Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo.
Oskar, ďakujem opäť za veľmi podnetný príspevok. Keď tu počúvam túto rozpravu, neviem sa ubrániť pocitu, že návrh tohto zákona, jako táto vláda veľa berie, nič konštruktívne a dlhodobé pre verejný rozvoj tejto krajiny neprináša. Je to taký šlendriánsky, narýchlo pripravený návrh, ktorý aj dokáže nejaké zdroje naakumulovať, ale potom tá vláda ich bez adresnosti rozhadzuje. Je to taký narýchlo zbúchaný nejaký dokument, ktorý dalo by sa až povedať, že je takým lacným a pritom veľmi drahým amaterizmom, nehodným štvornásob... štvornásobného premiéra.
Ale nemôžme sa tomu čudovať, pretože všetka pozornosť tejto vlády je momentálne upriamená inde, ako na stabilizáciu verejných financií. Oni totižto musia stabilizovať svoju moc, lebo bez toho nebudú vedieť zabezpečiť beztrestnosť sebe a svojim ľuďom. Tak je logické, že čas neostáva na iné zákony, aby boli ďalej kvalitné.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
A ďakujem za prejav, pán poslanec Dvořák. Opäť vecná a kultivovaná diskusia, teším sa. Ja tak isto súhlasím s vaším prístupom, že ten zákon lex konsolidácia nemôžme brať oddelene od štátneho rozpočtu. A konkrétne ako ten, ten veľký záujem vlády priniesť viac peňazí do zdravotníctva by mal byť úzko spojený s otázkou, že na čo ich potrebujeme míňať. A ja sa stotožňujem v tom, že to nie je vec len tejto kapitoly, a mňa to zaujíma, že čo na to povie aj pán kolega Kišš celkovo, ako tie rozpočtové knihy sú veľmi nejasné v tom, akým spôsobom prioritizujú veci, vlastne ako to zdôvodňujú, akým sú za tým nejaké, za tým nejaká ´evidence based´, proste dôkazová logika priorít tej vlády a myslím si, že by sme na tom celkom mali popracovať.
Ja ak, neviem, či som to počul dobre, ale ak naozaj sa hýbeme napríklad vo svete, v ktorom my máme jedny z najväčších doplatkov, tak to považujem za absolútne akože šokujúcu vec vzhľadom na to, že stále nám chýbajú tie peniaze a stále to zdravotníctvo neprináša výsledky. Teda ideme nalievať viac peňazí, dávame do toho ešte viac poplatkov a doplatkov a stále tie nemocnice vyzerajú tak, ako vyzerajú. A mne to veľmi pripomína podobnú situáciu, ktorú my sme zažívali aj tu s kolegyňou Mesterovou na vypočutí policajného prezidenta, kde sme mali diskusiu o tom, že máme veľké percento HDP, ktoré ide na Policajný zbor, máme katastrofálnu hliadkovú činnosť v regiónoch, kde proste tí policajti nie sú prístupní, neni sú dostupní a máme katastrofálnu výbavu policajtov a prázdne sklady. Tuto nejako, ja to považujem absolútne až za šokujúce, že v podstate kam sa pozrieme, tak my ideme navyšovať viac peňazí, ale nevedie to k výsledkom a jediné, čo k tomu robíme, že tam ďalej lejeme, lejeme tie peniaze.
Tak ďakujem za váš príspevok a verím, že táto diskusia bude naďalej takto konštruktívna.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som sa chcel venovať jednej téme, a to sú financie na zdravotníctvo, resp. ako, ako nám do zdravotníctva prúdia, ako ich vieme získavať, kde máme tie najväčšie problémy.
V tomto návrhu, ktorý ja volám teda lex prežieranie budúcnosti, je jeden z návrhov, ktorý teda má zvýšiť aj peniaze alebo zdroje v zdravotníctve. Sú to, je to zvýšenie zdravotných odvodov, teda sadzby zdravotných odvodov jedno percento a o jeden percentuálny bod. Ja zároveň mám potrebu túto debatu s týmto lex, ako to vy nazývate, konsolidácia, spájať zároveň aj s návrhom rozpočtu. Pretože už sme tu zároveň dostali aj nejaký návrh, nejaký návrh rozpočtu. My sme zatiaľ doteraz vedeli len, že pravdepodobne 260 miliónov pritečie do zdravotníctva. A všetci, čo sa venujú zdravotníctvu, tak vedia, že toto je pravdepodobne malá suma, pretože len táto suma dokáže pokryť, možno ani s odretými ušami, možno ani to nie, ten platový automat, čo znamená, že sú zakorenené, tzv. valorizácia miezd ústavných zdravotníckych pracovníkov. Vedeli sme teda, že vplyvom toho, že sa zvyšuje produkcia v nemocniciach, máme tu dlhy nemocníc, máme tu inovatívne liečby, no a tie lieky, ktoré prichádzajú, všetci sme teda vedeli, že pravdepodobne bude musieť prísť ešte nejaké ďalšie zvýšenie.
No a na moje prekvapenie rozpočet začal teda putovať verejným priestorom najprv na hospodárskej rade, tripartite, potom na rokovaní vlády, teraz nám príde už do parlamentu. A otvoril som si ho, teda hlavnú knihu, ako to robievam každý rok, že teda nech sa pozriem na to, ako vláda asi teda plánuje rozdeľovať financie do zdravotníctva. A na moje prekvapenie to hlavná kniha v kapitole zdravotníctva, v druhej najväčšej rozpočtovej kapitole, alebo v druhej, najväčší rozpočtový výdavok po dôchodkoch má len jednu stranu venovanú zdravotníctvu. Takže dozvedeli sme sa z toho, maximálne z tej jednej strany, čo sú asi cca aj tie príjmy, čo sú výdavky, koľko minieme teda na verejné zdravotné poistenie. A keď sa pozrieme na tie samotné nárasty, tak to je najdôležitejšie vždy na tých rozpočtoch teda, že, že čo, že kam, čo sú tie priority, tie rozpočtové priority v zdravotníctve vlády. No a z toho sme sa absolútne nič nedozvedeli.
Dozvedeli sme sa, že tu bude nárast 800 alebo 900 miliónov. Z toho teda vieme, že lex konsolidácia konkrétne do zdravotníctva alebo lex kradnutie budúcnosti má priniesť asi približne 260 miliónov, ale to, že či ideme dať do všeobecnej ambulantnej starostlivosti, to, či máme pripravené nejaké peniaze na to, že nám tu padne žaloba od Európskej komisie na zadlžovanie sa nemocníc, alebo to, či chceme viac investovať do inovatívnej liečby, o tom sme sa absolútne nič nedozvedeli.
Takže ja, teda zároveň sa mi veľmi ťažko vedie diskusia o konsolidácii verejných financií, keď vieme, že tu máme druhú najväčšiu rozpočtovú položku, ale zároveň teda nevieme, ako ten rozpočet konkrétnejšie bude nejakým spôsobom vyzerať. A ja by som vám chcel trošku priblížiť, lebo vláda si zvolila a teraz už to vieme, že najprv to boli úvahy, že či ideme dofinancovať zdravotníctvo tento rok len cez odvody. Teraz už z toho návrhu rozpočtu vieme, že vláda si zároveň, teda keďže počíta s nárastom nejakých 900 miliónov a tie odvody privedú iba 260 miliónov do systému, tak vieme, že pravdepodobne teda ráta, a nie pravdepodobne, s istotou, so skalopevnou istotou vieme, že to bude musieť dofinancovať cez štátny rozpočet, cez hromadnú platbu poistenca štátu.
A preto ja by som chcel trošku aj priblížiť, no my sme sa o tom aj v rozprave rozprávali, o tom, že kde vlastne vláda ako mohla pristúpiť k tej konsolidácii, ako mohla pristúpiť k navyšovaniu zdrojov do zdravotníctva, čo je nevyhnutné, a vláda v zásade má také tri základné spôsoby, len keď sa bavíme o verejnom zdravotnom poistení. To znamená teda, čo sa, z čoho sa uhrádza zdravotná starostlivosť. Prvým, ako by mohla vláda navýšiť zdroje v zdravotníctve, sú poplatky. To sú také neformálne platby. To znamená, že to sú, to sú také tie platby, keď prídete k lekárovi a niekto si od vás zoberie to, čo máme zlegalizované, čo napríklad, ja neviem, za rôzne potvrdenia alebo, alebo vodičáky, zbrojné preukazy a podobne. Potom tu máme také tie nelegálne, ktoré tu teda aj súčasná vláda nejakým spôsobom toleruje, že platby za WiFi, platby za energie a podobné platby, nelegálne poplatky za objednávanie. Niekedy sa bráni aj vstupu do ambulancie. Toto je, toto je jeden poplatok, toto je jeden zdroj, čo napríklad mohla k tomu vláda pristúpiť a mohla takto navýšiť zdroje v zdravotnom poistení. Niektoré krajiny, napríklad zahraničné, to robia tým spôsobom, že to zlegalizujú kompletne a zároveň ešte pridajú aj nejaké formy pripoistenia. Napríklad veľmi bežné je, že sa používa pripoistenie na dlhodobú starostlivosť, a to by bola napríklad legitímna debata.
Samozrejme vláda, ktorá tu je dneska, tak už sa vyslovovala voči tomu už pred voľbami, že toto nie je úplne cestou, tak k tomuto teda nepristúpili. Ale ja si zároveň dovolím tvrdiť, že k tej debate samotnej o tých poplatkoch, o tom uprataní bude musieť prísť. Pretože momentálne sa deje to, že všetky poplatky sú síce zakázané, ale aj tak sa vyberajú. Keď sa napríklad pozrieme na niektoré eurobarometrové prieskumy, ktoré sa tu dejú pravidelne, tak my sme jedna z krajín, ktorá má najväčšiu mieru korupcie, vnímanej korupcie a nielen vnímanej, ale aj reálnej, kde hovoria samotní respondenti na Slovensku Slováci a Slovenky, že 10, až desatina, 10 % sa stretáva s tým, že mimo zdravotného poistenia musí platiť neformálne poplatky. To znamená, že, a keď si to spojíme ešte s jednou štatistikou, že my sme jedna z krajín, ktorá má najväčšiu mieru doplácania, percentuálnu, z toho, čo platíme za zdravotníctvo. Podľa štatistík OECD je to približne 20 % a v tom ešte nie sú započítané tieto rôzne poplatky za energie, za WiFi alebo za objednávanie a podobne. Takže túto cestu si teda vláda nevybrala.
Potom mala, samozrejme, druhú možnosť, čo sú odvody. Je to, je to veľmi jednoduché zvýšiť odvody a zároveň to má veľmi veľa negatívnych nejakých konotácií. Napríklad aj vláda v samotnom materiáli priznáva, že keď ide navýšiť o 1 % odvody, tak že to spôsobí aj nižší výber, nižšiu efektivitu výberu daní. To znamená, že výber by mohol byť dajme tomu 290 miliónov, alebo až 300, ale vláda počíta s tým, že vyberie približne 250 alebo 260, pretože niekto sa začne možno tomu vyhýbať.
Samozrejme nie je to udržateľné riešenie. Vláda už dneska tu aj hovorí o tom, že však my zvyšujeme odvody možno len na štyri roky. To nie je vôbec pravda, pretože keď sa niečo zvýši, tak ťažko sa to potom znižuje, hlavne keď si máte odobrať prostriedky. Ja si myslím, že tuto nás trošku vláda zavádza. Je to veľký problém aj preto, lebo v skutočnosti to zvyšovanie odvodov je veľmi obmedzený nástroj. Urobíte to jednorazovo, ako som to napríklad na začiatku ilustroval, dosiahnete za 1 % 260 miliónov, ale keď to zdravotníctvo vám navyše každoročne kvôli starnutiu populácie a kvôli zvýšenej produkcie a neviem kvôli všetkému inému zhltne 800 až 900 miliónov, tak nemôžte každým rokom zvyšovať odvody. To znamená, že ten štát musí nejakú zodpovednosť na seba prebrať.
My sme momentálne krajinou, ktorá najmenej investuje, ktorá jedná s Poľskom, s Maďarskom. My sme krajina, ktorá dáva najmenej zdrojov, verejných, čo sa týka zdravotníctva do systému oproti ostatným európskym krajinám. Niektoré krajiny, mám tu vytiahnuté aj štatistiky, či už sa pozrieme na percentá HDP, ktoré dávame do zdravotníctva, alebo keď už sa pozrieme napríklad na, na eurá napríklad v paretovej kúpnej sile alebo, alebo v bežných cenách na hlavu, tak my tu máme vlastne krajinu, kde napríklad oproti tým najlepším, s ktorými by sme sa chceli porovnávať, čo je napríklad Nemecko alebo Holandsko, máme trojnásobne menej zdrojov na hlavu, čo sa týka HDP. Rovnako zaostávame o tretinu za priemerom Európskej únie. To znamená, že, že tie samotné odvody nedokázali by nikdy v živote ani teoreticky dobehnúť to, čo si to v zdravotníctvo dokáže vziať.
Skutočným, skutočnou cestou je, že štát prestane ignorovať zdravie občanov a začne viac investovať. Namiesto napríklad prejedania v budúcnosti cez plošné energo-pomoci alebo hypotékové rôzne tuto prázdniny a bez žiadnych obmedzení. Napríklad zdravotníctvo je vec, do ktorej budeme musieť investovať. Zdravotníctvo je zároveň vec, do ktorej keď zainvestujete, tak vám začne prinášať lepšie zdravie občanov, napríklad duševné zdravie. Som tu o ňom hovoril, máme tu vládne tintenky, Inštitút environmentálnej politiky, ÚHP, ktoré hovoria o tom, že keď zainvestujete do duševného zdravia, do ochrany životného prostredia, do prevencie, do všeobecných ambulancií, tak vám to produkuje ešte viac produktivity u obyvateľstva. Toto tá vláda vôbec nerobí.
No a, samozrejme, potom tu máme tretiu možnosť, ako sa dostávajú peniaze do zdravotníctva, a to je takzvaná platba štátu a o tej som práve rozprával, že štát potrebuje dávať verejné príspevky do zdravotníctva, aby zvýšil nejakú kvalitu. To vôbec táto vláda nejakým spôsobom nerobí nejak systematicky, nezaväzuje sa k tomu, rozvíja to úplne niekde inde prioritne.
A ešte na záver, keďže mám 20 sekúnd, aby som to dokončil, potreboval by som tých 20 minút, aby som vám to celé vysvetlil, máme tu ešte takzvané investície a investičný dlh. My máme päť miliárd, podľa Európskej investičnej banky tri až päť miliárd investičný dlh v nemocniciach v zanedbanej infraštruktúre v prístrojoch. Toto sú veci, ktoré napríklad vôbec nejak sa neadresujú v tom rozpočte.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne všetkým reagujúcim na moje vystúpenie. Snáď sa nenahneváte, že budem trochu selektovať v tom, na čo budem, na čo budem reagovať, ale odpichnem sa hneď od kolegu Dubéciho, ktorý položil dve zaujímavé otázky.
Prvá je, ako je to možné, že stále teda musíme tým úradom nosiť tie papiere? Ako je to možné, že úrady chceli, aby si podnikatelia nahlasovali údaje do obchodného registra? Ako je to možné, že nevieme robiť adresnú pomoc? No tak moja skúsenosť je taká, že politik je nieke... tak, aby som nebol príliš všeobecný. Niektorí politici majú v sebe istú lenivosť. Jednoducho keď, keď máte nesprávny ´mindset´ a nerozmýšľate nad tým, ako by som to mohol uľahčiť, ako by sa to dalo, tak to jednoducho nepôjde. Druhý dôvod, prečo stále to tak je, je perfekcionizmus. Jednoducho keď nájdem aspoň jedného človeka, pre ktorého to neviem spraviť jednoduchšie, tak budem tvrdiť, že sa to nedá spraviť pre všetkých ľudí jednoduchšie. No ale tak to proste v IT-čku jednoducho nefunguje, že vždy nájdete skupinu ľudí, ktorých nebudete vedieť obhospodáriť takto proaktívne alebo adresne a tých treba riešiť individuálne. Takže keď si nastavíme naše rozmýšľanie na to, že ide nám o to, aspoň 80 % ľuďom uľahčiť život a tých zvyšných 20 už nejak vyriešime individuálnym procesom, tak zrazu sa tie riešenia začnú objavovať. Veď aj ten obchodný register bol len o tom, že niekomu sa zdalo oveľa jednoduchšie pre štát povedať: chýbajú nám dáta, podnikatelia, nahláste nám ich a ešte za to zaplatíte 33 eur. No a keď to otočíme na hlavu, že dáta už nejaké máme, stačí nám poprepájať registre a pre veľkú časť z vás to vieme spraviť proaktívne, tak zrazu sa veci začnú diať.
No a k tej úspore. Koľko sa dá usporiť na jednom výpise? No tak analytiky analytických útvarov hovoria, že každý jeden výpis nás stojí v priemere desať eur.
Takže toľko.

Ďakujem za slovo, aj tebe Jano, za tvoj príspevok. Najviac okrem tej kvality toho, čo si predniesol, tak ma zaujala tá výzva mladým analytickým mozgom na inštitútoch, štátnych, aby teda vymysleli tú adresnú pomoc, že ako by to teda celé mohlo byť a vyzerať aj napriek tomu teda, že v mnohých smeroch to nemusí byť zas raketová veda napríklad. Keď rozprávame o životnom prostredí, tak my dlhoročne vieme, že máme katastrofálny stav ovzdušia a presne vieme, kde máme ten katastrofálny stav ovzdušia a adresná pomoc môže znamenať aj to, že práve v tých dolinách, kde sa nám vplyvom spaľovania tuhých palív kulminuje ten, tie prachové častice PM 2,5, PM 10, takže tam práve by mala byť adresovaná tá pomoc v hĺbkovej obnove budov.
No ale tak kým teda neprešla tá digitalizácia štátnym sektorom, tak napríklad treba alebo možno by bola dobrá idea, dobrý nápad začať samými od seba. A keď spomínam teda tú hĺbkovú obnovu budov, tak investícia sto miliónov eur do obnovy budov, verejných, dokáže priniesť príjmy verejnej správy až vyše 30 miliónov eur a vytvoriť 3 500 pracovných miest. Na to sú predsa dáta. Vzhľadom k širokému dodávateľskému reťazcu sú práve tieto investície do obnovy budov schopné podporiť rôzne odvetvia ekonomiky od malých živnostníkov po rôzne druhy subdodávok. No a potom náklady na vykurovanie, pretože aj to je téma lex konsolidácie na to, aby na vykurovanie verejných budov dosiahli v roku 2021 takmer 500 miliónov eur. A keď sa zohľadnia skutočné ceny energií na náklady, tak v roku 2022 sa priblížili k jednej miliarde. Čiže hlavným dôvodom je, že približne tri štvrtiny verejných bodov sú energeticky nehospodárne a potrebujú obnovu, komplexnú obnovu.
Takže, Jano, ešte raz ďakujem a zatiaľ budeme analogicky trvať na obnove budov.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Mal som tú možnosť z tohto miesta včera hovoriť o tom, ako je dôležité investovať do vedy, výskumu, teda technológií a digitalizácie, že sú to oblasti s vysokou finančnou návratnosťou. A ja som rád, že kolega Hargaš mohol sa odborne na základe jeho pracovných skúseností venovať alebo teda vo svojom prejave spomenúť práve digitalizáciu, ktorá dokáže ušetriť mnoho, mnoho financií. Vieme, že vďaka dostupným dátam a teda vďaka digitalizácii vieme tú pomoc alebo tie financie poskytnúť adresne a nie plošne. A vďaka tomu vieme ušetriť množstvo peňazí. Sú to síce investície s vysokou finančnou návratnosťou, ktorá nepríde alebo teda neprinesie množstvo hlasov za jedno volebné obdobie, ale dokáže z dlhodobého hľadiska ušetriť množstvo peňazí.
Vieme veľmi dobre za minulej vlády, ako to s tou digitalizáciou dopadlo, že sa do toho investovalo množstvo peňazí, ale tie výsledky neboli žiadne. Môžme teda hádať, kde sa tie peniaze utopili. Nemyslím si, že vo vykurovanom bazéne, ale možno vďaka tomu má niekto ten bazén vykurovaný. Takže ja som veľmi rád, že kolega Hargaš toto spomenul a držím palce v tejto téme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja by som chcel, Jano, na teba reagovať v jednej veci a ty si, ty si rozprával o tom, ako sa stále tie papiere ohľadom tej informatizácie prenášajú z jednej vlády na druhú, z jedného úradu na druhý. A špeciálne v zdravotníctve pri elektronizácii zdravotníctva, teda vždy, keď počujem informatizácia, elektronizácia, tak mi taký akože výkričník vybehne v hlave. Ja teraz zažívam také veľmi absurdné momenty, keď som niekedy na výboroch a budeme tu mať, napríklad mať aj tento týždeň, dúfame, pravdepodobne alebo možno až ďalší zákon o národnom zdravotníckom informačnom systéme a tá základná výhovorka vždy ale aj pri ostatných, aj pri optimalizácii siete nemocníc je, že vždy príde pani ministerka alebo niekto iný a vždy nám teda tvrdia, že však minulá vláda niečo nestihla, niečo sme neurobili, niečo, niečo teda musíme zase posúvať. Posuňme to rovno o rok v skrátenom legislatívnom konaní, veľmi rých... aj v tom v skrátenom legislatívnom konaní sa snažíme teda vysvetliť, že to netreba možno posúvať o rok, netreba posúvať všetko, netreba to posúvať možno takto plošne. A ja sa vždy, mne to príde vždy veľmi zvláštne, pretože my sme tu predtým mali pána Rašiho alebo pána Pellegriniho, ktorí mali informatizáciu na starosti, to boli digitálni lídri.
A preto vždy keď tu sedím na tom výbore a príde niekto, teda napríklad pani ministerka Dolinková a rozpráva nám, že minulá vláda niečo nestihla, no tak ja by som tu chcel všetkým pripomenúť projekt informatizácie zdravotníctva, ale celkovo štátnej správy. To nie je projekt posledných tri a tri a pol roka vlády. Nieže by som sa tu chcel zastávať vlády Igora Matoviča, ale to boli ťažko skúšané roky v kríze a ešte aj niektoré tie služby sa dokázali aj vtedy pohnúť, napríklad telemedicína, o ktorej sa tu rozprávalo veľmi dlho. Napríklad predošlé vlády SMER-u o tom rozprávali dvanásť rokov, nikomu sa to nepodarilo. Čiže ja pred tým, ako začne niekto rozprávať a kritizovať informatizáciu hocikoho, tak by som odporučil kolegom z koalície, aby sa napríklad pozreli na svojich... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Super, že tu máme ďalšiu tému, IT-čko. Nech som, ako som hovoril, ako som hovoril vo svojej rozprave, že tých problémov, ktoré vidíme v lex konsolidácia, sú také zásadné, že ja som sa vo svojej rozprave neprehrýzol cez, cez dlh, dôchodky, zdaňovanie práce, ale podarilo sa mi dotknúť už aj zdravotníctva, no a teraz prišlo aj na takú tému ako IT-čko.
Pre mňa naj, najväčšia Potemkinova dedina z predchádzajúcich Ficových vlád bola, viete čo? Volá sa to opis, teda prvý eurofondový program, na ktorý bola venovaná miliarda eur a, ale benefity z nej sme nevideli, že v princípe sa, v princípe sa minula na, na umelé projekty bez, bez akýchkoľvek benefitov, ktoré dodnes nepoznáme. Ak, tak výsledkom je tzv. ´lockin´ štátu, kedy štát odovzdal rôzne práva za svoje IT systémy súkromným firmám, ktoré mimochodom GDPR - neGDPR, často vlastnia naše, naše dnes osobné údaje. No opäť čo sa stalo potom, že už, už aj na, aj na pomery Ficových vlád to bolo, to bolo už trochu moc, tak čo sa udialo následne, že trochu svetla do, do aj tejto, tohto tmavého kúta priniesla tzv. revízia výdavkov na informatizáciu, kde boli zdokumentované aspoň nejaké základné, základné fakty o IT a ten druhý eurofondový program, ktorý bol za nejakých, niečo menej pol miliardy, aspoň aké-také projekty priniesol.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som použil aj moju obľúbenú floskulu, že pán poslanec Hargaš, ďakujem vám za váš prejav, ťažko sa im počúva, ale nebolo by to pravdivé, lebo ho nikto nepočúva teda tých z druhej strany, a to mi je veľmi ľúto, lebo opäť podobne ako v prípade pána Sulíka, to je ďalší ako keby, by som povedal, veľmi hodnotný príspevok, odborný do tejto diskusie a mohol, mohlo by to byť inšpiráciou pre vládu, ministra financií, ale aj ostatných ministrov, možno ministra hospodárstva, ministra regionálneho rozvoja, ktorí by si z týchto vecí mohli zobrať nejakú inšpiráciu, lebo naozaj v tomto pléne, ja som rád, že máme kvalitných poslancov, poslankyne, ktorí majú skúsenosť aj s exekutívou, toto naozaj nie je nejaké tliachanie slamy, toto sú ľudia, ktorí majú skúsenosť s konkrétnym vládnutím. No.
A teda, pán poslanec Hargaš, ja by som sa možno aj opýtal, keby ste nám aj vedeli povedať, že čo sú podľa vás tak ako najväčšie prekážky toho, že sa tieto veci, ktoré ja veľmi často počúvam, ale akože ich počúvame pomaly už dvadsať rokov ako zjavné veci, však nech sa tie papiere neprenášajú, ale nerozumiem, prečo sa stále prenášajú tie papiere z úradu, prečo si na osemdesiaty piatykrát nejaký úrad pýta tie isté veci a my tu tak, samozrejme, na začiatku každého volebného obdobia napíšeme do toho programového vyhlásenia vlády, každý minister regionálneho rozvoja a informatizácie si to dáva za svoj cieľ, a potom sa z toho nič nestane, tak ako, ak vás, pán poslanec, môžem poprosiť, či by ste nám vedeli povedať, že akože ako je toto možné, že toto my riešime stále dookola.
A druhá otázka by bola tá, že koľko peňazí, či existuje nejaká kvantifikácia, či ste niekedy pracovali s nejakými číslami ohľadom toho, koľko by sme mohli ušporiť, keby sme tieto opatrenia efektívne implementovali.
Ďakujem, ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené dámy, vážení páni, až na tri prípady z opozície, štyri? Pardon. Plus teda nerátam pána ministra, ja oslo... áno, oslovujem, samozrejme, všetkých, ale v drvivej väčšine tu máme teda ako opozičných poslancov, aj pokiaľ ide o diskusiu. Nevadí. Budem sa snažiť o konštruktívny príspevok, pretože veľa sa tu pri konsolidácii hovorí o adresnej pomoci a chytím sa toho, čo pán minister Kamenický nám povedal, že on teda nepotrebuje nápady na nejaké také drobné úspory v horizonte jednotiek, alebo desiatok, desiatok miliónov, že teda musíme sa baviť o veľkých číslach, tak jedným z tých najväčších čísiel v skutočnosti je pomoc s energiami, ktorá dnes je absolútne neadresná, naozaj pomáhame ľuďom, ktorí si elektrinou vyhrievajú bazény a prípadne sauny alebo nabíjajú svoje elektromobily, rovnako ako ľuďom, ktorí naozaj potrebujú túto pomoc.
Takže za prvé by som povedal, že veď aj naše hnutie predložilo návrh, ako túto pomoc s cenami energií vieme robiť adresnejšie, bolo to ešte v minulom volebnom období pomocou teda príspevku na bývanie a bolo by za nás úplne v pohode, keby si ho koalícia osvojila. Myslím, že by sme to dokonca aj podporili všetkými, všetkými našimi hlasmi, lebo tento príspevok naozaj je adresný, je nadizajnovaný tak, aby pomáhal tým ľuďom, ktorí sa kvôli zvýšeným, zvýšeným výdavkom na náklady spojené s bývaním dostali do nejakej zlej finančnej alebo sociálnej, sociálnej situácie. Takže to je, to je prvý spôsob riešenia, ktorý si koalícia mohla osvojiť a neosvojila, keď teda hľadáme úspory vo veľkých číslach. Dobre, chápem, prijať opozičný návrh to by bolo také nemilé hneď v prvých mesiacoch vlády, tak skúsme nejaký iný prístup, a teda sa dostanem do svojho fachu, a to je informatizácia a to, čo nám môžu pomôcť dáta pri adresnosti, pri adresnosti príspevkov.
Je taký, je taký príklad, na ktorom by som to rád ilustroval, toho ako štát pomocou využívania svojich dát dokáže uľahčiť ľuďom život a rovnaké princípy sa dajú použiť pri adresnej pomoci s cenami, s cenami energií. Svojho času, možno si to viacerí pamätáte, za minulej vlády to bola taká minikauza ohľadom zápisu údajov do Obchodného registra. Pointa toho bola, že firmy, ktoré vznikli, teraz neviem či pred 1. septembrom, alebo 1. októbrom roku 2020, tak v prípade spoločníkov a konateľov ešte nebola povinnosť zapisovať všetky údaje do Obchodného registra, takže boli prípady, keď konateľ alebo spoločník nemali zapísané rodné číslo alebo dátum narodenia, hej, že sa to obmedzovalo, že mali zapísané len meno a adresu, adresu pobytu. A teda ten pôvodný, pôvodný návrh, ktorý, myslím, že schvaľovala ešte tá predošlá vláda, čiže vláda pod vedením SMER-u, bol taký, že títo podnikatelia si tento zápis mali zrealizovať do 1. 9. roku 2022 a zaplatiť za to správny poplatok 33 eur, čo samozrejmé, že vyvolalo veľkú nevôľu medzi podnikateľmi. Keď sme sa na tento nápad, nápad pozreli, alebo návrh pozreli, tak prišli sme aj za kolegami z ministerstva spravodlivosti a prišli sme s otázkou, ako by sa to dalo spraviť lepšie, ako by štát mohol využiť údaje na to, aby uľahčil týmto podnikateľom život, a v tej principiálnej rovine to bude rovnako platiť aj na adresnosť energo, energo-pomoci, ak ma budete počúvať.
Čiže prišli sme za kolegami z ministerstva spravodlivosti s otázkou, ako by sme vedeli sa pohrabať v databázach, pretože v skutočnosti tie údaje, o ktoré štátu išlo, už štát dávno mal, len teda v inom registri, registri fyzických osôb, a teda ten prístup, ktorý sme zvolili, bol, a to je taká filozofická vec, poďme to spraviť pre maximum ľudí čo najjednoduchšie, pretože platí, že aj pri tej adresnej pomoci s energiami najväčší problém budete mať s tými poslednými desiatimi, dvadsiatimi percentami prípadov. Pre veľkú väčšinu ľudí to viete spraviť adresne na základe nejakej dátovej analýzy. Čiže my sme sa pozreli na to, koľko spoločníkov dnes vieme obhospodáriť tak, že si ich stotožníme voči registru fyzických osôb, a tie údaje, ktoré tam sedia v tom registri, automatizovane zapíšeme do Obchodné registra bez toho, aby oni vôbec museli niečo spraviť. Bol to taký sedliacky rozum, napríklad spoločnosti, kde konateľ a spoločník mali rovnaké meno aj rovnakú adresu, tak sa dal spraviť pomerne silný predpoklad, že ide o tzv. jednoosobovú eseročku, kde to je tá istá osoba, ak pre konateľa máme dátum narodenia a rodné číslo, tak ho automaticky vyplníme aj pre toho spoločníka, pretože veľmi predpokladáme, že to je tá istá, tá istá osoba.
No a takýchto predpokladov tam bolo viacero a vďaka, vďaka takejto aj pilnej práci, to zas nebolo zase úplne ľahké, že sadli sme si a za jeden večer sme to mali vymyslené, sme dosiahli to, že pre 70 % podnikateľov bolo možné tieto údaje vyplniť automatizovane, proaktívne. Oni potom dostali správu do schránky na Slovensko.sk, že štát proaktívne tieto údaje za nich zmenil, pretože sme si dostatočne istí, že sme to spravili správne, ak sme sa náhodou pomýlili, môžte to namietať a štát tie údaje, údaje opraví. No a, samozrejme, potom tých zvyšných 30 % sa riešilo formou nejakého jednoduchého formulára oveľa jednoduchšieho, ako bol pôvodne nadizajnovaný, tak aby to pre tých podnikateľov bolo najjednoduchšie.
Čiže moja pointa, a teda ten princíp je taký, že za prvé, štát má dostatok údajov, aj keď sa to na prvý pohľad tak nemusí zdať, štát má dostatok údajov na to, aby vedel jednak poskytovať proaktívne služby, alebo vedel tie služby poskytovať oveľa adresnejšie, ako ich poskytuje dnes, prvý princíp. A chce to, samozrejme, nejakú prácu, hej, že to rozhadzovať lopatami je, samozrejme, najľahšie, ale toto je trošku chirurgický rez. Druhý princíp je, že pre veľkú väčšinu tej cieľovej skupiny to viete spraviť proaktívne alebo automatizovane, alebo cielene a adresne a, áno, ostane vám skupina 20, 30 % subjektov, ktoré budete, žiaľ, musieť riešiť ´case-by-case´, čiže jeden prípad po druhom. Stále si myslím a myslím, že aj ten biznis-case by to potvrdil, že je to lacnejšie, ako lopatami rozhadzovať neadresnú pomoc medzi obyvateľov.
Čiže tieto dva princípy keby si táto vláda zobrala za svoje, zadala to ako zadanie šikovným ľuďom, ktorí na tých ministerstvách ešte stále sú, lebo ešte ich nestihli všetkých povyhadzovať, našťastie, lebo, našťastie, v tom IT-čku nie je úplne ľahké nájsť kvalitných a šikovných ľudí, takže títo tam teraz sú, tak, našťastie, ešte tam stále sú a budeme to sledovať, aby tam boli čo najdlhšie, tak títo ľudia, keby dostali takéto správne zadanie, skúste vymyslieť spôsob adresnej pomoci s energiami, taký, aby sme čo najviac ľudí vedeli pokryť adresne a akceptujeme, že nejakú množinu budeme, žiaľ, musieť, musieť riešiť individuálne, prípad od prípadu.
Často počúvam aj v politických diskusiách pani ministerku Sakovú, ktorá s obľubou používa príklad, že teda ako my zistíme, že či niekto má trojgeneračný dom niekde na Orave, verzus niekto, kto má vilu v Bratislavskom kraji a naozaj si vyhrieva tou elektrinou ten bazén. No ťažko to zistíme, ale to je presne tých 30 %. To je tých 30 %, kde treba spraviť nejaký, nejaký ´efort´, ale týchto 30 % by nemalo držať ako rukojemníkov tých zvyšných 70 %, kde tú podporu vieme spraviť naozaj, naozaj adresne.
No a teraz posledný bod, ktorý by som k tomu spravil, je, že v predvolebnej kampani sa veľa hovorilo o pripravenosti na vládnutie. My v rámci PS-ka sme to často dostávali ako jeden taký veľký argument, že nie sme pripravení na vládnutie, ale, ale strany súčasnej koalície sú pripravené na vládnutie, lebo už, už vládli, no tak z môjho pohľadu pripravenosť na vládnutie by vyzerala tak, že sa v prvých dvoch mesiacoch vládnutia nevyhovárame na to, že nedá sa to, ale ešte v rámci kampane sa pokúsim nájsť riešenia na to, aby sa to dalo. Veď tá kampaň trvala koľko? Štyri mesiace. Za tie štyri mesiace sa mohli kolegovia z koalície postretávať s úradníkmi na ministerstvách, mohli si cez 211-ku zákona o slobodnom prístupe k informáciám vyžiadať informácie, ktoré by potrebovali na to, aby nadizajnovali naozaj adresný spôsob prideľovania tejto pomoci a dnes už sme tu mohli rokovať o nejakých legislatívnych zmenách, ktoré by boli potrebné na to, aby sa to dalo robiť.
Takže ak pripravenosť na vládnutie znamená, že prvé dva mesiace vládnutia budem argumentovať tým, že nedá sa a pozerali sme na to zľava, sprava, neviem čo, nedá sa, no tak potom tu nás nečakajú veľmi pekné štyri roky.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)