Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja by som sa chcel dotknúť jednej veci, ktorú ste spomenuli, a to bola tá IT infraštruktúra, ktorá s tým novým ministerstvom bude súvisieť. No, tam určite budú, určite budú výdavky, výdavky na IT, len zabezpečiť samotný chod toho ministerstva a to ešte nehovorím o službách, ktoré to ministerstvo, predpokladám, bude nejakým spôsobom poskytovať, poskytovať smerom navonok.
Ale kolegovia z koalície sa tu tak chechtali pri predošlom príspevku, že teda možno sa im zdalo, že nič nové nebolo povedané, tak ja vám poviem, čo ďalšie nové som objavil ako, ako nejaký finančný dopad týchto nádherných zmien, ktoré tu vláda predstavuje. Tak systém Slov-Lex, to je systém, ktorý predpokladám, či už vy, alebo vaši asistenti, asistentky často používajú, tak systém Slov-Lex dnes spravuje úrad vlády, pretože prešiel za minulej vlády pod... z ministerstva spravodlivosti pod úrad podpredsedu vlády pre legislatívu, a keď si dohľadáte v centrálnom registri zmlúv, tak na prevádzkovej zmluve, teda dodávateľ, ktorý zabezpečoval prevádzku tohto systému, sa kvôli tomuto prechodu z jednej inštitúcie na druhú musela navýšiť prevádzka o približne 1 milión eur, ktorý súvisel s tou migráciou, technické pojmy, to je jedno, celková cenovka z jednej inštitúcie na druhú jeden milión eur. To bolo niekedy na jar roku 2022. O rok a pol neskôr si vláda zmyslela, že ten systém zase posunie naspäť, teda z úradu vlády naspäť na ministerstvo spravodlivosti, ja som naozaj veľmi zvedavý, aký dodatok ku servisnej zmluve sa o chvíľu objaví v CRZ-ku a ešte zvedavší som, že odkiaľ na to pôjdu peniaze, pretože na toto eurofondy, samozrejme nemáme, to sú peniaze zo štátneho rozpočtu, v doložke nie sú priznané, takže to bude zrejme nejaké rozpočtové opatrenie, na ktoré si veľmi rád posvietim.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ja keď už počúvam poslanca Szalaya, už viem, že idem ja, lebo už viackrát to tak vyšlo.
Ale sledujem, že každý nový rečník vystúpi vlastne k tomu istému návrhu zákona a záhadným spôsobom vždy dokáže nájsť niečo nové, niečo iné, z iného uhla pohľadu skritizovať tento návrh. To je fascinujúce, že koľko rôznych uhlov pohľadu, koľko rôznych problémov tu dokážeme nájsť a ich aj hľadáme, nehovoríme len tak dve na tri. Rôzne uhly pohľadu. Ja vždy hľadám len jeden uhol pohľadu, a to je, či sa zvýši bezpečnostné riziko prijatím tohto zákona.
Áno, aj na základe tohto rečníka som zistil, že áno, existuje bezpečnostné riziko a to v tom, že má dochádzať k rozvoju cestovného ruchu, lenže kto nám príde v tom rozvinutom cestovnom ruchu, keď zvyšujeme dane, zvyšujeme poplatky, podnikateľské prostredie tým pádom bude mať negatívne podmienky? Môže sa stať, že kto bude už len investovať do takej krajiny, kde sa absolútne zlikviduje boj proti organizovanej kriminalite, zlikviduje sa možnosť odhaľovania tejto kriminality, zjednoduší sa obchodovanie s rôznymi zbraňovými systémami, s tovarmi z rôznych ur... rôzneho určenia, čiže kto? Jedine organizovaný zločin. Môžme kľudne dopadnúť, že oni veľmi radi sem prídu, tu sa udomácnia a odtiaľto budú organizovať svoje rekreačno-turistické cesty po Slovensku a popritom sa stretávať a investovať a rozvíjať, lebo budú kľudní, že tu v našej republike len málokto ich odhalí alebo vôbec sa nimi bude zaoberať.
A ešte... no už to nestihnem, to poviem inokedy. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ďakujem pekne pánovi poslancovi za naozaj taký dôkladný a dôsledné zmapovanie toho, čo, čo všetko v tej novele je. A mňa naozaj nesmierne mrzí a áno, už to tu párkrát odznelo, ale mám pocit, že stále to nerezonuje v tej spoločnosti dosť, že tak zásadná novela, ktorá nám vstupuje do 21 rôznych zákonov a ktorá každým jedným svojím článkom a svojím bodom zásadne mení niektorú časť fungovania štátnej správy, že tu bola predložená v skrátenom legislatívnom konaní. Keby sme si my ako poslanci a poslankyne nedali tú námahu to naozaj preštudovať a nedebatovali by sme tu o tom už dni a noci, tak by to bolo dávno schválené a až teraz by sa vôbec nejaká verejnosť stihla spamätať, že čo to vlastne bolo prijaté.
Čiže ja ďakujem naozaj za aj vaše vystúpenie, aj za každého jedného, že sa snažíme naozaj po šróbikoch tu to rozobrať a aspoň poukázať na to, už mám pocit, teda nič iné nemôžme, ale aspoň poukazovať dookola na to, že čo všetko sa tu mení od teda ministerstva športu, kde sme sa teda vôbec nedozvedeli, koľko to vlastne má stáť, lebo vláda sa tvári, že to nebude stáť nič, cez teda zásahy do nezávislosti viacerých štátnych inštitúcií a tak ďalej a tak ďalej. Naozaj tu suplujeme niečo, čo malo byť mnohotýždňová spoločenská diskusia, a my to tu suplujeme o desiatej v noci.
Ďakujem vám. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec, ďakujem za, za váš príspevok. Hovorili ste o prehlbovaní rozdielov v regiónoch. Ja sa obávam, že teda tie rozdiely stále budú a tento zákon ich nijakým spôsobom nevyrieši, ani nesaturuje, ani nezasanuje. Ono obávam sa, že to bude radosť iná, že to bude teda smútok do veľkej miery aj v týchto regiónoch. Ja si nepomôžem, ale opäť budem musieť spomenúť to, že podľa mojej mienky by sa to mohlo pokojne naozaj premyslieť a investovať už len napríklad keď, keď už do tých telocviční, dajme tomu. My máme na Slovensku, keď si pozrieme zoznam našich miest, my máme 49, dajme 50, nech sa to dobre počíta, mestečiek od 1 500 obyvateľov, začínajúc Dudincami a Modrým Kameňom, končiac nejakým, nejakou Novou Baňou a podobne, čo tam máme ešte sedemtisícové? Trstená, Nová Baňa, Tornaľa, Veľký Šariš a týchto 50 mestečiek by mohlo pokojne mať krásne nové telocvične s predpokladanou hodnotou zákazky na úrovni 2 milióny eur. Nemuseli by sme tu vymýšľať rôzne krajiny, šampiónov a Make Slovakia great again a neviem aké podobné všelijaké tieto vzletné heslá. Naozaj by sme, by sme to mali upokojiť, kým je ešte trochu času. Stále nie je neskoro to premyslieť, stále nie je neskoro to dopracovať. Naozaj ak nechceme, aby sa tie regióny a tie rozdiely v nich naďalej prehlbovali, dá sa to použiť omnoho racionálnejšie a zmysluplnejšie.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi všetkým za takú plodnú diskusiu, ani som nečakala, že na tú rozpravu je toľko veľa faktických poznámok, a dokonca ešte aj reakcia zo zahraničia, veľmi si ju vážim. Môžte mu napísať späť teda v mojom mene a že teda dúfam, že je hrdý aj na Rómky poslankyne, lebo sme tu tri, takže ďakujem, ďakujem.
A veľmi rada by som odpovedala na všetky vaše faktické poznámky, ale priznám sa, že niektoré som si nezapísala, nepamätám si ich, ale aspoň to, čo si pamätám.
Na pána Dostála, ďakujem vám za tú poznámku, samozrejme, že ono to bolo myslené v kontexte trošku tak satiricky toho, čo teda zaznievalo od, z médiá od poslancov koalície. Ale v podstate pravdou je, že my to tu naťahujeme, áno, pretože my nemôžme dopustiť, aby nám ukradli Slovensko, aby nám uniesli právny štát. Preto sa to snažíme čo najviac oddialiť, pretože nikto s nami nekomunikuje, nikto s nami nediskutuje a nikto nechce zjednať nápravu, tak bojujeme. Ale každý jeden rokovací deň sa presviedčam o tom, že koalícia to s nami bude mať teda sakra ťažké, a to sa len rozbiehame, lebo sme tu noví. Pretože naše faktické sú naozaj múdre, konštruktívne, inšpiratívne, obohacujúce a mohla by som takto celé dve minúty ešte pokračovať, akí sme super.
Ďakujem Braňovi Gröhlingovi za to, že si pripomenul, čo všetko vlastne budú stáť tieto jednotlivé kroky, a pre mňa je najhoršie to, že tých mladých ľudí to bude stáť budúcnosť.
Ďakujem pánovi Grendelovi, že mi pripomenul, že pán Fico mi od začiatku pripomínal toho Mečiara, že majú teda veľmi veľa spoločného.
A ďakujem a pripájam sa k výzve, Lucia, pretože som presvedčená, že tento štát by mal byť založený na troch základných pilieroch, a to je podpora školstva, zdravotníctva... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Ingrid, tebe ďakujem za tvoj príspevok veľmi vecný a rovno teda ja by som sa chcel dotknúť toho školského športu, pretože ty si to vystihla veľmi dobre. Tu nedochádza k spájaniu športu, k posilneniu financovania alebo teda k nejakému zjednoteniu. Tu prichádza, naopak, práve k rozdeleniu. A to rozdelenie nastáva tým, ako si spomenula, že sa rozdelí ten školský šport do toho vrcholového. A vieme veľmi dobre, ako ten školský šport je veľmi dôležitý, videli sme to aj minulé vládne obdobie, keď sa snažili zvýšiť počet telesných v rozvrhu a ono síce to môže znieť pekne, ale problém je, že tie deti nemajú jednoducho kde tú telesnú vykonávať, nemá ich kto učiť, takže celé to stojí a padá na školskom športe. Ja si myslím, že darmo tu môžeme stavať veľké štadióny a robiť veľké podujatia a podporovať vrcholový šport, keď jednoducho tam nebude mať kto športovať. A práve ja si myslím, že škola je ten dobrý základ, ktorý dáva teda deťom tú možnosť športovať, a v prípade toho, že sa v nich v tých raných vekoch ten talent prebudí, tak od toho už je dôležité, aby, samozrejme, tie reprezentácie mali dôstojné podmienky, ale darmo ich budú mať, keď tú reprezentáciu nebude mať kto zastupovať.
No a aby sme teda mohli povedať nejaký konkrétny príklad, ako je dôležitá tá podpora tých mimoškolských aktivít alebo teda mládežníckych ako takých, islandský model dlhé roky dozadu mali najväčší problém so závislosťou mladých ľudí na alkohole, drogách a práve zvýšeným financova... alebo teda finančných prostriedkov docielili to, že mladí ľudia alebo teda žiaci a študenti sa mohli rozvíjať v športe alebo teda v iných mimoškolských a voľnočasových aktivitách a toto malo za, teda docielilo im to, že jednoducho sú momentálne na vrchole toho, že majú, práve naopak, najnižší problém a deti žijú zdravým životným štýlom. A toto si myslím, že je aj pointa toho, čo by sme mali aj my docieliť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ďakujem veľmi pekne, Inge, tvoj prejav ma usvedčil v tom a presvedčil, že to SNS vlastne znova spravilo krok vedľa, hej? Že oni vlastne chcú, hovoria, že chcú zvýšiť financovanie športu, ale vlastne chcú zvýšiť financovanie len tých, tých ako kebyže už, čo sa tam prehrabali, čo sa tam dostali, tých výnimočných, ktorých, ktorých častokrát rodičia boli bohatí, aby im mohli kupovať náradie alebo, alebo športové vybavenie, aby platili drahých trénerov a rôzne manuálne lymfodrenáže, aby boli proste pripravení na to dobré športovanie. Ale vlastne my potrebujeme dostať mladých ľudí ku športu, aby proste nehrali len na svojich proste playstationoch alebo aby proste nepozerali len telku alebo do, do internetu, a to sa dá diať len cez formálne vzdelávanie teda na školách. Lenže školy sú chudobné, musia prenajímať svoje telocvične, a tým pádom vlastne tie deti nemajú kde športovať. A my dáme 100 až 200 miliónov ročne niekde úplne inde, aby sme proste trénovali jednu generáciu, ktorá mala to šťastie, ale nevytvárame nové talenty. A škoda, že tu nie je pán Galis alebo Dušan Tittel, tí, ktorí sa trošku vyznajú do toho, ako sa buduje ako keby športový zásobník, a tí by vám povedali, že podľa mňa, teda pozeral som na nich, keď sa tu rozprávalo o tom, že je to úplný krok vedľa, preto súhlasím s Marekom Lackovičom, proste zrušte to, fakt je to trapas. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Inge, ďakujem za tvoje vystúpenie. Ďakujem, že si poukázala aj na to, ako za vlád SMER-u dochádzalo k porušovaniu ľudských práv a ako tieto vlády nedokázali zabezpečiť rovnaké postavenie ľudí v tejto spoločnosti, a to si uviedla vlastne v kontraste toho, ako sa teraz táto štvrtá vláda Roberta Fica zaštiťuje ľudskými právami.
Ja som si pritom spomenul, ako ešte niekedy v roku 2015 Robert Fico prišiel s tým urážlivým vyjadrením "ľudskoprávni svätuškári". Asi si na to viacerí spomínate. Tým chcel povedať, že teda ide o ľudí, ktorí sú vlastne v tejto téme pokrytcami, jedno hovoria, iné robia. Nejde, nezáleží im naozaj na tom, aby ľudské práva boli dodržiavané.
No, ja by som pri tejto príležitosti chcel povedať, že od toho roku 2015 tu vyrástla generácia ľudí, ktorá tu teraz sedí v týchto laviciach, a my nie sme žiadni pokrytci, žiadni svätuškári. Tu sedia ľudia, ktorí žijú ľudskými právami. Tu sedia ľudia, ktorí, ktorí sú terčom urážok pre napríklad svoje menšinové, svoju menšinovú sexuálnu orientáciu alebo sexuálnu identitu, ktorí čelia urážkam pre svoju farbu pleti. Tu sú ľudia, ktorí zasvätili svoje životy pomoci ľuďom na úteku a všetkým možným témam ľudskoprávnym. Takže chcem ubezpečiť ľudí na Slovensku, že ľudské práva budeme naozaj dodržiavať. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa, pani kolegyňa, pomenovala si to veľmi presne a nadviažem na teba a ono to súvisí aj s programovým vyhlásením vlády, ktoré sme tu mali pred pár dňami alebo týždňami, kde sa doslova písalo, alebo pamätám si to, že tá SNS v postate ani tam absolútne nepochopila význam toho športu ako takého, kedy písalo o Slovensku ako o krajine šampiónov a podobne. Ako keby nepochopila to, že aj tá mládež alebo ten šport, tá mládež, keď ho má vykonávať, že je to skôr o tom zdraví, o tej disciplíne, o učenie k vytrvalosti, o učení k vytrvalosti a podobne, o sebarozvoji, čiže úplne, úplne celé zlé a ideme aj veľmi zlým smerom. A ja sa len bojím, aby to SNS a Andrej Danko aby aj z toho cestovného ruchu, tak jak tú krajinu šampiónov, aby nespravil ešte aj na ten cestovný ruch niečo ako krajina šampiňónov a teraz budeme opisovaný ako hubárska veľmoc, kde naozaj že sú neuveriteľné možnosti hubárčenia a o tom, ako môžme byť v tom najlepší, a budú vychádzať sprievodcovia a príručky a všetko, všetko možné. Že naozaj že zastavme sa, kým je ešte, kým je ešte čas. Nie je hanba to vziať späť, nie je hanba to nejakým spôsobom premyslieť, domyslieť, opraviť tam tie nezmysly, ktoré tam sú. Netvárme sa, že to naozaj bude stáť nula eur. Už len jeden papier A4, keď tam zmeníte tú hlavičku ministerstvo školstva za novú, tak jeden papier koľko stojí(?), teraz neviem, dva centy myslím. No tak už len to ako vieme kvantifikovať nejakým spôsobom. Netvárme sa naozaj, že aj celý ten rebranding, všetko to bude bezplatné a zadarmo. Naozaj, že nebláznime, kým je ešte čas.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj tebe, Inge, za tvoj príhovor. Už veľa bolo od kolegov a kolegýň povedané a ja sa chcem pristaviť pri tom, lebo ja to tak, najviac ma to tak tlačí, to odoberanie nezávislostí inštitúciám, či už teda protimonopolnému úradu, alebo štatistickému, alebo Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. A tento špeciálne teda mňa irituje, pretože ide prakticky odobrať nezávislosť a nielen cez zmenu menovania, ale aj cez zmenu spôsobu odvolávania, čo je jasne napísané tak, aby sa dalo na politickú objednávku odvolávať. Pričom, a to tu musí odznieť opakovane, že nezávislosť tohto úradu je kľúčová či už len kvôli tomu, aby tento úrad mohol kontrolovať štát, ale aj preto, že vykonáva tak dôležitú kontrolu súkromných zdravotných poistení. A ako to už vlastne aj pred chvíľou odznelo od kolegu Szalaya, že vlastne toto je celé déja vu, že my sa tak ako republika ale vlastne v tejto situácii že stále sa krútime okolo svojho vlastného chvosta dokola a dokola a dokola, že naozaj sa neponaučíme zo svojich vlastných chýb, naozaj chceme opäť zažiť situáciu, že nemusí to byť zrovna 400, ale môže to byť pre zmenu 500 mil. eur odleje sa z verejného zdravotného poistenia, ja teda nechcem maľovať čerta na... kríž, či jak sa to volá, hovorí, ale, ale že naozaj že neponaučíme sa? Veď práve táto historická skúsenosť by nás všetkých mala mobilizovať, by nám mala blikať nad hlavami kontrolka, a keď teda hovorím o mobilizácii, tak napríklad aj zajtra o osemnástej v jedenástich mestách na námestiach. Alebo keď nemôžete prísť, tak pokojne podpíšte petíciu. Jednoducho v tomto momente tu a teraz spoločne bojujeme za nezávislosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale nielen. Bojujeme naozaj o veľa.
Ďakujem. (Potlesk.)