Pán minister, ja by som tu teraz mohla stáť a cítiť sa víťazne, povedať vám, že mali sme pravdu, ja som vám to hovorila, opravujete to, čo ste sami pokazili. Viete čo, myslíte si, že mám ten pocit? Nemám. Ostal vo mne od toho 8. februára pocit nesmierneho sklamania, frustrácie a blenu, pretože v ten deň a deň pred tým, keď som za vami naivne a v dobrej viere prišla a upozornila som vás na to, čo sa deje, ja som si naozaj myslela, že v záujme...
Pán minister, ja by som tu teraz mohla stáť a cítiť sa víťazne, povedať vám, že mali sme pravdu, ja som vám to hovorila, opravujete to, čo ste sami pokazili. Viete čo, myslíte si, že mám ten pocit? Nemám. Ostal vo mne od toho 8. februára pocit nesmierneho sklamania, frustrácie a blenu, pretože v ten deň a deň pred tým, keď som za vami naivne a v dobrej viere prišla a upozornila som vás na to, čo sa deje, ja som si naozaj myslela, že v záujme tej témy, že ste toto naozaj nechceli a že to reálne a rýchlo opravíte ešte v ten deň alebo na druhý deň v súlade s rokovacím poriadkom, s možnosťami, ktoré boli, a že si celé toto ušetríme. Že tu nebudeme počúvať tri týždne o tom, aké sú motivácie žien alebo iných preživších a obetí znásilnenia, absurdné tvrdenia o tom, čo si kedy má žena všimnúť. Že tu nebudeme počúvať klamstvá o tom, ako je na prospech obetí znásilnenia a iných sexuálne motivovaných trestných činov, ak sa skráti premlčacia doba. Vec, ktorá je v odbornej verejnosti opakovane, opakovane vyvrátená, pretože my už nežijeme v štyridsiatych alebo v päťdesiatych rokoch, my sme v 21. storočí, kde obete a preživšie znásilnenia verejne hovoria o tom, čo sa im stalo aj po pätnástich, aj po dvadsiatich rokoch, aj po tridsiatich rokoch, kde právna veda v tejto oblasti jednoznačne preukázala, že sú to práve preživšie, ktoré potrebujú čo najdlhší čas, ideálne žiadnu premlčaciu dobu, aby mohli v čase, keď budú samy chcieť a budú na to pripravené tento trestný čin ohlásiť a rozhodnúť sa, že idú do toho ďalšieho bolestného trestného stíhania, ktoré im neprinesie nič iné, len opakovanú viktimizáciu.
Toto všetko sme si mohli ušetriť. Kopu rečí, kopu klamstiev, kopu stereotypov a hlavne obrovský kopec legitímnych obáv a tráum, ktoré ste podľa mňa spôsobili tým stovkám, ak nie tisícom slovenských a iných žien, ktoré tu žijú na našom území, ale aj, samozrejme, mužom a chlapcom, ako správne vždy podotýka pani exministerka spravodlivosti Kolíková, pretože pri sexuálne motivovaných trestných činoch a znásilnení nejde nakoniec len o ženy a dievčatá, ale vy ste im týmto spôsobili traumu a obavy o to, že trestný čin, na ktorý, ktorý bol na nich spáchaný, môže byť premlčaný, že už nikdy sa nedomôžu spravodlivosti, ak by čo len sa niekedy rozhodli, že pôjdu na tú políciu a začnú to trestné stíhanie a podstúpia celú tú tortúru.
Toto všetko sme si mohli naozaj ušetriť, ak by ste sa vy toho 6., 7., 8. februára celá vládna koalícia, nielen vy, ja si nemyslím, že ste v tomto jediný zodpovedný, ak by sa celá táto strana tejto miestnosti bola vtedy rozhodla, že práva preživších a obetí znásilnenia a sexuálne motivovaných trestných činov sú dôležitejšie ako beztrestnosť a ako zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Ale nie, to sa, samozrejme, nestalo, pretože bolo treba znova dokázať, a veľmi podobne ako je podstata trestného činu znásilnenia, pretože to je predsa o moci, preto je to rodovo podmienené násilie, pretože, forma rodovo podmieneného násilia, pretože je to v podstate spôsob, kedy páchateľ verí, že má moc, že má právo nad obeťou, nad jej telom, nad jej intimitou a že túto moc môže zneužiť. Vy ste sa veľmi podobným spôsobom rozhodli, že zneužijete svoju moc, ktorú máte ako koalícia. Svoju prevahu, a že je vám úplne jedno, aký následok to vyvolá, ste sa nad tým vôbec nezamysleli, bolo vám to šumafuk. Prosto ste sa rozhodli, že je potrebné zrušiť ÚŠP, že je potrebné zabezpečiť beztrestnosť, znížiť tresty za korupciu, skrátiť premlčacie lehoty tak, aby to vlastne vyhovovalo všetkým tým obvineným a trestne stíhaným ľudom, čo sú či už súčasťou tejto vládnej koalície, alebo sú na ňu nejakým spôsobom napojení a naviazaní.
Rozhodli ste sa, že budete ignorovať preživšie a obete znásilnenia a že ste si mysleli možno, že však nejako sa to uprace, že veď z tohto sa nič nestane, veď kto už by sa len tu postavil za tie obete. A potom ste zrazu zistili, že to tak nie je. Že to tu kazí prezidentskú kampaň, že to vzbudzuje verejné pohoršenie, že sa vás na to pýtajú novinári, no tak ste sa naveľa-naveľa rozhodli, že to teda idete opravovať, ale takým spôsobom (povedané so smiechom), že namiesto toho, aby ste si vy priznali chybu, alebo aspoň čokoľvek povedali, že ste sa pomýlili, že to bolo nedopatrenie, ja neviem, hocičo uveriteľné, vy tu prosto stále tvrdíte, že vy veríte na skracovanie premlčacích dôb pri znásilnení, ale kvôli verejnej mienke alebo, ako sme sa včera bavili na ústavnoprávnom výbore, vraj panike a hystérii, legitímne obavy obetí a verejnosti zo skracovania premlčacích dôb pri znásilnení tu boli nazývané panikou a hystériou, tak s takýmito absurdnými dôvodmi, ktoré znova a znova len prehlbujú vlastne tie stereotypy a tie klamstvá, tie hoaxy, ktoré sa týkajú rodovo podmieneného násilia a znásilnenia ako trestného činu, tu idete vlastne obhajovať neobhájiteľné. To, že ste reálne spravili zle, že ste napísali veľmi neodborným spôsobom diletantskú novelu Trestného zákona, kde ste si nevšimli, pretože napriek tomu, že vy ste včera nám na ústavnoprávnom výbore povedali, že predsa ste to vedeli, alebo teda nerobili ste to v nevedomosti, ja si naďalej myslím, že tak vy, ako aj ďalší členovia a členky vlády, ktorí nemali ani tú odvahu nám to prísť tu na hodinu otázok nám to povedať, pozdravujem týmto pani ministerku Dolinkovú, pána ministra, už som zabudla, že ktorých troch sme si to, Druckera, ešte koho? Ešte tretieho sme si sem zavolali, ale oni sa radšej dali ospravedlniť, lebo nám neboli schopní do očí povedať a odpovedať na jednoduchú otázku, že či vedeli alebo nevedeli, keď na vláde hlasovali za túto novelu, že bude skracovať aj premlčanie znásilnenia a iných násilných trestných činov. Tak vlastne vy ste nám včera viac-menej povedali na ústavnoprávnom výbore, že ste vraj o tom vedeli, ja som presvedčená o tom, že ste o tom nevedeli. Buď viete tak dobre klamať, alebo teda ja neviem tak dobre čítať ľudí, ako som si doteraz myslela, že to viem. Ale podľa mňa pravda je taká, že vy ste to prosto nevedeli, že ste tú novelu nechali niekomu napísať, tým svojim poradcom, ktorí tiež si potrebujú zabezpečiť beztrestnosť, a prosto tým, že to neprešlo riadnym medzirezortným pripomienkových konaním, tým, že ste to nedali pozrieť odborníkom, tak sa stalo, že ste si vôbec nevšimli a vôbec vám nenapadlo, lebo sa trestnému právu nevenujete, že je tu takýto vážny problém a že takýmto spôsobom môžete zasiahnuť do premlčania nielen znásilnenia, ale aj ďalších násilných trestných činov. A to podľa mňa je ešte niekedy možno ešte horšie ako keby ste to robili úmyselne, pretože v skutočnosti je ministerstvo spravodlivosti a Trestné právo ako také v rukách ľudí, ktorí nerozumejú, čo robia, a to je v takom prípade obrovsky, obrovsky nebezpečné, pretože vy máte na starosti zákonnosť v tejto krajine. A nielen zákonnosť, vy máte na starosti spravodlivosť v tejto krajine. To, aby každý občan a občianka tejto krajiny, a nielen občan, aj obyvateľ, každý, ktorý v tejto krajine žije čo len na malú chvíľu mal pocit, že keď sa mu niečo stane, že bude vyvodená spravodlivosť v jeho prípade, či už to bude v správnom konaní, v občianskom konaní alebo v trestnom konaní, keď, nedajbože, sa stane obeťou trestného činu. Lenže vy týmto spôsobom, ktorý robíte, vy absolútne, absolútne nabúravate základný pocit obyvateľov a obyvateliek tejto krajiny, že tu vôbec bude nejaká spravodlivosť pre niekoho fungovať. A týmto spôsobom absolútne rozvraciate právny štát a dôveru ľudí v spravodlivosť, v základy demokracie a v to, že štátne orgány a ľudia, ktorí sú poverení ich vedením, lebo vo voľbách dostali ten mandát a následne sa stali ministrami, ministerkami, premiérmi tejto krajiny, že to robia vo verejnom záujme, v záujme nás všetkých. Nie, vy ste sa odhalili, že to nerobíte vo verejnom záujme, že nekonáte spravodlivo, že v skutočnosti by ste sa mali premenovať na ministerstvo nespravodlivosti, lebo tak to v poslednom čase vyzerá a to je pre mňa zdrojom nesmiernej frustrácie, nesmierneho smútku a nesmierneho sklamania.
A napriek tomu budem musieť podporiť, samozrejme, tento návrh zákona, napriek tomu, že tu przníte legislatívny proces, že ešte ani len keď opravujete to, čo ste sami pokazili, to prosto neviete spraviť bez toho, aby ste tu škandalóznym spôsobom neskrátili aj tak skrátené legislatívne konanie, zlimitovali akúkoľvek diskusiu, tak to budeme musieť, samozrejme, aj podporiť, pretože však o to nám celý čas išlo, aby sme aspoň ten najhorší následok, ktorý stu tu napáchali tou škandalóznou promafiánskou novelou, napravili, aby sme aspoň vrátili status quo, ktoré nikdy nemalo byť dotknuté, budeme to musieť podporiť. A vy viete a robíte to len preto, že viete, že kvôli tomu, že to budeme musieť podporiť, tak tento proces nebudeme napádať na Ústavnom súde a teda to akože bude okej. Ale nebude to okej, pretože toto nie je fér, nie je to demokratické, nie je to spravodlivé a to sa vám raz vráti.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
