Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

28.11.2024 o 17:14 hod.

PaedDr.

Viera Kalmárová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 28.11.2024 17:14 - 17:29 hod.

Viera Kalmárová Zobrazit prepis
.. sa nepodarilo vysvetliť ani náklady na obstaranie informačných technológií v časti systémy vnútornej správy vo výške 825-tisíc čo sú rádovo vyššie náklady v porovnaní s inými ministerstvami. Jeho vysvetlenie, že ide o vstupné náklady novovznikajúceho ministerstva sa ukázali ako úplne, úplne nepravdivé, pretože je zjavné, že v rozpočte na roky 26 a 27 sa ráta s tou istou sumou. A pre porovnanie ministerstvo školstva v tejto položke má 400-tisíc eur. Ministerstvo školstva s rozsiahlym rezortom 400-tisíc eur, ministerstvo športu a cestovného ruchu respektíve naopak 825-tisíc eur. A potom nasledoval reprezentant akadémie vied, ktorý okrem iného uviedol, že sa zvyšuje administratívna záťaž jeho ľudí, počet, ktorých sa v dôsledku konsolidácie znížil a ktorí zabezpečujú činnosti s administrovaním výkonnostných zmlúv. Výkonnostné zmluvy je veľmi dôležitý prvok moderného financovania tejto inštitúcie. Ich mzda je na úrovni 1600 eur. A nezaangažovaný divák by tieto tri jednoaktovky, ktoré sa odohrali na výbore mohol vnímať ako nejaký govolovský smiech cez slzy a to preto, lebo jeden vie, že má málo a ide hľadať. Iný má veľa a nevie prečo. A tretí má málo, ale ten už rezignovane ani nič nepýta. Čo takto to tam vyzeralo. V tomto pestrom kotly kedysi tematicky čistého výboru pre vzdelávanie mládež a šport sa teda rokovalo o rozpočtoch a víťazom bolo ministerstvo cestovného ruchu a športu bez ktorého by sme sa v ťažkých časoch určite zaobišli. A porazenými ostali vzdelávanie a veda, na ktorých stojí budúcnosť tejto krajiny. A darmo štátny tajomník ministerstva financií tvrdil, že tým víťazom je ministerstvo školstva. Pokúsim sa dokázať analýzou výdavkov regionálneho školstva, regionálneho školstva, že sa pán štátny tajomník mýlil. Výber toho segmentu z celkového rozpočtu ministerstva školstva súvisí s tým, že výdavky na regionálneho školstvo tvoria až 65 % celkového rozpočtu ministerstva. A teraz čo je pravda, pravdou je to, že budúcoročné výdavky sú rozpočtované v regionálnom školstve na úrovni 3 mld. 866 mld. čo je 832 mil. eur viac ako v roku 2024. To je 21,5 %, to vyzerá ako ohromné veľké číslo. Ale v skutočnosti však takmer 560 mil. je presun financií zo samospráv v dôsledku zmeny financovania materských škôl. Aby som bola korektná, ministerstvo k tejto sume nad rámec delimitácia z vlastného rozpočtu pridáva cirka 53 mil. Ďalších 40 mil. je určených na krytie výdavkov spojených s novelou zákona o odborných a pedagogických zamestnancoch. Ide o zvýšenie, ktoré súvisí s kompenzačným príspevkom pre niektoré kategórie zamestnancov. Ale k tejto téme sa tiež ešte neskôr vrátim. Ďalších 20 mil. súvisí s krytím výdavkov na zvýšené zdravotné odvody pre zamestnávateľov regionálneho v školstve. Viete, že z 10 % stúpli na 11 % a teda ministerstvo to dofinancováva. Viac ako 6 mil. bolo pridaných v súvislosti s vyšším počtom žiakov než v uplynulom období. Ide teda o normatívne prostriedky. Kto teda tejto téme úplne nerozumie alebo, alebo nikdy sa ňou nezaoberal tak školy sú financované dnes na základe normatívu, ktorý celkový objem tých prostriedkov sa odvodzuje od počtu žiakov. A ten normatív sa delí na dve časti. Je mzdový normatív a prevádzkový normatív. A teraz chcem povedať, že tá jednotková hodnota prevádzkového normatívu sa nezmenila. Takže nie je vôbec zrejmé ako si školy poradia so zvýšenou DPH na 23 % a s očakávaným rastom nákladov na teplo a plyn. Už len tieto obligatórne výdavky sú v celkovom súčte okolo 686 mil. eur. Zvyšok tvoria výdavky, ktoré majú síce pozitívny charakter, ale ministerstvo nemalo inú možnosť ako ich zaviesť, keďže viaceré z nich súvisia so záväzkami plánu obnovy a odolnosti. Najväčšiu položku tvoria tie prostriedky, ktoré sú smerované do podporných opatrení, to hovoril aj pán minister Kamenický dnes v úvodnom slove, ktoré sú zvýšené takmer o 122 mil. eur a ďalších 6 mil. eur súvisí so zavedením právneho nároku na materskú školu v prípade detí od 4 rokov veku. A teda v súčte s predchádzajúcimi nevyhnutnými výdavkami sme už na sume viac ako 800 mil. Chcem povedať, že stalo sa iba to, čo bolo nevyhnutné. Nič viac. Do vzdelávania v roku 25 pôjde menej ako rok predtým. Ak to zoberieme cez podiel hrubého domáceho produktu. V minulom roku to bolo 4,5 %, v roku 25 to bude, to budú 4 % HDP, v Českej republike je to 5 %. Pre mňa nezodpovedanou otázkou však ostáva efektivita prostriedkov, ktoré smerujú práve do podporných opatrení. Keďže finančné prostriedky majú slúžiť okrem iného na zvýšenie počtu pedagogických asistentov a iných podporných profesií. Ich počet má síce vzrásť, ale neriešia sa však problematické otázky týkajúce sa ich zneužívania vo vyučovacom procese. V praxi sa bohužiaľ na rôznych školách potvrdzuje, že asistenti suplujú činnosť učiteľov, ktorí sú v danom čase neprítomní alebo dokonca nahrádzajú tých, ktorí v systéme chýbajú a to je naozaj veľký problém. Ďalšia vec, nie je vôbec jasné aký je optimálny počet tých pedagogických zamestnancov a podporných zamestnancov, ktorí majú zabezpečovať poskytovanie nárokovej podpory deťom a žiakov. A podľa ktorého by sa dalo posúdiť do akej miery napĺňame záväzky, ku ktorým sme sa zaviazali v pláne obnovy a odolnosti. Čiže vynakladáme na tento účel viac ako 130 mil. eur, ale negarantujeme žiadnu efektivitu. Do kategórie výdavkov, kde existujú pochybnosti o efektivite vynaložených prostriedkov patrí aj kompenzačný príspevok pre pedagogických a odborných zamestnancov, ktorý má v budúcom roku dosiahnuť výšku takmer 100 mil. eur 99. A má stabilizovať niektoré skupiny zamestnancov. A v čom spočíva problém hneď na prvý pohľad? V tom, že nie úplne férovo minister školstva zarátava celú sumu na kompenzačný príspevok do zvyšovania platov všetkých pedagogických a odborných zamestnancov v budúcom roku. Lebo väčšine ľudí pracujúcich v školstve totiž tento príspevok finančnú odmenu vôbec nezvýši. A druhý problém, pozitívny účinok kompenzačného príspevku je otázny aj preto, lebo neexistuje analýza, ktorá by potvrdzovala, že stabilizujem chýbajúcich pedagógov v systéme. Výskumy zo zahraničia skôr naznačujú, že je to neefektívny nástroj pokiaľ učitelia nebudú zaviazaní ustať nejaký čas v tej škole, v ktorej ten príspevok poberajú. A toto na Slovensku neplatí. Učiteľ sa kedykoľvek môže presunúť zo zamestnania v iste škole aj do iného sektoru ako je sektor vzdelávania bez akejkoľvek náhrady. No a keďže sme pri platoch, tak zásadnou prekážkou podpory zákona o rozpočte okrem tých systémových nedostatkov, ktoré spomínali aj moji kolegovia predrečníci je nesplnenie záväzku v programovom vyhlásení a to jest teda tá každoročná valorizácia platov pedagogických a odborných zamestnancov. Viete, ja by som na mieste odborárov za žiadnych okolností nepristúpila na dohodu, že učitelia v budúcom roku dostanú jednorazový príspevok 800 eur a v ďalšom roku 5 % zvýšenie. Požiadavky školských odborárov na 10-percentné zvýšenie platov sú opodstatnené a je to absolútne minimum toho čo by sa malo udiať. No a teda prečo by sa tak malo udiať aj to treba povedať. Máme čerstvú hoci už recyklovanú skúsenosť, že si nevieme predstaviť nemocnice bez lekárov a sestier. A rovnako platí, že môžeme mať špičkovo vybavené školy bez učiteľov, psychológov a ďalších nemôžu plniť svoj účel. A dnes sme v situácií, že v najbližšej budúcnosti bude chýbať najmenej 2-tisíc učiteľov a nebude ich mať kto nahradiť. Pýtali sa, disponujeme všelijakými výskumami, prieskumami a tak ďalej a z posledného výskumu, nebol to len prieskum, medzi študentami, absolventami stredných škôl, ktorí kedysi koketovali s myšlienkou, že by vstúpili do pedagogických služieb a neurobili tak, tak polovica z nich uviedla, že si túto profesiu nevybrali z dôvodu nízkych platov. Tretina sa rozhodla nezvoliť si ho pre nízku úroveň spoločenského uznania a štvrtina pre vysokú mieru pracovného stresu. A to je v súlade so skutočnosťou, teraz sa presúvam na vysoké školy, ktoré pripravujú ľudí do pedagogických služieb do sektoru vzdelávania a v roku 2021 sa na učiteľských pozíciách zamestnalo menej ako 39 % absolventov pedagogických študijných programov. To znamená, že naozaj školstvo je pred personálnym kolapsom. Platy učiteľov na Slovensku sú v súčasnosti nižšie než platy ostatných vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov. Je to zhruba o teda necelú tretinu. Po celoštátnom štrajku učiteľov v roku 2022 došlo v roku 2023 k dvom zvýšeniam platov. V januári o 10 % a v septembri o 12. A zdá sa, že to bolo veľa. Ale napriek tomu, napriek týmto zvýšeniam sa reálne mzdy učiteľov nezlepšili. Naopak, vďaka rekordnej inflácii klesli o 5 %. A tiež sa vrátim k jednej veci, ktorú sme tu prerokúvali nedávno. Išlo o rast minimálnej mzdy. Ja nemám nič proti tomu, aby, aby tie najnižšie platové skupiny, príjmové skupiny teda zarábali viac. Ale v kontexte s platom začínajúceho učiteľa prichádza k istému paradoxu. Začínajúci učiteľ, je to vysoko kvalifikovaná profesia, ktorá sa viaže s ukončením druhého stupňa vysokej školy, tak nástupný plat je 1 161 eur. A v roku 2027 by minimálna mzda pre nízko kvalifikované skupiny zamestnancov sa mala priblížiť k tisícke eur. Toto naozaj nie je fér. A kto chce komprimát toho ako vyzerá stav slovenského školstva tak mu odporúčam, aby si prečítal aspoň nadpisy kapitol materiálu, ktorý sa volá revízia výdavkov na základné a stredné školy, ktorý bol zverejnený minulý týždeň. Pár z nich zacitujem. Jedna kapitola názov "Výsledky základných a stredných škôl sú slabé a za málo peňazí". Ďalšia kapitola "Výsledky zaostávajú aj za podobnými krajinami nie len tými najvyspelejšími". Ďalšia kapitola "Výdavky na základných a stredných školách sú nižšie ako v okolitých krajinách". A ten istý dokument, ktorý teraz citujem obsahuje aj posolstvo UNESCO z roku 2015, ktoré deklarovalo toto "Vzdelávanie ako základ dlhodobej prosperity spoločnosti by malo patriť medzi najdôležitejšie oblasti verejných politík". A ja sa pýtam prečo to neberieme úplne s plnou vážnosťou a prečo tomu nechceme uveriť? Minule som sa stretla s jedným riaditeľom, ktorý bojuje s nedostatkom personálu a povedal jednu vec, ktorá je na prvý pohľad ako smiešna, vtipná ale je hrozná. Povedal mi, že vieš v akej som situácii? Keď ..
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.11.2024 17:10 - 17:10 hod.

Viera Kalmárová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Ku kvalite štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2025 a k výhľadu na ďalšie dva roky sa určite kompetentnejšie vyjadrili moji kolegovia, ktorí v tejto oblasti disponujú dlhoročne získanou expertízou. Určite bude lepšie ak sa vo svojom príspevku zamieram na tie časti rozpočtu, ktoré majú saturovať vzdelávanie, vedu a výskum. V súvislosti s nedávnym úmrtím profesora Traubnera reprízovali jeho medailón v Slovenskom rozhlase a medzi iným pán profesor povedal, že vyspelá spoločnosť je taká, ktorá je tvorená zdravými, vzdelanými a kultúrou formovanými ľuďmi. V kontexte čias, ktoré žijeme v tomto priestore a v čase, kde je zdravotníctvo, vzdelávania a kultúra v stave klinickej smrti sa zdá, že sa k týmto spoločnostiam nepripojíme. A aj v tomto prípade som prenechala komentár z prirodzených dôvodom k téme zdravotníctvo pánovi Dvořákovi a k téme kultúry sa vyjadrí zrejme pani Jaurová. A teraz teda k tomu vzdelávaniu. Začnem svojim hlbokým zážitkom z rokovania z minulotýždňového rokovania výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Zámerne uvádzame celý názov lebo pôvodne som bola veľmi pohoršená tým, čo všetko možno prilepiť k téme vzdelávania a vedy a čo v podstate vyjadruje aj postoj tejto koalície k významu vzdelávania. Ja pre seba nazývam náš výbor Ein Kessel Buntes a možno si niektorý pamätajú, že to bol kabaretný program nemeckej televízie z čias socializmu. Ale v tomto prípade, v prípade toho minulotýždňového zasadnutia tohto pestrého kotlíka, to bolo pre mňa veľmi užitočné. Okrem iného teda, po prvýkrát sa do programu rokovania dostal návrh rozpočet, okrem teda návrhu rozpočtu ministerstva školstva, veľkého rozpočtu, dostal sa aj rozpočet ministerstva cestovného ruchu a športu a samozrejme teda aj Slovenskej akadémie vied. Čo teda užitočné priniesol tento pestrý kotlík. Ukázalo sa, že minister Drucker si je vedomý, že sa v otázke valorizácie platov pedagogických a odborných zamestnancov neplní programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa teda vláda zaviazala ku každoročnej valorizácii a mieni hľadať rezervy vo vlastnom rezorte. A k tomu neskôr lebo mne absolútne nie je zrejmé, kde nájde v rezorte cirka, necelých teda 400 miliónov eur. To naozaj neviem. V ďalšom kole s ťažkosťami predstavil rozpočet štátny tajomník ministerstva cestovného ruchu a športu, pán Krišanda. Veľmi nedôveryhodne vysvetľoval vyčíslené náklady na mzdy, kde priemer na zamestnanca sa pohyboval na úrovni 2 500 eur. Jeho tímu sa nepodarilo vysvetliť ani náklady na obstaranie informačných technológií v časti systémy vnútornej správy vo výške 825 tisíc, čo sú rádovo vyššie náklady v porovnaní s inými ministerstvami. Jeho vysvetlenie, že ide o vstupné náklady...
Skryt prepis
 

28.11.2024 14:37 - 14:37 hod.

Viera Kalmárová
Ďakujem veľmi pekne, pán minister, za prečítanie stanoviska ministerstva pôdohospodárstva a dovoľujem si vás požiadať, či by sme nemohli dostať k dispozícii toto stanovisko.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.11.2024 16:04 - 16:06 hod.

Viera Kalmárová Zobrazit prepis
Ďakujem. Viete toto nie je iba príbeh pána Huliaka a Lucie Plavákovej toto je príbeh o slovenskej politike, vôbec nie sú zriedkavé prípady kedy sú poslanci hnutia Progresívneho Slovensko označované za fanatikov, za pliagu, za rakovinu spoločnosti, za extrémistov a výrok, ktorý smeroval na adresu pani Plavákovej ja opakovať naozaj nebudem. Tieto výroky sú vlastné najmä poslancom koalície, resp. najhlasnejšie ju formulujú poslanci, ktorí boli súčasťou klubu SNS, tam patrí aj pán Huliak a aj tým, ktorí ostali ešte v tom decimovanom klube a ktorí ešte resuscituje pán Muňko. A nie je to len o vlastnostiach pána Huliaka, ale v širšom kontexte aj o tom akú politiku reprezentuje a akú politiku tento parlament toleruje, o tom to je. Na prvý pohľad sa zdá, že ide o konflikt, alebo názorový stred medzi konzervativizmom a liberalizmom, ale vôbec to tak nie. Ide o konflikt rôznorodého prístupu k politike, ide o to či je v politike prípustné klamať, manipulovať, mačisticky a vulgárne sa správať alebo preferujeme takú politiku, ktorá je zodpovedná, ktorá nerozdeľuje spoločnosť a rešpektuje všetky skupiny občanov vrátane menšín.
Jednoducho politiku, ktorá je predvídateľná a ktorá nepodlieha konaniu a vrtochom obskurnych postáv, o tomto to je, tento príbeh. Tento príbeh o slovenskej politike.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.11.2024 10:24 - 10:26 hod.

Viera Kalmárová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Viete. O tom, že Rudolf Huliak nie je muž jemných spôsobov teda, že nie je džentlmen nepochybuje nikto a vedeli sme to skôr než sa stal poslancom. A dalo by sa povedať, že je mužom z toho opačného spektra vlastnosti. Ale čo považujem za podstatné. Je úplne zrejmé, že tento človek nemá intelektuálnu výbavu na to, aby rozoznal rozdiel medzi autentickým a originálnym výrokom a citáciou či parafrázovaním rozhodnutia Ústavného súdu. A už len tento intelektuálny hendikep ho diskvalifikuje pre plnenie úloh, ktoré predseda výboru má plniť. Na rozdiel od neho pani Plaváková sa k vecným témam vyjadruje vecne bez emócií, odborne ako právnička. Nikoho neuráža, nedotýka sa ľudskej podstaty ani pána Huliaka. Aj, keď k tomu pán Huliak ponúka príležitostí viac ako dosť. A napriek tomu čelí hulvástvu Huliaka. Tomuto musíme zabrániť minimálne v tomto priestore. Ja to považujem za našu svätú povinnosť aj, keď nemáme žiadnu nádej, že zmeníme vnútorný svet pána Huliaka. Ale minimálne ho môžeme a dokonca si myslím, že musíme zbaviť tej reprezentatívnej funkcie, ktorú teraz plní. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.10.2024 10:53 - 10:55 hod.

Viera Kalmárová Zobrazit prepis
Ja by som nechcela polemizovať s pani poslankyňou Remišovou, len by som pridala vysvetlenie k tej prvej časti jej príspevku. Keďže niečo tuším o tom, ako je táto oblasť, ktorá je dôsledkom konania alebo uplatnenia kompetencie hlavného školského inšpektora, upravená v zákone. Tento návrh, tá blokácia na tri roky v prípade odvolaného riaditeľa zúčastniť sa výberového konania je zmäkčením súčasného stavu. V § 3 ods. 1 zákona 596 sa jasne uvádza, že doposiaľ odvolaný riaditeľ nikdy nemal šancu vyhrať výberové konanie a stať sa riaditeľom. Takto tam upravené je. A toto je zmäkčenie. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka, nie je úplne pravda, že nie sú definované dôvody pre odvolanie riaditeľa. Sú, sú uvedené v §13 ods. 15,16,17, kde je napísané, čo sa považuje za závažné dôvody, na základe ktorých možno buď školu vyradiť zo siete, alebo odvolať riaditeľa. A pokiaľ ide o zabezpečenie materiálno-technických podmienok, je tam poznámka, že povinných materiálnych podmienok. To je to minimum, na základe ktorého možno dosiahnuť profil absolventa školy. A pokiaľ škola nie je schopná dosahovať alebo vyprofilovať svojho absolventa v zmysle požiadaviek, tak je vôbec otázka, či by mala existovať, nie že či by ju mal riadiť nejaký človek.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.10.2024 10:14 - 10:27 hod.

Viera Kalmárová Zobrazit prepis
18-2
Hovorím to preto, lebo to platí samo osebe na základe medzinárodných dokumentov, že v prípade národnostných škôl je to takto. Problém vidím v tom, že ako keby existovala akási nádej alebo úvaha o tom, že ak sa rómska škola stane národnostnou, tak už ju nebudeme považovať za segregovanú. Neberiem úplne argumentáciu, že keď Rómovia získali status samostatného etnika a keďže existujú národnostné školy aj pre iné etniká, napríklad pre občanov, ktorí sa hlásia k maďarskej národnosti, tak analogicky sa bude postupovať aj v prípade Rómov. Ja som presvedčená, že nemožno hľadať ekvivalent medzi národnostnou školou s vyučovacím jazykom maďarským, do ktorej chodia deti z prevažne štandardného sociálneho prostredia a školou, do ktorej chodia deti väčšinou alebo výlučne z marginalizovaných rómskych komunít. Táto druhá skupina žiakov sa vzdeláva v segregovaných podmienkach najmä preto, že ich kultúrne, ekonomické a sociálne charakteristiky sú diametrálne odlišné od majoritného obyvateľstva a potom až táto odlišnosť vytvára rasové predsudky. A prečo som presvedčená, že rómska škola, ktorá získa štatút národnostnej školy bude naďalej školou segregovanou? No je to preto, lebo naďalej ostane školou, kde sa budú vzdelávať výlučne deti zo sociálne vylúčených komunít. A je pritom jasné, že iba etnicky a sociálne zmiešaná škola je priestorom, ktoré je oveľa vhodnejšie pre nadobúdanie ľudského kapitálu. Ide o to, že ľudský kapitál závisí od množstva vzťahov s ľuďmi iného pôvodu, inej kultúry, iného sociálneho postavenia a čím je pestrosť kontaktov väčšia, tým je viac človek ako nositeľ týchto kontaktov schopnejší integrovať sa do spoločnosti. Ľudský kapitál priamo ovplyvňuje schopnosť jednotlivcov prijímať zmeny v socioekonomickom prostredí. Ale deti, ktoré sú vzdelávané segregovane a sú výlučne v kontakte s ľuďmi zo sociálne vylúčeného spoločenstva, túto prispôsobivosť nemajú. A takto sa konzervuje rozdelená spoločnosť. Preto si myslím, že to k desegregácii neprispeje. Ja rozumiem, že ide o veľmi komplexný problém, keď hovoríme o priestore, v ktorom žijú výlučne ľudia s takýmto socioekonomickým statusom. Ja rozumiem, že môže existovať problém umiestniť ich do iného prostredia, to rozumiem a rozumiem aj to, že prvou a počiatočnou šancou, čo môže teda ministerstvo školstva urobiť, lebo je to nadrezortný problém, je zvýšiť kvalitu vzdelávania. S tým ja súhlasím. Len potom trochu ma mätie ten prívlastok národnostná škola v znení zákona, že nie je segregovaná, lebo ona bude aj naďalej.
Samostatnú skupinu zmien vo vládnej novele reprezentuje tá, s ktorou bol na samom začiatku malý problém, ale po následnom pozmeňujúcom návrhu vládnych poslancov vznikol problém značného rozsahu, ktorý bol teda popravde povedané neskôr zmiernený ingerenciou pána ministra. A to naozaj kvitujem a zaslúži si to ocenenie. Vládny návrh zákona v pôvodnom návrhu stanovil pravidlá, za ktorých bude možné sprístupniť žiakom obsah vzdelávania, ktorý je nad rámec školského vzdelávacieho programu a katalógu inovácií. Tie pôvodné pravidlá niesli v sebe dve posolstvá. Prvým bolo, že ak je nejaký obsah súčasťou štátneho vzdelávacieho alebo školského vzdelávacieho programu a katalógu inovácií, tak tento obsah nepodlieha vôli rodičov, či má, alebo nemá byť deťom sprístupnený. Jednoducho bude. A to považujem za správne.
Pôvodný vládny návrh ďalej deklaroval, že ak obsah nad rámec prerokuje, to podčiarkujem to slovo prerokuje, pedagogická rada a súčasne rada školy, informovaný súhlas sa od rodičov nebude vyžadovať. A v prípade, že by neplatila táto prvá podmienka, prichádzala do úvahy požiadavka na udelenie súhlasu rodičov. Túto úpravu som síce považovala za nadbytočnú, lebo podstatné je, či každý prvok výchovy a vzdelávania je v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania, tak ako ich uvádza školský zákon, a zároveň, či je naplnené právo rodiča, tak ako ho definuje § 144 ods. 6 školského zákona, podľa ktorého tento rodič má právo, aby sa v rámci výchovy a vzdelávania poskytovali deťom a žiakom informácie a vedomosti vecne správne, mnohostranne a v súlade so súčasným poznaním sveta. Mimochodom, ani vládny návrh, ani koaličné poslanecké návrhy, lebo už hovorím o dvoch, podmienku súladu obsahu takéhoto nového obsahu s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania neuvádzajú. Čiže aj to bude súčasťou pozmeňujúceho návrhu.
Podľa poslaneckého koaličného návrhu sa nadrámcové vzdelávanie malo uskutočniť, to bol ten prvý návrh, uskutočniť iba vtedy, ak s ním bude súhlasiť pedagogická rada, čiže už nie prerokúvať, ale súhlasiť, a rada školy, a zároveň, ak zákonní zástupcovia s takýmto obsahom nevyjadria nesúhlas. Čo je nesmierne zaujímavé, dostala sa tam vtedy ešte jedna podmienka a tou je vyžadovanie súhlasu všetkých zástupcov rodičov v rade školy.
A teraz keď si predstavíme tú situáciu, že rada školy na základnej škole má zvyčajne jedenásť žiakov, z toho štyria sú rodičia, stačilo by, aby nevyjadril súhlas ktorýkoľvek z rodičov a nie preto, že by nesúhlasil, ale z nejakých objektívnych dôvodov, môže byť chorý, môže byť, ja neviem, na služobnej ceste a tak ďalej. Tak táto podmienka sa ani nedá naplniť.
No a tá druhá podmienka teda bola viazaná na informovaný súhlas. Našťastie podmienka súhlasu všetkých členov rady za rodičov bola z pozmeňovacieho návrhu vyňatá, v čom ja osobne nevidím žiadny problém. Nie je problém v informovaní rodičov. Tak ako sa im poskytuje informácia o školskom vzdelávacom programe, rozhodne by mali dostať informáciu aj o tom, čo bude obsahom vzdelávania a kto ho bude uskutočňovať pri nadrámcovom vzdelávaní. Ale v čom zase vidím problém celej tejto motanice, ktorá nastala okolo tejto témy. Podľa môjho názoru tento návrh spôsobí interpretačné problémy, lebo rôzne skupiny budú mať rôzne názory na to, čo je súčasťou školského vzdelávacieho programu a inovácií a čo už nie je. A do celého toho procesu sa zapoja nejaké inštitúcie, ktoré majú právo takéto veci hodnotiť. Školy sa budú musieť vysporadúvať so zbytočnými administratívnymi a organizačnými krokmi. To napokon vo výbore priznal aj pán minister. Deťom tých rodičov, ktorí so vzdelávaním nebudú súhlasiť, bude škola zabezpečovať náhradný program. Tento návrh je aj vyjadrením nedôvery v odborníkov, ktorými sú pedagogickí zamestnanci a vedenie škôl. Zo zákona, zo zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve vyplýva, že riaditeľ nesie vrcholovú zodpovednosť za celú kvalitu výchovy a vzdelávania. To znamená, že je prvý so svojím tímom, ktorý by mal overiť, overiť to, či obsah vzdelávacej aktivity je vecne správny, mnohostranný a v súlade s princípmi a cieľmi.
Zo širšieho pohľadu tento návrh podľa môjho názoru prispieva nejakým spôsobom ku kríze demokracie. Každá kríza demokracie sa začína vyjadrovaním nedôvery v inštitúcie a škola inštitúciou je. Ako keby z tohto návrhu implicitne vyplývalo, že školu považujeme za miesto, kde sa môže predpokladať ohrozovanie mravnej výchovy detí, deformovanie ich osobností a prezentovanie nejakých šarlatánskych výmyslov. Ale takto to nie je. To ja by som sa tých škôl v tomto prípade zastala.
Na záver teda chcem povedať, že samotné jadro predloženého materiálu, ktorým je novela 597, podporujem v plnom rozsahu. Aj keď ako som spomínala, bolo možné niektoré veci vylepšiť. Mnohé zmeny v tých ďalších novelách sú pozitívne. Ale aj v rámci tých pozitívnych zmien sa ďalšími normami trochu devalvuje celkový charakter predloženého materiálu. Sú tam aj také zmeny, ktoré vzbudzujú alebo taká zmena, ktorá vzbudzuje oprávnené obavy z jej zneužitia, a to sú tie národnostné školy, rómske. Alebo sú nadbytočné a budú komplikovať život škôl, a to je tento informovaný súhlas.
Toto hodnotenie z mojej strany nemá úplne politický charakter, skôr by som si osobovala povedať, že išlo skôr o odborný pohľad na vec. 99 % zmien sú zmenami pozitívnymi a zlomok z nich môže vzbudzovať obavy. Nie je to však zásadný dôvod, aby sme ignorovali všetko, čo je v návrhu správne, dobré a užitočné. Progresívne Slovensko sa pri hlasovaní na konci dňa zariadi podľa toho, aké ďalšie pozmeňovacie návrhy budú, alebo nebudú prijaté. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.10.2024 10:05 - 10:05 hod.

Viera Kalmárová Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, vážení poslanci, už v prvom čítaní k sérii ďalších šiestich novelizovaných zákonov, ktoré sa menia v súvislosti so zmenou zákona 597/2003 o financovaní regionálneho školstva, som urobila krátky exkurz do zmien z hierarchie ich významu a to len preto, aby bolo jasné, ktoré zmeny boli podstatné a ktoré boli možno kozmetické. Vtedy som jasne povedala, že kľúčovou bola zmena financovania predprimárneho vzdelávania. Myslím si, že materským školám a celej spoločnosti veľmi dobre padlo, že štát deklaroval, aký význam pre neho má predprimárne vzdelávanie, a že týmto krokom garantuje jeho udržateľnosť a rozvoj. S týmto súvisia aj ďalšie zmeny, ktoré sú v absolútnom poriadku. Tie zmeny boli prijímané aj väčšinovou časťou odbornej verejnosti a napokon to bol aj dôvod, prečo sa tento cieľ stal súčasťou plánu obnovy a odolnosti.
Medzi prvým a druhým čítaním však v iných častiach predložených zmien ministerstvo školstva prostredníctvom vládnych poslancov predložilo pozmeňujúci návrh, pričom niektoré jeho časti naozaj vylepšujú pôvodný návrh, teda vládny návrh. Ide napr. o to, že príspevok na podporné opatrenia sa má poskytovať nielen žiakom, ale aj deťom. Upravil sa, optimalizoval sa mzdový a prevádzkový normatív v závislosti od veľkosti materskej školy. Ďalšie dobré veci, pozitívne veci sa týkali vytvárania podmienok pre zabezpečenie a vymožiteľnosť povinného vzdelávania pre deti odídencov z Ukrajiny, precizovali sa niektoré procesy spojené s prijímaním žiakov na stredné školy a tak ďalej. Ale keď sme pri samotnom zákone 597 o financovaní regionálneho školstva, je na škodu veci, že ministerstvo školstva ani vo vládnom návrhu a ani vládni poslanci vo svojom návrhu nevyužili príležitosť preukázať, že štát má rovnaký prístup ku všetkým deťom a žiakom bez ohľadu na to, do akého variantu neštátnej školy chodia. V súčasnosti platí, že pokiaľ v obci nie je zriadená materská škola alebo základná škola, alebo škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a v obci nie je vlaková doprava, alebo je aj vlaková, aj autobusová doprava a v obciach, v ktorých je len autobusová doprava, tak zákonní zástupcovia majú nárok na preplatenie dopravného iba do školy v obci, s ktorou má daná obec zriadený spoločný školský obvod alebo do najbližšej cirkevnej školy. Ale deti, ktoré sa rozhodnú, resp. ich rodičia sa rozhodnú, že deti sa budú vzdelávať, ak v obci nie je základná škola, v súkromnej škole, tak takúto podporu nedostanú.
Vzniká úplne paradoxná situácia, že ak je v obci vlakové spojenie, ale aj základná škola a materská škola, rodičia, ktorí sa rozhodnú vzdelávať svoje dieťa v inej škole, v inej obci, majú dopravu zadarmo, nech chodia kamkoľvek. Majú školu, majú dopravu zadarmo, lebo je tam vlak. Ale pokiaľ v obci nie je žiadna škola, tak to dopravné dostanú preplácané len tí, ktorí idú do verejných škôl a cirkevných škôl. Nie je to úplne v poriadku podľa môjho názoru.
Nemôžem nespomenúť svojou povahou pozitívne opatrenie, mimochodom, je takisto záväzkom v pláne obnovy a odolnosti a tým je nastavenie systému včasného varovania pred predčasným ukončením školskej dochádzky. Ide o systém, nech si o jeho nastavení a jeho logike myslíme čokoľvek, ale tento systém má na základe jasných kritérií identifikovať takých žiakov, ktorí smerujú k predčasnému ukončeniu školskej dochádzky. Ide o veľmi vážny problém, lebo Slovenská republika patrí k mála krajinám, možnože je aj jediná krajina, kde počet takýchto žiakov stúpa a nie klesá. Táto skupina žiakov, ktorá je identifikovaná v rámci tohto systému, má následne nárok na podporné opatrenia, pričom najčastejšie ide o doučovanie. Ale paradoxne je však vznik varovného systému, ktorý má pôsobiť preventívne, kým nie je neskoro, tak paradoxne došlo k zmene katalógu podporných opatrení, kde žiak čeliaci tomuto riziku, sa k podpore nedostane.
V predchádzajúcej verzii mal žiak z rizikovej skupiny nárok na doučovanie v rozsahu 40 hodín a po nedávnej zmene iba na 16 hodín. Neviem si predstaviť, že by išlo o postačujúci počet, ak má žiak hlbšie vzdelávacie problémy vo viacerých predmetoch. Zároveň z katalógu vypadli niektoré skupiny žiakov, ktoré mali nárok na doučovanie. Napríklad sa už netýka tých, ktorým sa výrazne a náhle zhoršil prospech o dva stupne napriek tomu, že do školy chodil. Takže keď sa z dvojkára teraz stane štvorkár, podporné opatrenie mu nepatrí a budeme čakať, kým na vysvedčení nebude mať nedostatočnú. Čiže táto novela síce zavádza systém včasného varovania, ktorý má zabezpečiť včasnú intervenciu, ale nemáme dostatočný rozsah podporných opatrení a nie je určený pre všetky cieľové skupiny. Tým podľa môjho názoru ten systém stráca na sile a význame.
Špeciálne sa chcem krátko dotknúť zákazu používania elektronických komunikačných prostriedkov. Na začiatok chcem povedať, že sa hlboko stotožňujem s potrebou regulácie, a dokonca som mala pripravený vlastný návrh, ak by s ním ministerstvo neprišlo. Napriek tomu v návrhu vidím jeden problém a tým je nevytvorenie právneho rámca pre reguláciu v stredných školách. Mnohé stredné školy vo svojich školských poriadkoch používanie týchto zariadení regulujú, čo neznamená, že ich striktne zakazujú, ale určujú pravidlá. A v prípade porušenia týchto pravidiel dočasne žiakom tento prostriedok odoberú. Zatiaľ čo predložená novela rieši túto možnosť u žiakov do veku 15 rokov, starších žiakov sa netýka. Ale v tom prípade pedagogický zamestnanec nemôže staršiemu žiakovi odobrať toto zariadenie, lebo obmedzil by jeho vlastnícke právo a to je možné v zmysle čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky urobiť iba na základe zmocnenia zákona.
Čiže toto je spolu s návrhom na úpravu dopravného ďalšia súčasť pozmeňujúceho návrhu, ktoré Progresívne Slovensko predloží.
V pôvodnom vládnom návrhu bol z pohľadu ľudsko-právnych organizácií, ale aj časti poslancov Progresívneho Slovenska problém, ktorý tam čiastočne aj ostal napriek tomu, že sa ho vládni poslanci snažili zjemniť, aj ho zjemnili, resp. utlmiť, snažili sa utlmiť obavy tej časti verejnosti, ktorá vidí nebezpečenstvo v časovom súbehu medzi realizáciou pilotného projektu rómskej školy, rómskej národnostnej školy v Rakúsoch a novelou školského zákona, v ktorej sa uvádza, že národnostné školy sa nepovažujú za segregované školy.
Ja osobne mám z tejto veci veľmi zmiešané pocity. Z jednej strany na definícii národnostnej školy v zákone nevidím nič zlé a dokonca považujem za nadbytočné v zákone uvádzať, že tieto školy nie sú segregované.
Skryt prepis
 

3.10.2024 14:16 - 14:32 hod.

Viera Kalmárová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán minister za vašu odpoveď. Predsa len položím doplňujúcu otázku.
Prípravné práce prebehli a boli dotiahnuté do pomerne vysokého štádia už za bývalej ministerky Kolíkovej. Existovala pracovná skupina, ktorá urobila nejaký jasný záver, čiže nie je úplne vhodné argumentovať tým, že ešte len sa tento proces rozbehne.
Moja doplňujúca otázka je taká, či sa ráta s redefiníciou trestného činu znásilnenia, a ak áno, aké miesto má tento typ novely Trestného zákona v legislatívnom pláne vášho ministerstva, teda v ktorom roku, v ktorom kvartáli sa s tým ráta.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2024 22:32 - 22:32 hod.

Viera Kalmárová