Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec, ďakujem za, za váš príspevok. Hovorili ste o prehlbovaní rozdielov v regiónoch. Ja sa obávam, že teda tie rozdiely stále budú a tento zákon ich nijakým spôsobom nevyrieši, ani nesaturuje, ani nezasanuje. Ono obávam sa, že to bude radosť iná, že to bude teda smútok do veľkej miery aj v týchto regiónoch. Ja si nepomôžem, ale opäť budem musieť spomenúť to, že podľa mojej mienky by sa to mohlo pokojne naozaj premyslieť a investovať už len napríklad keď, keď už do tých telocviční, dajme tomu. My máme na Slovensku, keď si pozrieme zoznam našich miest, my máme 49, dajme 50, nech sa to dobre počíta, mestečiek od 1 500 obyvateľov, začínajúc Dudincami a Modrým Kameňom, končiac nejakým, nejakou Novou Baňou a podobne, čo tam máme ešte sedemtisícové? Trstená, Nová Baňa, Tornaľa, Veľký Šariš a týchto 50 mestečiek by mohlo pokojne mať krásne nové telocvične s predpokladanou hodnotou zákazky na úrovni 2 milióny eur. Nemuseli by sme tu vymýšľať rôzne krajiny, šampiónov a Make Slovakia great again a neviem aké podobné všelijaké tieto vzletné heslá. Naozaj by sme, by sme to mali upokojiť, kým je ešte trochu času. Stále nie je neskoro to premyslieť, stále nie je neskoro to dopracovať. Naozaj ak nechceme, aby sa tie regióny a tie rozdiely v nich naďalej prehlbovali, dá sa to použiť omnoho racionálnejšie a zmysluplnejšie.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi všetkým za takú plodnú diskusiu, ani som nečakala, že na tú rozpravu je toľko veľa faktických poznámok, a dokonca ešte aj reakcia zo zahraničia, veľmi si ju vážim. Môžte mu napísať späť teda v mojom mene a že teda dúfam, že je hrdý aj na Rómky poslankyne, lebo sme tu tri, takže ďakujem, ďakujem.
A veľmi rada by som odpovedala na všetky vaše faktické poznámky, ale priznám sa, že niektoré som si nezapísala, nepamätám si ich, ale aspoň to, čo si pamätám.
Na pána Dostála, ďakujem vám za tú poznámku, samozrejme, že ono to bolo myslené v kontexte trošku tak satiricky toho, čo teda zaznievalo od, z médiá od poslancov koalície. Ale v podstate pravdou je, že my to tu naťahujeme, áno, pretože my nemôžme dopustiť, aby nám ukradli Slovensko, aby nám uniesli právny štát. Preto sa to snažíme čo najviac oddialiť, pretože nikto s nami nekomunikuje, nikto s nami nediskutuje a nikto nechce zjednať nápravu, tak bojujeme. Ale každý jeden rokovací deň sa presviedčam o tom, že koalícia to s nami bude mať teda sakra ťažké, a to sa len rozbiehame, lebo sme tu noví. Pretože naše faktické sú naozaj múdre, konštruktívne, inšpiratívne, obohacujúce a mohla by som takto celé dve minúty ešte pokračovať, akí sme super.
Ďakujem Braňovi Gröhlingovi za to, že si pripomenul, čo všetko vlastne budú stáť tieto jednotlivé kroky, a pre mňa je najhoršie to, že tých mladých ľudí to bude stáť budúcnosť.
Ďakujem pánovi Grendelovi, že mi pripomenul, že pán Fico mi od začiatku pripomínal toho Mečiara, že majú teda veľmi veľa spoločného.
A ďakujem a pripájam sa k výzve, Lucia, pretože som presvedčená, že tento štát by mal byť založený na troch základných pilieroch, a to je podpora školstva, zdravotníctva... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Ingrid, tebe ďakujem za tvoj príspevok veľmi vecný a rovno teda ja by som sa chcel dotknúť toho školského športu, pretože ty si to vystihla veľmi dobre. Tu nedochádza k spájaniu športu, k posilneniu financovania alebo teda k nejakému zjednoteniu. Tu prichádza, naopak, práve k rozdeleniu. A to rozdelenie nastáva tým, ako si spomenula, že sa rozdelí ten školský šport do toho vrcholového. A vieme veľmi dobre, ako ten školský šport je veľmi dôležitý, videli sme to aj minulé vládne obdobie, keď sa snažili zvýšiť počet telesných v rozvrhu a ono síce to môže znieť pekne, ale problém je, že tie deti nemajú jednoducho kde tú telesnú vykonávať, nemá ich kto učiť, takže celé to stojí a padá na školskom športe. Ja si myslím, že darmo tu môžeme stavať veľké štadióny a robiť veľké podujatia a podporovať vrcholový šport, keď jednoducho tam nebude mať kto športovať. A práve ja si myslím, že škola je ten dobrý základ, ktorý dáva teda deťom tú možnosť športovať, a v prípade toho, že sa v nich v tých raných vekoch ten talent prebudí, tak od toho už je dôležité, aby, samozrejme, tie reprezentácie mali dôstojné podmienky, ale darmo ich budú mať, keď tú reprezentáciu nebude mať kto zastupovať.
No a aby sme teda mohli povedať nejaký konkrétny príklad, ako je dôležitá tá podpora tých mimoškolských aktivít alebo teda mládežníckych ako takých, islandský model dlhé roky dozadu mali najväčší problém so závislosťou mladých ľudí na alkohole, drogách a práve zvýšeným financova... alebo teda finančných prostriedkov docielili to, že mladí ľudia alebo teda žiaci a študenti sa mohli rozvíjať v športe alebo teda v iných mimoškolských a voľnočasových aktivitách a toto malo za, teda docielilo im to, že jednoducho sú momentálne na vrchole toho, že majú, práve naopak, najnižší problém a deti žijú zdravým životným štýlom. A toto si myslím, že je aj pointa toho, čo by sme mali aj my docieliť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ďakujem veľmi pekne, Inge, tvoj prejav ma usvedčil v tom a presvedčil, že to SNS vlastne znova spravilo krok vedľa, hej? Že oni vlastne chcú, hovoria, že chcú zvýšiť financovanie športu, ale vlastne chcú zvýšiť financovanie len tých, tých ako kebyže už, čo sa tam prehrabali, čo sa tam dostali, tých výnimočných, ktorých, ktorých častokrát rodičia boli bohatí, aby im mohli kupovať náradie alebo, alebo športové vybavenie, aby platili drahých trénerov a rôzne manuálne lymfodrenáže, aby boli proste pripravení na to dobré športovanie. Ale vlastne my potrebujeme dostať mladých ľudí ku športu, aby proste nehrali len na svojich proste playstationoch alebo aby proste nepozerali len telku alebo do, do internetu, a to sa dá diať len cez formálne vzdelávanie teda na školách. Lenže školy sú chudobné, musia prenajímať svoje telocvične, a tým pádom vlastne tie deti nemajú kde športovať. A my dáme 100 až 200 miliónov ročne niekde úplne inde, aby sme proste trénovali jednu generáciu, ktorá mala to šťastie, ale nevytvárame nové talenty. A škoda, že tu nie je pán Galis alebo Dušan Tittel, tí, ktorí sa trošku vyznajú do toho, ako sa buduje ako keby športový zásobník, a tí by vám povedali, že podľa mňa, teda pozeral som na nich, keď sa tu rozprávalo o tom, že je to úplný krok vedľa, preto súhlasím s Marekom Lackovičom, proste zrušte to, fakt je to trapas. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Inge, ďakujem za tvoje vystúpenie. Ďakujem, že si poukázala aj na to, ako za vlád SMER-u dochádzalo k porušovaniu ľudských práv a ako tieto vlády nedokázali zabezpečiť rovnaké postavenie ľudí v tejto spoločnosti, a to si uviedla vlastne v kontraste toho, ako sa teraz táto štvrtá vláda Roberta Fica zaštiťuje ľudskými právami.
Ja som si pritom spomenul, ako ešte niekedy v roku 2015 Robert Fico prišiel s tým urážlivým vyjadrením "ľudskoprávni svätuškári". Asi si na to viacerí spomínate. Tým chcel povedať, že teda ide o ľudí, ktorí sú vlastne v tejto téme pokrytcami, jedno hovoria, iné robia. Nejde, nezáleží im naozaj na tom, aby ľudské práva boli dodržiavané.
No, ja by som pri tejto príležitosti chcel povedať, že od toho roku 2015 tu vyrástla generácia ľudí, ktorá tu teraz sedí v týchto laviciach, a my nie sme žiadni pokrytci, žiadni svätuškári. Tu sedia ľudia, ktorí žijú ľudskými právami. Tu sedia ľudia, ktorí, ktorí sú terčom urážok pre napríklad svoje menšinové, svoju menšinovú sexuálnu orientáciu alebo sexuálnu identitu, ktorí čelia urážkam pre svoju farbu pleti. Tu sú ľudia, ktorí zasvätili svoje životy pomoci ľuďom na úteku a všetkým možným témam ľudskoprávnym. Takže chcem ubezpečiť ľudí na Slovensku, že ľudské práva budeme naozaj dodržiavať. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa, pani kolegyňa, pomenovala si to veľmi presne a nadviažem na teba a ono to súvisí aj s programovým vyhlásením vlády, ktoré sme tu mali pred pár dňami alebo týždňami, kde sa doslova písalo, alebo pamätám si to, že tá SNS v postate ani tam absolútne nepochopila význam toho športu ako takého, kedy písalo o Slovensku ako o krajine šampiónov a podobne. Ako keby nepochopila to, že aj tá mládež alebo ten šport, tá mládež, keď ho má vykonávať, že je to skôr o tom zdraví, o tej disciplíne, o učenie k vytrvalosti, o učení k vytrvalosti a podobne, o sebarozvoji, čiže úplne, úplne celé zlé a ideme aj veľmi zlým smerom. A ja sa len bojím, aby to SNS a Andrej Danko aby aj z toho cestovného ruchu, tak jak tú krajinu šampiónov, aby nespravil ešte aj na ten cestovný ruch niečo ako krajina šampiňónov a teraz budeme opisovaný ako hubárska veľmoc, kde naozaj že sú neuveriteľné možnosti hubárčenia a o tom, ako môžme byť v tom najlepší, a budú vychádzať sprievodcovia a príručky a všetko, všetko možné. Že naozaj že zastavme sa, kým je ešte, kým je ešte čas. Nie je hanba to vziať späť, nie je hanba to nejakým spôsobom premyslieť, domyslieť, opraviť tam tie nezmysly, ktoré tam sú. Netvárme sa, že to naozaj bude stáť nula eur. Už len jeden papier A4, keď tam zmeníte tú hlavičku ministerstvo školstva za novú, tak jeden papier koľko stojí(?), teraz neviem, dva centy myslím. No tak už len to ako vieme kvantifikovať nejakým spôsobom. Netvárme sa naozaj, že aj celý ten rebranding, všetko to bude bezplatné a zadarmo. Naozaj, že nebláznime, kým je ešte čas.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj tebe, Inge, za tvoj príhovor. Už veľa bolo od kolegov a kolegýň povedané a ja sa chcem pristaviť pri tom, lebo ja to tak, najviac ma to tak tlačí, to odoberanie nezávislostí inštitúciám, či už teda protimonopolnému úradu, alebo štatistickému, alebo Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. A tento špeciálne teda mňa irituje, pretože ide prakticky odobrať nezávislosť a nielen cez zmenu menovania, ale aj cez zmenu spôsobu odvolávania, čo je jasne napísané tak, aby sa dalo na politickú objednávku odvolávať. Pričom, a to tu musí odznieť opakovane, že nezávislosť tohto úradu je kľúčová či už len kvôli tomu, aby tento úrad mohol kontrolovať štát, ale aj preto, že vykonáva tak dôležitú kontrolu súkromných zdravotných poistení. A ako to už vlastne aj pred chvíľou odznelo od kolegu Szalaya, že vlastne toto je celé déja vu, že my sa tak ako republika ale vlastne v tejto situácii že stále sa krútime okolo svojho vlastného chvosta dokola a dokola a dokola, že naozaj sa neponaučíme zo svojich vlastných chýb, naozaj chceme opäť zažiť situáciu, že nemusí to byť zrovna 400, ale môže to byť pre zmenu 500 mil. eur odleje sa z verejného zdravotného poistenia, ja teda nechcem maľovať čerta na... kríž, či jak sa to volá, hovorí, ale, ale že naozaj že neponaučíme sa? Veď práve táto historická skúsenosť by nás všetkých mala mobilizovať, by nám mala blikať nad hlavami kontrolka, a keď teda hovorím o mobilizácii, tak napríklad aj zajtra o osemnástej v jedenástich mestách na námestiach. Alebo keď nemôžete prísť, tak pokojne podpíšte petíciu. Jednoducho v tomto momente tu a teraz spoločne bojujeme za nezávislosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale nielen. Bojujeme naozaj o veľa.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Ďakujem ti, Ingrid, ja by som chcela zareagovať na časť tvojho príspevku, kde sa teda venuješ výborom a ich činnosti. A zaznelo to tu už aj od mnohých iných mojich kolegýň a kolegov a je to dobré povedať, akože ja som tu v Národnej rade nová, a teda reálne ma zarazila arogancia tejto koalície, ktorú si zjavne vychutnávajú. Na výbore pre kultúru a médiá sme boli na prvom výbore požiadaní, aby sme to teda spravili rýchlo, lebo veď plénum bude o pár minút a tam nám bude pani ministerka odpovedať. Akože teraz pár dní po tomto mi to znie úplne smiešne, že pani ministerka kultúry – a odpovedať. No ale dobre, my v PS tak nejak rátame aspoň so základnou slušnosťou a s tým, že keď človek niečo hovorí, tak to tak aj myslí. Je to naša kultúra, a teda zjavne nie každý tak rozmýšľa, čo však nie je teda dôvod na našu rezignáciu na kultivovanosť, práve naopak, zjavne jej sem treba priniesť viac.
No a na ďalšom výbore pre kultúru a médiá sme opäť boli v chvate a tiež na začiatku upozornení, že veď otázky si nechajte do pléna, a to sme boli pri prerokovávaní, ak sa to vôbec dá tak nazvať teda to prerokovávanie, rozpočtu. Kde je Pellegrinim sľúbených aspoň päť hodín na jeho prerokovávanie, tak to fakt teda neviem, stále hľadám. Mňa to reálne fascinuje inak, ako dokážu ľudia z koalície SMER, HLAS, SNS pred voľbami ľuďom narozprávať úplné nezmysly, podčiarknuť to po voľbách rečami o novej politickej kultúre a výsledok teda vidíme. A aj dnes, keď sme navrhli Petrovi Pellegrinimu, aby predradil návrh zákona o štátnom rozpočte na rok ´24, tak ani nemohol dať hlasovať, keďže bola Národná rada uznášanianeschopná. Je tu z koalície vždy len pár ľudí, ktorí to majú buď od šéfa za trest, alebo ako sľub k nejakej ďalšej funkcii pre tetu a synovca, napríklad aj na novom ministerstve majstra Danka.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Rečníčka veľmi presne opísala to, že ako sa súčasná koalícia snaží ovládnuť moc v tomto štáte, rozvrátiť právny štát, poťažne možno aj demokratické zriadenie. Robia to totižto s chirurgickou presnosťou, tak ako keby vôbec o nič nešlo. Napríklad nerušia špecializovaný súd, ale zrušia prokuratúru. Rušia ju preto, lebo nikde v Európe podľa nich neexistuje. Znižujú tresty, lebo sa chcú prispôsobiť Európe. Nezrušia inštitút spolupracujúceho obvineného, hoc nadávajú naňho, že sú to udavači, ale trestným návrhom, návrhom zákona tak zošnurujú jeho použitie, že nakoniec bude odstíhaný policajt, ktorý sa snaží obvineného podľa zákona poučiť, presvedčiť, aby preňho možno výhodnejšie pozície využil v tomto poňatí Trestného poriadku. A tak ďalej by som mohol hovoriť, len o tom chcem hovoriť až v svojej reči, keď sa dostanem k tomu rečníckemu pultu, že ako strašne zavádzajú a klamú, a účelovo sa tvária, že v podstate len chcú napraviť právny štát. Pravda je tá, že ho chcú rozvrátiť a využiť ho v svoj prospech. Tento zákon, o ktorom tu teraz hovoríme, má by až tá posledná čerešnička, keď v podstate politicky ovládnu všetky nezávislé kontrolné inštitúcie, že keď už nebude možné reálne policajne odhaľovať závažnú kriminalitu organizovanú, tak aby náhodou niektorí z tých nezávislých štátnych inštitúcií svojou činnosťou nezávislou nepreukázal, že predsa len existuje protiprávna činnosť, ako je páchaná, kto ju... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Inge, tvoj idealizmus je naozaj pozoruhodný, len škoda teda, že nie je infekčný. Hovoríš, že Slovensko je založené na hodnotách spravodlivosti, právneho štátu, rešpektu k menšinám. A kiež by si mala pravdu, ale zdá sa, že Slovensko od svojho vzniku, ktoré ho nič nestálo a nič nemuselo obetovať, zatiaľ iba hľadá svoju tvár a k osvojeniu si hodnôt, o ktorých si hovorila, my sme ešte vôbec nedospeli. Keby tomu tak bolo, ako hovoríš, tak by sme dnes tu nesedeli a neriešili donekonečna to, čo teda riešime.
A ak má niečo Slovensko spoločné s hodnotami, o ktorých hovoríš v tejto snemovni, tak len to, že sú obsiahnuté v ústave, na ktorú sme všetci položili ruku a sľúbili teda, že ju budeme dodržiavať. A vidíš tú realitu? Ukázalo sa v minulých dňoch, že pán Gröhling a ja sme milovníci výrokov pani Thatcherovej. Takže ešte jeden použijem na túto tému a povedala, že zákony nemajú byť napísané na papieri, ale v srdciach ľudí. A my sme zatiaľ len pri tom papieri. (Potlesk.)