Videokanál klubu

Aj za mňa, Tamara, vďaka za to, že si priniesla do tejto debaty environmentálny rozdiel, veď od toho sme tu. Ja po pravde niekoľko dní rozmýšľam intenzívne nad tým, že ako to vlastne chcú spraviť, že ten vznik nového ministerstva údajne teda nebude mať žiaden vplyv na štátny rozpočet. Síce vieme, že je to hlúposť, ale tak skúsme pripustiť, že by to ministerstvo naozaj nemalo vplyv na rozpočet, že ako by to mohlo vyzerať, keď už sme teda v environmentálnom oddelení. Možno nominanti a nominantky SNS na novom ministerstve budú pracovať bez nároku na odmenu. Možno toto ministerstvo bude pracovať home office, čiže nebudú potrebovať limuzíny na stretnutia, budú chodiť vlakom zadarmo alebo bicyklami. Možno nebudú tlačiť dokumenty, čiže to bude prvé bezodpadové ministerstvo na Slovensku, to predsa chceme, to je sen. Konečne štátna organizácia, ktorá bude trvalo udržateľná. Možno budeme prekvapení a prekvapené, že ako to docielia, že to nič nebude stáť, no ale, samozrejme, vieme, že nič z toho sa neudeje, pretože ako kolegyňa Kalmárová hovorí: Nič to nestojí, ale zadarmo to nebude.
A preto chcem zopakovať, že my v Progresívnom Slovensku vznik tohto nového ministerstva kritizujeme a spochybňujeme a opakovane hovoríme, že vzhľadom na rozsah tej agendy, ktoré, ktorú majú iné ministerstvá, ktorú na Slovensku už máme, naozaj nepovažujeme cestovný ruch a šport za samostatnú agendu a že táto celá veda, tá je iba politickou objednávkou, ktorá nie je riešením, a práve tým riešením je prierezové chápanie verejných politík a práve podpora udržateľnosti, tak ako si ho ty spomenula vo svojej rozprave.
Za to ti veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ja ďakujem veľmi pekne za tento príspevok. Ja som rád, že Tamara je jedna z tých ľudí, ktorá teda má podobné premýšľanie v tomto, že ona síce rozprávala o tom, ako životné prostredie veľmi často vnímame cez turizmus, prírodný turizmus alebo ako nejaké naše prírodné bohatstvo, ale zároveň viem, že premýšľa nad životným prostredím aj v kontexte zdravia. A ja keď sa vrátim aj k samotnému programovému vyhláseniu vlády, tak tam sa napríklad tento kontext zdravia vôbec nespomína. Keď sa pozrieme, tak tam sa používajú slová iba ako ´národné bohatstvo´ alebo ´hospodársky význam´, a to je práve, to je práve ten zlý spôsob toho nazerania na životné prostredie, ale aj napríklad na národné parky. Životné prostredie, to nie je len turizmus a hospodárstvo, to je hlavne aj jeden z hlavných faktorov, zdravotných faktorov, ktorý ovplyvňuje teda naše celkové zdravie. Ja by som napríklad poukázal na niektoré fakty, ktoré poukazovali už vládne inštitúty. Vládne inštitúty napríklad Inštitút environmentálnej politiky veľmi pravidelne rozpráva o tom, ako nás nekvalitné životné prostredie, konkrétne ovzdušie ohrozuje a koľko nám odoberá zbytočných rokov, zdravých, života.
A teraz rovno, ako tu sedíme, tak tento týždeň vyšla napríklad aj najnovšia správa OECD, ktorá hodnotí teda nejaké zdravotné indikátory krajín OECD, kam patríme teda aj my. Napríklad mňa tam veľmi šokovalo to, že keď sa pozrieme, že bežným priemerom OECD je, že na stotisíc obyvateľov na znečistené ovzdušie zomiera približne 28,9 osôb, tak na Slovensku je to takmer, je to viac ako dvojnásobné. Na Slovensku podľa OECD nám na stotisíc obyvateľov zomiera dvojnásobok, teda 63,6 zbytočných úmrtí na rok. Takže ja by som bol rád, ak by sme sa teda aj životnému prostrediu a ovzdušiu venovali aj z pohľadu toho zdravia, nielenže to je nejaký hospodársky účel alebo národné bohatst... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja teraz prenesiem túto rozpravu zase do inej témy, ono je to celkom magické ako, o čom všetkom dokážeme úplne autenticky hovoriť, aj pri takomto zákone. Vláda týmto zákonom plánuje nechať, v prvom rade vzniknúť nové ministerstvo cestovného ruchu a športu. Samozrejme, ako vieme, ide tak urobiť v skrátenom legislatívnom konaní aj napriek tomu, že na to neexistuje objektívny dôvod. Nie sú splnené základné podmienky. Nie sme v mimoriadnej situácii, nehrozia zásadné hospodárske škody, nie sú ohrozené bezpečnosť ani základné ľudské práva a slobody. Tento návrh sa teda vyhne medzirezortnému pripomienkovému konaniu alebo hodnoteniu napríklad Útvaru hodnoty za peniaze, ktorý by mohol spochybniť finančnú efektívnosť zriadenia takéhoto nového ministerstva. Vláda vo svojej dôvodovej správe uvádza: „Cieľom zriadenia Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky je posilniť a zefektívniť využívanie verejných zdrojov a potenciálu v cestovnom ruchu a významne podporiť rozpoznateľnosť značky Slovensko ako bezpečnej turistickej destinácie a vytvoriť na zahraničných trhoch priestor pre plynulý rast príjmov tohto významného sektora domáceho hospodárstva. Podpora cestovného ruchu je úzko previazaná s rozvojom regiónov Slovenskej republiky, čím dôjde k vyrovnávaniu regionálnych rozdielov v rámci Slovenska, udržaním existujúcich, ako aj tvorbou nových pracovných miest, čím sa zvýši konkurencieschopnosť Slovenska a jeho jednotlivých regiónov."
Pre mňa osobne je zvláštne, že potrebujeme vymýšľať nové ministerstvá pre podporu cestovného ruchu na Slovensku a ešte s tým všetkým sa aj takto ponáhľať, ak zároveň nevieme využívať potenciál práve pre rozvoj cestovného ruchu, ktorý Slovensko má, a tým je slovenská príroda. A je ešte zarážajúce, zarážajúcejšie, že sú to práve nominanti strany, ktorá presadzuje vznik nového ministerstva, ktorí slovenskej prírode ško... škodia momentálne najviac. Naša príroda je niečo, na čo je drvivá väčšina z nás naozaj hrdá a láska k nej je jedna z mála vecí, ktoré nás spájajú, nech máme akokoľvek rozdielne názory v iných témach. Pohrávanie sa napríklad s myšlienkou zrušiť jeden z našich národných parkov, konkrétne Národný park Malá Fatra, pričom práve národné parky chránia tu najcennejšiu prírodu, ide proti akémukoľvek vlastenectvu, deklaráciám o obhajobe slovenských záujmov a v konečnom dôsledku aj proti cestovnému ruchu. Je jedno, či sa nateraz predstavitelia ministerstva životného prostredia nechali zastrašiť odozvou proti takýmto snahám, jedno je jasné. Nerozumejú, aká zásadná je príroda a prírodný turizmus pre rozvoj cestovného ruchu na Slovensku. (Ruch v sále. Zaznenie gongu.) Nevyrušujem vás? Vďaka. Ďakujem.
Preto si dovolím pomôcť si najdôležitejšou pasážou z príručky koncept prírodného turizmu v slovenských podmienkach dokumentu, ktorý vznikol ešte v roku 2019 aj s podporou Úradu vlády Slovenskej republiky a vtedajšieho úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu. Cestovný ruch v sebe integruje široké spektrum činnosti a odvetví, všetky formy cestovného ruchu predstavujú dôležitý ekonomický prínos pre lokálnu zamestnanosť a príjmy štátneho rozpočtu. Avšak práve prírodný turizmus je dôležitý nástroj pre udržateľný rozvoj, pretože umožňuje zapojenie súkromného sektora do miestneho ekonomického rozvoja a zároveň stimuluje a ekonomicky odôvodňuje ochranu príslušných miestnych prírodných zdrojov a zachovanie biodiverzity v území. Táto jeho úloha je obzvlášť významná práve v menej rozvinutých krajinách a odľahlých regiónoch, kde sú iné alternatívy ekonomického rozvoja spravidla limitované. Cestovný ruch sa stal celosvetovým fenoménom a jeho ekonomické účinky sa stali jedným z hlavným motívov jeho rozvoja. S rastúcim rozvojom najmä v tvrdých formách, čo je prudká investičná výstavba spojená s masovým cestovným ruchom, sa začali čoraz viac prejavovať negatívne vplyvy na životné prostredie a mieste komunity. Hľadanie súladu medzi prírodným prostredím a jeho ochranou a rozvojom cestovného ruchu sa preto stalo celosvetovo predmetom záujmu viacerých skupín expertov. V posledných desaťročiach sa prírodný turizmus stal najrýchlejšie sa rozvíjajúcou formou cestovného ruchu s priemerným tempom rastu 10 – 30 %. Jeho podiel na trhu cestovného ruchu predstavuje v súčasnosti okolo 20 %. Medzinárodné štúdie tiež uvádzajú, že 40 % globálneho hospodárstva je založené na biologických produktoch a procesoch, čím upozorňujú na to, že na zachovaní biodiverzity naozaj záleží. Rozvoj prírodného turizmu je v súčasnosti dôležitým nástrojom na zachovanie prírodného prostredia, v čom aj väčšina krajín zaznamenáva pozitívne trendy. Rastúci záujem o cestovanie do prírodného prostredia a menej narušených lokalít je aj výsledkom zvýšeného celosvetového záujmu o ochranu životného prostredia. Štúdia skúma.. skúmajúca vplyv biodiverzity na prírodný turizmus z 929 chránených oblastiach preukázala, že každé zvýšenie biodiverzity o 1 % súvisí s rastom cestovného ruchu o 0,87 %. Oblasti chránené pred biodiverzitu majú viac návštevníkov než tie, ktoré majú zmiešané využitie a symbióza biodiverzity a cestovného ruchu je možná pri vhodných stratégiách ochrany územia a ich manažmente. Z dlhodobého hľadiska je oblasť cestovného ruchu považovaná za silné a stabilné odvetvie globálnej ekonomiky za predpokladu investícii a rozvoja v otvorenom a udržateľnom systéme. Do roku 2027 bude toto odvetvie podporovať 380 mil. pracovných miest. Zvyšujúci sa podiel cestovného ruchu na globálnej ekonomike je tak dôležitým predpokladom, ale aj zdôvodnením na posilnenie ochrany prírody, biotopov a biodiverzity, ktoré sú zároveň nevyhnutným predpokladom jeho ďalšieho rastu. Cestovný ruch zohráva aj v Európskej únii dôležitú úlohu z dôvodu jeho ekonomického potenciálu a potenciálu pre lokálnu zamestnanosť, ako aj pre jeho pozitívny sociálny a environmentálny dosah. V roku 2014 pôsobil v európskom nefinančnom podnikovom sektore v odvetví cestovného ruchu každý desiaty podnik. Týchto 2,3 miliónov podnikov zamestnalo približne 12,3 miliónov osôb. Na podniky v odvetviach zaoberajúcich sa činnosťami súvisiacimi s cestovným ruchom pripadalo približne 9,1 zamestnaných osôb v nefinančnom podnikovom sektore a 21,5 % zamestnaných osôb v sektore služieb.
Prírodný turizmus je založený na prírodných destináciách s hlavným zameraním na chránené územia, najmä národné parky, a tradičné využívanie krajiny. Aj keď medzi prírodným turizmom a ochranou prírody existuje veľký prienik, tento nie je striktne obmedzený na chránené územia v správe štátu. Tradične využívané regióny so špecifickým prírodným koloritom, kultúrnymi a regionálnymi zaujímavosťami sú takisto z pohľadu potenciálu prírodného turizmu veľmi atraktívne a vyhľadávané. Pozitívny vplyv chránených území na ekonomiku a rozvoj regiónu bol už pomerne dobre zdokumentovaný.
Na druhej strane je potrebné uvedomiť si, že chránené územia sú z ekonomických dôvodov vyhlasované len výnimočne. Primárnym dôvodom ich vyhlásenia je ochrana biodiverzity pre ďalšie generácie. Medzi hlavné dôvody na ich vyhlasovanie sa radí zachovanie ekologickej integrity, ochrana biotopov a voľne žijúcich druhov alebo duchovné a kultúrne hodnoty. Ukazuje sa, že na to, aby mohla byť ochrana prírody efektívna a udržateľná, mala by byť aj ekonomicky silná, obzvlášť ak má ostať v konkurencii s inými, najmä s exploatačnými odvetviami, ako napríklad lesné hospodárstvo, ťažba nerastných surovín či poľnohospodárstvo. V tejto perspektíve má napriek slovenskej realite ochrana prírody veľmi dobré šance.
Existujúca sústava chránených území vie byť pre regionálne ekonomiky prínosná z viacerých dôvodov. Chránené územia ponúkajú príležitosť pre regionálny ekonomický rozvoj, pričom mnohé z prínosov zostávajú v lokálnej komunite a v regióne. Príklad národného parku Bavorský les v Nemecku dokazuje, že príjmy z turizmu môžu výrazne prevyšovať príjmy z tradičného obhospodarovania v podobe lesného hospodárstva a spracovania dreva a priama zamestnanosť môže byť až dvojnásobná. Miestny rozvoj na báze ochrany prírody umožňuje diverzifikáciu ekonomiky. Ekonomika založená na dôslednej ochrane prírodne hodnotných území a citlivo regulovanom cestovnom ruchu môže byť životaschopná a rentabilná dlhodobo, pretože jej realizovaním nedochádza k vyčerpávaniu zdrojov.
Celosvetovo sa manažment chránených území stále viac zameriava na začlenenie prírodného turizmu do konceptu fungovania chránených území. Manažment, ich manažment pritom musí rešpektovať konkrétne prírodné podmienky a limity územia na využitie v prírodnom turizme. V každom prípade vplyv prírodného turizmu na ekonomiku regiónu je výrazne pozitívny. Okrem pozitívneho vplyvu na krajinný obraz a povedomie o území má prírodný turizmus významný ekonomický dosah na región, a to z priamych aj sprostredkovaných príjmov z jeho návštevnosti. Ak sa aj po vypočutí týchto riadkov pýtate, čo je to teda ten prírodný turizmus, jedna z jeho definícií znie: Prírodný turizmus ako cestovný ruch pozostáva z cestovania do relatívne nedotknutých a neporušených prírodných oblastí so špecifickým cieľom v štúdiách, obdivovania a užívania si výhľadov, scenérií a divokej prírody. Stredobodom záujmu je teda príroda. Cieľom musí byť jej ochrana a časť z jeho príjmov musí prispievať k ochrane územia a k záchrane vzácnych druhov.
Všade vo svete je zárukou zážitkov s najvyššou hodnotou v rámci prírodného turizmu práve divoká príroda a na jej ochranu neprekvapujúco slúžia najmä národné parky. Afrika má svoje Serengeti, Severná Amerika Yellowstone, Latinská Amerika Amazonské pralesy, Ázia Sibírske lesy. V Európe sa posledné fragmenty divokej prírody zachovali práve v Karpatoch. Že je to aj, že je to tak aj na Slovensku, to je fakt, na ktorý by sme mali byť extrémne hrdí a vážiť si to. Pre návštevníkov je pritom najväčšou atrakciou najmä autentická príroda a voľne žijúce zvieratá. Prírodný turizmus má preto ako koncept prispievať k tomu, aby sa územia divokej prírody v Európe rozširovali a aby sa umožnil jej návrat do území, kde bola človekom zničená. Prísne chránené územia sú kľúčové aj z pohľadu zabezpečenia pokojnej atmosféry a možnosti nerušeného pozorovania zvierat. Na územiach, v ktorých sa realizuje ťažba dreva, poľovníctvo či výstavba, prichádzajú nielen o návštevníkov, ale zároveň aj o možné ekonomické benefity prírodného turizmu. Dobrým príkladom priorizácie prírodného turizmu je Kostarika. Tam už v 70. rokoch boli natoľko predvídaví, že sa rozhodli ochrániť celý komplex dažďového pralesu. Urobili tak pre ochranu prírody samotnú, ale aj preto, že ak by ho zničili, prišli by vďaka erózii o pôdu a hrozili by aj problémy so zachytávaním vody a teda aj s jej zásobami. Ale dôvodom bol aj ekonomický potenciál tejto ich dnešnej prírody a čas im dáva za pravdu. Za prírodou tam chodí obrovské množstvo ľudí, pričom turizmus neničí to, z čoho žije. Jedným z mnohých lákadiel je napríklad pozorovanie kolibríkov, akokoľvek smiešne by to určite súčasnému ministrovi životného prostredia prišlo, ktorý tak rád dehonestuje projekty ochrany prírody.
Aj na Slovensku máme pestré zastúpenie napríklad vtáctva, rovnako má schopnosť podporovať turizmus, ak sa to správne uchopí. Ale ak zničíme lesy, zmiznú aj zvieratá a vtáctvo a prídeme o to všetko na stáročia. A hoci v strane SNS majú radi slovenské a žiadne iné, tak pre mňa osob... a tak mňa osobne zaujal rozhovor s britským scenáristom Nigelom Marvenom, tvorcom filmov o divokej prírode, aj tej slovenskej, ktorý dvanásť rokov pracoval po boku známeho Davida Attenborougha. Nigel Marven sa vyjadril, že cennejšie sú živé vlky a medvede ako tie mŕtve. A hovorí z vlastnej skúsenosti, citujem: "Úspešné príbehy o ochrane prírody sú pre mňa úžasné aj preto, že v Spojenom kráľovstve sme o väčšinu biodiverzity prišli. Británia míňa milióny libier na obnovu lesov a prinavrátenie druhov, ako je napríklad orliak morský, ktorý u nás v minulosti vyhynul. Podarilo sa nám vrátiť aj bobry, z čoho sú všetci nadšení. Bobry sú totiž fantastickými ekologickými inžiniermi, ktoré prehradzujú rieky a vytvárajú mokrade. V nich sa zase môžu trieť ryby, žijú tam žaby a mnoho ďalších druhov. Na Slovensku máte bobry aj úžasné mokrade, takže by bolo skvelé ochrániť ich, kým tu sú." Nedá sa nesúhlasiť.
Ak nám ide o rozvoj cestovného ruchu na Slovensku, a to s dlhodobou udržateľnosťou, ja vidím úplne iné prínosné kroky, ktoré treba naliehavo podniknúť. Vznik nového ministerstva medzi ne ale skutočne nepatrí. Vláda v osobe ministra životného prostredia a nominanta SNS by mala napríklad trvať na dokončení zonácií národných parkov a nie vyhrážať sa ich následnou zmenou. Mala by využívať potenciál našich deviatich národných parkov, nie hroziť ich prehodnocovaním. Nemala by odvolávať expertných predstaviteľov a predstaviteľky inštitúcií ochrany prírody, ale udržiavať odbornosť v rezorte a snažiť sa priťahovať talenty. Nemala by strašiť a šíriť hoaxy o našich vzácnych šelmách, ale investovať do prevencie. Rovnako by nemala šíriť klamstvá o mimovládnych organizáciách, ktoré tu roky v ochrane prírody suplovali štát a robili naozaj záslužnú prácu. Nemala by navrhovať zníženie trestov za trestné činy proti životnému prostrediu na úroveň, keď usmrtenie ohrozeného druhu, ktorého na Slovensku môže žiť len niekoľko desiatok, by už viac nebolo trestným činom, pričom smrť každého jedinca ohrozuje zachovanie populácie druhu ako takého.
Toto by bola skutočná podpora prírodného turizmu ako perspektívnej oblasti cestovného ruchu a zároveň najvlasteneckejší možný krok v tomto ohľade smerujúci k ochrane toho najcennejšieho prírodného bohatstva, ktoré na Slovensku máme.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Pán Sulík uviedol, že tento spôsob debaty má význam aj vo vzťahu ku voľbe prezidenta. A mal pravdu v tom, že Peter Pellegrini ako utajený kandidát sa iniciatívne k ničomu z toho, čo sa deje tu v tomto priestore, nevyjadruje. A preto som bola prekvapená, ako neskrývane dal Peter Pellegrini najavo, že demokraciu vníma ako tyraniu väčšiny. V sobotných dialógoch 16.12. sa totiž prihováral ľuďom, ktorí sa zúčastňujú protestov. Tým že im vysvetľoval, aká zbytočná je ich účasť, aká zbytočná je naša snaha, teda snaha opozície, lebo na konci dňa rozhodne koaličná väčšina a schváli to, čo chce. Obzvlášť ma podráždilo a bolo to odpudivé, ako brnkal na temné stránky duší ľudí, keď vyzýval na neúčasť na protestoch, lebo vraj účastníkom nebude môcť byť včas doručená pomoc vo forme dotácií rôzneho druhu. Zdá sa, že Peter Pellegrini si vôbec nevie predstaviť, že na niektoré skupiny ľudí takéto prízemné argumenty vôbec nefungujú. Budúci prezident by mal byť človekom úplne iných hodnôt a vlastností, než sú sklony k pohŕdaniu hodnotami demokracie a sklony k vydieraniu hrozbami, že ľudia nedostanú svoj krajec. To je všetko.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem pánovi Sulíkovi za jeho, za jeho výborný príspevok, faktickú poznámku do tejto diskusie. Súhlasím s tým, že debata má zmysel, dokonca lepší by bol dialóg. A na ten potrebujeme partnera, ktorého tu zjavne nemáme. Ďakujem vám za pochvalu, že hoci sme tu noví a zatiaľ neskusení, robíme tu kvalitnú opozičnú prácu a učíme sa v zábehu. Veľmi správne ste poukázali na fakt, že zmeny, ktoré sú v návrhu kompetenčného zákona, urobia z ministerstva obrany úrad, ktorý bude kontrolovať samého seba, nakoľko má tiež licenciu na obchodovanie so zbraňami a získa tak kontrolnú kompetenciu. Súhlasím s vaším tvrdením, že šport a cestovný ruch nemá veľa spoločného. Podľa mňa tiež absolútne spolu nesúvisia. Chcela by som, aby prerozdeľovanie z verejných zdrojov na šport sledovalo verejný záujem. Ale podľa tohto kompetenčného zákona mám o tomto veľké pochybnosti, pretože ako som aj včera hovorila, tak zámer tohto ministerstva je podporovať predovšetkým štátnu športovú reprezentáciu, a to je naozaj len vrchol pyramídy. Rovnako zdieľam aj vaše pochybnosti o personálnom obsadení tohto úradu. Tým ako začali, dúfam, že tak nebudú aj pokračovať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Taktiež chcem poďakovať pánovi Sulíkovi za, za fundovaný príspevok do tejto debaty. Je veľmi smutné, že tú debatu vedie opozícia sama so sebou, ale veď v poriadku. Cieľom asi je poukázať na nedostatky tohto zákona a každým ďalším príspevkom sa dostávame ďalej a ďalej v tom poukazovaní. Zaujalo ma, ako ste teda dali kontranávrh, že teda ministerstvo pre pekárov, pričom mi teda prišlo, prišlo na um, že z toho povestného chlieb a hry si strana SNS pre tento moment očividne vybrala tie hry. A na ten chlieb možno ešte príde. A, ale to podstatné je, že prečo práve tie hry. Ako ste správne poznamenali. Prečo práve podpora športu a cestovného ruchu. Samozrejme, všetci máme radi šport, všetci máme radi cestovný ruch, ale naozaj toto sú tie odvetvia hospodárstva, ktoré majú naštartovať ekonomický rast, o ktorom tu všetci, všetci rozprávame? A na základe akých dát to tvrdíme? No a to je presne to, čo v tom návrhu zákona veľmi, veľmi chýba v dopadoch na podnikateľské prostredie, aj keď teda dôvodová správa ospevuje, ako toto rozhýbe podnikateľské prostredie v oblasti cestovného ruchu. V dopadovej správe v doložke vplyvov dopady na podnikateľské prostredie sú žiadne. Takže vlastne vláda hovorí, že to ničomu nepomôže.
No a ešte posledná, posledná poznámka, je podľa mňa smutné, že opozícia tu už niekoľko dní predkladá fundované argumentami podložené tvrdenia k tomuto návrhu zákona. Koaliční poslanci, ani pán Danko sa nezmôžu na jedno jediné vystúpenie v rozprave. Myslím, že jedna alebo dve faktické k tomuto boli od koaličných poslancov. Ale dnes doobeda si pán Danko zvolal tlačovku o klamstvách opozície ministerstva športu. No tak keď veľmi klameme, tak bolo by fajn to prísť predniesť sem do pléna, aby sme mohli reagovať a som veľmi zvedavý a aká tá tlačovka bude.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja len stručne, lebo mám pocit, že už dnes bolo povedané všetko a už sa tak akože krútime aj okolo svojho vlastného chvosta. Ale, Tomáš, ďakujem za ten historický exkurz doslova a do písmena z inej perspektívy a vďaka aj za tú pripomienku toho momentu, keď myslím, že to bolo za prvej vlády Roberta Fica, keď Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bol politicky závislý, tak vtedy sa to stalo, že tých štyristo miliónov eur z nášho verejného zdravotného poistenia odišlo, sa vylialo niekam teda do cyperskej schránky a Pente, na čo vlastne doplácame do tohto momentu.
No a čo ma naučil náš kolega Oskar Dvořák, je, že to sú peniaze, za ktoré by donedávna by sme boli schopní postaviť jednu univerzitnú veľkú nemocnicu. A ak si dobre spomínam, tak na porovnanie, Penta svoju novú nemocnicu na Boroch postavila za dvadsaťpäť miliónov eur. (Reakcia z pléna.) Dvestopäťdesiat, hej, už vysoká hodina. Vzhľadom na čas zvyšok svojej faktickej poznámky, inšpirovaný kolegyňou Mesterovou, venujem Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Ďakujem pekne za slovo.
Taktiež chcem poďakovať za veľmi kvalitnú cestu do histórie. Sám som si myslel, že už nebudem počúvať rozpravu, a keď som videl pána Szalaya, že ide rozprávať, som si myslel, že to bude strašná nuda a bude rozprávať nejaké tabulečky a čísla a takéto veci, ale keď začal rozprávať, tak ma to normálne držalo celých 20 minút. A pritom ma napadlo, že nemusí to byť zlý nápad, normálne pred pomaly každým zákonom mať takúto že historickú rozpravu, ono by to mohlo mať aj vlastné písmenko, že "HR" alebo niečo podobné, lebo fakt je to veľmi dôležité vedieť celý kontext. Samozrejme, by asi záležalo aj od toho, že kto by to rozprával (povedané s pobavením), každý by si svoju storku k tomu povedal, ale možno je to zaujímavý pozmeňovací návrh pre pána Pročka alebo pre pána Hlinu, oni radi dávajú takéto pozmeňovacie návrhy. (Povedané s pobavením.)
Ale okrem teda tohoto výletu do histórie ste v tom vašom príhovore ukázali aj dve dôležité veci a prvá je, aké dôležité je mať nezávislé úrady, aby kontrolovali aj politikov. Si pamätám pána Petra Pellegriniho, nedávno v nejakej debate pri inom úrade, pri ÚRSO sa rozhorčoval, že proste prečo títo úradníci bojujú proti občanom a majú, naopak, ťahať za jeden povraz. Ono to veľmi dobre znie, ale v praxi to presne končí tak, ako ste ukazovali, že keď tam nie je naozaj nezávislý úradník, ktorý dodržuje svoju robotu a snaží sa pracovať najlepšie pre občana, tak proste ten výsledok je presne opačný a peniaze a efektivita sa stráca.
A ďalšia vec, ktorú ste ukázali, čo mňa osobne tiež veľmi trápi, je to neustále cyklenie, ako neustále aj po sedemnástich rokoch, ktoré ste spomínali, stále príde nejaký úradník, zase sa to zruší a neustále, donekonečna musíme bojovať o to, aby sme sa niekam posunuli.
Takže ďakujem... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Ťažko rozprávať po dramatičke, ale skúsim to.
Ja ďakujem pánovi Szalayovi za to, že nám ukázal, ako je strašne dôležité mať nejakú historickú pamäť. Aj keď krajina, v ktorej žijeme, je ústavne celkom mladá, ale už si vybudovala nejaké inštitúcie a tie inštitúcie v nejakom čase dokázali svoju funkčnosť a vznikli z nejakého dôvodu. V nejakom momente tu príde vládna garnitúra, ktorá si povedala, že potrebuje všetko prebudovať, lebo sa im môže stať, že znova ich niekto nezvolí a že stratia svoje pozície a že budú beztrestní, a tým pádom sa snažia si zmeniť všetky pravidlá tak, aby to bolo zložitejšie ich zhodiť, odvolať, alebo už nezvoliť. A to je presne, preto existujú nezávislé inštitúcie, aby jedna moc nemohla zmeniť, nieže len odbočku urobiť, ale nejaký ako kebyže buď kurz, alebo dokonca, nazvem to tak, že zmeniť šport. My v tomto legislatívnom období sa pravdepodobne budeme snažiť bojovať o to, aby sme si zachovali nielenže demokratický charakter nášho štátu, ale minimálne dvadsať rokov budované inštitúcie, ktoré dokázali už svoju váhu, vplyv a dôležitosť. A každý zásah do nezávislosti napr. regulačných inštitúcií je vlastne zásahom do celej skladačky našej spoločnosti a na toto by sme si mali dávať pozor, lebo sa to stane pravidlom a už sa z toho nedostaneme. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Ja ako som počúvala pána poslanca Szalaya, tak ma v súvislosti s týmito skrátenými legislatívnymi konaniami, ktorým tu čelíme, napadla taká metafora z oblasti zdravotného poistenia, nie je tu kolega Dvořák, tak si to môžem dovoliť, že nám tu vláda predkladá vlastne tie skrátené legislatívne konania úplne bez akýchkoľvek dôvodov a ono je to trocha ako keby si niekto sa snažil nechať si preplatiť plastickú operáciu nosa alebo manuálnu lymfodrenáž v zdravotnej poisťovni ako život zachraňujúcu procedúru. Ono niekedy asi sú také zriedkavé prípady, kedy to môže byť pravda, ale zvyčajne je to iba evidentný podvod, ktorého cieľom je vlastne nezaslúžený benefit jednotlivca, ktorý necháme zaplatiť všetkých ostatných. A presne to robí Robert Fico, akurát platíme mu za to právnym štátom.
A možno by som upozornila ešte na jednu vec, pretože poznáte asi takú tú bájku o tom chlapcovi, čo stále kričal, že ide vlk, a keď ten vlk nakoniec naozaj prišiel, tak ho nikto nezachránil. A ja teraz nehovorím o ministrovi Tarabovi. A ja sa pýtam, že keď si vláda toto presadí v tých skrátených legislatívnych konaniach, budeme im ešte niekedy veriť akýkoľvek dobrý úmysel, keď naozaj budú potrebovať skrátené legislatívne konanie. Nie, nebudeme a dôvera v spoločnosti klesne tak nízko, že ju už nikto odtiaľ vlastne nevytiahne. Takže ja by som navrhovala, že nechajme vlkov v lese, nechajme kompetencie na príslušných inštitúciách, a hlavne nechajme právny štát na Slovensku.
Ďakujem. (Potlesk.)