Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ondrej, ty si v úvode veľmi dobre poukázal na tie také akože vznešené frázy v dôvodovej správe o transparentnosti predkladateľov tohto návrhu zákona. Mňa to teda mimoriadne zaujalo a jednak aj v tej súvislosti, že pritom tu máme iný návrh zákona, ktorý negatívnym spôsobom ovplyvňuje transparentnosť, a budeme tu mať iné ďalšie, ktorý, ktoré rovnakým spôsobom k tomu pristupujú. Ale mňa to zaujalo aj v kontexte toho, že predkladatelia sú teda z poslaneckého klubu SNS, ktorý teda nepatrí zrovna medzi, SNS nepatrí zrovna medzi politické strany, ktoré by vyhodno... by boli vyhodnocované za najtransparentnejšie, čo sa týka financovania a financovania kampaní. Len keď sa pozrieme na výsledky teda hodnotenia parlamentných volieb, ktoré sme mali v septembri, na jeseň teda, tak to bolo hodnotenie 52,1 %. Úplne niekde v spodnej časti rebríčka. Pri posledných prezidentských voľbách to bolo ešte horšie, 43 %, čo sa týka hodnotenia transparentnosti. V zásade mnohé aj zákonné požiadavky neboli splnené, základné princípy transparentnosti strana SNS teda pri financovaní svojich kampaní veľmi neuplatňuje v praxi, tak mne to príde naozaj zaujímavé, že teda zrovna tento návrh odôvodňujete potrebou transparentnosti. A prečo teda rovno nepoviete, čo je vaším zámerom, len sa slabošsky vyhovárate na nejakú transparentnosť, ktorú vy ani neviete v praxi realizovať pri fungovaní vašej vlastnej politickej strany a vlastných vašich kampaní?
Ďakujem.

Už to ide. Ďakujem veľmi pekne za zdržanie, teda sa ospravedlňujem.
Ďakujem ti, Zorka, ty si mala, samozrejme ako vždy, výborný príspevok a mne tak utkvelo hlavne také tri základné body, na ktoré by sme sa mali všetci sústrediť a mám potrebu ich vypichnúť, a to je problematika výboru menšín podľa počtu ľudí, ktorí sa k tomu hlásia, pretože určite, teda aspoň dúfam, že to všetci viete, že najviac na to dopláca najmä rómska národnostná menšina v tomto fonde, kde sa nehlási možno ani jedna tretina k rómskej národnosti a podľa toho máme teda omnoho menej finančných prostriedkov na podporu rómskej národnostnej kultúry. Ďalej je to otázka celej efektivity fondu, pretože vo všeobecnosti tento fond už dlhodobo čelí kritike, my dlho vieme, že sú tam dokonca aj podozrenia z konfliktu záujmov a zaujatosti pri prideľovaní finančných prostriedkov, veď sú známe mediálne kauzy, kedy tí, ktorí rozhodovali o úspešnosti projektov, tak boli zároveň žiadateľmi tých projektov alebo boli osobami blízko spriaznenými so žiadateľmi projektov. Okrem toho celý ten zákon je komplikovaný, administratívne deravý a mnohé oblasti podpory ani neodrážajú potreby, reálne potreby menšín a ja sa teda pýtam, ako je možné a to je ten tretí bod a to je úloha ministerstva, že pani Šimkovičová, ktorá je na čele ministerstva kultúry, neprišla už s nejakou systémovou zmenou celého tohto fondu a my tu vlastne budeme schvaľovať poslanecký návrh, ktorý by mal prísť v nejakom participatívnom procese. A ďalšia otázka, ktorú si kladiem a ktorá je nezodpovedaná, prečo profesionálna národnostná kultúra nie je súčasťou celkovo chápanej kultúry na Slovensku, prečo je len nejakou odnožou. A tieto veci by sme si mali v nejakej diskus... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne reagujúcim poslancom. Ja by som chcela povedať, že zriaďovateľ má stále tú možnosť, samozrejme, odvolať aj daného riaditeľa, riaditeľku, ale musí mať na to aj pádne dôvody a o to môžu byť pádnejšie, keď vlastne aj prešiel nejakým výberovým konaním, kde deklaroval nejaké ciele, ktoré možno neplní. Mňa trošku mrzí to rozdeľovanie na vaša skupina spokojná, naša skupina spokojná. Keby ste naozaj vedeli, ja nepoznám jediného človeka, ktorý by bol že stopercentne spokojný s výsledkami ich napríklad rozhodovaní napríklad pri fonde pre umenie, a to z jednoduchého dôvodu, že nie všetci vždy dostali napríklad grant alebo podobne. Ale z tejto, ak teda už to delíme na naše skupiny, nikoho nenapadlo ten fond tak rozmontovať, že ho zlikviduje len preto, že je nespokojný. Čiže, prosím, nedeľme to na vaša a naša skupina, ale keď už máme, definujeme si nejaký problém, tak ten potom poďme riešiť. Ale toto riešenie, čo tu je navrhnuté, ten problém naozaj nerieši, iba ho zhoršuje. Problém by vyriešilo navýšenie financovania. My ako politici a političky tu naozaj nie sme na to, aby sme rozprávali o tom, že kto sa nám páči, aká osoba konkrétne bude kam dosadená a že si myslíme, že ten bude ten najlepší. My máme tvoriť najlepšie možné funkčné prostredie a systém a ten bude, ten nastaviť, aby fungoval čo najviac nezávisle od politikov a političiek.
Ak sa tu bavíme o konkrétne napríklad vicestarostovaní mojom, že teda či chceme, alebo nechceme my takéto veci robiť a kto ma obmedzuje v rámci verejných vypočutí. No nikto, to robíme my. Ale mňa to zaujíma, ako to funguje na celom Slovensku. A my ten systém, o ktorom som pred chvíľou hovorila, nejako nastavujeme. A niektorí zriaďovatelia možno nemusia vedieť, ako sa to presne robí, že či toto je štandard už európsky, alebo menej a proste pôjdu s nižšími štandardami. A my tvrdíme, poďte s tými vyššími. Poďte s verejnými vypočutiami. Čiže opäť je to o vytvorení kvalitného, dobrého prostredia, čo najmenej závislého na politikoch a političkách.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na úvod mojej rozpravy k návrhu zákona, kde, zjednodušene povedané, ide o to, aby si ministerka a jej spriaznení ľudia mohli ľahšie dosadzovať politicky lojálnych ľudí za politicky podmienených štandardov, by som chcela upriamiť pozornosť na jednu vec. Stojím tu dnes v žltej košeli, vo farbe s pracovným názvom benátska žltá – ďakujem, že ste sa pozreli – z kolekcie vytvorenej pre slovenskú reprezentáciu na 60. medzinárodnej výstave umenia Bienále v Benátkach. Je vytvorená slovenskou dizajnérkou Michaelou Bednárovou so značkou, už neviem viac, ako slovenský názov by mohla mať, značka Pôjd, ktorá už v časoch, kedy pani ministerka ani netušila, že niečo ako slovenská kultúra existuje, intenzívne pomáhala a dodnes pomáha obnoveniu slovenskej tvorby a textilného remesla. Na tejto krásnej a hlavne zmysluplnej výstave v Benátkach pracovalo takmer 30 ľudí, pričom hlavným autorom je renomovaný slovenský umelec z Košíc Oto Hudec.
Po dlhšom čase sa tak otvoril česko-slovenský pavilón a naša kvalitná a v medzinárodnom meradle zaujímavá slovenská expozícia. Chcem týmto vyjadriť moju plnú podporu slovenskej kultúrnej obci, ktorú sa nekultúrnym, hulvátskym spôsobom snaží umenšiť, hanobiť či rozoštvať premiér Fico za tľapkania ministerky Šimkovičovej. Premiér Fico, ako aj samotná náhodná ministerka kultúry nielenže nechápu podstatu služby občanom a občiankam Slovenska, v tomto prípade rezortu kultúry, kde ministerka nemá byť ministerkou jej vybraným kamoškám, ale má chrániť, zveľadovať a rozvíjať celý segment. V skutočnosti robia presný opak, vykrikovaním o slovenskosti a odporným hanobením iných ľudí, vulgárnymi rečami a správaním konajú protislovensky, ťahajúc nás niekam do stredoveku a na hanbu celej Európy.
Slovenská kultúra našťastie nie je Fico, našťastie nie je Šimkovičová ani Machala či iní ideologickí nochsledi. Slovenská kultúra tu je a bude a bude po nich a na toto obdobie sa bude spomínať ako na jedno z najhorších, najzbytočnejších, najtrápnejších a v skutočnosti takéto kroky vlády ju samu krok po kroku položia. Jedným z takýchto krokov je aj Fond na podporu umenia a jeho likvidácia a druhý je aj tento predložený návrh zákona. Nielenže ho odborná obec ani nechcela, ale aspoň teda je aj škodlivý. Presne v duchu práce nominantov Slovenskej národnej strany.
Návrh poslaneckého zákona o múzeách a galériách hovorí o potrebe, citujem, pružnejšej manažérskej výmeny. Pod pružnejšou manažérskou výmenou si ministerka kultúry prostredníctvom poslancov a poslankyne podávajúcich tento návrh predstavuje bez udania dôvodu, na ako dlho chce a bez povinného verejného výberového konania vymieňať ľudí vo vedeniach galérií či múzeí.
Inak, tuto by som sa chcela pristaviť ešte na sekundu, lebo na výbore pre kultúru a médiá, pán Michelko, vy ste hovorili teda, že odstránenie nutnosti absolvovať verejné výberové konanie je teda dané aj preto, že nechcete nútiť samosprávy robiť drahé riešenia ohľadne týchto výstupov. No, akože neviem, v akom storočí sa nachádzame, ale na to, aby sme mali verejný výstup, stačí jeden obyčajný smartfón a prístup na internet. Tak to robíme aj my napríklad u nás v samospráve, nestojí to takmer nič.
A skúsim teda podrobnejšie rozobrať tento návrh. Navrhujú sa tu zmeny ako napríklad doplnenie takzvanej legálnej definície pojmu štandardy múzeí a galérií. Citujem: "Štandardy múzeí a galérií sú merateľné, porovnateľné alebo iné hodnotiace ukazovatele odporúčaného priestorového, finančného a personálneho zabezpečenia múzeí a galérií a úrovne kvality plnenia základných odborných činností a iných činností múzeí a galérií." Koniec citátu.
Ruší sa päťročné funkčné obdobie riaditeľa, riaditeľky múzea, galérie predpokladané zákonom. Je tu jedna aj pozitívna vec a to, že sa ruší zákaz odvolania riaditeľky múzea bez udania dôvodov. V danom kontexte je to však pramálo, aj keď teda dá sa tento krok nejako oceniť. Ruší sa verejné vypočutie uchádzačov na post riaditeľa, riaditeľky múzea a galérie. Zavádza sa len výberové konanie bez verejného vypočutia.
No a aké sú naše výhrady voči predloženému návrhu zákona? Zásadné sú napríklad aj tie k zrušeniu verejného vypočutia a päťročného funkčného obdobia štatutárneho orgánu. Mnohé tu už povedala moja kolegyňa Zora Jaurová. Navrhovaná novela popiera základné princípy a postupy týkajúce sa odbornosti, transparentnosti a manažérskej zodpovednosti. Navrhovaný model riadenia je v rozpore aj s programovým vyhlásením vlády; opäť raz tu máme takýto návrh zákona v rozpore s programovým vyhlásením vlády. Vyhlásenie vlády avizuje systémové opatrenia, navrhovaný model riadenia však, naopak, podporuje nesystémové opatrenia a motivuje k rezignácii na dlhodobé stratégie.
Vyhlásenie vlády avizuje dialóg s kultúrnou verejnosťou, avšak zrušenie verejného vypočutia dialóg s kultúrnou verejnosťou, naopak, úplne vylučuje. Je to práve súčasne platný model, ktorý najlepšie realizuje deklarované ciele v programovom vyhlásení vlády, tak aký je dôvod ho rušiť? Neobmedzený mandát štatutárov sa v minulosti ukázal ako neúčinný a nielen teda že on spiatočnícky pôsobí, on takým aj naozaj je. Stanovenie určitého obdobia funkčného výkonu pôsobí ako efektívny stimul pre motiváciu, umožňuje hodnotenie výkonnosti a úspechu aktuálneho vedenia a smerovania organizácií a inštitúcií. Dlhé roky sa odborná obec snažila presne o to, aby v kultúrnych inštitúciách neboli na dlhé roky či desaťročia zabetónovaní ľudia, ktorí tam našli už len pohodlné miesto bez nejakých špeciálnych nárokov. Pred pár rokmi sa tento systém zaviedol a ukazuje sa ako naozaj dobrá prax, tak prečo teda ho chcete likvidovať?
Limitované obdobie na strane štatutára alebo vedúceho pôsobí na vyššiu motiváciu, akceleráciu v pracovnom výkone. Na strane zriaďovateľa zas vedie k vyššej reflexii stavu a aktivít inštitúcie, aktualizácií vlastných očakávaní a podobne. Odborná, ale aj širšia kultúrna verejnosť Slovenska vníma päťročné funkčné obdobie ako primeraný časový rámec pre realizáciu výziev štatutára, vedúceho predstavenú vo verejnom výberovom konaní. Tento časový limit je na rozdiel od jeho zrušenia štandardným európskym nástrojom kultúrnej politiky, ktorého efekt spočíva okrem iného v možnosti pružnejšej manažérskej výmeny na riadiacich postoch, to znamená, že v praxi maximálne päť rokov s možnosťou opätovnej obhajoby mandátu; pri spochybneniach alebo neplnení cieľov teda je to obdobie aj kratšie, samozrejme. Verejné vypočutie predstavuje kľúčovú časť výberového procesu, kde sa zvyšuje transparentnosť výberu. Verejné vypočutie umožňuje odbornej, ale aj laickej verejnosti, ale najmä tej odbornej, overiť kvalifikáciu kandidátov. Ale dôležité na takomto procese je aj to, že on poskytuje tomu vybranému kandidátovi alebo kandidátke oprávnenú legitimitu, ktorá je na začiatku nového pôsobenia veľmi dôležitá. Ak sa povinnosť verejného vypočutia zruší, hrozí tu reálne riziko nejasného a neodborného postupu pri výbere štatutárnych orgánov alebo vedúcich pracovníkov.
A chcela by som ešte niečo k tým štandardom múzeí a galérií vo svete a na Slovensku. Štandardy nie sú nejakou novinkou, to treba povedať, vždy je však dôležité vidieť kontext. Medzinárodné organizácie, ako napríklad medzinárodná rada múzeí, vytvárajú a aktualizujú svoje štandardy, aby odrážali najlepšie praxe a boli prispôsobené meniacim sa potrebám múzeí a galérií a ich publika. Štandardy, ony pokrývajú rôzne aspekty tejto praxe, napríklad v oblastiach, ako je zbierková politika, výstavná prax, vzdelávanie a verejné programy, starostlivosť o zbierky, dostupnosť a prístupnosť, ale aj etické štandardy, kde sa zaoberajú otázkami, ako sú pôvod a vlastníctvo objektov, transparentnosť v operáciách a integrita vo vzťahoch s verejnosťou a inými inštitúciami. Taktiež aj manažment a financovanie, kde sa riešia efektívne riadenie zdrojov, správne finančné riadenie a strategické plánovanie pre udržateľnosť inštitúcie.
Pokusy o vypracovanie múzejných štandardov v Slovenskej republike trvajú v múzejnej obci už niekoľko rokov, nebol zatiaľ vypracovaný, predložený a schválený žiaden kompletný materiál, s ktorým by sa mohli múzeá zapísané v registri múzeí a galérií Slovenskej republiky oboznámiť a riadiť sa ním. V roku 2017 v rámci projektu zväzu múzeí na Slovensku štandardy odborných múzejných činností na Slovensku, podporenom Fondom na podporu umenia, vypracoval autorský kolektív materiál, ktorý bol predstavený múzejnej odbornej obci. Písomnou i ústnou formou sa odborní pracovníci slovenských múzeí mohli k obsahu vyjadriť a následne bol pôvodný materiál upravený. Ale! Štandardy múzeí a galérií predkladateľ pozmeňovacieho návrhu žiadnym spôsobom neodôvodňuje, bližšie nerozvíja a ani nevysvetľuje. Neboli prediskutované s odbornými organizáciami, ktoré pôsobia v rezorte. A práve sme počuli, že taká iniciatíva tu už bola, respektíve je.
V súvislosti s čerstvou skúsenosťou s Fondom na podporu umenia, s RTVS, s Kunsthalle, s Bibianou, ale aj s množstvom, jemne povedané, nemúdrych verejne vyjadrených názorov a krokov ministerky Šimkovičovej máme veľmi dôvodnú obavu, že štandardy, v úvodzovkách, budú využité, pardon, zneužité ako nástroj politického zasahovania do výstavných programov týchto inštitúcií. Typickými príkladmi, ako by eventuálne mohlo politické vedenie zasahovať cez štandardy do výstavných programov, sú nasledovné. Napríklad financovanie. Štandardy a smernice môžu určovať podmienky pre financovanie, ktoré môžu byť manipulované tak, aby presadzovali určité politické agendy alebo obmedzili výstavu kontroverzného obsahu. Aký obsah to bude, by asi chcela rozhodovať Slovenská národná strana. Je to napríklad výber a cenzúra výstav. Štandardy môžu byť využité na odôvodnenie výberu alebo vylúčenia určitých tém alebo diel z výstavných programov, čím sa politicky ovplyvňuje, čo je verejnosti prezentované. Môže byť ovplyvňovaná zbierková politika, politický vplyv môže zasahovať do toho, aké artefakty sú získavané alebo vylúčené zo zbierok na základe ich kultúrnej, historickej alebo politickej významnosti.
Personálna politika. Štandardy týkajúce sa výberu a pôsobenia štatutárnych orgánov môžu byť ovplyvnené tak, aby zabezpečili, že kľúčové pozície v múzeách a galériách zaujmú osoby s politickými žiaducimi názormi. Tieto praktiky môžu ovplyvniť, ako verejnosť vníma kultúrne dedičstvo a umenie, predpokladám, že asi o to vám tu ide. Preto je dôležité, aby múzeá a galérie udržiavali vysokú úroveň transparentnosti a nezávislosti vo svojom fungovaní, aby sa minimalizoval potenciálny politický vplyv na ich operácie, a preto je opäť veľmi nemúdre ustupovať od zaužívanej dobrej praxe verejných vypočutí.
Ešte by som chcela aj ako vicestarostka mestskej časti sprostredkovať pohľad samospráv. Mestá, obce i samosprávne kraje zriaďujú a majú na starosti správu múzeí a galérií vrátane ich financovania a prevádzky. Výber osoby na pozíciu štatutára alebo vedúceho týchto organizácií vyžaduje dôkaz odbornej spôsobilosti na riadenie múzea a galérie. Transparentný proces výberu, podľa ktorého postupujú samosprávy, je navrhnutý tak, aby zabezpečil kvalitu a odbornosť a zároveň minimalizoval obavy z preferencie určitých politických skupín alebo osobných záujmov. Veď to každý štatutár chce, každý naozaj taký, ktorý by teda nechcel byť spolitizovaný. Zrušenie takéhoto výberového konania by obmedzilo zapojenie odborníkov aj verejnosti do rozhodovacieho procesu, pričom verejné prezentácie a transparentné výberové postupy sú bežnou praxou, ktorá zvyšuje dôveru v účinnosť a transparentnosť miestneho samosprávneho systému. Ak by malo dôjsť k odvolaniu štatutára alebo vedúceho galérie či múzea, malo by sa to naozaj zakladať na konkrétnych dôvodoch alebo preukázateľných odborných chybách a nie inak.
Zhrnula by som teda, že máme tu myšlienky a už aj činy týkajúce sa politického zasahovania do umenia a kultúry. Predchádzajúca rozprava o naozaj zlikvidovaní nezávislosti fondu pre umenie to len dokazuje, tu máme teraz ďalší zákon, ktorý vôbec ničomu nepomáha. A ja tiež rovnako ako pani Jaurová by som sa chcela hlásiť k tomu, že keď už tu toľko debatujeme o kultúre, poďme naozaj tvoriť kvalitné politiky a kvalitný systém pre kultúrnu obec a nielen likvidovať, čo tu sme doteraz mali funkčné. Zatiaľ robíme iba toto, je to veľmi-veľmi frustrujúce. Úsilie týkajúce sa zmien v tomto zákone by malo byť zamerané na celkovú revíziu zákona namiesto obmedzených zmien zameraných len na personálne otázky.
Tento návrh oslabuje dôležitosť kvality a odbornosti v pamäťových inštitúciách a v súčasnej podobe by mal byť naozaj odmietnutý. Navrhované zmeny nijako neprispievajú k zlepšeniu situácie galérií a múzeí na Slovensku. Opäť je asi jasné, komu treba za k ničomu neprospievajúci zákon, v úvodzovkách, poďakovať.
Ďakujem za pozornosť a nezabudnime, bez kultúry nie sme.

Ďakujem pekne. No, my sa vraciame k takej veľmi prerušenej debate z piatku, takže je aj ťažko nadviazať na ňu už takto po tom celom dlhom víkende, ale teda bavili sme sa tu o tom návrhu reformy FPÚ, kde vlastne predkladatelia hovoria, že keď to budú viacej kontrolovať ľudia z ministerstva, tak to bude aj lepšie fungovať. A ja by som chcela upriamiť pozornosť aj kolegov poslancov a poslankýň na to, že ministerstvo kultúry, ešte mu ostala po tej reforme, kedy sa väčšina dotácií dala do fondov, mu ostala jedna dotačná schéma, ktorá sa volá Obnovme si svoj dom, z ktorej sa financujú rekonštrukcie pamiatok, ktorú dnes stále administruje ministerstvo, a teda po nástupe pani ministerky Šimkovičovej uzávierka na žiadosti z tohto fondu bola 30. 11. 2023, potom ju predĺžili na 31. 12. 2023. Do dnešného dňa ešte ani neboli sformované komisie, ktoré, samozrejme, tým pádom nezasadli. Čiže aj keby dnes sa tým ministerstvo začalo zaoberať, tak reálne tie dotácie dostanú žiadatelia niekedy v auguste a pri týchto investičných projektoch nie som si istá, či ktokoľvek z nich dokáže ich minúť do konca roka.
A tým iba chcem ilustrovať, že, že ministerstvo kultúry ani zďaleka nie je lepší správca týchto vecí, alebo že by lepšie administroval dotácie do kultúry, práve naopak, a to je aj jeden z dôvodov, prečo si myslím, že ten navrhovaný zákon nie je správny a že to nie je krok dobrým smerom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za reakcie, kolegovia. A teraz len taká výzva na pani ministerku, že ak by ste chceli vystúpiť v rámci rozpravy, že by sme mohli na vás aj reagovať, ak tam budú nejaké pripomienky, si to vysvetliť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. No, mal by som reagovať na, na pána Hargaša, ale tam len takú ako kebyže malú poznámku na môjho kolegu Michala.
Ja by som tomu dal šancu. A dal by som tomu šancu preto, lebo to, čo navrhol Jano Hargaš, vlastne umožní lepšiemu implement... lepšej implementácii toho zákona o verejnom obstarávaní, ktoré sme tu mali pred chvíľou, pred dvoma hodinami. To znamená, že, že bude oveľa viacej obstarávania, oveľa rýchlejšieho a tí lokálni starostovia a primátori, ktorí sú aj z HLAS-u, aj zo SMER-u, aj, aj nezávislí, aj možno z PS-ka, budú mať oveľa lepšiu prácu pri posudzovaní všetkých tých ako kebyže registrov, ktoré proste musia, musia sa dokladať pri verejných obstarávaniach, musia mať rôzne aj, aj proste ako kebyže napríklad musia doložiť, že či majú financovanie z banky na to, aby to vedeli realizovať, to verejné obstarávanie. To znamená, že v zásade tento Janov návrh pomôže tomu návrhu, čo ste vlastne chceli doobedu pretlačiť. To znamená, že ja byť koalíciou, ja by som ten akože zaujímavý návrh prijal a podľa mňa sa to zlepší či už len, či už podnikateľské prostredie, ale takisto aj život samospráv.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za krásne vystúpenie. A ako si aj sám hovoril, je naozaj taká veľká škoda, že táto vláda sa rozhodla ísť ako cestou spálenej zeme aj totálneho konfliktu práve aj pri takých témach, ako je znižovanie byrokracie a podpore podnikateľského prostredia, pretože naozaj tam podľa mňa nejde o žiadnu ideológiu, ale tak ako kedysi sami, myslím, že aj Robert Fico to rozprával a viacerí politici terajšej vládnej koalície, že keď sú dobré zákony, tak ich podporia. Naozaj že toto je taká technická vec, ktorú by bez problémov mohli podporiť, špeciálne v zákone, ktorý sa aj volá, že je o zlepšovaní podnikateľského prostredia a znižovaní administratívnej záťaže, pritom sám obsahuje naozaj iba také malé vylepšenia a my sami aj v minulej, aj na minulej schôdzi, aj teraz týmto pozmeňovákom sme sa snažili prinášať rôzne opatrenia, ktoré boli aj prepočítané rozpočtovou radou a naozaj by, naozaj by veľmi-veľmi pomohli podnikateľskému prostrediu. Ale, žiaľ, škoda, že politika je proste taká, že tu sa na argumenty nepočúva a raz je niekto na jednej strane, potom je na druhej, a tým pádom si radšej ťuká do mobilu, aby to nepočul a nemusel, nemusel, nemusel proste vyjsť v ústrety niekomu inému, pretože sa bojí, že by to bolo potom zneužívané na politickú, politický súboj, pritom je to iba proste dobré opatrenie, malé technické, ktoré pomôže ľuďom, a podľa mňa presne na toto sme tu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ja som rada, že som nakoniec stihla na teba reagovať, lebo teda prišla som na poslednú chvíľu, ale počúvala som ťa v aute, ako som išla sem. A musím povedať, že naozaj všetky výhrady, ktoré si uviedol, sú veľmi opodstatnené. A to, čo mne ako keby najviac z toho rezonuje, sú presne tie tri ponuky. A proste toto by sa naozaj limitovať nemalo, lebo ja som sa veľmi často stretla s poslancami a s poslankyňami z rôznych obecných zastupiteľstiev, kde naozaj toto bol problém aj teraz pri tom limite do 10-tisíc eur, že veľakrát o tej súťaži firmy nevedeli. A myslím si, že práve zvyšovaním tej možnosti zapojiť sa sa dáva presne príležitosť k tomu, aby, čo si aj ty spomínal, že sa dokážu verejné zdroje naozaj vo veľkej, veľkej miere šetriť a naozaj dochádza potom k tomu, že tá cena sa reálne tou súťažou znižuje a vlastne, tým vla... to znamená aj pre malé obce napríklad, alebo teda však to už je jedno, pri akej veľkosti, ale skutočne podľa mňa to je najdôležitejšie, aby sme my z tých peňazí, ktoré obce a mestá majú, dokázali vyprodukovať čo najviac. A tá súťaž je podľa mňa veľmi dôležitá, aby bola transparentná, aby sa do nej dokázalo zapojiť čo najviac firiem.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, Jano, že si takto široko a v kontexte uviedol tento zákon alebo to, ako ho vnímame my, v zásade nemusím už vystúpiť, tak to skúsim urobiť v faktickej poznámke. Veľmi správne si ocenil otvorenosť pána ministra Rašiho a osobne prijímam túto výzvu aj ja a budeme veľmi konštruktívne pripomienkovať tento zákon. A znovu, chcem ťa rozšíriť alebo doplniť, lebo si uviedol kontext, v akom prijímame tento zákon, a keby to bolo úplne izolované, tak by sme sa tým až tak netrápili a vôbec by sme nejaké bočné úmysly tomuto zákonu neprisudzovali.
A skúsim teda ešte rozšíriť tie tvoje argumenty. V zásade vy ste povedali, pán Raši, že vlastne tento zákon bude aj kontrolovaný, ako ste povedali, tretím sektorom alebo mimovládnymi organizáciami, ale momentálne máme na stole zákon o obmedzovaní funkcií tretieho sektora respektíve NVO. Zároveň ste povedali, že vlastne bude ten úrad na, pre verejné obstarávanie to kontrolovať, no ale máme zákon, ktorý v zásade má aj cez iné zákony obmedzenú, obmedzovanie funkciu alebo kontroly verejného obstarávania. Ste hovorili, že bude to kontrolované médiami, ale vaši kamaráti z SNS predkladajú zákon o obmedzovaní právomoci médií alebo ich nezávislosti. Ste povedali, že to bude aj OČTK kontrolovať, no ale vlastne sme šesť mesiacov riešili to, ako náš zákon prijatý touto Národnou radou vlastne vytvára prostredie pre kvitnutie krimiscény na Slovensku. To znamená, že to je ten problém, že ten kontext je problém.
Ďakujem.