Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem ti, Tinka, ako poctivo sa venuješ týmto témam, téme školstva a téme výchovy detí. Aj si veľmi cením tvoj príspevok do rozpravy k novému ministerstvu športu. Zákon, o ktorom sa tu teraz snažíme poctivo diskutovať, má veľa sporných článkov a som veľmi rada, že Progresívne Slovensko navrhne v pozmeňujúcom návrhu zlepšenie aj tejto inštitúcie alebo celkovo aj tohto veľmi širokého zákona. Čo je podľa mňa najdôležitejšie, je to, čo si spomínala, a to viac podporovať výchovu detí priamo v škole a vzťah k športu a pohybu súčasne na školách. Je podľa mňa dokázané, že teda pohybová aktivita, napríklad aj kolektívne športy, majú celkovo pozitívny vplyv na ich fyzické zdravie a v kontexte aj dnešných dní, kedy vidíme veľa tragédií detí a mladých ľudí, bohužiaľ, tak by to malo oveľa väčší vplyv aj na ich psychické zdravie.
Teda bola by som veľmi rada, ak by táto vláda kládla väčší dôraz a vynakladala finančné prostriedky na kapacity na zlepšovanie fyzického a psychického zdravia detí a mládeže ako na zbytočné vytváranie funkcií pre ich ľudí.
Ďakujem.

Vďaka, pán predsedajúci.
K tej diskusii o štátnych úradníkoch, ktorú naštartovala kolegyňa Tina Gažovičová tým výborným príspevkom, len také dva osobné príbehy. Škoda, že pán poslanec Krúpa v tomto momente práve odišiel, pretože on by dosvedčil, že skutočne tu je maslo za to spolitizovanie štátnej správy na viacerých hlavách. Ja som bol zastupujúcim generálnym riaditeľom na ministerstve obrany v čase, keď som tam bol spolu s pánom Krúpom, kedy prišiel k moci SMER prvýkrát v 2006, a presne si pamätám na vlastnej skúsenosti, že zo siedmich, ak si dobre pamätám to číslo, generálnych riaditeľov, bolo šesť vymenených okamžite v podstate v priebehu pár dní. Niektorí iní vysokí funkcionári ministerstva ako riaditeľ Vojenského spravodajstva vymenení za noc, akože doslova za pár hodín po vymenovaní ministra do funkcie. Ja posledný mohykán, ten siedmy, generálny riaditeľ som odišiel sám asi po mesiaci, keď som pochopil, čo to prišlo za vládu. Toto je vizitka SMER-u, ale zároveň platí áno, ako pán Kalivoda vypichol, že nie je SMER zďaleka jediný, ktorý si tu nesie svoj podiel viny. Bol som proti na rozdiel od toho, čo povedal pán poslanec Kalivoda, v mene Progresívneho Slovenska som bol proti, keď sa menil zákon o štátnej správe v predošlom volebnom období. Presne preto, lebo to zjednodušovanie vyhadzovania štátnych úradníkov, ktoré sa v tom zákone alebo v tej novele zákona o štátnej správe objavilo, je presne to posledné, čo by sme mali robiť. Viete, ľudia, to má praktické následky tá neustála výmena, to neustále bartrovanie, to neustále handlovanie s tými miestami či na vysokých pozíciách v štátnej správe, či na tých nižších. Veď to sami cítime, keď chodíme na úrady, keď nedostanete povolenia celé mesiace, lebo úradník netuší, čo tá jeho agenda reálne je. Bojí sa urobiť rozhodnutia, lebo netuší, ani aké trestnoprávne následky by to mohlo mať. Všetci úplne zbytočne čakáme, tak vás prosím, skúsme zastaviť tento cirkus, lebo fakt to Slovensku nesvedčí.

Ďakujem pekne.
Budem sa primárne venovať športu, ale predsa k tej SIS, vravela si, Tina, že po novom by sa teda šéf SIS mohol vrátiť do parlamentu, citujem, z nejakého dôvodu. Ten dôvod je podľa mňa úplne jasný, všetci ho poznáme, a tým dôvodom je imunita a tá sa v tomto prípade nedá posilniť vitamínom C, ale dá sa posilniť tak, že sa zmení ústredný orgán štátnej správy.
Ale k tomu športu. Cieľom, teda to, čo sa spomína v tom návrhu zákona, je zjednotiť šport. To je ako cieľ toho nového ministerstva športu. Ale v praxi to zjednotenie bude vyzerať tak, že ten šport sa ešte viacej rozdelí, pretože, ako ty si správne poznamenala, ten školský šport ostane pod sekciou ministerstva školstva a nové ministerstvo by malo primárne riešiť, teda napríklad uvádza sa športové podujatia, reprezentácia, vrcholový šport. Ale ty si správne poznamenala, že dôležité v tom športe je predovšetkým vychovávať tú mládež a tam ja vidím tú cestu práve cez ten školský šport. My darmo môžme mať moderné štadióny, môžeme robiť športové podujatia, ale ak tam nebude mať kto športovať, tak opäť budeme len vyhadzovať peniaze. Ja si myslím, a to si rovnako správne poznamenala, že ja to stále tvrdím, že cieľom nemá byť ani tak vychovávať olympionikov, samozrejme, ono je to dobré, keď naša krajina má zastúpenie, aj získa medailu na olympijských hrách, ale tým cieľom, prečo by deti a mládež mali športovať, je podľa mňa v prvom rade cesta k tomu zdravému životnému štýlu, ty si spomenula prevenciu proti drogám a podobne.
Takže ja si myslím, že naozaj je dôležité posilňovať ten školský šport a práve vznikom tohto ministerstva sa to rozdelí, takže tu nedochádza k zjednoteniu športu, tu dochádza k rozdeleniu športu.
Ďakujem veľmi pekne.

Vodohospodársky podnik, voda, dáva zmysel nie? Tina, vďaka za to, že si pripomenula dianie na výboroch, keď v rozpravách k tomuto bodu, o ktorom tu diskutujeme, bolo viac než zreteľné, že viacerí poslanci a viaceré poslankyne tejto koalície si neboli vedomí a vedomé toho, že v tomto zákone nejde iba výhradne a len o zriadenie nového ministerstva. Ešte raz a pomaly to poviem, hej? Že koaliční poslanci a koaličné poslankyne sa až na zasadnutiach parlamentných výborov dozvedeli, že vláda, ktorej sú reprezentantmi a reprezentantmi, sa týmto konkrétnym zákonom pod rúškom vzniku ministerstva na objednávku SNS zároveň snaží zasiahnuť napríklad, ale nielen do rezortu zdravotníctva. Špeciálne teda ide zasiahnuť aj do nezávislosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. To znamená, že predseda, respektíve aktuálne teda politicky nepohodlná predsedníčka môže byť zo svojej funkcie odvolaná, a to prakticky kedykoľvek. No a z tohto návrhu je viac než kryštalicky jasné, tak ako aj napríklad Oskar Dvořák včera vo svojom tridsaťminútovom vystúpení veľmi exaktne popísal, že tento návrh je priamo celený na pani Renátu Bláhovú.
No v protiklade k tomuto celému chcel by som zacitovať tu a teraz z programového vyhlásenia vlády Roberta Fica IV. Konkrétne budem citovať z kapitoly zdravotnej politiky: „Ambíciou vlády je odpolitizovanie rezortu zdravotníctva." Ešte raz a pomalšie, precíťte to: „Ambíciou vlády je odpolitizovanie rezortu zdravotníctva." Máme mesiac od toho momentu, kedy sa schvaľoval koalíciou tento dokument, a môžeme si pekne urobiť skúšku realitou.
Ďakujem, Tina, za tvoj príspevok. (Potlesk.)

Ďakujem. Kolegyňa Gažovičová hovorila hlavne o politizácii štátnej správy. S dôrazom na to ´politizácií´ a správne spomínala v tomto kontexte ministra Tarabu, ktorý zachádza v tejto praxi naozaj do absurdného detailu. Katarínu Holubovú, riaditeľku Výskumného ústavu vodného hospodárstva, vodného hospodárstva, dlhoročnú expertku, nahradil pánom s menom Ondrej Voda, ktorý je pezinským okresným predsedom SNS, známy je predovšetkým činnosťou v oblasti vinárstva a neúspechom v minuloročných komunálnych voľbách. Riaditeľa Slovenskej agentúry životného prostredia Mateja Kerestúra nahradil ďalší stranícky nominant SNS Juraj Moravčík. Ten okrem toho, že za SNS kandidoval, bol poslaneckým asistentom Štefana Kuffu a je krajským predsedom bývalej Tarabovej strany ŽIVOT v Trnave. Riaditeľku Správy povodia Bodrogu v Trebišove Evu Kolesárovú nahradil okresný predseda SNS, tentokrát z Michaloviec, Jaroslav Vaľo. Dušana Karasku, riaditeľa Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, nahradil Štefan Kysel, kandidát SNS s číslom 146, podnikateľ v stavebníctve a reklame. Tomáša Hulíka, riaditeľa Národnej ZOO Bojnice, nahradil Emil Divéky, trenčiansky krajský predseda SNS. No a Eduarda Apfela, riaditeľa Národného parku Veľká Fatra, nahradil zatiaľ len fanúšik štátneho tajomníka Kuffu, ale pri ňom ma zaujali jeho odborné predpoklady. Ochrane prírody sa doteraz nevenoval, ale pôsobí ako člen poľovníckeho združenia, pôsobí v Klube chovateľov tatranských duričov ako viceprezident a poradca chovu a o šľachtení tohto plemena písal aj bakalársku prácu. Je chovateľom poľovníckeho plemena Slovenského hrubosrstého stavača, chovnú stanicu má v Prosnom.
No a toto nie je vyčerpávajúci zoznam nominácií pána Tarabu, názor si utvorte sami. (Potlesk.)

Ďakujem a ďakujem aj kolegyni Gažovičovej, že nasvietila ešte to nezmyselné zriaďovanie nového ministerstva v skrátenom legislatívnom procese ešte z iného svetla. Ja sa k tomu ešte podrobnejšie vyjadrím aj v ústnej rozprave, ale chcela by som povedať jednu vec, že keď zriaďujeme v takom rýchlom konaní nový orgán ústrednej štátnej správy, tak ono to do veľkej miery hovorí o tom, aké priority má vláda pred sebou a ako vidí našu budúcnosť a aké sú možno také akútne výzvy. A ja sa teda pýtam, že prečo napríklad nezriadime ministerstvo inovácií, ktoré majú mnohé krajiny v Európe. Prečo nezriadime ministerstvo vyrovnávania rozdielov? Prečo nezriadime ministerstvo ekológie a udržateľného rozvoja, alebo ministerstvo digitálnej transformácie, či ministerstvo rovnosti? To sú všetko ministerstvá, ktoré majú iné európske krajiny. Nie, my ideme zriadiť ministerstvo športu a cestovného ruchu. A ono to vlastne hovorí, že naša vláda vidí našu budúcnosť tak, že my budeme športovať a dovolenkovať a za ten čas iní budú inovovať, vyrovnávať rozdiely, využívať digitálnu a zelenú transformáciu a presadzovať rovný prístup ku všetkým ľuďom a ja teda nechávam na posúdenie tu prítomných poslancov, že ktoré z tých krajín majú skutočnú budúcnosť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Bol som vyzvaný Tinu, aby som sa vyjadril k tej problematike SIS-ky. Pôvodne som dal faktickú na niečo iné a dúfam, že to stihnem, keď nie, tak inokedy.
Čiže SIS, je to spravodajská služba, ľudovo povedané tajná, ktorá má v demokratickom zriadení chrániť ústavu a demokratické zriadenie. Toto je jej poslanie. Lenže keď je dosadený riaditeľ politickou mocou, tá politická ochrana mu je poskytnutá aj pri nejakom zlyhaní v jeho pozícii, tak potom takýto riaditeľ a takáto služba plní úlohy nie ochrany ústavy, ale ochrany oprávnených záujmov vládnucej politickej strany. No a takéto formy vo svete už existovali a existujú, len vtedy sa volali že Gastapo, NKVD, KGB, Stasi, Securitate, alebo u nás ŠTB. Čiže dúfam, že nie takýto systém spravodajskej služby chce táto koalícia zaviesť, rysuje sa, že áno.
No a teraz k tomu, čo som chcel povedať, k tým štátnym úradníkom. Štátni úradníci sú kostrou celého štátu, ale len vtedy, keď sú profesionáli a vyznajú sa. Lenže keď vrchol štátneho úradu je dosadený zas len čiste politicky, neprofesionálne, tak potom tí štátni úradníci sú lámaní. Profesionalita alebo lojalita. A postupne tá lojalita preváži, preto lebo je to výhodnejšie jak profesionalita. Profesionalita privádza v takomto systéme len problémy, kariérny stop, odmeny stop, na to by možno pomohol zákon na ochranu oznamovateľov, lenže ten tiež sa snaží táto koalícia nejakým spôsobom modifikovať, aby tá lojalita mala šancu zvíťaziť. Dúfam, že sa to nepodarí.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Aj tebe, milá kolegyňa, za príspevok, najmä sa budem venovať tej časti, ktorá sa týka profesionálneho úradníctva, sám som si vyskúšal jednak prácu v komercii, aj v neziskovom sektore, ale teda posledné roky aj na ministerstve a chcel by som to podpísať, že je naozaj veľmi, veľmi dôležité, aby štátna správa stála na profesionálnych úradníkoch, ktorí majú historickú pamäť, to bol veľmi dôležitý argument, pretože každé tri roky, keď sa tam budú meniť ľudia, tak sa stráca kopec informácií, ktoré sú dôležité pre správu vecí verejných. Aby tí ľudia boli naozaj profesionálni úradníci, ktorí sú tam na výkon tej odbornej agendy a sú v nej naozaj odborníci a teraz že ako, ako to zase treba chápať, že nikto neupiera politickým nominantom na čele ministerstiev tlačiť nejakú svoju politickú agendu. Dva roky som žil vo Veľkej Británii, tam je profesionalizácia štátnej správy naozaj na vysokej úrovni a aj tam sa dialo, keď prišla nová vláda, samozrejme, že ministri jednotlivých ministerstiev si so sebou priniesli, povedzme, že ten naozaj vrcholový exekutívny, exekutívny manažment, a to už bolo dosť výnimočné, by som povedal, ale čo si priniesli, boli poradcovia, hej? Že to bol ten level, kam zasahovala nová vládna garnitúra. Priniesli si poradcov a úradníci pre nich boli partnermi, s ktorými diskutovali ako svoje politické ciele čo najefektívnejšie vedia dosiahnuť, tí úradníci ich odnavigovali, ako sa to dá efektívne, podčiarkujem efektívne dosiahnuť. Keby takýchto úradníkov počúvali, napríklad keby takýchto úradníkov počúval pán minister, pán minister spravodlivosti, tak by sme tu dnes nemuseli rozbíjať na padrť šlendriánsky odvedenú prácu pri dôvodovej správe a celej technike tohto legislatívneho návrhu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Takmer vo všetkých príspevkoch a vystúpeniach zaznieva otázka, prečo robíme skrátené legislatívne konania a, samozrejme, prichádza aj odpoveď, že prejavom alebo dôvodom sú snahy o politické ovládnutie nezávislých inštitúcii. A ja sa na to pozerám trochu z iného uhla, lebo už sme povedali toho veľmi veľa a ešte povieme, že aké to má konkrétne dôsledky, príčiny a tak ďalej a ako to bude vyzerať. A ja sa na to pozerám trochu inak a trochu psychologizujúco sa pokúsim vysvetliť, prečo je zo strategického hľadiska chybou koalície konať systémom teraz, okamžite, hneď a zaraz. Totižto ľudská psychika je konštruovaná tak, že si nevšíma pomalé zmeny a priebežne sa im prispôsobuje, kým nie je neskoro. To je tá metóda varenia žaby. Naopak, ak sa zmeny robia rýchlo a sú šokujúce, tak ľudský mozog reaguje tak, že ten, kto je atakovaný, sa najprv dostane do stavu krátkej paralýzy. A možno aj koalícia dúfala, že opozícia bude natoľko ohromená, že sa nezmôže na reakciu a kým sa spamätá, bude všetko vybavené. Lebo čím väčšia nehoráznosť, tým väčší šok. Tak to býva. Ale pravda je taká, že po krátkom momente paralýzy napadnutá osoba situáciu rieši buď útekom, alebo útokom. A opozícia sa rozhodla neutekať a dnes už sme vo fáze protiútoku. Stratégovia koalície sa dopustili podľa môjho názoru úplne fatálnej chyby neznalosti fungovania ľudského mozgu. Čo môže byť dosť dobrou prekážkou naplnenia ich túžby po absolútnej moci. Ja im dávam odporúčania, aby si naštudovali, za čo všetko môže amygdala v mozgu. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
A ďakujem aj kolegyni Gažovičovej za vystúpenie a chcel by som vypichnúť jednu dôležitú vec z jej vystúpenia, ktorú považujem za kľúčovú a považujem to takisto za najväčšie nebezpečenstvo tohto návrhu, o ktorom vedieme rozpravu. Je evidentné, že týmto návrhom sa vláda a koalícia snažia rýchlo ovládnuť inštitúcie, ktoré majú byť nezávislé a odborné a potom ich kontrolovať tým, že ak ten nový šéf alebo šéfka nebudú dostatočne poslušní alebo servilní, tak si dávajú týmto návrhom priestor, aby ich mohli znova vyhodiť a dať tam niekoho, kto predsa len bude už poslúchať a bude plniť to, čo vláda potrebuje. A ja chcem zdôrazniť, že žiadna vláda nedostáva mandát na to, aby totálne ovládla štát alebo ho uniesla. V demokratickom zriadení musia fungovať aj protiváhy a kontrolné mechanizmy a teda aj inštitúcie, ktoré chce koalícia ovládnuť, práve majú byť takýmito protiváhami vláde, ale vláda sa rozhodla, že všetky prekážky vo svojom valcovaní odstráni a pokúsi sa ovládnuť tieto inštitúcie. A čo je zarážajúce, je teda pozmeňovák od pána poslanca Michelka, ktorý zaradil do zmien aj protimonopolný úrad. A stalo sa tak po tom, čo protimonopolný úrad začal prešetrovať kúpu Nového Času finančnou skupinou Penta, pretože je tam podozrenie, že Penta si nesplnila svoju zákonnú povinnosť notifikovať protimonopolný úrad, ktorý by mal transakciu prešetriť. A ja sa pýtam... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)