Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
Ďakujem Ingrid Kosovej za príspevok, ktorý mi pomohol pochopiť túto silnú potrebu vlády demontovať právny štát a vlastne aj dôvod predloženia tohto návrhu zákona. Robia to systematicky, krok za krokom, postupne v rôznych inštitúciách.
Ďakujem ti za pripomenutie škandálov tejto vlády alebo teda vlády Roberta Fica dva a tri a porušovanie práv občanov Slovenskej republiky a porušovanie práv ľudí z menšín. Ďakujem, že si upozornila na hlavný cieľ nového úradu v oblasti podpory štátnej športovej reprezentácie. Aby ste si vedeli predstaviť, že čo vlastne chcú podporovať, tak si predstavte pyramídu, kde na báze tej pyramídy máme masový šport, niekde v strede máme výkonnostný a súťažný šport a na úplnej špičke tej pyramídy máme vrcholový šport. Takže sem chcú venovať vlastne všetku svoju pozornosť. A ja sa teda pýtam, že čo budú robiť, keď im dnešná generácia vrcholových športovcov odíde do športového dôchodku. Nech nám ukážu, kde a aký majú systém podpory športových talentov.
Som rada, že si spomenula aj talenty zo znevýhodneného prostredia, pre ktoré je vlastne škola jediným miestom, kde ich talent dokážeme objaviť. Pretože tieto deti sa do športových klubov nedostanú, ich rodičia na to nemajú prostriedky. A my ideme šport zo škôl vytrhnúť a myslím si, že robíme obrovskú chybu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Vďaka, kolegyňa Inga, že si takto podrobne rozobrala nadchádzajúce ministerstvo športu. Ja si stále teda hovorím, že táto legislatíva má napriek tomu, že tuná riešime teda otázku za navyše viac ako sto miliónov eur, má aj viacero iných a ešte o dosť závažnejších problémov.
Ale teda k tomu športu, že ja by som sa rád venoval ešte tomu, že čo majú, čo by mali politiky a dotácie do športu dosiahnuť. Tak prvú časť by mali cieliť najmä zvýšenie fyzickej aktivity obyvateľstva, ktoré by sa malo prejaviť na jeho lepšom fyzickom i duševnom zdravotnom stave, a podpora mládeže by mala cieliť na rozvíjanie talentov bez ohľadu na pôvod či sociálnu situáciu. To som teraz citoval už skôr Tomášom Valáškom spomínaný materiál ministerstva financií, teda analýzu. A táto veta by podľa mňa mala byť súčasťou dôvodovej správy aj, aj možno aj rozpočtu verejnej správy. To je, čo sa týka zdravia a fyzickej aktivity.
Čo sa týka tej národnej hrdosti, je to trošku komplikovanejšie. Tak podpora vrcholových športovcov, ktorí dosahujú medzinárodné úspechy, môže v prípade ich kvalitných výsledkov posilniť pocit spolupatričnosti či národnej hrdosti a prispieť tiež k zvýšenému pocitu šťastia obyvateľov. Tento záver je však dosť nejednoznačný a veľmi závisí od kontextu aj od krajiny, je preto možné, že vplyv úspechov športovcov na národnú hrdosť a pocity šťastia je pre obyvateľov rôznych krajín veľmi odlišný a situáciu na Slovensku nie je možné nejako jednoznačne posúdiť bez nejakých hlbších dát alebo výskumu. A ja by som teda odporučil, aby sa napríklad vláda pri kreovaní nového ministerstva športu teda, keď už ho máme, zaoberala aj takýmito otázkami.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja ďakujem veľmi pekne kolegyni Kosovej za toto bohaté vystúpenie. Ty si, Inge, naozaj veľmi trefne poukázala na to, že zrazu počúvame od... zrazu počúvame od vlády Roberta Fica o ľudských právach a o tom, že toto sa predkladá ako nejaké zdôvodnenie na rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, pričom naozaj počas tých dvanástich rokov doterajších vlád Roberta Fica, myslím, že sme úplne jednoznačne videli, že toto nie je, ľudské práva nikdy neboli primárna agenda, agenda jeho vlády. A veľmi dobre si aj poukázala na viaceré kauzy, ktoré sme tu mali, počnúc Hedvigou Malinovou a toho, ako ju v podstate vyštvali z tejto, z tejto republiky, cez mnohé dlhodobo neriešené problémy, ako je segregácia rómskych detí, na čo obzvlášť si odborníčka, ale aj tuto spomínané od kolegyni páry, práva párov rovnakého pohlavia.
A ty si povedala jednu naozaj krásnu vetu, ktorú som si zapísala, že nechceme vládu, ktorá myslí najprv na seba, až potom na ľudí. A obávam sa, že práve tým si absolútne akoby vystihla podstatu problémov tejto vlády, že myslia na svoj zbrojársky biznis, o ktorom tu bola vynikajúca rozprava doobeda, a teda naozaj by nás veľmi potešilo, keby sa tu prítomný minister obrany nám vysvetlil, že ako to teda súvisí s kompetenčným zákonom a prečo to musíme teraz predkladať a mnohé ďalšie problémy, ale nemyslia naozaj na ľudské prá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ingrid, vďaka za tvoj príspevok v rozprave. Ty si spomínala skúsenosti s nedostatočnou diskusiou na výboroch, potom aj kolegyňa Plaváková, pripojím teda aj ja skúsenosť s výborom, z nášho, aj tuto s kolegom Sabom, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Na ostatnom výbore sme mali rokovať o rozpočtoch dvoch ministerstiev, ktoré spadajú pod náš výbor, úradu geodézie, kartografie a katastra, o štátnom rozpočte ako takom. Napriek prísľubu, že nám bude vytvorený dostatočný priestor na prerokovanie takýchto bodov, mali sme k dispozícii len už tú tradičnú hodinu. Pre ministra životného prostredia som si ja osobne pripravila tri otázky, čo podľa mňa naozaj nie je nič extrémne. Po mojej druhej otázke a odpovedi ministra, ktorý tradične odpovedal pomerne obšírne a nie celkom k veci, mi predseda výboru pripomenul, že máme na programe štyri body a len jednu hodinu na prerokovanie a nestíhame. Na tomto jedinom bode by sme sa zhodli, že naozaj nestíhame. Podľa mňa by to ale skutočne nemal byť dôvod na to, aby sme skracovali tú rozpravu, ale, naopak, impulz na vytvorenie normálneho priestoru na diskusiu. Zacitovala som preto priamo účastníkom a účastníčke výboru z materiálu samotnej Národnej rady a zacitujem aj tu: "Rokovanie vo výboroch Národnej rady sa pokladá za najdôležitejšiu časť zákonodarného procesu. Výbory sú iniciatívne a kontrolné orgány Národnej rady. Ich hlavnou úlohou je podrobne rokovať o návrhu zákonov, ktoré im Národná rada pridelila." Predseda výboru v reakcii na tento môj citát rozpravu ukončil. Na dokreslenie len dodám, že rozpočet ako skutočne rozsiahly podklad sme dostali po šestnástej predchádzajúci deň, v ktorý nám rokovanie parlamentu, ako všetci vieme, nastavili do polnoci. Takže toľko k tomu, ako si naši kolegovia z koalície a vlády predstavujú demokraciu. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, aj mojej kolegyni za príspevok. Opäť, budem sa opakovať, je dôležité, že takéto príspevku zaznievajú v tejto rozprave, lebo poskytli, poskytli opäť ďalší, ďalší pohľad na problematiku.
Vítam aj pána ministra, ktorý bol nedávno spomínaný, možno ho to privolalo, pozdravujem. Áno, vás sme spomínali, vás sme spomínali, či by ste náhodou do rozpravy nechceli vyskúšať, už vám to možno aj chýba, že celý týždeň bez rozpravy tu koaliční poslanci držia bobríka mlčania. Prosím? (Reakcia z pléna.) Nechcete nám kaziť predstavenie. Ale my by sme veľmi radi s vami diskutovali. To je, viete, to je... (Reakcia z pléna.) Nie je to monológ, je to dialóg. No ale, ale k tomu sa chcem aj vyjadriť, že vlastne koľký deň tu vlastne takto samorokujeme, pretože my prednášame nejaké vecné, vecné argumenty, snažíme sa ale naozaj že odbornými argumentami poukázať. kde sú problémy toho zákona, čiže my, podľa môjho názoru, si robíme svoju robotu, čo by sa od opozície čakalo a za čo opoziční poslanci berú plat z verejných zdrojov.
Sedia tu aj koaliční poslanci, teda zopár. Narátal by som to možno tak na desať – pätnásť, aby som nekrivdil, pozdravujem, a celý čas sú ticho. A mňa by teda zaujímalo, že keď sa ich niekde, keď teda idú do regiónov na tie víkendy a niekto sa ich spýta, že čo si robil v robote posledný týždeň... (smiech z pléna), že čo povedia. A ja si myslím, že povedia, že nezavadzal som. Lebo to je asi pokyn, ktorý teraz dostali od koaličnej rady, že nezavadzajte, hlavne sa nezapájajte, buďte ticho, nech to čo najskôr prehrmí a bude dobre, cez sviatky ľudia zabudnú a ide sa ďalej. Tak by som chcel poblahoželať k takémuto popisu práce, ktorý ja osobne by som si do cévečka potom nedával.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja som sa chcel tradične poďakovať za vystúpenie pani poslankyni Kosovej a bolo to odborné, k veci. A to, čo možno sa stalo, je aj to, že nám pripomenula vlastne, o čom by táto rozprava mohla byť, keď sa bavíme napríklad o tom ministerstve športu. Lebo mnohí si tu to predstavujú ako nejaký orgán pre funkcionárov, ale tak keď vytvárame nejakú novú inštitúciu, tvoríme nejakú verejnú politiku, tá má mať nejaké ciele. Cieľom tohto ministerstva by bolo byť napríklad zlepšenie zdravotnej situácie mladých, zníženie počtu predchádzateľných úmrtí, čo je proste obrovská téma, prevencia a tak ďalej. A ako ja viem, že to je už taký môj opakujúci sa motív, lebo nemáme odpoveď na nič, tak, čuduj sa svete, nemáme odpoveď ani na to, že akým spôsobom chceme celkovo koncepčne pristupovať k tvorbe politík v oblasti športu a ich vzťahu so zdravím našej populácie, najmä mladých. Takže opäť bez odpovede, lebo ja som už mal takú nádej, keď som videl, že pán minister Kaliňák sa zjavil v pléne. On sa tu tak vždy zvykne zjaviť po deviatej večer a neviem, keď zájde slnko (hovorené so smiechom), tak je tu zrazu, zrazu sem príde (smiech v pléne), zniekadiaľ sem proste príde a je taká, taká, už aj chcel, aj chcel, ja som to videl, že chcel, ale niečo v ňom, niečo v ňom proste zabránilo, aby sa do tej rozpravy zapojil. Tak možno, keď tu vidím rodinných príslušníkov, tak možno oni, ktorí na tom TikToku teda majú teda najhustejšie vyjadrenia, aké vidím na slovenskom politickom internete, naozaj najhustejšie vyjadrenia, tak možno keby, keď už sedia v tom parlamente, tak možno by povedali niečo aj v tom pléne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Inge, ja som rada, že si spomenula aj problém, s ktorým sa stretávame na výboroch, teda že často sú neuznášaniaschopné, prípadne na ne nie je vôbec dostatočný čas, nestíha sa to, viaceré kolidujú. A rada by som pri tejto príležitosti teda pripomenula, že napríklad v súvislosti so zákonom o štátnom rozpočte nám bolo sľubované, že budeme mať prestávku päť hodín na to, aby mohli výbory riadne rokovať. Zrazu, keď sme mali grémium minulý štvrtok, od tejto požiadavky tak nejako vzišlo z nej, že už teda nebudeme mať tú päťhodinovú prestávku, tak som žiadala, aby aspoň počas obednej prestávky boli dve hodiny na to, aby výbory stihli prerokovať rozpočet, ani to nebolo umožnené. A potom to vyzerá tak ako dnes ráno napríklad na našom výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny, kde za koalíciu teda nebol nikto, absolútne nikto. A to je vlastne smutný obraz, a pritom sme sa snažili naozaj len zabezpečiť dostatočný priestor na prejednanie rozpočtu.
Ďalej by som mala tiež postreh k tomu porušovaniu ľudských práv, ktorým sa obhajujú viaceré skrátené legislatívne konania, a ako si dobre poznamenala, je to jasné, že koalícii na ľudských právach en bloc nezáleží. Ja by som chcela pri tejto príležitosti pripomenúť, že minulý týždeň Európsky súd pre ľudské práva rozhodol už v šiestom prípade proti zmluvnej krajine Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, že neexistencia právnej úpravy pre páry rovnakého pohlavia je porušením dohovoru. A takouto zmluvnou stranou je aj Slovensko, a teda očakávam, že by koalícia mohla aj toto porušenie odstrániť. Nemusí ani v skrátenom legislatívnom konaní, úplne postačí riadne.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Pozdravujem všetkých poslancov, poslankyne, predstaviteľov vlády. Predpokladám, že vám nepoviem nič nové, ale aspoň skúsim.
Po celom Slovensku ľudia protestujú. Na námestia už vyšlo niekoľko tisíc ľudí, pretože nechcú byť len ovcami a bezmocne sa prizerať na to, ako Robert Fico a koalícia ohrozuje právny štát a oslabuje boj proti korupcii, a to len preto, aby ochránil seba a svojich kumpánov.
Kým bývalá vláda pripravila rodinný balíček, ktorý sme, samozrejme, kritizovali, pretože podľa nášho názoru demontoval verejné financie, tak táto vláda zašla ešte ďalej a pripravila balíček, ktorý nazývame promafiánsky. Pretože ten demontuje právny štát. Do konca tohto roku by chceli schváliť konsolidačné opatrenia, štátny rozpočet, zmeny v kompetenčnom zákone, zmeny v zákone o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, radi by zrušiť špeciálnu prokuratúru a chceli by aj nižšie tresty najmä za korupciu. Fico si vôbec neberie rukavičky. Všetky zmeny chce urobiť veľmi rýchlo a najlepšie v skrátených legislatívnych konaniach a bez odporu. Bez odporu verejnosti, pretože myslí si a spolieha sa na to, že ľudia sú už unavení z politiky po tom turbulentnom politickom roku a keďže idú Vianoce, tak predpokladá, že nebudú chcieť ani diskutovať a nebudú klásť odpor. Ja som veľmi rada, že sa prepočítal.
Zároveň ale nechce ani odpor opozície, nechce ani sociálny a odborný dialóg a toto všetko nemôžeme vnímať len ako nejaké parciálne kroky, ktoré vedú k urýchlenému legislatívnemu procesu. Musíme to vnímať ako jasný zámer ohroziť a oslabiť demokraciu v našej spoločnosti. Chcú nás umlčať a chcú nám znemožniť pýtať sa na výboroch alebo jednoducho členovia a členky koalície neprídu na výbor, aby nebol uznášaniaschopný, tak ako sa to stalo napríklad v školskom výbore, keď sa prerokovával kompetenčný zákon alebo vo výbore zdravotníctva, keď sa rokovalo o rozpočte.
Povedzme si pravdu, na týchto výboroch sa vlastne ani o ničom nerokuje. Koalícia nám predstaví svoje návrhy, na otázky neodpovedá alebo odpovedá veľmi vágne a neurčito, neprijíma absolútne žiadne návrhy na zlepšenie a ignoruje – nás aj tie návrhy. Myslím si, že pán Fico a celá koalícia po niekoľkých rokoch v politike zabudli, že Slovensko je založené na hodnotách ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv.
Spýtala by som sa pána Fica aj všetkých ostatných, prečo svojimi krokmi ohrozujú stabilitu demokracie a právneho štátu na Slovensku alebo prečo ohrozujú nezávislosť demokratických inštitúcií ako napríklad Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti alebo Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou či iné úrady, alebo prečo chcú porušovať princípy transparentnosti pri výberových konaniach na riadiacej funkcii v štátnej správe. Ale nemusíme sa pýtať, my to všetci vieme veľmi dobre, pretože im a ich podržtaškám hrozí vyšetrovanie a trestné stíhanie vo viacerých korupčných kauzách. Najlepším riešením je preto, samozrejme, znefunkčniť právny systém a zachrániť seba, ako aj svojich kumpánov.
Predložený kompetenčný zákon je toho dôkazom, pretože popri nezmyselnom zriadení ministerstva pre štátnu tajomníčku Romanu Tabák a oligarchov, ktorí sa budú priživovať na cestovnom ruchu, tu nájdete aj návod, ako odvolať starých a menovať nových riaditeľov, rozumej spriaznených so SMER-om, aby sa z nezávislých inštitúcií stali, samozrejme, spolitizované.
Nemôžeme sa čudovať, že tieto kroky vedúce k demolácii právneho štátu si všimli už aj ľudia v zahraničí a ľudia, ktorí tomu rozumejú, protestujú a vyšli do ulíc a občiansky sektor realizuje petície a píše listy Európskej komisii. Jednou z nich je napríklad aj petičná výzva signatárov nadácie Zastavme korupciu, VIA IURIS, Transparency International Slovensko alebo INEKO. Túto petíciu podpísalo už viac ako 34-tisíc a keď som ju čítala, tak som si vlastne uvedomila, koľko veľa krokov už táto súčasná koalícia urobila odvtedy, ako nastúpila do svojej funkcie. Je tam definovaných desať krokov, ktoré jasne deklarujú spôsob postupného demontovania právneho štátu. O viacerých sme už hovorili na odvolávaní ministra vnútra, ako napríklad spôsob odvolania prezidenta a viceprezidentov Policajného zboru, postavenie vyšetrovateľov NAKA mimo službu, výmena riaditeľa a inšpekcie Policajného zboru, výmena troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky či vyhrážanie sa sudcovi Mestského súdu Bratislava IV.
No a potom sú tu tie, ktoré opozícia nemôže a nechce dovoliť a proti ktorým sa búria tí, ktorým na demokracii záleží. A to je, samozrejme, návrh na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Ten prišiel v čase, kedy tento úrad riešil závažné trestné činy korupcie a zneužívania moci a vedie stíhania aj voči predstaviteľom vládnych strán. Prijímanie takejto závažnej zmeny týkajúcej sa orgánu ochrany práva, si vyžaduje verejnú diskusiu s odborníkmi aj mimo ministerstiev a so zapojením verejnosti, s možnosťou takúto zmenu pripomienkovať a nie schváliť ju v rámci skráteného legislatívneho konania.
Siedmym krokom je napríklad zmena v kompetenciách Špecializovaného trestného súdu alebo dokonca jeho zrušenia, čím by došlo k zásahu do ústavného práva na spravodlivý proces.
No a potom tu máme úpravu kompetenčného zákona, kvôli ktorej tu stojím aj ja dnes, aby vláda mohla ľahšie vymeniť vedúcich funkcionárov kontrolných úradov ako Úrad nad zdravotnou starostlivosťou, štatistický úrad alebo aj protimonopolný úrad. Tým sa zníži, samozrejme, nezávislosť týchto inštitúcií a zvýši sa ich politizácia.
Deviatym krokom je potom, samozrejme, zákon, o ktorom ešte budeme len hovoriť, a to je návrh na zmenu fungovania Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a prijímanie podstatných zmien zákonov v oblasti justície cez skrátené legislatívne konanie bez verejného pripomienkovania.
Týchto desať bodov sú dôvody, prečo tu dnes sme tak dlho, prečo naťahujeme rozpravu a prečo odďaľujeme rokovanie. A toto sú tie dôvody, prečo sú ľudia v uliciach.
My to jednoducho nemôžeme dovoliť. Ľudia už totiž nechcú, aby sa zopakovala minulosť. Už raz ste museli odísť, keď ľudia vyšli do ulíc, pretože tu nechceli ani ruskú guberniu, ani systém vašich ľudí. Preto vychádzajú do ulíc aj dnes, aby sa to nezopakovalo. My nechceme vládu, ktorá myslí v prvom rade na seba a až potom na ľudí, a nechceme vládu, ktorá neváha zničiť demokraciu len pre svoju záchranu. Nechceme takisto vládu, ktorá svoje kroky obhajuje zachovávaním ľudských práv, a pritom farizejsky pre dodržiavanie ľudských práv neurobila absolútne nič. Bola to totiž vláda práve Roberta Fica s ministrom Kaliňákom, počas, ktorej boli napr. vykonávané razie v Moldave nad Bodvou. Bola to vláda Roberta Fica, počas ktorej bol napr. unesený vietnamský občan a diskreditovaná Hedviga Malinová. Bola to vláda Roberta Fica, počas ktorej zbili na policajnej stanici maloletého Róma alebo policajti nútili dvoch rómskych chlapcov, aby sa fackovali, kým si to sami nahrávali a obscesívne sa na tom zabávali. Bola to vláda SMER-u, ktorá správy verejného ochrancu práv ignorovala v parlamente. Okrem toho vláda SMER-u, ale aj ostatných vlád doteraz nezabezpečila, aby všetci občania a občianky v tejto krajine mali rovnocenné postavenie s majoritou, aby mali rovnaké práva či rovnaké príležitosti, a to vrátane LGBTI ľudí alebo príslušníkov či príslušníčok rómskej menšiny.
Ale toto zrejme nie sú tie práva, ktoré má Fico s Kaliňákom na mysli, že? Im ide o práva svojich kumpánov a ochranu pred zákonom, aby mohli ďalej rozkrádať štát a obohacovať sa na úkor bežných občanov. A to všetko v období, keď naše verejné financie sú v katastrofálnom stave, saldo bude dosahovať takmer 8 mld. eur a my ideme zriadiť nové ministerstvo s rozpočtom 100 mil. eur a možno viac. To je fakt úžasná konsolidácia!
Podľa medializovaných informácií je zámerom zriadenia podpora športu a zlepšenie jeho financovania a športové hnutie dokonca tento krok víta a hovorí, že je to historická šanca pre zjednotený šport, ktorého hlavnou pôsobnosťou má byť podľa dôvodovej správy štátna starostlivosť o športovú reprezentáciu Slovenska. Už som to spomínala aj vo svojej faktickej poznámke a pýtala som sa, že aké talenty budú vlastne reprezentovať našu krajinu, ak zanedbáme športovú výchovu a vzdelávanie detí k pozitívnemu vzťahu k športu v školách. Pretože práve školy sú miestom, kde sa formujú športové talenty. Miesto toho, aby sme investovali viacej pozornosti do tejto oblasti, my financie z rezortu školstva proste kompletne presunieme na nové ministerstvo aj s Fondom na podporu športu. Na ministerstve školstva zostane len šesť zamestnancov s necelým rozpočtom 300-tisíc eur na celý školský rok, čo je absolútne nepostačujúce.
Ja tomu vôbec, ale vôbec nerozumiem, pretože podľa môjho názoru je to krok, ktorý len dokazuje, že si neuvedomujeme, aký význam má výchova a vzdelávanie pre pozitívny prístup k pohybu. Za posledné desaťročie výrazne klesla fyzická zdatnosť detí a mládeže. Deti, ale ani ich rodičia nemajú pozitívny vzťah k športu. Väčšinou sedia pri počítačoch alebo robia inú činnosť, ale rozhodne to nie je šport. K pohybu nemajú takmer nijaký vzťah, výsledkom čoho je aj obezita a, samozrejme, zlé stravovacie návyky. Uvedomme si, prosím, že veľké percento detí sa nedostane k športu inak ako práve v školskom prostredí. Okrem toho šport je už dnes často lukratívnou záležitosťou a mnoho rodín dnes nemá financie na to, aby športovali v drahých športových kluboch. Talentované deti, ktoré by mohli Slovensko raz reprezentovať, tak nedostanú ani len príležitosť na to, aby mohli svoj talent rozvíjať. Práve škola je jediným miestom, kde môžme podchytiť deti, viesť ich k zdravým stravovacím návykom a budovať ich vzťah k športu, kde môžme objavovať talent a vytvoriť im podmienky cez rôzne športové súťaže, športové výcviky na školách, lenže na tieto už školám, bohužiaľ, nezostanú takmer žiadne finančné prostriedky.
Okrem toho však šport a pohyb nemožno chápať len ako prostriedok súťaženia a dosahovania špičkových športových výsledkov. Neurologické a neuropsychologické výskumy poukazujú na fakt, že nedostatok pohybu má negatívny dopad nielen na vyšší výskyt obezity, ale aj na rozvoj kognitívnych schopností. Základným činiteľom rozvoja mozgu, najmä v prvých troch rokoch života, je predsa pohyb. Pokiaľ dieťa nemá vyvinutú hrubú motoriku, nerozvinie ani jemnú, nemá dostatočný tlak pri písaní, nevie rozhýbať zápästie, tým pádom sa nedostáva ani k prepájaniu hemisfér, má problémy s čítaním, s porozumením textu, a teda s čitateľskou gramotnosťou. Mohli by sme ešte veľmi, veľmi dlho pokračovať. Našou úlohou teda je, aby sme už od raného detstva prostredníctvom špecifických a cielených výchovno-vzdelávacích programov podporovali pozitívny vzťah detí k športu a pohybu, a to napr. prostredníctvom konceptu Aktívna škola, ktorý je aj obsahom kurikulárnej reformy. Oddelením športu od ministerstva školstva tak vlastne dávame celej odbornej verejnosti signál, že nie sme ochotní venovať pozornosť pohybu ako základnej zložky výchovno-vzdelávacieho procesu, a s tým súvisí aj nedostatočné financovanie a degradovanie celej kvality telesnej výchovy, ale v konečnom dôsledku aj celej spoločnosti, pretože tá sa bude v dlhodobom horizonte postupne prejavovať na stále znižujúcej sa gramotnosti a aj úrovni kritického myslenia. Pretože áno, aj kritické myslenie je súčasťou kognitívnych zručností a bez pohybu nie je možné rozvíjať teda ani kritické myslenie.
Z môjho pohľadu by bolo omnoho lepším riešením, keby sme zvýšili financovanie športu vo formálnom a neformálnom vzdelávaní a rozšírili spoluprácu so športovými klubmi v školách, aby telesná výchova bola omnoho kvalitnejšia a aby raz z týchto deti mohli byť vrcholoví športovci. V opačnom prípade smerujeme k tomu, že podpora športových klubov bude bezpredmetná, pretože nebude talentov, ktoré by sme podporovali.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Zaznelo toho veľmi veľa. Skúsim to nejako teda ukončiť a zarámcovať.
Áno, je pravda, že sa vytvára zbytočne nová šedá zóna, v ktorej mám obavu, že sa budú strácať peniaze. Namiesto toho sme naozaj mohli mať desiatky nových telocviční a my sme ich identifikovali, že ich tu na Slovensku chýba niekoľko stoviek a aj tie, ktoré sú už vybudované, sú už pomaly za zenitom a bude treba budovať v veľmi krátkom čase nové. Takže ak je ešte priestor a čas aspoň trošku nad tým celým pouvažovať, naozaj by som chcel veľmi pekne úprimne poprosiť, hoci viem, že je to asi zbytočné, koalíciu, že prosím, zaraďme spiatočku alebo aspoň, aspoň neutrál, premyslime si to, či je to dobre napísané, či je to dobre myslené. Tretí alebo štvrtýkrát sa to predkladá, stále sú tam chyby, sú tam nezmysly popísané. Nie je to hanba ešte pozdržať, nie je to hanba ešte nad tým popremýšľať.
Spomenula sa tu aj teda korupcia, strana SMER. Ja si pamätám korupciu za strany SMER, ja som ju bol sám s doktorom Reisom vtedy právnym zástupcom v Hviezdoslavove, nahlasovať, my sme v roku 2020 ešte na začiatku alebo 2019 to bolo, vtedy stálo jedno nové multifunkčné ihrisko, keď ste chceli mať v obci, bola vtedy taxa že 500 euro, ja som to bol hlásiť, to boli neuveriteľné veci a neuveriteľné časy. Čiže máme s tým osobnú skúsenosť.
Ešte k tomu Fondu na podporu športu. Tak napriek tomu, že tam bolo 50-percentné spolufinancovanie, tak to malo veľký význam. A posledná vec, neviem, či ešte stihnem, tak tie loptičky v tom KENO 10 sa to volá(?), neviem, čo tak skáču a ich losujú, tak ja sa obávam, aby Andrej Danko... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Marek, ďakujem ti za tvoj príspevok, v ktorom si okrem iného hovoril aj o absencii dát. Nuž, ja som teda nejaké dáta hľadala a konkrétne ma veľmi zaujalo porovnanie členských štátov Európskej únie a teda toho, koľko míňajú jednotlivé vlády na rekreáciu a šport, a v analýze z roku 2020 EÚ, teda konkrétne Eurostat vyčíslil, že v roku 2018 vynaložilo 27 členských štátov EÚ na rekreáciu a šport 50,7 mld. eur verejných výdavkov. Celkové výdavky verejnej správy na rekreáciu a šport v Európskej únii zostali relatívne stabilné, ako bol percentuálny podiel celkových výdavkov od začiatku časového radu v roku 2001. Čerstvejšie dáta síce ešte nemáme a tieto sú teda spred pandémie a môžme si myslieť, že teda niečo sa zmenilo, ale zároveň je potrebné dodať, že v posledných rokoch bol viditeľný mierny pomalejší nárast podielu na celkových výdavkoch. Avšak čo je zaujímavé, sú vlastne tie sumy, ktoré vynakladajú vlády EÚ do rekreácie a športu a ktoré sa dajú uviesť aj do perspektívy vzhľadom na počet obyvateľov alebo obyvateliek každého štátu. A tieto nám hovoria, že v šiestich členských štátoch EÚ je táto suma vyššia ako 200 eur. Konkrétne sa jedná o Luxembursko – 500 eur na obyvateľa, Švédsko – 254, Fínsko – 226, Francúzsko – 204, Holandsko – 202, Dánsko – 201. Naproti tomu tie najnižšie výdavky nájdeme v Bulharsku, len 11 eur, Rumunsko – 30 eur a potom Slovensko – 31 eur. No a my namiesto toho, aby sme sa snažili tieto čísla dobehnúť, aby sme skutočne investovali do športu, do ľudí, no najmä ako si ty hovoril, Marek, do mladých ľudí a do detí, ideme tie peniaze vliať síce do ľudí, ale do tých "našich" na ministerstve a na ďalších funkciách. (Potlesk.)