Videokanál klubu

Vďaka za slovo a súhlasím, kolega Hargaš, a potvrdzujem, že som sa pýtal na zmenu v prípade nominácie podpredsedu ÚVO na výbore pre poľnohospodárstvo a životné prostredie. Argument pani štátnej tajomníčky Žilákovej bol zvýšenie efektivity, plus tiež dodala, že predseda, samotný predseda je tiež dnes vyberaný vládou, len zabudla dodať, že predseda je vyberaný po verejnom procese, po verejnom vypočutí, nie svojvôľou úradu vlády, čiže keď som sa dopytoval na transparentnosť, nijako sa nezmenilo to podozrenie, že tu môže ísť o jasné podkopávanie nezávislosti úradu, čo teda sa nestáva v prípade tejto vlády po prvýkrát. A to, že to nie je ani vysvetlené v dôvodovej správe, tak to tiež hovorí samo za seba. A ja sa teda neviem ubrániť pocitu, že predkladatelia akosi tak naivne verili, že si to nikto nevšimne, a preto som vďačný tebe, Ján Hargaš, že si si to všimol a na to upozornil.
Ďakujem.

56.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Správne si zdôraznil, pán kolega Hargaš, že opäť raz sme svedkami zásadu výkonnej moci do zákonodarnej moci a do kompetencii Národnej rady. A my toto tak pozorujeme už polroka, že táto vláda sa natláča do všetkých, do kompetencií všetkým zložkám. Súdnu moc chce ovplyvňovať, zákonodarnej moci okliešťuje zodpovednosť a kompetencie, ale potom keď príde na to, aby, keď sa pýtame na kompetencie a keď príde na vysvetľovanie zodpovednosti, tak ukazujú prstom na Progresívne Slovensko, na predchádzajúcu vládu, už na pána Ódora, ktorý už ani nie je vo vláde, tak neviem, táto vládna kompetencia, vy ste ako také, také deti, ktoré chcú mať všetky hračky, s nikým sa nechcú podeliť, ale potom sa s nimi nevedia hrať. Už skúste, skúste v rámci svojich kompetencií konečne začať plniť tie úlohy, ktoré máte, a prestaňte si brať viac, ako vám ústava ponúka.
Ďakujem pekne.

Dobrý deň, kontrolný výrob pre kontrolu VS zasadne dnes o 12.15 h, miestnosť 71. Dokumenty na preštudovanie sú k dispozícii už teraz. Vďaka.

Ja naozaj ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a naozaj len kratučko. Vždy keď je kompetenčný zákon v pléne, treba sa mať na pozore, takže sme v prvom čítaní, takže len vyjadrujem záujem, že máme sa na pozore a budeme sledovať aj nejaké prípadné pozmeňováky vo výboroch a poslanecké.
A hneď teda tá prvá vec na diskusiu, akože všetko ostatné ja chápem, že ako bol teda ustanovený ten predošlý úrad podpredsedu vlády, že to nebolo úplne najšťastnejšie legislatívne riešenie, takže chápem, že gro toho zákona je nejaké vyčistenie týchto, týchto kompetencií a vzťahov. Ani nieže kompetencií, ale skôr toho legislatívneho postavanie alebo právneho postavenia úradu. Ale tie zahraničné cesty štátnych tajomníkov a predsedov ústredných orgánov štátnej správy ma zaujali. Teda najmä v kontexte toho, že máme niektorých štátnych tajomníkov, ktorí nám tu pobehujú po lesoch na štvorkolkách a poletujú kade-tade ponad národné parky.
Čiže len otázka, ktorú snáď do druhého čítania aj vyriešime, že či tento zoznam pracovných ciest potom bude aj nejak zverejňovaný ministerstvom zahraničných vecí, pretože, samozrejme, keď vláda schvaľuje zahraničné cesty členov vlády, tak je to verejne dohľadateľná informácia, aby nám to teda páni štátni tajomníci, keďže majú tendenciu pobehovať nám v priestoroch, kde by úplne pobehovať nemali, tak aby nám nezačali pobehovať aj v zahraničí, tam, kde by nám pobehovať možno to nebolo želateľné.
Takže či to bude nejak verejne dohľadateľná informácia, alebo to budeme musieť nejak dolovať infožiadosťami potom z ministerstva zahraničných vecí. To asi nie je ani teraz na debatu v rámci pléna, len teda do druhého čítania, dúfam, že to vyriešime.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja na začiatku by som iba chcela reagovať, na to, čo tu odznelo a síce, že dúfam, že toto nie je len nejaké opatrenie, ktoré má ľuďom a konkrétne teda ženám, ktoré sú obeťami alebo preživšími násilia vrátane toho sexuálneho násilia a v najhorších prípadoch znásilnenia, ukázať, že predsa len pre ne vláda niečo robí a že sme nemuseli mať takú nechutnú diskusiu, aká tu prebehla počas tej novely Trestného zákona iba kvôli tomu, aby sme sa dopracovali k pomoci týmto ženám. Takže verím, že to nie je len akási záplata, ale že to skutočne vychádza z tej vôle pomôcť organizáciám, ktoré týmto ženám pomáhajú, pretože je tu teda konečne politická vôľa.
V tejto rozprave by som sa chcela oprieť hlavne o analýzu organizácií Fenestra a OZ Hana z júna 2023, ktorá je komplexnou správou súčasného stavu ochrany, pomoci a podpory žien zažívajúcich násilie, ale aj o rozhovory, ktoré som absolvovala s organizáciami vrátane teda týchto bezpečných domov.
V správe organizácie hovoria o tom, ako politiky štátu by mali vychádzať z reálnych dát a poznatkov z praxe. Aj preto by som vám chcela tak veľmi v skratke načrtnúť, ako momentálne vyzerá ten prístup k podporným službám. Keď si porovnáme roky 2023 a rok 2012, tak v roku 2012 malo Slovensko deväť špecializovaných poradenských centier a len dva bezpečné ženské domy. Dnes je to 28 poradenských centier, 13 bezpečných ženských domovov a pribudla tiež nonstop národná linka pre ženy zažívajúce násilie. Zlepšilo sa aj geografické zastúpenie týchto služieb, aj keď stále existujú regióny, kde ženy jednoducho nemajú prístup k špecifickej pomoci. Ja konkrétne som z Banskobystrického kraja a ja som sa stretla len s jediným bezpečným domovom, síce, teda s jedinou organizáciou, ktorá pokrýva celé stredné Slovensko. A to je skutočne málo, hlavne keď sa pozrieme na správy generálneho prokurátora, ktorý hovorí, že práve stredné Slovensko, neviem z akého dôvodu, je krajom, kde je najväčší problém s rodovo podmieneným násilím.
Problém, hlavný problém je v absencii kvalitného legislatívneho rámca, ktorý by definoval krízové a dlhodobé podporné služby pre ženy zažívajúce násilie vrátane ich detí, samozrejme, a nastavil aj ich financovanie. Súčasné nastavenie je také, ako som už načrtla veľmi stručne aj v rozprave o SLK, a síce je také, že je založené na tom, že fungovanie a financovanie týchto podporných služieb je čiastočne upravené vo viacerých zákonoch a ich činnosť podlieha udeleniu často aj dvoch-troch a viac akreditácií rôznymi ministerstvami. Teda nemáme jedno ministerstvo, ktoré by bolo kompetentné, jeden zákon, ale tie organizácie musia jednoducho nejakým spôsobom hľadať v tých zákonoch, čo, kde môžu čerpať na ktoré služby sa môžu obrátiť.
Tá správa, ktorú som citovala, hovorí jasne. Finančných mechanizmov je čo do počtu pomerne dostatok, všetky sú však nesystémové, negarantované a neudržateľné. Mimovládne organizácie poskytujúce špecifické podporné služby sa snažia dlhodobo prežiť v chaotickom systéme, kde teda musia takto žonglovať medzi rôznymi formami pomoci. Podmienky financovania pre mimovládne organizácie sú v porovnaní s financovaním štátnych a verejných organizácií diskriminačné. Financovanie je fragmentované a potvrdzuje dlhodobú odkázanosť Slovenska na zahraničných verejných zdrojoch. V dôsledku nedostatočnej štruktúry, výškových limitov a náročnosti dokladovania poskytujú poradenské pracovníčky niektoré služby zadarmo. A ja som sa skutočne, keď som sa rozprávala s týmito organizáciami, tak som videla zväčša ženy teda, ktoré tam pracujú, ktoré sú skutočne odhodlané, avšak už ľudsky jednoducho vyčerpané, pretože pokrývajú často rôzne, alebo teda suplujú rôzne aktivity, ktoré by mal vykonávať štát alebo aspoň dobre financovať, a jednoducho to sa nedeje a musia to robiť vo svojom voľnom čase a práve preto, že sú také oddané tejto oblasti, tak to aj naďalej robia, avšak skutočne cítia vyčerpanie.
Mimovládne organizácie prežívajú vďaka ich schopnosti fungovať v tomto chaotickom systéme a nie vďaka nemu. Všetky finančné mechanizmy sú navzájom doplnkové, chýba základ, ktorý by pokryl náklady na napĺňanie minimálnych štandardov. Nízka absorpčná možnosť čerpania financií nie je spôsobená organizáciami, ale neadekvátne nastavenými podmienkami čerpania. Čiže v nejakej takejto schéme si viete predstaviť, ako fungujú tieto mimovládne organizácie. Čo z toho vyplýva? No, jedným z dôsledkov tohto stavu je, že financovanie špecifických podporných služieb pre ženy je jednoducho roztrieštené a nesystémové. Podľa slov Barbory Holubovej, odborníčky na rodovú rovnosť, sa tak stáva, že až 20 až 60 % času, ktorý by neziskové organizácie mohli, alebo teda mali za normálnych okolností venovať práve tej podpore a práci s osobami, ktoré zažívajú násilie, a ich deťom, musia, naopak, vypĺňať, musia, naopak, venovať vypĺňaniu rôznych reportov alebo projektov a hľadaním financií. A presne to mi potvrdili teda tie organizácie aj počas stretnutí a je skutočne veľmi smutné, že nemajú len teda nedostatočné financovanie, ale sú aj ľudsky poddimenzované a že napríklad v organizácii, kde je sedem zamestnancov alebo zamestnankýň, je jeden človek špeciálne vyčlenený na hľadanie a zabezpečovanie financovania. Namiesto toho by mohli mať takéto organizácie jedného človeka naviac, napríklad detského psychológa. Aj preto by prioritou štátu malo byť priniesť systematické riešenie vrátane vytvorenia jedného komplexného legislatívneho rámca a udržateľného mechanizmu financovania pre špecifické podporné služby. Myslím, že už stačilo takých tých rôznych injekcií, ako sme tu mali aj za minulej vlády, keď sa nejaké financie uvoľnili počas covidu zo špeciálnej rezervy premiéra a toto sa jednoducho nemôže diať, my musíme skutočne nastaviť ten systém tak, aby tieto organizácie nielen prežívali, ale hlavne aby mohli žiť a vykonávať tieto veľmi dôležité služby.
Toto však tento zákon nerobí, a teda neprináša to systémové riešenie, nevytvára jeden, jeden komplexný legislatívny rámec, avšak vnímame ho ako akési provizórne riešenie, kým ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny príde so skutočným a efektívnym zákonom. My v Progresívnom Slovensku sme pripravené pomôcť s jeho tvorbou, nakoľko už máme takýto zákon pripravený. Ja teda nie som členkou sociálneho výboru, ale kolegyňa Petrík mi spomínala, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny bude pripravovať takýto návrh zákona spoločne s ministerstvom spravodlivosti a malo by sa tak stať zhruba do roku 2025. Ja dúfam, že by sa možno mohlo nájsť takéto riešenie aj skôr, pretože je skutočne potrebné presne kvôli tomu, čo uvádzate aj v dôvodovej správe k SLK, pretože keď je toto financovanie nedostatočné, teraz konkrétne teda hrozí to, že tieto organizácie prídu o nórske fondy, avšak vieme, že celkovo sú veľmi finančne poddimenzované, tak dôsledkom toho je nedostatočná aj poskytovaná pomoc a tým pádom sa aj naďalej porušujú ľudské práva.
Túto oblasť v našom klube PS nevnímame ako miesto, kde si máme porovnávať farbu politických tričiek, jedná sa o pomoc, ktorá ani tak nie je tak pomocou tým organizáciám, ale hlavne všetkým tým osobám, ktoré sú obeťami a preživšími násilia a musia tieto podporné služby vyhľadať. A tu si myslím, že by mala ísť politika bokom, preto tento zákon, ktorý síce nerieši ten problém vo svojej komplexite, podporíme. Tie organizácie a hlavne všetky tie obete ho, samozrejme, potrebujú.
Zároveň na záver mi dovoľte dodať, že by som si veľmi priala, aby sa rovnako ako sa my veľmi konštruktívne staviame napríklad k tomuto zákonu, rovnako konštruktívne stavala aj koalícia k našim zákonom, napríklad keď navrhujeme nejaké legislatívne riešenia v oblasti rodovo podmieneného násilia, pretože ako aj my teraz dokazujeme tým, že tento zákon podporíme, tak to je skutočne oblasť, kde by sme sa nemali pozerať na to, že z akej politickej strany sme, ale komu ten zákon má pomôcť. A musí pomôcť.
Takže ďakujem veľmi pekne a ako som už povedala, tento zákon podporíme.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja budem na záver alebo už pri tomto druhom čítaní veľmi-veľmi vecný a veľmi stručný.
Aby som to zhrnul, jedná sa tu teda o to, že samosprávy, mestá, obce, kraje majú tento rok dostať z DPPO mestá a obce 236 mil. a kraje 101 mil. a z týchto 236 zostáva 157 mil. pre mestá a obce a 67 mil. pre kraje. Obidve tieto tranže, ktoré im mali postupne nabiehať počas celého roku, dostanú teraz do konca mája ´24.
Druhá časť toho zákona sa týka rezervného fondu, resp. toho, že ho budú môcť využiť samosprávy aj na bežné výdavky.
Progresívne Slovensko podporilo túto vec v prvom čítaní, pretože tak ako, pretože tvrdili sme, že v tomto prípade naozaj ide o kritickú chvíľu, kritický okamih a aj záplata je lepšia ako diera v nohaviciach. Zároveň na druhú stranu ale hovoríme a každý deň budeme opakovať, že potrebujeme koncepčné, že potrebujeme systémové a že potrebujeme predvídateľné a dlhodobé financovanie a riešenia pre slovenské samosprávy. K tomuto teda vyzývam aj vládnu koalíciu a ich predstaviteľov. My v Progresívnom Slovensku, ale verím, že aj ostatné opozičné strany majú záujem o slušný, normálny, kultivovaný dialóg, o ktorý sa tu od začiatku pokúšame.
Na záver, mrzí ma, že dnešný výbor pre regionálny rozvoj a verejnú správu bol neuznášaniaschopný a nebol na ňom ani jeden jediný koaličný poslanec. Dnes sme sa tak už po tretíkrát, pretože začalo to minulý týždeň, pokračovalo to, myslím, že v pondelok a bolo to zavŕšené dnes, tri výbory pre regionálny rozvoj a verejnú správu a tomuto, tejto štvrť miliarde pre samosprávy, sme sa nevenovali ani jednou jedinou vetou. To ma mrzí a na to neexistuje asi zo strany vládnej moci žiadne legitímne ospravedlnenie.
Ešte raz opakujem, Progresívne Slovensko stojí za všetkými samosprávami aj za starostami, aj za primátormi, ale bude tvrdošijne bazírovať na systémových, koncepčných, dlhodobých a predvídateľných opatreniach a riešeniach, nie na takýchto malých záplatách, na takýchto, na takomto šití horúcimi ihlami, pretože dlhodobo sa takto fungovať nedá.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
No, my sme doposiaľ nepočuli ani jeden, nieto ešte tri alebo päť, ako spomenul kolega Dej, benefity, ktoré by to malo priniesť, tento návrh alebo táto novela, slovenským samosprávam, slovenským mestám a obciam. Verím tomu, že možno v záverečnej reči pána ministra sa dozvieme, pretože tie benefity tu nevidíme a nevidia ich ani samosprávy, ani jednotlivé združenia, či už regionálne, alebo celoslovenské, ktoré samosprávy zastupujú.
Vieme, a to treba prízvukovať, že tento zákon alebo táto novela vznikla z pera pána poslanca Mažgúta, pána poslanca Erika Kaliňáka, a vieme, že vznikla proti bratislavskému primátorovi Vallovi. Tu však, pán minister, by som vás chcel poprosiť, ak budem mať tých pár sekúnd ešte na záver, aby ste skúsili prehodnotiť, že či toto je naozaj to správne riešenie, pretože ubližuje prakticky každej jednej samospráve na Slovensku, neprináša žiadne benefity a naozaj nebol by to dobrý začiatok, aký, ako by ste mali vstúpiť do tohto súboja.
Takže skúste to, prosím vás, ešte prehodnotiť, stále je čas sa o tom baviť a naozaj to možno odsunúť na neskôr alebo ideálne na nikdy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som len chcela ešte znova teda zvýrazniť, že my už pri obciach máme cestný správny orgán, ktorý naozaj zodpovedne rieši tie projekty, kde úplne ideálne je to, keď to robíme v participácii s občanmi, s obyvateľmi, kde keď si len predstavíte ten výkres, snáď každý z vás videl, ako vyzerá taký dopravný výkres, tak tam je akože naozaj množstvo dopravných značení a tá absurdita toho, že sa máme buď pýtať ministerstva dopravy, alebo nás má kontrolovať, prípadne pokutovať, dokonca bezprecedentne vysokými pokutami, to je, to je proste že neuveriteľný nápad, ktorý naozaj nemá logiku. A fakt to tu nikto nepotrebuje, lebo náš cestný správny orgán alebo naše cestné správne orgány pracujú akože úplne v poriadku a naozaj tu nebola vyvolaná spoločenská objednávka po takomto niečom.
A chcela som si, chcela som aj povedať to, že ono ďalší dôvod, prečo je to celé absurdné, je, že mnohé dopravné projekty sú napríklad financované z eurofondov a tam musíte deklarovať aj určitú udržateľnosť toho projektu, to znamená, že tam sa aj nemôže niekoľko rokov akože nič meniť. A teraz my sa máme ako mestá a obce rozhodovať medzi možným platením pokuty alebo teda medzi návratom už preinvestovaných miliónov z Európskej únie alebo že, do Európskej únie, alebo ako to akože chcete urobiť? Že to proste nemá vôbec logiku tento typ návrhu zákona, čiže fakt by som teda ocenila, keby sme to proste vôbec už neriešili a keby teda to minister stiahol.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, pán spravodajca, poslanci a poslankyne, ja by som sa chcel vo svojom prejave venovať konkrétne jednej vete dôvodovej správy a potom by som chcel poukázať na to, ako by to asi vyzeralo v praxi, ak by tento návrh zákona bol schválený.
V tej dôvodovej správe sa okrem iného píše, teraz citujem, že "návrh zákona má pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie" a je tam naozaj doslova že negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Možno je to chyba, neviem, možno tam malo byť, však rozumiem, že mýliť sa je asi ľudské, mohlo sa stať, ale tak ja by som bol rád teda, ak by ste to potom vedeli možno dovysvetliť, ako to bolo myslené v tej dôvodovej správe, ja vám ju môžem aj kľudne dať, ak ju nemáte. (Rečník podával navrhovateľovi dôvodovú správu.) Ono je to napísané... (Reakcia navrhovateľa.) Dobre, super, takže naozaj sa tam píše, že to má negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.
A teraz by som chcel prejsť k tomu, ako by to asi v praxi vyzeralo, ak by tento návrh zákona vošiel do platnosti. A teda ak tento zákon prejde, tak úrady a obce budú musieť posielať na ministerstvo dopravy všetky žiadosti o umiestnení dopravných značiek, zariadení, či už sú to stĺpy, alebo teda už tú spomínané tie semafory, takže ak to neurobí, ako už bolo spomínané, hrozí tu pokuta, neviem teda, že čo máte od začiatku volebného obdobia stále nejaký konflikt s tými semaformi, ale veď však ja si počkám aj na vysvetlenie. No, tu je ten problém, čo ja najviac vnímam pri tomto návrhu zákona, je, a už to aj kolega Lackovič aj včera vo svojom prejave spomenul, že na jednej strane sa tu akože tvárime, že treba pomáhať mestám a obciam, ja absolútne súhlasím, veď vieme, že tie financie sú obmedzené a že tie mestá a obce naozaj tú pomoc potrebujú, ale na strane druhej teda hneď na druhý deň, ani nie 24 hodín nato, tu týmto zákonom ideme šikanovať mestá a obce.
Bolo to tu spomínané, nechcem to konkrétne opakovať, ale vo vzťahu k tejto legislatíve sa naozaj negatívne vyjadrila aj únia miest a obcí, K8, dokonca aj ZMOS. As sa tu včera dokonca niektorí koaliční poslanci chválili tým, aká je výborná spolupráca medzi úniou alebo teda ZMOS-om a podobne, tak naozaj že tu treba povedať pre tú transparentnosť, že ani tieto celky s týmto návrhom zákona nesúhlasia. A mňa teda mrzí to, že ak by tento zákon vošiel do praxe, tak podľa mňa to len naozaj ukazuje tú absurdnosť, že ako by to v praxi vyzeralo. Ono by to v praxi vyzeralo podľa toho, ako je v tom návrhu zákona tak, že ak by, vymyslím si, ešte donedávna mal to šťastie kolega Lackovič byť starostom jednej obce, chcel by inštalovať možno spomaľovač rýchlosti pred miestnu škôlku, musel by sa teda obrátiť na ministerstvo dopravy, kde by to podľa tohto návrhu zákona posudzovali pravdepodobne nejakí anonymní úradníci. Neviem si to úplne v praxi predstaviť, ako by to teda vyzeralo, pretože nechcem aby to vyznelo že pritiahnuté za vlasy, ale teraz, ja neviem, sadnú si úradníci na ministerstve dopravy a budú posudzovať, či už je to obec Hviezdoslavovo, alebo iná obec na východnom Slovensku, či je v poriadku, či tam ten semafor alebo spomaľovač rýchlosti má byť, nemá byť.
Na jednej strane sa teda tvárite, že chcete nejakým spôsobom odbremeniť ten štát od byrokracie a na druhú stranu je podľa mňa toto obrovská byrokratická záťaž pre rezort dopravy. Tak ako bolo spomínané, veď od toho aj tie mestá a obce máme, že majú nejaké kompetencie, že jednoducho vedia tú pomoc alebo riešenia adresovať oveľa adresnejšie, rýchlejšie. A ja to vnímam tento návrh zákona, že je to zasahovanie do právomocí miest a obcí, ktoré boli úplne legálne demokraticky zvolené, majú tú právomoc rozhodovať o tom, aj napríklad či chcú mať cyklotrasu, alebo ju nechcú mať, bolo to tu spomínané, takisto ste sa prihlásili v programovom vyhlásení vlády k tomu, že chcete podporovať cyklodopravu. Myslím si, že z pohľadu nielen životného prostredia je to veľmi dôležité, a mňa mrzí naozaj, že tento návrh zákona je namierený proti mestám a obciam. Mňa to, mňa to mrzí hlavne z toho dôvodu, pretože mestá a obce majú tú možnosť budovať, keď už sa bavíme o tých cyklotrasách, ktoré nielen teda sú udržateľnejšie z pohľadu dopravy, ale sú aj finančne menej náročné ako dajme tomu jazdiť dennodenne autom.
Mňa by to aj naozaj zaujímalo, pán minister, keď tu ste, veď ja to neberiem vôbec osobne, ale či naozaj akože ministerstvo dopravy je v poriadku s týmto návrhom zákona, lebo bolo to tu spomínané, ono to skôr vyznie, ako keby to mala byť pomsta konkrétnej ulici v Bratislave, ale ja verím tomu, že máte argumenty, ktoré vysvetlia lepšie ako tá samotná dôvodová správa, ako tento návrh zákona pomôže tým mestám a obciam. Lebo naozaj ja mám pocit, že na jednu stranu sa tu usmievate, na druhú tie mestá a obce chcete týmto návrhom zákona doslova bičovať. Takže chcel by som vedieť teda, akým spôsobom toto pomôže a zmení momentálny stav, pretože ak teda predkladáme nejaké návrhy zákona, tak ja od toho očakávam, že majú zlepšiť nejakú aktuálnu situáciu, paradoxne v tomto prípade si myslím, že to ešte viacej tú situáciu zhorší. Si nemyslím osobne, že momentálne ministerstvo dopravy má taký silný aparát, žeby dokázali niečo takéto posudzovať, aby mali na to kapacity. Takže ja si myslím, že to je reálne že proti, proti vašemu vlastnému záujmu ako, ako ministrovi, takže mňa to mrzí. A nechcem teda opakovať mojich predrečníkov, myslím, že to veľmi dobre povedali, ale naozaj ja si myslím, že, že toto je absurdný zákon, ktorý si neviem ani, ani len že v praxi predstaviť. Samozrejme, sú zákony, o ktorých súhlasiť môžeme, nemusíme, môžeme mať iný názor, ale ja si naozaj neviem predstaviť tento zákon, ako to bude vyzerať, keď vojde do platnosti, že či nejaká obec na východnom Slovensku by teraz chcela nejaký semafor a musela by sa teda obrátiť na ministerstvo, resp. ak by aj sa rozhodli ten semafor tam umiestniť, tak by im mohla hroziť pokuta, voči ktorej sa vlastne ani nemôžu odvolať, takže... Hovorím, ani tá dôvodová správa, v ktorej sa píše, že to má pozitívny vplyv na verejný rozpočet, bolo to tu spomínané, ono to má, paradoxne, negatívny vplyv na verejný rozpočet vzhľadom na to, že to je obrovská byrokratická záťaž.
A takisto nerozumiem tej vete v tej dôvodovej správe, že to má negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, neviem, možno to je chyba, ale tak naozaj to tu je, takže by som bol naozaj možno radšej aj pri príklade iných miest a obcí, keby v iných krajinách, kedy naozaj sa buduje tá cyklodoprava, udržateľná forma verejnej dopravy, je to, myslím si, že v našom vlastnom záujme bez ohľadu na teraz nejaké stranícke knižky, pretože vidíme, že naozaj globálne otepľovanie je téma, a myslím si, že mestá a obce vo vlastnom záujme by mali voči, voči tomuto bojovať, či už teda tým, že si tie cyklotrasy budujú, alebo, naopak, im nedáva štát polená pod nohy.
Takže ja som chcel len toľko. Myslím si, že to veľmi dobre moji predrečníci spomenuli, ale ja naozaj si myslím, že tento zákon je ideologicky zafarbený, bolo to tu spomínané, vieme asi, o čo ide, ale príde mi absurdné, že podstate ministerstvo, ktoré ja osobne si myslím, že tento návrh zákona skomplikuje ich prácu, je to podľa mňa pre nich záťaž, niečo takéto tu predkladajú, zákon, ktorý nikomu nepomôže, skôr to je podľa mňa účelovo voči niektorým mestám a obciam, aby ich teda mohli šikanovať. A voči tomuto sa postavila aj K8-čka, ZMOS a únia miest a obcí, takže ani, ani tu naozaj nepanuje nejaké veľké nadšenie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Ďalší písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Dej, prosím, máte slovo.