Videokanál klubu

Tinka, ja sa ti chcem veľmi pekne poďakovať, že si takýmto trefným a konsolidovaným spôsobom tu uzavrela vlastne túto dlhú diskusiu o konsolidačnom zákone, a teda chcem sa poďakovať aj všetkým našim kolegom a kolegyniam, ktorí vystúpili, pretože vlastne tento zákon, keďže sa predkladá v skrátenom legislatívnom konaní, nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, a teda v podstate tu nejakým spôsobom vo veľmi limitovanej miere nahrádzame tú diskusiu odbornú, ktorá k tomu mala prebehnúť, a v tejto súvislosti chcem aj upriamiť pozornosť na to, že bavíme sa tu síce o konsolidácii verejných financií, ktoré majú priniesť nejaké ekonomické výsledky tomuto štátu, a nakoniec teda nám všetkým, ale napr. dnes vydala vlastne iniciatíva pre právny štát, ktorá združuje vlastne rôzne podnikateľské združenia a obchodné komory, svoje stanovisko práve k tomu, ako tu táto vláda prijíma drvivú väčšinu svojich zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, kde to teda kritizuje a poukazuje aj na nepriaznivé dopady práve na to podnikateľské prostredie, čiže z môjho pohľadu sa tento zákon okrem tých výhrad, ktoré tu už boli vznesené aj v tvojom príspevku jednoznačne minie s účinkom.
A zároveň by som chcela zdôrazniť naozaj dve veci z toho tvojho príspevku, a teda jednak to, že tento zákon reálne nepomôže tým najslabším, tým o ktorých dlhodobo vieme, že tu majú problém, to znamená deti v neúplnej rodine a zároveň rodiny s tromi a viac deťmi, a zároveň teda aj je dôležité znova zdôrazňovať tú atmosféru v spoločnosti, na ktorú si poukázala a ktorú vytvára vláda týmto svojím prístupom a postupom, kde teda máme desaťtisíc alebo pätnásťtisíc ľudí a viac v uliciach, a to potom spôsobuje tú frustráciu ľudí, pre ktorú odchádzajú do zahraničia.
Ďakujem.

Ďakujem ti... Ďakujem za slovo. A ďakujem, Tina, za toto vystúpenie.
Ty sa venuješ téme, si aj spomínala, školstvu, ja osobne považujem školstvo spolu so zdravotníctvom za tie dve najdôležitejšie rozpočtové priority, tie štrukturálne priority, ktoré sú schopné generovať ďalšiu produktivitu obyvateľstva. Keď máme vzdelané obyvateľstvo, zdravšie obyvateľstvo, dokáže to vytvárať, produkovať ďalšie HDP, a preto ja som rozprával, som to tak ľudovo nazýval, tento celý návrh, lex prežívanie budúcnosti, a to z dvoch dôvodov.
Ten prvotný bol ten, čomu si sa aj ty sama venovala, a to boli tie, to plošné rozhadzovanie, to pálenie bankoviek, to vyprázdňovanie tej špajze, míňanie na zlé veci, teda neefektívne veci. To sú napr. tie plošné energopomoci, si to aj spomenula. Vôbec nerozlišujeme to, že či si niekto nabíja teslu, vôbec nerozlišujeme to, či si niekto cez desať grafických kariet doma ťaží kryptomeny. Vôbec nerozlišujeme to, či si niekto vypne radiátory, zapne si elektrickú saunu a ide si vyhrievať byt. Nerozlišujeme to, že či niekto si chce vyhrievať bazén napríklad. Hypotéky sú ďalšou dobrou mo... ďalším dobrým príkladom. Nepozeráme sa na to, kto si kupuje akú nehnuteľnosť, jediné obmedzenie je tam teda na príjem, ale je úplne jedno, že či niekto kúpi nejakú vilu s 8-percentným úrokom, však štát niečo preplatí. No a to je tá prvá trestuhodná vec.
Druhá trestuhodná vec a ten druhý dôvod, prečo si tu prežierame budúcnosť, resp. táto vláda nám plánuje prežierať budúcnosť, je práve to, o čom si aj ty hovorila. Tie peniaze po prvé minieme, ale po druhé my ich ani neminieme na, alebo ich neinvestujeme do tých priorít štrukturálnych, ako je školstvo a zdravotníctvo, kam by sme to mali.
To znamená, že my nielenže nevyužijeme príležitosť, my utekáme úplne opačným smerom. Minieme aj tie peniaze, ktoré by niekto v budúcnosti mohol míňať na to zdravotníctvo a školstvo.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dobrý večer všetkým.
Je pre mňa veľká česť, že môžem ako posledná vystúpiť v tejto naozaj veľmi, veľmi dôležitej rozprave, a je jedna vec, v ktorej by sme sa asi, asi v nejakej miere alebo v nejakej podobe zhodli s vládou, a to je to, že rozpočet je vždy nejaká otázka kompromisu. Ako každý by si asi prial dať peniaze na všetko, ale my chápeme, že peniaze na všetko nie sú, a keďže žijeme ekonomicky ťažké časy, tak vláda k tomu mohla pristúpiť aj tak, že by naozaj povedala, že budú iba škrtať a iba dbať na znižovanie deficitu. Ale nie, vláda sa rozhodla, že chce – citujem – „zachovať prvky silného sociálneho štátu“, tak ako to rád hovorí predseda vlády, a čiže vidíme tu taký zvláštny kompromis, že áno, niekde sa pýtajú peniaze navyše, ale niekde sa tých peňazí rozdáva a ide teda rozdávať naozaj veľa.
A považujem za veľké nešťastie pre túto krajinu, že aké priority si teda vláda stanovila. Na to by som sa chcela v rozprave zamerať, že na čo vláda ide dávať peniaze, a hlavne teda na čo vláda nejde dávať peniaze, alebo nie v takej miere. Ono už o tom hovorili moji predrečníci, čiže budem len to tak akoby stručne zhrniem tie najdôležitejšie body.
Prvé v tom zozname toho, na čo ide, idú peniaze, sú plošné dotácie na energie. Neprihliada sa na to, že či si to tá domácnosť môže dovoliť, neprihliada sa na to, že či tam vykurujú bazén, alebo nabíjajú elektroautá, plošná dotácia, ktorá je neadresná, ktorá odhadom nás bude stáť vyše miliardu eur a ktorá je okrem toho aj absolútne neekologická, a teda nemyslí na budúcnosť nielen v tom fiškálnom, ale, ale aj v tom, že vôbec nemotivuje ľudí k šetreniu.
Druhý bod už len veľmi stručne, o tom tu veľa hovorili tiež moji kolegovia. Príspevok na hypotéky a to, ako tu prispievame ľuďom nie tým, ktorí sú najviac sociálne odkázaní, ale tým, ktorí si mohli dovoliť zobrať hypotéky, a teraz keď im na to štát prispeje, tak veľká časť tých peňazí pravdepodobne skončí vo vreckách tých bánk, čiže nemyslí sa na tých najslabších.
No a potom priorita tejto vlády, predvolebné sľuby ohľadom dôchodcov. Znovu, ide sa prispievať všetkým, a tento krok nás bude stáť 440 mil. eur, lebo to bola politická priorita, predvolebný sľub o tom, týchto voličov chceli, chceli osloviť.
Lenže tieto priority vôbec nezodpovedajú tomu, kto sú tie naozaj sociálne najohrozenejšie skupiny v tejto krajine. Keby to aspoň platilo, že naozaj je to sociálna vláda, ktorá myslí na tých sociálne najslabších, ale nie, keď sa pozrieme na štatistiky ohľadom toho, kto je na Slovensku ohrozený chudobou, tak sú to predovšetkým deti. Každé šieste dieťa žije v chudobe, teda v domácnosti, ktorá vzhľadom na svoj príjem je pod hranicou chudoby. Najviac ohrozené chudobou sú neúplné rodiny s dieťaťom. Takmer polovica z nich je ohrozená chudobou.
Druhá skupina najohrozenejšia chudobou sú rodiny, ktoré majú tri a viac detí. Pre týchto žiadne konkrétne adresné opatrenie v tých veľkých investičných balíkoch nenájdeme. A áno, tretia skupina sú dôchodcovia, ale tiež nie všetci, ale tí, ktorí žijú sami. Čiže znovu, dalo sa pozerať na to adresne. Ja keď som študovala verejnú politiku pred pätnástimi rokmi, to bola jedna poučka, jedna z tých základných, ktoré nás učili, adresnosť verejných politík.
Pozrieme sa teda na to, že čo, žiaľ, nie sú priority tejto vlády, napriek tomu, že sú to naozaj také tie skutočné dlhodobé problémy na Slovensku. To, že nám tu úplne absentuje sieť jaslí a máme absolútny nedostatok materských škôl, čo zase podporuje to, že sú mladé rodiny ohrozené chudobou, pretože ako môžu ísť obaja rodičia pracovať, ak tam vôbec sú obaja rodičia, keď to dieťa nemajú kde nechať. Mnohé problémy v zdravotníctve, o tomto sa tu už naozaj veľa, veľa hovorilo, lenže deti, žiaľ, nemajú možnosť voliť, čo možno tiež je jeden z tých dôvodov, prečo očividne sa nedostali do priorít tejto vlády. A ja teda veľmi pozorne sledujem všetky kroky a informácie od ministerstva školstva, keďže to je téma, ktorej sa najviac venujem, a teda som zachytila aj to ako minister školstva sa teraz chválil, že chce rozpočet školstva, navýši ho podľa jeho výpočtov o 600 mil. eur, ešte zajtra na, na výbore sa budeme na to detailnejšie pýtať, čo všetko v tej sume je, a veď tešíme sa za každé euro navyše do školstva, ale opäť tu zdôrazním, že je to o približne o polovicu menej ako napr. to, čo vláda vyčlenila na tú už spomínanú aj neadresnú, aj neekologickú dotáciu na energie. Čiže vidíme ten obrovský nepomer v tom, že či vláda myslí na nejaké akoby rýchle zaplátanie určitého problému alebo či vláda... alebo kiež by tá vláda viacej myslela na tú budúcnosť.
A je tu ešte jeden z takých dlhodobých problémov a dôležitých aspektov, zo Slovenska ročne odchádza desaťtisíce ľudí a je tiež istá vizitka tejto krajiny. Každý piaty slovenský vysokoškolák študuje v zahraničí. Je to vyše 30-tisíc našich mladých ľudí, tých, ktorí v školskom ponímaní, tých najšikovnejších, ktorí išli na vysoké školy, ale odišli do zahraničia a veľká časť z nich sa sem už nikdy nevráti žiť.
A netýka sa to len študentov. Okolo 20-tisíc žien odchádza zo Slovenska, aby pracovali ako opatrovateľky v zahraničí, napr. v Rakúsku, čo zase má obrovský dopad aj na tie rodiny, aj na tie deti, ktoré tu zostávajú bez, bez jedného z rodičov. A my chceme, aby sa títo ľudia vracali na Slovensko. My chceme, aby títo ľudia videli svoju budúcnosť tu a mali nejaké podmienky tu, a ideálne chceme, aby sa vrátili teraz, kým sú ekonomicky aktívni, nie až na ten dôchodok, ktorý teda medzičasom aj tak, aj tak už nebude z čoho vyplácať, ale na to, aby mali chuť sa vrátiť, tak tu potrebujú vidieť atmosféru, ktorá je pre nich prijateľná, ktorá im dáva zmysel, pre ktorú majú chuť sa tu vrátiť. A keď sa pozrieme na to akú atmosféru v krajine stihla spôsobiť táto vláda, že tu už máme teraz protesty, kde pätnásť-, dokopy možno 20-tisíc ľudí na celom Slovensku vychádza do ulíc, lebo vnímame, že sa nám tu rozpadá právny štát a demokracia priamo pred očami, že sa tu peniaze dávajú nezmyselne, nesystémovo iba na niektoré čiastky, ale nie s ohľadom naozaj na budúcnosť tejto krajiny, tak teda mám veľké obavy, že či títo ľudia budú mať záujem prísť ešte a žiť tu na Slovensku.
Takže, samozrejme, za nás, my tento návrh nepodporíme. A snáď z tejto dlhej rozpravy si možno aspoň do budúcnosti aj vláda, aj koalícia zobrala niečo k srdcu.
Ďakujem vám pekne všetkým. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo a ďakujem aj za príspevok pána Galka a prednesenie toho pozmeňujúceho návrhu naozaj výnimočne zrozumiteľným spôsobom.
Je to ale vážna téma, ja sa chcem dotknúť zvyšovania poplatkov, ktoré súvisia s ochranou ovzdušia. Ja mám obavu, že toto môže mať negatívny dopad na jeho kvalitu, že to môže demotivovať a spôsobiť ešte jeho väčšie znečistenie, pričom vieme, že toto je obrovský problém pre Slovensko, že práve znečistené ovzdušie je ročne zodpovedné za vyše 5-tisíc predčasných úmrtí, a aj najnovšia správa Európskej environmentálnej agentúry nám hovorí, že za rok 2021 v Európskej únii znečistený vzduch zabil viac ako 0,5 mil. ľudí, pričom až polovici týchto úmrtí by sa dalo predísť, pokiaľ by sme spĺňali limity, ktoré sú nám odporúčané WHO. To je 250-tisíc ľudí, 250-tisíc životov, ktoré by mohli byť zachránené. Ja som túto tému spomínala aj vo svojom príspevku k programovému vyhláseniu vlády. Je to jednoznačne, tento environmentálny vplyv, najväčším zabijakom v rámci životného prostredia. Ak si to chcete predstaviť, tak spôsobuje najmä respiračné ochorenia, kardiovaskulárne, ale tiež demenciu alebo kognitívne poruchy, alebo rakovinu.
No a ja si hovorím, že ak teda vládu zdravie ľudí nezaujíma, tak okrem toho čelíme v tejto veci, kvôli znečistenému ovzdušiu, aj žalobe Európskej komisie a aj štátni analytici a analytičky spočítali, že náklady na predčasné úmrtia v dôsledku zlej kvality živo... ovzdušia nás ročne vyjdú na 5,3 mld. eur.
A viete čo? Táto vláda sa v environmentálnej kapitole programového vyhlásenia k tejto téme k ovzdušiu vôbec nevyjadrila ani jedným slovkom, ale poplatky zvyšovať, na to by ich bolo. Smutné.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Galko, ja vám tiež veľmi pekne ďakujem za tento skutočne komplexný a myslím, že aj úplný pozmeňovací návrh, a želám vám, vlastne nám všetkým, aby sme sa v noci nestrhávali pri tých slovách: „Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.“
Ale teda vážne. Samozrejme, ho veľmi rada podporím aj v hlasovaní, pretože považujem za veľmi dôležité, aby sa správne poplatky nezvyšovali, obzvlášť teda ak toto zvýšenie nebude znamenať zlepšenie služieb verejnej správy, a to všetci a všetky vieme, že nebude, pretože zvýšenie týchto poplatkov má jediný účel zahatať, zatmeliť, zaplniť tie diery, ktoré spôsobia rôzne neadresné, nesystémové a neefektívne opatrenia. A teda ja si pamätám, ako pri zverejnení konsolidačného balíka pán predseda Národnej rady hovoril, že bežných pracujúcich ľudí sa dotkne minimálne. No možno áno, ak si nekúpia nejaké ojazdené auto, ak sa nebudú chcieť napríklad sobášiť alebo, naopak, ak nebudú chcieť požiadať o rozvod, pretože napríklad taký rozvod ich vyjde ešte drahšie ako doteraz, a navyše keď majú napríklad aj deti, tak ešte drahšie, pretože tam sa zvyšujú aj poplatky za návrh na určenie výživného napríklad, a tak by som chcela ešte raz poďakovať najmä teda pánovi poslancovi Jakabovi a jeho tímu za vypracovanie tej stránky Ficovepoplatky.sk, ktorú si môže každý občan a občianka pozrieť a potvrdiť si, že Robert Fico klamal nielen počas kampane, ale aj teraz po nej, pretože sa vydáva za sociálneho demokrata, čo očividne nie je, ale rovnako ako pán Krajčí budem apelovať na všetkých poslancov a poslankyne vrátane teda tých z koaličných lavíc, ktorí by si mohli vybrať hlasovanie o každom bode, či skutočne chcú zavádzať niektoré poplatky, možno tu máme niektorých amatérov zbraní alebo recyklácie lodí či rybárov, poľovníkov, viem, že máme, a že budú teda pri daných bodoch... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Pán Galko, ja tiež chcem oceniť, že ste si s tým dali takú prácu, a osobitne... (Ruch v sále.) Kolegovia, prosím vás, na druhej strane miestnosti...
A hlavne teda včera som tu hovorila o tom, že sa tam zvyšujú napríklad tie poplatky za uzavretie manželstva medzi štátnymi občanmi Slovenskej republiky pred matričným úradom, v ktorého obvode nemá ani jeden zo snúbencov trvalý pobyt, z 20 eur na 30, teda o 50 %, alebo uzavretie manželstva mimo úradne určenej miestnosti, alebo uzavretie manželstva s cudzincom, alebo napr. zmena hanlivého mena a priezviska, kde tiež je o 33 % nárast, tak som veľmi rada, že ste sa rozhodli toto zvrátiť.
A tiež si myslím, že možno ste mali vo svojom pozmeňujúcom návrhu trochu aj popremýšľať nad niektorými poplatkami, ktoré sa možno mohli aj, aj znížiť oproti tomu, čo je teraz, však len za také napríklad udelenie štátneho občianstva by sme mohli popremýšľať, že či teda tých 700 eur nie je príliš veľa, resp. rôzne žiadosti o pobyt, ktoré sa dnes až o 50 % navyšujú. Máme tu napríklad takmer 50-pecentné navýšenie žiadosti o prechodné pobyty za účelom zamestnania, podnikania, alebo teda zlúčenia rodiny, kde, keď zároveň táto vláda chce lákať sem pracovnú silu a vysokokvalifikovaných zamestnancov, to bude trochu problém. Modrá karta sa nám výrazne zvyšuje, pričom modrá karta má byť práve ten vlastne nástroj Európskej únie na lákanie vysokokvalifikovaných zamestnancov, čiže tam by skôr vláda mohla ísť opačným smerom. Ale tak dobre, že to aspoň vypúšťate.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja už som tu včera spomínala tému navyšovania súdnych poplatkov, ktorá teda podľa môjho názoru zasahuje do prístupu k spravodlivosti pre bežných ľudí, a som teda veľmi rada, že pozmeňovák pána Galka sa venuje aj tejto téme. Osobitne by som sa zastavila pri pár bodoch.
V prvom rade bod 1, ktorý upravuje vlastne navrhovanú zmenu § 6 ods. 3, kde teda v zákone sa upravuje zľava v prípade elektronických podaní, ktorá môže byť znížená najviac o 70 eur, a samotný vládny návrh toto chce znížiť iba na 50 eur. Podľa mňa teda oceňujem návrh pána Galka to vrátiť do pôvodného znenia, pretože si myslím, že všetci by sme mali podporovať elektronické podania.
Ďalej by som spomenula aj bod 2, ktorý sa týka § 11 ods. 2, kde vlastne ide o vrátenie sumy, ktorá bola zaplatená pri platení poplatku navyše, kde súčasný zákon ustanovuje, že sa vracia tento preplatok, ak prevyšuje sumu 1,70, a v návrhu vládneho zákona sa toto zvyšuje na 2,50. Tu oceňujem, že teda opäť pozmeňovák pána Galka to vracia do toho pôvodného znenia.
Taktiež oceňujem ostatné body, ktoré sa týkajú súdnych poplatkov, a sú to teda body 3, 4, 5, 6, 7 aj 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán Galko, chcem oceniť vašu iniciatívu a trpezlivý prednes vášho pozmeňujúceho návrhu. Ďalej budem čítať zo stránky Ficovepoplatky.sk.
„Vláda Roberta Fica schválila zvýšenie viac ako 900 poplatkov. Poplatky budú zvýšené od 1. apríla 2024. Vláda Roberta Fica chce takto vytiahnuť z peňaženiek ľudí až 50 mil. eur ročne. Ľudia nemajú čas čítať mnoho strán zákonov a porovnávať vývoj cien poplatkov, preto som to urobil ja.“ Na druhej strane nájdete všetky... „Na tejto stránke nájdete všetky poplatky, ich aktuálne ceny, aké budú ich ceny po 1. apríli 2024 a o koľko percent sa zvýšia.“
Ďalej vám prečítam pár konzulárnych poplatkov podľa toho, koľko času mi zostane. „Poplatok žiadosť o udelenie národného víza, ak je to potrebné na plnenie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, pôvodná cena 35 eur, zvýšená 50 eur. Rozdiel 42,9 %.
Žiadosť o udelenie národného víza, ak je to v záujme Slovenskej republiky, pôvodná cena 35 eur, zvýšená 50. Rozdiel 42,9 %.
Žiadosť o udelenie národného víza, ak je to potrebné v súvislosti s udelením povolenia na pobyt v Slovenskej republike okrem prípadu podľa písm. e), pôvodná cena 60 eur, zvýšená 90, rozdiel 50 %.
Žiadosť o udelenie národného víza, ak je to potrebné v súvislosti prevzatím udeleného povolenia na pobyt v Slovenskej republike, cena 10 eur, zvýšená 14, rozdiel 40 %. Podanie odvolania proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie schengenského víza zamietnutá, alebo proti rozhodnutiu, ktorým...“ (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Aha. Okej. Ďakujem veľmi pekne.
Ja by som takisto chcela oceniť nielen teda vašu trpezlivú prácu pri čítaní tohto dlhého pozmeňujúceho návrhu, ale aj pedantnú prácu legislatívcov vašich, ktorí si s tým dali prácu, a teda bod po bode vypichli všetky návrhu na zrušenie týchto nezmyselných, alebo teda nezmyselných navýšení týchto poplatkov. A ja ako človek, ktorý osemnásť rokov podnikal, naozaj viem, čo to je potykať sa s byrokraciou, neustále meniacou sa byrokraciou rôznymi zákonmi najmä v oblasti účtovníctva, a nieto ešte riešiť byrokraciu, ale ešte aj riešiť zvyšujúce sa poplatky, z takže mňa najviac zaujali vaše body týkajúce sa finančnej správy a obchodnej činnosti.
Konkrétne by som možno vypichla poskytnutie štátnej záruky Ministerstvu financií Slovenskej republiky za bankový úver vystavením záručnej listiny alebo podpísaním zmluvy o záruke z celkovej istiny úveru po a) do 3 319 391,5 eura, ktoré sa mení na 5 mil. eur, tak tam ten poplatok bol teraz 3 319 eur a po novom by mal byť až 5-tisíc eur, čo je zvýšenie o 50,6 %.
Potom tu máme napríklad poskytnutie štátnej záruky ministerstvom financií za bankový úver vystavením záručnej listiny alebo podpísaním zmluvy o záruke z celkovej istiny úveru po c) nad 33 193 918, 5 eura, ktoré sa mení nad 50 mil. eur, tak tam bol ten poplatok 165 969,50 a teraz sa zvyšuje o rovnakých 50,6 % na 250... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
Pán Galko, ďakujem veľmi pekne. Oceňujem naozaj vašu prácu a musím povedať, že teda keby to nebolo smutné a tragické, tak naozaj by sme sa na tom mohli z chuti pozabávať, ale je to strašné, že, že musíme robiť túto prácu takýmto štýlom a nemôžeme využiť ten čas a našu energiu a, a všetko ostatné na to, aby sme robili rozumnú parlamentnú prácu. Ale chápem, že toto je vlastne naša jediná možnosť, a preto by som chcel oceniť zvlášť vo vašom pozmeňovacom návrhu body 202 až 225, a to sú body, ktoré sa týkajú konzulárnych poplatkov, a je dobré, že ste to predniesli aj v prítomnosti pána Danka, lebo keď máme na mysli to zamýšľané ministerstvo cestovného ruchu, tak si myslím, že to je celkom kontraproduktívne, ak táto vláda chce zvyšovať konzulárne poplatky, neviem, akým spôsobom chce potom pritiahnuť ľudí zo zahraničia k tomu, aby, aby sa rozvíjal cestovný ruch, keď na našich konzulátoch pri akomkoľvek úkone budú narážať na zvýšené poplatky, preto si myslím, že je to veľmi dobré, keď ste poukázali aj na túto špecifickú sekciu konzulárnych poplatkov, ktoré by sa mali zvyšovať, a oceňujem, že navrhujete takéto riešenie, ktoré bolo vo vašom pozmeňujúcom návrhu.
Ďakujem veľmi pekne.