Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, vážení páni poslanci, ja naozaj budem veľmi disciplinovaná a vyjadrím sa výlučne ku podstate tohto návrhu, skrátenému legislatívnemu konaniu. Podľa predkladateľa, tým zásadným dôvodom, prečo takýto návrh zákona vznikol, a teraz nemyslím návrh na skrátené legislatívne konanie, ale samotná vecná podstata toho návrhu spočíva v tom, že predkladateľ mieni znížiť riziko predčasného ukončovania školskej dochádzky. Chcem iba vysvetliť, že predčasné ukončenie školskej dochádzky znamená iba toľko, že osoba, ktorej sa to, tento výraz týka, alebo tento status týka, nedosiahne ani na výučný list a je ťažko zamestnateľný, ak vôbec je zamestnateľný. Predčasné ukončenie školskej dochádzky je spojené teda s nezamestnanosťou, je spojené so sociálnym vylúčením, s chudobou, podlomeným zdravím, čiže nikto nespochybňuje, že ide naozaj o veľmi vážny problém.
Teraz ale ja chcem riešiť otázku, či je v tomto prípade dôvod na skrátené legislatívne konanie na budúce, keď prídeme k samotnej vecnej podstate zákona, sa budem venovať tomu, či riešenie, ktoré prináša minister, významným spôsobom prispeje k riešeniu tohoto zásadného problému. Podľa § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, skrátené legislatívne konanie možno vyvolať iba za mimoriadnych
=======
... prispeje k riešeniu tohoto zásadného problému. Podľa § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku skrátené legislatívne konanie možno vyvolať iba za mimoriadnych okolností, kedy môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo hrozia štátu významné národohospodárske škody, tak vtedy môže dôjsť k skrátenému legislatívnemu konaniu. A z uvedeného ustanovenia teda jasne vyplýva, že skrátené legislatívne konanie má vyplývať z mimoriadnych okolností. Ale ja sa pýtam, o akú náhlu a mimoriadnu udalosť v tomto prípade ide, ak nárast počtu osôb, ktoré predčasne ukončujú školskú dochádzku je v Slovenskej republike pozorovateľný veľmi dlho? Svedčia o tom domáce štatistické údaje, k nim veľmi podrobne nabudúce, a aj to, že Slovenská republika spolu s ostatnými krajinami Európskej únie už v roku 2011 prijala záväzok, že do roku 2020 zníži podiel takýchto osôb na desať percent. V čase, keď sme tento záväzok prijímali, tak Slovenská republika na tom bola veľmi dobre. Takýchto osôb, podiel takýchto osôb u nás činil zhruba šesť percent. Ale medzi rokmi 2014 a 2018 namiesto toho, aby šesť percent klesalo, tak sa podiel takýchto osôb zvýšil o dve percentá a naďalej rástol. To znamená, že nevznikli žiadne náhle a mimoriadne okolnosti, ale Slovenská republika mala dosť času, aby tento problém veľmi systematicky riešila. Iná otázka je, či tento problém vyrieši administratívne opatrenie, ktoré priniesol pán minister. Chcem povedať, že rovnako vysoká absencia najmä v tých školách, kde prevažná časť žiakov pochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo lepšie povedané z marginalizovaných rómskych komunít, tak takáto absencia u nás nie je žiadnou novinkou. Vždy bola vyššia ako v školách v ktorých sa vzdelávali deti aspoň zo štandardného sociálneho prostredia. A tak ako rastie absencia žiakov vo všetkých školách, tak je menej viditeľná tam, kde bola pred tým nižšia a je oveľa viac viditeľnejšia tam, kde vysoká už bola pred tým. Napokon ešte jedna z tých posledných poznámok. Ministerstvo školstva má k dispozícii rezortný informačný systém, kde sa nachádzajú dáta o každom žiakovi a každej škole, vrátane absencie, či už ide o individuálnu úroveň žiaka alebo inštitucionálnu úroveň školy. A teda otázka je, že čo doposiaľ robili analytické útvary ministerstva, keď teraz je potrebné toto riešiť v skrátenom legislatívnom konaní. A ja súhlasím s tým, že s fenoménom predčasného ukončovania školskej dochádzky treba bojovať. Samozrejme, že nie v skrátenom legislatívnom konaní a nie tým skratkovitým spôsobom, ktorý ponúka ministerstvo školstva, ale o tom veľmi podrobne nabudúce. Tento návrh, ohlasujem to teda za celý klub Progresívneho Slovenska, určite nepodporíme.