Videokanál klubu

Ďakujem za slovo a ďakujem aj vám, pán poslanec, za vaše vystúpenie. Som veľmi rada, že ste pripomenuli hlavne ten kontext na začiatku, že my sme tento návrh nepredkladali ako nejakú reakciu na to, čo sa tu dialo posledné týždne, a aby sme vytĺkali nejaké politické body nad tým, ale bol to skutočne dlho pripravovaný návrh, ktorý sme podali už, myslím, v decembri, alebo každopádne keď, keď sa, keď tu ešte neboli na stole premlčacie doby a podobne, a aj preto si myslím, že, teda apelujem na vládnu koalíciu, aby, aby tento návrh podporila, keďže, keďže sa jedná skutočne o niečo, čo má pomáhať.
Zároveň by som chcela pripomenúť, že už nie sme v kampani, tak ako to bolo počas tých diskusií o Istanbulskom dohovore, a teda aspoň nie sme v tej parlamentnej kampani, a aj preto je dôležité, aby sme sa skutočne zhodli na takýchto riešeniach, ktoré sú efektívne a ktorých cieľom je skutočne pomáhať obetiam a preživším.
Budem sa snažiť tak v tých 50 sekundách reagovať na tú vašu konštruktívnu kritiku, alebo teda otázku, áno, tento, tento nový pojem zahŕňame do Trestného zákona hlavne kvôli tomu, pretože tá dvestoosem... vlastne ten, ten § 208 momentálne nie je, nie je schopný pokrývať všetky tie situácie aj kvôli tomu, že sa pri ňom vyžaduje určitá intenzita toho správania, toho konania a veľmi vážne porušovanie ľudských práv, a preto nie je v drvivých väčšín... v drvivej väčšine prípadov možné stíhať toho páchateľa vlastne za tie činy, pretože jednoducho to nedosahuje až tú intenzitu. Zároveň všetky tie ost... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo aj za reakcie. Ospravedlňujem sa pani poslankyni Laššákovej, že som si ju predtým nevšimla, ale sedí tam tak skrytá. (Povedané so smiechom.)
Ja by som ešte doplnila k tomu, čo poslankyňa Jurík spomenula, že naozaj je to návrh, ktorý prešiel odbornou diskusiou, tak do konca predchádzajúca novela Trestného zákona, keď ešte počas ministrovania pani poslankyne Kolíkovej bola v medzirezortnom pripomienkovom konaní, tak aj tam bol návrh práve na zavedenie trestného činu domáceho násilia. Vtedy to prišlo v rámci rozporového konania z ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny, z toho odboru rodovej rovnosti, ktorý tu bol spomínaný, takže je to návrh, ktorý neprišiel teraz sčista-jasna, je to naozaj dlhodobý problém, ktorý organizácie, ktoré sa venujú obetiam, a teda preživším násilia, či už domáceho, alebo sexuálneho naozaj v podstate žiadajú od vlády, či už to bola predchádzajúca, alebo súčasná, aby sa zaviedol do trestného systému na Slovensku, pretože to naozaj pomôže vyriešiť ten, tie problémy, ktoré v praxi sú s tým, že napríklad dnes je tá úprava rozkúskovaná do množstva trestných činov a ne... neexistuje jedna skutková podstata, ktorá by tento problém, problém pokrývala, a my ju naozaj potrebujeme, aby sme adekvátne vedeli pomáhať obetiam tohto ohavného činu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo.
Ja by som sa chcel vyjadriť čiste len k tomu, že je nevyhnutné, je veľmi potrebné naozaj prijať takúto novelu, lebo ja počas svojej policajnej praxe ako hliadkový policajt, každú nočnú sme mali výjazd k prípadom domáceho násilia. Bola výnimka, keď sme nemuseli nikde zakročovať. Buď nás volali manželky, vo veľa prípadoch nás volali deti, ktorí uš... ktoré ušli z domu a volali, že mamu otec bije. Prišli sme, riešili sme to, videl som tých agresorov, ktorým v podstate bolo všetko jedno, ale robili to len tak, aby nespôsobili ublíženie na zdravie, kde by bola péenka nad sedem dní, aby to bol trestný čin ublíženia na zdraví. Proste aj v našej prítomnosti ešte sa stále správali k tým svojim obetiam ponižujúco a jednoducho to bolo niečo hrozné. A teraz táto novela alebo tento, tento paragraf umožňuje trestnoprávne stíhať aj takéto spôsoby konania a to je veľmi pozitívne, to je veľmi potrebné, lebo potom ten policajt na tom mieste aj následne sa cíti bezradný, nevie čo má robiť, najradšej by sám použil násilie a chmaty a chvaty v rámci zákona, čo koľkokrát sme aj urobili, keď ten agresor bol už agresívny aj voči nám.
No, ale lepšie je riešiť to na základe skutkovej podstaty trestného činu domáce násilie. Takže žiadam všetkých, aby to podporili.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som iba chcela doplniť aj to, čo som ja hovorila, aj teda kolegyňa Plaváková, že my sme tu často počas tej diskusie o Trestnom zákone hovorili o tom, ako veľmi potrebná je diskusia na všetkých úrovniach, keď sa teda bavíme o zmenách v Trestnom zákone. A chcem teda poslancov aj pani poslankyňu vládnej koalície ubezpečiť, že o tomto návrhu sme riadne diskutovali s odborníčkami na rodovo podmienené násilie, a je zároveň v súlade s európskymi štandardmi, na ktoré sa tu často v pléne vládna koalícia odvolávala, takže nie je v ňom ukryté nič, čoho by ste sa mali báť. Je to skutočne zákon, ktorý má pomôcť. Pomôcť obetiam a preživším týchto ohavných činov.
Takže ešte raz vás prosím o podporu tohto zákona.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážení kolegovia, kolegyne, tento návrh sme predložili spoločne aj s podpredsedom parlamentu Michalom Šimečkom a kolegyňou poslankyňou Beátou Jurík, ktorá návrh iniciovala, pretože ho považujeme za nesmierne dôležitý a potrebný.
Mrzí ma, že vládna koalícia, odkedy sa ujala moci, 25. októbra, nenašla čas, aby konečne riešila závažné problémy slovenskej spoločnosti aj slovenských rodín. A medzi ne patrí aj domáce násilie. Namiesto toho sme tu tri mesiace rokovali o novele Trestného zákona, ktorá zabezpečí beztrestnosť ľuďom blízkym vládnej koalícii, a navyše, navyše táto novela zhoršila aj postavenie obetí násilných trestných činov vrátane znásilnenia a sexuálneho násilia.
Počas rozpravy k novele Trestného zákona som tu ešte pred, teda prevalením sa toho skrátenia premlčacích dôb pri znásilnení mala vystúpenie, v ktorom som apelovala na koalíciu, aby riešila rodovo podmienené násilie, pretože sme tam predkladali pozmeňujúci návrh, ktorý sa tiež týkal aj trestného činu domáceho násilia, ale aj redefinície znásilnenia, a v tej chvíli som naozaj netušila, že namiesto riešenia situácie dôjde ešte k zhoršeniu.
Úprimne mi je z toho naozaj smutno a chcela by som aj pripomenúť, že sme pripravili legislatívny návod, kompletný návrh pre Roberta Fica, doručili sme ho na úrad vlády, aby tento problém so skrátením premlčacích dôb odstránil. Apelovala som tu aj na koaličné poslankyne ešte koncom minulého týždňa tie teda prikyvovali, že áno, že budú sa tomu venovať. Zatiaľ sa teda nič nestalo, tak by som to rada opätovne pripomenula, pretože ten čas sa kráti naozaj, pretože nevieme, či teda novela Trestného zákona nadobudne účinnosť, ale ak by nadobudla účinnosť 15. marca, tak napraviť tento problém je možné iba dovtedy.
Kolegyňa Jurík už podrobne náš návrh predstavila. Ja by som teda zhrnula, len nejaké základné fakty. Cieľom tejto navrhovanej novely je zaviesť pojem domáce násilie a nový trestný čin do Trestného zákona, keďže ten dnes takúto skutkovú podstatu neupravuje, a to znemožňuje adekvátnu odpoveď nášho právneho systému a adekvátne riešenie tohto zásadného a závažného problému.
Navrhujeme teda doplniť definíciu tohto trestného činu medzi trestné činy proti rodine a mládeži za trestný čin týrania blízkej osoby. Osobitne tiež upravujeme kvalifikovanú skutkovú podstatu v prípade, ak sú pri páchaní domáceho násilia prítomné maloleté osoby, deti, čo je, žiaľ, častým javom. Na Slovensku ide naozaj o závažný a čoraz viac viditeľnejší problém. Mnoho aj tých medializovaných prípadov poznáme, kedy to dospeje až k vraždám žien, ktoré sú teda špičkou ľadovca celej, celého problému rodovo podmieneného násilia. Väčšina tých násilných tres... násilných činov sa deje teda za zatvorenými dverami, doma, bez nejakých svedkov, väčšinou medzi nich patria naozaj len tie deti. A náš právny systém neposkytuje adekvátnu pomoc obetiam a preživším domáceho násilia, a práve preto prichádzame s týmto návrhom.
Veľa sa tu v tomto pléne v súvislosti s novelou Trestného zákona spomínala potreba odstraňovania, porušovania ľudských práv. A v tejto súvislosti je naozaj potrebné povedať, že domáce násilie je porušením základných ľudských práv. Tými sú právo na dôstojnosť, právo na život, integritu osoby, zákaz neľudského a ponižujúceho zaobchádzania, právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života. Právo na slobodu a bezpečnosť. Právo na nediskrimináciu a práva detí, tak ako sú zakotvené v Charte základných právach Európskej únie, v Európskom dohovore o ľudských právach či Dohovore OSN o právach dieťaťa. Obraciam sa preto aj na vás, páni. Dámy tu dnes nesedia z koalície. Celé týždne sme tu naozaj počúvali, ako vám záleží na ochrane ľudských práv, ako je nesmierne dôležité zabezpečiť a ochrániť ľudskú dôstojnosť, a chcem teda veriť, že vaše slová boli naozaj úprimné a pravdivé a že nami predložený návrh podporíte.
On je teda aj v súlade s programovým vyhlásením vlády, keďže tam sa uvádza, vláda bude presadzovať také zmeny, ktoré povedú k zlepšeniu ochrany žien a detí pred domácim násilím. Čiže úplne explicitne sa tam spomína práve ochrana pred domácim násilím. A tu vám teda predkladáme návrh zákona, ktorý priamo vytvára trestnoprávny rámec pre zlepšenie ochrany žien a detí, ale aj mužov pred domácim násilím.
V tomto pléne sme už, žiaľ, zažili aj niekoľko vystúpení koaličných poslancov, ktorí naozaj mimoriadne necitlivo ubližujúcu a škodlivo reagovali v rozprave k premlčaniu znásilnenia, a ja teda chcem veriť, že tento parlament vrátane koalície vie ukázať, že to bol ojedinelý jav, ktorý sa, dúfam, nebude opakovať, a že na boji proti násiliu tu naozaj záleží veľkej väčšine aj koaličných poslancov a poslankýň, a pri tomto návrhu zákona to máte naozaj šancu ukázať, a preto dúfam, že ho podporíte.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, a ďakujem aj vám, kolegyne, kolegovia, za vašu podporu a za všetky faktické poznámky.
Chcela by som reagovať hlavne na pani poslankyňu Turčanovú z KDH, pretože si myslím, že aj to, že aj KDH predstavilo veľmi podobný návrh, jasne ukazuje, že keď sa konzervatívci zhodnú s liberálmi, alebo teda s progresívcami na tom, že takáto úprava je potrebná, tak by sa mali k tomu pridať aj sociálni demokrati a aj národniari, samozrejme, lebo predpokladám, že nie je v ich záujme, aby slovenské ženy naďalej zažívali násilie, takže my sme vás tu už prosili o tom, aby ste sna... o to, aby ste s nami diskutovali. Následne sme vás prosili o pozornosť veľmi často a ja vás chcem teda do tretice poprosiť aj o podporu tohto zákona. Nie preto, aby si tu nejaká nová poslankyňa Jurík mohla odškrtnúť, že prvý zákon a hneď druhé čítanie, ale kvôli tomu, že to je skutočne zákon, ktorý pomôže reálne obetiam a preživším násilia.
A veľa tu hovoríme o porušovaní ľudských práv, o obetiach a ja by som bola veľmi rada, aby sme konečne v tejto Národnej rade aj dokázali, že nám nejde o tie farby politických tričiek, ale skutočne o to, aby sme pomáhali ľuďom, a toto je, myslím, aj kvôli tomu, ako máme momentálne situáciu v spoločnosti, vynikajúca príležitosť na to, aby sme tento dôkaz ľuďom dali.
Takže vopred vám ďakujem, ak máte akékoľvek otázky, tak, samozrejme, s kolegyňou Plavákovou sme vám plne k dispozícii. A nestojí nás to nič, skutočne nič, iba kliknúť na to „za“ a ukázať ľuďom, že nám záleží na ich životoch a zdraví.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predseda.
Bea, ďakujem za tento tvoj návrh aj za jeho predstavenie. Spomínala si Istanbulský dohovor a to, ako diskusia okolo neho, okolo jeho ratifikácie bola zneužitá na rozpútanie kultúrnej vojny.
Myslím si, že presne toto ukázalo, aké nedostatky na Slovensku máme v chápaní náboženskej neutrality štátu. Ono totiž boli to práve, práve cirkvi, ktoré, ktoré rozpútali túto vojnu, naprieč konfesionálnym spektrom sa zhodli na tom, že jedna vec v Istanbulskom dohovore, totiž koncept rodu, ktorý je všeobecne vedou vo svete prijímaný ako, ako zrozumiteľný koncept, ktorý opisuje aj pôvod násilia páchaného na ženách, že tento koncept nevyhovuje ich teologickému chápaniu, a preto sa obrátili spoločným vyhlásením na predstaviteľov vlády a parlamentu, aby zastavili proces ratifikácie.
To je, myslím si, veľmi jasný príklad toho, ako, ako na Slovensku nie je dostatočná nezávislosť štátu na jednotlivých cirkvách, na konfesionálnych presvedčeniach. Myslím si, že v tejto oblasti máme čo robiť a je veľmi dôležité, aby sme na to aj pri diskusii o domácom násilí nezabúdali.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Toto je reálna ochrana ľudských práv, toto je reálny, tento návrh zákona je reálny nástroj na ochranu ľudských práv, na ochranu pred domácim násilím. A keď sa pozrieme a porovnáme tento návrh zákona, ktorý bol sprevádzaný excelentným vystúpením kolegyne Jurík, ktorý bol, ktoré bolo odborné, nebolo založené na žiadnej ideológii, nebolo založené na jej záujmoch, ale, ale bolo založené na tom, že, že, že státisíce ľudí na Slovensku a väčšinou žien čelí domácemu násiliu alebo hrozbe domáceho násilia, sú porušované ich ľudské práva, ale v tomto parlamente to väčšinu poslancov nezaujíma. Nezaujíma to poslancov koalície. Ani jeden, ani jedna poslankyňa, ani poslanec koalície sa neprihlásil do rozpravy napriek tomu, že je jasné, že toto je obrovský problém tejto spoločnosti a mňa strašne mrzí, že na tvoje vystúpenie, kolegyňa Jurík, naozaj nikto nie je schopný a ochotný reagovať a diskutovať o tom.
A strašne ma mrzí, pretože strašne ma to mrzí, pretože to predpovedá, že tento zákon nebude posunutý ani do druhého čítania, pretože tu nejde o ochranu svojich ľudí, ale ide tu o ochranu bežných ľudí a v takom prípade, v takom prípade koalícia nemá záujem na tom, aby sa toto riešilo.
Ja ich vyzývam, aby zmenili postoj k tomuto a posunuli tento zákon do druhého čítania.

Ďakujem pekne. Bea, takto si ja predstavujem kvalitnú, odbornú, hĺbkovú debatu o téme násilia, či už domáceho násilia, alebo rodovo podmieneného násilia, takže ja ti za to veľmi ďakujem a chcem sa pristaviť krátko pri tom Istanbulskom dohovore, pretože ja som bola vtedy poslankyňou Národnej rady, keď to v 2019. tento parlament úplne nezmyselne odmietol. Pamätám si ako vtedy boli vyjadrované argumenty, že Istanbulský dohovor je trójskym koňom nejakej rodovej ideológie, najmä teda z radov konzervatívnejších poslancov, ktorých tu vtedy bolo dosť veľa, nás bolo veľmi málo, ktorí sme hlasovali proti tomu odmietnutiu.
Ja by som len rada teda naozaj túto debatu držala konštruktívne, toto nie je žiaden nástroj žiadnej rodovej ideológie, prosím vás. Rodová rovnosť, rodová identita, rodovo podmienené násilie, to sú absolútne štandardné medzinárodne používané výrazy, dokonca na ministerstve práce, tu sedí aj pán Richter, ktorý bol ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, máme odbor rodovej rovnosti, ktorý áno, je pravdou, že v minulom volebnom období ho minulý minister absolútne nezmyselne premenoval na, na odbor pre rovnosť príležitostí a rovnosť mužov a žien.
A preto som aj rada, že minister Erik Tomáš ho opäť premenoval na odbor rodovej rovnosti, len teda by som bola rada, keby aj niečo s týmto odborom robil, pretože zatiaľ je veľmi personálne poddimenzovaný a nemôže robiť tú základnú agendu, ktorú by, ktorú by mal. A teda len sa krátko vrátim k tomu, že ako si hovorila, že ten argument bol, že nepotrebujeme Istanbulský dohovor, lebo máme vlastné riešenia, tak neviem, či tým vlastným riešením je skracovanie premlčacích lehôt z 20 na 10 rokov, ktoré tu tak necitlivo pred... predstavil nový poslanec za SMER pán Glück.
Tu máte teraz zákon, ktorý môžete schváliť raz-dva.

Ak by kolegovia počúvali a nevyrušovali, mohli by sme sa v debate venovať vecne, tak sa musím aj forme venovať. Ďakujem pekne.