Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Ja som si myslel, že pán minister čaká na moje vyjadrenie (povedané so smiechom), na moju rozpravu (smiech v sále), ale vysvitlo, že čakal ešte, ešte viac tých rečníkov (povedané so smiechom a smiech v sále), tak začnem.
Už tu (povedané so smiechom) bolo hovorené o tomto predkladanom návrhu zákona strašne veľa odborného, právneho. Vlastne všetky argumenty, ktoré odôvodňovali akože to skrátené legislatívne konanie, boli tu vyvrátené. Podľa ministra siedmimi či šiestimi, ale aj to podľa mňa stačilo, hneď prvým to bolo všetko vyvrátené a nemuselo ich byť sedem. Takže ja sa už tomuto nebudem venovať, že či skrátené, alebo neskrátené, ja sa budem venovať tomu, že čo je vlastne dôsledok tohto skráteného legislatívneho konania.
Priamy úmysel toho skráteného je čo najrýchlejšie, v čo najkratšej dobe zabezpečiť beztrestnosť, zabezpečiť, keď už nie beztrestnosť, tak aspoň maximálne zníženie trestu pre konkrétnych ľudí, konkrétnych ľudí. To je primárny úmysel.
Ale sekundárny úmysel v podstate je zvýšenie bepečno... zvýšenie kriminality, zhoršenie bezpečnostnej situácie na Slovensku a znovuzrodu tzv. mafie, ako to nazveme, alebo odbornejší - organizovaného zločinu. A preto je to úmysel, neni to nedbanlivosť, ale je to nepriamy úmysel, že oni presne vedia, že okrem toho priameho úmyslu zabezpečiť beztrestnosť, nastane aj následok toho nepriameho úmyslu, že naozaj tým znížením trestných sadzieb, posunutím hladiny pre určovanie spoločenskej nebezpečnosti jednotlivých trestných činov, ako aj obmedzenie, zošnurovanie činnosti polície pri objasňovaní organizovanej kriminality, jednoducho nastane následok aj toho nepriameho úmyslu. A ten následok bude oveľa, oveľa škodlivejší pre všetkých. Aj pre nich. Čiže záchrana nejakých desiatich alebo dvanástich ľudí je tu postavená na takú istú váhu ako bezpečnosť všetkých občanov Slovenskej republiky. To je tu váha, ktorú tu ideme vážiť.
Ja by som sa k tomu chcel vyjadriť trochu z kriminalistického uhľa pohľadu, nie právneho vyslovene, lebo kriminalistický, až ten ukáže, o čo tu vlastne ide. Často sa tu hovorí, že promafiánsky balíček, mafia sem, mafia tam, tak ja vám chcem vysvetliť vlastne, čo to tá mafia je, či je, alebo neni, alebo či to, čo tu je, môžme za tú mafiu považovať, alebo nie.
Čiže podľa Trestného zákona poznáme organizovanú skupinu. To je vlastne skupina nejakých troch ľudí, minimálne, ktorí sa dohodnú, že idú páchať konkrétny trestný čin. Rozdelia si nejaké úlohy a spáchajú ho ako organizovaná skupina.
Ďalší pojem je zločinecká skupina. To je tiež, najmenej traja ľudia sa dohodnú, že dlhodobo budú páchať závažnú trestnú činnosť, rozdelia si úlohy a okrem tej závažnej trestnej činnosti ešte budú aj korumpovať, alebo legalizovať príjmy z tej trestnej činnosti. Toto hovorí Trestný zákon.
Ale čo hovorí kriminalistika alebo kriminalistický uhoľ pohľadu? Hovorí, že tieto dve skupiny organizovaná, zločinecká, v Trestnom zákone definovaná, v našom, sú vlastne len také začiatočné štádiá, prvky tej organizovanej kriminality. Nad nimi je zločinecká organizácia. Organizácia, ktorá vlastne zastrešuje, určuje, riadi, korumpuje, legalizuje tie organizované skupiny alebo zločinecké skupiny, ktoré koľkokrát ani nevedia, že na jaký podnet a pre koho vlastne pracujú.
Čiže zločinecká organizácia. Zločinecká organizácia sa definuje kriminalisticky tak, že naozaj tam existuje viac hierarchií, viac prvkov riadenia na rozličných úrovniach, rozdelenie kompetencií, teritória a tak ďalej. No a vyznačuje sa tým táto organizácia, že aby znemožnila odhalenie svojej existencie, korumpuje, aby, ak aj k tomu odhaleniu dôjde, znemožnila vyšetrovanie a odsúdenie, tak zas korumpuje, ale prevažne len štruktúry členov štátnych inštitúcií, ktoré presadzujú to právo, čiže väčšinou policajtov, poťažne prokurátorov alebo aj sudcov. Čiže korumpujú len preto, že chcú a plánujú páchať trestnú činnosť ako takú, čo je trestný čin alebo v Trestnom zákone popísané činnosti, tieto chcú páchať a kvôli tomu korumpujú, aby ich nebolo možné odhaliť alebo odsúdiť.
No a nad týmito je ešte zločinecká organizácia mafiánskeho typu. Táto štruktúra okrem toho, že začala svoju činnosť možno nenápadne ako organizovaná, potom zločinecká, potom organizácia zločinecká, dospela k takým finančným prostriedkom a k takým možnostiam, že už nechce len trestnú činnosť páchať, už chce legálne podnikať, a to prevažne na úkor štátneho rozpočtu. Čiže chce sa podieľať napríklad na stavbe diaľnic, dokonca jadrových elektrární a vlastne podieľať sa na štátnych investíciách, poťažne na európskych fondoch. Čiže navonok chce podnikať, tak jak sa legálne podniká, avšak k tomu podnikaniu sa snaží dopracovať nelegálnym spôsobom, čiže zase korumpovaním. Ale to nie vždy sa podarí korumpovaním. Táto organizácia mafiánskeho typu prioritne sa snaží dosadzovať už nielen do orgánov presadzujúcich právo, ale už aj do kontrolných orgánov, ktoré majú byť nezávislé, alebo do štátnych inštitúcií, ktoré majú byť nezávislé, alebo do vlády, alebo do parlamentu, alebo do všeobecne do politiky ľudí, ktorí sú činné pre túto organizáciu. Čiže už tak hľadá možnosti, ako ich tam dosadiť, že už sú pre ňu činné, už nie vyhľadáva a korumpuje, ale snaží sa to dosadiť tak, aby už od samého začiatku mala pripravenú pôdu na svoju plánovanú aktivitu, čiže obchádzať, vyhrávať tendre a spolupodieľať sa na odčerpávaní štátnych rozpočtov krajín, kde existujú, keď u nás, tak nášho. Výnimočné alebo mafiánskeho typu. Prečo sa to nazýva mafiánskeho typu? Lebo úplne prvé takéto organizácie a najpoznanejšie boli v Taliansku, kde sa to všeobecne nazýva že mafia. Ale najsilnejšie a najpredsa... najprepracovanejšie takéto štruktúry sú ruskojazyčné. Tam je to jedna k jednej. Štát alebo mafia, nikto presne nevie, že čo je kto.
Takže o čo ide u nás. Mafiánsky alebo promafiánsky balíček, prečo ho takto nazývame. Prečo? Lebo od samého začiatku sa to javí, že to je tak.
Začnem programovým vyhlásením vlády. Tam sa hovorí, že korupcia je veľmi spoločensky nebezpečný jav, avšak boj trestnými, trestno-procesnými úkonmi, postupmi je útok na demokraciu, útok na osobnú slobodu, na základné ľudské právo, toto je tam na písané, v programovom vyhlásení vlády. Boj proti korupcii je tam definovaný ako vytvorenie nejakej komisie a školení, aby sa nekorumpovalo, že aké je to nebezpečné.
Čo sa týka organizovaného zločinu, tak v tom programovom vyhlásení neni napísané vôbec nič, že ako chce táto vláda zabezpečiť boj proti organizovanej kriminalite. Nič. Dokonca je tam napísané, že NAKA, Národná kriminálna agentúra, sa má zaoberať aj inými trestnými činmi, nielen tými, ktorými sa zaoberať má. Čiže, čiže má suplovať bežnú políciu alebo má stáť na hraniciach, aby na nás neútočili migranti. Jednoducho organizovanou kriminalitou nie, tou nie. Tak je to promafiánsky alebo neni promafiánsky ťah? A to ešte sme len pri programovom vyhlásení vlády.
Následne sme tu prerokovávali zákon kompetenčný, kde evidentné je politické ovládnutie inštitúcií, ktoré majú byť nezávislé. To je presne to, čo som pred chvíľou hovoril, že čo to znamená toho mafiánskeho typu. Ovládnutie inštitúcií, ktoré majú nezávislé, ktoré nebudú nezávisle rozhodovať, ale budú závislé a budú rozhodovať politicky alebo tak ako tí, ktorí tých politikov podporujú, chcú.
Teraz tu prerokovávame návrh novely Trestného zákona, Trestného poriadku, v ktorom sa hovorí všeličo možné, nebudem to tu rozoberať, lebo to potom, až keď dospejeme k rozprave, evidentne, evidentne je to v prospech kriminality. To je ten nežiaduci... alebo možno žiaduci sekundárny úmysel, ktorý prinesie teda zvýšený počet kriminálnych deliktov tej jednoduchej kriminality krádeží, lúpeží, vykrádaní, kradnutí motorových vozidiel. Všetko, čo má do 35-tisíc, v podstate bude odcudzené. Čo sa týka... Ja už zase mám málo času. Čo sa týka špeciálnej prokuratúry, všeličo som vám chcel porozprávať (povedané so smiechom), ja som bol pri tom, keď to vznikalo. Môžem povedať, že som bol možno autorom tej myšlienky, lebo ja som už zriadil Úrad boja proti organizovanej kriminalite, aby som zjednotil jednotlivé línie služby kriminálnej polície do celku, ktorý som nazval že ÚBOK, Úrad boja proti organizovanej kriminalite. Hlavne sme tam začlenili ten úsek vyšetrovania, lebo dovtedy tu bolo na okresoch a na krajoch a mali sme problém s celoslovenskou pôsobnosťou, služba kriminálnej polície, jednoducho sa dopracovať k nejakému vyšetrovateľovi, ktorý by to bol ochotný, schopný vyšetrovať, ani vôbec netušil, čo má vyšetrovať. Preto som navrhoval zriadiť aj špeciálnu prokuratúru, ktorá bude vedieť, o čo tu ide, lebo my sme chceli bojovať proti tým zločineckým organizáciám až na koniec, toho mafiánskeho typu, sme tu obvinili, objasnili rôzne veci až tých... až takýchto zločincov ruskojazyčných. No čiže horko-ťažko vznikla tá špeciálna prokuratúra aj špecilizova... najskôr špeciálny a následne špecializovaný súd. Sprvopočiatku, no už som bol rok v polícii, potom ma vyhodil pán Kaliňák a štyri roky som bol v civile a ja som sledoval, že čo robí táto špecializovaná alebo špeciálna prokuratúra. Jednoducho som si myslel, lebo som nadobudol dojem, že či náhodou sme sa nepomýlili v tejto koncepcii, lebo jednoducho na úroveň tých zločineckých organizácii mafiánskeho typu nedosiahla. Maximálne na tie zločinecké skupiny, tie, čo páchajú trestnú činnosť, ale tie, čo prenikajú do štátneho systému, tam sa to nejak zastavilo.
Následne vysvitlo, že to zastavuje sám špeciálny prokurátor osobne. Všetko. Medzi tými 62 či -troma skutkami, čo prirovnávame k nule, je aj skutok môj osobný, kde som bol krivo obvinený mafiou, zločincami vyslovenými, že som od nich zobral úplatok 300-tisíc. Pán Kováčik to osobne dozoroval. Preukázalo sa, že to bolo krivé obvinenie, že ten skutok sa nestal. Jednoducho ma chceli krivo obviniť, lebo ma chceli zlikvidovať z tej funkcie. Tak som povedal pánovi Kováčikovi, no tak teraz obviňte tých mafiánov, že ma krivo obvinili. Viete, čo spravil? Nič. Policajti to po dvoch rokoch ukončili, podali návrh na obžalobu a potom 15 rokov to mal pán Kováčik v šuflíku. Až následne, keď boli zas zadržaný, myslím tú skupinu šátorovcov, začali svedčiť, že ako ma krivo obvinili. Vlastne sa popriznávali, že ako to robili, prečo to robili a ako to urobili. Ak by vtedy pán Kováčik konal, tak jeden z tých dvoch, čo bol priamo obvinený, mal byť obžalovaný, teraz je odsúdený na doživotie alebo na 25 rokov, už ani neviem, za nejaké vraždy, a ten ďalší ten bol pomletý v mlynčeku na mäso po tom, ako bol zastrelený. Čiže ak by Kováčik konal, tak ten človek mohol žiť. Možno v base na tri-štyri alebo päť rokov za to krivé obvinenie voči mne, ale mohol žiť. A viacerí mohli žiť, ak by týchto vtedy bol obžaloval.
Čiže mal som pochybnosti o tej špeciálnej prokuratúre, a napriek tomu teraz tvrdím, že je výborná vec. Je to jeden článok neoddeliteľný, neodmysliteľný z tej reťaze, ktorý tu ma potierať ten najzávažnejší organizovaný zločin priamo zaangažovaný v štáte, v štátnych štruktúrach. Tam je jeho poslanie, tam je jeho úloha. No a prišiel som na to až posledné dva-tri roky, keď sa zmenil šéf špecializovanej alebo špeciálnej prokuratúry, ktorý bol odsúdený, že pomáha mafii. Nastúpil tam iný a zrazu som videl zmysel tejto špeciálnej prokuratúry, že má. A zrazu iní ľudia ten zmysel stratili. Zistili, že fúúú, tak toto nie, takto nie. Tak čo urobíme? Zmeníme zákon, zmeníme všetko, všetko možné. Dokonca požiadame tých, čo sú obžalovaní, tí najlepšie vedia, že kde je problém, ako sa treba tomu vyhnúť, tí najlepšie vedia. No tak oni to pekne napísali. Ja som to čítal, ten návrh, a vidím, že jednoducho oni zmaria možnosť polície, akokoľvek špecializovanej, efektívne bojovať s touto formou kriminality.
Keď sme to zriadili, ešte keď som bol viceprezident, sme mali také úspechy s touto štruktúrou, takou vybudovanou, že Europol nás požiadal o vykonanie semináru pre všetky zúčastnené krajiny Európy, ako postupujeme proti organizovanému zločinu, vraždách, nájomných vraždách a tak ďalej. Sme tu vysvetľovali. Taliani prišli, Briti... všetci. A sme vysvetľovali, čo všetko my sme tu boli schopní vyšetriť, ako sú vo väzbe stíhaní najťažší zločinci. Oni že, ako je to možné toto, to na prokuratúre vám prejde? Hovorím, my máme špeciálnu prokuratúru, tam to prejde. Fú, nám závideli všetci, všetci nám závideli.
A teraz to idú zrušiť. Však ma ide šľak trafiť z toho! Viete? (Ruch v sále.) No prepáčte, že som vy... (Reakcie z pléna.) A nikoho neurážam. (Reakcie z pléna.) Prosím? Končím.
Majte sa. (Smiech v sále. Potlesk.)

Vďaka. Ďakujem, kolegovia, kolegyne, za vaše reakcie. A ja keďže som ešte v tej rozprave nestihla povedať, tak len doplním, že okrem tých rozsudkov ESĽP, ktoré sú spomínané v dôvodovej správe, mne ešte napadlo, že možno teda som si to zle pozerala, a tak ešte si pozriem aj to, že nad akými rozsudkami má ESĽP stále dohľad vo vzťahu vlastne k Slovenskej republike, že či tam náhodou nie je nejaký ešte nevykonaný rozsudok, z ktorého by teda táto vláda mohla to, tieto zmeny v skrátenom legislatívnom konaní odôvodňovať. No a prekvapko nie je.
ESĽP momentálne má pod dohľadom výkon rozsudkov RR a RD, ktoré boli finálne v roku 2020 v decembri. To je práve to neprimerané použitie policajnej sily proti Rómom, neúčinné vyšetrovanie, absencia riadneho prešetrenia diskriminačnej pohnútky pri plánovaní tejto policajnej operácie, čo sa udialo ešte za pána vtedajšieho ministra vnútra Kaliňáka. Potom je to vlastne prípad Maxián a Maxiánová, ktorý sa ťahá od roku 2012, kedy bol finálny rozsudok ESĽP. Tam ide o neprimeranú dĺžku civilného konania. Prípad Ivan, finálny z roku 2015, kde ide o účinný opravný prostriedok a jeho absenciu, a Javor a Javorová, ktorý sa tiež ťahá od finálneho rozsudku z roku 2016 a týka sa práve práv obetí trestných činov a ich vlastne občianskych nárokov na odškodnenie.
Toto sú rozsudky, nad ktorými má dohľad ESĽP už dlhé roky, neboli vykonané dostatočne Slovenskou republikou, a týmito, keby sa odôvodňovali nejaké návrhy, tak by som nič nepovedala, ale teda ani tu som nič nenašla k ÚŠP alebo k znižovaniu trestov za majetkové trestné činy.
Takže ešte raz ďakujem za vašu... vaše odborné pripomienky a za možnosť vystúpiť v rozprave. Dúfajme, že si vypočujeme aj ministra.

Ďakujem za slovo, pán predseda, a ďakujem, Zuzka, aj tebe za odborný príspevok, a nie je to prvýkrát, čo sa tu bavíme o tom, že dôvodová správa klame, že je to len zdrap papiera, a ako si ty povedala, paškvil, ktorý buď nič nehovorí o úmysle, cieľoch, účele, alebo argumentuje a zdôvodňuje návrh zákonov používaním lží, či to bolo predkladanie dôvodovej správy k zákonu roka rozpočtu, pri ktorom sú už odborníkmi preukázané, dovolím si tvrdiť, že účelové pochybenia, o ktorých bude rozhodovať Ústavný súd, alebo kompetenčný zákon, kde si s dôvodovou správou nerobila koalícia námahu ani naoko, a bez hanby predložila zákon, kde chýbalo zdôvodnenie úplne.
A áno, zabudla by som, že tam bolo aj evidentné klamstvo, keď neboli ani vyčíslené náklady na nové ministerstvo, nič, nula.
A v tomto prípade pred... aj v tomto prípade predp... predkladanej novely Trestného zákona považujem tieto klamstvá za ešte obludnejšie, pretože tu sa zahrávame s jednotlivými ľudskými osudmi, s osudmi celých skupín obyvateľov, osudom národa a dokonca osudom a budúcnosťou Slovenska.
Tvoj príspevok, Zuzka, kolegyňa, poukázala na konkrétne klamstvá a je neskutočnou aroganciou vládnej koalície, všetkých, čo tu sedia vrátane predsedu parlamentu, pravdepodobného kandidáta na prezidenta, ale aj ministra vnútra... prepáčte, spravodlivosti, ktorí to počúvajú a prechádzajú to mlčaním. Klamstvo považujeme už alebo vy považujete za normu, za normu, ktorú je nutné pretlačiť skráteným legislatívnym konaním.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No priznám sa, mám také dva body a jednu výzvu.
Ten, ten prvý bod je, že my sme tu viacerí parlamentní nováčikovia, a ja teda vnímam, že aj v tomto parlamente je to taký mikrokozmos, hej, že, aj ja si nejak vytváram názory, že na koho príspevok v rozprave sa pôjdem pozrieť, lebo si chcem vypočuť tie odborné argumenty, na koho možno menej. Rád by som si vytvoril aj názor na kolegov z koalície, že na koho sa oplatí chodiť, neoplatí, ale zatiaľ čušia všetci. Čiže to je taký prvý, prvý postreh, lebo chcem tým povedať, že, že pani kolegyňa Števulová je určite jednou z tých, ktorej názor by som si veľmi rád vypočul, ak by som predkladal takýto nejaký zákon, lebo viem, že bude založený na odborných argumentoch a že mi ho teda rozoberie na šróbiky.
A teda druhý postreh, teda čo je prvá vec, druhý postreh je taký, že ja, priznám sa, pána Suska, ja vás nepoznám nejak detailnejšie, že nesledoval som parlamentné dianie až tak detailne tie posledné roky, ale beriem si názor z toho, čo o vás hovoria členovia súčasnej opozície, že vás považujú za odborníka v tejto téme, tak si robím aj ja názor, že asi teda niečo o tom fachu viete, a ja viem zase niečo o svojom fachu a priznám sa vám, že mne by to normálne, že mne by to nedalo, keby mi takto ľudia odborne rozbíjali moju robotu, že mne by to nedalo a ja by som išiel a povedal by som im tie svoje protiargumenty, prečo som to napísal dobre, lebo tomu rozumiem. To je taká profesionálna česť.
Takže teraz tá výzva, že aj kolegyňa Števulová vás vyzvala, aby ste teda išli do tej debaty, keď už teda na výbore nebola možnosť o tom diskutovať, teraz opäť zazneli tie výzvy, tak, pán minister, máte možnosť hocikedy vystúpiť v rozprave ako predkladateľ. Teraz tu sedíte, teraz ste mali veľmi kvalitný príspevok, ktorý si zaslúži nejakú reakciu, tak vás vyzývam alebo nám aspoň povedzte, že kedy bude ten čas, kedy si máme naladiť prijímače, aby sme stihli tú vašu odbornú reakciu na naše pripomienky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem aj kolegyni Števulovej, ktorej sa podľa mňa veľmi jasne podarilo ukázať, že ďalší argument, ktorý používa, používa vláda v dôvodovej správe na, na tieto zmeny Trestného zákona a Trestného poriadku, zákona o prokuratúre sú jednoducho klamstvo.
Sú to argumenty, ktoré jednoducho neexistujú, a respektíve, resp. tie, ktoré vláda v dôvodovej správe predložila, sú, sú príliš jednoduché, príliš povrchné a v skutočnosti falošné. Jednoducho rozsudky ESĽP, ktoré sú spomínané v dôvodovej správe, hovoria o niečom inom. Sú, sú, nachádzajú sa v inom kontexte a vytvárajú len dymovú clonu, aby v tej dôvodovej správe predsa len bolo niečo napísané, lebo, lebo predkladatelia sa neodvážili nenapísať tam úplne nič, čiže predsa len niečo tam dali, aby to možno vyzeralo trochu dobre, trochu odborne, ale v skutočnosti je to naozaj len dymová clona, tak ako aj v ostatných prípadoch a je to ďalší dôvod na to, aby toto skrátené legislatívne konanie neprešlo a vlastne celý, celý návrh novely Trestného zákona, Trestného poriadku a zákona o prokuratúre aby bol stiahnutý, aby sa vrátil úplne na začiatok, a ak chceme nový Trestný zákon, nový Trestný poriadok, aby sa to robilo poriadne, aby sa to robilo po verejnej a odbornej diskusii, a nie takto skrátene, urýchlene len za každú cenu ochrániť svojich ľudí.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo a ďakujem aj za tvoj vysoko odborný príspevok, Zuzka. Ja keď som prvýkrát čítala to odôvodnenie skráteného legislatívneho konania, tak som si hovorila, že wau, niekto si dal prácu s argumentáciou. Nájdeme v ňom totiž rozsiahly opis tej infringement procedure, o ktorej sme už dnes ráno hovorili, ale aj niekoľko rozhodnutí Európskeho súdu ľudských práv, no a potom som si všetky tie konania preštudovala a presne som myslela na teba, že sa určite zameriaš práve na tie rozhodnutia ESĽP a rozoberieš ich. A tak som si aj spomenula na nášho predsedu klubu Martina Dubéciho, ktorý raz v rozprave, myslím, že to bolo ku kompetenčnému zákonu, hovoril, ako je všetko, čo vláda robí, čo koalícia robí, čo my tu v parlamente robíme, len také akože.
A aj tá pseudoargumentácia, ktorá je, ktorá teda má odôvodňovať toto skrátené legislatívne konanie, je len ďalším „akože“ od vládnej väčšiny. Ako som už dnes hovorila, vy hovoríte, že musíte rýchlo upraviť nesprávnu transpozíciu smerníc, zároveň to ale nerobíte, ba čo viac Európska komisia vás vyzýva, zastavte tento valec. Akože.
A rovnako aj kolegyňa Števulová práve rozborom rozhodnutí Európskeho súdu ľudských práv dokázala, že vlastne vôbec nehovoria to, čo hovoríte, že hovoria, celé je to zase len ďalším „akože“, aby niekto, kto to čítal, mal proste pocit, že máte skutočne dôvody na skrátené legislatívne konanie.
A ja som veľmi rada, že všetci tí právnici a právničky z PS, ktorí tu od rána vystupujeme s odbornou kritiku, a tiež ďalší naši kolegovia a kolegyne s odbornosťou v iných oblastiach tu rozoberáme všetky tie body zaradom a dokazujeme vám aj verejnosti, pretože verejnosť sa na nás pozerá, že toto skrátené legislatívne konanie nie je odôvodnené, že niekto si len dal námahu vlepiť tam tie „akože“ argumenty a „akože“ je aj celá táto diskusia.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem, Zuzana, za tvoj veľmi precízny, za tvoju veľmi precíznu právnu analýzu toho, že prečo tento návrh zákona, toto skrátené legislatívne konanie nie je v poriadku. Ďakujem ti aj za tvoj vhľad do rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva a ja teda... pán minister síce nepočúva, ale ja tiež chcem podporiť aj teba, aj kolegu Štefunka v apeli naňho, že padajú tu od rána vážne výhrady voči skrátenému legislatívnemu konaniu, vážne dôvody, ktoré odôvodňujú, prečo toto nie je v poriadku so zákonom a s ústavou, a z druhej strany nepočujeme nič.
Tak ak sú naše dôvody nesprávne, ak sa mýlime v tom, o čom tu od rána rozprávame, tak ja by som tiež chcela vyzvať pána ministra, aby nám vysvetlil, prečo sa mýlime, a ak to nechce vysvetliť nám, tak myslím, že minimálne obyvatelia a obyvateľky tejto krajiny si zaslúžia počuť vysvetlenie predkladateľa tohto návrhu zákona, prečo to, čo už tu hodiny zaznieva, nie je tak, ako to tu zaznieva, prečo je pravda to, čo sa píše v odôvodnení skráteného legislatívneho konania, lebo to ticho a tá ignorácia verejnosti, to je, to je arogancia moci, to sa nedá inak pomenovať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ďakujem, Zuzana, za tvoj príspevok. Veľmi správne sa pýtaš, že z čoho vlastne vyplýva tá naliehavosť prijatia tejto zmeny Trestného zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Nikde. Ak sme sa to teda nikde nedozvedeli, tak zjavne je tá naliehavosť vyfabulovaná. A veľmi správne si uviedla výhrady k nadužívaniu skráteného legislatívneho konania Benátskou komisiou aj Európskou komisiou, správne si sa vrátila aj k výhradám, ktoré komunikovali bývalí ministri, Rada prokurátorov, Ústavný súd, veľmi vecne si uviedla aj argumentáciu, ktorá je, ktorá je zavádzajúca. Ide o tie rozhodnutia, tie rozsudky, kde len štyri sa iba okrajovo týkali Úradu špeciálnej prokuratúry v oblasti nejakého porušovania ľudských práv.
Veľmi dobre si aj poukázala na absentujúcu odbornú diskusiu, čo je vlastne s priamym rozporom s princípmi právneho štátu. Mňa by tiež veľmi zaujímali odpovede na tieto otázky od pána ministra. Tiež by ma zaujímali aj ďalšie dopady týchto zmien, pretože návrh naozaj vyzerá tak, že je odfláknutý a že tie dopady sa tam vôbec nezohľadňovali ani škody, ktoré môže spôsobiť, tak jak tu už bolo povedané, napr. na životnom prostredí. Krajiny, ktoré si dovolia znižovať sadzby za korupciu, sú v porovnaní so Slovenskom úplne inde. Naozaj toto nie je cesta, ako Slovensko bude bojovať s korupciou.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Zuzana, ty si spomenula a si sa pýtala niekoľkokrát teda, že prečo to skrátené legislatívne konanie, a tak som rozmýšľal, že, že vlastne veď už to nech, nech to niekto povie, hej, a vlastne vidíme tu ministra, ktorý podľa mňa sa tu prišiel vyjadriť, lebo už som videl, že sa raz vyjadril na základe nejakej debaty, a ja fakt že čakám, že by mohol proste prezradiť tú, tú nejakú tú tajnú esenciu, ktorú vlastne asi aj na záver vlastne pri titulkách zistíme, že čo je ten dôvod toho skráteného legislatívneho konania, lebo teda ja nie som právnik, ale tak ako kebyže nejaké všeobecné právne vedomie mám, a proste musí byť v každom zákone nejaký dôvod, ktorý bude naplnený, keď sa niečo deje, hej. A v zásade tu sa niečo deje, ale neviem, na základe ktorého konkrétneho ustanovenia.
Pán minister, prosím vás, vy ste slušný človek, ktorý by sa mal vyjadriť k tejto otázke, ktorú sa tu dôstojne, slušne všetci pýtame.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem ti veľmi pekne, pani poslankyňa, za opäť veľmi, veľmi fundovaný príspevok do rozpravy, v ktorom si okrem iných vecí spomenula aj, aj to, že tu vlastne diskutujeme už sami, alebo teda sami, stále sami, prakticky už, už je tomu dnes, ja som to už ráno spočítal a hovoril, že je to 74., resp. 75. deň, čo sa naozaj nikto z vládneho valca neunúva, aby prišiel spolu s nami diskutovať. Ale, ale svitá na dobré časy, lebo čítam dnešnú tlačovú správu, v ktorej sa píše, že Peter Pellegrini tvrdí, že keďže budú poslanci rokovať o špeciálnej prokuratúre dlhšie, ako je zvyčajné, teda okrem iných, nemožno hovoriť o super rýchlom konaní.
Teda Peter Pellegrini prisľúbil, že do rozpravy sa zapojí aj koalícia a minister spravodlivosti, a teraz pozor, vtedy, keď to bude mať význam. Tak ja neviem, že kedy (povedané so smiechom) to už môže mať väčší význam ako vtedy, keď od rána rad za radom každý jeden človek sediaci v tejto sále preukázateľne hovorí o tom, že neexistuje jeden dôvod na skrátené legislatívne konanie, že kedy vlastne bude ten dôvod, že máme tu skočiť z balkóna na zem nejako teatrálne, alebo ja neviem, že čo viac ešte treba urobiť, keď od samého božieho rána od 9.00 hod. rad radom každá jedna poslankyňa, každý jeden poslanec hovorí vecne, fakticky, pokojne, slušne o tom, že naozaj tu tie dôvody na skrátené legislatívne konanie proste nie sú.
Tak možno aj na vás otázka, pán predseda, že kedy teda to bude mať význam, že kedy ten, čo je ten míľnik, že zrazu, že teraz to má ten význam, že kedy to bude, že čo sa musí stať.
Ďakujem pekne.