Videokanál klubu

Vďaka, pán predsedajúci.
A vďaka môjmu kolegovi Michalovi za to, že nám pripomenul túto žhavú tému energetickej chudoby. Ja chcem pripomenúť, že to, samozrejme, nie je prvýkrát, keď sa o tejto téme bavíme na pôde Národnej rady. Pred, koľko tomu bolo? Dva roky zhruba, v čase, kedy začali dramaticky stúpať ceny plynu a elektriny, priniesol, som priniesol ja vtedy ako jediný poslanec, ktorý tú možnosť mal, návrh Progresívneho Slovenska na zastropovanie, alebo lepšie povedané na vyriešenie cien energií. Bol to návrh, ktorý sme nazvali príspevok na bývanie a fungoval veľmi jednoducho. Pokiaľ domácnosť, akože kombinovaný príjem domácností, pardon, kombinované výdavky domácnosti na energie, na bývanie, ktoré s tým, všetko, čo s tým súviselo vrátane cien energií, presahovalo 30 % príjmov tej domácnosti, tak štát by sa zaviazal zaplatiť ten rozdiel. Inými slovami, ľudia by nečelili tej strašnej dileme, že či mať, či dať chleba na stôl alebo strechu nad hlavou. Mali by tú garanciu, že s takýmto riešením by tú strechu nad hlavou, o tú strechu nad hlavou nikdy neprišli.
Žiaľ, Národná rada si ten príspevok neosvojila, čo má aj dopad na našu dnešnú debatu o konsolidácii, pán minister financií. Pretože keby to vtedy bolo bývalo prešlo, vyčíslili sme celkové náklady na takto nadizajnovanú pomoc s cenami energií na niekoľko stovák miliónov. Ak sa nemýlim 300 - 400 miliónov eur? (Reakcie v pléne.) Pardon. Stoosemdesiat jedna miliónov eur, vďaka kolegyni Bea, Bea Jurík, ktorá bola jednou zo spoluautoriek toho, toho návrhu zákona. Ale čo je, samozrejme, zlomok toho, čo sme nakoniec ako štát minuli na to nešťastné plošné riešenie, ktoré sme zvolili aj s tými slávnymi bazénmi a vyhrievanými cestami. Keby sme boli bývali prijali to riešenie, ktoré teraz máme, aj sa postaráme o ľudí, ktorí energetickou chudobou trpeli a aj by nemusel minister financií riešiť tak žalostnú fiškálnu situáciu, ako teraz s týmito brutálnymi konsolidačnými opatreniami ich riešime.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja sa teším, že sa nám to tak košatí, táto diskusia, všetkými smermi. A ja tu vidím taký opakujúci sa motív, ktorý sme tu že ako dookola. Mali sme tu zdravotníctvo, riešime to 15 rokov, musíme to teraz vyriešiť, nedá sa inak, preto je to, musíme dačo v konsolidačnom balíčku. No a riešim, rieši sa to, hej? Ale opakujúci sa ten istý problém. Digitalizácia, to isté. Nedá sa, nedá sa, nedá sa. Spomínal som ja policajtov, ktorí teda majú veľmi zlý pomer hodnoty za peniaze, strácajú sa tam peniaze a napriek tomu nevidíme nejaký výkon. A teraz je tu napríklad tá energetická chudoba, kde ja, ja naozaj, mne to príde až také absurdné, že sa dookola bavíme o tom, že naozaj nie je dobrý nápad dotovať bazény, sauny a chodníky, aby sa tam ako v luxusných vilách ne, ne, nena... nenazbieral sneh. A všetci to tu tak povieme, že asi hej, ale je to ťažké, možno by sme to ďalší rok mohli skúsiť. Ako mne to príde absolútne ne, neskutočné, že, že toto je stav tej diskusie o tejto veci. Že prosím, že kolegovia, keď je tu už fakt že štvrtá vláda tohto premiéra, ten Fico, predseda vlády, má naozaj štvorku pred týmto menom, tak ako možno by sme sa už mohli zamyslieť nad tým, že či by aj nejaké dlhodobejšie výsledky, výsledky z toho celého mohli vyjsť.
A teda, pán poslanec Sabo, ďakujem za ten odborný prejav. Zvlášť oceňujem, že ste spomenuli tie dopady energetickej chudoby na ostatných, lebo napríklad aj my, ktorí žijeme v Košiciach, kde máme zásadnú problematickú situáciu s kvalitou ovzdušia, ktorý, ktoré spočíva nielen v ťažkom priemysle, ale aj v tom, že sa aj v meste Košice samotnom vykuruje pevným palivom a dokonca to viedlo aj k žalobe na, na Slovensko, kde Košice boli uvádzané ako príklad. Je to proste vec, ktorá má dopad na životy ľudí v malých sídlach, veľkých sídlach a mali by sme s tým niečo spraviť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán poslanec, alebo ďakujem ti veľmi pekne za tvoje vystúpenie. Spomínal si tam teda to prognostické hľadisko alebo teda makroprognózy ako také a dotýkal si sa v rámci tej konsolidácie toho, že nevyzerá to naozaj veľmi priaznivo. Ale zabudli sme alebo zabudlo sa možno v rámci tohto dnešného dňa na jeden veľmi významný aspekt tohto celého, a to je to, že napriek tomu, že máme teda zajtra už 14. decembra, tak my v regiónoch a v samosprávach stále nepoznáme ani len z toho makroprognostického hľadiska približný objem podielových daní, ktoré naše mestá a obce, alebo tie, ktoré konkrétne samosprávy aspoň približne by mohli očakávať.
A to mi možno aj kolega, starosta pán Huliak z Očovej dá za pravdu, že by takéto niečo uvítal, lebo neviem si predstaviť, že ako do zajtrajšieho dňa, resp. do napozajtrajšieho dňa, keď je deadline na predloženie rozpočtu v samosprávach alebo predloženia daní a poplatkov, že vlastne aké číslo ste dali do príjmovej stránky podielových daní, keď ho nepoznáme dnes vôbec. Ministerstvo financií tieto čísla vôbec do dnešného dňa nepredstavilo. Čiže ako ste vy napríklad v Očovej vypočítali, že koľko očakávať od podielových daní na budúci rok. To by som tak uvítal, že by sme si, ja teda už ako starosta končím za pár dní na budúci týždeň, mimochodom odporúčam to aj vám vzdať sa funkcií. Je to oslobodzujúce robiť len to, čo naozaj by sa malo a nepliesť desať rôznych funkcií, ako naozaj to odporúčam. No ale naozaj (potlesk) to teraz mimo, mimo toho celého by ma zaujímalo, že čo ste si dali do kolónky príjmy z podielových daní na budúci rok, keď ministerstvo financií žiadne takéto čísla dodnes nezverejnilo ani len z toho makroprognostického hľadiska.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne a ďakujem kolegovi Michalovi Sabovi, že pripomenul, že ak my artikulujeme požiadavku adresnosti, tak to neznamená, že nechceme dopriať ostatným, ale naopak, podčiarkujeme význam toho, aby sme pomáhali práve tým najnúdznejším. A teda o mne je všeobecne známe, netreba to tabuizovať, ja teda ako tá ľavičiarka som prvá za to, aby sa ten, hej, dáždnik mohol rozprestierať pred, nad čo najviac postihnutými ľuďmi. A za normálnych okolností by som bola naozaj odporkyňou adresnosti, lebo v 21. storočí má mať čo najviac ľudí prístup k čo najväčšej sociálnej ochrane. A tento moment, kedy sa ten dáždnik naozaj mohol rozprestierať a nemuseli sme sa tu baviť o adresnosti, bol práve v čase vlád strany SMER-u a teda ich koaličných partnerov, lebo to boli tie časy hojnosti. Tam to bolo úplne na mieste, ale tam to paradoxne, ako som už hovorila vo svojom prvom vstupe, sa cielilo naozaj že do absurdných, hej, absurdného okliešťovania sociálnej pomoci na dávkarov v hmotnej núdzi. A ja vám poviem, ktorí ostali opomenutí. Dávkarov v hmotnej núdzi je 56-tisíc ľudí, 500-tisíc ľudí je v pásme chudoby, to je naozaj, tie kritériá sú brutálne prísne. A potom tu máme pásmo ľudí, zhruba 750-tisíc, 800-tisíc, z roka na rok sa to kolíše, ktoré sú ohrozené chudobou.
Takže už tuná, hej, bol priestor na to, aby sme nemuseli mať debaty o tom, že či adresnosť a neadresnosť a ktoré z toho je lepšie, bol priestor na to, aby sa, aby sa ten dáždnik rozprestrel a aby sme nemuseli byť naozaj striktne adresný tak, ako si to žiada, žiaľ, súčasná ekonomická situácia, keď sme naozaj na krachu kolapsu verejných financií. V čase, keď sme neboli, paradoxne vlády tento dáždnik nerozprestierali. Nechali tých ľudí napospas. Proste bojovali s chudobnými miesto toho, aby bojovali proti chudob... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážené plénum, kolegyne, kolegovia, vo svojom včerajšom vystúpení som sa tu v pléne, resp. opozičných poslancov a poslankýň, lebo veď také je garde, som sa pýtal takú básnickú otázku, že čo je to lex konsolidácia? Debatovali sme tu o tom, že lex konsolidácia sú vyššie dane a odvody, že to, kolegyňa Simona Petrík to nazvala veľký národný lup z II. dôchodkového piliera, okrem teda mnohého iného a ďalšieho. Ale mojou optikou, tak ako sa na to celé pozerám, lex konsolidácia rovná sa spálená budúcnosť, pretože tento návrh neprináša konsolidáciu, ale berie domácnostiam peniaze na to, aby naplnila svoj sľub z predvolebných bilbordov. Dnes tými istými peniazmi, ktoré koalícia domácnostiam ukradne, tak tými istými peniazmi domácnostiam preplatí faktúry za energie a sľub bude splnený, vybavené, podčiarknuté, ideme ďalej.
Ale keď ideme do matematiky, tak, sčítané a podčiarknuté, bude to celé stáť 1,25 miliardy eur a bude to najdrahšie sociálne opatrenie v budúcom roku, ak teda koalícia nepríde s nejakým novým geniálnejším nápadom, že čo by asi tak mohla v prospech svojich občianov, občanov a občianok spraviť.
Už sme si povedali, že pomoc s cenami energií je jeden príšerný nápad, že touto plošnou podporou bude vláda podporovať najmä tých, ktorí najviac plytvajú, čiže najbohatších, bude dotovať, mnohokrát to tu odznelo, bazény, vírivky, sauny, hocičo. A keby toto všetko bolo poháňané obnoviteľnými zdrojmi energií, veď ma poznáte, ani nepípnem, bol by som ticho. Problém je v tom, keď je nadspotreba poháňaná fosílnymi palivami, a to je to, čo je desivé. Pretože dotovať plyn v čase urýchľujúcich sa klimatických zmien, kedy každá jedna lucídna vláda na tejto planéte presmerováva verejné financie do udržateľnosti a zakladá budúcnosť svojej krajiny na zelenej transformácii, tak my Slovensku nie. My to musíme opäť robiť celé inak. Táto vláda sa preto, tak ako to ja vnímam, nepozerá do budúcnosti. Táto vláda budúcnosť svojej vlastnej krajiny spaľuje.
Namiesto dotovania fosílnych palív potrebujeme definíciu energetickej chudoby. A v tomto momente musím naozaj veľmi úprimne poďakovať kolegom a kolegyniam za to, akú odozvu má téma energetickej chudoby, keď som včera adresoval tento akútny problém Slovenskej republiky. Žiaľ, ani jedna, ani jedna slovenská vláda doteraz na potrebu riešiť energetickú chudobu nereflektovala. A pritom Slovensko je naozaj výrazne zaťažené energetickou chudobou. V rámci Európy je Slovensko krajinou s najvyšším podielom výdavkov na energie v pomere k disponibilným príjmom.
Ak dovolíte, budem vychádzať z hĺbkovej štúdie energetickej chudoby od Prognostického ústavu, Centra spoločenských a psychologických vied a Slovenskej akadémie vied, takže aby sme vedeli, o čom rozprávame. V celoeurópskom porovnaní obyvatelia a obyvateľky Slovenska míňajú na energie najväčšiu časť svojich príjmov. K rovnakým zisteniam prišli viaceré štúdie, ktoré identifikovali Slovensko ako, v rámci Európy, tretiu energetickou chudobou najohrozenejšiu krajinu. Ceny energií pritom u nás na Slovensku patria k tým nižším v rámci Európy. Prečo je to problém? Povieme si, ale najskôr, aby ste teda vedeli, o čom konkrétne rozprávame, pretože energetická chudoba môže byť pre vládu Slovenskej republiky novým pojmom, tak definícia, ak dovolíte.
Energetická chudoba je najčastejšie definovaná ako stav, kedy domácnosť nemá finančné prostriedky na úhradu výdavkov na energie, alebo príjmy domácností nedostatočne kryjú jej výdavky na energie, čo znamená, že po úhrade nákladov za energie zostáva domácnosti nedostatočné množstvo finančných prostriedkov na pokrytie jej základných životných potrieb. Jedným z dôvodov vysokého podielu domácností v energetickej chudobe je výška príjmov.
Druhým mimoriadne podstatným dôvodom je nedostatočná energetická efektívnosť obydlí, resp. v tomto prípade skôr neefektívnosť. Slovenský bytový fond je tvorený staršími a nedostatočne rekonštruovanými budovami, ktoré si vyžadujú vysoké nároky na energiu, a to sa rovná zbytočné náklady, to sa rovná zbytočné plytvanie zdrojmi, ako prírodnými tak finančnými, čiže to sa celé rovná zbytočná záťaž, ako pre peňaženky, tak na konci dňa aj pre životné prostredie.
Energetická chudoba je, samozrejme, výrazne regionálne diferencovaná. Najvýraznejšie sa prejavuje v južných a v juhovýchodných oblastiach Slovenskej republiky, ale aj v oblastiach stredného a východného Slovenska. Nie vždy - to je dôležité - sa však energetická chudoba prejavuje vysokými nákladmi na energie. Veľkým problémom je tiež tzv. skrytá energetická chudoba. Tou zvyčajne trpia ľudia, ktorí majú nižšie príjmy, a preto prispôsobia, respektíve znížia svoje výdavky na energie. Takáto minimalizácia výdavkov napokon vedie k nedostatočnému vykurovaniu a to môže mať následok celých priamych a nepriamych, rad celých priamych a nepriamych následkov. Tie priame sú napríklad to, že obydlia trpia nízkymi teplotami a tie nepriame, že nízkymi teplotami trpí zdravie a celkovo kvalita života ľudí. S energetickou chudobou tiež súvisí problém vykurovania obydlí nevhodnými palivami, od uhlia cez mokré drevo, až po plastový odpad. No a tu už hovoríme o vážnych sociálnych, ale aj environmentálnych dopadoch, a to nielen na tú konkrétnu domácnosť, ale aj na širokú populáciu. Čiže energetická chudoba je problém aj pre domácnosti, ktoré energetickou chudobou ohrozené nie sú.
No a teraz, že ako z toho von. Tak von z toho intervenciami.
Poprosím pánov, aby... (rečník sa obrátil na predsedajúceho, ktorý listuje v papieroch, a jeho prísediaceho), ďakujem, trošku ma rušíte.
Intervenciami. Tým by sme mohli začať napríklad to, že na Slovensku chýba konkrétne definícia, ktorá by pomohla identifikovať energeticky chudobné domácnosti a uľahčila by tak smerovanie opatrení priamo na skupiny obyvateľstva, ktoré sú zasiahnuté týmto problémom. Ja teda konkrétny návrh na tú definíciu energetickej chudoby mám a niečo mi napovedá, že čoskoro sa s tým návrhom aj stretneme v tomto pléne. Pretože od vládnej koalície teda úprimne neočakávam, že by strácala čas nejakými domácnosťami, ktoré potrebujú nejakú konkrétnu adresnú pomoc. Na tie predsa vláda nemá čas, pretože rieši svojich ľudí, ktorí potrebujú pomoc, pravda? No a ja v priebehu troch minút ešte tie domácnosti aj pomenujem, že koho najviac postihuje energetická chudoba. Najviac sú zasiahnuté jednorodičovské domácnosti, kde je energetickej chudobe vystavená viac ako šestina domácností, 500-tisíc slovenských detí vyrastá v rodinách iba s jedným rodičom. Takmer 360-tisíc rodičov na Slovensku vychováva deti samostatne a sú vystavené tieto deti a títo rodičia nielen psychickej, sociálnej, ale aj finančnej záťaži, ale aj energetickej chudobe.
Skrytou energetickou chudobou trpia takmer tri percentá domácností, pričom najväčšiu časť z nich tvoria jednočlenné domácnosti dôchodcov. No ako som už spomínal, tak energetická chudoba na Slovensku je spätá najmä s nízkou energetickou efektívnosťou obydlí a na základe výskumu možno teda konštatovať aj vplyv neadekvátnej informovanosti, ale napríklad aj nedostatočné informovanie a nedostatočné kampane, ktoré štát vedie napríklad v prípade podporných schém ako Obnov dom, Obnov dom light, Zelená domácnostiam a podobne.
Na záver, aby som to uzavrel, riešením energetickej chudoby nie je plošné dotovanie energií, tak ako táto vláda si myslí, pretože to plošné dotovanie energií nemôže trvať donekonečna. To raz bude musieť skončiť. Riešením energetickej chudoby je masívna podpora hĺbkovej obnovy budov, zvyšovanie energetickej efektivity a samostatnosti, teda nie helikoptérové rozhadzovanie peňazí na všetky stany, ale adresná pomoc najviac zasiahnutým skupinám obyvateľstva, ktoré som spomínal.
Ďakujem veľmi za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec, vy ste spomenuli žalobu Európskej komisie za nedostatočné riešenie segregácie Rómov v školách, ale ja si dovolím pri tejto príležitosti pripomenúť aj jednu z ďalších, lebo je ich mnoho, žalôb Európskej komisie voči Slovenskej republike, za to, že naša republika si nesplnila ani záväzky v oblasti kvality ovzdušia. Žaloba sa týka nedodržania limitných hodnôt prachových častíc PM 10 v Jelšave a v aglomerácii Košice, ku ktorému došlo v hodnotenom období medzi rokmi 2005 až 2010. Čiže hovoríme konkrétne o žalobe za prekročenie limitnej hodnoty pre tuhé znečisťujúce látky a pre neprijatie akýchkoľvek primeraných opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia, a to je problém ako environmentálny, je to problém zdravotný, je to problém sociálny, finančný a, samozrejme, aj morálny, ktorý sa týka bytostne aj Rómov a Rómok, ale nielen. Je to problém, ktorý sa šinie našou krajinou od západu na východ, od juhu až po sever. A áno, ja som schválne teda bol konkrétny v tom citáte z rozhodnutia Európskej komisie. Je to, je to "trest za hodnotené obdobie v rokoch 2005 až 2019".
Čiže áno, táto žaloba ide konkrétne za vládami Roberta Fica a Petra Pellegriniho. A to len chcem pripomenúť to, čo my sme aj s kolegyňou Tamarou Stohlovou kritizovali v rozprave k programovému vyhláseniu vlády, že táto vláda vo svojom kľúčovom dokumente absolútne vynechala tematiku znečistenia ovzdušia. Akože buďme úprimní, v tých environmentálnych politikách si v rámci PVV vôbec nedali záležať. Je to taký akože maličký panfletíček. Ale to znečistenie ovzdušia, aj napriek tomu, že Európska komisia voči nám vyhlásila žalobu, nerieši.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Pán kolega Pollák otvoril veľmi dôležitú tému, ktorú nerieši ani konsolidácia, ani programové vyhlásenie vlády. S niektorými tvrdeniami nesúhlasím, najmä pokiaľ ide o zamestnávanie cudzincov, cudzincov, ktorí sú nositeľmi talentu a ktorý nám teraz momentálne veľmi chýba, a je potrebné podporiť zamestnávanie cudzincov, najmä napríklad lekárov, zdravotného personálu. Ale pod všetko ostatné sa podpisujem a musím súhlasiť s tým, že v rómskej komunite je naozaj veľmi nevyužitý ľudský potenciál. Ide však o dlhodobé riešenia a v podstate áno, ako ste tu spomínali všetci, že dlhodobú konsolidáciu a dlhodobý plán na to, aby tieto opatrenia mohli byť úspešné.
Táto vláda neponúka žiadne koncepčné riešenia a ktoré by boli financované zo štátneho rozpočtu. Všetky riešenia, ktoré prichádzajú na Slovensko, sú financované z prostriedkov Európskej únie. Všetky dobré veci, ktoré fungujú a ktoré sú už overené, sú hradené buď z prostriedkov Európskej únie alebo sa im venujú mimovládky. Sú to napríklad zdravé regióny, zdravé komunity alebo mimovládka, veľmi známa, Cesta von a sú to práve mimovládky, ktoré suplujú štát a na ktoré štát pozerá cez prsty, resp. štát ani nie, ale, ale súčasná vládna koalícia.
Európska únia nás už teraz upozorňuje, že tieto prostriedky nám dlhodobo poskytovať nebude. Preto je dôležité myslieť na to už koncepčne teraz a pokračovať v týchto overených projektoch. Už sa nám potvrdilo to, že výborný projekt, ktorý naozaj fungoval, ako boli rómski asistenti, tak vlastne po tom, ako nám Európska únia zobra... už nepredĺžila tieto projekty, tak tento výborný projekt prestal fungovať a bol naozaj osvedčený.
Takže my nebojujeme proti generačnej chudobe, nesieme si tento batoh pred sebou.

Ďakujem pekne.
Ďakujem aj Petrovi Pollákovi, že vniesol do tejto témy naozaj veľmi dôležitý kontext a rozmer a naozaj má pravdu v tom, že už dnes je v ponuke viacero odskúšaných, odpilotovaných projektov, ktoré ak by si vláda odskúšala, tak by naozaj mohli byť veľmi dôležitým a užitočným stimulom, dokonca aj od tých fuj-fuj, terénnych mimovládok, ktoré ich naozaj v teréne poctivo odskúšali a majú s nimi výborné výsledky.
Ak by teda napriek tomu neboli predstavitelia koaličných strán ochotní sa akýmkoľvek návrhom tohto typu riadiť a veď je to ich právo, tak potom mám možno ešte jeden jednoduchší typ a radu, čo by mohli urobiť naozaj hneď a nestojí to žiadne náklady a síce, aby sa prestali vyjadrovať o Rómoch ako o parazitoch, prepáčte za výraz, prežieračoch dávok a podobným jazykom, pretože to, čo tu na konci dňa robí, že to vytvára dojem, proti ktorému proste sa, hej, ani nemôžeme čudovať, že sa ľudia a potenciálni zamestnanci, zamestnávatelia obrňujú a nechcú ich zamestnávať. Tým pádom nerozbieha sa to, o čom, o čom Peter hovoril, že by sa rozbiehať malo na prospech ekonomiky. Ostávajú kdesi na periférii s tou stigmou tých akože kriminálnikov, vyžieračov, a tým, ktorým sa nechce pracovať. A pritom je to len nejaký étos a rétorika a stigma, ktorá najčastejšie prichádza práve od tých, ktorých je naviac počuť, a to sú politici a političky. Takže keď už nie je vôľa osvojiť si niektoré typy programov, tak aspoň toto, pre lásku božiu na nebi, by sme si osvojiť mohli.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán Pollák, ďakujem pekne za váš prejav a mne je celkovo sympatická tá snaha, ktorou... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím čas.

Dubéci, Martin, poslanec NR SR
Áno, sledujete mi čas asi, predpokladám, dobre. Takže ešte raz.
Pán poslanec Pollák, ja ďakujem za váš prejav, a tá téma, ktorej sa venujete, podľa mňa je veľmi vážna a dôležitá, mne je sympatické to, že sa jej venujete dlhodobo a prinášate do pléna ostatne aj počas vašej práce vo výbore pre ľudské práva. A ja si myslím, že je to veľmi, možno niektorých kolegov to nenapadne ako, akým spôsobom súvisí konsolidácia verejných financií s generačnou chudobou, ktorú v našej krajine máme, ktorá je šokujúca, ja teda každému odporúčam, nech si raz skúsi prejsť trasu vlakom, tú tradičnú IC-čkom z Košíc do Bratislavy, kde nám vyrástli teda fabriky, vyrástli nám akvaparky, ale to, čo, to, čo nám ostalo, tak sú tie, tie obrovské lokality vylúčené, napríklad v Richnave hneď vedľa vlakovej trate, čo je podľa mňa akože škvrna na svedomí našej krajiny a škvrna na verejných politikách našej krajiny a je to neetické, ale okrem toho je to extrémne neefektívne, lebo ak sa bavíme o tom, že nám chýba niekde nejaká pracovná sila, že nám chýba nejaký talent, že nám chýba nejaký rastový potenciál, tak sú to tisíce, desaťtisíce ľudí. Každý rok proste tisíce detí, ktoré sú nesprávnym spôsobom zaraďované do, do škôl, proste stratený potenciál, ľudský potenciál, ekonomický potenciál, ktorý, ktorý nás dobieha, a prosím, verím, že tento parlament bude tejto téme venovať dostatočne výraznú pozornosť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

A, ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec, spomínali ste zmrazovanie miezd vo verejnom sektore. Ako jeden z mála nástrojov konsolidácie, ktorý ide cez znižovanie výdavkov, nie, nie zvyšovania daní a príjmov štátu. Ja by som očakával, že tieto opatrenia, výdavkové, by sa robili na základe nejakej analýzy o tom, kde sú nejaké neefektivity povedzme, kde treba, alebo medzinárodné porovnania, kde ukazuje, že máme vyššie výdavky ako, ako v zahraničí. Takéto analýzy existujú, robí ich útvar hodnoty za peniaze a zhodou okolností teda pripravil aj revíziu výdavkov na mzdy a zamestnanosť vo verejnom sektore, z ktorej by som chcel zacitovať:
"Priemerná mzda vo verejnom sektore oproti súkromnému je relatívne nižšia v porovnaní so zahraničím. Najviac zaostávajú učitelia. Veľkú časť rozdielu tvoria nízke platy vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov štátu. Z medzinárodného pohľadu zaostávajú najviac platy učiteľov v regionálnom školstve, ktorí zarobia len 65 % priemernej mzdy vo vysokoškolsky vzdelaných, vo vyspelých krajinách vrátane EÚ je to viac ako 89 %. Naopak relatívne vyššie platy..." (Prerušenie vystúpenia časomerom.)