Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Srdečne vás pozdravujem, pán podpredseda. Dobré ráno všetkým kolegom.
No, aby sme teda z tohto nerobili len politiku, lebo teda z toho sme tu obviňovaní, tak podľa mňa je dobré priniesť do tejto diskusie tvrdé právne argumenty. Lebo toto je to, o čom sa tu bavíme. Veľmi často počúvame z druhej strany, že teda však odborná obec niečo povie, tak si poďme povedať niektoré veci, ktoré odborná obec k tomuto hovorí. Napríklad pán, pán Balog, ktorý v Právnom obzore v roku 2020 napísal článok, ktorý bol celkom inak ako čítaný a odborne ako vysoko hodnotený, o legislatívnych pravidlách a ich ochrane, kde hovorí: "Legislatívne pravidlá vytvárajú vonkajšiu, procesnú či formálnu stránku zákonodarnej činnosti, ich stanovenie a dodržiavanie je však jedným z predpokladov, aby bol zákon prijatý v súlade s princípmi demokratického a právneho štátu a aby dodržanie daného procesného postupu umožnilo identifikovať možné či hroziace porušenie princípov demokratického a právneho štátu a umožnilo jeho odvrátenie alebo nápravu ešte počas legislatívneho procesu. Porušenie pravidiel legislatívneho procesu je tiež spôsobilé privodiť protiústavnosť prijatého zákona. Môže ísť o stav protiústavnosti v spojení s vecne protiústavnou úpravou, ale aj bez nej či nezávisle od nej."
Čo je úplne fascinujúce teda, však všetci vám to tu vravia. Vravíme vám to štvrtý deň, že ak je niečo ako vnútorne, samozrejme, paradoxná situácia, že keď niečo považujete za mimoriadne dôležité na prijatie, tak tým, že to dáte nesprávnym spôsobom do skráteného legislatívneho konania, ohrozujete vôbec to, aby to bolo prijaté v konečnom dôsledku. Však vieme, že prezidentka republiky, ktorá tu dnes vystupuje, je na tieto veci mimoriadne citlivá, na procesnosť v prijatých právnych normách a, a bude to vyvolávať proste ďalšie, ďalšie otázky, potencionálne na Ústavnom súde. Preto naozaj to skrátené legislatívne konanie je ohrozením vôbec toho cieľa, ktorého ste si vy sta... vy sami stanovili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja takisto nadviažem na, na tému tých redekuč... reedukačných domovov a ja musím povedať, že vlastne mne sa o tom nehovorí ani úplne príjemne a je mi to až blbé pomaly spájať s týmto politickým kontextom, ktorý prebieha tu, lebo naozaj ráno, ja keď som si prečítal ten článok, tak mne sa urobilo ako fyzicky zle z toho, že to naozaj v roku 2024 v Európskej únii môžu vychádzať v Slovenskej republike takéto články, aké vyšli, lebo to bolo absolútne hrozivé, preto som sa hneď písal... pýtal svojich kolegýň, čo sa s tým bude diať. Bol som sa spýtať pána predsedu Národnej rady, že to avizované vystúpenie generálneho prokurátora prebehne presne kedy, lebo podľa mňa je to fakt dôležité, aby sa to stalo.
A, a je mi ľúto, že však tak ako to hovoria aj moje kolegyne, kolegovia, to koľko legisla... koľko skrátených legislatívnych konaní bude kvôli tomu, čo dala Generálna prokuratúra? No nula. To je, proste to nevyvolá takú emóciu, nebude to vyvolávať taký náhly záujem o ľudské práva, ako vidíme, žiaľ, proste pri tejto téme. Je to, je to smutné, je to hrozné a myslím, že by to tak nemalo byť, lebo naozaj však to skrátené legislatívne konanie je úplne normálny, štandardný inštrument, ktorý by sme mohli využívať štandardným spôsobom, ale napríklad presne v momentoch, aké, aké, aké, žiaľ, vyplávali v médiách dnes. A mňa už popravde ako ani nebaví ani to, že si strany rôzne opozičné vládne vykrikujú, a vy ste robili to takto, vy ste to robili takto a v tomto volebnom období, čiže mám taký návrh, že urobme, že nepopulárne názov hrubú čiaru, povedzme si, že dobre, toto je posledné skrátené legislatívne konanie (povedané so smiechom) a že už to nebudeme, nebudeme, nebudeme to robiť zbytočne, a my to nebudeme potom ani vykrikovať, že čo sa tu v minulosti dialo.
Naozaj že poďme to len robiť, že normálne, štandardne, však ako nič, nič hrozné. Vláda má právo vládnuť, ja to absolútne rešpektujem, ale robme to proste z... v normálnych pravidlách, tak ako to predpokladá rokovací poriadok a súdy.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, Darinka, za tvoj príspevok aj na to, za to, že teda si hneď v úvode spomenula tie vážne zistenia Generálnej prokuratúry týkajúce sa vlastne tých reedukačných zariadení.
A skutočne je to tak, keď sa pozrieme na tú históriu našej krajiny, aj teda hneď keby sme nešli úplne do minulosti, ale teda posledných možno desať-dvanásť rokov na prvé tri vlády Roberta Fica, ale aj na vládu Igora Matoviča a tie posledné vlastne udalosti, tak naozaj to nie sú obvinení a ich práva, ktoré by tu boli ako keby trvalo zdrojom rozpráv o tom, že akým spôsobom sa na Slovensku vážne porušujú ľudské práva. Mali sme tu dve ombudsmanky a súčasného ombudsmana, ktorí poukazovali napríklad aj presne na zaobchádzanie s deťmi v reedukačných zariadeniach, ale aj na iné porušovania ľudských práv týkajúce sa napríklad Rómskej menšiny, queer menšiny, mohli by sme hovoriť o ženách, ktoré za, zažívajú femicídu, alebo teda partnerské rodovo podmienené násilie a podobne. Toto sú veci, kde v ochrane ľudských práv výrazne zaostávame, kde je naozaj potrebné začať konať okamžite, teraz, hneď, už včera bolo neskoro.
Čiže ak by boli podané tie návrhy zákonov týkajúce sa práve týchto tém ľudských práv, ktoré je potrebné urgentne riešiť, tak dnes by sme sa tu nemali o čom baviť a nebola by potrebná ani táto obštrukcia. A rovnako to platí aj pre tieto zistenia Generálnej prokuratúry, lebo však tie zariadenia nevznikli včera, a pamätáme si, že sme tu mali presne aj tú kauzu Čistého dňa, na ktorý si, na ktorú si poukázala, a tá sa predsa týkala presne aj predchádzajúcej Ficovej vlády. Čiže, žiaľ, tu vláda rieši práva odsúdených a... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, dnes ráno som si prečítala v novinách správu, ktorá ma úprimne veľmi šokovala a úplne zmenila môj zámer toho, čomu sa budem v rozprave venovať. Táto správa v úplnej nahote ukázala to, v čom ako štát zlyhávame, v akých ľudských právach zlyhávame a určite to nie je zlyhávanie kvôli špeciálnej prokuratúre alebo kvôli Trestnému zákonu.
Budem ten text, text tej správy budem citovať: „Reedukačné centrá neplnia podľa zistení Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky svoj účel a nepredstavujú pre deti ani bezpečné miesto, kde by boli dodržiavané ich práva.“ O tom informovala hovorkyňa Generálnej prokuratúry v súvislosti s previerkami, ktoré Generálna prokuratúra v minulom roku vykonala v reedukačných centrách.
Ďalej hovorkyňa uviedla: „Prokuratúra považuje za alarmujúci aj stav, ktorý umožňuje, aby sa dieťa v reedukačnom centre stalo obeťou sexuálneho násilia alebo iného protiprávneho konania, a to dokonca opakovane. Nemenej alarmujúcimi sú zistenia o rozsahu porušovania práv a zásahoch do osobnej slobody detí, ku ktorým dochádza v reedukačných centrách, informovala hovorkyňa s tým, že podľa zistení Generálnej prokuratúry sú maloletým deťom v reedukačných centrách vo viacerých oblastiach poskytované práva v menšom rozsahu, než odsúdeným vo výkone trestu odňatia slobody. Závažné nedostatky zistila Generálna prokuratúra aj v hygienických, priestorových a materiálno-technických podmienkach reedukačných centier, ktoré nezodpovedali ani minimálnym požiadavkám vyplývajúcim z právnej úpravy.“
Toľko zistenie Generálnej prokuratúry, ktorá vypracovala 68-stranový dokument s názvom Zhodnotenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o stave zákonnosti v reedukačných centrách. Je potrebné zdôrazniť, že nie sú to zistenia špeciálnej prokuratúry, nie sú to zistenia ani žiadneho iného orgánu, u ktorého by ste vy členovia vládnej koalície predpokladali alebo mohli ich upodozrievať z nejakej tendenčnosti. Sú to zistenia Generálnej prokuratúry. Uvedená správa preukazuje, že od čias kauzy Čistý deň sa nič nezmenilo. Dokonca poukazuje na to, že to nebol ojedinelý prípad, myslím tú kauzu Čistý deň, aleže ide o zlyhanie celého systému a zlyhanie štátu.
Kauza Čistý deň prepukla za čias vlády SMER-u v roku 2016, to len na pripomenutie. V roku 2017 čelil kvôli tomu odvolávaniu vtedajší minister a terajší poslanec SMER-u pán Richter, čo si iste mnohí pamätáte. Celá kauza sa viac-menej, ako inak, zamietla pod koberec. Boli potrestaní dvaja zamestnanci, a to psychológ odsúdený podmienečne, a kuchár za sexuálne zneužívanie na trest odňatia slobody. Skutočne zodpovední ostali nepotrestaní a predložená správa Generálnej prokuratúry poukazuje na to, že od roku 2016 nedošlo absolútne k žiadnej náprave.
Ja znova zopakujem zistenie z previerky Generálnej prokuratúry, a to citovaním zo záveru tejto správy, pretože opakovane o tom treba rozprávať:
„Na základe poznatkov o stave zákonnosti v reedukačných centrách a o markantnom porušovaní práv detí umiestnených v reedukačných centrách vrátane práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o právach dieťaťa, považuje Generálna prokuratúra za nevyhnutnú systémovú zmenu činnosti reedukačných centier vrátane prehodnotenia priestorového a personálneho zabezpečenia reedukačných centier.“
Aktuálny stav, ktorý umožňuje, aby reedukačné centrá dlhodobo nezodpovedali ani len minimálnym požiadavkám vyplývajúcim z právnej úpravy a aby v nich preukázateľne dochádzalo k trestnej činnosti a protiprávnemu konaniu, ktorých obeťou sú deti, nie je možné akceptovať. Takýto stav, je priamym porušením záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru o právach dieťaťa. A čo som sa práve dnes ešte dozvedela, tak jeden z hlavných aktérov, pán Tománek, dokonca znovu žiada o akreditáciu a má úmysel zriadiť reedukačné centrum.
A prečo tu toto všetko uvádzam? Pretože toto je preukázateľné porušovanie ľudských práv, ľudských práv detí, ľudských práv tých najzraniteľnejších, o ktorých sa štát má postarať. Júl minulého roka, bolo v reedukačných zariadeniach umiestnených 260 detí. Je to dvakrát viac ľudských osudov, ako je obvinených, obžalovaných či odsúdených ľudí zo strán SMER-u a HLAS-u. A my dnes miesto toho, aby sme riešili neospravedlniteľné správanie nášho štátu, našich štátnych inštitúcií voči deťom, ktoré boli štátu zverené, sa bavíme v skrátenom legislatívnom konaní o zabezpečení beztrestnosti vašich ľudí. Miesto toho, aby sme tu riešili ľudské práva stovky detí, tak riešime nepotvrdené porušovania ľudských práv maličkej menšiny tých, ktorí majú v týchto časoch to šťastie, že sú akýmkoľvek spôsobom spriaznení s vládnou koalíciou SMER-u, HLAS-u či SNS.
Predstavitelia koalície – a najmä Robert Fico – svojimi vyjadreniami chcú vzbudiť dojem, že naše pripomienky k predpokladaným zmenám v Trestnom zákone a k rušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry sú len o naťahovaní času. Čiastočne sa dá pripustiť, že je to pravda, pretože my sa ani netajíme tým, že robíme obštrukciu. Robíme obštrukciu v záujme ochrániť demokratické princípy, na ktorých je fungovanie našej krajiny zatiaľ postavené.
A ako sa ukázalo, čas hrá naozaj dôležitú rolu. Čas umožňuje, aby sa preukázali pochybenia, ktoré spôsobujete skráteným legislatívnym konaním. My svojimi konštruktívnymi pripomienkami a neustálym poukazovaním na vaše pochybenia a na nesprávnosť a účelovosť zamýšľaných zmien Trestného zákona dávame šancu času, aby odhalil pravdu a vaše skutočné zámery. Vďaka času, ktorý trávime my opozícia v tejto sieni, a predkladáme jeden argument za druhým, sa už začali odkrývať a potvrdzovať pochybenia, na ktoré sme aj my tu v pléne poukazovali. Ak by sme toto naše úsilie vzdali, a úpenlivo netrvali na demokratickom prijímaní zákonov a neinformovali verejnosť, tak už dnes by platil tento zákon.
Ak by sme len tak vraj zo špásu nenaťahovali čas, tak by nedošlo k tomu, aby sa dnes Peter Pellegrini stretol s ministrom Suskom a generálnym prokuratúrom... prokurátorom Žilinkom a nedošlo by k vyhláseniu, že v Trestnom zákone je ešte priestor na zmeny. Takže tu sa môžeme baviť o tej kauzealite A a B. A ja som presvedčená o tom, že bez A by to B nebolo, takže toto vyhlásili... Dobre, teraz troška som odbehla, takže (povedané so smiechom) keby sme vlastne nevyjadrovali sa k tomuto zákonu, tak podľa predpokladov vlády by už dnes tento zákon platil.
Čas ukázal napríklad aj pochybenia spôsobené skráteným legislatívnym konaním pri prijímaní zákona o rozpočte. Skráteným legislatívnym konaním, ktoré bolo, musím povedať, že na hulváta ešte pred Vianocami prerušené. Ukazuje sa, že v zákone o rozpočte sú závažné chyby a pochybenia a že schodok rozpočtu sa neznížil o 0,5 %, ako sa, ako deklarovala vláda a ako sme sa zaviazali, ale, naopak, o dve desatiny sa zvýšil, čo potvrdila aj Európska komisia. Otázkou však je, že či skrátené legislatívne konanie a obmedzenie diskusie a takisto aj znemožnenie preskúmania rozpočtu odborníkmi, nebolo náhodou účelové preto, aby sa skryl lacný trik, kedy nesprávne sa zaúčtovala položka energopomoci do roku 2023, a nie do roku 20... 2024, ako to malo správne byť. Alebo sa stala chyba, pretože nebol čas na diskusiu a kontrolu kvôli skrátenému legislatívnemu konaniu. Obe možnosti sú podľa mňa zlé.
Zrekapitulujme si však ešte, čo sa stalo od minulého týždňa, teda od pondelka, odkedy tu rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní k novele Trestného zákona. V utorok minulý týždeň to bola nekritická obhajoba všetkých predkladaných zmien ministrom spravodlivosti Borisom Suskom. Minister v utorok minulý týždeň nepripustil žiadne naše argumenty a striktne sa držal vládneho návrhu zákona a predloženej dôvodovej správy. Dokonca sa nevyjadroval ani k skrátenému legislatívnemu konaniu, ale len obhajoval navrhované zmeny. Potom však, ako odznelo mnoho našich argumentov, argumentov celej opozície a potvrdili sme svoju vytrvalosť, že to tak ľahko nevzdáme, a rovnako sa ukázala aj odvaha a ochota ľudí ísť do ulíc, došlo v druhej polovici minulého týždňa k posunu.
Vo štvrtok minulý týždeň Robert Fico zorganizoval tlačovú konferenciu na tému, prečo tak Matovič a celá opozícia kričia na záchranu Lipšica. Už v názve tejto tlačovej konferencie bola nepravda a lož. Fico klamal, pretože opozícia v tomto pléne vo svojich rozpravách a faktických poznámkach opakovane upozorňoval... upozorňovala na fakt, že Daniel Lipšic sa dobrovoľne vzdá svojej funkcie šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry, ak tá zostane zachovaná, takže ja som presvedčená, že tu nejde len o osobu Daniela Lipšica a osobnú pomstu jeho osobe, tu ide o oveľa viac. Ide o to, aby sa spochybnili všetky vyšetrovania všetkých prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry, jednak aby sa spochybnili rozpracované prípady osôb okolo SMER-u a HLAS-u a tiež aby sa spochybnili závery už ukončených vyšetrovaní, kde sú obvinení a odsúdení taktiež z okruhu „našich ľudí“. Vytiahnutie mena... mena Daniela Lipšica, je len ďalší marketingový a manipulatívny ťah, pretože voliči Roberta Fica a koalície oveľa ľa... lepšie negatívne reagujú na Daniela Lipšica ako na samotný Úrad špeciálnej prokuratúry.
Ale Robert Fico povedal toho viac. Povedal jednu závažnú vec, že je to mocenské rozhodnutie, a to zopakujem. Robert Fico povedal, že rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry je mocenské rozhodnutie.
Tu nám Robert Fico v priamom prenose ukázal, čo je jeho snom. Robiť mocenské rozhodnutia bez toho, aby si vôbec niekto dovolil mu oponovať. Robert Fico má pocit, že keď vyhral voľby, má právo na mocenské rozhodnutia tohto typu. Má právo ignorovať všetky princípy právneho a demokratického štátu, ktorým Slovensko stále je, a preto už nikoho súdneho nemôže prekvapiť, do akej skupiny štátov chce Robert Fico patriť. Slovensko sa nepridalo k desiatkam krajín a našich spojencov a neodsúdilo v spoločnom vyhlásení severokórejské dodávky balistických rakiet Rusku. Zostali sme v maličkej skupine priateľov Ruska spolu s Maďarskom a Tureckom. S Maďarskom a Tureckom.
Ak sú krajiny Maďarsko a Turecko krajinami, ktoré si berieme za vzor ako našich hodnotových priateľov, tak sa vás chcem, dámy a páni z koalície, ktorých vás tu nie je veľa, opýtať, koľko z vašich detí alebo známych vašich detí študuje na školách v Maďarsku alebo v Turecku. Koľko vašich detí, rodinných príslušníkov či známych odchádza za lepšími pracovnými ponukami a lepším životom do Maďarska alebo Turecka? Sú to krajiny, ktorým sa chceme podobať? Sú to krajiny, v ktorých chcete vy žiť?
A takéto zlé správy, si myslím, že budú pribúdať, ako aj napríklad dnes. Európsky parlament odsúdil plánované zmeny v Trestnom zákone z dielne vlády premiéra Roberta Fica aj plány na rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Za text hlasovalo až 496 europoslancov, proti bolo len 70. Dnes boli zverejnené aj vyjadrenia, ktoré sa tu už citovali predsedu rady prokurátorov. Obvinení už teraz kalkulujú s nižšími trestami a novela bude mať devastačné účinky.
Minulý týždeň som bola rečniť na proteste v Prešove. Oslovil ma jeden pán, ktorý nazval, veľmi pozorne sleduje, počúva všetky rozpravy a pochválil sa, že je čerstvý dôchodca, a spýtal sa ma: „Prečo nehovoríte o tom, ako Pellegrini pred voľbami sústavne opakoval, padni, komu padni? Toto treba stále opakovať.“ Ja viem, že sme to tu už viacerí spomínali, neohovoríme to veľmi často, ale toto je naozaj fakt, ktorý ste si asi všetci všimli a uvedomili, padni, komu padni Pellegrini od volieb asi ani raz nepoužil.
Chcem sa ešte vrátiť k tomu pánovi, ktorý bol čerstvý dôchodca, aby ste pochopili, že takýchto ľudí je naozaj na uliciach veľa. No tých dôchodcov je naozaj na uliciach a námestiach plno. Nikto od vás... alebo takto, niekto od vás na sociálnych sieťach tvrdil, že sú to len deti, ktoré nás na námestiach podporujú. Vy si však dobre prezrite fotografie z týchto námestí. Na námestiach nebojujú za demokraciu detí, sú tam rodičia a starí rodičia týchto detí a my ich tam nezvážame autobusmi.
V závere svojho príspevku chcem zdôrazniť, že beztrestnosť našich ľudí vytvorilo škodlivú kultúru v ktorej korupčné praktiky a neopodstatnené výhody pre vybrané skupiny prevládajú nad spravodlivosťou a záujmami celej spoločnosti. Je zrejmé, že takýto systém nedáva žiadny priestor pre spravodlivosť a otvorenú spoločnosť. Tieto zmeny, ktoré chcete presadiť, predstavujú hrozbu pre demokraciu v našej krajine a narúšajú základné hodnoty, na ktorých je postavená.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán, pán predsedajúci, za slovo, a teda ďakujem aj za tieto inovácie (povedané so smiechom), predsa len už je 19.00 hod. a 87. rokovací deň o tomto bode, tak áno.
Ale, mimochodom, pán predsedajúci, mňa, mne spomínal náš pán predseda, váš podpredseda Šimečka, že sa vie dokonca aj predsedajúci prepnúť do módu a prihlásiť sa s faktickou poznámkou, takže keby ste mali pocit, že nám, kúsok si treba oživiť ten režim, tak no, predsa len je to lepší spôsob, ako si to urobiť zábavnejším než iní podpredsedovia, ktorí to robili inak kúsok.
No ale poďme ďalej. A viete čo, ja nad tým, nad tým rozmýšľam, že ja SMER najmä, ja som ich vždy považoval za taký akože zlatý fond politického marketingu, a to ako boli sme na rôznych stranách barikády, ale vždy akože to vedeli robiť, ja to, ja myslím, že vlaky zadarmo alebo, alebo vždy tie jadrové reaktory proste riešili aj ceny potravín, proste keď pán premiér akože dačo zavelil, tak to malo hlavu a pätu a ja tomu akože absolútne nerozumiem, že čo sa to tam deje, že tu sa páli politický kapitál na, veď normálne že to tu sa hádže každý deň, proste nikomu to nepomáha, sú tu, idú tu jedny voľby, druhé voľby, proste to nedáva zmysel, že to fakt kvôli trom ľuďom sa tu ako proste, neviem, že ženiete do záhuby.
A aj taký barometer toho je, čo dokonca niekto aj spomenul, že však aj vy viete urobiť námestie, aj vy viete urobiť demonštrácie. Ja si tak predstavujem ako, že SMER zvolá tie námestia, a teraz že článok, že v 14 mestách sa stretli občania a skandovali všetky s Robertom Ficom: „Nižšie sadzby pre korupčníkov!“ (Smiech v sále.) Vieš, že: „Znížme ich!“ Hej, že znížme ich, hej, proste že a naozaj že celý národ volá, petície sa podpisujú, že naozaj, že toto je to, čo ten národ chce, proste nižšie sadzby v trestoch najmä pre korupčnú trestnú činnosť.
No nedáva mi to zmysel a vraciam teda slovo pánovi predsedajúcemu, uvidíme... (Povedané so smiechom. Potlesk.)

Naviažem na kolegyňu Jaurovú v tomto krásnom teambuildingovom duchu. Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, milí kolegovia, dobrý večer. A touto cestou si dovolím pozdraviť aj občanov a občianky Slovenskej republiky, ktorí a ktoré sledujú túto rozpravu, pretože my vieme, že sledujú a že sledujú pozorne, a my im, samozrejme, za to ďakujeme.
Druhým týždňom v tomto ctenom pléne ako zástupcovia a zástupkyne opozície osamote diskutujeme o novele Trestného zákona, pričom počas predchádzajúcich rokovacích dní sme sa nielen koalícii, ale aj verejnosti snažili všetkými dostupnými spôsobmi a argumentmi vysvetliť, prečo skrátené legislatívne konanie v tomto prípade nielenže nie je dobrý nápad, ale ono to v celej svojej podstate, hĺbke a šírke a rozsahu je to nápad, ktorý sa absolútne nemal stať. Veď si len na úvod zrekapitulujme, že čo do tohto momentu o tejto novele vieme.
Vieme, že táto novela bola napísaná konkrétnou partiou vyvolených. A to, že bola napísaná zjavne pre konkrétnu partiu vyvolených, rovnako očividne na základe ich konkrétnych a osobitých potrieb, pričom celé sa to nejako uťapkalo za zatvorenými dverami. Bolo to prísne strážené, aby to následne bez akejkoľvek predchádzajúcej odbornej či menej odbornej diskusie vláda schválila a rovno nám to sem priamou linkou poslala do parlamentu, a tu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, a nielen tu, sa zástupcovia koalície nestíhajú čudovať, že o akej predchádzajúcej diskusii tu stále dokolečka rozprávame, že dôrazne pripomíname potrebu riadneho legislatívneho konania pri jednom z najcitlivejších zákonov vôbec, to je naozaj prekvapivé. (Rečník gestom rúk naznačuje úvodzovky.) Ono je to v podstate nevídané, hej, že niečo takéto požadujeme, ako sme si včera večer vypočuli, dokonca je to, je to drzosť, čo si to vôbec dovoľujeme. Pravda?
Aj napriek tomu, že počas rozpravy v tomto pléne bežne sedí hŕstka, aktuálne päť zástupcov koalície, a ktorí sa tvária väčšinou nezainteresovane. Jeden by si pomyslel, že nepočúvajú, lebo nemajú čas, lebo majú iné veci na práci, tak možno predsa len počúvajú, pretože začiatkom tohto týždňa nás zastihla pomerne nepripravených správa o tom, že predseda parlamentu, prezidentský kandidát samozvaný, prvý medzi rovnými, Peter Pellegrini sa stretol s ministrom spravodlivosti pánom Suskom a tiež s generálnym prokurátorom pánom Žilinkom. A následne sme sa, lebo aj to je nový trend, dozvedeli cez sociálne siete, že v novele Trestného zákona je ešte, citujem: „priestor na vylepšenie“. Ale no nie, fakt? Naozaj? Raketová veda, takéto zistenie.
Sme naozaj v šoku, že k takémuto zásadnému uvedomeniu sa museli predchádzať týždne a týždne nášho neúnavného parlamentného boja, ktorý je podporený naozaj teraz už masovými protestmi na námestiach po celom Slovensku, zajtra sa pridá aj Praha, z čoho máme veľkú radosť, plus je to celé podporená, táto naša snaha aj petíciou na stránke www.zastavmeich.sk, ktorej podpora stále stúpa, a pod ňu sa už podpísalo takmer 80-tisíc ľudí, za čo tiež ďakujeme.
Týchto ľudí spája volanie po zastavení tohto nebezpečného procesu. Títo ľudia odmietajú útoky na právny štát, ktorý jednoznačne musí byť v demokratickej krajine nedotknuteľný. A títo konkrétni ľudia preto žiadajú vládu Slovenskej republiky, aby stiahla návrhy zákona, ktorými chce zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry alebo aj znižovať trestné sadzby nielen, ale, samozrejme, aj za korupčnú trestnú činnosť.
Preto hnutie Progresívne Slovensko opätovne verejne vyzvalo Petra Pellegriniho, aby skrátený legislatívny proces okamžite zastavil a aby stiahol promafiánsky balíček z rokovania tohto parlamentu. Sme totižto presvedčení a presvedčené, že ak vláda chce skutočnú diskusiu o rozumnej zmene v trestnom práve, má použiť riadny legislatívny proces, pretože na to bol vymyslený. Práve tento proces je určený na odstránenie maxima možných nedostatkov a chýb a, samozrejme, tento proces je určený tiež na to, aby návrh mohli slobodne a adekvátne svojej odbornosti, okrem ministra spravodlivosti a generálneho prokurátora pripomienkovať aj ďalšie nezávislé inštitúcie a odborné organizácie.
Koniec-koncov spomínaný Peter Pellegrini v minulosti opakovane kritizoval nadužívanie skráteného legislatívneho konania. „Je to krivenie celého legislatívneho procesu a hlavne jeho predvídateľnosti, povedal v decembri 2021 pre televíziu TA3. Ešte raz a pomaly, aby sme to mohli spoločne v tomto priateľskom kruku... kruhu precítiť, citát Petra Pellegriniho o skrátenom legislatívnom konaní: „Je to krivenie celého legislatívneho procesu a hlavne jeho predvídateľnosti.“
Toto platilo v decembri 2021. A ja sa pýtam, že dnes to už neplatí, pán predseda? Žijeme novú dobu, novú dobu legislatívnu? Mimochodom, keď už sme pri tomto, tak to porovnanie, roky, medzi rokmi, čísla naozaj nepustia. Súčasná vláda za necelé tri mesiace predložila do parlamentu 15 vládnych návrhov v skrátenom legislatívnom konaní. Iba pre porovnanie, za celý rok 2020 bolo v skrátenom legislatívnom konaní schválených 20 zákonov, 15 za tri mesiace verzus 20 za rok. To je údaj, ktorý mi poskytol na požiadanie Parlamentný inštitút.
Pozrime sa, čo si táto vládna koalícia na tému skrátených legislatívnych konaní napísala vo svojom východiskovom dokumente, plus následne si to v tomto pléne, samozrejme, aj odobrila. V programovom vyhlásení si dala vláda predsavzatie presadiť, citujem opäť – „návrat ku štandardnému politickému prostrediu demokratickej spoločnosti“. Aktuálne sa nachádzame v pokročilom štádiu 6. schôdze tejto Národnej rady a štandardné politické prostredie demokratickej spoločnosti zjavne dodnes deň nedostalo pozvánku, aby sa pripojilo, pretože stále absentuje, pohrešuje sa, nedostavilo sa, je neprítomné. Namiesto toho my opoziční poslanci a poslankyne tu opakovane hovoríme o tom, čo štandardný legislatívny proces obnáša, a hovoríme to aj z našich vlastných minulých skúseností, pretože keď Progresívne Slovensko bolo mimoparlamentnou stranou, veľa z nás pôsobilo v rôznych mimovládnych organizáciách alebo v štátnej správe. Vtedy sme boli priamo pri tom, ako sa predkladané návrhy zákonov vylepšovali na svoju najlepšiu možnú verziu a to ešte predtým, ako boli zaslané Národnej rade na schvaľovanie, tak aby Národná rada neschvaľovala niečo, čo následne musí opravovať a zažívať tak hanbu v priamom prenose pred celým Slovenskom, viď príklad zo včerajšieho večera v tomto pléne.
Opakovane pripomíname, že skrátené legislatívne konanie je podľa zákona o rokovacom poriadku akceptovateľné iba v troch konkrétnych situáciách. Aké sú teda zákonné dôvody na skrátené legislatívne konanie? Je to hrozna značných hospodárskych škôd, je to ohrozenie bezpečnosti, ale je to tiež ohrozenie základných ľudských práv a slobôd. Poďme si rozobrať tieto situácie jedno po druhej a povedzme tak, ako je.
Skutočnosť je taká, že hrozba značných hospodárskych škôd sa môže zvýšiť práve prijatím tejto novely, pretože tak, ako je predložená, je nielen generálnou amnestiou pre tresty minulé, ale je priam povolenkou pre prečiny budúce. Napríklad chce dať zelenú devastovaniu životného prostredie, pytliactvu, znečisťovaniu vôd a ovzdušia. A toto prichádza pri plnom vedomí, že Slovenská republika má enormný problém s kvalitou, resp. s nekvalitou svojho ovzdušia. A to presa musí vedieť aj táto vládna garnitúra, keďže tento problém tu pretrváva takmer dve desaťročia a dodnes nie je adekvátne riešený. V tomto prípade sa rozhodne nedá použiť ten obligátny alibizmus, ktorý tu často počúvame, kde ste boli posledné tri roky, pretože žaloba Európskej komisie voči Slovenskej republike za nedostatočnú ochranu ovzdušia je za roky 2005 až 2019, čiže takmer jedna k jednej kopíruje roky predchádzajúcich vlád strany SMER – sociálna demokracia.
Vzhľadom na to, že žijeme v krajine, v ktorej nám na respiračné a kardiovaskulárne ochorenia v dôsledku zlej kvality ovzdušia zomiera približne 5-tisíc ľudí každý jeden rok. Predčasne 5-tisíc úmrtí. Primerané by bolo tresty za environmentálnu kriminalitu sprísňovať, a nie uvoľňovať. Tento návrh v skrátenom legislatívnom konaní je však protichodný. Úprava rozsahu škôd pri porušení ochrany ovzdušia konkrétne hovorí, že o trestný čin má po novom ísť, až keď škoda dosiahne 350-tisíc eur, pričom doteraz to bolo iba 26-tisíc. Tá úmernosť, resp. neúmernosť z 26-tisíc na 350-tisíc eur, to je škandalózne.
Pôvodcom celonárodného znečistenie jednými prachovými časticami je doprava, je to neefektívne vykurovanie domov, budov aj štátnych budov a tieto sú dôvodom takmer 80 % znečisteného ovzdušia na Slovensku. Prečo o tom rozprávam? Pretože práve na čisté životné prostredie je základným ľudským právom. Čiže keď teda konečne dozrel čas na to, aby sme sa rozprávali o masívnom porušovaní ľudských práv, kde treba konať rýchlo, pretože včera bolo neskoro, tak tu to máme, dámy a páni, o tomto masívnom porušovaní ľudských práv by sme tu mali práve teraz v tomto pléne rozprávať kolegyne a kolegovia. Ale nerozprávame sa. Namiesto toho sme na jednom zo zasadnutí výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie od ministra životného prostredia a vicepremiéra tejto vlády pána Tarabu verejne a na záznam, je to dohľadateľné, sme sa dozvedeli, že za znečistené ovzdušie na Slovensku môžu Rómovia a Rómky. A teda pôvodcom celého problému je konkrétne to, že spaľujú plasty. Ja sa pýtam, je to inštitucionalizovaný rasizmus? (Krátka pauza.) Je. Vitajte na Slovensku.
Ďalším zákonným dôvodom pre skrátené legislatívne konanie je ohrozenie bezpečnosti, no aj tu platí, že ohrozením bezpečnosti môže byť práve prijatie tejto novely, tak ako bola predložená. Tento návrh doslova a do písmena vysiela signál, že kriminalita, krádeže a vandalizmus budú v tejto krajine rešpektovanými disciplínami, priam sa volá po tom, aby tu ľudia prekračovali všetky medze. Veď sa len opäť vráťme k tomu, o čom tu rozprávame tak pravidelne. Zmeny hraníc škody, malá škoda z 266 na 700, väčšia škoda z 2 660 rovno na 35-tisíc, značke na... značná škoda z 26 600 na 350-tisíc a škoda veľkého rozsahu zo 133-tisíc na 700-tisíc eur. A všetko je tam, v tomto je povedané, kolegovia, kolegyne, všetko. Nad všetkým sa tu budú privierať oči, ako nad krádežami bicyklov, tak aj nad kom... korupciou najväčšieho rangu, skrátka toto bude krajina zasľúbená pre kriminálnikov. Čo si myslíte, čo sa stane, keď za krádež auta bude iba podmienka? Veď len poďme tipovať normálne po prirodzenej logike, ako sa to celé môže skončiť. Bude krádeží viac, alebo bude krádeží menej? Zlodeji a pytliaci v tomto momente, aj ako toto celé počúvajú, sa štartujú a nevedia sa dočkať.
Dámy a páni, premiér Fico sa pred nedávnom nechal počuť, že nejaké protekčné politické decká tu vyrušujú nepodstatnými témami. Tak sa teda poďme rozprávať o tom, o čom rozpráva aj on sám. Robert Fico, novoobjavený bojovník za ľudské práva. Aleluja! Práve ohrozenie základných ľudských práv a slobôd je totižto tretím, posledným dôvodom pre skrátené legislatívne konanie, tak sa pýtam, je ohrozením základných ľudských práv a slobôd, keď premiér tejto krajiny ľudí delí na normálnych a na tých druhých, tak ako to robil napríklad včera na stretnutí s, so svojím kamarátom Viktorom Orbánom, o tom môžeme diskutovať, pokojne, alebo je ohrozením základných ľudských práv a slobôd, keď táto koalícia kastuje ľudí tejto krajiny na občanov a občianky prvej kategórie a druhej kategórie? Aj o tom môžeme diskutovať niekedy nabudúce, pretože o tom nie je tento návrh.
Táto koalícia, resp. najmä premiér Fico systematicky tu vytvára jednu veľkú dymovú clonu, keď rozpráva o tom, že špeciálna prokuratúra masívne porušuje ľudské práva. Pardon. (Rečník sa napil vody z pohára.) Práve toto je kľúčovým argumentom, prečo ju treba zrušiť, a takto koalícia vysvetľuje aj to, prečo zmeny musia teda prijať expresne rýchlo.
Úprimne, mne príde celé toto opieranie sa o ľudské práva zo strany koalície viac než cynické, špeciálne po tom, ako sme sa v pondelok dozvedeli závery vyšetrovania streľby na Zámockej ulici. Tie totižto potvrdili, že išlo o pripravovaný a dôsledne premyslený zločin z nenávisti, ktorý bol namierený voči LGBTI+ ľuďom. Bol to útok na menšinu, ktorej základné ľudské práva sú tu nielenže systematicky pošliapané, ale queer komunita je aj podlo zneužívaná na vytĺkanie politických bodov. Nevinná smrť, resp. pomenujme to tak, ako to je alebo ako to bolo, pravými slovami, chladnokrvná poprava Juraja a Matúša bola spôsobená teroristickým útokom. Táto udalosť na naozaj nanosekundu v tom veľkom časovom rámci zarezonovala spoločnosťou. Aj sa na chvíľu zdalo, že sa niečo môže zmeniť.
Queer komunita zrozumiteľne spísala svoje požiadavky na vládu, môžeme ich pokojne tak nazvať aktuálne, že požiadavkami na lepší, pokojnejší a bezpečnejší život, minulá vláda tieto požiadavky odignorovala a táto vláda, táto vláda nemá čas, pretože predsa rieši lepší, pokojnejší a bezpečnejší život pre svojich ľudí. Queer komunita je pre vládu SMER-u, HLAS-u a SNS v hľadáčiku opäť z tých najhorších možných dôvodov. Táto vláda chce okrem iného obmedziť financovanie aktivít na zlepšenie verejného povedomia o prijatí a o rešpekte.
Ministerka kultúry Martina Šimkovičová napríklad verejne bagatelizuje a zosmiešňuje vzdelávacke... vzdelávacie a kultúrne aktivity občianskeho združenia Saplinq, pritom táto organizácia, sú to priatelia, takže stojím si za tým, čo poviem, nielenže pre queer ľudí vytvára bezpečné prostredie, tak ako mnohé ďalšie organizácie mimovládne zastupuje štát tam, kde štát dlhodobo a flagrantne zlyháva. Žiaľ, Martina Šimkovičová včera zašla ešte ďalej, keď tým najprimitívnejším a najviac manipulujúcim spôsobom zneužila facebook ministerstva kultúry, aby v duchu toľko proklamovanej novej politickej kultúry šírila nenávisť proti queer komunite. Našťastie slovenská LGBTI+ komunita, ale aj slovenská kultúrna obec sú vo svojej podstate odolné, družné, mimoriadne odhodlané a nápadité, a práve to sú predpoklady, ktoré ich predurčujú k tomu, aby napokon vyhrali nad inštitucionalizovom... nad inštitucionalizovanou homofóbiou a transfóbiou.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, keď som v úvode spomínal, že dianie v tomto parlamente je ostro sledované, tak neviem, ako vás, ale mňa sa denne dosť výrazný počet ľudí pýta cez emailové správy alebo cez sociálne médiá, že kedy už konečne začneme v tomto pléne robiť niečo v prospech ľudí, asi aj vám chodia tie správy, v prospech občanov a občianok Slovenskej republiky, ktorí aj dnes ráno vstali, išli do práce aj tam podali nejaký výkon, boli i duchom, aj fyzicky prítomní, čo sa nedá povedať o tejto strane pléna (rečník použil gesto ľavej ruky), pretože v tomto pléne zástupcovia a zástupkyne koalície buď nie sú, alebo držia bobríka mlčanlivosti, tak si zodpovedzme otázku, že kedy už v tomto pléne začneme naozaj robiť niečo pre, pre ľudí, čo im pomôže. Bude to vtedy, v tom momente, keď údajná proklamovaná sociálnodemokratická vláda začne robiť niečo sociálnodemokratické, keď napríklad sa na rad dostane inkluzívne vzdelávanie v našich školách alebo zvyšovanie bezpečnosti a odolnosti voči extrémom počasia, ktoré sú spôsobené meniacou sa klímou, lebo tie sú skutočným ohrozením životov a majetkov? Prípadne keď príde na rad skutočne bezbariérová dostupnosť zdravotnej starostlivosti o duševné zdravie, ktoré volá o pomoc a už viac to kritické byť nemôže? Alebo keď príde na rad dôstojná a rešpektujúca starostlivosť o tehotné ženy, pretože pôrodníctvo by v zdravej a dobre fungujúcej krajine malo byť základným pilierom dobrého zdravotného stavu celej spoločnosti?
Prečo tieto témy spomínam? Pretože aj v nich na Slovensku sú systémovo porušované základné ľudské práva, a to nie v prípade desiatok vyvolených, ale v prípade státisícov Sloveniek a Slovákov, ktorí, bohužiaľ, majú tú smolu, že sa narodili tak, že nie sú smerácki „naši ľudia“. (Rečník gestom rúk naznačuje úvodzovky.)
Na záver, keď som rozmýšľal, že ako ukončiť toto svoje, svoje rozprávanie, tak som si spomenul na ten slávny Ficov citát, keď ho zastihli na tom poli, tak ako ukončiť alebo najlepšie vystihnúť túto situáciu, asi tak, že nerušte, tu sme pri Gašparoch, Kováčikoch, Koščoch, Bödöroch, Kvietikoch, Kažimíroch, Výbohoch, Brheloch, Kaľavských a mnohých, mnohých ďalších.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Vážené a drahé kolegyne, kolegovia, my tu už vyše týždňa rokujeme o tom, prečo chce vlastne štvrtá vláda Roberta Fica prijať novelu Trestného zákona v skrátenom legislatívnom konaní. A už vyše týždňa sa tu z tejto strany tejto snemovne naliehavo pýtame, že prečo vlastne, a teda stále nedostávame tie odpovede. A ja si počas celého toho týždňa stále naliehavejšie, ale vlastne naozaj úprimne kladiem otázku, prečo vlastne táto vláda potrebuje až takto nedôstojný spôsob predkladania zákonov a konkrétne takejto masívnej zmeny Trestného zákona.
Ja som teda podobne ako mnohí moji kolegovia prvýkrát poslankyňa, ale do tejto budovy chodím už dlhé roky ako expertka, ako zástupkyňa profesných organizácií, ako konzultantka legislatívy, alebo aj ako obyčajná verejnosť a zažila som tu rôzne garnitúry, rôzne konflikty a konfrontácie, rôzne nádeje a sklamania, a práve preto som si asi myslela, že ako poslankyňu ma môže máločo prekvapiť, ale teda ako sa vraví v oravskej krčme a v klube Pickwickovcov, nikdy nehovor nikdy. A je to už pár týždňov, čo sem chodím v tejto novej role poslankyne a vnímam to, čo sa tu deje naozaj troška z iného uhla pohľadu, pretože už sa zrazu na toto dianie nepozerám iba cez taký selektívne odborný pohľad ani sa takou tou neznesiteľnou ľahkosťou, alebo možno skôr ťažobou bežného občana, ktorý si môže akurát zanadávať a vypnúť televízor, lebo to, čo sa tu deje, sa ma zrazu týka vlastne veľmi osobným spôsobom to, ako tu pracujeme a akým spôsobom prijímame zákony.
Určite by ma nemiatlo, ak by tu prebiehala hoci aj ostrá konfrontácia medzi koalíciou a opozíciou, ktorá to teda, bohužiaľ, neprebieha, hoci je to podstata parlamentarizmu, a väčšinu času ma vlastne ani neprekvapuje dianie v pléne, keďže ho sledujem už dlho, a viem, že táto miestnosť už zažila všelijaké drámy, a keďže som vlastne celkom pozorne počúvala predstaviteľov terajšej vládnej koalície pred voľbami, nezaskočilo ma ani to, že vláda sa pokúša presadiť zákony, ktorými chce chrániť svojich ľudí, svoju beztrestnosť, svoje privilégium stáť nad zákonmi.
Čo ma však naozaj prekvapilo a v podstate zaskočilo, je, ako veľmi je táto darebácka misia nepripravená a akým vlastne amatérskym a nedôstojným spôsobom sa vládna koalícia pokúša tieto pomerne nehorázne zákony presadiť. Premiér Fico kdesi o svojej súčasnej vláde povedal, že keď do pekla, tak na bielom koni. Mne dodnes celkom nie je jasné, čo tým presne myslel, ale keď sa pozerám na povahu a pripravenosť tých legislatívnych a iných návrhov vládnej koalície, tak si vravím, že to peklo na konci vidím celkom jasne, ale kde je, preboha, ten biely kôň?
Keď nedávno poslanci vládnej koalície predložili na výbore pre európske záležitosti takú rezolúciu, ktorou sa snažili odsúdiť konanie slovenských europoslancov, dnes sa k tomu teda vyjadril aj pán premiér v podobnom duchu, pretože poškodzujú národnoštátne záujmy Slovenskej republiky tým, že nemlčia o právnych a legislatívnych prešľapoch súčasnej koalície, ktoré teda, samozrejme, ohrozujú demokraciu, ja som vtedy upozorňovala kolegov vo výbore, že Národná rada by naozaj nemala prijímať rezolúcie, ktoré vypovedajú o tom, že dokonca samotní členovia európskeho výboru nerozumejú pravidlám európskej zastupiteľskej demokracie a role europoslancov v rámci európskeho práva, pretože v tomto prípade už nejde o to, či... že teda koalícia a opozícia má, samozrejme, odlišné postoje, ale skôr o elementárnu úroveň tejto najvyššej zákonodarnej inštitúcie. A mne osobne ako poslankyni tohto parlamentu naozaj záleží na tom, aby zákony a iné výstupy tohto orgánu spĺňali aspoň elementárne náležitosti, mali primeranú právnu úroveň a prijímali sa zákonnými spôsobmi, pretože som presvedčená o tom, že zachovanie istej úrovne parlamentnej práce, kvality a kultúry je dôležité pre nás všetkých bez ohľadu na to, či sme z koalície alebo z opozície.
Diskutujeme teda už ix dní o novele Trestného zákona, resp. ani nie o nej samotnej, ale zatiaľ stále o tom, prečo by sa táto zvláštna novela mala prijímať v skrátenom legislatívnom konaní. Predo mnou tu vystúpili mnohí kolegovia právnici, ktorí v zásade potrebovali iba pár minút na to, aby úplne rozbili argumentáciu v dôvodovej správe na márne kúsky, a vyzerá to tak, že človek ani nemusí byť právnik, aby čo i len pri zbežnom čítaní pochopil, že ten predložený návrh na skrátené legislatívne konanie nedáva vôbec žiaden zmysel, a mne je v podstate aj úprimne ľúto ministra spravodlivosti, že si musel odtrpieť celú túto kritiku, ale, bohužiaľ, ani v dôvodovej správe, ktorú nám predložil, ani vo svojich vystúpeniach neposkytol ani jeden relevantný argument k tomu, prečo by sa mala takto narýchlo zlátaná novela Trestného zákona prijímať v skrátenom konaní.
Do toho legislatívneho pekla, ktoré je obsiahnuté v samotnej novele, sa vláda zjavne rozhodla pricestovať nie na bielom koni, ale skôr na nejakom polámanom drevenom trojnohom koníku, ktorý tu v budo... ktorý sa tu v bude kdesi povaľoval ešte od čias Vladimíra Mečiara. Tak totiž vyzerá tá argumentácia, ktorú vláda do dôvodovej správy napísala. Myslím si, že v tej dlhej rozprave už strašne veľa bolo povedané a... a bola rozobraná tá dôvodová správa zo všetkých strán, takže sa sústredím iba na zopár argumentov, s ktorými vláda toto skrátené legislatívne konanie obhajuje.
Viacerí kolegovia spomenuli argumentáciu konaniami o porušení práva EÚ, čiže tzv. infringementmi za nesprávne alebo neúplne transpozície európskych smerníc. Takáto argumentácia je ale na prvý pohľad chybná aj logicky, aj procesne. Proti Slovensku momentálne vedie Európska komisia presne 59 takýchto konaní aktívnych, teda niektoré sú už pomerne dlho aktívne, pričom tieto sa týkajú najrozličnejších typov politík a oblastí politík, ale ja som nejak nezaznamenala, že by sme tu mali na stole iné zákony a iné skrátené legislatívne konania v týchto iných oblastiach politík, a len tak pre... na ukážku tie aktívne konania, ktoré sa vedú proti Slovensku, sa týkajú napríklad protipovodňového manažmentu, napríklad leteckej prevádzky, napríklad ochrany spotrebiteľa, napríklad – čuduj sa svete – korupcie, čo je niečo, čo by celkom mohlo súvisieť s Trestným zákonom, týkajú sa jednotného európskeho trhu, medzištátnej mobility, znečistenia ovzdušia, tam by som si vedela predstaviť skrátené legislatívne konanie, týkajú sa digitálneho obsahu, podpory obnoviteľných zdrojov energie, prania špinavých peňazí a týkajú sa napríklad diskriminácie rómskych detí, čo je jeden z veľmi závažných konaní voči slovenským vzdelávacím zariadeniam.
Máme my tu niekde predložené skrátené legislatívne konania v akejkoľvek z týchto oblastí? V týchto oblastiach nehrozia tie nedozierne škody, pokuty a iné hrozby, na ktoré sa dôvodová správa odvoláva? No zdá sa, že nie. Navyše každý, kto vie, ako funguje celý ten proces infringementov, a teda, predpokladám, že pán Susko a aj pán Fico to vedia, si musia byť vedomí toho, že, samozrejme, Európska komisia nevyžaduje, aby sme prijímali tie zmeny požadované v infringementoch v skrátenom legislatívnom konaní, naopak, Komisia sama nás upozorňuje, aby sme sa neuchyľovali k zrýchlenému legislatívnemu procesu, a štandardný postup je taký, že krajina začne legislatívny proces, ktorý vedie k zosúladeniu tých vnútroštátnych zákonov s európskym právom, a pokiaľ tak urobí, tak Komisia môže pozastaviť alebo úplne zrušiť ten infringement, a často to robí oveľa skôr ako legislatíve vojde definitívne do platnosti. Čiže, zjednodušene povedané, ak by Slovensko začalo úplne štandardný legislatívny proces bez skráteného legislatívneho konania, na ktoré neexistuje zákonný dôvod, je to pre Európsku komisiu dostatočný dôvod, aby konanie proti Slovensku pozastavila alebo zrušila.
Vláda sa vám teda vyhráža Európskou komisiou a jej infringementmi, ale samotná Európska komisia nás vyzýva, aby sme to vlastne nerobili. Čiže ako vravím, tento argumentačný koník je troška chromý. Viackrát tu bolo už spomenuté, že tie infringementy, ktoré dôvodová správa uvádza, tvoria iba zlomok tých navrhovaných zmien v Trestnom zákone. Kolegyňa Mesterová, myslím, vypočítala, že je to asi tri percentá všetkých tých zmien, ktoré tam sú, sú tie, ktoré spadajú pod tie infringementy. A, samozrejme, rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a tie zásadné zmeny, ktoré sú problematické, nemajú s týmito konaniami vôbec nič spoločné.
Ďalšia časť argumentácie vlády v prospech skráteného legislatívneho konania sa teda týka toho údajného porušovania ľudských práv. O tom, ako selektívne k tejto téme vláda pristupuje, o tom, ako zavádza či o tých údajných desiatach rozhodnutí Ústavného súdu, ktoré sme dodnes nevideli, tu už veľmi podrobne a vyčerpávajúco pojednali moji kolegovia, chcela by som preto spomenúť ten celkom zaujímavý argument, v ktorom sa vláda odvoláva na Chartu základných práv EÚ a spomína prípad z Bulharska, ktorý už spomínala a trocha rozoberala kolegyňa Remišová, kde existuje rozsudok Súdneho dvora EÚ o neprimeranosti trestu. A zhodou okolností ide o prípad, ktorým som sa zaoberala, lebo sa týka témy práv duševného vlastníctva, ktorým sa dlhodobo venujem. O čo tam išlo vlastne?
No v akomsi obchode v Nesebare sa pri kontrole našlo oblečenie a módne doplnky falšovaných značiek približne vo výške 40-tisíc eur a tento prípad sa dostal teda na súd, pričom bulharské trestné právo určuje za takýto trestný čin porušenia práva duševného vlastníctva ochranných známok minimálny trest odňatia slobody vo výške päť rokov a toto bolo vznesené na Súdny dvor Európskej únie, či je to v súlade s Chartou práv EÚ. Súdny dvor Európskej únie v tomto konkrétnom prípade považoval tú dolnú hranicu sadzby za neprimeranú a v rozpore s Chartou základných práv EÚ, pretože ak je tá sadzba takto stanovená pre všetky porušenia ochranných známok, neumožňuje sudcovi prispôsobiť trest spoločenskej nebezpečnosti, to znamená, že porušenie ochrannej známky, je, je aj v podstate to, keď si pozriete nelegálne film alebo čokoľvek. To znamená, že, že tá dolná sadzba trestu bola považovaná Európskym súdnym dvorom za neprimeranú. Naozaj počujete dobre.
Tento prípad uvádza vláda ako generálny argument na zmeny maximálnych hraníc trestných sadzieb na komplexnú zmenu filozofie trestných sadzieb a na skrátené legislatívne konanie. Konkrétny prípad, ktorý sa týkal, s odpustením, fejkových kabeliek v butiku v Nesebare, pri ktorom sa Súdny dvor EÚ vyslovene vyjadril iba k problematickosti dolnej hranice sadzby pri konkrétnom trestnom čine, nám tu vláda predostiera ako generálny argument pre znižovanie maximálnych sadzieb.
Povedzte mi, kolegovia z koalície, ktorí tu nie sú, ale ja si ich tu predstavujem, lebo viem, že všetci to pozorne počúvajú, ten prenos tejto Národnej rady, povedzte mi, že či je toto dôstojná a odborná debata, či je toto dôstojná argumentácia, lebo ja som sem naozaj prišla viesť dôstojnú a odbornú debatu, napr. o právach duševného vlastníctva, ktoré je na Slovensku, mimochodom, zatiaľ veľmi výrazne zanedbávané a aj v súvislosti s Trestným zákonom. Prišla táto vláda s nejako... s nejakými novými zákonmi v oblasti duševného vlastníctva a ochranných známok? Prišla napríklad s novelou autorského zákona? Debatujeme my v tomto parlamente, v tomto zákonodarnom orgáne o práve duševného vlastníctva a ochranných známok, ktoré prináša napríklad rozvoj umelej inteligencie? Lebo tam je obrovský súvis s Trestným zákonníkom, vzniká celá séria nového typu trestných činov. No, samozrejme, že nie. Už vôbec nie v skrátenom legislatívnom konaní.
Táto vláda potrebuje rýchlo ochrániť konkrétnych ľudí a sú jej na to dobré akékoľvek argumenty. Myslím si, že toto nie je dôstojná debata, kolegovia, ktorí tu nie sú, a myslím si, že takto sa to nerobí... a viete, ako tá veta pokračuje.
Chcela by som preto naozaj úprimne poprosiť kolegov z koalície, je jasné, že budeme mať na väčšinu vecí, väčšinu času odlišné názory. Ale zachovajme, si, prosím, základnú dôstojnosť, česť a úroveň debaty. Predložte tento zákon v riadnom legislatívnom konaní a môžeme aspoň diskutovať o tom, či to peklo, kam nás chcete priviesť, je niečo, čo občania Slovenska naozaj chcú. Ale nerobme, prosím vás, z tohto pléna zasadanie zastupiteľstva vo Fekišovciach a neurážajme sa navzájom takýmito dôvodovými správami a argumentami.
Ja by som bola naozaj veľmi rada, aby sme z tohto parlamentu spravili dôstojné a dôstojnejšie miesto, akým je dnes, aby sme rešpektovali legislatívny proces, aby sme si aspoň trocha dali záležať na argumentoch, ktorými podkladáme legislatívu. Myslím si, že dokonca aj voliči koalície by sa za to tejto Národnej rade poďakovali.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, a teda veľmi oceňujem toto nové zavedenie pojmu zákonom chránení korupčníci, to si určite zapamätám a zužitkujem ešte.
Ďakujem vám všetkým aj za to ocenenie prínosu tej témy alebo toho, že som priniesla tému ochrany životného prostredia. Ja sa vám ale musím priznať, že ja som ešte ani nezačala (povedané so smiechom a smiech v sále), ja sa snažím pomerne striktne držať toho, že hovoriť o skrátenom legislatívnom konaní, tomu sa máme venovať, a akoby to gro, jadro si nechávam na tú obsahovú časť. Ale hovorím si, že vďaka tejto ochutnávke sme mali aspoň priestor na to, aby sme si povedali, že naozaj, hoci sa v doložke k tomuto zákonu píše, že nebude mať dopad na životné prostredie, tak je to absolútna hlúposť, lebo teda sme si ilustrovali už nespočetne veľakrát, aký zásadný dopad by to malo, a koniec koncov priznal by to aj... priznal to aj samotný minister spravodlivosti, a hoci indikoval, že dôjde k nejakým zmenám, tak ja sa tiež priznám, že uverím, až uvidím. Ale zatiaľ nám to slúži skvelo na to, aby sme si ilustrovali to, ako veľmi škodí prijímať v skrátenom legislatívnom konaní zákony, ktoré proste takouto procedúrou ísť nemajú.
Táto ochutnávka nám tiež dala priestor povedať si to, že teda vláda vo všeobecnosti enviro aspekt úplne opomína. Bol to priestor na to, aby sme si dali aj také to upozornenie, kam až môže zájsť stav, kde normalizujeme používanie zbraní medzi ľuďmi, zabíjanie zvierat, a ako by to, že znižujeme tresty za takéto činy, dal nám totiž priestor, aby sme si povedali, že je to tretí najväčší biznis organizovaného zločinu, a možno aj to je tá motivácia, prečo sa to nejakým spôsobom, prečo to táto vláda opomína. Čiže ja som naozaj rada, že nám to, tá ochutnávka dala priestor zamyslieť sa nad touto témou aj z iných uhlov.
Vďaka. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Tamara, ďakujem veľmi pekne za tvoj príspevok, tiež ma potešilo, že si prepojila problematiku skráteného legislatívneho konania na ohrozenie životného prostredia a citovala si ministra životného prostredia, podpredsedu vlády Tomáša Tarabu, ktorý, ktorý povedal: „Ochrana životného prostredia nesmie stáť v ceste žiadnej výstavbe.“ To je veľmi príznačný citát pre, pre celý tento proces.
A mňa zaujalo to, že to hovorí vlastne človek, ktorý jednak teda je jedným z hlasných obhajcov tohto skráteného legislatívneho konania a zmien, ktoré sa dotknú ochrany životného prostredia, teda tie sadzby, zníženie sadzieb, pokiaľ ide o, o likvidáciu chránených životných druhov alebo zásahov do, do chránených oblastí. Príznačné je to, že pán minister Taraba sa, vlastne zakladal a bol predsedom a teraz je členom strany ŽIVOT, strany ŽIVOT, ktorá to má v názve, a, a je to strana, ktorá sa hlási ku kresťanským hodnotám.
No a to ma vedie k otázke, ku akým kresťanským hodnotám vlastne a k akej kresťanskej teológii vo vzťahu k životnému prostrediu sa hlási táto strana a pán minister Taraba, pretože ak by sme sa pozreli na stanoviská pápeža Františka a jeho posledné vyjadrenie na klimatickej konferencii v Dubaji, na ktorej inak bol aj pán minister tam, pápež František povedal túto vetu – označil ničenie životného prostredia za urážku Boha. Tak verím, že si to vypočul z úst pápeža aj pán minister Taraba.