Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja teraz prenesiem túto rozpravu zase do inej témy, ono je to celkom magické ako, o čom všetkom dokážeme úplne autenticky hovoriť, aj pri takomto zákone. Vláda týmto zákonom plánuje nechať, v prvom rade vzniknúť nové ministerstvo cestovného ruchu a športu. Samozrejme, ako vieme, ide tak urobiť v skrátenom legislatívnom konaní aj napriek tomu, že na to neexistuje objektívny dôvod. Nie sú splnené základné podmienky. Nie sme v mimoriadnej situácii, nehrozia zásadné hospodárske škody, nie sú ohrozené bezpečnosť ani základné ľudské práva a slobody. Tento návrh sa teda vyhne medzirezortnému pripomienkovému konaniu alebo hodnoteniu napríklad Útvaru hodnoty za peniaze, ktorý by mohol spochybniť finančnú efektívnosť zriadenia takéhoto nového ministerstva. Vláda vo svojej dôvodovej správe uvádza: „Cieľom zriadenia Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky je posilniť a zefektívniť využívanie verejných zdrojov a potenciálu v cestovnom ruchu a významne podporiť rozpoznateľnosť značky Slovensko ako bezpečnej turistickej destinácie a vytvoriť na zahraničných trhoch priestor pre plynulý rast príjmov tohto významného sektora domáceho hospodárstva. Podpora cestovného ruchu je úzko previazaná s rozvojom regiónov Slovenskej republiky, čím dôjde k vyrovnávaniu regionálnych rozdielov v rámci Slovenska, udržaním existujúcich, ako aj tvorbou nových pracovných miest, čím sa zvýši konkurencieschopnosť Slovenska a jeho jednotlivých regiónov."
Pre mňa osobne je zvláštne, že potrebujeme vymýšľať nové ministerstvá pre podporu cestovného ruchu na Slovensku a ešte s tým všetkým sa aj takto ponáhľať, ak zároveň nevieme využívať potenciál práve pre rozvoj cestovného ruchu, ktorý Slovensko má, a tým je slovenská príroda. A je ešte zarážajúce, zarážajúcejšie, že sú to práve nominanti strany, ktorá presadzuje vznik nového ministerstva, ktorí slovenskej prírode ško... škodia momentálne najviac. Naša príroda je niečo, na čo je drvivá väčšina z nás naozaj hrdá a láska k nej je jedna z mála vecí, ktoré nás spájajú, nech máme akokoľvek rozdielne názory v iných témach. Pohrávanie sa napríklad s myšlienkou zrušiť jeden z našich národných parkov, konkrétne Národný park Malá Fatra, pričom práve národné parky chránia tu najcennejšiu prírodu, ide proti akémukoľvek vlastenectvu, deklaráciám o obhajobe slovenských záujmov a v konečnom dôsledku aj proti cestovnému ruchu. Je jedno, či sa nateraz predstavitelia ministerstva životného prostredia nechali zastrašiť odozvou proti takýmto snahám, jedno je jasné. Nerozumejú, aká zásadná je príroda a prírodný turizmus pre rozvoj cestovného ruchu na Slovensku. (Ruch v sále. Zaznenie gongu.) Nevyrušujem vás? Vďaka. Ďakujem.
Preto si dovolím pomôcť si najdôležitejšou pasážou z príručky koncept prírodného turizmu v slovenských podmienkach dokumentu, ktorý vznikol ešte v roku 2019 aj s podporou Úradu vlády Slovenskej republiky a vtedajšieho úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu. Cestovný ruch v sebe integruje široké spektrum činnosti a odvetví, všetky formy cestovného ruchu predstavujú dôležitý ekonomický prínos pre lokálnu zamestnanosť a príjmy štátneho rozpočtu. Avšak práve prírodný turizmus je dôležitý nástroj pre udržateľný rozvoj, pretože umožňuje zapojenie súkromného sektora do miestneho ekonomického rozvoja a zároveň stimuluje a ekonomicky odôvodňuje ochranu príslušných miestnych prírodných zdrojov a zachovanie biodiverzity v území. Táto jeho úloha je obzvlášť významná práve v menej rozvinutých krajinách a odľahlých regiónoch, kde sú iné alternatívy ekonomického rozvoja spravidla limitované. Cestovný ruch sa stal celosvetovým fenoménom a jeho ekonomické účinky sa stali jedným z hlavným motívov jeho rozvoja. S rastúcim rozvojom najmä v tvrdých formách, čo je prudká investičná výstavba spojená s masovým cestovným ruchom, sa začali čoraz viac prejavovať negatívne vplyvy na životné prostredie a mieste komunity. Hľadanie súladu medzi prírodným prostredím a jeho ochranou a rozvojom cestovného ruchu sa preto stalo celosvetovo predmetom záujmu viacerých skupín expertov. V posledných desaťročiach sa prírodný turizmus stal najrýchlejšie sa rozvíjajúcou formou cestovného ruchu s priemerným tempom rastu 10 – 30 %. Jeho podiel na trhu cestovného ruchu predstavuje v súčasnosti okolo 20 %. Medzinárodné štúdie tiež uvádzajú, že 40 % globálneho hospodárstva je založené na biologických produktoch a procesoch, čím upozorňujú na to, že na zachovaní biodiverzity naozaj záleží. Rozvoj prírodného turizmu je v súčasnosti dôležitým nástrojom na zachovanie prírodného prostredia, v čom aj väčšina krajín zaznamenáva pozitívne trendy. Rastúci záujem o cestovanie do prírodného prostredia a menej narušených lokalít je aj výsledkom zvýšeného celosvetového záujmu o ochranu životného prostredia. Štúdia skúma.. skúmajúca vplyv biodiverzity na prírodný turizmus z 929 chránených oblastiach preukázala, že každé zvýšenie biodiverzity o 1 % súvisí s rastom cestovného ruchu o 0,87 %. Oblasti chránené pred biodiverzitu majú viac návštevníkov než tie, ktoré majú zmiešané využitie a symbióza biodiverzity a cestovného ruchu je možná pri vhodných stratégiách ochrany územia a ich manažmente. Z dlhodobého hľadiska je oblasť cestovného ruchu považovaná za silné a stabilné odvetvie globálnej ekonomiky za predpokladu investícii a rozvoja v otvorenom a udržateľnom systéme. Do roku 2027 bude toto odvetvie podporovať 380 mil. pracovných miest. Zvyšujúci sa podiel cestovného ruchu na globálnej ekonomike je tak dôležitým predpokladom, ale aj zdôvodnením na posilnenie ochrany prírody, biotopov a biodiverzity, ktoré sú zároveň nevyhnutným predpokladom jeho ďalšieho rastu. Cestovný ruch zohráva aj v Európskej únii dôležitú úlohu z dôvodu jeho ekonomického potenciálu a potenciálu pre lokálnu zamestnanosť, ako aj pre jeho pozitívny sociálny a environmentálny dosah. V roku 2014 pôsobil v európskom nefinančnom podnikovom sektore v odvetví cestovného ruchu každý desiaty podnik. Týchto 2,3 miliónov podnikov zamestnalo približne 12,3 miliónov osôb. Na podniky v odvetviach zaoberajúcich sa činnosťami súvisiacimi s cestovným ruchom pripadalo približne 9,1 zamestnaných osôb v nefinančnom podnikovom sektore a 21,5 % zamestnaných osôb v sektore služieb.
Prírodný turizmus je založený na prírodných destináciách s hlavným zameraním na chránené územia, najmä národné parky, a tradičné využívanie krajiny. Aj keď medzi prírodným turizmom a ochranou prírody existuje veľký prienik, tento nie je striktne obmedzený na chránené územia v správe štátu. Tradične využívané regióny so špecifickým prírodným koloritom, kultúrnymi a regionálnymi zaujímavosťami sú takisto z pohľadu potenciálu prírodného turizmu veľmi atraktívne a vyhľadávané. Pozitívny vplyv chránených území na ekonomiku a rozvoj regiónu bol už pomerne dobre zdokumentovaný.
Na druhej strane je potrebné uvedomiť si, že chránené územia sú z ekonomických dôvodov vyhlasované len výnimočne. Primárnym dôvodom ich vyhlásenia je ochrana biodiverzity pre ďalšie generácie. Medzi hlavné dôvody na ich vyhlasovanie sa radí zachovanie ekologickej integrity, ochrana biotopov a voľne žijúcich druhov alebo duchovné a kultúrne hodnoty. Ukazuje sa, že na to, aby mohla byť ochrana prírody efektívna a udržateľná, mala by byť aj ekonomicky silná, obzvlášť ak má ostať v konkurencii s inými, najmä s exploatačnými odvetviami, ako napríklad lesné hospodárstvo, ťažba nerastných surovín či poľnohospodárstvo. V tejto perspektíve má napriek slovenskej realite ochrana prírody veľmi dobré šance.
Existujúca sústava chránených území vie byť pre regionálne ekonomiky prínosná z viacerých dôvodov. Chránené územia ponúkajú príležitosť pre regionálny ekonomický rozvoj, pričom mnohé z prínosov zostávajú v lokálnej komunite a v regióne. Príklad národného parku Bavorský les v Nemecku dokazuje, že príjmy z turizmu môžu výrazne prevyšovať príjmy z tradičného obhospodarovania v podobe lesného hospodárstva a spracovania dreva a priama zamestnanosť môže byť až dvojnásobná. Miestny rozvoj na báze ochrany prírody umožňuje diverzifikáciu ekonomiky. Ekonomika založená na dôslednej ochrane prírodne hodnotných území a citlivo regulovanom cestovnom ruchu môže byť životaschopná a rentabilná dlhodobo, pretože jej realizovaním nedochádza k vyčerpávaniu zdrojov.
Celosvetovo sa manažment chránených území stále viac zameriava na začlenenie prírodného turizmu do konceptu fungovania chránených území. Manažment, ich manažment pritom musí rešpektovať konkrétne prírodné podmienky a limity územia na využitie v prírodnom turizme. V každom prípade vplyv prírodného turizmu na ekonomiku regiónu je výrazne pozitívny. Okrem pozitívneho vplyvu na krajinný obraz a povedomie o území má prírodný turizmus významný ekonomický dosah na región, a to z priamych aj sprostredkovaných príjmov z jeho návštevnosti. Ak sa aj po vypočutí týchto riadkov pýtate, čo je to teda ten prírodný turizmus, jedna z jeho definícií znie: Prírodný turizmus ako cestovný ruch pozostáva z cestovania do relatívne nedotknutých a neporušených prírodných oblastí so špecifickým cieľom v štúdiách, obdivovania a užívania si výhľadov, scenérií a divokej prírody. Stredobodom záujmu je teda príroda. Cieľom musí byť jej ochrana a časť z jeho príjmov musí prispievať k ochrane územia a k záchrane vzácnych druhov.
Všade vo svete je zárukou zážitkov s najvyššou hodnotou v rámci prírodného turizmu práve divoká príroda a na jej ochranu neprekvapujúco slúžia najmä národné parky. Afrika má svoje Serengeti, Severná Amerika Yellowstone, Latinská Amerika Amazonské pralesy, Ázia Sibírske lesy. V Európe sa posledné fragmenty divokej prírody zachovali práve v Karpatoch. Že je to aj, že je to tak aj na Slovensku, to je fakt, na ktorý by sme mali byť extrémne hrdí a vážiť si to. Pre návštevníkov je pritom najväčšou atrakciou najmä autentická príroda a voľne žijúce zvieratá. Prírodný turizmus má preto ako koncept prispievať k tomu, aby sa územia divokej prírody v Európe rozširovali a aby sa umožnil jej návrat do území, kde bola človekom zničená. Prísne chránené územia sú kľúčové aj z pohľadu zabezpečenia pokojnej atmosféry a možnosti nerušeného pozorovania zvierat. Na územiach, v ktorých sa realizuje ťažba dreva, poľovníctvo či výstavba, prichádzajú nielen o návštevníkov, ale zároveň aj o možné ekonomické benefity prírodného turizmu. Dobrým príkladom priorizácie prírodného turizmu je Kostarika. Tam už v 70. rokoch boli natoľko predvídaví, že sa rozhodli ochrániť celý komplex dažďového pralesu. Urobili tak pre ochranu prírody samotnú, ale aj preto, že ak by ho zničili, prišli by vďaka erózii o pôdu a hrozili by aj problémy so zachytávaním vody a teda aj s jej zásobami. Ale dôvodom bol aj ekonomický potenciál tejto ich dnešnej prírody a čas im dáva za pravdu. Za prírodou tam chodí obrovské množstvo ľudí, pričom turizmus neničí to, z čoho žije. Jedným z mnohých lákadiel je napríklad pozorovanie kolibríkov, akokoľvek smiešne by to určite súčasnému ministrovi životného prostredia prišlo, ktorý tak rád dehonestuje projekty ochrany prírody.
Aj na Slovensku máme pestré zastúpenie napríklad vtáctva, rovnako má schopnosť podporovať turizmus, ak sa to správne uchopí. Ale ak zničíme lesy, zmiznú aj zvieratá a vtáctvo a prídeme o to všetko na stáročia. A hoci v strane SNS majú radi slovenské a žiadne iné, tak pre mňa osob... a tak mňa osobne zaujal rozhovor s britským scenáristom Nigelom Marvenom, tvorcom filmov o divokej prírode, aj tej slovenskej, ktorý dvanásť rokov pracoval po boku známeho Davida Attenborougha. Nigel Marven sa vyjadril, že cennejšie sú živé vlky a medvede ako tie mŕtve. A hovorí z vlastnej skúsenosti, citujem: "Úspešné príbehy o ochrane prírody sú pre mňa úžasné aj preto, že v Spojenom kráľovstve sme o väčšinu biodiverzity prišli. Británia míňa milióny libier na obnovu lesov a prinavrátenie druhov, ako je napríklad orliak morský, ktorý u nás v minulosti vyhynul. Podarilo sa nám vrátiť aj bobry, z čoho sú všetci nadšení. Bobry sú totiž fantastickými ekologickými inžiniermi, ktoré prehradzujú rieky a vytvárajú mokrade. V nich sa zase môžu trieť ryby, žijú tam žaby a mnoho ďalších druhov. Na Slovensku máte bobry aj úžasné mokrade, takže by bolo skvelé ochrániť ich, kým tu sú." Nedá sa nesúhlasiť.
Ak nám ide o rozvoj cestovného ruchu na Slovensku, a to s dlhodobou udržateľnosťou, ja vidím úplne iné prínosné kroky, ktoré treba naliehavo podniknúť. Vznik nového ministerstva medzi ne ale skutočne nepatrí. Vláda v osobe ministra životného prostredia a nominanta SNS by mala napríklad trvať na dokončení zonácií národných parkov a nie vyhrážať sa ich následnou zmenou. Mala by využívať potenciál našich deviatich národných parkov, nie hroziť ich prehodnocovaním. Nemala by odvolávať expertných predstaviteľov a predstaviteľky inštitúcií ochrany prírody, ale udržiavať odbornosť v rezorte a snažiť sa priťahovať talenty. Nemala by strašiť a šíriť hoaxy o našich vzácnych šelmách, ale investovať do prevencie. Rovnako by nemala šíriť klamstvá o mimovládnych organizáciách, ktoré tu roky v ochrane prírody suplovali štát a robili naozaj záslužnú prácu. Nemala by navrhovať zníženie trestov za trestné činy proti životnému prostrediu na úroveň, keď usmrtenie ohrozeného druhu, ktorého na Slovensku môže žiť len niekoľko desiatok, by už viac nebolo trestným činom, pričom smrť každého jedinca ohrozuje zachovanie populácie druhu ako takého.
Toto by bola skutočná podpora prírodného turizmu ako perspektívnej oblasti cestovného ruchu a zároveň najvlasteneckejší možný krok v tomto ohľade smerujúci k ochrane toho najcennejšieho prírodného bohatstva, ktoré na Slovensku máme.
Ďakujem. (Potlesk.)