými environmentálnymi záťažami. Problém je to široký a vyžaduje si komplexné riešenie, ktoré by si, len pre ilustráciu, vyžadovalo od zmeny...
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, rada by som k predmetnej novele zákona týkajúceho sa environmentálnych záťaží predložila pozmeňujúci návrh. Predtým, než vám prečítam jeho znenie, mi však dovoľte ho zdôvodniť.
Na Slovensku máme dlhodobý problém s neriešenými environmentálnymi záťažami. Problém je to široký a vyžaduje si komplexné riešenie, ktoré by si, len pre ilustráciu, vyžadovalo od zmeny procesov na okresných úradoch cez uzákonenie ich chýbajúcich záväzných lehôt až po zmeny vo verejnom obstarávaní. To, o čom prejednáva alebo pojednáva vládny návrh, ku ktorému predkladám pozmeňujúci návrh, je teda len špička ľadovca.
Problematika environmentálnych záťaží je naozaj zložitá, ozrejmím preto aspoň základné princípy, aby bolo jasné, ako k tomu pristupujem. Pri envirozáťažiach všeobecne platí pravidlo znečisťovateľ platí. Kto spôsobí znečistenie, teda jeho pôvodca, je povinný ho odstrániť, respektíve za to zaplatiť. V praxi však často nie je jasné, kto tým pôvodcom je. Mnoho envirozáťaží vzniklo za komunizmu, zodpovedné podniky zanikli bez právnych nástupcov, alebo došlo neskôr k privatizáciám či odkupom nehnuteľností bez prevodu povinností znečistenie odstrániť. Žiaľ, mnoho privatizácií v tomto smere prebehlo pochybným spôsobom, prípadne išlo o špekulatívne kúpy pozemkov.
Na tento fakt sa snažila reflektovať súčasná úprava prijatá za ministra Budaja, žiaľ, z neznámych dôvodov zašla takpovediac priďaleko. Dnes sa povinnosť uhradiť náklady na sanáciu envirozáťaže pohybujúca sa v miliónoch eur nevzťahuje len na pôvodcov znečistenia, ale aj vlastníkov nehnuteľností, a to bez ohľadu na to, či dané znečistenie spôsobili, alebo nie. To všetko v snahe ošetriť prípady podozrivých prevodov či privatizácií. Žiaľ, minulosť už v mnohom napraviť nevieme a súčasné znenie výrazne zasahuje do vlastníckych práv a disproporčne postihuje aj tých vlastníkov, ktorí skutočne neparticipovali na žiadnych špekulatívnych aktivitách.
Návrh najprv vetovala a následne aj podala na Ústavný súd prezidentka Zuzana Čaputová. Na rozhodnutie stále čakáme, ale podobne ako pani prezidentka, aj ja považujem súčasnú úpravu za prinajmenšom problematickú. Zároveň ale návrat k pôvodnému zneniu, ktorý navrhuje vláda v osobe ministra životného prostredia, nepovažujem za krok dobrým smerom. Problém s pochybnými kúpami nehnuteľností so záťažou, kde majitelia čakajú, kým im štát z eurofondov pozemok nevyčistí a tým potenciálne veľmi zásadne zvýši hodnotu ich nehnuteľností, nikam totiž nezmizol.
Rovnako tiež vidím priestor aspoň čiastočne napraviť nespravodlivé privatizácie. Ilustrujme si úpravu pozmeňujúceho návrhu, ktorý predkladám, na prípade envirozáťaže dnešného areálu firmy Istrochem. Tejto téme sa venujem už niekoľko rokov a teší ma, že po pomerne šokujúcich zisteniach ohľadom rozsahu a závažnosti znečistenia priamo v zastavanej časti Bratislavy konečne môžem priniesť legislatívne riešenie z pozície poslankyne Národnej rady. Ako možno mnohí a mnohé z vás viete, znečistenie sa na tomto mieste kumulovalo od 19. storočia až po neskoré 80. roky minulého storočia ako činnosť po Dynamitke, neskôr Dimitrovke. Zodpovedný bol teda štátny podnik, ktorý prešiel privatizáciou, a nový majiteľ nehnuteľností sa za smiešnych podmienok zbavil zodpovednosti znečistenia odstrániť. Pozemky, dnes patriace firme Andreja Babiša, odvtedy 20 rokov čakajú, kým ich vyčistí štát. Ak totiž pôvodca nie je známy alebo si splní povinnosti z privatizačnej zmluvy, akokoľvek zle bola napísaná, povinnosť prechádza na štát. Ak k sanácii dôjde, pozemky dnes v širšom centre Bratislavy prejdú z kategórie nepoužiteľných do kategórie lukratívnych a vlastník na nich zbohatne na úkor nás všetkých. Škody minulosti v plnej miere už nenapravíme, teda aby sanáciu hradil dnešný majiteľ, ale vieme aspoň docieliť to, aby štátu poskytol finančnú náhradu aspoň vo výške, o ktorú vzrástla trhová cena jeho nehnuteľností.
Pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám, tak reaguje na dlhodobý a nedoriešený problém aplikačnej praxe, ktorým je takéto neoprávnené obohacovanie sa vlastníkov nehnuteľností, ktorí – či už spravodlivo, alebo nespravodlivo – neboli určení za pôvodcov envirozáťaží, ale faktom ostáva, že za štátom vynaložené verejné prostriedky dochádza k zvýšeniu trhovej ceny ich nehnuteľností. Tieto prípady je možné považovať za formu nepriamej štátnej pomoci či neoprávneného obohacovania sa týchto osôb.
Ešte raz to ozrejmím. Pozmeňujúci návrh, pozmeňujúcim návrhom by štát v prípade odstránenie envirozáťaže vyžadoval od vlastníkov nehnuteľností finančnú náhradu nie za celú sanáciu, ako to hovorí dnešná úprava, ale vo výške, v akej stúpla trhová cena predmetnej nehnuteľnosti. Alternatívou k finančnej náhrade je pre vlastníka uzavrieť so štátom záložnú zmluvu na dotknutú nehnuteľnosť na dobu od 5 do 20 rokov.
Navrhovaná zmena je na rozdiel od tej súčasnej, pri ktorej existuje zásadná pochybnosť, konformná s ústavou. Rovnako tak pri nej nedochádza k duplicitnému finančnému plneniu, ktoré súčasnému zákonu vyčíta vládny návrh, a rieši aj špecifickú situáciu reštituentov či dedičov. Ide o minimálny zásah do základných práv a slobôd a minimálne invazívny prostriedok, ktorým možno efektívne naplniť cieľ, teda zamedziť bezdôvodnému obohateniu či nepriamej štátnej pomoci na úkor nás všetkých.
Záverom pripomínam, že zmena tejto konkrétnej úpravy nás priblíži k efektívnejšiemu riešeniu environmentálnych záťaží o dôležitý, no stále malý kúsok. Tento fakt opakovane zdôrazňujem aj ministrovi životného prostredia, ktorý akoby nevidel alebo nechcel vidieť ostatné aspekty tejto problematiky. Štát bol rovnako neschopný envirozáťaže odstraňovať aj pred rokom 2022 a problém si vyžaduje komplexnú reformu.
Teraz pristúpim k prečítaniu samotného pozmeňujúceho návrhu. Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Stohlovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, číslo parlamentnej tlač 82.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
1. Čl. I bod 1 návrhu zákona znie:
"1. § 9a vrátane nadpisu znie:
"§ 9a
Postup pri uplatňovaní finančnej náhrady za zvýšenie trhovej ceny nehnuteľnosti sanovanej z verejných zdrojov
(1) Ak štát uskutoční z verejných prostriedkov sanáciu environmentálnej záťaže, ktorá sa nachádza na nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom alebo správcom nie je štát (ďalej len "sanovaná nehnuteľnosť"), je vlastník sanovanej nehnuteľnosti povinný zaplatiť štátu celú náhradu finančných prostriedkov vyplývajúcu z kladného rozdielu trhovej ceny sanovanej nehnuteľnosti pred sanáciou a trhovej ceny sanovanej nehnuteľnosti po vykonaní sanácie (ďalej len "finančná náhrada"), ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Za verejné zdroje sa na účely tohto zákona považujú finančné prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu, z prostriedkov Európskej únie, z Nórskeho finančného mechanizmu a zo Švajčiarskeho finančného mechanizmu.
(3) Výška finančnej náhrady za sanovanú nehnuteľnosť sa určí na základe znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. Finančná náhrada sa znaleckým posudkom určuje súčasne ku všetkým sanovaným nehnuteľnostiam, na ktorých sa nachádza environmentálna záťaž, a k jednotlivým parcelám. Výška finančnej náhrady za sanovanú nehnuteľnosť nesmie presiahnuť výšku účelne vynaložených prostriedkov na vykonanie geologického prieskumu environmentálnej záťaže a sanáciu environmentálnej záťaže financovaných z verejných zdrojov.
(4) Orgánom oprávneným zabezpečiť pohľadávku štátu vyplývajúcej z finančnej náhrady podľa odseku 1 je príslušné ministerstvo. Premlčacia lehota pohľadávky vyplývajúcej z finančnej náhrady zo sanovanej nehnuteľnosti je desať rokov a začína plynúť prvým dňom nasledujúcim po dni ukončenia sanácie; za deň ukončenia sanácie sa považuje deň schválenia záverečnej správy projektu sanácie environmentálnej záťaže.
(5) Príslušné ministerstvo je povinné zabezpečiť vyhotovenie znaleckého posudku podľa odseku 3 najneskôr do šiestich mesiacov od ukončenia sanácie environmentálnej záťaže; na výber znalca sa vzťahujú predpisy o verejnom obstarávaní. Náklady na vyhotovenie znaleckého posudku podľa odseku 3 znáša príslušné ministerstvo.
(6) Príslušné ministerstvo v lehote do 15 dní odo dňa vyhotovenia znaleckého posudku podľa odseku 3 vyzve vlastníka sanovanej nehnuteľnosti, aby v lehote do 30 dní odo dňa doručenia výzvy uhradil sumu zodpovedajúcu finančnej náhrade alebo aby v lehote do 30 dní odo dňa doručenia výzvy odoslal podpísaný návrh záložnej zmluvy. Súčasťou výzvy podľa predchádzajúcej vety sú odpis znaleckého posudku podľa odseku 3 a návrh záložnej zmluvy.
(7) Záložnú zmluvu podľa odseku 6 nie je možné uzavrieť s vlastníkom sanovanej nehnuteľnosti, ak výška finančnej náhrady za všetky sanované nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, na ktorých sa nachádza environmentálna záťaž, nie je vyššia ako 3 000 eur. Záložná zmluva sa uzatvára na dobu od 5 do 20 rokov; uvedená skutočnosť sa vyznačí v katastri nehnuteľností.
(8) Ak vlastník sanovanej nehnuteľnosti na základe výzvy podľa odseku 6 neuhradí sumu zodpovedajúcu finančnej náhrade za sanovanú nehnuteľnosť alebo v lehote podľa odseku 6 neuzavrie záložnú zmluvu, príslušné ministerstvo pristúpi k vymáhaniu úhrady finančnej náhrady súdnou cestou.
(9) Peňažná čiastka vyplývajúca z finančnej náhrady je príjmom Environmentálneho fondu. Peňažnú čiastku vyplývajúcu z finančnej náhrady nie je možné nahradiť nepeňažným plnením.
(10) Za deň doručenia výzvy podľa odseku 6 sa považuje okamih jej doručenia do elektronickej schránky podľa údajov elektronickej doručenky a deň doručenia do vlastných rúk alebo deň, keď bolo odopreté jej prevzatie, ak sa výzva doručuje poštou. Ak vlastník sanovanej nehnuteľnosti nie je známy alebo nie je známy jeho pobyt, výzva podľa odseku 6 sa doručuje verejnou vyhláškou na webovom sídle príslušného ministerstva a súčasne sa zverejní na úradnej tabuli a webovom sídle obce, v ktorej sa environmentálna záťaž nachádza počas 30 dní. Uplynutím 30 dní od zverejnenia vyhlášky sa výzva považuje za doručenú bez ohľadu na skutočnosť, či sa o tom vlastník sanovanej nehnuteľnosti dozvedel.
(11) V prípade väčšieho počtu vlastníkov sanovaných nehnuteľností, na ktorých sa nachádza jedna environmentálna záťaž, je možné výzvu podľa odseku 6 doručovať verejnou vyhláškou na úradnej tabuli a na webovom sídle príslušného ministerstva a súčasne na úradnej tabuli a webovom sídle obce, v ktorej sa environmentálna záťaž nachádza, po dobu 30 dní. Uplynutím 30 dní sa výzva považuje za doručenú bez ohľadu na skutočnosť, či sa o tom vlastník sanovanej nehnuteľnosti dozvedel alebo nie.
(12) Väčším počtom vlastníkov sanovaných nehnuteľností sa na účely tohto zákona rozumie najmenej 20 osôb.
(13) Postup podľa predchádzajúcich ustanovení sa neuplatní, ak by výška finančnej náhrady nepresiahla náklady na vyhotovenie znaleckého posudku na stanovenie hodnoty pozemkov."."
Poznámka pod čiarou k odkazu 21a) znie:
"21a) Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov."
2. V čl. I návrhu zákona sa za body 1 vkladajú nové body 2 až 4, ktoré znejú:
"2. V § 9b odsek 1 znie:
„(1) Pre zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej z finančnej náhrady, ktorá presahuje u jednotlivého vlastníka sanovanej nehnuteľnosti 3 000 eur, príslušné ministerstvo rozhodne o zriadení záložného práva k sanovanej nehnuteľnosti, ak nedošlo k uzavretiu záložnej zmluvy podľa § 9a ods. 6 a nebola uhradená pohľadávka vyplývajúca z finančnej náhrady; záložné právo k sanovanej nehnuteľnosti vzniká dňom vykonateľnosti rozhodnutia o zriadení záložného práva. Príslušné ministerstvo je oprávnené začať konanie o zriadení záložného práva do jedného roka odo dňa doručenia výzvy podľa § 9a ods. 6."
3. V § 9b odsek 4 znie:
„(4) Rozhodnutie podľa odseku 1 musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí aj vymedzenie výšky pohľadávky vyplývajúcej z finančnej náhrady a vymedzenie predmetu záložného práva."
4. V § 9b sa vypúšťa odsek 8."
3. V čl. I bod 2 znie:
"2. Za § 19a sa vkladá § 10b, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠19b
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2024
(1) Ak došlo do 31. decembra 2023 k náhrade finančných prostriedkov vynaložených na vykonanie sanácie environmentálnej záťaže podľa ustanovení § 9a a 9b, Environmentálny fond je povinný vrátiť do 1. júla 2024 vlastníkovi sanovanej nehnuteľnosti ním uhradené finančné prostriedky prevyšujúce kladný rozdiel trhovej ceny sanovanej nehnuteľnosti pred sanáciou a trhovej ceny sanovanej nehnuteľnosti po vykonaní sanácie určený znaleckým posudkom ("ďalej len vrátené finančné prostriedky").
Skryt prepis
