Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja som tuto raz v pléne stál a vystupoval som k tomuto návrhu zákona a vtedy som vystupoval prvý za klub Progresívne Slovensko a ja som zažil takú scénu, že videl som to na viacerých poslancoch, aj keď som sa o tom rozprával na chodbách, že boli prekvapení z toho, to bolo mesiac a pol dozadu, mesiac dozadu, že čo vlastne všetko je v tomto návrhu zákona nahádzané a schované. A dnes sa dostávame opäť k tomu, aby som to teda pripomenul a viacero tých vecí aj vyšlo najavo, ale ešte predtým by som chcel povedať, že ja som trošku bol aj obarený tým výstupom pána spravodajcu a tou faktickou poznámkou jeho kolegu, že sme tu dostali takú akúsi poučku o, o kultúre, o rokovaní v parlamente, o parlamentnej kultúre, ako by sa tu malo diskutovať, ako by mali rokovať výbory. A my tu teda neustále, my tu neustále zažívame rôzne absurdity alebo rôzne také demonštrácie moci od koalície a potom dostaneme ešte aj teda my prednášku o parlamentnej kultúre. Napríklad ja si spomínam na niektoré veci.
Napríklad keď tu stojím dneska, ja budem rozprávať o Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, čo má samostatný zákon, samostatný veľký zdravotnícky zákon. Ja som členom zdravotníckeho výboru, ja som podpredsedom zdravotníckeho výboru a my sme na zdravotníckom výbore napríklad vôbec tento zákon neprerokovali. A tuto nám ide niekto rozprávať o tom, ako sa rokuje teda na výbore a že či boli zastavené alebo podobne, no tak ja vraciam tú loptičku naspäť. Čo napríklad prerokovanie takto veľkého, takto zásadného zdravotníckeho zákona na zdravotníckom výbore, kde sme vôbec nemali možnosť o ňom diskutovať? Čo napríklad možnosť nekladenia otázok na ústavnoprávnom výbore, čo to tu kolegyňa a kolegovia spomínali? To vtedy vám nevadilo, že napriek rokovaciemu poriadku niektorým poslancom bolo odobraté právo klásť otázky na výbore? Alebo čo napríklad pravidelné situácie, ktoré sme tu my zažívali o tom, že rokujú ešte výbory, ale zároveň sa spustí rokovanie pléna? To znamená, že poslanci, ktorí sú ešte na výboroch, nemôžu prísť do pléna diskutovať. Ale zároveň vy máte tú drzosť prihlásiť sa a povedať nám a dávať nám tu prednášky o parlamentnej kultúre.
Dobre, ale teraz k samotnému tomu aj procesu konkrétne, k tomuto kompetenčnému zákonu. Mne je teda ľúto v prvom rade, že nebol prerokovaný na zdravotníckom výbore, pretože viacero tých vecí podľa mňa by sme tam vedeli prebrať a vedeli by sme sa o nich porozprávať, ako sú problematické, a vrátil by som sa k tomu samotnému aj podstate, že ako sme sa sem dostali. Zase sme sa opäť sem dostali skráteným legislatívnym konaním. Opäť je tu ďalší zákon, ja si vlastne ani nepamätám zákon, ktorý sme tu zatiaľ prerokovávali od začiatku tohto volebného obdobia, ktorý by nešiel skráteným legislatívnym konaním, a opäť, toto je opäť ďalší zákon, ktorý ide skráteným legislatívnym konaním. To skrátené legislatívne konanie má jasné kritériá. Ono teda hovorí, kedy, máme tam, ja ich asi ani nebudem tuto opakovať, máme tu jasné kritériá, ktoré to hovoria podľa rokovacieho poriadku a mňa by naozaj zaujímalo, aby mi niekto z koalície vysvetlil, že keď ideme zrušiť nezávislosť veľkého kontrolného úradu alebo ideme zriaďovať nové ministerstvo, tak ako to spĺňa tie kritériá? Aké je tu hospodárske ohrozenie? Aké je tu ľudsko-právne ohrozenie alebo bezpečnosť tohto štátu? Prečo Andrej Danko potrebuje tak rýchlo ministerstvo? Prečo potrebujeme odstrániť pani Bláhovú z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v skrátenom legislatívnom konaní?
A podľa mňa vy už aj sami máte v tom guláš. Vy najprv ste hovorili teda, že rozpočet je tak veľmi dôležitý v decembri, musíme ho prerokovať, čo tu blokujete rozpravu? Potom prídete a predradíte vytvorenie nového ministerstva pre Andreja Danka, spolu s ním aj teda odstránenie nezávislosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pred tento rozpočet. A vy sami hovoríte, vy tu blokujete rozpočet, ale rozhodli ste sa sami v koalícii rokovať skôr o vytvorení nového ministerstva pre Andreja Danka. A teraz tu stojíme znova a bolo zaujímavé, že vy vlastne teda ani neviete tie svoje priority, pretože zákon bol vetovaný pani prezidentkou. My sme nezačali v novom roku rokovať o teda vytvorení ministerstva pre pána Danka, ako to teda bolo dôležitejšie ešte ako rozpočet, ale my sme tu začali tým promafiánskym balíčkom. Zrazu tak, čo je teda priorita? Váš promafiánsky balíček? Ochrana niektorých ľudí? Alebo teda ministerstvo Andreja Danka? Vy to asi sami osebe neviete, pretože teraz sme tu zase štyri dni rokovali o promafiánskom balíčku, to ste zase zastavili, už to asi teda nie je priorita, a zase tu v piatok rokujeme o vytvorení nového ministerstva.
Takže podľa mňa vy tu sami máte chaos v tom, že čo vlastne je prioritné, čo má ísť skráteným legislatívnym konaním, ale aj toto vaše konanie poukazuje na to, že vlastne tie skrátené legislatívne konania vôbec nie sú opodstatnené. Pretože vy si tie priority a tie skrátené legislatívne, vy si tie body prehadzujete hala-bala, jedno cez druhé, raz teda kričíte, že rozpočet je dôležitejší, potom idete rokovať v skrátenom legislatívnom konaní o ministerstve, potom zrazu idete teda rokovať o promafiánskom balíčku, no a zároveň, ja do toho ešte vopchám jednu vec, niektoré veci boli prerokované na výbore, to bol napríklad zákon o národnom informačnom systéme, kde teda vtedy boli zástupcovia ministerstva, koalície a hovorili nám, že aj ten musí ísť v skrátenom legislatívnom konaní, to bolo ešte pred Vianocami, pretože my sme nestihli teda vydať nové občianske preukazy, je ohrozené poskytovanie zdravotnej starostlivosti, no a ako to teda musíme prerokovať ešte do Vianoc, no a, čuduj sa svete, čo sa stalo?
Nastal január, teda dôležitejšie bolo prerokovať nové ministerstvo, dôležitejšie bolo začať teda s mafiánskym balíčkom a tento zákon o národnom informačnom systéme stále nebol prerokovaný. Mimochodom, mimochodom, špecialisti zároveň majú novú povinnosť, hovoria, že to nezvládajú, že im to padá na hlavu, občianske preukazy teda neboli vydané, ale zdravotná starostlivosť beží ďalej, nikto to neodmieta, takže to znamená, že my tu máme zákony, ktoré tým odsuvom dokazujú vaše klamstvá, dokazujú to, tú neopodstatnenosť skrátených legislatívnych konaní, tú vašu nekonzistenciu a v tom, že vlastne vy tu len obchádzate klasickú štandardnú diskusiu, ktorá by tu v tomto parlamente mala nastať. A výnimkou teda nie je ani, ani samotný Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a ono je to, bohužiaľ, ide teda pod rúškom tohto celého valcovania, čo tu robíte.
Ja vôbec nevidím dôvod na to, aby sme to teda tak rýchlo prebiehali, druhá vec je, že my sme vás, tento zákon bol prvýkrát schválený na vláde v novembri. Už v novembri ste všetci poslanci, aj verejnosti bolo známe, tie výtky úradu a poukazoval na tie ústavnoprávne problematické aspekty, to bolo prvýkrát v novembri. Vy ste boli na to upozorňovaní tuto opakovane aj v tom pléne, prišiel vám list od predsedníčky úradu spolu aj s predsedom protimonopolného úradu, ktorí vám poukazovali na tie ústavnoprávne aspekty. Aj tak ste to tlačili cez skrátené legislatívne konanie. Dnes tu stojíme a tento zákon je práve proti tým dôvodom, presne proti tým dôvodom, ktoré sme vám hovorili, tuto je opäť v parlamente a opäť o ňom rokujeme. Ja by som pred tým, ako by som sa vrátil k tým samotným výhradám pani prezidentky a trošku ich rozobral aj technickejšie, by som sa aj vrátil, prečo pani prezidentka a prečo aj my sme vlastne na, tak zdôrazňovali tú potrebu toho, prečo ten úrad musí byť taký veľmi nezávislý.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je úrad, nezávislým orgánom. Je to prakticky jediný najvyšší kontrolný úrad, ktorý kontroluje, ako vyznieva z názvu, poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Väčšinou teda bežní ľudia, ktorí sa možno nevenujú zdravotníctvu, si môžu myslieť, že tak to je len, to sa venuje len tomu, že aká je kvalita poskytnutej zdravotnej starostlivosti, či niekomu nebolo zle zoperované oko, to napríklad teraz vidíme, alebo zle koleno, alebo podobne, alebo nejaké iné medicínske lapsusy. Ale tento úrad nie je len o tomto a má zdanlivo aj oveľa výraznejší dopad na celé zdravotníctvo a na peniaze, ktoré sa v ňom pohybujú. Tá najvýraznejšia vec je, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pôsobí ako niečo, ako, podobne ako Národná banka Slovenska na finančnom trhu. Ten kontroluje ten úrad, úrad, ÚDZS skratkou, osem miliárd eur, ktoré máme v zdravotnom poistení dneska. On je, on vykonáva podobný dohľad ako Národná banka Slovenska. Keď dokonca, keď si niekto pozrie ešte, ako prebiehal vznik tohto samotného úradu, tak vtedy aj tá debata podobná prebiehala, že či tieto kompetencie toho úradu, tieto finančné kompetencie nad zdravotným poistením by nemala mať Národná banka Slovenska. Keď si to zároveň porovnáme s Národnou bankou Slovenska, Národná banka Slovenska má guvernéra, ktorý je nezávislý, a tiež nikoho nenapadne zasahovať do jeho závislosti, do jeho nezávislosti. Podobne, v podobnom postavení je dneska aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale tu už niekoho napáda, že už by teda vstupoval do jeho nezávislosti. A zároveň tento úrad má aj iné kompetencie, ktoré sú menej známe, ale ja by som tu chcel ukázať nejaké, nejaké nuansy.
Napríklad po novom je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou aj súčasťou komisií, ktoré určujú, ktoré nemocnice sa dostanú do siete. To znamená, že keď sme tu napríklad zvolávali mimoriadne výbory, zdravotnícke, k nezákonnému zaradeniu Borov do vyšších kategórií alebo kardiocentra Agel, kde sme hovorili o tom, že, mali sme pochybnosti, že sú tu jasné pochybnosti, že nie je splnený zákon, že tieto nemocnice na to, v akých sú vysokých kategóriách, akú majú rozsiahlu starostlivosť poskytovať, tak nespĺňajú personálne normatívy, nie sú pripravené na to programami, aby mohli poskytovať také široké spektrum programov, alebo vôbec nespĺňajú spády a tým pádom vyciciavajú a ohrozujú kvalitu a bezpečnosť pre ostatné nemocnice alebo pre všetky nemocnice v tom spáde. Takým jedným napríklad aktérom, ktorý do tohto procesu teraz vstupuje, je napríklad aj úrad, ktorý je v tých komisiách. A to, že tieto pochybnosti neboli zohľadnené súčasnou ministerkou, tak napríklad súčasná predsedníčka a súčasný úrad boli jeden jediný, alebo jeden z mála tých, ktorý sa v tom procese ozval a dal verejne pripomienky a poukázal na to, že toto nie je v poriadku, túto nemocnicu nemôžme zaradiť takto vysoko, pretože nespĺňa zákonné kritériá. V konečnom dôsledku boli tieto pripomienky úradu odignorované, ale ja si viem predstaviť, že keď tam bude niekto závislý, tak zároveň bude mať obrovský problém s tým, že niekto by, niekto by vôbec sa ozval, že niekto by vôbec takéto pripomienky dal, že by ich zverejnil.
Ale zároveň, ja som tu hovoril aj vo faktických poznámkach ešte v decembri takú zaujímavú vec, že prečo by napríklad, lebo ono to tak pôsobí, že ono to vyzerá, že tento zákon môže byť vlastne namierený presne na konkrétnu predsedníčku Bláhovú. A ja som to tu hovoril, že prečo by to mohlo tak byť namierené na konkrétnu predsedníčku Bláhovú, som to vlastne zistil aj v decembri. Úrad pre dohľad, keď tam nastupovala nová predsedníčka Bláhová v roku 2021, tak začal tak veľmi aktívne upozorňovať na kompetenciu a na finančné náklady tzv. obhliadok mŕtvych tiel, ktoré teda vykonáva. Kedysi dávno ich, prvotne ich teda vykonáva, keď niekto zomrie mimo ústavného zariadenia, tak musí prísť obhliadajúci lekár a vyhodnotí teda stav a situáciu. Tieto obhliadky mŕtvych tiel zabezpečoval kedysi úrad. Potom zrazu, teda sme tu mali minule, minule smerácku vládu, tak prešla táto kompetencia na tzv. súkromných spostredkovateľov alebo na nejakých prostredníkov, ktorí to mali zabezpečovať namiesto tohto úradu. A pani Bláhová v roku 2021 ako jednu z týchto prvých svojich takých misií si zobrala, že sa pozrela na to, že ako sa to vykonáva a aké náklady tu máme na to. No a pani Blahová začala veľmi aktívne poukazovať na to, že odkedy to tu teda SMER zmenil na to, že to budú robiť nejakí súkromní poskytovatelia, tak nám to o zázračných 321 % všetky tie ceny vystrelili. My máme niekoľkonásobné ceny oproti tomu, ako sa to zabezpečuje v iných krajinách alebo tuto v Česku.
No a čo bolo na tom ešte zaujímavejšie, že vtedy pani Dolinková, pani Zuzana Dolinková bola predsedníčkou zväzu ambulantných poskytovateľov. A čo je na tom zaujímavé, že ona zároveň mala aj firmu, ktorá bola jedna z týchto zabezpečovateľov tých obhliadok mŕtvych tiel. A teda to znamená, že pani Bláhová priamo kritizovala aj firmu súčasnej ministerky, že dokázala nafúknuť, aj ona bola súčasťou toho celého cirkusu, ktorý dokázal nafúknuť tie obhliadky o 321 %. Výsledkom toho tlaku, ktorý vtedy predsedníčka Bláhová dosiahla, bolo to, že minister Lengvarský prišiel s tým, že sa mu podarilo previesť tieto, tieto obhliadky mŕtvych tiel naspäť na úrad, teda pod kontrolu úradu. To znamená, že pani Bláhová priamo alebo aj, áno, priamo, dovolím si povedať, že priamo zasiahla do nejakého biznis-modelu súčasnej ministerky. A teda keď si tieto súvislosti dá človek dokopy, tak ho naozaj napadne, že či tu nejde o nejakú osobnú vendetu voči predsedníčke Bláhovej, že prečo si ona dokázala vôbec poukazovať na nejaké minulé podnikanie súčasnej ministerky. A už vôbec ten, už vôbec ten konflikt záujmov, že súčasná ministerka a možno aj preto si nedovolila sama predložiť, ako by to malo ísť tým, tým klasickým procesom ten zdravotnícky zákon, aby to šlo možno zdravotníckym výborom, aby sme to vedeli poriadne prediskutovať, pretože potom už by to bol veľmi otvorený konflikt záujmov, že predkladateľka tu podnikala a zarábala na nejakých činnostiach, ktoré, predsedníčka ktorú chce odstrániť, vlastne kritizovala a dosiahla zvrátenie toho samotného biznis-modelu.
A zároveň, a práve preto tu chcem poukázať, že prečo je táto nezávislosť toho úradu absolútne kľúčová od politikov. Pretože ona na jednej strane kontroluje štát, ale kontroluje aj súkromné subjekty. Ale napríklad aj ten štát sme tu mohli vidieť ako, aby som teda nešiel do časov úplne minulých, za minulej vlády, tento ešte za poslednej vlády, stratil tento úrad možnosť nariaďovať ozdravné plány v priebehu roka. To znamená, že keď sme videli, že zdravotné poisťovne sa nechovajú hospodárne, zodpovedne, klesá im imanie, tento úrad mohol prísť a mohol im nariadiť ozdravné, ozdravné plány. To znamená, tieto, predsa len tieto zdravotné poisťovne disponujú s verejnými prostriedkami zo zdravotného poistenia. Takže. Ale zmenila sa, zmenil sa ten zákon a už nemohol úrad prísť počas roka, ale mohol vždy iba na konci roka. To znamenalo, že ono to efektívne vytváralo takú situáciu, že keď zdravotná poisťovňa mohla dajme tomu pol, tri štvrte roka hospodáriť absolútne nezodpovedne, mohla ísť do dlhov, mohla uzatvárať nevýhodné zmluvy a potom na konci roka mohla prísť vláda a vtedy ho dofinancovala, ale počas celého toho roka, keďže úrad nemal tú kompetenciu, nemohol na to poukazovať priebežne. No a to napríklad v prípade štátu, teda aby som ukázal na štáte, zdravotná poisťovňa, naša najväčšia štátna, mala takéto problémy. Boli tam nevýhodné zmluvy, na ktoré sa poukazovalo, poukazovala na to dozorná rada, poukazovali na to novinári, ale ten štát oficiálne nemohol nič urobiť. Pani Bláhová chodila na zasadnutia dozornej rady, sedela tam a mohla to tak neformálne pozorovať, ale nemohla s tým nič urobiť. A práve preto je dôležitá aj nezávislosť tohto úradu voči štátu, aby vedel teda kontrolovať aj štátne prostriedky vo veľkej štátnej poisťovni.
A na druhej strane nezávislosť toho úradu je dôležitá aj voči súkromným subjektom. Ja vám len pripomeniem situáciu, keď tento úrad bol závislým za prvej vlády Roberta Fica, tak ja si myslím, že všetci už tu poznáte, už to tu bolo veľakrát omieľané, poznám tu situáciu, keď vyše 400 miliónov bolo odliatych zo zdravotného poistenia cez, cez tú machináciu so spájaním kmeňov, keď vznikla zdravotná poisťovňa Dôvera. Toto by nevzniklo, táto situácia by nevznikla, keby úrad nedal povolenie na spojenie tých kmeňov, na tú účtovnú operáciu. A ten úrad dal tu, dal ten súhlas a kvôli tomu sme, sme to zdravotné poistenie, z neho bolo odsatých postupne vyše 400 miliónov. Následky toho vidíme až dodnes, sa tam splácajú úvery a podobne. Čiže to znamená, že tá situácia, do ktorej sa teraz chceme dostať, sa vraciame do prvej, do, do vlády, do prvej vlády Roberta Fica, keď úrad bol závislý a nominanti tam robili takéto veci, dávali povolenia. Čiže, čiže naozaj, naozaj tá, kľúč, tá kľúčová úloha toho úradu, tá nezávislosť je kľúčová nielen voči štátu a kontrole napríklad veľkej štátnej poisťovne, ale aj voči kontrole súkromných subjektov, či už zdravotných poisťovní, alebo niektorých, ako sme tu možno videli, tie obhliadky mŕtvych tiel.
Dnešný návrh, a v tom je, v tom je teda najviac problematický, ide odobrať, tá, pani prezidentka tam vlastne mala také tri oblasti. Tri, tri nejaké hlavné také témy, ktorým sa venovala, a jedna z nich je, tej sa budem venovať ja najmenej, to sú nejaké legitímne očakávania, že keď niekoho vymenujete do úradu a, tak by ste nemali teda nejak retrospektívne zasahovať do jeho, do jeho práv. Obzvlášť keď tento človek má veľmi jasný mandát a jasne obmedzené obdobie. My vieme, že ešte súčasná predsedníčka by tu mala byť dva roky. Tým pádom, keď vy zmeníte zákon retroaktívne, retrospektívne, tak to znamená, že, že vy zasahujete do jeho nejakých jeho legitímnych očakávaní, a teda aj z ľudsko-právneho hľadiska ten jednotlivec môže sa obrátiť a môžu vzniknúť potom následne nejaké škody Slovenskej republike z toho, že konal takto protiprávne. Zároveň, teda je tam a, a, a ja, ja ešte dodám to, čo som zvýraznil na začiatku. Ono tento argument posilňuje aj na súdoch, keby sa pani predsedníčka obrátila na súdy, práve to, čo som ja napríklad hovoril o tom biznise pani Dolinkovej, že toto tu pôsobí naozaj ako nejaká vendeta voči tejto konkrétnej osobe. To viac posilňuje ten argument a viac to posilňuje to, prečo by sme to nemali robiť, resp. vy by ste to nemali robiť.
No ale, čo sú, čo je oveľa dôležitejšie, že, že čo pani prezidentka teda vytýka, tie spôsoby, že ako vy teda idete zasahovať do nezávislosti toho úradu. A idete zasahovať dvomi spôsobmi. Ten prvý je dnešné, dneš, dnes, dneska ten zákon hovorí, že existujú len tri dôvody, kedy môže byť predseda úradu pre, pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou odvolaný.
Po prvé, po a) je to teda, bola obmedzená jeho spôsobilosť na právne úkony.
Po b) začal vykonávať funkciu, povolanie, zamestnanie alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná s funkciou predsedu úradu alebo nesplnil povinnosť podľa odseku 8.
Alebo po c) nevykonáva svoju funkciu najmenej šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
To je relatívne jasné. Hovoria o tom, že ak nemáte spôsobilosť, ak máte nezlučiteľnosť funkcie alebo ak nie, ak nevykonávate reálne svoju funkciu šesť mesiacov, vtedy môže byť predseda odvolaný. Nie sú tam žiadne arbitrárne dôvody nejaké subjektívne. A vy tam práve jeden takýto dôvod pridávate. A ten dôvod znie, že predseda úradu môže byť odvolaný, ak existujú iné závažné dôvody najmä v prípade konania, ktoré vyvoláva alebo je spôsobilé vyvolať pochybnosti o osobnostných, morálnych alebo odborných predpokladoch na výkon jeho funkcie. To znamená, že ministerka, po, po novom sa bude mať môcť toto stať. Ministerka, ktorá je v jasnom konflikte záujmov, pretože má pod sebou úradníčku, ktorá teda poukazovala na jej, na jej biznis-prepojenia a na predražené zákazky, tak táto ministerka s konfliktom záujmov bude môcť prísť a povedať, že, že pani Blahová nie je morálne spôsobilá a navrhujem jej odvolanie. Toto v pohode prejde, a toto sa pravdepodobne aj stane. To je ten prvý dôvod.
Pani prezidentka sa teda aj obsiahlejšie venovala tomu, že ako, akým spôsobom teda zasahuje toto do nezávislosti tej funkcie, to je tzv. ústredný orgán, nie je to ústredný orgán štátnej správy, ale je to orgán s pôsobnosťou celoslovenskou a ona sa venuje tomu, ako by teda mali byť tieto orgány nezávislé, tieto úrady nezávislé. Vy teda výrazne zasahujete do nezávislosti tohto, tohto úradu a podobné pripomienky teda oni, ona ich spojila do jedného takého klastru, podobné pripomienky platia aj pre ten štatistický úrad.
Ale druhá vec, ktorú ste si teda podľa mňa ani vy neuvedomovali, keď ste, keď ste predkladali tento zákon, a ešte toto, ešte som to tu teda nepočul tak explicitne povedané v tejto rozprave, ona rieši tzv. problematiku vyššieho štátneho funkcionára verzus štátny funkcionár. A rozdiel, rozdiel teda s tým, že tá, tá ďalšia, ako zasahujete, ten ďalší spôsob, ako vy zasahujete do nezávislosti toho úradu, je to, že odoberáte prezidentke menovaciu právomoc a presúvajú, presúvate ju na, na vládu na návrh ministra. Pred týmto a vy, a vy, vy teda v samotnej dôvodovej správe hovoríte, že vraciate sa a ja to teraz parafrázujem, lebo to nemám pred sebou, že vraciate sa k štandardnému menovaniu úradu, tak ako to bolo predtým. No tak tie dôvody, kedysi áno, to som ja ukázal, ako to bolo za prvej vlády Roberta Fica, tam kedysi tie dôvody, áno, štandardné menovania, ako si to predstavoval Robert Fico, bolo tak, že teda bude to v pod... bude v područí teda ministra a bude to politický nominant a bude počúvať a bude tu všetky transakcie, ktoré prídu, proste odklepávať, ale nikdy sa nestalo a to nikdy nebolo štandardné, stalo sa to teraz prvýkrát, za minulej vlády sa zmenil spôsob menovania predsedníčky alebo predsedu úradu pre dohľad, a prvýkrát do tohto procesu vošla prezidentka. A takýto spôsob sme, sme tu nemali, teda prvýkrát sa do neho zasahuje.
Čo pani prezidentka hovorí, a čo už sme tu mali aj argumenty, ktoré nám tu prišli listom, ústavnoprávne argumenty, hovoria práve o tom, že ten stav bol vlastne prakticky dvadsať rokov od vzniku toho úradu protiprávny. A to, že ho nikto nenamietal, tak takto fungujú, takto funguje náš súdny systém, že ho nikto nenamietal, tak to nez... tak, tak preto sa to neriešilo. Ale keď to minulá vláda vyriešila, tento protiprávny stav, a niekto to bude namietať, tak už sa to stáva aj predmetom debaty. Preto vy aj priamo zavádzate a klamete v tej dôvodovej správe, keď hovoríte, že sa staviate k niečomu štandardnému, lebo to nie je štandardné a nie, lebo, lebo už 1996 roku, kedy sme tu mali nás... ná... nález Ústavného súdu, ten hovorí a jasne rozlišuje, aký je rozdiel medzi štátnymi funkcionármi a vyššími štátnymi funkcionármi. To znamená, že napríklad predseda štatistického úradu a predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sú vyšší štátni funkcionári podľa judikátory ústavne... judikatúry Ústavného súdu od 1996 roku, a to, že od 2004 tu bol protiprávny stav a nikto ho nenamietal, to neznamená, že vy sa do toho protiprávneho stavu môžete vrátiť. A rozdiel, ja teraz čítam z tej právnej argumentácie pani prezidentky, ale aj z, teraz konkrétne z listu, ktorý nám aj posielala ešte v decembri predsedníčka úradu pre dohľad, rozdiel medzi pojmami vyšší štátny funkcionár a štátny funkcionár veľmi jasne vysvetľuje prostredníctvom konkrétnych rozlišovacích kritérií Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý z neho vyvodil aj dôsledky v podobe konštatovania protiústavnosti zákona, ktorý zveril vláde a nie prezidentovi vymenovaním štátneho funkcionára spadajúceho do kategórie vyšších v náleze 32/95 zo 7. novembra 1996.
A citujem: "Kým za štátneho funkcionára je potrebné považovať každého pracovníka štátneho orgánu s istými, hoci minimálnymi rozhodovacími kompetenciami, vyššieho štátneho funkcionára, by mali charakterizovať najmä tieto znaky:
1. Je spravidla na čele ústredného orgánu", čo teda úrad pre dohľad spĺňa.
"2. Z titulu svojho postavenia zabezpečuje zachovanie ústavy a zákonov a ich ochranu, presadzuje a chráni prioritné záujmy štátu i občanov doma i v zahraničí." To očividne tiež úrad pre dohľad spĺňa. To som aj v úvode toho svojho vystúpenia ukázal.
"3. Je do svojej funkcie ustanovovaný na základe ústavy alebo zákona, pokiaľ je jeho pôsobnosť teritoriálne vymedzená, musí sa vzťahovať na celé územie republiky."
To všetko tiež platí na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
To znamená, že ak vy poviete, že vraciate sa do štandardného prostredia, tak chcete sa vrátiť do štandardného protiprávneho prostredia. Vy si podľa mňa neuvedomujete naozaj, a to som naozaj nepočul ani, ani od jedného poslanca, ani nikde, keď som sa rozprával, a nepočul som to tu ani veľmi často v rozprave, že toto, tento protiprávny stav sa minulou vládou napravil. Toto, táto kompetencia prezidentky nám prišla až minulé volebné obdobie. To znamená, že keby ste to aspoň tvrdili o, o tých spôsoboch odvolávania, vecne by to nebolo v poriadku, ale právne by to ešte viac obstálo ako toto, čo tu teraz hovoríte. Tak ja si, ja, ja vás upozorňujem vopred, že, že tie, tie ústavnoprávne implikácie sú, sú podľa mňa veľmi závažné, a aj keď si odmyslím tie ústavnoprávne implikácie, tak my sa naozaj vraciame do stavu, keď tento úrad, keď sme boli zvyknutí na to, že bol politicky závislým a diali sa práve tie prasačiny za prvej vlády Roberta Fica, že sa tu spájali kmene, robili účtovné operácie, doteraz sa tu splácajú úvery a odliev... odlialo sa vyše 400 miliónov eur zo zdravotného poistenia. Ja keby, ak by, ak by si to chcel, ak by si to chcel niekto predstaviť, vyše 400 miliónov eur ešte donedávna, kým sme tu nemali obrovskú infláciu a covidovú krízu a nárasty stavebných nákladov, to boli náklady, ktoré sa odhadovali na veľkú univerzitnú nemocnicu. Ešte stále dneska by ste za ňu postavili nejakú veľkú fakultnú nemocnicu. Len pre porovnanie, Penta, čo si odliala cez Dôveru vyše 400 miliónov eur, tak svoje BORY postavila za 250 miliónov eur. Len tak pre porovnanie.
My sa vraciame do týchto časov tým, týmto, touto zmenou sa vraciame do týchto stavov, aby sa toto dialo. A zároveň, predsední... súčasnú predsedníčku úradu bude odvolávať ministerka Dolinková, ktorá má veľmi jasný konflikt záujmov, pretože narúšala biznis a upozorňovala, že o 321 % sa tu predražujú obhliadky mŕtvych tiel, ktoré teda, ktorú jednu z tých firiem vlastnila aj, aj pani Dolinková, tak toto je ešte aj konkrétna vendeta voči, voči konkrétnej úradníčke.
A ja by som svoje vystúpenie zakončil citáciou jednej vety z programového vyhlásenia vlády, ktoré ste si teda vy sami schválili, nediskutovali ste s nami, a je to hneď na začiatku v kapitole zdravotná politika, a citujem: "ambíciou vlády je odpolitizovanie rezortu zdravotníctva". Tak ja môžem len asi konštatovať na záver, že amb... že mali by ste si asi opraviť to programové vyhlásenie vlády, a navrhujem teda zmenu: ambíciou, ambíciou vlády je politiz... politizácia rezortu zdravotníctva.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyňa Plaváková spomenula tie výhrady, ktoré my už tu opakujeme, ale asi je nutné ich opakovať zakaždým, keďže ešte nepadli na úrodnú pôdu, a ja by som len chcela zdôrazniť to, čo ona hovorila, že teda do tejto situácie, že musíme rokovať o vete prezidentky, nás dostala pasivita koalície, pretože my o kompetenčnom zákone sme rokovali nie málo dní, myslím, že šesť, možno aj viac, padali tu z úst zo strany opozície vecné výhrady, padali tu veľmi závažné pochybnosti o správnosti nielen legislatívneho procesu, akým sa prijíma tento návrh, ale aj k obsahu tohoto zákona.
Z druhej strany sme dostali len ako odpoveď len mlčanie a teraz, keď už aj prezidentka ako najvyššia garancia ústavnosti tu napíše vecné, jasné a veľmi vážne výhrady k tomuto zákonu, tak my tu opäť o tom rokujeme, opäť na to poukazujeme a opäť z druhej strany počujeme len ticho. Tak ja neviem teda, vládna koalícia, či vy ste schopní vládnuť, ale ja už si prestávam, prestávam si myslieť, že áno.

Ďakujem, Lucia, za tvoj príspevok, ktorý podrobne rozviedol tie veci, ktoré namieta prezidentka. Ja by som tiež ešte chcela využiť tento čas faktickej poznámky na poukázanie, na tú zmenu Slovenskej informačnej služby. My sme tento týždeň boli všetci traja, s tebou aj s Braňom, na ústavnoprávnom výbore, kde sme sa aj po jeho skončení rozprávali s poslancom Tiborom Gašparom, ktorý nám výslovne sľúbil, že sa prihlási do tejto rozpravy a povie nám o tých dôvodoch, pre ktoré sa zrazu v skrátenom legislatívnom konaní musí zo SIS-ky stať ústredný orgán štátnej správy a ja som mu ešte výslovne prízvukovala, aby nám povedal, že teda kde sa zlepší to postavenie SIS, a kde je to potrebné, a on povedal, že sa tomu bude venovať a v tejto diskusii nie je prihlásený. Čiže správne si to povedala vo svojej rozprave, že táto vládna koalícia s nami prosto odmieta o týchto veciach diskutovať.
V dôvodovej správe nie sú prezentované žiadne dôvody, pre ktoré by sa SIS-ka mala stať ústredným orgánom štátnej správy a v takejto situácii si nemôžme nič iné myslieť, len že je to robené účelovo preto, aby sa konkrétny poslanec mohol stať šéfom SIS a aby táto mohla byť znova ovládnutá ďalšou vládnou mocou.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem kolegyni Plavákovej za pripomenutie toho, prečo by takýto zákon nemal byť vonkoncom prejednávaný v skrátenom legislatívnom konaní bez toho, aby sa uplatnilo medzirezortné pripomienkové konanie. Pretože toto medzirezortné pripomienkové konanie je možnosťou pre jednak laickú aj odbornú verejnosť, mimovládne organizácie, ale aj orgány štátnej správy, aby sa vyjadrili k návrhu zákona, pretože sa tej oblasti venujú, majú v nej skúsenosti a vedia vylepšiť návrh, odstrániť chyby jednak v rámci svojich pripomienok aj v rámci rozporových konaní, ktoré sa v rámci medzirezortného pripomienkového konania musia vykonávať. Tam sa hľadajú kompromisy a mali by sa tam hľadať čo najlepšie riešenia.
Ak by rozprava v parlamente trvala aj, aj rok o tomto návrhu alebo takomto komplexnom návrhu, tak by zďaleka nenahradila medzirezortné pripomienkové konanie, kde množstvo tých subjektov, ktoré majú čo povedať do tej problematiky, pretože majú s ňou skúsenosti, je, je obrovský a, a v tomto prípade by bol obrovský.
Takže ďakujem za toto pripomenutie.
Navyše dôvodová správa tohto zákona naozaj je veľmi, veľmi slabá. Napríklad v prípade, v prípade zmeny Slovenskej informačnej služby na ústredný orgán štátnej správy. Nie je tam uvedené ani jedno slovo, prečo by sa mal, by sa mala Slovenská informačná služba zmeniť na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. (Rečník si odkašľal.) Pardon.
Ďakujem aj tebe, Tomáš, a ďakujem tak isto aj pani prezidentke, ktorá dala veľmi, alebo viac ako relevantné a masívne vyargumentované pripomienky k tomuto zákonu.
Žiaľ, ani na ústavnoprávnom výbore, kde sme mali tento zákon prerokovávať, sme sa naozaj k odbornej diskusii nedostali napriek tomu, že sme kolegov k tomu viacnásobne vyzývali. Tak isto tuná nebude diskusia očividne o týchto problematických veciach a naozaj pri takomto, pri takejto zmene, kedy vláda zásadným spôsobom oslabuje doterajšie fungovanie alebo funkčné procedúry, ktoré majú, môžu mať veľmi negatívny dopad na našu medzinárodnú reputáciu alebo aj naše záväzky a povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva, tak ja neviem už, kedy by sme mali, kedy by sme mali diskutovať a snažiť sa niečo, niečo vylepšiť, ale je to zjavné po tom, alebo teda nikto nám nemôže vyčítať, že si myslíme, že naozaj je to ďalšie mocenské rozhodnutie, kedy vláda koná nie vo verejnom záujme, ale v záujme svojho ministra, v individuálnych záujmoch svojho ministra a je to podobné ako pri zákone, pri Trestnom zákone alebo pri ďalších zákonoch, ktoré sme tu za posledné obdobie prerokúvali.
Ďakujem.

Tomáš, aj ja sa ti chcem poďakovať za tvoj príspevok a chcela by som predovšetkým poslancom a poslankyniam vládnej koalície pripomenúť, že tie výhrady, ktoré si tu rozviedol, ktoré teda v prvom rade vo vzťahu k tým zbraňovým licenciám povedala prezidentka vo svojom vete, sú aj podľa tvojho príspevku naozaj veľmi vážne. Bavíme sa tu o vážnych pochybnostiach, o tom, že či prenos tejto kompetencie z ministerstva zahraničných vecí na ministerstvo obrany je správny, či ministerstvo obrany na to má dostatočné kapacity a treba pripomenúť, že priestor na túto debatu nie je teraz pri vete prezidentky, ale bol práve alebo mohol by byť, keby bol tento zákon novelizovaný v riadnom legislatívnom procese, v MPK a podobne, kde by sa mohlo dôkladne a dostatočne preskúmať, že či tieto výhrady sú nejakým spôsobom opodstatnené, či sú tam tie kapacity dostupné a podobne.
A jednou z výhrad vo vete prezidentky je práve ten spôsob, akým sa vlastne novela kompetenčného zákona prijíma narýchlo v skrátenom legislatívnom konaní a podľa môjho názoru tento tvoj príspevok a tie dôvody, ktoré si veľmi, veľmi detailne a veľmi dobre a odborne rozšíril, nás nemôžu viesť k ničomu inému, len k tomu, že vlastne to skrátené legislatívne konanie nebolo dostatočné a že by sme všetci poslanci a poslankyne Národnej rady v tomto smere, v tomto bode mali jednoznačne podporiť veto prezidentky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem aj tebe, pán kolega Valášek, že si veľmi trefne a odborne konkretizoval už aj tak veľmi vážne a veľmi podrobné dôvody a pripomienky prezidentky k tomuto zákonu. Naozaj tieto výhrady sú o to vážnejšie, že majú aj medzinárodný a európsky presah. A podľa toho, ako vidím, koľko ľudí je prihlásených do rozpravy, tak napriek tomu, že sme si skrátili čas, tak opäť sa nedozvieme stanovisko a názory koaličných poslancov a koalície k tomuto návrhu zákona, čo vzhľadom na to, že sme v situácii, že už rokujeme o vete a o tak zásadných a výhradných pripomienkach prezidentky, ktoré myslím, že sú zrejmé po prečítaní toho veta. Všetkým, by som očakávala, že teda väčšia účasť zo strany koalície v rozprave bude.
A teda by som aj, ako pán Zahorčák povedal, že dôsledne budete vyhodnocovať porušenia opozičných zástupcov, poslancov, v prípade nejakých rokovaní výborov alebo rokovaní Národnej rady, tak ja by som vás vyzvala, aby ste sa tiež sebareflexívne zamysleli nad týmito pripomienkami prezidentky, nad argumentáciou, ktorú predniesol pán Valášek a tiež tak sebareflexívne zhodnotili, či náhodou pri tomto návrhu zákona nedošlo k pochybeniu v legislatívnom procese a či nedošlo k pochybeniu v samotnom obsahu tohoto návrhu, aby sme teda používali rovnaký meter nielen pre opozíciu, ale aj pre koalíciu, lebo potom tu krivíme proces a je tu taká akože neistota toho, že čo je správny výklad zákonov a rokovacieho poriadku.
Ďakujem pekne.

Vďaka, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, priznám sa, že som trochu s nádejou počúval predrečníka, keď začal predkladať pozmeňujúci návrh dúfajúc, že koalícia prijme návrhy na zmenu tohto nešťastného zákona z dielne pani prezidentky a že si ušetríme túto debatu, ale, bohužiaľ, také šťastie nebudeme mať, takže poďme do toho.
Kolegovia a kolegyne najmä z koalície, nemôžete povedať, že by toto pani, veto pani prezidentky bolo prekvapením. Veci, ktoré vám vytkla, vytkla vo svojom dlhom a detailnom, vo svojej dlhej a detailnej správe pre tento parlament vám boli vytknuté opozíciou či mojimi kolegyňami a kolegami z Progresívneho Slovenska či kolegami z SaS, OĽANO, bývalé OĽANO, či KDH počas tej debaty bod po bode. A boli by vám bývali vytknuté aj príslušnými zložkami štátnej správy a odbornou verejnosťou, keby ste sa boli bývali unúvali predložiť tento zákon do riadneho legislatívneho konania, čo ste, samozrejme, neurobili. Či sú to zásahy do postavenia Slovenskej informačnej služby a Úradu pre regulácie sieťových odvetví, ktorých jediným zjavným dôvodom je uľahčiť vaše politické nominácie do ich vedenia, či je to zmena v menovaní a odvolávaní predsedov štatistického úradu či úradu pre reguláciu, pardon, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Opäť, ide o zmeny zjavne motivované snahou ešte viac spolitizovať úrady a orgány, ktoré by mali byť zo svojej povahy nezávislé. Toto všetko sú prešľapy v rozpore s duchom či literou zákona tejto republiky. Boli spomenuté, boli vám vytknuté, boli ste opakovanie varovaní a môžete si na hulváta pretlačiť, ako zrejme sa stane možno už dnes podvečer, ale to nemení nič, absolútne nič na ich povahe.
Týmto prešľapom, spomenutým mnou v úvode, sa budú venovať moje kolegyne a kolegovia vo svojich rozpravách, kolegyne a kolegovia z opozície, a keď tu urobím trošku odbočku, a žiada sa dodať, že v zdravej a normálne fungujúcej demokracii by sa im rovnako venovali aj kolegyne a kolegovia z koalície, pretože sú krajiny, kde poslanci a poslankyne berú smrteľne vážne to ustanovenie, že každý v konečnom dôsledku hlasuje v prvom rade v duchu vlastného, vlastného úsudku a hlasuje za seba. A sú krajiny, kde aj koaliční, vládni poslanci a poslankyne sú, vedia byť kritickí voči svoje vlastnej vláde, keď predkladá do Národnej rady či do ich ekvivalentu Národnej rady, do ich parlamentu veci, ktoré sú nedopečené, čiže nedomyslené, ale v prípade tejto Národnej rady to tak, žiaľ, nie je, čiže túto úlohu si na seba bere opozícia.
Ja osobne sa chcem v tejto, v tomto vystúpení venovať jednej časti, a tou je konkrétne tie zmeny navrhované pani prezidentkou, žiadané pani prezidentkou, ktoré sa týkajú článkov č. 8 a čl. č. 9 novely kompetenčného zákona, a sú to v podstate tie zmeny, ktoré sa týkajú systému, ktorý reguluje, ako sa udeľujú licencie na dovoz či vývoz výrobkov obranného priemyslu a iných smrtiacich nástrojov, zbraní, ktoré nie sú určené pre obranný priemysel. Bavíme sa tu o zmene, ktorá bola pretriasaná opäť v tomto parlamente či pánom poslancom Krúpom, či mnou celé hodiny. Dovoľte mi najskôr povedať, čo bolo obsahom zmeny v tomto zákone a potom prejdem na to, prečo prezidentka namieta a prečo s ňou súhlasím. Začnite mi trošku, dovoľte mi začať trošku zo širšia.
Sú v podstate tri zákony, ktoré regulujú, ako sa vyvážajú, alebo ako sa dovážajú a kto vôbec môže obchodovať s výrobkami, ktoré majú smrtiace účinky. Zákon 392/2011 reguluje výrobky priamo určené pre potreby ozbrojených zborov. Zákon 144/2013 reguluje výrobky určené pre civilný trh, ale také, ktoré zabíjajú či môžu byť použité pri zabíjaní, čiže napríklad poľovnícke pušky, puškohľady a tak ďalej. A tieto, bod, dva zákony boli zmenené a novelizované tými spomínanými článkami č. 8 a 9 v tomto tres... v tomto kompetenčnom zákone.
Je ešte aj tretí zákon, zákon č. 39/2011, ktorý reguluje obchod s prostriedkami dvojakého využitia. To sú veľké veci, ktoré nie sú určené pre zabíjanie, ale môžu tak byť zneužité či použité veci, ako napríklad drony, ale aj softvér. Tento prezidentka nevetovala, čo si myslím, že pokojne mohla, a dostanem sa k tomu neskôr v tejto rozprave.
Čo tie zákony určujú, tie spomínané zákony, ako ten systém fungoval doteraz, čo v tom zmenila táto parlamentom schválená nedávna novela a prečo tomu prezidentka namieta? V praxi ten systém fungoval zhruba tak, že gestorom pre všetko udeľovanie licencií opäť na dovoz, vývoz a či obchodovanie s týmito spomínanými prostriedkami, gestorstvo nad týmto má ministerstvo hospodárstva, a to však hrá relatívne obmedzenú úlohu, v podstate len skontroluje, či tie papiere, že či všetky tie požadované dokumenty, ktoré majú byť súčasťou žiadosti o licenciu, boli naozaj predložené, či sa tá vec naozaj môže vyviesť, či je to kóšer a v súlade s právnymi normami a reguláciami, ku ktorým sa ešte o chvíľku dostanem, to už reálne ministerstvo hospodárstva nikdy nerobilo, toto v praxi vždy robievalo, robievala sieť orgánov štátnej správy, ktorá je priamo taxatívne vymenovaná v tom zákone. Patrí sem ministerstvo obrany, Slovenská informačná služba, ministerstvo zahraničných vecí a iné, ale dve ministerstvá mali osobitné postavenie v tej starej verzii zákona alebo dv. Jedno ministerstvo a jedna, jedna služba, to bolo ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí a Slovenská informačná služba, tie mali výnimočné postavenie v tom, v starej, v tej starej verzii zákona pred vašou novelou v tom zmysle slova, že mali právo veta. Ich postoj, ich názor k danej žiadosti o dovoz či vývoz či žiadosť o obchodovanie boli pre ministerstvo hospodárstva záväzné. Keď ministerstvo zahraničných vecí alebo Slovenská informačná služba v minulosti povedala nie, toto nevyveziete, toto nedoveziete, ministerstvo hospodárstva nemalo na výber, muselo sa ich, ich pozíciou riadiť zo zákona.
Čo urobila vaša novela? Novela predložená vládou a následne vetovaná pani prezidentkou? Táto novela ponecháva konzultačnú úlohu pre ministerstvo zahraničných vecí a pre Slovenskú informačnú službu, ale odobrala im právo veta. Podľa novely schválenej v tomto parlamente pred sviatkami dostáva ministerstvo obrany výlučné právo vetovať žiadosti o dovoz a vývoz licencií. Nebudem teraz sa púšťať do odôvodnenia, ktoré bolo v tejto, ako súčasťou tej navrhovanej novely, ono prakticky neexistuje, avšak pokúsim sa vám ľudovým jednoduchým jazykom vysvetliť, prečo je to zásadná chyba a prečo silne súhlasím s vetom pani prezidentky, pretože presne tie isté dôvody, ktoré vám vytkla v jej navrátenej verzii zákona, boli dôvody, ktoré sme spomenuli aj v rozprave už pred niekoľkými týždňami.
To, či sa nejaké ministerstvo alebo nejaká vláda rozhodne vyviesť alebo doviesť alebo udeliť licenciu na vývoz alebo dovoz smrtiacich prostriedkov, to nie preds... predmetom žiadnej improvizácie. Sme tu riadení konkrétnymi zákonmi, normami a smernicami aj Európskej únie. Dovoľte mi spomenúť jednu, ktorú som vypichol v rozprave, potom pridám druhú, ktorú pridala pani prezidentka vo svojom, vo svojom vrátení toho zákona.
Existuje niečo ako spoločná pozícia Rady Európskej únie z roku 1994. Táto spoločná pozícia sa týka opäť výrobkov obranného priemyslu a vymenuváva taxatívne dôvody, osem dôvodov, pre ktoré nemôžu byť tieto prostriedky vyvezené do určitých krajín. Ide o spoločnú pozíciu, táto nie je právne vymožiteľná v tom zmysle, že nebude žiadny infringement a žiadna pokuta, pokiaľ sa jej nebudeme držať, ale predpokladám, že ani vládna koalícia nechce povedať, že sa ide účelovo odlišovať a odchyľovať od spoločnej pozície európskej kraj... Európskej únie a že ideme na hulváta porušovať dohodnuté pravidlá všetkými členskými krajinami, čiže predpokladám, že sa ňou aj vy cítite viazaní.
Čo sú tie dôvody, pre ktoré môže podľa tejto spomínanej spoločnej pozície, nieže môže, ale musí vláda zamietnuť žiadosť o vývoz, o vývoz vojenskej technológie. Tým prvým dôvodom sú porušovania ľudských práv. To je, myslím si, že samozrejmé, pokiaľ existujú oprávnené obavy, že technika, ktorú vyvezieme, bude použitá na strieľanie do demonštrantov atď., tak je, myslím si, že už len čisto v ľudskom záujme, aby sme tieto strelné zbrane nevyviezli.
Potenciálne zneužitie na represiu je ďalší dôvod. K tomu tiež, myslím, všetci rozumieme, je to veľmi jednoduché. Pokiaľ je v tom štáte napätie medzi dvoma etnickými skupinami, je tu vážna obava, že tá, ktorá je pri moci, zneužije tie zbrane na to, aby postrieľala členov druhej etnickej skupiny, tak asi ich nechceme, tie zbrane dodať. Opäť je to v rozpore s mnohými smernicami, s medzinárodnými zákonmi a vôbec, s morálkou a etikou.
Podpora terorizmu. Asi nechceme vyvážať, spomeniem konkrétnu krajinu, do Iránu zbrane, ktorá ich potom tá postúpi milíciám Houthi, ktoré potom používajú pri útoku na vode, ktoré dovážajú aj nám tovar cez Červené more. Takže podpora terorizmu je, myslím, že úplne samozrejmé kritérium. Nechceme byť súčasťou, nechceme, aby naše vývozy vojenskej technológie boli súčasťou takéhoto niečoho.
Možnosť zneužitia daných zbraní z danej techniky proti inej členskej krajine EÚ. Toto nie je malá vec. Stalo sa nám v minulosti, pamätám si z mojich čias ako veľvyslanec pri NATO, že veci vyvezené, to vieme, nemenované alebo to, to asi jedno, do akej krajiny, boli následne posunuté napríklad do Pakistanu a ocitli sa v rukách Talibanu a boli použité Talibanom proti francúzskym, nemeckým či americkým našim spojencom, s ktorými sme bok po boku vtedy pôsobili v Afganistane. To nie je pre spolunažívanie v koalícii, pardon, v Aliancii, ani pre dobré vzťahy s našimi spojencami zdravé, keď ozbrojené zložky našich spojencov sú buď v útoku, pod útokom slovenskou muníciou zo slovenských zbraní, nech už sú v rukách kohokoľvek. Čiže opäť, myslím si, že je úplne samozrejmé kritérium, ktoré máme silný záujem dodržiavať.
Ďalšia, ďalší dôvod. Možnosť efektívne využiť kupovanú technológiu. To keď teraz zdanlivo že čudne znejúce kritérium, ale skúsim ho vysvetliť. Ak je úplne zrejmé, že tá vec, ktorú tej danej krajine predávame, je ich ďaleko na technologickej spôsobilosti tej krajiny využiť, jednoducho nemá dôvod tú danú technológiu kupovať, no tak je tu silné podozrenie, že ju nekupuje pre seba, a že v rozpore s písomnými záväzkami, ktoré sú tiež súčasťou takejto žiadosti o dovoz, ju zrejme plánuje postúpiť niekomu inému a nehovorí nám pravdu a úmyselne nás asi zavádza. Čiže jedna z vecí, ktoré musíme posúdiť pri žiadosti o takýto, o vývoz licencií do nejakej krajiny, je, či tá daná krajina má reálnu fyzickú potrebu pre tú technológiu a či ju vie aj reálne využiť z príčin, ktoré som spomenul.
Posledný a nemalý dôvod z tých ôsmich - finančný dopad na danú krajinu. Ak máme vážny dôvod si myslieť, že tá technológia, ktorú ideme predať, de facto zruinuje štátny rozpočet tej krajiny, že si tu inými slovami nejaký diktátorský režim posilňuje svoju moc a necháva tisíce, možno viac ľudí umrieť hladom, len aby si zadovážil nové tanky, stíhačky či lietadlové lode, no tak asi nechceme byť súčasťou takejto de facto represie proti vlastnému obyvateľstvu.
To sú tie dôvody, tých osem taxatívne vymenovaných dôvodov priamo v spoločnej pozícii Európskej únie, ktoré musia byť posúdené príslušnými orgánmi štátnej správy na Slovensku pri každej žiadosti o vývoz, o licenciu na vývoz zbraní, výrobkov obranného priemyslu zo Slovenska do ďalších krajín.
No a teraz prečo je dôležité, aby sme v praxi mali poctivé mechanizmy na to, aby sme vedeli týchto osem dôvodov posúdiť? Je úplne zrejmé, že nechceme byť súčasťou porušovania ani jedného z týchto princípov, myslím, že tie dôvody som, som vyložil veľmi jasne. A teraz otázka je, že ako sa, ako tomu vieme zabrániť a v praxi to fungovalo tak, že ministerstvo zahraničných vecí, ktoré má veľmi širokú sieť zastupiteľských úradov po celom svete, bolo často doslova požiadané a dožiadané ministerstvom hospodárstva. Prišla nám tu žiadosť z krajiny, nepoznáme tú krajinu dobre, nevyvážame tam často, trochu nám to smrdí, máme tam zastupiteľský úrad, prosím vás, pozrite sa na to. A naši diplomati v danej krajine skutočne sa pustili do práce, obvolali si, zistili si, aká je situácia v danej krajine, či naozaj tú technológiu potrebujú, aký je finančný dopad a vypracovali hodnotenie, ktoré bolo následne použité ministerstvom zahraničných vecí pri posudzovaní toho, či tá licencia má byť udelená, alebo nie.
Preto bolo ministerstvo zahraničných vecí priamou súčasťou a s právom veta, s výnimočným postavením v tej starej verzii zákona medzi tými orgánmi, ktoré posudzujú každú žiadosť o licenciu a mimochodom SIS má podobné spôsobilosti, podobné kapacity, preto mali tieto dve zložky to výnimočné postavenie, lebo majú tú kapacitu. Majú tú ozajstnú sieť úradov, tých ľudí a tú prax takéto veci posudzovať, a to už ani nespomínam, že v rámci Európskej únie existujú databázy, pri, ktorými si vymieňajú jednotlivé členské krajiny informácie o tom, že ktoré, ktorá krajina, členská krajina Európskej únie zamietla žiadosť o vývoz do ktorej krajiny a táto informácia, táto databáza je dôležitou súčasťou posudzovania každej žiadosti, lebo sa bežne robí v tejto brandži, že jedna vláda Európskej únie odmietne vývoz do nejakej pofidérnej krajiny a tá daná firma, tá daná krajina to potom skúsi cez inú členskú krajinu.
A preto máme spoločnú databázu, kde si zdieľame informáciu o tom, čo bolo zamietnuté, aby sa nám nestalo, že my omylom, z lajdáctva, šlendriánstva či nepozornosti pustíme niečo, čo šesť iných členských krajín z dobrých príčin zamietlo. Do tejto databázy nemá prístup ministerstvo obrany, do tejto databázy má prístup ministerstvo zahraničných vecí. Poviete si technická záležitosť, dá sa to prehodiť, ale ďalšie zbytočné náklady, ďalší know-how, ktorý je stratený. Túto databázu spravujú ľudia na ministerstve zahraničných vecí, jej preklopenie na ministerstvo obrany je zbytočné, nákladné a nijako v tejto dôvodovej správe nevysvetlené či nepodložené.
Tým nechcem spochybniť, a zastavím sa tu na sekundu aj pri spôsobilostiach samotného ministerstva obrany. Ministerstvo obrany nie sú len kasárne na Kutuzovovej a sieť základní po celom Slovensku. Ministerstvo obrany má svoje Vojenské spravodajstvo, ktoré je, ktoré má aj zahraničnú zložku, má, samozrejme, vnútornú zložku, kontru, ale má aj externé spravodajstvo a má ľudí aj v zahraničí na niektorých zastupiteľských úradoch. A sú to ľudia, ktorých mnohých poznám osobne, pôsobil som v tejto brandži desiatky rokov, mnohí sú mi aj kamarátmi, boli by prví, ktorí by povedali: Tomáš, my nemáme tie spôsobilosti na to, aby sme posúdili celé toto spektrum vecí, ktoré sa od nás žiada posúdiť. My sme trénovaní odborníci na vojenské záležitosti. Spýtaj sa ma, aká je bezpečnostná situácia v krajine, spýtajte sa ma, aké má vzťahy táto krajina s nejakou druhou a či tu hrozí napätie a či sa nepripravuje na ozbrojený konflikt, to sú veci, čo vám viem posúdiť.Ale ľudské práva? Sociálna situácia? Toto nie sú veci, ktorým sa venujú, toto nie sú veci, na ktoré sú trénovaní, a pripomínam, tá sieť, ktorú má k dispozícii Vojenské spravodajstvo, je zlomkom toho, čo má k dispozícii ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí. Jednoducho nie je v silách, nie je v silách ministerstva obrany s jeho súčasnými spôsobilosťami a s tou sieťou ľudí, ktorých v zahraničí má, posúdiť tie žiadosti o vývoz tak dôkladne, ako to historicky posudzovalo ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí spolu so Slovenskou informačnou službou.
Toto boli všetko výhrady, ktoré odzneli už v našej pôvodnej rozprave či od pána poslanca Krúpu či odo mňa, ak mi ušli príspevky od iných, ospravedlňujem sa. Pani prezidentka dodala ešte jeden, dovoľte mi ho zacitovať, ten nám ušiel, ale nie je malý a stojí za spomenutie. Vypichla takisto, že existuje niečo zvané Oznámenie Komisie Európskej únie adresované Rade a Európskemu parlamentu o strelných zbraniach a vnútornej bezpečnosti Európskej únie z roku 2013, ktoré jasne ustanovuje, že je cieľom Európskej únie pri strelných zbraniach a obchodovaní s nimi zvýšiť tlak na kriminálne trhy, zastaviť nelegálnu držbu strelných zbraní a zabrániť ich zneužitiu zločincami či teroristami. Opäť jednoznačný a myslím si, že ľahko pochopiteľný zámer tejto, tejto spoločnej, spoločnej pozície či, pardon, tohto oznámenia. A toto oznámenie zároveň kladie na členské krajiny to očakávanie a tú požiadavku, aby, citujem pani prezidentku: "aby si zabezpečila svoje vlastné vnútorné orgány", dôkladné orgány kontroly nad tým, aby tieto zbrane neboli vyvezené a zneužité na účely, ktoré som práve spomenul. A opäť, keď zoberieme tým orgánom, ktoré sú kompetentné na posudzovanie žiadostí na export, ktoré majú na to aj príslušnú sieť, aj príslušný know-how, to právo veta a pridelí mi niekoho, kto to právo, kto ten know-how nemá, tak nemáme zabezpečené podľa tohto, podľa tohto spoločného, podľa tohto oznámenia tú dôkladnú kontrolu proti zneužitiu, ktorú by sme mali v zmysle oznámenia, citovaného oznámenia mať. V tomto sa takisto zhodujem plne s pani prezidentkou. Myslím si, že duch tohto jej kroka, kroku je presne v súlade s tým, s tou kritikou, ktorú sme voči zákonu vypichli, či už v tej predošlej rozprave, či som teraz spomenul, či som spomenul dnes.
Dodám ešte na záver, že pani prezidentka sa nedotkla článku č. 7 danej novely a pokojne mohla. Článok č. 7 danej novely je ten, ktorý mení postavenie ministerstva zahraničných vecí a SIS-ky v neprospech ministerstva obrany pri regulácii dovozu a vývozu prostriedkov dvojakého použitia, to sú tie spomínané drony, to sú tie spomínané, to je ten spomínaný softvér, umelá inteligencia a iné. Neviem úprimne, prečo nenamietala aj proti zmene v tomto prípade alebo pri vývoze tohto typu technológie. Každý, kto trošku sleduje ozbrojené konflikty v zahraničí, vidí, že napríklad také drony sú oveľa relevantnejšie pre použitie pri dnešnom konflikte ruskej agresie voči Ukrajine, ako napríklad bežne držané ručné zbrane. Tie sú jednoducho ľahšie dostupnejšie ako drony. Myslím si, že je, sú veľmi silné dôvody na to, aby bol trh a obchodovanie, medzinárodné obchodovanie s prostriedkami dvojakého využitia rovnako prísne regulované ako obchodovanie s prostriedkami, výrobkami obranného priemyslu či s inými strelnými zbraňami. A myslím si, že pani prezidentka mohla pokojne vetovať aj článok 7 novely tohto kompetenčného zákona, neurobila tak, ale myslím si, že stojí za spomenutie, že aj v tomto tá novela tohto zákona pochybila.
Je, samozrejme, na vás, páni poslanci a pani poslankyne z vládnej koalície, ako s týmto naložíte. Boli ste opakovane varovaní, že ideme s touto novelou porušiť minimálne ducha, ak nie priamo literu tých spomínaných spoločných pozícií, ktoré nás viažu a ktoré sme sami podpísali, a to som ani nešiel, ani nepôjdem z časových príčin do vecí, ktoré prezidentka nevytkla a ktoré sme vám vytkli v tej pôvodnej rozprave, ten deformačný efekt, ktorý bude mať táto novela na samotný zbrojársky trh. Fakt, že ministerstvo obrany, ktoré je samé aktérom na obrannom trhu, lebo vlastní veľkú časť obranných firiem, ktoré na Slovensku pôsobia, sa stáva vlastne aj de facto pánom života a smrti týchto obranných firiem, tohto celého trhu vrátane tých súkromných podnikateľov, ktorí na tomto trhu podnikajú, lebo bude nielen podnikateľom, ale aj jediným hlavným regulátorom tohto trhu, čo sa mi zdá byť dosť absurdná pozícia a potenciálne aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
Je toho viacero, čo sa tomuto zákonu dá vytknúť len v tej časti, ktorá sa týka vývozu a dovozu obrannej technológie. V každom prípade účelom tejto rozpravy je venovať sa len prezidentkinmu vetu, preto do týchto častí nepoviem, ale poviem len toľko, že už len tie námietky, ktoré prezidentka vzniesla, ktoré som zacitoval, ktoré by sa pokojne dali rozšíriť, sú pre nás veľmi silným dôvodom pre to, aby sme tento zákon minimálne v tom zmysle, ako pani prezidentka požiadala, upravili, a tie spomínané časti vyhodili. Pokojne by sme mohli ísť aj ďalej a je už len na vás, páni poslanci vládnej koalície, poslanci a poslankyne vládnej koalície, či budete skutočne hlasovať v tomto prípade podľa svojho vlastného úsudku a podľa vlastného duchu, alebo či budete s plným vedomím, že touto novelou porušujete naše medzinárodné záväzky a naše medzinárodné pozície, napriek tomu všetkému podporovať tento zákon. (Potlesk.)

Áno, mám procedurálny návrh. Navrhujem, aby Ústavnoprávny výbor Národnej rady dal stanovisko k tomu, či v prípade, ak predsedajúci schôdze odoberie poslancovi alebo poslankyni slovo z dôvodu, že podľa jeho názoru faktická poznámka nesmeruje k predrečníkovi, či je povinný toto svoje rozhodnutie aj odôvodniť, aby aj teda ostatní poslanci a poslankyne mali istotu v tom, že to nie je len svojvôľa, ale jednoznačné rozhodnutie v súlade s rokovacím poriadkom. Ďakujem. (Potlesk.)