Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Áno, pridávam sa k vám, pán poslanec Čaučík, je naozaj povážlivé, povážlivá tá bohorovnosť, s akou sa stavia koalícia k odporúčaniam domácich aj európskych autorít. Ja pridám teda ešte jedno stanovisko, ktoré má presne týždeň, presne týždeň. 9. apríla komisár pre ľudské práva Rady Európy Michael O'Flaherty povedal toto, obrátil sa na slovenský parlament a odporúčal mu odmietnuť tento návrh zákona, pretože ohrozuje občiansku spoločnosť, a teraz ho budem citovať: „Vzhľadom na to, že diskusia o návrhu zákona o neziskových organizáciách pokračuje, úctivo žiadam poslancov Národnej rady, aby neprijímali ani pôvodný návrh zákona, ani žiadne pozmeňujúce návrhy, ktoré nie sú plne v súlade so záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z Európskeho dohovoru o ľudských právach." Pokračoval: „Je obzvlášť dôležité, aby sa všetky ďalšie kroky smerujúce k regulácii neziskových organizácií uskutočňovali v úzkej spolupráci s občianskou spoločnosťou a za jej účasti." Ani jedno sa z toho nestalo. Ani jedno. Jednoducho túžba zlikvidovať občiansku spoločnosť je taká silná, že žiadna autorita nemá dostatočnú váhu pred slovenskou vládou, aby tie veci zmenila. Jednoducho vláda vsadila všetko na jednu kartu a robia to tak všetky autoritárske režimy, keď hrajú o svoju politickú existenciu, bez ohľadu na to, čo to urobí s charakterom štátu. A ja si myslím, že preto nebolo dobré a nemali sme úplne dovoliť, aby sa odložil návrh na odvolanie vlá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Nadviažem na pani poslankyňu Plavákovú k téme zaradenie mimovládnych organizácií medzi povinné osoby podľa infozákona. Ona jasne povedala, že to považuje za diskriminačné, odznelo tu aj to, že podobné postavenie vo vzťahu k čerpaniu verejných zdrojov majú napríklad aj podnikateľské subjekty a na nich sa tento zákon nevzťahuje. To už teda bolo povedané. A čo z toho vyplýva. Zákonodarca samozrejme o tom vie, čiže rozmýšľame, aký cieľ sledoval. No tak ponúka sa to, že prvoplánové bolo zaťažiť mimovládne organizácie a ochromiť ich činnosť, lebo vedia, že nie sú personálne vybavení na vybavovanie infožiadostí. A teraz druhá poznámka. Vôbec nie je isté, že občania si budú žiadať len informácie o financiách, ktoré sú z verejných zdrojov. Lebo ak občanovi dáte možnosť žiadať informácie od občianskych organizácií, vôbec neviete zaručiť, že si občania budú podľa infozákona žiadať len informácie o tom, ako sa nakladá s verejnými zdrojmi. A tuto je ďalšia záťaž pre mimovládne organizácie. Ak teda takej organizácii príde žiadosť, ktorá sa netýka nakladania s verejnými prostriedkami, tak musí vypracovať kvalifikovaný podnet, musí ho poslať orgánu, ktorý občanovi odpíše, že nemajú žiadne verejné dotačné zdroje. A po tretie, mne vyplýva alebo nevyplýva, neviem ako to je a to je problém, nevieme, že či tento zákon bude fungovať aj retroaktívne, čiže či sa občania budú môcť pýtať na to, či dostali verejné zdroje aj pred účinnosťou tohto zákona. Takže tam vidím tri základné a veľké problémy, ktoré... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Viete, keby to nebolo také smutné, tak je to strašne zábavné, lebo namiesto kvalitného návrhu a poctivej diskusie tu máme koalíciu, ktorá je stratená vo vlastnej argumentácii "v prospech návrhu", lebo raz je tá argumentácia nejaká, na ďalší krát iná a tak ďalej. Ja s i preto myslím, že pán Vančo má pravdu, že z toho pôvodného návrhu ostalo len to, čo je kľúčové a dôležité a to je pomsta mimovládkam alebo znepríjemnenie života mimovládok a výstraha jej súkromných podporovateľov a skúsim to dokázať. Čoho sa koalícia vzdala? Vzdala sa označenia zahraničného agenta, vzdala s označenia organizácia so zahraničnou účasťou, vzdala sa lobingu a čoho sa nevzdala? Nevzdala sa prehľadu súkromných podporrovateľov, samozrejme od istej sumy a nevzdala sa možnosti šikanovať mimovládky, jednak výkazníctvom a jednak zaťažením povinnosti podľa infozákona. Chcem povedať, že možnože tomuto budú konzervatívni politici z radov koalície viac rozumieť. Podľa Starého zákona dar má iba polovičnú hodnotu, ak je známy darca a mnohí darcovia sa podľa toho aj správajú. Im stačí vedomie, že pomohli dobrej veci a nemusia sa tým chváliť verejne. Toto je aj podstata dobročinnosti, neviem či tomu rozumiete.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Farkašovský prezentoval svoju úvahu o tom, prečo bolo potrebné priniesť tento zákon do parlamentu a veľmi sa hneval, keď ho niekto nazýva z opozície, že komplikuje alebo šikanuje mimovládne organizácie a jeho záver bol taký, že tento zákon je potrebný preto, lebo tieto organizácie protestujú proti vládnej moci, čo má politický rozmer, pričom vládna moc získala svoju pozíciu v demokratických voľbách. To je také zhrnutie jeho vystúpenia a ja mám tiež podobnú úvahu. Podobnú úvahu v tom, že si kladiem rovnakú otázku ako pán Farkašovský, tiež rozmýšľam o tom, prečo pán Lučanský priniesol tento zákon ako hovorieva pani Kolíková pod pazuchou a prišla som k záveru, že je to preto, lebo NVO-čky nastavujú zrkadlo verejným politikám, ale bez ohľadu na to, kto vládne a táto vláda z pohľadu personálneho obsadenia je jednou z najslabších a nehovorím to preto, že chcem niekoho uraziť a tejto slabosti zodpovedá aj kvalita a čistota rozhodovacích a riadiacich aktov a teraz pán Farkašovský je kultivovaný, vzdelaný človek a určite mi nebude mať za zlé, keď zacitujem klasika a poviem: "nehnevaj sa na zrkadlo, keď máš krivú hubu". Mimovládne organizácie naozaj nemôžu za to ako vládnete. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vystúpenie pána Glücka mi v jednom momente pripomenulo slávne rádio Jerevan, ktoré bolo založené na paradoxnom vzťahu medzi úplnou lžou a čiastočnou pravdou. A to čo má spoločné jeho vystúpenie s rádiom Jerevan sa týka správy Európskeho dvora audítorov. Pán Glück povedal, že EDA prišla k záveru, že bolo spreneverených viac ako sedem miliárd eur. Tak to vôbec nie je pravda. Monitoring sa týkal toho, ako sa míňajú peniaze v rokoch 21 a 23 v objeme 7,4 miliardy. Čiže nebolo spreneverených, ale rádio Jerevan povedalo, že bolo. Dôležité je, že EDA nenašiel žiadne dôkazy o tom, že by mimovládne organizácie využívali finančné prostriedky Európskej únie spôsobom, ktorý by porušoval právo Európskej únie. Aby bolo jasné, aby sa tu už viac nespomínala EDA, povedzme si o čo žiadala komisiu. Žiadala o to, aby sa jasne definovalo to, čo sa považuje za MNO. To my vieme. Po druhé žiadala pravidelnú aktualizáciu informácií o tom, ako sa vynakladajú finančné prostriedky z grantov, čiže verejné prostriedky, verejné prostriedky, nie súkromných prispievateľov. A po tretie žiadala o to, aby sa kontrolovalo či MNO konajú v súlade s hodnotami Európskej únie. A u nás MNO majú problémy práve preto, že konajú v súlade s hodnotami Európskej únie. A ako na tú správu reagovala komisia? Povedala toto. Prijmeme rady, tie rady audítorov, ktoré budú minimalizovať administratívnu záťaž a sú primerané. A čo robíme my? My maximalizujeme administratívnu záťaž. (Potlesk.)

Ďakujem pani poslankyni Kosovej, za komplexný pohľad na problematiku šikanovania, a spočiatku som jej chcela protirečiť, lebo som si myslela, že to nedotiahne do konca. Keď si začala hovoriť o príčinách šikanovania, ktoré pramenia z osobnosti žiaka, tak to bolo málo. Keď si hovorila o tom, že zdrojom nastavenia toho dieťaťa môžu byť aj pomery v rodinách, kde si dieťa osvojuje nejaké vzorce správania, aj to bolo málo. Keď si hovorila o zhrubnutí spoločnosti, zhrubnutí jazyka, správania, aj to bolo málo, a nezabudla si na školu a tým sa ten kruh uzavrel. Lebo škola je to aj na to, aby vyrovnávala a vybalansovávala negatívne vplyvy rodiny a spoločnosti. Je s tým dieťaťom viac, ako možno rodina. A existujú systémy merania, tzv. indexu otvorenosti školy, kde sa meria aká je angažovanosť učiteľov, ich sociálna blízkosť, direktívnosť a tak ďalej. A často vychádza z výsledkov tých meraní, že kde je uzavretá klíma, je kríza dôvery, nie sú tam demokratické pomery na školách. A my keď sme merali mieru šikanovania, vždy to súviselo s mierou a s indexom otvorenosti školy. Takže a toto je aj priestor pre náš výbor, pre školy samé, aby nejakým intenzívnejším spôsobom skúsili zabojovať proti rakovine vzťahov, ktorou šikanovanie naozaj je. Ďakujem.

Ďakujem obom kolegom, ktoré mali faktické poznámky. Špeciálne poďakovanie patrí pánovi Šmilňákovi, ktorého považujem naozaj za experta na školstvo a tá expertíza je potvrdená jeho dlhoročnou praxou. To si vážim naozaj nesmierne. A čo máme spoločné ešte s pánom Šmilňákom, no tak máme spoločnú aj tú naivitu, hovoril on o sebe, že je naivný poslanec a verí v nejaké rozumné riešenia, alebo akceptáciu rozumných návrhov, tak toto máme naozaj spoločné a obaja veríme v dobré úmysly ľudí aj v tejto snemovni, bez ohľadu na to, ku ktorej politickej strane patríme a aké politické idey zastávame. Lebo toto, čo navrhujeme, ochrana života, zdravia, majetku, je nad politickými názormi. Ďakujem.

takéhoto spôsobu školskej dochádzky rozhodujúce vrátane toho, že takémuto konkrétnemu žiakovi bude aj v čase, kedy sa vzdeláva podľa individuálneho učebného plánu poskytovaná odborná pomoc. Ďalším identifikovaným problémom bol aj chýbajúci prenos informácií medzi inštitúciami, ktoré s rizikovým žiakom pracujú. Zavádza sa teda povinnosť pre zariadenia poradenstva a prevencie a probačného a mediačného úradníka informovať školu, v ktorej sa rizikový žiak vzdeláva, ak s takýmto žiakom samozrejme pracujú. Ďalší návrh sa týka kladenia väčšieho dôrazu na už existujúcu povinnosť zákonných zástupcov žiaka informovať školu o všetkých závažných skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na jeho výchovu a vzdelávanie. V praxi sa stáva a je to aj prípad zo Spišskej Starej Vsi, že žiak absolvuje rôzne druhy diagnostiky, psychologická, špeciálno-pedagogická, psychiatrická a závery týchto diagnostík vedú k takým dôsledkom, na ktoré by malo reagovať aj vzdelávacie prostredie, ale škola túto informáciu nemá. Súčasťou návrhu je aj zavedenie rovnakej informačnej povinnosti pre plnoletého žiaka. Toto tiež v našom školskom zákone chýba. Česká republika takúto povinnosť pre plnoletého žiaka napríklad má. Návrh zavádza informačnú povinnosť nielen pre vybrané inštitúcie smerom ku škole, ale aj informačnú povinnosť školy smerom k iným inštitúciám, ak sa v škole vzdeláva žiak, ktorý závažným spôsobom ohrozuje zdravie, životy a majetok ostatných žiakov, alebo zamestnancov školy. Ďalším slabým miestom sú nedostatočné právomoci škôl, ktoré by v kritických chvíľach zabránili tomu najhoršiemu. Školský zákon v súčasnosti umožňuje škole použiť tzv. ochranné opatrenie v prípadoch, že v danom okamžiku, v danom okamžiku žiak svojim správaním ohrozuje bezpečnosť a zdravie ostatných žiakov, alebo narúša výchovu a vzdelávanie do tej miery, že to znemožňuje ostatným účastníkom procesu vzdelávania v pokoji sa vzdelávať a koncentrovať sa na vzdelávanie. Podľa súčasnej právnej úpravy takýto žiak sa na nejakú krátku dobu, na pár hodín, umiestni do samostatnej miestnosti a škola privolá niektoré zložky zdravotníkov, políciu, zákonných zástupcov atď. Ale tento typ opatrenia nie je účinný alebo nie je účinné v prípadoch Spišská Stará Ves. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje opatrenie, ktoré spočíva v dočasnom vylúčení žiaka z prezenčnej výchovy a vzdelávania na dobu určitú, najviac na v súčte 25 školských dní. Počas tejto doby, na základe odbornej diagnostiky, bude možné navrhnúť ďalší spôsob výchovy a vzdelávania rizikového žiaka. A počas tejto doby bude zachované ústavné právo žiaka na vzdelanie, pretože škola mu bude poskytovať vzdelávanie dištančnou formou. Na rozhodnutie riaditeľa školy pri uložení tohto opatrenia v záujme jeho okamžitej účinnosti sa nebude vzťahovať všeobecný predpis o správnom konaní. Ako som povedala na začiatku, tento návrh nevyrieši všetko, takú ambíciu naozaj by bolo mať trúfalé. Ale zásadným spôsobom prispeje k vytvoreniu informačnej siete medzi inštitúciami, ktoré s rizikovým žiakom pracujú, prispeje k ochrane osôb, ktoré sa pohybujú v školskom prostredí a poskytne odbornú pomoc aj samotnému žiakovi s rizikovým správaním. Na záver chcem povedať, že hlasovanie koalície o tomto návrhu bude jasnou správou o tom, o čo komu ide. Bude to správa o tom, či koalícii ide o zlepšenie bezpečnostnej situácie v školách a školských zariadeniach a návrh podporí, alebo či je pre ňu téma ľudského života a zdravia menej podstatná ako koaličná dohoda, podľa ktorej sa za opozičné návrhy nehlasuje. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pánu Šmilňákovi za spojazdnenie mikrofónov a ja za podporu, ktorú prisľúbil tomuto zákonu. Tragické udalosti v gymnáziu v Spišskej Starej Vsi a pre osvieženie pre poslucháčov a divákov uvádzam, že ide udalosť, kedy študent pripravil o život dve osoby a jednu ťažko zranil, tak tieto udalosti prirodzene spustili celospoločenskú diskusiu o tom, či niekto niečo zanedbal a či sa vraždám dalo predísť? Informácie, ktoré verejnosť má a ja patrím k tej verejnosti nie sú natoľko úplné, aby sme mohli dospieť na k jednoznačným odpovediam na tieto otázky a hovorím to preto, lebo existujú prípady, kedy psychopatické správanie človeka možno pri účinnej intervencii regulovať, ale sú prípady, kedy napriek všetkým účinným intervenciám podobným tragédiám dochádza a keby tomu tak nebolo, tak by sme nemuseli zriaďovať detenčné ústavy. Chcem tým povedať iba toľko, že neexistujú riešenia. ktoré by riziko, že sa človek s výraznou psychopatickou poruchou rozhodne spáchať vraždu úplne odstránilo. Existujú však riešenia, ktoré takéto riziko vedia dosť úspešne minimalizovať a v podobných prípadoch vedia prispieť k ochrane a v tomto prípade k ochrane učiteľov a žiakov. Je nad slnko jasné, že rozhodujúcu úlohu pri ochrane školského prostredia pred násilnými činmi, ktorých sa teda dopúšťajú žiaci , resp. mohli by sa dopustiť žiaci, majú efektívne a systematické preventívne opatrenia, ale nevýhodou je, že sa prejavia až po určitom čase. Udalosť v Spišskej Starej Vsi a nie len ona, lebo takých príbehov je viac, len ich dôsledky doposiaľ boli menej tragické, ukázala, že aj súčasné nastavenie legislatívneho rámca, ktoré by na jednej strane mohlo viac zabrániť vzniku podobných tragédií a na strane druhej poskytnúť odbornú pomoc žiakom s agresívnymi sklonmi, takýto efekt nemá a chcem zdôrazniť, že ani Progresívne Slovensko, ani ja osobne tieto tragické udalosť nezneužívam, ani nemienim zneužívať na dosahovanie nejakých lacných politických bodov. Nemám to jednoducho v povahe, ale naopak, úplne vecne sme spolu s kolegyňami identifikovali súbor slabých miest a medzier v legislatívnom rámci, ktorý reguluje proces výchovy a vzdelávania. V januári sme slabé miesta v právnych predpisoch verejne definovali a vyzvali sme vtedy ministerstvo školstva, aby urýchlene prišlo s legislatívnymi návrhmi, ktoré takéto riziko správania nebezpečných žiakov alebo konania nebezpečných žiakov môžu minimalizovať a teda môžu prispieť k lepšej ochrane učiteľov a žiakov. Pre mňa z nepochopiteľných dôvodov ministerstvo doposiaľ nereagovalo, ale prišlo so smernicou o šikanovaní, ktorá s prípadmi typu Spišská Stará Ves súvisí iba okrajovo a preto predkladáme návrh zákona, ktorý pracovne nazývame lex bezpečnosť a už z toho názvu je zrejmé o čo v tomto zákone alebo v tomto návrhu ide. No a v pozadí toho, čo o celej udalosti vieme, bolo možné v legislatívnom systéme identifikovať niekoľko slabých miest, o tom som už hovorila a rozhodujúcim slabým miestom je prenos informácií medzi subjektami, ktoré s problematickým žiakom pracujú a táto slabina má niekoľko úrovní. Ja poviem akých a čo navrhujeme. Pri prechode žiaka zo základnej na strednú školu v procese prijímania alebo pri prestupe medzi školami toho istého druhu, nie je poskytovanie informácií o rizikovom žiakovi dostatočné. Podľa súčasnej právnej úpravy je škola, z ktorej žiak prestupuje do inej školy, povinná zaslať novej škole dokumentáciu žiaka a keď sa pozrieme do vykonávacieho predpisu, ktorým je vyhláška o pedagogickej dokumentácii, tak je zrejmé, že ide oba o katalógový list, ktorý okrem prospechu v jednotlivých školských rokoch obsahuje síce informácie o uložených výchovných opatreniach, ale nie však detaily o tom, čo viedlo k ich uloženiu. Neobsahuje detaily o tom, ako sa jeho výchovné problémy riešili. Iné informácie, ktoré tam vieme nájsť sú o tom, či ide o žiaka intaktného alebo o žiaka so zdravotným znevýhodnením, či bol oslobodený od telesnej výchovy, akú formu štúdia absolvuje a podobne. Kedy splnil povinnú školskú dochádzku a podobne. Tento informačný súbor nestačí novej škole na to, aby bol z neho zrejmý osobnostný profil žiaka a z uvedeného dôvodu je nevyhnutné, aby súčasťou dokumentácie žiaka, ale iba toho, ktorý predstavuje riziko pre školské prostredie a ktorý mení školu, boli všetky materiály, ktoré súvisia s riešením jeho problémov, okrem iného, jedným z dôležitých cieľov tohto návrhu, tohto čiastkového návrhu je nielen to, aby sa škola pripravila na eventuálne riziko, ale aby bola aj pripravená na to poskytnúť takémuto žiakovi odbornú pomoc. Podobný význam má aj zmena, ktorou sa zavádza povinnosť absolvovať diagnostické vyšetrenie žiaka s rizikovým správaním v prípade, že sa mieni vzdelávať podľa individuálneho učebného plánu. Vychádzame práve z toho prípade Spišská Stará Ves, kde žiak predstavoval nejakí nebezpečenstvo pre svoje prostredie, tak ho škola vysunula mimo dennej dochádzky na individuálny učebný plán a tam teda v tej izolácii, v ktorej sa nachádzal, sa zrodila myšlienka ako sa škole pomstiť. V súčasnosti sa teda stáva, že škola žiakovi odporučí takúto osobitnú formu školskej dochádzky, ale bez odbornej pomoci sa jeho ťažkosti môžu ešte prehĺbiť. Podľa predloženého návrhu bude stanovisko zariadenia poradenstva a prevencie pre povolenie takéhoto spôsobu školskej dochádzky rozhodujúce vrátane toho, že takémuto konkrétnemu žiakovi bude aj v čase, kedy sa vzdeláva podľa individuálneho učebného plánu poskytovaná odborná pomoc. Ďalším identifikovaným problémom bol aj chýbajúci...