Videokanál klubu

Ospravedlňujem sa, nebol som ešte po obednej pauze prihlásený. Jano, ty si povedal, že štát aký veľký a adresoval si to, aký má problém s digitalizáciou a ja toto chcem potvrdiť a plus sa zároveň vrátiť k tomu, čo som už dnes načrtol v jednom zo svojich príhovorov, pretože to tak sa vzájomne prelieva, nemal som čas to odvtedy rozviesť. Tak lex konsolidácia ide ohlodať na kosť Rozhlas a televíziu Slovenska, pričom digitálnym lídrom by mala byť v mediálnom prostredí práve RTVS, ktorej vláda odoberá financie a malo by to byť opakom, hej. Zoberme si napríklad britského verejnoprávneho vysielateľa, ktorý je lídrom v digitálnom mediálnom obsahu, je lídrom digitálnych platforiem, streamovacích služieb, podcastov, digitálnych rádií a televízií. Podobne to platí aj v prípade nielen BBC, ale napríklad ORF, ktorí sú nám teritoriálne bližšie, ktorí začali digitálnu revolúciu vo svojich národných mediálnych domoch dávno pred rokom 2020, čiže to nie je len otázka, že čo ste tu robili za posledné tri roky, ale práve tieto zahraničné mediálne domy verejnoprávne digitálnu revolúciu začali v momente a v rokoch, kedy na Slovensku bola aktívna vláda Roberta Fica prvá, druhá, tretia, ktoré sa teda hrali na to, že sú digitálnym lídrom a realitu vidíme. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. A musím súhlasiť s pánom kolegom Jánom Hargašom, že vláda v dobe, kedy je potrebné naštartovať ekonomický rast, naštartovať investície, núti podnikateľov si uťahovať opasky. Doba, keď je nevyhnutné udržať ľudí v regiónoch, aby nám nezostali len vyľudnené obce, tak vláda nerobí žiadne podporné opatrenia, neponúka stimuly. Naopak, zvyšuje daňovo-odvodové zaťaženie pre živnostníkov, menšie aj väčšie podniky a zamestnávateľov, zvyšuje cenu práce, čím znižuje produktivitu práce, čo aj sama v dôvodovej správe pripúšťa. Tieto opatrenia najťažšie práve v regiónoch dopadnú na malé firmy, ktoré ledva prežívajú. Vláda v tejto dobe naopak rozdáva neadresné finančné stimuly, ktoré sa len prejedia. Nepomáha a nepodporuje potrebné investície, nezvyšuje konkurencieschopnosť jednak slovenských podnikov a jednak konkurencieschopnosť Slovenska ako krajiny, v ktorej sa oplatí investovať a pritom sme krajina, ktorá je závislá na zahraničných investíciách. Takže miesto reálnych opatrení, ktoré zabezpečia prosperitu našej krajiny do budúcnosti, plní populistické sľuby z predvolebnej kampane, neadresne, nesystematicky často presúva finančné prostriedky na miesta a k ľuďom, kde tieto finančné prostriedky nie sú potrebné. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril k návrhu zákona o konsolidácii verejných, verejných financií. Na úvod začnem tou pozitívnejšou časťou.
Pán minister, mám pre vás aj takú pochvalu, že oceňujem, že tu celý čas sedíte s nami v tom pléne. Prialo by sa, aby ste možno trochu viac vystúpili v tej rozprave a reagovali na jednotlivé, jednotlivé vystúpenia, ktoré majú nejakú obsahovú hodnotu a vyžadujú si nejakú reakciu. A potom mám ešte jedno také polo, polopochvalu, ale k tomu sa dostanem neskôr a už aj naznačujem, že nebude to úplne taká pochvala.
No ja by som sa rád venoval takým, takým trom oblastiam v tomto zákone. Prvá je, kde sa vlastne konsoliduje a či sa vôbec konsoliduje. Druhá sa týka konkurencieschopnosti a čo takýto zákon znamená pre konkurencieschopnosť slovenských podnikov do budúcnosti a tretia sa týka európskeho kontextu.
No, čiže kde sa konsoliduje? Tak prejdem to jeden bod po druhom. Najprv zhrniem, čo teda vláda navrhuje, ktoré konsolidačné body a potom som si nad tým spravil takú mini analýzu. Čiže bankový odvod - tristo, tristo, 336 mil., zmena odvodov do II. piliera - 364,7 mil., to sú údaje z dôvodovej správy. Zvýšenie zdravotných odvodov - 357 mil., šetrenie na prevádzke štátu - 70,9 mil., zrušenie nevyužitej pomoci z energiami - 40 mil., DPH na alkohol v gastre - 27 mil., spotrebná daň z liehu - 17, 9 mil., zrážková daň z dividend - 5,4 mil., minimálna daň z príjmov právnických osôb očistená od zvýšenej hranice pre mikro podniky - 102 mil., solidárny príspevok v odvetviach ropy a plynu - 179,8 mil., dorovnávacia daň - 48,5 mil., odvod zo ziskov vodohospodárskej výstavby - 79,8 mil., poplatok za udržiavanie zásob plynu - 33 mil., spotrebná daň z tabaku - 106 mil., zvýšenie správnych a súdnych poplatkov - 37 mil., zastavenie valorizácie miezd vo verejnej správe - 55,7 mil., zníženie príspevku do RTVS - 54,8 mil. a zrušenie sviatku 1. 9. - 12 mil. Čiže toto sú, toto je 18 opatrení, ktorými vláda hovorí, že časy sú zlé, treba niekde zobrať peniaze na to, aby vedel tento štát fungovať ďalej.
No a teraz skúsil som sa pozrieť na to, že odkiaľ tie peniaze prídu, čiže kto má znášať to, že časy sú zlé. Budú to ľudia na Slovensku alebo bude to štát? Šetrí štát na sebe alebo šetrí štát na ľuďoch? Tak keď som sa pozrel na tieto opatrenia a bol som naozaj veľmi benevolentný, dovoľujem si povedať, tak vybral som niektoré, ktoré z môjho pohľadu naozaj preukazujú to, že štát má ambíciu niečo aj ušetriť na sebe a na svojej prevádzke. Čiže konkrétne šetrenie na prevádzke štátu - 70 mil., odvod zo zisku vodohospodárskej výstavby - 79,8, ale to nie je šetrenie v skutočnosti, ale minimálne to beriem tak, že štát si nepýta nové zdroje, že len prerozdeľuje tie zdroje, ktoré už niekde vo verejnej správe existujú. Poplatok za udržiavanie zásob plynu - 33 mil., ukončenie valorizácie miezd vo verejnej, čo je šetrenie na mzdách úradníkov - 55,7 mil. a zníženie príspevku do RTVS - 54,8, ktorý vzápätí posunieme formou reklamy naspäť do RTVS, ale budiš, nepýta teda vláda nejaké nové zdroje a tvárme sa, že šetrí na sebe. Čiže všetko dohromady - 294,2 mil. sú peniaze, ktoré štát je ochotný šetriť na sebe. Ten zvyšok 1,6 mld. budú šetriť ľudia. Keď to, to je 15 % verzus 84 %. Keď to poviem veľmi obrazne, je fér povedať, že časy sú zlé a treba si uťahovať opasky, tak ak si máme utiahnuť na tom opasku päť dierok, tak štát hovorí, že jednu dierku si utiahne štát a štyri dierky si majú utiahnuť ľudia. Skúste si predstaviť, že teraz na tom opasku, ktorý máte, si máte utiahnuť päť dierok, tak štát je ochotný jednu si utiahnuť a ten zvyšok máte utiahnuť vy, občania tejto krajiny a občianky. Čiže to je k tomu prvému bodu, že kde sa v skutočnosti konsoliduje. Konsoliduje sa v peňaženkách ľudí. A nie na úspore fungovania štátu.
Tá druhá oblasť sa týka konkurencieschopnosti, tu je tá polopochvala, pretože v doložke, respe. v dôvodovej správe štát sa má vyjadriť k takým dvom kľúčovým otázkam. Prvá je, či tento návrh zákona má dopad na konkurencieschopnosť slovenských podnikov a druhá je, či ovplyvňuje produktivitu slovenských podnikov, tak polopochvala je za to, že na otázku, či ovplyvňuje produktivitu, vláda úprimne odpovedá, že ovplyvňuje a že ju znižuje. Čiže tento návrh zákona najmä kvôli tomu zvýšenému odvodu zo zdravotného poistenia znižuje produktivitu slovenských podnikov, pretože to odvodovo-daňové zaťaženie bude vyššie a budú menej konkurencieschopní v zahraničí. Čo len teda dávam do kontextu, že my už dnes máme tretiu najnižšiu produktivitu v rámci Európskej únie. Za nami je len Grécko a Bulharsko. Čiže tretiu najnižšiu ideme ešte ďalej znížiť týmito opatreniami a myslím, že sa plnou parou vydávame na tú grécku cestu, asi to niekoho škrie, že tí Gréci sú ešte za nami, tak ich chceme dobehnúť a posunúť ich vyššie v tom rebríčku.
No a teda druhá otázka, na ktorú mala vláda dať odpoveď, je, že či tento návrh zákona ovplyvní konkurencieschopnosť a tam už tá odpoveď je menej úprimná, povedal by som odfláknutá, pretože v textovej časti sa hovorí nasledovné:
Vzhľadom k skutočnosti, že daná regulácia sa týka každého podnikateľského subjektu v SR v rovnakej miere, konkurencieschopnosť na vnútornom trhu sa nemení. Čiže vlastne hovoríme, že na všetkých to platí rovnako, takže medzi sebou si budú konkurovať stále rovnako, lebo sa ich to týka všetkých. Zmena môže negatívne ovplyvniť cezhraničné investície a konkurencieschopnosť Slovenskej republiky v rámci EÚ, keďže sa zvyšuje cena práce a odvodové zaťaženie. Čiže na vnútornom trhu je efekt nulový, hovorí vláda, konkurencieschopnosť medzi podnikmi bude stále rovnaká, lebo sa tie povinnosti týkajú všetkých rovnako, na vonkajšom trhu v rámci EÚ vláda priznáva, že môže táto zmena ovplyvniť cezhraničné investície a konkurencieschopnosť, keďže sa zvyšuje cena práce a odvodové zaťaženie. No tak a po tomto textovom, textovej pasáži nasleduje teda tá odpoveď na otázku, či táto zmena ovplyvní, alebo neovplyvní a tam už teda vláda je menej úprimná, pretože vyznačený vplyv je, že sa konkurencieschopnosť nemení. Čiže asi takýmto spôsobom pristupuje vláda k serióznemu, k serióznemu zhodnoteniu dopadov svojej legislatívy na konkurencieschopnosť slovenských podnikov.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán minister len odbehol na toaletu. Môžme.

Hargaš, Ján, poslanec NR SR
Môžme aj počkať.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Kľudne čakajte, pán poslanec, keď chcete.

Hargaš, Ján, poslanec NR S
V pohode. Lebo ďalšia časť sa týka jeho, tak bolo by fajn, keby tu bol. Ďakujem pekne. Zmeškali ste pochvalu. Takú polovičnú. Pochválil som, že vplyv na produktivitu je vyznačený úprimne, že to znižuje produktivitu, vplyv na konkurencieschopnosť už menej úprimne. Tak manažment sa mení.
No, čiže z môjho pohľadu, pokiaľ ide o nejaké systémové naštartovanie ekonomického rastu, tento zákon neprináša nič a v jednej časti sa k tomu aj vláda priznáva, pretože znižuje produktivitu práce v slovenských podnikoch, ktoré, opakujem, sú na tom tretie najhoršie v celej Európskej únii. Skutočný recept na naštartovanie ekonomického rastu by bol pozrieť sa na výdavkovú stranu rozpočtu, teda viac šetriť na spotrebe štátu, viac šetriť na každej investícii, resp. každú investíciu, ktorú štát robí, naozaj poctivo hodnotiť s ohľadom na hodnotu za peniaze. Robiť cielené sociálne opatrenia, to, čo tu dnes sledujeme, je plošné rozdávanie aj ľuďom, ktorí to vôbec nepotrebujú, ktorým to vôbec nepomôže, ale plošné míňanie peňazí nás všetkých a na tej strane, na tej strane príjmov podporiť konkurencieschopnosť a ekonomický rast jednak cez znižovanie byrokracie štátnej. Počas môjho pôsobenia na ministerstve investícii sme presadili najväčšiu vlnu odstraňovania byrokracie na Slovensku, keď sa zrušilo viac ako 20 výpisov, ktoré ľudia a podnikatelia musia predkladať viac ako 4 milióny krát ročne. Tak teraz tá povinnosť je odstránená a ďalšie návrhy v tomto duchu čoskoro predložím aj za Progresívne Slovensko a v neposlednom rade podporovať konkurencieschopnosť cez cielené investovanie do zvyšovania produktivity a ten najväčší problém, ktorý v tejto oblasti máme, je, že slovenské podniky, ja už som to hovoril aj v rozprave ku programovému vyhláseniu vlády, slovenské podniky jednoducho nevedia uchopiť digitálnu transformáciu, nevedia zavádzať nové technológie, viac ako polovica podnikov ani nemá tímy, s ktorými by takéto projekty realizovala, len menej ako štvrtina podnikov dnes vôbec má nejakú stratégiu digitálnej transformácie. A kým nepomôže štát cielene aj týmto podnikom naštartovať tieto iniciatívy, ja nehovorím, že ich má všetky platiť a podobne, to už by bolo opäť plošné rozhadzovanie peňazí, ale naštartovať osvetu a tú úvodnú fázu zavádzania takýchto technológií do výroby. Tak s produktivitou budeme mať naozaj dlhodobo veľký problém, ktorú už dnes je dostatočne vypuklý.
No a posledná časť, ktorej by som sa rád venoval, je európsky kontext, pretože nejde ani tak o tento konsolidačný balíček ako o samotný rozpočet. Všetci, samozrejme, rešpektujeme, že voľby boli až v septembri, politici v koalícii to nezabudnú pripomenúť v každej politickej diskusii, že teraz pomaly mám pocit, že všetko čo sa deje, je kvôli tomu, že voľby boli v septembri a aj to, keď sneží viac, tak mám pocit, že aj za to môže to, že voľby boli až v septembri. Takže opakovane sa to pripomína, čiže treba akoby uznať to, že aj v procese nejakého hodnotenia dlhodobých rozpočtových plánov na úrovni Európskej únie sme jednou z tých krajín, ktorá požiadala o nejaký, nejakú väčšiu voľnosť v tomto procese práve kvôli tomu, že nová koalícia vznikla len pred niekoľkými týždňami, zároveň však platí, že Európska komisia vydala nejaké hodnotenia dlhodobých rozpočtových plánov jednotlivých členských krajín, pokiaľ ide o hodnotenie toho nášho, ktorý stále bol založený na rozpočtových plánoch úradníckej vlády, to znamená, že aj Komisia uznala, že hodnotí rozpočet na základe takého princípu no political change, čiže ten istý, ako bol predložený niekedy v októbri, tak hovorí, že Slovenská republika by mala znižovať mimoriadnu pomoc s cenami energií a použiť takto ušetrené prostriedky na znižovanie deficitu v rokoch 2023 a 2024. Rada zároveň pripomína, že nové alebo predložené opatrenia majú byť cielené, aby podporili domácnosti a firmy v núdzi, boli v rámcoch rozpočtu a podporovali šetrenie energiami. Toto je hodnotenie z konca novembra, ktoré sa dalo zapracovať do prípravy rozpočtu. Z toho, čo sme zatiaľ videli, to tak vyzerá, že nič také sa nechystá.
No a v tomto momente, teda prečítal som si aj vyjadrenie pána ministra Kamenického, ktorý povedal, že rozpočet bude vláda schvaľovať bez finálneho súhlasu Európskej komisie, ale že teda Komisia nejakým spôsobom schválila, neviem, aký je preklad broad numbers, ale že teda nejaké rámcové čísla. Tak či už tu v rozprave by som sa teda spýtal, či k tomu môže povedať nejak viac detailov, že čo Komisia dostala na prerokovanie, keďže samotný návrh rozpočtu ešte nemáme ani v parlamente, pričom všeobecné pravidlo, k čomu nás vyzývala Komisia, je, aby najmenej jeden mesiac pred tým, ako sa bude schvaľovať rozpočet v parlamente, dostala tento rozpočet na hodnotenie, takže by som sa chcel spýtať, že čo to vlastne znamená, že Komisia schválila nejaké rámcové čísla, ako presne sa volá tá procedúra, ktorá prebehla, alebo nejaké formálne potvrdenie a keď nie tu v rozprave, tak by som využil aj túto možnosť a rád pozval pána ministra. Zajtra máme rokovanie výboru pre európske záležitosti od 8.30 h, pokiaľ si dobre pamätám, tak či by nechcel prísť na tento výbor nám dať nejaký debrief z toho, ako prebiehalo rokovanie EKOFIN-u a Eurogroupy, resp. čo myslel konkrétne týmto vyjadrením, že máme nejaké schválenie od Európskej komisie na nejaké rámcové čísla, ktoré v rozpočte navrhuje.
Čiže toľko za mňa, ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Dobre, super. Ďakujem pekne.
Ďakujem vám, páni, za všetky vaše podporné komentáre, veľmi si to cením. Dúfam, že stihnem zareagovať na všetky.
Pán Pročko, no ono to nie je len lex ožobračovanie. My sme zabudli povedať jednu dôležitú vec, a to je, že toto je aj lex galaktické zadlžovanie, pretože všetkými týmito opatreniami sa blížime k, veľmi-veľmi rýchlo ku gréckej ceste. Teraz pôjdem postupne.
Kolega Kišš, ďakujem ti takisto. Je to dobrý typ. Myslím si, že mali by sme určite tieto veci opakovať viackrát v pléne parlamentu, pretože veľmi silno pochybujem o tom, že si to teraz aktuálne možno aj počas už prebiehajúcej obedňajšej prestávky pre niekoho niekto vypočuje. Takže vyzývam kolegyne a kolegov, aby sa nebáli opakovať dôležité informácie k II. pilieru, aby sa nebáli zopakovať, že toto tu naozaj nemáme prvýkrát. Deje sa, dialo sa nám to tu v roku 2009, 2012, 2014, všetko za vlád Fi... za Ficových vlád. A máme to tu opäť, čiže opäť ďalší dôkaz toho, že ide o vládu minulosti.
No a ešte k tým podielovým fondom, čo hovoril kolega Viskupič. No áno, všetky tieto opatrenia v podstate vedú k tomu, že mladí ľudia takisto aj spolu s veľkým odvodovo daňovým zaťažením práce budú demotivovaní tu vôbec zostať a mať deti. Pôjdu preč odtiaľto, z tejto krajiny. Takže toto všetko, čo sa tu deje, je naozaj písané len pre elektorát SMER-u a HLAS-u, ale ja verím, že existuje veľký počet zodpovedných, rozumných dôchodcov a dôchodkýň, mnohí z nich mi píšu, ktorým nezalepíte 13. dôchodkami oči.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, Simona, že si pomenovala tiež dôsledky opatrenia, ktoré, ktoré znižuje dôchodky budúcim dôchodcom. Myslím si, že to treba viackrát zopakovať, aby si to vypočuli všetci poslanci koalície. Počas tvojej rozpravy som ich narátal v pléne sedem vrátane teda pána spravodajcu, predsedajúceho. Teraz je ich už trošku viacej, ale teda keby sa veľmi pravidelne prestriedali, tak to znamená, že stačí, že to povieme desaťkrát a si to vypočuje každý. Keď budú teda vždycky každý desiaty poslanec v pléne. Doteraz ste nám zobrali z II. piliera 130 eur v priemere, ako sme vraveli aj kolegyňa Petrík. Týmto presunom z II. piliera nám beriete ďalšie desiatky na dôchodkoch. A nielen to. Ako som hovoril vo svojom vystúpení, ako som hovoril vo svojom vystúpení, beriete peniaze aj súčasným dôchodcom, pretože to, ako sa predražia, predraží obsluha dlhu, tak vďaka tomu dnes zaplatíte 13. dôchodky súčasným dôchodcom, ale keby ste, keby ste dôsledne konsolidovali a nezvyšovali dlh, tak v kampani v roku 2026-2027 by ste mohli dôchodcom zaplatiť 13. dôchodok, 14. dôchodok, 15. dôchodok, dokonca možno aj 16. dôchodok.
Pán predseda, to by bola predvolebná kampaň, čo poviete?

Ďakujem za slovo.
Simona, veľmi ma zaujalo to, ako si to nazvala, že veľký národný lup, lebo naozaj povedzme si tak, ako to je, že to tak je, veľký národný lup. Táto vláda kradne peniaze z II. piliera, aby ich vyslovene spálila v plynových kotlíkoch, a to v plošnom dotovaní energií, čo je naozaj zbytočne veľkorysé riešenie. To nehovoríme len my v Progresívnom Slovensku, to hovoria aj analytické hlasy, keďže slovenské domácnosti majú dokázateľne jednu z najlepších cien plynu v Európskej únii, ak teda vychádzam z projektu Energy Price Index za október, aby sme si teda povedali, slovenské domácnosti za plyn platia asi 60 eur za MW/h aj s poplatkami, čo je hlboko pod európskym priemerom. Európsky priemer pre vyše 100 eur za MW/h aj s poplatkami, z krajín Vyšehradskej štvorky iba Maďarsko dotuje domácnostiam plyn štedrejšie. To ale nie sú žiadne nové správy, veď vieme, kam táto koalícia chodí po rozumy. Ale keď odhliadneme teda od Orbánovej a Ficovej vlády, v Únii patríme medzi výnimky, lebo uvedomelé vlády reflektujú na tú potrebu postupného zvyšovania cien energií, ktoré podľa analýzy už nikdy nebudú také lacné, ako pred začiatkom Putinovej vojny na Ukrajine. Jednoducho tá spiatočka už neexistuje k pôvodným cenám.
Čiže žiadna štátna kasa ani tá slovenská nie je bezodná a raz príde ten bájny deň, kedy špajza bude naozaj prázdna, ako sa hovorí. Je preto povinnosťou každej príčetnej vlády postupne pripravovať domácnosti na budúci cenový nárast. To však táto koalícia, táto vláda naozaj nerieši a ďalej nám iba do budúcna zarába na ďalší, väčší a akútnejší problém a vyslovene budúcim generáciám, ale aj terajším generáciám v produktívnom veku kradne z budúcnosti. Je to hanebné.

Dobre, no ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, táto vláda ľudí v produktívnom veku úplne vyžmýka. A robí to rýchlosťou blesku. Tak ako silou buldozéra búra tehly právneho štátu, ktorý sa tu aj pomocou špeciálnej prokuratúry pokúšame budovať, búra aj plány ľudí vo veku 20, 30 či 40 rokov na dôstojné dôchodky, bývanie alebo lepší štandard zdravotnej starostlivosti.
Ako podpredsedníčka sociálneho výboru si rozhodne nemyslím, že rozpočet, ktorý bude z veľkej časti vychádzať práve zo zmien v zákonoch, o ktorých sa tu teraz bavíme, zachová sociálne štandardy obyvateľstva, tak ako to často omieľa pán premiér v diskusných reláciách. Mnohé jeho opatrenia sú buď diskriminačné, neadresné alebo cez ne prepadávajú ľudia v núdzi. Ako žena v produktívnom veku, matka, vysokoškolsky vzdelaná osoba so zahraničnou skúsenosťou a dlhoročná podnikateľka som zároveň hlboko znepokojená. Pozrela som sa totiž na dosiahnutý národný sociálny štandard očami človeka, na ktorom stojí slovenská ekonomika, pomer je 100 : 1. Zatiaľ čo zarábajúci slobodný muž či žena bez hypotéky alebo s pocovidovou hypotékou pri plnom zdraví sa poskladá na 100 % nových vládnych opatrení, na oplátku nedostane od štátu nič. Dokonca na výplatnej páske títo ľudia uvidia, že cena ich práce vzrástla, ale na účte im pribudne tá istá suma... (Rečníčke sa vypol mikrofón.) Neviem, čo sa stalo, aha, za jednopercentné navýšenie zdravotníckeho odvodu ale nedostanú kvalitnejšie zdravotníctvo, nebudú v čakárni čakať kratšie, ani sa o nich nepostará viac odborníkov či odborníčok a rodiace ženy pravdepodobne budú ďalej vo väčšine pôrodníc zažívať traumy kvôli necitlivému správaniu lekárskeho personálu. Zvyšovanie odvodov je pritom jedna z najhorších možností konsolidácie, akú si vláda mohla zvoliť, najmä keď už sme teraz krajinou s najväčším daňovo-odvodovým zaťažením práce v rámci V4. Naopak, do spoločného I. piliera budú títo ľudia prispievať o 1,5 % viac na úkor ich vlastného II. piliera. Otázne však je, kto prispeje na dôchodok im, keď dovŕšia dôchodkový vek. Čísla totiž hovoria jasne. Starneme, populácia sa scvrkáva, cudzích nechceme a vlastných nechávame odísť. Tak ako je táto vláda vládou minulosti, vrátim sa do minulosti na chvíľu aj ja, lebo je naozaj dôležité pripomenúť si, že toto sa nám tu nedeje po prvýkrát, vážení a vážené.
Predošlé vlády Roberta Fica už obrali ľudí o miliardy eur na ich budúcich dôchodkoch. Pripomeňme si obdobie prvej Ficovej vlády, ktorá v roku 2009 zaviedla garantované fondy, ktoré sú slabo výnosné, následne vláda Fico 2 v roku 2012 znížila percento odvodov do II. piliera z 9 na 4 % a presunula ich do I. piliera. Táto istá vláda pre istotu o dva roky neskôr automaticky presunula ľudí do garantovaných, teda dlhopisových fondov s minimálnymi výnosmi, čím pripravila budúcich dôchodcov a dôchodkyne v priemere o 130 eur mesačne, tak ako to už niekoľkokrát spomínal aj kolega Štefan Kišš.
Presne toto isté sa chystá urobiť aj štvrtá Ficova vláda. Znižuje percento odvodu do II. piliera z 5,5 na 4 % a 1,5 % sa presunie do I. piliera, aby bolo na 13. dôchodky. Celá vláda a premiér často hovoria o solidarite. Údajnou solidaritou však len zakrývajú svoju snahu rozdávať za štátne a draho si kupovať svojich voličov. Nie je totiž nič solidárne na tom okradnúť budúcich dôchodcov na úkor terajších. Dajme si, prosím vás, konkrétne príklady, nech si to vie naozaj predstaviť každý.
25-ročný človek, ktorý zarába v hrubom 1 300 eur mesačne, si bude, po prvé, sporiť menej v čase a vďaka zníženiu príspevkov do II. piliera príde na dôchodku každý mesiac o 80 eur v dnešných cenách. To je viac ako 1 000 eur ročne, ak by si tento istý človek zostal sporiť cez aktuálne platnú predvolebnú, predvolenú investičnú stratégiu, jeho ročné zhodnotenie by bolo na úrovni 8 %. A v roku 2007, kedy by už percento odvodov z II. pilieri bolo na plánovanej úrovni 6 %, pretože tak to bolo plánované, mal by pri odchode do dôchodku nasporených 206-tisíc eur. Po novom pri spomínaných 4 % v II. pilieri to bude len okolo 140-tisíc eur. To je rozdiel 67-tisíc eur. 67-tisíc eur menej dostane tento človek pri odchode do dôchodku.
Štyridsaťročný sporiteľ alebo sporiteľka pri tomto postupe prídu síce o menej, ale aj tak ten rozdiel bude okolo 24-, 25-tisíc eur. To proste to nie sú stovky eur, to sú tisícky eur, o ktoré táto vláda okráda budúcich dôchodcov a dôchodkyne. V súčasnosti na jedného človeka v seniorskom veku pracuje jeden a pol človeka v produktívnom veku, toto číslo sa však bude postupne stále znižovať v dôsledku negatívnej demografickej zmeny. V tejto situácii je preto potrebné II. a III. pilier podporovať, aby si ľudia dokázali šetriť na dôchodok sami a nie ich obmedzovať. Takúto solidaritu si naozaj neprosíme. Poviem to slovami, ktoré pochopí aj vládna garnitúra. To, čo sa vláda chystá urobiť, nie je zlodejina, to je galaktický lup.
Keby to nebolo na plač, tak je vyslovene vtipné, že v návrhu zákona na zlepšenie stavu verejných financií sa nachádza návrh, ktorý dlhodobo poškodí udržateľnosť verejných financií a dôchodkového systému. Oslabenie II. piliera destabilizuje celý dôchodkový systém, oba jeho piliere, priebežný aj druhý súkromný, a pritom dôchodkové výdavky Sociálnej poisťovne už teraz prekračujú príjmy I. piliera. Na zabezpečenie schopnosti vyplácať dôchodky, nemocenské dávky či dávky v nezamestnanosti, lebo to sú všetko dávky, ktoré vypra... vypláca Sociálna poisťovňa, bude Sociálna poisťovňa potrebovať v nasledujúcich troch rokoch rekordne vysokú finančnú pomoc od štátu. Podľa návrhu rozpočtu by v budúcom roku malo na dofinancovanie ísť 1,6 mld. eur, v roku 2025 taktiež o 1,6 mld. eur a v roku 2026 by pomoc štátu mala dosiahnuť 1,65 mld. eur. Čiže každý rok zhruba 1,6 mld. eur, počas nasledujúcich troch rokov tak ide o celkovú sumu takmer 5 mld. eur. Pre porovnanie za posledných desať rokov, nie tri, desať, za posledných desať rokov Sociálna poisťovňa dostala zo štátneho rozpočte 5,3 mld. eur. Čiže teraz sa za tri roky chystá štát dať toľko peňazí, čo dal do Sociálnej poisťovne za posledných desať rokov, aby sme si to skrátili.
Rast nákladov je pritom spôsobený najmä neudržateľnými zásahmi do dôchodkového systému, ktoré niežeby sa išli zastaviť teraz, ale ony sa inú ďalej prehlbovať. O nepriaznivom demografickom vývoji som už hovorila, ten spôsobí, že populačne slabšie generácie budú musieť zo svojich odvodov zaplatiť dôchodky pre populačne silné ročníky, matematika je v tomto jednoduchá a ja sa pýtam, odkiaľ na to chcete, prosím vás, zobrať. Či znovu percento po percente budete zvyšovať daňovo-odvodové zaťaženie, ktoré je už dnes najvyššie vo V4 a desiate najvyššie spomedzi krajín OECD. Ja politicky rozumiem, že sa koalícia snaží urobiť čo najviac pre vlastný elektorát, tieto kroky sú však ďaleko za hranou. Ponechanie rodičovského dôchodku súčasne s vyplácaním 13. dôchodkov a za zachovania inflačnej valorizácie dôchodkov stojí ľudí v produktívnom veku viac ako miliardu eur. Bohužiaľ, nie jednorazovo, ale každý rok. Ak vládnej koalícii skutočne záleží na tom, aby sa udržali pri moci, mali by sa starať aj o tých, ktorí im tento dosiahnutý sociálny štandard financujú.
Toto však nie je jediný návrh, kedy sa vláda rozhodla nesolidárne pomôcť len jednej skupine ľudí. Rovnako podľa mňa nie je nič solidárne na tom nákladne pomôcť ľuďom s hypotékou, aj tým, ktorí to nepotrebujú a len štátnu pomoc zneužívajú alebo ju zneužijú, ale zároveň zrušiť daňové oslobodenie pre podielové fondy či okresať zvýhodnenie stavebného sporenia, teda vlastne znevýhodniť ľudí, ktorí si chcú zodpovedne šetriť na svoju budúcnosť.
Začnime teda najprv podielovými fondami. Národná rada v júni, v júni tohto roka schválila výhodnejší režim zdanenia výnosov z podielových fondov. Od nového roka by mal teda fungovať tzv. trojročný časový test, teda v prípade, ak investícia vo fonde trvá aspoň tri roky, tak všetky výnosy by boli oslobodené od daní a odvodov. Tento test nie je ničím novým a už dnes funguje napríklad aj pri investovaní do akcií. Čo však urobila táto vláda? Na hulváta menej ako mesiac pred plánovaným zavedením tohto inštitútu ho navrhuje zrušiť. To sú tie vaše sľuby o predvídateľnom podnikateľskom prostredí. Vec sa má tak, že toto oslobodenie sa nemalo týkať investorov podnikateľov, ktorí majú investície zaradené v obchodnom majetku, ale len bežných sporiteľov, teda fyzických osôb, a podľa údajov asociácie správcovských spoločností je priemerná investovaná suma klientov okolo 10-tisíc. Ľudia, ktorí investujú do podielových fondov, nie sú žiadni milionári, to sú bežné domácnosti, ktoré si zodpovedne šetria na budúcnosť, vytvárajú si rezervu a ktorých táto vláda ide okradnúť, aby mala peniaze na pomoc napríklad aj hypotekárnym dlžníkom.
Táto vláda berie sporiteľom a sporiteľkám na každom kroku, čo ma dostáva k ďalšiemu bodu lex nekonsolidácia, ako ho ja doma volám, a tým je bývanie. Áno, bývanie na Slovensko nie je dostupné. Podľa správy o finančnej stabilite od Národnej banky Slovenska je naša dostupnosť bývania na najhoršej úrovni za poslednú dekádu. Podľa štúdie spoločnosti Deloitte má Slovensko najmenej dostupné bývanie spomedzi 21 skúmaných európskych krajín. Dostupnosť bývania je vážny problém a vláda by ho mala riešiť. Čo sa však koalícia rozhodla urobiť? Rozhodla sa podporiť ľudí, ktorí sú v natoľko dobrej situácii, že si za lacno požičali na vlastné bývanie a zároveň sú tak nezodpovední, že hoci si v minulosti mohli zafixovať úrokovú sadzbu na dlhšie obdobie a vyhnúť sa riziku navýšenia, neurobili to. Zároveň sa to vláda rozhodla urobiť tým najdrahším spôsobom. Na to, aby budúci rok, len budúci rok, poskytla príspevky v sume cca 64 mil. eur., minie približne 72,5 mil. eur, v čom sú zahrnuté aj náklady na mzdy, prevádzku, úpravy systémov či materiálno-technologické zabezpečenie, aby som to odcitovala, náklady budú teda vyše 11 %. Nehovoriac o tom, že tento návrh má zásadnú medzeru v tom, že nepovoľuje ľuďom zmeniť banku, ak by chceli výhodnejší úrok, v takom prípade totiž o štátnu podporu prídu. Tento návrh teda v skratke nielenže zvýhodňuje lenivých, ešte aj kazí súťaž medzi bankami v prospech tých najväčších bánk.
A ako sa vláda rozhodla pomôcť ľuďom, ktorí na vlastné bývanie nemajú? Minimálne, prípadne im situáciu ešte zhoršila. Problém, v ktorom sa nachádza veľa najmä mladých ľudí, je, že hypotéky dnes štandardne financujú len 80 % hodnoty nehnuteľnosti. Čiže ak si zoberieme napríklad nehnuteľnosť za 120-tisíc eur, mladá rodina musí nájsť ďalších 24-tisíc na doplatenie hypotéky a ďalšie tisícky eur na zariadenie či rekonštrukciu. Práve tu ako jeden z možných finančných nástrojov prichádza stavebné sporenie, čo je koncept, ktorý máme na Slovensku už cez 30 rokov. Poslanci a poslankyne s cieľom akej-takej podpory sporiteľov na konci bývalého volebného obdobia schválili nový typ stavebného sporenia, tzv. rodinné stavebné sporenie, ktoré má ešte len vstúpiť do platnosti v januári 2024. Ja tu musím ale povedať, a je to nutné povedať, že zákon má veľa chýb. Už ten, ten zákon minulej vlády má veľa chýb a je nutné ho opraviť, v prvom rade napríklad ide o definíciu rodiny, ktorá je príliš úzka a neodzrkadľuje rôznorodosť rodín na Slovensku, vylučuje jednorodičovské rodiny alebo nezosobášené páry. Zákon ale zahŕňa aj niekoľko dobrých myšlienok, ako je napríklad zrátavanie príjmových limitov v rámci rodiny, ktoré už v istej forme funguje aj pri daňovom bonuse. A Ficova vláda sa rozhodla v rámci konsolidácie nie urobiť iné, iné návrhy alebo iné riešenia, ale rozhodla sa ho zrušiť ešte pred tým, ako vôbec vojde do platnosti.
Zákon, ktorý zaviedol rodinné stavebné sporenie, nie je dokonalý, ale znížením sumy na dosiahnutie plnej prémie a zrátavaním príjmových limitov robí aspoň niečo. Zrušiť celý zákon vôbec nezmení stav, v ktorom mladí ľudia v priemere odchádzajú z rodičovského domu po tridsiatke. A to nehovorím len ja. V rámci pripomienkového konania sa za zachovanie rodinného stavebného sporenia vyslovili všetky zamestnávateľské organizácie, mnohé ďalšie subjekty vrátane spotrebiteľskej hromadnej pripomienky so stovkami podpisov.
Podobne ako pri podielových fondoch teda vláda opäť bagrom berie peniaze ľuďom, ktorí myslia na svoju budúcnosť. Je zaujímavé, že nákladná hypotekárna pomoc vedela byť napísaná expresne rýchlo, ale reálne, zodpovedné a nepopulistické smerovanie spotrebiteľov k šetreniu svoje miesto v prioritách vlády nemá.
Vážené kolegyne, kolegovia, konsolidovať potrebujeme, to všetci vieme. Ale to, čo predložila táto vláda, je opak zodpovednej a inteligentnej konsolidácie. Cieľom tohto zákona nie je zlepšenie stavu verejných financií, ale vyťahovanie peňazí od zodpovedných ľudí v produktívnom veku na ďalšie bezbrehé rozdávanie. My v Progresívnom Slovensku takéto nezodpovedné zahrávanie sa s našou budúcnosťou nikdy nepodporíme.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja by som teda aj reagovala na predrečníkov, keby všetci neodišli, ale tak pokúsim sa, hádam im to kolegovia sprostredkujú.
Čo sa týka pána Sulíka, my sme sa veľmi dlho o tom rozprávali, keď rušil koncesionárske poplatky, ja som ho upozorňovala na to, že presne toto sa stane, čo sa práve stalo a jediné, čo by som k tomu chcela povedať, je, že niekedy nie je hanba povedať, že sme urobili chybu a nemali sme to robiť. A čo sa týka pána poslanca Jarjabka, ktorý mi teda vyčítal, kde som bola predtým, keď sa rušili tie koncesionárske, tak ja na rozdiel od neho som nebola v tomto parlamente, keď sa rušili tieto koncesionárske, ale myslím si, že v médiách som mala celkom slušnú stovku článkov a iných vyjadrení, kde som proti tomu protestovala. Len neviem, do akej miery je toto argument na to, aby, aby to samotné zrušenie koncesionárskych poplatkov súčasná vláda zneužívala. Ja tu strašne veľa počúvam, odkedy tu sedím v tomto parlamente, že vládna koalícia hovorí, tí pred nami to robili takto, tak aj my to tak môžeme robiť a ešte horšie. A to ma trocha mrzí a mrzí ma, že počujem z úst niekoho, ako je pán poslanec Jarjabek, že RTVS, keby sa zrušila televízia, tak si to nikto nevšimne. Ja si myslím, že by si to riadne veľa ľudí všimlo, všimla by si to celá audiovizuálna tvorba na Slovensku. A vlastne by som len chcela zopakovať, že, pre pána Jarjabka, pre všetkých poslancov vládnej koalície, stačí podporiť môj pozmeňovací návrh a väčšina z tých vecí, o ktorých som hovorila vo svojom príspevku, sa nestane.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja by som sa chcel vyjadriť k jednej veci, ktorú spomenula aj kolegyňa. To, jedným z argumentov, prečo sa ide znižovať rozpočet Rozhlasu a televízie, bolo, že však prídeme aj s vyššími príjmami zo strany štátu na reklamné kampane, a teda aj on si sám viac zarobí. Teda RTVS si viac zarobí na príjmoch zo štátu na reklame. Ja si pamätám, ako štát teda pristupuje k reklame. Bolo to, dávali sme interpeláciu ešte pred... predošlé volebné obdobie a vtedy zrovna odchádzala pani Kalavská z ministerstva zdravotníctva, chvíľku ho riadil pán predsedajúci a dali sme interpeláciu a pýtali sme sa teda, ako ide štát bojovať za reklamné kampane a ako ide bojovať proti hoaxom a dezinformáciám. A tá odpoveď toho ministerstva zdravotníctva mi dodnes, dodneška vŕta v hlave. Ministerstvo vtedy odpovedalo, že nejdú bojovať mediálnymi kampaňami.
Ale my ideme bojovať tým, že svojim zamestnancom nainštalujeme bezpečné porty, firewally a antivírusy, aby sme sa teda nedostali pod vplyv dezinformácií a hoaxov a ja sa teda obávam, že keď tu niekto hovorí o tom, že ideme tu zvyšovať, zlepšovať teda povedomie o hoaxoch a dezinformáciách alebo ideme tu mediálne kampane robiť zo strany štátu. Ja sa na jednej strane pýtam, že či k tomu pristúpiť podobne, pretože keď sa napríklad pozriem na programové vyhlásenie vlády v časti zdravotníctva, tak o hoaxoch a dezinformáciách tam nie je ani slovo, hovorí sa tu o prevencii a najlepšia prevencia, no ako ju treba propagovať pri občanoch? No mediálnymi kampaňami, napríklad očkovaní, to je jedna z najlepších prevencií alebo napríklad hoaxy a dezinformácie, ktorými je prelezené zdravotníctvo, tak ideme nimi bojovať znova antivírusmi a firewallmi a bezpečnými portami alebo naozaj budú sa nakoniec využívať tieto prostriedky na mediálne kampane alebo nebudú?
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Budem citovať: "Jednou z možností je znovuotvorenie dofinancovania RTVS formou tzv. zmluvy so štátom alebo napríklad zvýšením podielu RTVS na reklamnom koláči v rámci mediálneho trhu. Tieto modely dofinancovania RTVS budem riešiť počas rokovaní s ministerstvom financií v roku 2024,“ to povedala ministerka kultúry Martina Šimkovičová, keď teda dostala otázku, ako chce riešiť výpadok financovania RTVS. Bude to riešiť niekedy v budúcnosti, možno azda ak, ak si teda nájde čas popri moderovaní v TV Slovan alebo nech sa to volá akokoľvek aktuálne. Ak ma niečo v lex konsolidácie naozaj úprimne desí, tak je to práve toto opatrenie. Vzhľadom na to, že prostredie médií dobre poznám, že vláda ide vziať peniaze RTVS, zároveň vláda nemá vyriešený výpadok tu a teraz, ja to považujem za sabotáž verejnoprávného média.
Zora, ty si spomenula, že kvôli konsolidácii RTVS možno bude musieť byť zrušený kanál Šport alebo spravodajský kanál a to sa deje paralelne popri tom, že nám tu celý slovenský informačný priestor valcuje dezinformačný obsah, to je naozaj alarmujúce. A deje sa to namiesto toho, aby štát do verejnoprávneho média investoval a podporoval ho. Ja len chcem pripomenúť, že RTVS napríklad absolútne prísne mešká v developmente digitálnych služieb, kde by práve lídrom malo byť verejnoprávne médium ako napríklad BBC. Česká televízia investuje do svojich digitálnych služieb. Na Slovensku tu máme investičný dlh, ktorý dlhodobo sledujeme a nielen v otázke posledných troch rokov. Zora, ja ti chcem poďakovať za tvoju odbornosť, za tvoj prístup aj za tvoj pozmeňovací návrh, ktorý, samozrejme, nielen my, ale aj moji kolegovia a moje kolegyne, naši kolegovia, naše kolegyne z Progresívneho Slovenska podporíme.
Ďakujem ešte raz.