Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ďakujem, Michal, že si spomenul tie personálne výmeny a špeciálne ma zaujala tá personálna výmena na štátnej ochrane prírody. Je to taký veľký problém, keď strana, ktorá má v logu orla, ktorý je ohrozený druh a vlastne pracuje na tom, aby zmenil proste biodiverzitu v rámci našej prírody a môže sa stať taká vec, že ten orol vymrie a SNS, čo si dá do loga straku alebo dinosaura, alebo že čo bude v tom logu mať. Ja vás prosím v rámci vášho brandingu, milá SNS, chráňte toho orla, nerušte tie lesy, neničte prírodu, aby ste váš branding si zachovali a bol intaktný.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo pánovi predsedajúcemu.
Vážení, vážené poslankyne a poslanci, ja mám vždy také šťastie, že keď idem rozprávať k nejakej téme, tak zhodou náhod, naozaj je to veľká náhoda, že tu vždy sedí buď minister, alebo aj človek, ktorého sa to týka. Teraz sa tu hlavne rozprávame o zákonoch o ministerstve športu a máme tu priamo aj hlavného tvorcu tohto ministerstva Andreja Danka, ktorého keď som videl, ako ho dvíhajú zo stoličky naše niektoré pripomienky a naozaj správne faktické pripomienky, ako keby som to povedal tak jednoducho, že aké chytá z toho nervy a chce na to reagovať, tak sa mi to veľmi páčilo, ale škoda, že sa neodhodlal na to reagovať, ide mať tlačovku teraz o pol hodinku alebo hodinku, tak tam to asi povie, čo je super, že aspoň takto sa prihlási k nejakej verejnej diskusii. Ale je to veľká škoda, že nemá odvahu za tento svoj, za toto svoje hlavné, hlavné ministerstvo, ktoré on stvoril, sa postaviť a bojovať priamo aj tu a vydiskutovať si.
Tento zákon je síce o tom, a ja som rozmýšľal, že či začnem rozprávať o tom ministerstve športu, ale naopak, začnem rozprávať o oveľa dôležitejšej veci, a to sú tie prílepky. To je všetko to, čo oni prilepujú a za čo skrývajú k tomuto zákonu a ako chcú ovládnuť našu krajinu. Neviem, na čo sa chystajú, vyzerá, že tu chcú zhasnúť svetlá a chystajú sa buď na nejaké obrovské kradnutie, alebo na niečo ešte horšie. V parlamente v týchto hodinách alebo dokonca dňoch rokujeme o sérii zákonov, ktoré berú nezávislosť inštitúciám a úradom, ktorých úloha je pozerať sa politikom a mocným ľuďom na prsty. My celý, celú túto, celý tento komplex zákonov, hovoríme tomu protimafiánsky balíček, a ja tomu ešte dodávam, že to je taký vianočný blitzkrieg proti právnemu štátu a za protimafiánsky... promafiánsky balíček. Doteraz sme hlavne venovali pozornosť rušeniu špeciálnej prokuratúry, ale keď si zoberiete, čo všetko sa snažia ovládať, tak ten zoznam je naozaj dlhý. Ja to skúsim trošku prečítať, lebo myslím si, že by som zabudol, aj keď to prečítam, tak určite tam nie je všetko a môžte ma aj, aj doplniť.
Ako prvé, minister vnútra Matúš Šutaj Eštok sa snažil ovládnuť políciu, taktiež s tým súvisiacu policajnú inšpekciu. Okamžite sa snažili ovládnuť a zmenili ľudí v súdnej rade. Okamžite sa snažia ovládnuť štátnu ochranu prírody, špeciálnu prokuratúru, o tom sa tu ešte budeme dlho baviť a konkrétne aj s týmito zákonmi súvisiacimi Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a už tu boli aj návrhy zákonov na ovládnutie protimonopolného úradu. Taktiež tu bola veľká debata práva o tom, ako dokážu oveľa ľahšie exportovať, importovať zbrane, a tým pádom aj ovládnu ministerstvo obrany, neskôr aj SIS. Celé sa to deje naschvál v predvianočnom období a deje sa to aj porušovaním zákona cez skrátené legislatívne konanie, cez prílepky, ktoré nesúvisia s danými zákonmi a dokonca cez pozmeňováky sčista-jasna.
Veľa sa o tejto koalícii hovorí, že, a priamo aj o premiérovi Ficovi, že on je nejak inšpirovaný Orbánom a budú opakovať... Zdravíme deti, ktoré tam pozerajú práve. (Potlesk.) Veľa sa hovorí priamo o premiérovi Ficovi, ale aj, ale aj o celej tejto koalícii, vláde, že je orga... že je inšpirovaná Orbánom a že tu zavedie systém podobný v Maďarsku. Samozrejme, že toto riziko tu je, ale oni nepotrebujú byť nikým inšpirovaní, oni iba opakujú svoj systém, ktorý im veľmi dobre fungoval predtým. Sami vieme, že sa tu rozprávalo už dávno predtým o mafiánskom štáte, o systéme našich ľudí, o únose našej krajiny. Ten systém bol v podstate veľmi jednoduchý a opakujú to isté, čo teraz. Ovládnu kontrolné úrady, ovládnu ministerstvá, ovládnu políciu, ktorá nebude potom vyšetrovať niektoré ich konkrétne kauzy, potom ovládnu prokuratúru, ktorá nebude podávať na súdy niektoré konkrétne kauzy, a potom je finálny krok, a to je aj snaha ovládať, ovládnutie súdnictva. Toto je ich manuál, to nie je nejaký manuál Orbána alebo nejaký maďarský manuál, oni tu už raz vládli, potom sa tá nitka trošku prerušila a vidno, že teraz naskakujú znova na to isté osvedčené a idú ako taký valec.
Ja vôbec nemám problém s tým, že keď príde nová vláda, zmení si svojich ľudí, však to je štandardne, vy chcete pracovať s ľuďmi, ktorým dôverujete, ktorí majú nejaký track record, ktorí si myslíte, že naozaj docielia to, čo im zadáte, častokrát aj politicky. Ale problém je, keď sa tu narúšajú základné, základné systémy, základné procesy, kde sa volia napríklad aj nezávislí ľudia. Je to presne ukážkový príklad, ktorého sa dotknem, je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ku ktorej tu bola naozaj už trojdňová, trojdňová veľmi dobrá debata. Tam nie je ten problém, že vymieňajú si riaditeľa. Ten problém, ako nastavujú procesy, aby tento človek bol im buď platný, bál sa ich, alebo minimálne rozmýšľal v rámci ich línií nad, oproti tomu, čo má robiť, a to je kontrolovať túto vládu.
Rovnako je to aj pri protimonopolnom úrade, kde chcú odvolávať bez dôvodu predsedov a menovať bez otvoreného výberu alebo aspoň vypočutia v Národnej rade Slovenskej republiky. Chcú to robiť bez doplnenia, teda chcú tam doplniť dôvody na odvolanie predsedníčky, zrušenie transparentného výberového procesu, odobratie právomoci menovať vedenie protimonopolného úradu z rúk prezidentky a vloženie tejto právomoci čisto iba do rúk vlády. Bonusom je aj prechodné ustanovenie, ktoré umožňuje spätné pôsobenie nových podmienok na súčasného predsedu protimonopolného úradu. Je to obrovský problém a my sme aj na hospodárskom výbore mali predsedu protimonopolného úradu, ktorý tam bol prezentovať rozpočet na budúci rok a keď sme sa ho s kolegom Štefunkom pýtali na to, že čo si on myslí o týchto zmenách a či to je v súlade s legislatívou a európskou legislatívou, tak možno aj tým, že si uvedomuje, že tam dlho nebude, tak bol celkom otvorený a jednoznačne povedal, že je to v rozpore z europ... s legislatívou Európskej únie a hrozí nám na to, za to žaloba od Európskej komisie. A potvrdila to aj výkonná podpredsedníčka Európskej komisie pani Vestager v liste, ktorý včera prišiel aj priamo na Slovensko.
Táto vláda ohrozuje našu krajinu aj investične, aj konsolidačne, aj mocensky a teraz dokonca naozaj aj eurofondami. Aj náš predseda Michal Šimečka priamo včera ešte večer o jedenástej hovoril, na koľkatich frontoch ohrozuje táto vláda naše eurofondy. Je to jednak, ako som spomínal pri protimonopolnom úrade, je to s výdavkovými limitami a je to aj pri rušení špeciálnej prokuratúry.
Ja skúsim ešte predtým, ako sa povenujem na chvíľočku ešte ministerstvu športu, aby pán Danko mal trošku, aby sme ho naštartovali do tej tlačovky. Prečítam veľmi rýchlo, lebo si to zaslúži, lebo je to strašne dôležité na výzvu nezávislých regulačných úradov na Slovensku.
My predsedníčky a predsedovia regulačných a kontrolných úradov na Slovensku žiadame všetkých členky a členov vlády, poslankyne a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ale aj ostatné inštitúcie, aby neprijímali také opatrenia alebo legislatívne zmeny, ktoré zásadne oslabujú odbornú autonómiu a odolnosť regulačných inštitúcií, ktoré sú v rozpore s verejným záujmom, pravidlami Európskej únie vrátane aj smerníc a nariadení a dokonca aj s Ústavou Slovenskej republiky. Kvalitu života na Slovensku vo významnej miere ovplyvňuje úroveň služieb, ktoré orgány verejnej moci poskytujú verejnosti. Regulačné úrady ochraňujú hospodársku súťaž, bránia vzniku monopolov, ktoré poškodzujú spotrebiteľov vysokými cenami. Dozerajú na efektívne nakladanie s verejnými zdrojmi. Vo verejnom zdravotníctve dohliadajú na správne poskytovanie zdravotníckej starostlivosti, na solventnosť zdravotných poisťovní, ako aj na plnenie reformy optimalizácie siete nemocníc, ktoré je dôležité pre čerpanie prostriedkov z plánu obnovy.
Kvalita štátnej regulácie závisí od kvality odborných kapacít, od konkrétnych úradníkov, ktorí vykla... vydávajú rozhodnutie. Pre úspešné získavanie odborníkov pre dlhodobú prácu vo verejnej správe je dôležitá miera ich sebarealizácie. Profesionálna a funkčná verejná správa predstavuje v spoločnosti stabilizačný prvok a posilňuje aj dôveru občanov v štát. Orgány verejnej moci, ktoré sú vystavené svojvôli politikov, túto dôveru oslabujú. Z tohto uhla pohľadu sú navrhované zmeny v tzv. kompetenčnom zákone, ktorý sa, ktorým sa menia zákony o hospodárskej súťaži alebo o zdravotných poisťovniach krokom späť. Nezvyšujú odborné nároky na predsedov regulačných orgánov, práve naopak, robia ich závislými na politickej vôli vlády. Pripomíname, že systém bŕzd a protiváh, ktorý v demokratickej spoločnosti chráni pred zneužívaním moci, by mal platiť aj v mechanizmoch, ktoré kreujú verejnú správu personálne i kompetenčne.
Na záver našej výzvy poslankyniam a poslancom Národnej rady Slovenskej republiky chceme upozorniť na hrubé slovné útoky voči niektorým pracovníkom vo verejnej správe, ktoré odsudzujeme a považujeme ich za odklon od profesionalizácie. Sme za slušný a vecný dialóg s vládou. Očakávame, že sa zaň zasadia aj príslušné odborné a stavovské organizácie. Podpísaná predsedníčka Úradu dohľadu zdravotnej starostlivosti a predseda protimonopolného úradu.
Myslím si, že tento list krásne a veľmi pekne popísal všetky riziká a zhrnul vlastne aj celú túto debatu a tá debata bude aj pokračovať. V rozprave je ešte množstvo prihlásených skvelých rečníkov so skvelými odbornými pripomienkami a ja sa teším na túto odbornú debatu, pretože naozaj pre našu krajinu, aby sa niekam posunula, je to veľmi dôležité.
Možno ešte spomeniem také dve veci, ktoré mi utkveli v pamäti zo včerajšieho, včerajšej rozpravy aj tuná pána kolegu poslanca Szalaya, ktorý rozprával celý príbeh o tom, ako vznikal, zanikal resp. ako bol mocensky, politicky ovplyvňovaný Úrad dohľadu pre zdravotnou starostlivosťou a čo to všetko znamenalo. Mňa na tom mrzí to, že po všetkých tých rokoch, po 17 rokoch sa neustále musíme cykliť a neustále sa musíme vracať do minulosti a stále a stále bojovať o úplne základné princípy, základné hodnoty, niečo čo by malo byť úplne jasné. Preto sa naša krajina neposúva dopredu, pretože sa tu neustále nonstop cyklíme, dáme dva kroky dopredu a dáme jeden krok dozadu. Veď už aj pri tomto úrade sme si zažili, že čo to znamená, keď je v ňom, keď je tam doplnené, dodaný politický nominant, ktorý nemá záujem zabezpečovať alebo ochraňovať občanov, ale jeho najväčší záujem je ochraňovať toho človeka, ktorého tam dodal. Už sa konečne poučme a začnime, prestaňme teda opakovať stále tie isté chyby dokola, ale prinesme nové riešenia a posuňme našu krajinu do budúcnosti, do 21. storočia.
Na záver sa trošku ešte posledných pár minútiek povenujem ministerstvu športu ako takému. Myslím si, že úplne každému je jasné, je jasné, že toto ministerstvo nášmu športu ani cestovnému ruchu nijako nepomôže. Myslím si, že úplne každému je jasné, že toto ministerstvo vzniklo iba len preto, preto, aby mohla vzniknúť táto vláda, možno aj tým, že Andrej Danko je dobrý vyjednávač alebo možno dobrý vydierač. A dokázal si postaviť takúto pre šport a cestovný ruch nezmyselnú podmienku. Vláda asi nemala na výber a na to, aby vznikla, tak takéto ministerstvo schválila. Dajme tomu, však ministerstvá vznikajú, zanikajú, v rozprave tu bolo množstvo analýz, kedy to pomáha krajine, kedy to nepomáha a či sa tým približujeme k moderným krajinám alebo sa tým približujeme k nejakým krajinám, ktoré sú trošku zaostalejšie.
Ďalší dôležitý aspekt pri vzniku tohto ministerstva je, že ktorá strana ho dostala, ktorá si ho vydupala a my vieme z histórie povedať a znova to tu bolo aj od viacerých mojich kolegov povedané, čo a ako fungovali ministerstvá, kde boli nominanti strany SNS. Možno si spomenieme len ministerstvo školstva, ktoré ešte vo vláde, kde bol aj pán Danko predseda parlamentu, ako sa tam rozkradli a nevyužili stámilióny eur na inovácie školu, vzdelávanie. Čo si myslíte, bude toto ináč pri tomto ministerstve? Bude teraz toto ministerstvo stvorené na to, aby naozaj efektívne míňalo a investovalo každé jedno euro?
Ďalší rozmer tohto celého, povedzme si, že tu vláda potrebuje konsolidovať, a keď niekto potrebuje konsolidovať, nemôže vytvárať nové ministerstvá, ktoré ešte ani nemajú napísané, že koľko prinesú peňazí. Ja by som ešte aj kývol rukou na to, keby bol za tým naozaj uveriteľný plán, že keď splníme alebo založíme toto ministerstvo, tak v dohľadnej dobe alebo dlhodobej dobe budeme mať návratnosť všetkých týchto prostriedkov, ale opak je pravdou. Takýto plán nie je a je jasné, prečo nie. A to sa vrátim späť k tomu, že nie je preto, lebo to ministerstvo nevzniklo zo samej podstaty a naozaj dobrej vôle niečo meniť v športe a cestovnom ruchu a vzniklo iba ako trafika. Vzniklo iba ako niečo, kde sa môžu uložiť alebo môže tam ísť rôzny, kvalitnejší, viac či menej kvalitnejší adepti alebo členovia strany SNS. Ja sa veľmi teším na tú tlačovku pána Danka a možno ešte bude mať pár minút aj do grémia, keby vedel aj teraz priamo zareagovať, bolo by to super, že by sa nebál priamo takto v rozprave zaregistrov... zareagovať na to, pretože ja už som to tu viackrát spomenul a povedal, ja si pamätám, ako pán Danko oveľa viac pred voľbami rozprával o podpore podnikateľov a podnikateľského prostredia a keď si prepočítame, že možných sto, dvesto miliónov, ktoré bude stáť ministertvo športu a cestovného ruchu, keby si toto dajme tomu odpustil a nechal to tam, kde to patrí alebo kde to je doteraz, možno tie agentúry alebo tie sekcie ministerstva vylepšil, a tým pomáhal na, namiesto toho, aby nebral peniaze podnikateľom či už na dividendách, alebo potom aj na odvodoch, alebo aj na paušálnej dani. Toto všetko Andrej Danko sľuboval a po voľbách si namiesto toho, aby podnikateľom pomohol, aby mali možno menšie dane, aby sa im lepšie dýchalo, lepšie podnikalo, aby navrhol napríklad zvýšenie limitu DPH na 10-tisíc, o ktorých hovoril, tak namiesto toho založil ministerstvo športu, ktoré je tu iba ako taká trafika.
Na záver možno poviem ešte k celej tejto rozprave. Ja sám nerád rozprávam, oveľa radšej pracujem, ale možno prvýkrát v živote mám pocit, že pri tejto rozprave aj rozprávanie je práca, pretože vidíme, že vďaka tejto rozprave jednak tu padá veľmi veľa zaujímavých a odborných vecí, ktoré by mali padať v normálnom legislatívnom procese a nie v takomto skrátenom, ale na druhú stranu aj veľmi konštruktívne a dobre a odborne posúvame a oddiaľujeme niektoré škodlivé veci pre túto krajinu a ja si myslím, že škodlivá vec je aj tento kompetenčný zákon, škodlivá vec je aj ministerstvo školstva a cestovného ruchu pod gesciou SNS a škodlivá vec je aj rušenie všetkých legislatívnych, pardon, rušenie všetkých nezávislých úradov, ako je Úrad dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a množstvo ďalších. Určite nikto z nás nebude za tento zákon hlasovať, pretože ako som povedal, je to škodlivé pre našu krajinu ako takmer všetko, čo táto vládna koalícia robí.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem kolegom poslancom a poslankyniam za mnoho zaujímavých pripomienok k môjmu vystúpeniu. Padlo tu aj veľa dobrých nápadov ako vieme ušetriť náklady ministerstva, bezodpadové fungovanie alebo home office. Podľa mňa veľmi zaujímavé myšlienky, ktoré paradoxne ten minister životného prostredia, ktorého som spomínala ja aj vy viackrát, kritizoval ako nejaký zvláštny koncept, ktorý treba vykoreniť v dnešnej modernej dobe. Som tiež rada, že sme si spoločne mohli rozšíriť obzor a hovoriť o koncepte, ktorým je prírodný turizmus. Ja som naozaj presvedčená, že to je budúcnosť cestovného ruchu v tých krajinách, ktoré sú natoľko šťastné, že majú čo ponúknuť v rámci prírodného turizmu. Som tiež rada, že sme sa dotkli témy útvaru hodnoty za peniaze a kvality tej štátnej analytickej práce, lebo to je opäť niečo, čo aj samotný minister životného prostredia, ho toľko spomínam, ktorý hovorí, že to je niečo, čo on nepotrebuje. Či je to jeho vlastný inštitút na ministerstve alebo práve ÚHP a ja si myslím, že to je jeden z obrovských problémov, ktorý táto vláda bude mať, že si tú štátnu analytickú prácu neváži. Oceňujem tiež veľmi prepojenie s teológiou, ktorú spomenul kolega Ondrej Prostredník, pretože práve často z možnože nejakých konzervatívnejších kruhov počúvame práve taký ten exploatačný prístup alebo teda v súvislosti s vierou takýto prístup, kde príroda tu má byť pre nás, na naše využitie a potom sa jej nejakým spôsobom, myslíme si, že možno zbavíme, že ona sa nejako zázračne z toho dostane, čo ako vieme aj vďaka environmentálnym krízam, ktorým čelíme, sa nedeje, takže vidíme, kam nás to dostalo a určite ďakujem aj za prepojenie s témou zdravia a to je niečo, o čom ja veľmi rada rozprávam, lebo síce je tichý zabijak, ale to neznamená, že tie vplyvy tu nie sú.

Ďakujem, pán predsedajúci, a ďakujem aj kolegyni Stohlovej, ktorá priniesla nový pohľad do tejto diskusie a som za to veľmi vďačný a zároveň potvrdila tiež, že tento návrh vrátane dôvodovej správy ukazuje akým spôsobom vlastne táto koalícia si predstavuje štýl vládnutia, ktorý sa týka v tomto prípade, v prípade cestovného ruchu aj ochrany prírody a je evidentné, že koalícia bude riešiť iba vlastné záujmy a nič iné a bez ohľadu na čokoľvek, vrátane prírody. Z vyjadrení niektorých predstaviteľov je zrejmé, že vnímajú prírodu ako zdroj biznisu, zdroj podnikania, niečo, čo je tu pre nich a čo treba využiť. Pričom ako Tamara povedala, biznis v divokej prírode je niečo, čo proste by malo byť neprijateľné, čo by malo byť za červenou hranicou. Bohužiaľ, my rokujeme o tomto zákone, ale ministerstvo športu a cestovného ruchu, resp. neviem, ako toto ministerstvo bude pristupovať k prírode v rámci cestovného ruchu tak, aby ju cestovný neohrozoval. My nevieme vlastne o tomto ministerstve vôbec nič. Tak ako bolo spomenuté. Neviem, podľa informácií z dôvodovej správy toto ministerstvo bude zadarmo a nebude nič stáť a keď máme takéto absurdnosti v dôvodovej správe, potom nemôžme čakať, že bude pripravená nejaká analýza hlbšia v tom ako si koalícia alebo táto vláda predstavuje ako bude toto ministerstvo pôsobiť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Tamara, ďakujem veľmi pekne za tvoj príspevok. Veľmi dobrým spôsobom si poukázala na to, že treba si položiť otázku, či na to, aby sme chránili našu prírodu, potrebujeme samostatné ministerstvo. Dobre si hovorila o prírodnom turizme, veľmi pekne ďakujem za to, že si nám priblížila tento pojem. To, čo mňa veľmi zaujalo, bola tvoja myšlienka ´príroda spája´. A žiada sa mi dodať, že ničenie prírody rozdeľuje. A chcel by som túto chvíľu využiť na to, aby som poukázal na jeden dlh, ktorý asi máme v našej kultúre, ktorú radi označujeme ako kresťanská kultúra. Je to problém nahliadania kresťanskej teológie na životné prostredie. Ide o to, že dlhé stáročia boli kresťanské kultúry po celom svete formované učením, ktoré sa v latinčine nazýva ako dominium terrae, teda to vnímanie, že človek ako pán stvorenstva má k dispozícii celú prírodu, má z nej ťažiť, má ju ovládať a väčšinou teda toto učenie viedlo ľudí k tomu, aby prírodu vnímali ako čosi, čo im je k dispozícii a z čoho majú ťažiť. Až v 60-tych rokoch sa tento kurz začal otáčať aj v samotnej kresťanskej teológii a dnes máme množstvo teologických prác, ktoré hovoria o tom, aké je dôležité chrániť prírodu, ekológia a teológia veľmi úzko spolupracujú a myslím si, že to je niečo, na čo by sme sa mali zamerať aj u nás na Slovensku.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem veľmi pekne kolegyni Tamare Stohlovej za príspevok. Ja som, žiaľ, ho nepočula úplne od začiatku, čo ma veľmi mrzí, lebo, lebo kolegyňa Stohlová naozaj vždy s veľkou presnosťou poukazuje na tie aspekty a súvislosti, ktoré sa týkajú životného prostredia. A ako to aj včera odznelo, som veľmi rada, že keď už vláda tým, že to dala do skráteného legislatívneho konania, zamedzila nejakej väčšej celospoločenskej diskusii, takže aspoň takto z opozície sa na to pozeráme z rôznych strán.
A pre mňa je najdôležitejšie z tohto vystúpenie to slovné spojenie ´dlhodobá udržateľnosť´, lebo myslím si, že to je niečo, čo, žiaľ, v mnohých tých návrhoch, o ktorých tu diskutujeme, chýba a krásne na to poukázal aj napríklad kolega Sabo, keď sme sa bavili o tzv. konsolidačnom balíčku a o tom, že koľko peňazí tu bolo vyčlenených na plošnú neadresnú energetickú pomoc, ktorá taktiež vo svojej podstate je veľmi neekologická a vlastne skôr zamedzuje nejakým ďalším krokom, ktoré by viedli k dlhodobej udržateľnosti a pri tomto ministerstve novom, ktoré má vzniknúť, doteraz skôr sme sa zameriavali na ten šport a práve preto som veľmi rada, že kolegyňa Stohlová poukázala aj na to, že to nie je zďaleka len o tom športe, kde už sme poukázali, že práve že lepšie by mu bolo na tom ministerstve školstva a radšej prepájať ten šport s tým školstvom, ale aj čo sa týka toho cestovného ruchu, tak kiež by nad tým tá vláda rozmýšľala v kontexte nejakej dlhodobej udržateľnosti aj s ohľadom na ochranu našej prírody.
Ďakujem pekne.

Aj za mňa, Tamara, vďaka za to, že si priniesla do tejto debaty environmentálny rozdiel, veď od toho sme tu. Ja po pravde niekoľko dní rozmýšľam intenzívne nad tým, že ako to vlastne chcú spraviť, že ten vznik nového ministerstva údajne teda nebude mať žiaden vplyv na štátny rozpočet. Síce vieme, že je to hlúposť, ale tak skúsme pripustiť, že by to ministerstvo naozaj nemalo vplyv na rozpočet, že ako by to mohlo vyzerať, keď už sme teda v environmentálnom oddelení. Možno nominanti a nominantky SNS na novom ministerstve budú pracovať bez nároku na odmenu. Možno toto ministerstvo bude pracovať home office, čiže nebudú potrebovať limuzíny na stretnutia, budú chodiť vlakom zadarmo alebo bicyklami. Možno nebudú tlačiť dokumenty, čiže to bude prvé bezodpadové ministerstvo na Slovensku, to predsa chceme, to je sen. Konečne štátna organizácia, ktorá bude trvalo udržateľná. Možno budeme prekvapení a prekvapené, že ako to docielia, že to nič nebude stáť, no ale, samozrejme, vieme, že nič z toho sa neudeje, pretože ako kolegyňa Kalmárová hovorí: Nič to nestojí, ale zadarmo to nebude.
A preto chcem zopakovať, že my v Progresívnom Slovensku vznik tohto nového ministerstva kritizujeme a spochybňujeme a opakovane hovoríme, že vzhľadom na rozsah tej agendy, ktoré, ktorú majú iné ministerstvá, ktorú na Slovensku už máme, naozaj nepovažujeme cestovný ruch a šport za samostatnú agendu a že táto celá veda, tá je iba politickou objednávkou, ktorá nie je riešením, a práve tým riešením je prierezové chápanie verejných politík a práve podpora udržateľnosti, tak ako si ho ty spomenula vo svojej rozprave.
Za to ti veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ja ďakujem veľmi pekne za tento príspevok. Ja som rád, že Tamara je jedna z tých ľudí, ktorá teda má podobné premýšľanie v tomto, že ona síce rozprávala o tom, ako životné prostredie veľmi často vnímame cez turizmus, prírodný turizmus alebo ako nejaké naše prírodné bohatstvo, ale zároveň viem, že premýšľa nad životným prostredím aj v kontexte zdravia. A ja keď sa vrátim aj k samotnému programovému vyhláseniu vlády, tak tam sa napríklad tento kontext zdravia vôbec nespomína. Keď sa pozrieme, tak tam sa používajú slová iba ako ´národné bohatstvo´ alebo ´hospodársky význam´, a to je práve, to je práve ten zlý spôsob toho nazerania na životné prostredie, ale aj napríklad na národné parky. Životné prostredie, to nie je len turizmus a hospodárstvo, to je hlavne aj jeden z hlavných faktorov, zdravotných faktorov, ktorý ovplyvňuje teda naše celkové zdravie. Ja by som napríklad poukázal na niektoré fakty, ktoré poukazovali už vládne inštitúty. Vládne inštitúty napríklad Inštitút environmentálnej politiky veľmi pravidelne rozpráva o tom, ako nás nekvalitné životné prostredie, konkrétne ovzdušie ohrozuje a koľko nám odoberá zbytočných rokov, zdravých, života.
A teraz rovno, ako tu sedíme, tak tento týždeň vyšla napríklad aj najnovšia správa OECD, ktorá hodnotí teda nejaké zdravotné indikátory krajín OECD, kam patríme teda aj my. Napríklad mňa tam veľmi šokovalo to, že keď sa pozrieme, že bežným priemerom OECD je, že na stotisíc obyvateľov na znečistené ovzdušie zomiera približne 28,9 osôb, tak na Slovensku je to takmer, je to viac ako dvojnásobné. Na Slovensku podľa OECD nám na stotisíc obyvateľov zomiera dvojnásobok, teda 63,6 zbytočných úmrtí na rok. Takže ja by som bol rád, ak by sme sa teda aj životnému prostrediu a ovzdušiu venovali aj z pohľadu toho zdravia, nielenže to je nejaký hospodársky účel alebo národné bohatst... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja teraz prenesiem túto rozpravu zase do inej témy, ono je to celkom magické ako, o čom všetkom dokážeme úplne autenticky hovoriť, aj pri takomto zákone. Vláda týmto zákonom plánuje nechať, v prvom rade vzniknúť nové ministerstvo cestovného ruchu a športu. Samozrejme, ako vieme, ide tak urobiť v skrátenom legislatívnom konaní aj napriek tomu, že na to neexistuje objektívny dôvod. Nie sú splnené základné podmienky. Nie sme v mimoriadnej situácii, nehrozia zásadné hospodárske škody, nie sú ohrozené bezpečnosť ani základné ľudské práva a slobody. Tento návrh sa teda vyhne medzirezortnému pripomienkovému konaniu alebo hodnoteniu napríklad Útvaru hodnoty za peniaze, ktorý by mohol spochybniť finančnú efektívnosť zriadenia takéhoto nového ministerstva. Vláda vo svojej dôvodovej správe uvádza: „Cieľom zriadenia Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky je posilniť a zefektívniť využívanie verejných zdrojov a potenciálu v cestovnom ruchu a významne podporiť rozpoznateľnosť značky Slovensko ako bezpečnej turistickej destinácie a vytvoriť na zahraničných trhoch priestor pre plynulý rast príjmov tohto významného sektora domáceho hospodárstva. Podpora cestovného ruchu je úzko previazaná s rozvojom regiónov Slovenskej republiky, čím dôjde k vyrovnávaniu regionálnych rozdielov v rámci Slovenska, udržaním existujúcich, ako aj tvorbou nových pracovných miest, čím sa zvýši konkurencieschopnosť Slovenska a jeho jednotlivých regiónov."
Pre mňa osobne je zvláštne, že potrebujeme vymýšľať nové ministerstvá pre podporu cestovného ruchu na Slovensku a ešte s tým všetkým sa aj takto ponáhľať, ak zároveň nevieme využívať potenciál práve pre rozvoj cestovného ruchu, ktorý Slovensko má, a tým je slovenská príroda. A je ešte zarážajúce, zarážajúcejšie, že sú to práve nominanti strany, ktorá presadzuje vznik nového ministerstva, ktorí slovenskej prírode ško... škodia momentálne najviac. Naša príroda je niečo, na čo je drvivá väčšina z nás naozaj hrdá a láska k nej je jedna z mála vecí, ktoré nás spájajú, nech máme akokoľvek rozdielne názory v iných témach. Pohrávanie sa napríklad s myšlienkou zrušiť jeden z našich národných parkov, konkrétne Národný park Malá Fatra, pričom práve národné parky chránia tu najcennejšiu prírodu, ide proti akémukoľvek vlastenectvu, deklaráciám o obhajobe slovenských záujmov a v konečnom dôsledku aj proti cestovnému ruchu. Je jedno, či sa nateraz predstavitelia ministerstva životného prostredia nechali zastrašiť odozvou proti takýmto snahám, jedno je jasné. Nerozumejú, aká zásadná je príroda a prírodný turizmus pre rozvoj cestovného ruchu na Slovensku. (Ruch v sále. Zaznenie gongu.) Nevyrušujem vás? Vďaka. Ďakujem.
Preto si dovolím pomôcť si najdôležitejšou pasážou z príručky koncept prírodného turizmu v slovenských podmienkach dokumentu, ktorý vznikol ešte v roku 2019 aj s podporou Úradu vlády Slovenskej republiky a vtedajšieho úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu. Cestovný ruch v sebe integruje široké spektrum činnosti a odvetví, všetky formy cestovného ruchu predstavujú dôležitý ekonomický prínos pre lokálnu zamestnanosť a príjmy štátneho rozpočtu. Avšak práve prírodný turizmus je dôležitý nástroj pre udržateľný rozvoj, pretože umožňuje zapojenie súkromného sektora do miestneho ekonomického rozvoja a zároveň stimuluje a ekonomicky odôvodňuje ochranu príslušných miestnych prírodných zdrojov a zachovanie biodiverzity v území. Táto jeho úloha je obzvlášť významná práve v menej rozvinutých krajinách a odľahlých regiónoch, kde sú iné alternatívy ekonomického rozvoja spravidla limitované. Cestovný ruch sa stal celosvetovým fenoménom a jeho ekonomické účinky sa stali jedným z hlavným motívov jeho rozvoja. S rastúcim rozvojom najmä v tvrdých formách, čo je prudká investičná výstavba spojená s masovým cestovným ruchom, sa začali čoraz viac prejavovať negatívne vplyvy na životné prostredie a mieste komunity. Hľadanie súladu medzi prírodným prostredím a jeho ochranou a rozvojom cestovného ruchu sa preto stalo celosvetovo predmetom záujmu viacerých skupín expertov. V posledných desaťročiach sa prírodný turizmus stal najrýchlejšie sa rozvíjajúcou formou cestovného ruchu s priemerným tempom rastu 10 – 30 %. Jeho podiel na trhu cestovného ruchu predstavuje v súčasnosti okolo 20 %. Medzinárodné štúdie tiež uvádzajú, že 40 % globálneho hospodárstva je založené na biologických produktoch a procesoch, čím upozorňujú na to, že na zachovaní biodiverzity naozaj záleží. Rozvoj prírodného turizmu je v súčasnosti dôležitým nástrojom na zachovanie prírodného prostredia, v čom aj väčšina krajín zaznamenáva pozitívne trendy. Rastúci záujem o cestovanie do prírodného prostredia a menej narušených lokalít je aj výsledkom zvýšeného celosvetového záujmu o ochranu životného prostredia. Štúdia skúma.. skúmajúca vplyv biodiverzity na prírodný turizmus z 929 chránených oblastiach preukázala, že každé zvýšenie biodiverzity o 1 % súvisí s rastom cestovného ruchu o 0,87 %. Oblasti chránené pred biodiverzitu majú viac návštevníkov než tie, ktoré majú zmiešané využitie a symbióza biodiverzity a cestovného ruchu je možná pri vhodných stratégiách ochrany územia a ich manažmente. Z dlhodobého hľadiska je oblasť cestovného ruchu považovaná za silné a stabilné odvetvie globálnej ekonomiky za predpokladu investícii a rozvoja v otvorenom a udržateľnom systéme. Do roku 2027 bude toto odvetvie podporovať 380 mil. pracovných miest. Zvyšujúci sa podiel cestovného ruchu na globálnej ekonomike je tak dôležitým predpokladom, ale aj zdôvodnením na posilnenie ochrany prírody, biotopov a biodiverzity, ktoré sú zároveň nevyhnutným predpokladom jeho ďalšieho rastu. Cestovný ruch zohráva aj v Európskej únii dôležitú úlohu z dôvodu jeho ekonomického potenciálu a potenciálu pre lokálnu zamestnanosť, ako aj pre jeho pozitívny sociálny a environmentálny dosah. V roku 2014 pôsobil v európskom nefinančnom podnikovom sektore v odvetví cestovného ruchu každý desiaty podnik. Týchto 2,3 miliónov podnikov zamestnalo približne 12,3 miliónov osôb. Na podniky v odvetviach zaoberajúcich sa činnosťami súvisiacimi s cestovným ruchom pripadalo približne 9,1 zamestnaných osôb v nefinančnom podnikovom sektore a 21,5 % zamestnaných osôb v sektore služieb.
Prírodný turizmus je založený na prírodných destináciách s hlavným zameraním na chránené územia, najmä národné parky, a tradičné využívanie krajiny. Aj keď medzi prírodným turizmom a ochranou prírody existuje veľký prienik, tento nie je striktne obmedzený na chránené územia v správe štátu. Tradične využívané regióny so špecifickým prírodným koloritom, kultúrnymi a regionálnymi zaujímavosťami sú takisto z pohľadu potenciálu prírodného turizmu veľmi atraktívne a vyhľadávané. Pozitívny vplyv chránených území na ekonomiku a rozvoj regiónu bol už pomerne dobre zdokumentovaný.
Na druhej strane je potrebné uvedomiť si, že chránené územia sú z ekonomických dôvodov vyhlasované len výnimočne. Primárnym dôvodom ich vyhlásenia je ochrana biodiverzity pre ďalšie generácie. Medzi hlavné dôvody na ich vyhlasovanie sa radí zachovanie ekologickej integrity, ochrana biotopov a voľne žijúcich druhov alebo duchovné a kultúrne hodnoty. Ukazuje sa, že na to, aby mohla byť ochrana prírody efektívna a udržateľná, mala by byť aj ekonomicky silná, obzvlášť ak má ostať v konkurencii s inými, najmä s exploatačnými odvetviami, ako napríklad lesné hospodárstvo, ťažba nerastných surovín či poľnohospodárstvo. V tejto perspektíve má napriek slovenskej realite ochrana prírody veľmi dobré šance.
Existujúca sústava chránených území vie byť pre regionálne ekonomiky prínosná z viacerých dôvodov. Chránené územia ponúkajú príležitosť pre regionálny ekonomický rozvoj, pričom mnohé z prínosov zostávajú v lokálnej komunite a v regióne. Príklad národného parku Bavorský les v Nemecku dokazuje, že príjmy z turizmu môžu výrazne prevyšovať príjmy z tradičného obhospodarovania v podobe lesného hospodárstva a spracovania dreva a priama zamestnanosť môže byť až dvojnásobná. Miestny rozvoj na báze ochrany prírody umožňuje diverzifikáciu ekonomiky. Ekonomika založená na dôslednej ochrane prírodne hodnotných území a citlivo regulovanom cestovnom ruchu môže byť životaschopná a rentabilná dlhodobo, pretože jej realizovaním nedochádza k vyčerpávaniu zdrojov.
Celosvetovo sa manažment chránených území stále viac zameriava na začlenenie prírodného turizmu do konceptu fungovania chránených území. Manažment, ich manažment pritom musí rešpektovať konkrétne prírodné podmienky a limity územia na využitie v prírodnom turizme. V každom prípade vplyv prírodného turizmu na ekonomiku regiónu je výrazne pozitívny. Okrem pozitívneho vplyvu na krajinný obraz a povedomie o území má prírodný turizmus významný ekonomický dosah na región, a to z priamych aj sprostredkovaných príjmov z jeho návštevnosti. Ak sa aj po vypočutí týchto riadkov pýtate, čo je to teda ten prírodný turizmus, jedna z jeho definícií znie: Prírodný turizmus ako cestovný ruch pozostáva z cestovania do relatívne nedotknutých a neporušených prírodných oblastí so špecifickým cieľom v štúdiách, obdivovania a užívania si výhľadov, scenérií a divokej prírody. Stredobodom záujmu je teda príroda. Cieľom musí byť jej ochrana a časť z jeho príjmov musí prispievať k ochrane územia a k záchrane vzácnych druhov.
Všade vo svete je zárukou zážitkov s najvyššou hodnotou v rámci prírodného turizmu práve divoká príroda a na jej ochranu neprekvapujúco slúžia najmä národné parky. Afrika má svoje Serengeti, Severná Amerika Yellowstone, Latinská Amerika Amazonské pralesy, Ázia Sibírske lesy. V Európe sa posledné fragmenty divokej prírody zachovali práve v Karpatoch. Že je to aj, že je to tak aj na Slovensku, to je fakt, na ktorý by sme mali byť extrémne hrdí a vážiť si to. Pre návštevníkov je pritom najväčšou atrakciou najmä autentická príroda a voľne žijúce zvieratá. Prírodný turizmus má preto ako koncept prispievať k tomu, aby sa územia divokej prírody v Európe rozširovali a aby sa umožnil jej návrat do území, kde bola človekom zničená. Prísne chránené územia sú kľúčové aj z pohľadu zabezpečenia pokojnej atmosféry a možnosti nerušeného pozorovania zvierat. Na územiach, v ktorých sa realizuje ťažba dreva, poľovníctvo či výstavba, prichádzajú nielen o návštevníkov, ale zároveň aj o možné ekonomické benefity prírodného turizmu. Dobrým príkladom priorizácie prírodného turizmu je Kostarika. Tam už v 70. rokoch boli natoľko predvídaví, že sa rozhodli ochrániť celý komplex dažďového pralesu. Urobili tak pre ochranu prírody samotnú, ale aj preto, že ak by ho zničili, prišli by vďaka erózii o pôdu a hrozili by aj problémy so zachytávaním vody a teda aj s jej zásobami. Ale dôvodom bol aj ekonomický potenciál tejto ich dnešnej prírody a čas im dáva za pravdu. Za prírodou tam chodí obrovské množstvo ľudí, pričom turizmus neničí to, z čoho žije. Jedným z mnohých lákadiel je napríklad pozorovanie kolibríkov, akokoľvek smiešne by to určite súčasnému ministrovi životného prostredia prišlo, ktorý tak rád dehonestuje projekty ochrany prírody.
Aj na Slovensku máme pestré zastúpenie napríklad vtáctva, rovnako má schopnosť podporovať turizmus, ak sa to správne uchopí. Ale ak zničíme lesy, zmiznú aj zvieratá a vtáctvo a prídeme o to všetko na stáročia. A hoci v strane SNS majú radi slovenské a žiadne iné, tak pre mňa osob... a tak mňa osobne zaujal rozhovor s britským scenáristom Nigelom Marvenom, tvorcom filmov o divokej prírode, aj tej slovenskej, ktorý dvanásť rokov pracoval po boku známeho Davida Attenborougha. Nigel Marven sa vyjadril, že cennejšie sú živé vlky a medvede ako tie mŕtve. A hovorí z vlastnej skúsenosti, citujem: "Úspešné príbehy o ochrane prírody sú pre mňa úžasné aj preto, že v Spojenom kráľovstve sme o väčšinu biodiverzity prišli. Británia míňa milióny libier na obnovu lesov a prinavrátenie druhov, ako je napríklad orliak morský, ktorý u nás v minulosti vyhynul. Podarilo sa nám vrátiť aj bobry, z čoho sú všetci nadšení. Bobry sú totiž fantastickými ekologickými inžiniermi, ktoré prehradzujú rieky a vytvárajú mokrade. V nich sa zase môžu trieť ryby, žijú tam žaby a mnoho ďalších druhov. Na Slovensku máte bobry aj úžasné mokrade, takže by bolo skvelé ochrániť ich, kým tu sú." Nedá sa nesúhlasiť.
Ak nám ide o rozvoj cestovného ruchu na Slovensku, a to s dlhodobou udržateľnosťou, ja vidím úplne iné prínosné kroky, ktoré treba naliehavo podniknúť. Vznik nového ministerstva medzi ne ale skutočne nepatrí. Vláda v osobe ministra životného prostredia a nominanta SNS by mala napríklad trvať na dokončení zonácií národných parkov a nie vyhrážať sa ich následnou zmenou. Mala by využívať potenciál našich deviatich národných parkov, nie hroziť ich prehodnocovaním. Nemala by odvolávať expertných predstaviteľov a predstaviteľky inštitúcií ochrany prírody, ale udržiavať odbornosť v rezorte a snažiť sa priťahovať talenty. Nemala by strašiť a šíriť hoaxy o našich vzácnych šelmách, ale investovať do prevencie. Rovnako by nemala šíriť klamstvá o mimovládnych organizáciách, ktoré tu roky v ochrane prírody suplovali štát a robili naozaj záslužnú prácu. Nemala by navrhovať zníženie trestov za trestné činy proti životnému prostrediu na úroveň, keď usmrtenie ohrozeného druhu, ktorého na Slovensku môže žiť len niekoľko desiatok, by už viac nebolo trestným činom, pričom smrť každého jedinca ohrozuje zachovanie populácie druhu ako takého.
Toto by bola skutočná podpora prírodného turizmu ako perspektívnej oblasti cestovného ruchu a zároveň najvlasteneckejší možný krok v tomto ohľade smerujúci k ochrane toho najcennejšieho prírodného bohatstva, ktoré na Slovensku máme.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Pán Sulík uviedol, že tento spôsob debaty má význam aj vo vzťahu ku voľbe prezidenta. A mal pravdu v tom, že Peter Pellegrini ako utajený kandidát sa iniciatívne k ničomu z toho, čo sa deje tu v tomto priestore, nevyjadruje. A preto som bola prekvapená, ako neskrývane dal Peter Pellegrini najavo, že demokraciu vníma ako tyraniu väčšiny. V sobotných dialógoch 16.12. sa totiž prihováral ľuďom, ktorí sa zúčastňujú protestov. Tým že im vysvetľoval, aká zbytočná je ich účasť, aká zbytočná je naša snaha, teda snaha opozície, lebo na konci dňa rozhodne koaličná väčšina a schváli to, čo chce. Obzvlášť ma podráždilo a bolo to odpudivé, ako brnkal na temné stránky duší ľudí, keď vyzýval na neúčasť na protestoch, lebo vraj účastníkom nebude môcť byť včas doručená pomoc vo forme dotácií rôzneho druhu. Zdá sa, že Peter Pellegrini si vôbec nevie predstaviť, že na niektoré skupiny ľudí takéto prízemné argumenty vôbec nefungujú. Budúci prezident by mal byť človekom úplne iných hodnôt a vlastností, než sú sklony k pohŕdaniu hodnotami demokracie a sklony k vydieraniu hrozbami, že ľudia nedostanú svoj krajec. To je všetko.