Videokanál poslanca

 
 
This video file cannot be played.(Error Code: 102630)

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

4.6.2025 o 11:22 hod.

PaedDr.

Viera Kalmárová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 4.6.2025 11:22 - 11:41 hod.

Viera Kalmárová Zobrazit prepis

===== ... ospravedlňovania neúčasti žiakov na vyučovaní prinesie efekt v ich častejšej prítomnosti v školách. Nemyslím si to a nedávna história tomu dáva za pravdu. Ale najprv teda k samotnému návrhu ministerstva. Návrh ministerstva, ktorý dva systémy ospravedlňovania neúčasti žiakov na vyučovaní odvodil od priemernej absencie žiakov školy za referenčné obdobie, vnímam ja osobne so značnými rozpakmi. Na jednej strane naozaj si uvedomujem nárast mieri absencie a problémy, ktoré sa s ňou spájajú. Takže rozmýšľať o riešení je na mieste. Ale nemyslím si, že metóda, ktorou tento problém riešime, prinesie želaný efekt. Dokonca podľa mňa toto administratívne riešenie ja ho mám v úvodzovkách a preto to hovorím, je vo svojej podstate chybné, lebo je založené na princípe kolektívnej viny. Návrh totiž vytvára dve kategórie škôl podľa vzťahu medzi priemernou absenciou žiaka k referenčnej hodnote priemernej absencie, ktorú určuje ministerstvo. V praxi to bude znamenať, že školy, ktoré neprekračujú referenčnú hodnotu absencií, môžu absenciu svojich žiakov hodnotiť podľa tolerantnejších pravidiel ako školy, ktoré v priemere túto referenčnú hodnotu prekračujú. To sme počuli aj v úvodnom slove pána ministra. Prečo ide o problém? Ja vnímam absenciu žiaka ako individuálnu záležitosť, ale návrh ju rieši kolektívnym nariadením. Keďže opatrenia prijímame voči všetkým žiakom školy a nie extrémnym absentérom. Pokojne sa môže stať, že dvaja žiaci, ktorí v danom čase vymeškajú rovnaký počet hodín, pričom jeden z nich bude žiakom školy s vysokou mierou priemernej absencie a jeden zo školy s nižšou mierou priemernej absencie, budú svoju neprítomnosť ospravedlňovať rôznym spôsobom. To sa mi nezdá v poriadku, že žiaci v rovnakej situácii, v rôznych školách budú podliehať rôznemu režimu ospravedlňovania. V tomto kontexte chcem poznamenať, hoci tiež pán minister o tom hovoril, ale mal na to iný názor ako teraz poviem ja, že aj súčasnou právnou úpravou bolo možné postihovať a podčiarkujem to slovo postihovať a zámerne nehovorím riešiť, nadmernú absenciu a nepoužívať pritom relatívne komplikovaný systém. Tak ako povedal pán minister, súčasná právna úprava umožňuje ospravedlniť päť po sebe idúcich dní a najviac desať vyučovacích dní v mesiaci bez lekárskeho potvrdenia. Na prvý pohľad sa zdá, že je to príliš veľkorysé, ale ja si myslím, že tomu tak nie je. Keby školy naozaj mali odvahu používať ďalší odsek a pracovať s termínom odôvodnené prípady a vtedy, vtedy už bolo možné požadovať lekárske ospravedlnenie a to napríklad vtedy, ak u jednotlivého žiaka sa v ďalšom mesiaci zopakuje absencia vo väčšom rozsahu ako v tom predchádzajúcom. A teraz to kľúčové, prečo si myslím, že tieto opatrenia alebo toto opatrenie zrejme mnoho na veci nezmenia. Tá informácia, s ktorou pracujem, vychádza z ministerstva, ktoré tvrdí, že týchto rigoróznych pravidiel sa budú držať cirka 5 % škôl. Je zrejmé, že spomínaných 5 % škôl sa viaže najmä na školy, kde sa vzdelávajú žiaci z marginalizovaných komunít a je to aj logické vzhľadom na to, čo som hovorila pri tej štatistike o predčasnom ukončovaní školskej dochádzky. Teraz ak by som to mala premietnuť na celú marginalizovanú komunitu, tak z celkového počtu osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku až 83 % pochádza z marginalizovaných rómskych komunít a to je strašne veľké číslo a v tomto kontexte to naozaj vyzerá tak, že je to dobré a logické opatrenie. Ale chcem povedať, že včera pán Horecký hovoril, že my namiesto toho, aby sme riešili príčiny, riešime symptómy, dnes s tým operoval aj pán minister a veľmi sa mu to v istej situácii páčilo. Tak ja si myslím, že my týmto zákonom robíme to isté. Máme tu napríklad skupinu škôl, ktorá sa koncentruje práve do oblasti, kde žijú marginalizované rómske komunity a ktoré stále majú dvojzmennú prevádzku a teraz ja by som bola zvedavá, akú motiváciu majú žiaci chodiť na popoludňajšie vyučovanie, akú motiváciu a koľko vlastne fyzických a duševných síl majú učitelia učiť v druhej zmene kvalitne a normálne no tak asi nie. Nikto nespochybňuje, že je dôležité, aby takéto osoby chodili do školy, ale v prvom rade je potrebné odstraňovať príčiny, prečo absentujú. Nie je nič čudné na tom, že vzhľadom na podmienky, v ktorých žijú, možno sú chorľavejšie ako deti zo štandardného sociálneho prostredia, ale to by zase smerovalo k podpore toho, čo hovorí pán minister, že keď sú chorľavejšie, nech idú teda k lekárovi. Ale hovorím to v inom kontexte a hovorím to v kontexte scivilizovania ich spôsobu žitia, že to je tá prvá podmienka. Nie je zriedkavé, že deti ostávajú doma aj preto, lebo keď prší, tak nemajú k dispozícii suché teplé oblečenie a topánky. Doma ostávajú aj dievčatá, keď nemajú hygienické potreby v čase menštruácie a nepochybne svoju možno aj najväčšiu rolu v tom zohráva aj fakt, že deťom chýbam motivácia vzdelávať sa, ktorá by bola podporovaná rodičmi. Asi treba najprv riešiť tieto problémy a potom je možné očakávať pravidelnejšiu návštevu škôl. Inak ešte na okraj. Byť prítomný v škole a aktívne sa zúčastňovať vzdelávania, sú úplne dve rozličné veci. Mimochodom podobne a samozrejme širšie než som teraz povedala, sú koncipované aj odporúčania Rady Európy, o ktorých som hovorila. Ešte pripomínam jednu vec, ktorá je všeobecne známa. Slovenská republika je krajinou s mimoriadnym vplyvom socioekonomických podmienok na školskú úspešnosť. Tento vplyv, ktorý je negatívny, nevyrieši rigorózna zmena prístupu k absencie žiakov. Pán minister hovorí, že je to len jeden z nástrojov a v hre sú aj iné. Ale tento nástroj nemá prichádzať ako jeden z prvých, ale ako jeden z posledných, ak by vôbec bol ešte vtedy potrebný. A teraz čo sa stane, keď tento zákon alebo táto zmena, tento režim príde do praxe. Ja odhadujem, že ani nič. Lebo možnože tie hodiny, ktoré doteraz fungujú ako ospravedlnené, sa prelejú do stĺpca neospravedlnené. Už aj dnes máme niektoré zákony, ktoré obsahujú sankcie za neospravedlnenú dochádzku, nedochádzku do školy, teda za absenciu. Ako príklad uvediem zákon 396/2002 Z. z. ktorým sa menil zákon o financovaní voľného času dieťaťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Táto zmena zaviedla do zákona 596/2003 priestupkovú zodpovednosť zákonného zástupcu za neospravedlnené hodiny v rozsahu viac ako pätnásť vyučovacích hodín v mesiaci alebo viac ako šesťdesiat vyučovacích hodín v príslušnom roku. A takýto priestupok podliehal finančnej sankcii a myslíte si, že tento nezmysel z dielne krajnej pravice, ktorá pomohla prijať samotný zákon, mal nejaký efekt? No logická odpoveď znie nie. A dôkazom je aj tento návrh zákona, ktorý reaguje na absenciu inak. Dokonca bránenie plneniu povinnej školskej dochádzky sa považuje za trestný čin s možnosťou odňatia slobody až na dva roky a ani tento mechanizmus nemá silu zabrániť nadmernej absencii. Tak ešte raz. Čo môžeme čakať od účinku návrhu, ktorým sa sprísňujú pravidlá ospravedlňovania neprítomností detí v školách. Možno zaťažovanie tých lokálnych pediatrov, ktorých je málo a špeciálne je s nimi problém v oblastiach, kde sa koncentrujú marginalizované komunity. Možno zvýšený počet neospravedlnených hodín ako som povedala, ale to bude všetko a bude to tak preto, lebo máme pred sebou veľmi jednoduché možno najjednoduchšie riešenie, ktoré podľa mňa naozajstným riešením problému nie je. Vyzerá to tak, že ministerstvo veľmi promptne reaguje na aktuálne problémy, včera som vysvetlila, že vôbec nejde o aktuálny problém, že ten tu máme niekoľko desaťročí a robí to veľmi rýchlo a na záver ešte jeden postreh. Pán minister si včera neodpustil dosť osobnú poznámku v reakcii na moje predchádzajúce vystúpenie, kedy som kritizovala skrátené legislatívne konanie vo veci riešenia absencie detí. Pán minister povedal, že ak odmietam riešenie, ktoré prináša, tak nechcem pomôcť deťom a mal na mysli chudobné deti z marginalizovaných komunít. Doposiaľ som neporozumela tej logickej operácii, ktorú použil pán minister, keď vecná kritika jeho návrhu viedla k definovaniu môjho postoja k deťom. Jednak a veľmi nerada to hovorím, možno to robím prvýkrát v živote, chcem povedať, že si rómske organizácie, ktoré mi udelili ocenenie Lúč z tmy za zlepšovanie postavenia Rómov, myslia iné. A jednak ide o prejav vysokej mieri sebahodnotenia, kedy pán minister predpokladá, že čokoľvek predloží, ide o funkčné a bezchybné riešenie. Ja som v tomto prípade pokornejšia. Neosvojujem si právo považovať svoje názory za neomylné. Ja si naopak o vás myslím, pán minister, že naozaj máte vôľu pomôcť tejto skupine detí. Problém je jeden jediný, že neviete ako. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.6.2025 11:22 - 11:41 hod.

Viera Kalmárová Zobrazit prepis

===== ... ospravedlňovania neúčasti žiakov na vyučovaní prinesie efekt v ich častejšej prítomnosti v školách. Nemyslím si to a nedávna história tomu dáva za pravdu. Ale najprv teda k samotnému návrhu ministerstva. Návrh ministerstva, ktorý dva systémy ospravedlňovania neúčasti žiakov na vyučovaní odvodil od priemernej absencie žiakov školy za referenčné obdobie, vnímam ja osobne so značnými rozpakmi. Na jednej strane naozaj si uvedomujem nárast mieri absencie a problémy, ktoré sa s ňou spájajú. Takže rozmýšľať o riešení je na mieste. Ale nemyslím si, že metóda, ktorou tento problém riešime, prinesie želaný efekt. Dokonca podľa mňa toto administratívne riešenie ja ho mám v úvodzovkách a preto to hovorím, je vo svojej podstate chybné, lebo je založené na princípe kolektívnej viny. Návrh totiž vytvára dve kategórie škôl podľa vzťahu medzi priemernou absenciou žiaka k referenčnej hodnote priemernej absencie, ktorú určuje ministerstvo. V praxi to bude znamenať, že školy, ktoré neprekračujú referenčnú hodnotu absencií, môžu absenciu svojich žiakov hodnotiť podľa tolerantnejších pravidiel ako školy, ktoré v priemere túto referenčnú hodnotu prekračujú. To sme počuli aj v úvodnom slove pána ministra. Prečo ide o problém? Ja vnímam absenciu žiaka ako individuálnu záležitosť, ale návrh ju rieši kolektívnym nariadením. Keďže opatrenia prijímame voči všetkým žiakom školy a nie extrémnym absentérom. Pokojne sa môže stať, že dvaja žiaci, ktorí v danom čase vymeškajú rovnaký počet hodín, pričom jeden z nich bude žiakom školy s vysokou mierou priemernej absencie a jeden zo školy s nižšou mierou priemernej absencie, budú svoju neprítomnosť ospravedlňovať rôznym spôsobom. To sa mi nezdá v poriadku, že žiaci v rovnakej situácii, v rôznych školách budú podliehať rôznemu režimu ospravedlňovania. V tomto kontexte chcem poznamenať, hoci tiež pán minister o tom hovoril, ale mal na to iný názor ako teraz poviem ja, že aj súčasnou právnou úpravou bolo možné postihovať a podčiarkujem to slovo postihovať a zámerne nehovorím riešiť, nadmernú absenciu a nepoužívať pritom relatívne komplikovaný systém. Tak ako povedal pán minister, súčasná právna úprava umožňuje ospravedlniť päť po sebe idúcich dní a najviac desať vyučovacích dní v mesiaci bez lekárskeho potvrdenia. Na prvý pohľad sa zdá, že je to príliš veľkorysé, ale ja si myslím, že tomu tak nie je. Keby školy naozaj mali odvahu používať ďalší odsek a pracovať s termínom odôvodnené prípady a vtedy, vtedy už bolo možné požadovať lekárske ospravedlnenie a to napríklad vtedy, ak u jednotlivého žiaka sa v ďalšom mesiaci zopakuje absencia vo väčšom rozsahu ako v tom predchádzajúcom. A teraz to kľúčové, prečo si myslím, že tieto opatrenia alebo toto opatrenie zrejme mnoho na veci nezmenia. Tá informácia, s ktorou pracujem, vychádza z ministerstva, ktoré tvrdí, že týchto rigoróznych pravidiel sa budú držať cirka 5 % škôl. Je zrejmé, že spomínaných 5 % škôl sa viaže najmä na školy, kde sa vzdelávajú žiaci z marginalizovaných komunít a je to aj logické vzhľadom na to, čo som hovorila pri tej štatistike o predčasnom ukončovaní školskej dochádzky. Teraz ak by som to mala premietnuť na celú marginalizovanú komunitu, tak z celkového počtu osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku až 83 % pochádza z marginalizovaných rómskych komunít a to je strašne veľké číslo a v tomto kontexte to naozaj vyzerá tak, že je to dobré a logické opatrenie. Ale chcem povedať, že včera pán Horecký hovoril, že my namiesto toho, aby sme riešili príčiny, riešime symptómy, dnes s tým operoval aj pán minister a veľmi sa mu to v istej situácii páčilo. Tak ja si myslím, že my týmto zákonom robíme to isté. Máme tu napríklad skupinu škôl, ktorá sa koncentruje práve do oblasti, kde žijú marginalizované rómske komunity a ktoré stále majú dvojzmennú prevádzku a teraz ja by som bola zvedavá, akú motiváciu majú žiaci chodiť na popoludňajšie vyučovanie, akú motiváciu a koľko vlastne fyzických a duševných síl majú učitelia učiť v druhej zmene kvalitne a normálne no tak asi nie. Nikto nespochybňuje, že je dôležité, aby takéto osoby chodili do školy, ale v prvom rade je potrebné odstraňovať príčiny, prečo absentujú. Nie je nič čudné na tom, že vzhľadom na podmienky, v ktorých žijú, možno sú chorľavejšie ako deti zo štandardného sociálneho prostredia, ale to by zase smerovalo k podpore toho, čo hovorí pán minister, že keď sú chorľavejšie, nech idú teda k lekárovi. Ale hovorím to v inom kontexte a hovorím to v kontexte scivilizovania ich spôsobu žitia, že to je tá prvá podmienka. Nie je zriedkavé, že deti ostávajú doma aj preto, lebo keď prší, tak nemajú k dispozícii suché teplé oblečenie a topánky. Doma ostávajú aj dievčatá, keď nemajú hygienické potreby v čase menštruácie a nepochybne svoju možno aj najväčšiu rolu v tom zohráva aj fakt, že deťom chýbam motivácia vzdelávať sa, ktorá by bola podporovaná rodičmi. Asi treba najprv riešiť tieto problémy a potom je možné očakávať pravidelnejšiu návštevu škôl. Inak ešte na okraj. Byť prítomný v škole a aktívne sa zúčastňovať vzdelávania, sú úplne dve rozličné veci. Mimochodom podobne a samozrejme širšie než som teraz povedala, sú koncipované aj odporúčania Rady Európy, o ktorých som hovorila. Ešte pripomínam jednu vec, ktorá je všeobecne známa. Slovenská republika je krajinou s mimoriadnym vplyvom socioekonomických podmienok na školskú úspešnosť. Tento vplyv, ktorý je negatívny, nevyrieši rigorózna zmena prístupu k absencie žiakov. Pán minister hovorí, že je to len jeden z nástrojov a v hre sú aj iné. Ale tento nástroj nemá prichádzať ako jeden z prvých, ale ako jeden z posledných, ak by vôbec bol ešte vtedy potrebný. A teraz čo sa stane, keď tento zákon alebo táto zmena, tento režim príde do praxe. Ja odhadujem, že ani nič. Lebo možnože tie hodiny, ktoré doteraz fungujú ako ospravedlnené, sa prelejú do stĺpca neospravedlnené. Už aj dnes máme niektoré zákony, ktoré obsahujú sankcie za neospravedlnenú dochádzku, nedochádzku do školy, teda za absenciu. Ako príklad uvediem zákon 396/2002 Z. z. ktorým sa menil zákon o financovaní voľného času dieťaťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Táto zmena zaviedla do zákona 596/2003 priestupkovú zodpovednosť zákonného zástupcu za neospravedlnené hodiny v rozsahu viac ako pätnásť vyučovacích hodín v mesiaci alebo viac ako šesťdesiat vyučovacích hodín v príslušnom roku. A takýto priestupok podliehal finančnej sankcii a myslíte si, že tento nezmysel z dielne krajnej pravice, ktorá pomohla prijať samotný zákon, mal nejaký efekt? No logická odpoveď znie nie. A dôkazom je aj tento návrh zákona, ktorý reaguje na absenciu inak. Dokonca bránenie plneniu povinnej školskej dochádzky sa považuje za trestný čin s možnosťou odňatia slobody až na dva roky a ani tento mechanizmus nemá silu zabrániť nadmernej absencii. Tak ešte raz. Čo môžeme čakať od účinku návrhu, ktorým sa sprísňujú pravidlá ospravedlňovania neprítomností detí v školách. Možno zaťažovanie tých lokálnych pediatrov, ktorých je málo a špeciálne je s nimi problém v oblastiach, kde sa koncentrujú marginalizované komunity. Možno zvýšený počet neospravedlnených hodín ako som povedala, ale to bude všetko a bude to tak preto, lebo máme pred sebou veľmi jednoduché možno najjednoduchšie riešenie, ktoré podľa mňa naozajstným riešením problému nie je. Vyzerá to tak, že ministerstvo veľmi promptne reaguje na aktuálne problémy, včera som vysvetlila, že vôbec nejde o aktuálny problém, že ten tu máme niekoľko desaťročí a robí to veľmi rýchlo a na záver ešte jeden postreh. Pán minister si včera neodpustil dosť osobnú poznámku v reakcii na moje predchádzajúce vystúpenie, kedy som kritizovala skrátené legislatívne konanie vo veci riešenia absencie detí. Pán minister povedal, že ak odmietam riešenie, ktoré prináša, tak nechcem pomôcť deťom a mal na mysli chudobné deti z marginalizovaných komunít. Doposiaľ som neporozumela tej logickej operácii, ktorú použil pán minister, keď vecná kritika jeho návrhu viedla k definovaniu môjho postoja k deťom. Jednak a veľmi nerada to hovorím, možno to robím prvýkrát v živote, chcem povedať, že si rómske organizácie, ktoré mi udelili ocenenie Lúč z tmy za zlepšovanie postavenia Rómov, myslia iné. A jednak ide o prejav vysokej mieri sebahodnotenia, kedy pán minister predpokladá, že čokoľvek predloží, ide o funkčné a bezchybné riešenie. Ja som v tomto prípade pokornejšia. Neosvojujem si právo považovať svoje názory za neomylné. Ja si naopak o vás myslím, pán minister, že naozaj máte vôľu pomôcť tejto skupine detí. Problém je jeden jediný, že neviete ako. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.6.2025 11:21 - 11:21 hod.

Viera Kalmárová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Aj mňa nesmierne mrzí, že som nemohla reagovať na záverečné slovo pána ministra, osobne ma to mrzí, pretože vyslovil názor, že nemáme dostatočne preštudovaný návrh zákona o ktorom sme teda včera rokovali, ale nemám pocit, že by vecne uviedol s čím konkrétne nesúhlasil, ktorý som fakt som uviedla chybne, alebo s nejakým zvláštnym zámerom. Takže toto vadilo aj mne. A teraz teda k veci. Rokujeme o návrhu novely školského zákona, ktorá je reakciou na zvýšenú mieru absencie žiakov v čase plnenia povinnej školskej dochádzky, najmä teda v čase plnenia povinnej školskej dochádzky. Je viac ako isté, že vysoká miera vymeškaných hodín veľmi často a hovorím veľmi často, podotýkam že nie vždy, ale o tom inokedy, úzko súvisí s predčasným ukončovaním školskej dochádzky. A čo sa u nás naozaj stalo vážnym problémom, respektíve časovanou náložou. Už včera som povedala, že ak niekto predčasne vypadne zo školského systému, znamená to, že je ťažko zamestnateľný, alebo nezamestnateľný. A okrem toho teda, túto skupinu ľudí postihuje sociálne vylúčenie, problémy so zdravým, chudoba a mnohé ďalšie sociálne neduhy. Čiže naozaj je to vážny problém. Nie je to len slovenský problém, za problém to uznali mnohé krajiny Európskej únie a uvediem tú slovenskú situáciu do európskeho kontextu. V roku 2011 sa krajiny Európskej únie zaviazali znížiť priemerný podiel osôb z predčasne ukončenou školskou dochádzkou na menej ako 10 percent do roku 2020. Teraz je rok 2025. V čase, keď Slovenská republika prijímala tento záväzok, tak relatívne náš problém bol oveľa menší, lebo takéto osoby tvorili iba šesť percent. Ale postupne sa situácia začala zhoršovať, podľa údajov Štatistického úradu, najvyššia miera predčasného ukončenia školskej dochádzky bola teda v roku 2018, odtiaľ je ten predposledný údaj, ktorý mám a to bolo dva roky pred splnením záväzku, ktorý sme si dohodli s Európskou úniou a teraz pôjdem po krajoch. V košickom kraji to bolo 17,5 percenta, čo je viac oproti roku 2014 o 9,4 percenta. Čiže to bol prudký nárast. V tom istom roku, teda v roku 2018 nad desiatimi percentami bolo takýchto osôb identifikovaných v prešovskom kraji 10,7 percenta a v banskobystrickom kraji 10,3 desatiny percenta. Treba povedať, že ide o kraje, kde je v rámci Slovenska vysoký podiel osôb patriacich k marginalizovaným rómskym komunitám. A mimochodom napríklad v bratislavskom alebo žilinskom kraji v tomto istom roku, teda v roku 2018 miera zastúpenia takýchto osôb bola na úrovni 2,8 desatín percenta. A to je ešte potrebné povedať, že podiel osôb tejto kategórie, v rámci slovenského priemeru, medzi rokmi 2014 a 2018 vzrástol takmer o dve percentá, teda zo šesť, o viac ako dve percentá, zo šesť percent na začiatku na 8,5 percenta. Teda počet takýchto osôb neklesal ale stúpal. Dokonca z materiálu Ministerstva školstva z roku 2023 vyplýva, že dnes tak evidujeme takýchto osôb na úrovni desiatich percent. V roku 2022 Rada Európy vo svojom odporúčaní sa zaviazala do roku 2030 znížiť podiel osôb, ktoré predčasne ukončia vzdelávanie a odbornú prípravu, na menej ako deväť percent. Hovorím to preto a zopakujem to, že nejde len o problém Slovenskej republiky, ale o celoeurópsky problém. A čo sa konštatuje v odporúčaní. V odporúčaní sa konštatuje, že aj keď sa miera predčasného ukončenia vzdelávania na európskej úrovni výrazne zlepšila, v rozmedzí rokov 2010 až 2011 klesla o 3,9 percentuálneho bodu a tu vidíme, že to nebolo zásluhou Slovenska, lebo tu ten podiel rástol. Tak mnohí študenti aj tak naďalej predčasne ukončujú vzdelávanie. Dnes je dnes. V roku 2021 podiel takýchto osôb celej Európskej únii bol na priemere 9,7 desatín percenta, čo je tesne pod stanoveným cieľom. A napriek tomu viac ako 3 milióny mladých ľudí v Európskej únii vo veku 18 až 24 rokov predčasne ukončujú vzdelávanie a odbornú prípravu. A medzi jednotlivými krajinami existujú značné rozdiely, pričom tie rozdiely sa týkajú jednotlivých skupín obyvateľov. Zvýšená miera je u migrantov, zvýšená miera je u mladých mužov, zvýšená miera predčasného ukončovania je u etnických skupín, ako sú napríklad rómovia, alebo mladí ľudia vo vidieckych a odľahlých oblastiach. V uvedenom odporúčaní sú uvedené aj návrhy na to, akým spôsobom krajiny majú s týmto fenoménom bojovať. Ako riešiť mieru predčasného ukončovania školskej dochádzky a tie riešenia majú preventívny, intervenčný a kombinovaný charakter. Ani jedno z odporúčaní, nemá administratívny charakter na rozdiel od toho o ktorom tu dnes rokujeme. V tomto kontexte otázka znie tak, či sme si istí, že pritvrdenie pravidiel ospravedlňovania neúčasti žiakov na vyučovaní, prinesie efekt v ich častejšej prítomnosti v školách. Nemyslím si to a nedávna história tomu dáva za pravdu, ale najprv teda k samotnému návrhu ministerstva. Návrh ministerstva, ktorý dva
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.6.2025 18:59 - 19:01 hod.

Viera Kalmárová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za faktické poznámky. Špeciálne by som reagovala na pána poslanca Habánika. Keď som hovorila o tom, že školstvo je v kríze tak som tento výrok podporila citátom pána ministra. Takže nejakým spôsobom v istej oblasti ten názor sporu spolu zdieľame.
Keby školstvo nebolo v kríze, nebolo by treba robiť urýchlene kurikulárne reformy a všetky zásadné zmeny. Čiže tá kríza tu je, ale beriem to ako fakt. Pýtali ste sa ma, alebo zrejme ste vyjadrili nejaké očakávanie, že či zákon podporíme. Áno, my sme deklarovali že ho podporíme. Považujem to za minimum toho čo môžeme v tejto chvíli pre učiteľov urobiť. Ale to neznamená, že k nemu nemáme nejaký súbor výhrad. Tie tu komunikujeme v tejto rozprave. Neznamená to určite to, že keď sa nám niečo nepáči, že nechceme pomôcť učiteľom ...
===== ...za minimum toho čo môžeme v tejto chvíli pre učiteľov urobiť. Ale to neznamená, že k nemu nemáme nejaký súbor výhrad. Tie tu komunikujeme v tejto rozprave. Neznamená to určite to, že keď sa nám niečo nepáči, že nechceme pomôcť učiteľom alebo deťom, ako sa vyjadril v predchádzajúcej rozprave pán minister. Ja som presvedčená, že pán minister mnohé veci myslí dobre, ale my ich myslíme dobre tiež, len máme rozličné názory na cestu, ako sa k dobrému cieľu dopracovať. A ja si myslím, že to nie je žiadna chyba, lebo v konfrontácii nejakých názorov a návrhov sa môže zrodiť lepšia kvalita. ja to takto vnímam. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.6.2025 18:59 - 19:01 hod.

Viera Kalmárová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za faktické poznámky. Špeciálne by som reagovala na pána poslanca Habánika. Keď som hovorila o tom, že školstvo je v kríze tak som tento výrok podporila citátom pána ministra. Takže nejakým spôsobom v istej oblasti ten názor sporu spolu zdieľame.
Keby školstvo nebolo v kríze, nebolo by treba robiť urýchlene kurikulárne reformy a všetky zásadné zmeny. Čiže tá kríza tu je, ale beriem to ako fakt. Pýtali ste sa ma, alebo zrejme ste vyjadrili nejaké očakávanie, že či zákon podporíme. Áno, my sme deklarovali že ho podporíme. Považujem to za minimum toho čo môžeme v tejto chvíli pre učiteľov urobiť. Ale to neznamená, že k nemu nemáme nejaký súbor výhrad. Tie tu komunikujeme v tejto rozprave. Neznamená to určite to, že keď sa nám niečo nepáči, že nechceme pomôcť učiteľom ...
===== ...za minimum toho čo môžeme v tejto chvíli pre učiteľov urobiť. Ale to neznamená, že k nemu nemáme nejaký súbor výhrad. Tie tu komunikujeme v tejto rozprave. Neznamená to určite to, že keď sa nám niečo nepáči, že nechceme pomôcť učiteľom alebo deťom, ako sa vyjadril v predchádzajúcej rozprave pán minister. Ja som presvedčená, že pán minister mnohé veci myslí dobre, ale my ich myslíme dobre tiež, len máme rozličné názory na cestu, ako sa k dobrému cieľu dopracovať. A ja si myslím, že to nie je žiadna chyba, lebo v konfrontácii nejakých názorov a návrhov sa môže zrodiť lepšia kvalita. ja to takto vnímam. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.6.2025 18:45 - 18:53 hod.

Viera Kalmárová Zobrazit prepis
Premieta do nejakej obligatórnej časti funkčného platu v nejakom rozpätí.
Samostatný komentár si zaslúži naozaj podľa mňa nie veľmi racionálny nápad odvodiť výšku príplatku za hodnotenie od príslušného platového, od príslušnej platovej triedy a platového stupňa pedagogického zamestnanca. Ako tu už bolo povedané, pán kolega Horecký hovoril, že zrejme sa autori inšpirovali zákonom o štátnej službe a ten bol trochu ešte rozumnejší v tom, že sa zamestnancovi poskytovala jednorazová odmena bez ohľadu na jeho zaradenie do platovej triedy a bez ohľadu na jeho služobnú prax. Čiže v podstate dvaja zamestnanci v rôznych platových triedach, s rôznou dĺžkou služobnej praxe mohli sa dopracovať k tomu istému výsledku. Tuná to tak úplne nie je.
Nechcem komentovať či 2 % sú dostatočné, už to tu odznelo, na to aby teda bolo motiváciou. Samozrejme že okrem výške tejto sumy problém spočíva aj v objeme finančných prostriedkov, ktoré majú školy k dispozícii na osobné príplatky. Treba povedať, že tie sa v značnej miere priznávajú, alebo môžu priznať podľa tých istých kritérií, ktoré sa používajú pri hodnotení pedagogického zamestnanca. Z toho čo som teraz povedala jasne vyplýva v čom vidím problém. Ja osobne nie som proti tomu, aby sa výkon zamestnanca odrazil v jeho plate. Stotožňujem sa s kľúčovou časťou obsahu výroku Miltona Friedmana, ktorý povedal, časť z neho musím odkomentovať, povedal toto: "S úctou k platom učiteľov, hlavný problém nespočíva v tom, že by v priemere boli príliš nízke." S tým sa nestotožňujem, to je iná realita ako slovenská. "Ale v ich prílišnej uniformite a strnulosti. Zlí učitelia sú značne preplácaní a dobrí učitelia sú značne nedoplácaní. Platové tabuľky majú sklon byť uniformné a určované podstatne viac vekom, získanými titulmi a certifikátmi než zásluhami." S týmto sa ja do bodky stotožňujem. To potvrdili aj moje pracovné skúsenosti kedy som zaznamenávala priepastné rozdiely v kvalite učiteľov nielen medzi školami, ale aj v rámci tej istej školy. Napriek tomu sa výsledky periodického hodnotenia pedagogických zamestnancov vo väčšine škôl u väčšine učiteľov viazali na najvyššie úrovne podľa odporúčania vzorového pracovného poriadku, teda na úroveň mimoriadne dobre a úroveň veľmi dobre.
Hodnotitelia takto vysoko hodnotili všetkých možno preto, lebo za výsledok väčšinou nikto nedostal nič, tak čo by si tam robili nepriateľov.
Ak by hodnotitelia hodnotili rovnako učiteľov aj po prijatí novely zákona, tak by to znamenalo, že každý dostane príplatok za hodnotenie a úrovni svoje platovej triedy a platového stupňa v tej minimálnej podobe, ktorá tam je. Ak by to teda malo pokračovať tak ako to dnes v mnohých školách chodí, tak sa očakávaný účinok nedostaví a rovnostársky systém odmeňovania ostane zachovaný. Ak by to malo byť inak, tak je potrebné školské prostredie pripraviť na zmenu. A koho konkrétne? No hodnotiteľov aj hodnotených. A nehovorím to len tak. V roku 2020/21 som iniciovala prieskum v základných školách s cieľom ktorého bolo zistiť ako vnímajú pedagogickí zamestnanci význam a kvalitu ročného hodnotenia ich činnosti a zároveň aj ich pripravenosť premietnuť do ich odmeňovania výsledky hodnotenia a nahradiť tak príplatok za profesijný rozvoj, lebo to raz skončí. Napriek tomu, že prerušenie prezenčného vzdelávania v dôsledku covidu neumožnilo získať plánovanú vzorku, čiastkové výsledky zberu viedli k týmto záverom. Iba 43 % respondentov by súhlasilo s tým, keby príplatok za profesijný rozvoj bol nahradený príplatkom, ktorý bude odrážať mieru rozvíjania kompetencie žiakov, teda kvalitu ich výchovnovzdelávacej práce. 78 % respondentov by dôverovalo, ten kondicionál podčiarkujem, by dôverovalo výsledkom hodnotenia keby hodnotenie uskutočňovali ľudia, ktorí pristupujú k svojim kolegom bez predpojatosti. A 65 % respondentov by dôverovalo výsledkom hodnotenia keby hodnotenie uskutočňovali ľudia, ktorí absolvovali dôslednú prípravu v oblasti hodnotenia ľudských zdrojov a získali tak schopnosť zvládať objektívne hodnotiace procesy. A po tomto všetkom na záver v tom dotazníku 74 % respondentov sa stotožnila s nasledovným výrokom: "Nech sa akýmkoľvek spôsobom zdokonalil systém hodnotenia pedagogických zamestnancov prajem si, aby príplatok za profesionálny rozvoj zohrával tú istú úlohu v odmeňovaní ako v súčasnosti."
Čo teda tieto zistenia znamenajú? Po prvé, učitelia nedôverujú hodnotiteľom ako ľuďom a ani ako profesionálom ktorí vedia hodnotiť. A po druhé, učitelia nechcú byť hodnotení za to, ako vedia zužitkovať v triedach to, čo sa naučili v rámci aktivít spojených s ich profesionálnym rozvojom, ale prajú si odmeňovanie odvodené od získaných vzdelávacích certifikátov. Jednoducho je to presne tak, ako to povedal Milton Friedman. Ale chcem povedať, že im to nemám za zlé, lebo majú svoje skúsenosti. A čo sa malo stať, aby bola šanca na stotožnenie sa so systémom odmeňovania založeného na výsledkoch hodnotenia? Nemusí to byť také ako je teraz v našich predstavách podľa vzorového pracovného poriadku. Lebo každá škola si môže ten systém kritérií upraviť ako len chce. Ale čo sa malo stať. Možno by bolo dobré keby školy získali nejaký vzorový prepracovaný systém hodnotenia ktoré by si upravili na svoj obraz. Po druhé, ministerstvo možno malo zabezpečiť aby všetci hodnotitelia získali potrebné kompetencie na to, aby vedeli objektívne s nadhľadom hodnotiť všetky prvky toho zložitého pracovného systému v ktorom sa učitelia pohybujú.
Možno ministerstvo malo pilotne nechať zbehnúť jeden až dva roky hodnotenia a potom zaviesť príplatok. Ale najmä je treba urobiť osvetu v rámci ktorej sa dosiahne stav kedy sa zmenia nálady a názory učiteľov v tejto veci. A na záver chcem povedať, že to nie je prvý raz kedy ministerstvo prijíma zmeny ktoré sú vo svojej podstate alebo z istého uhla pohľadu racionálne a možno to aj dobre myslí, ale nedomýšľa dôsledku lebo o nich nerozmýšľa, respektíve nepozná aktuálny stav v danej oblasti. A potom sa akýkoľvek dobrý zámer minie účinku a tak je to aj v tomto prípade. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.6.2025 18:35 - 18:35 hod.

Viera Kalmárová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto bude v niečom taká variácia na to, čo sme už počuli a niečo bude úplne originálne. To si nechám na záver. Faktom je, že vzdelávací systém našej krajiny je v kríze. To nemôže poprieť nikto kto sa aspoň trochu pohybuje v prostredí škôl. Tuná samotný pán minister školstva označil výsledky v medzinárodnom testovaní PISA za náročnú, náročnú, aj náročnú, ale aj národnú tragédiu. Ja veľmi dobre rozumiem prečo tak urobil a súhlasím s ním. Toto meranie totiž odráža výkonnosť vzdelávacieho systému pre dôležitú vekovú skupinu pätnásťročných, ktorí majú časť vzdelávania už za sebou a medzinárodné meranie ukázalo vážne nedostatky v ich kompetenciách. A zároveň táto populácia má časť vzdelávacej cesty aj pred sebou a výsledky tohto merania naznačujú aj kvalitu budúcej pracovnej sily. A je nesporné, že kontext tohoto o čom hovorím, s úrovňou ekonomického života krajiny je zrejmý. A teraz, prečo to hovorím? Lebo jedným z faktorov, ktorý toto ovplyvňuje je kvalita a dostatok tých, ktorí vzdelávajú a mám na mysli učiteľov. A budem hovoriť predovšetkým o nich, aj keď zákon sa týka aj iných kategórií zamestnancov ako pedagogických a teda aj iných kategórií ako učiteľov. Najprv pár viet k nedostatku učiteľov a čiastočne aj k tomu, prečo nie všetci, ktorí v školách pôsobia, majú potenciál byť kvalitnými učiteľmi. Ide o paradoxný vzťah medzi prestížou učiteľského povolania a atraktivitou učiteľského povolania. Hovorím to preto, lebo značná časť ľudí považuje tieto dva termíny za synonymné a pritom nie sú. Podľa výskumov povolanie učiteľa patrí k tým prestížnym spolu s lekármi a spolu s vedcami. Prestíž totiž odráža spoločenskú dôležitosť toho povolania a nikto na Slovensku hádam si nedovolí povedať, že vzdelanie nie je všeobecne uznávaná hodnota. Problém je ale s atraktivitou učiteľského povolania, teda v príťažlivosti pracovať ako učiteľ. Treba povedať, že miera atraktivity je ovplyvnená mnohými faktormi ako kvalita pracovného prostredia, možnosť kariérneho rastu, ale najmä mzdami. A toto je jeden z hlavných dôvodov prečo máme nedostatok učiteľov a nedostatok kvalitných učiteľov. Záver tejto časti je teda taký, že povolanie učiteľa je síce prestížne, ale neatraktívne. A na odľahčenie si dovolím uviesť ešte jednu časť z tohoto výskumu, z ktorého vyplýva, že k najmenej prestížnym povolaniam patrí povolanie alebo práca poslanca národného parlamentu, ale zároveň je aj veľmi atraktívne. Tu je ten pomer obrátený.
A teraz späť k téme. K súčasnému mzdovému ohodnoteniu učiteľov mám iba pár poznámok, lebo už tu mnohé podstatné veci odzneli. Z asymetrického vzťahu pomedzi prestížou a atraktivitou vyplýva jediné. Kým platy učiteľov nenarastú skokovo do tej miery, aby boli príťažlivé pre viac uchádzačov o prácu v školách než je ich skutočná potreba, tak národná tragédia, ja to tak vidím, bude mať ďalšie dejstvá. Dobrým príkladom je Poľsko, kde sa pred mnohými rokmi uskutočnila reforma vzdelávania v regionálnom školstve a jej súčasťou v tom čase bolo výrazné navýšenie platov, čo spôsobilo prílev kvalitných zamestnancov do škôl a tlak na zvýšenie tých učiteľov, ktorí už v školách boli a ktorí mali potenciál sa rozvíjať. Lebo v opačnom prípade by dopadli ako veľká časť tých, ktorí boli zo škôl vytlačení. A u nás o personálnej konkurencii nemôže byť ani reči. Školy sú v mnohých prípadoch nútené zamestnať aj uchádzača pri ktorom je už v prijímacom pohovore zrejmé, že nie je nositeľom kvalitného riadenia vzdelávania na úrovni žiaka a triedy. A napokon musím poznamenať, že ani o post riaditeľov nie je dostatočný záujem. Výberových konaní sa často zúčastňuje jeden uchádzač a sú prípady kedy sa ho nezúčastní nikto. A je to nepochybne preto, lebo ak si niekto zváži vzťah medzi náročnosťou práce učiteľa na jednej strane a benefitom na strane druhej, tak to rozhodnutie je jednoznačné. A budem to ilustrovať tohoročnou analýzou portálu platy.sk. Priemerný ponúkaný plat v profesiách, ktoré si vyžadujú vysokoškolské vzdelanie a sú vhodné pre absolventov, čiže hovorím o začínajúcich je tento rok 1 940 eur. Mladí pedagógovia nastupujú do škôl s tabuľkovým platom 1 161 eur, čo je o osemsto eur menej než priemer ponúkaný absolventom s rovnakým vzdelaním. Priznávam úplne otvore, že toto porovnanie nie je korektné podľa môjho názoru preto, lebo nemožno ani v rámci absolventov vysokých škôl porovnávať neporovnateľné, napríklad komerčnú a verejnú sféru, technické, netechnické odbory. Ale tie ďalšie údaje, ktoré poviem sú trochu zdvihnutým prstom. Pedagógovia sa musia uspokojiť s platom porovnateľným s profesiami ako cukrár, chyžná či kontrolór kvality. Paradoxne aj záhradníci, robotníci, sekretárky či pracovníci pneuservisu môžu očakávať lepšie finančné ohodnotenie. A povedzte mi, prečo by niekto mal za týchto okolností niesť zodpovednosť za bezpečnosť detí, za ich výchovu a vzdelávanie, za plnenie požiadaviek na neustále vzdelávanie sa, za to, že nie je pánom svojho času, za to, že je pod tlakom vedenia školy, že je pod tlakom rodičov, že je pod tlakom žiakov a mať honorár ako chyžná. Tak to je naozaj zdvihnutý prst. Otázka v kontexte toho o čom sa teraz rokuje znie, či zvýšenie v tomto roku o osemsto eur, čo je teda mimoriadna odmena a siedmich percent od septembra, teda na štyri mesiace a v budúcom roku o päť plus dve percentá niečo na veci zmení. No ja som presvedčená, že nezmení. Bavili sme sa o tom na stretnutí s reprezentáciou učiteľských asociácií a na otázku ako vnímajú výsledok dohody odborov s vládou tam nepadali výroky plné hnevu alebo sklamania. Zo slov prítomných bolo cítiť pocit hanby, poníženia, dokonca rezignácie, že sú každoročne nedôstojným predmetom alebo objektom handrkovania o drobné, ktoré v konečnom dôsledku ich situáciu zásadným spôsobom nezmenia. Čiže takto to je.
No a teraz to, čomu sa chcem venovať ako poslednej veci. Budem hovoriť o vplyve hodnotenia pedagogického zamestnanca na jeho funkčný plat. Je fakt, že vedúci pedagogickí zamestnanci majú už pomerne dávno povinnosť každoročne hodnotiť svojich pedagogických aj odborných zamestnancov. Podľa zákona 138/2019 to je o tých pedagogických odborných zamestnancoch, okrem iného mal výsledok slúžiť ako podklad pre odmeňovanie. Doposiaľ však malá časť škôl výsledok hodnotenia reflektovala buď v osobnom príplatku, možno ešte menšia časť v odmene a veľká časť v ničom, lebo nemali na to zdroje. Návrh zákona o ktorom dnes rokujeme výsledok hodnotenia, ak sú dosiahnuté prvé dve úrovne, premieta do nejakej obligatórnej časti funkčného platu v nejakom rozpätí. Samostatný komentár si zaslúži naozaj podľa mňa nie veľmi racionálny nápad odvodiť výšku príplatku za hodnotenie ....
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.6.2025 16:45 - 16:45 hod.

Viera Kalmárová
ukáže ich segregačný charakter. A odtiaľ je už iba krok, aby tú činnosť robil štát a nie obce. Čiže možno aj toto je nejaká inšpirácia...
(Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.6.2025 16:43 - 16:45 hod.

Viera Kalmárová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. V súvislosti s otázkou stanovovania nesegregovaných školských obvodov je úplne legitímna aj otázka či ich tvorba má ostať v rukách obcí a samosprávnych krajov. V Českej republike, ktorá tak isto čelí infrichmentu je na túto tému momentálne veľmi živá debata. V Českej republike je ministerstvo vnútra dozorovým orgánom nad stanovovaním všeobecne záväzných vyhlášok. To je neobdoba našich väzeniek. Zohľadňujú či je dodržiavaný zákon vrátane ako sa uplatňuje kritérium zákazu segregácie. Napriek tejto kompetencii bolo pre české ministerstvo vnútra veľmi komplikované vykonávať túto svoju dozorovú povinnosť, pretože ako mali vykonávať nejakú abstraktnú kontrolu, keď nemali dáta a nepoznali miestne súvislosti? Ale situácia sa zmenila. Minulý mesiac, áno? Už je jún. Čiže v máji bol novelizovaný český školský zákon, kde sa urobil k riešeniu tohto problému prvý zásadný krok. Podľa uvedenej novely sa spádové obvody budú zakresľovať do systému RUIAN, čo je register územnej identifikácie adries a nehnuteľností podobne ako volebné obvody. A bude teda verejne k dispozícii mapa spádových obvodov a bude možné s ňou pracovať. A tento systém potom aj ministerstvo vnútra umožní identifikovať problematické školské obvody ak sa ukáže ich segregačný charakter. A odtiaľ je už iba krok, aby tú činnosť robil štát a nie obce. Čiže možno aj toto je nejaká inšpirácia
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.6.2025 14:58 - 15:04 hod.

Viera Kalmárová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, vážení páni poslanci, ja naozaj budem veľmi disciplinovaná a vyjadrím sa výlučne ku podstate tohto návrhu, skrátenému legislatívnemu konaniu. Podľa predkladateľa, tým zásadným dôvodom, prečo takýto návrh zákona vznikol, a teraz nemyslím návrh na skrátené legislatívne konanie, ale samotná vecná podstata toho návrhu spočíva v tom, že predkladateľ mieni znížiť riziko predčasného ukončovania školskej dochádzky. Chcem iba vysvetliť, že predčasné ukončenie školskej dochádzky znamená iba toľko, že osoba, ktorej sa to, tento výraz týka, alebo tento status týka, nedosiahne ani na výučný list a je ťažko zamestnateľný, ak vôbec je zamestnateľný. Predčasné ukončenie školskej dochádzky je spojené teda s nezamestnanosťou, je spojené so sociálnym vylúčením, s chudobou, podlomeným zdravím, čiže nikto nespochybňuje, že ide naozaj o veľmi vážny problém.
Teraz ale ja chcem riešiť otázku, či je v tomto prípade dôvod na skrátené legislatívne konanie na budúce, keď prídeme k samotnej vecnej podstate zákona, sa budem venovať tomu, či riešenie, ktoré prináša minister, významným spôsobom prispeje k riešeniu tohoto zásadného problému. Podľa § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, skrátené legislatívne konanie možno vyvolať iba za mimoriadnych
=======
... prispeje k riešeniu tohoto zásadného problému. Podľa § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku skrátené legislatívne konanie možno vyvolať iba za mimoriadnych okolností, kedy môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo hrozia štátu významné národohospodárske škody, tak vtedy môže dôjsť k skrátenému legislatívnemu konaniu. A z uvedeného ustanovenia teda jasne vyplýva, že skrátené legislatívne konanie má vyplývať z mimoriadnych okolností. Ale ja sa pýtam, o akú náhlu a mimoriadnu udalosť v tomto prípade ide, ak nárast počtu osôb, ktoré predčasne ukončujú školskú dochádzku je v Slovenskej republike pozorovateľný veľmi dlho? Svedčia o tom domáce štatistické údaje, k nim veľmi podrobne nabudúce, a aj to, že Slovenská republika spolu s ostatnými krajinami Európskej únie už v roku 2011 prijala záväzok, že do roku 2020 zníži podiel takýchto osôb na desať percent. V čase, keď sme tento záväzok prijímali, tak Slovenská republika na tom bola veľmi dobre. Takýchto osôb, podiel takýchto osôb u nás činil zhruba šesť percent. Ale medzi rokmi 2014 a 2018 namiesto toho, aby šesť percent klesalo, tak sa podiel takýchto osôb zvýšil o dve percentá a naďalej rástol. To znamená, že nevznikli žiadne náhle a mimoriadne okolnosti, ale Slovenská republika mala dosť času, aby tento problém veľmi systematicky riešila. Iná otázka je, či tento problém vyrieši administratívne opatrenie, ktoré priniesol pán minister. Chcem povedať, že rovnako vysoká absencia najmä v tých školách, kde prevažná časť žiakov pochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo lepšie povedané z marginalizovaných rómskych komunít, tak takáto absencia u nás nie je žiadnou novinkou. Vždy bola vyššia ako v školách v ktorých sa vzdelávali deti aspoň zo štandardného sociálneho prostredia. A tak ako rastie absencia žiakov vo všetkých školách, tak je menej viditeľná tam, kde bola pred tým nižšia a je oveľa viac viditeľnejšia tam, kde vysoká už bola pred tým. Napokon ešte jedna z tých posledných poznámok. Ministerstvo školstva má k dispozícii rezortný informačný systém, kde sa nachádzajú dáta o každom žiakovi a každej škole, vrátane absencie, či už ide o individuálnu úroveň žiaka alebo inštitucionálnu úroveň školy. A teda otázka je, že čo doposiaľ robili analytické útvary ministerstva, keď teraz je potrebné toto riešiť v skrátenom legislatívnom konaní. A ja súhlasím s tým, že s fenoménom predčasného ukončovania školskej dochádzky treba bojovať. Samozrejme, že nie v skrátenom legislatívnom konaní a nie tým skratkovitým spôsobom, ktorý ponúka ministerstvo školstva, ale o tom veľmi podrobne nabudúce. Tento návrh, ohlasujem to teda za celý klub Progresívneho Slovenska, určite nepodporíme.
Skryt prepis