Videokanál klubu

Áno, ja reagujem na to, že čo je niečo evidentne nezákonné, to má byť nezákonné. Ja som hovoril o zákonných možnostiach spolupracovať s obvineným, lebo iba to je zákonné. Ak sú dôkazy, že takéto niečo sa robilo, tak sa to má vyriešiť individuálne a ukončiť ten proces. Toho, kto takto postupoval, disciplinárne ho personálne vyriešiť a vybavené. A nie rušiť celý systém, ktorý systém je efektívny. To, že všade existujú nejaké čierne muchy, nejaké, nejaké vady, to existujú vždy. Treba ich odstrániť veľmi rýchlo a nie meniť úplne celý systém, ktorý som sa snažil tu vykresliť, že len tak sa dá dopracovať k tým, fakt tým najzávažnejším organizátorom najzávažnejšej trestnej činnosti. (Potlesk.)

Áno, je to nepríjemné, byť v tej väzbe, je, ale ten policajt za ním príde, navrhne mu to ešte raz, pri procesnom úkone mu to zase navrhne. Tak toto je to nezákonné donútenie, že ho stále ako kebyže núti, nahovára ho na to? A to je robota policajta. Robota obhajoby je, vlastne toto by malo byť obhajoba, navrhnúť tomu klientovi, že ak sa chce z toho nejak vymotať, tak možno by bolo lepšie, keby že sa priznáš, usvedčíš niekoho a máš nižší trest. Lenže u nás je to presne opačne vo veľa prípadoch. Obhajca... (K rečníkovi pristúpila jedna z poslankýň a krátko sa s ním rozprávala.) Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Páni kolegovia, prosím, nekomunikujte počas prejavu. Je to v rozpore s rokovacím poriadkom. Nech sa páči, pán Spišiak, pokračujte.

Spišiak, Jaroslav, poslanec NR SR
Čo sa stalo? Jaj.
Ten obhajca sa snaží toho obvineného, svojho klienta, koľkokrát aj presviedčať, že aby sa nepriznal, že nejak to vyriešime, obhájime, neni to až také ťažké. A potom tento obvinený sa snaží, keď je presvedčený, že chce byť ten spolupracujúci, a vidí, že ten jeho obhajca mu v tom ako keby právne bráni, tak zmení obhajcu. Advokátska komora toto vyhodnotila ako donucovanie, nejak silené nútenie. No dobre.
Ešte jeden aspekt je, ktorý je zapracovaný v tej novele, v tej novele. Pri podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúcemu obvinenému sa hovorí, úvod, sa hovorí: Ak stíhanie toho, proti komu svedčí, je spolo... je v záujme spoločnosti preukázateľne, jednoznačné a preukázateľné. Doteraz tieto dve slová tam nie sú. Stačí len ten vyšší spoločenský záujem. A oproti stíhaniu toho kajúcnika spoločensky menej nebez... ak je to menej nebezpečné, ako záujem spoločnosti stíhať kajúcnika, v záujme spoločnosti a poškodeného. Počúvajte ma, prosím vás, však tu srdce vyložím, aby som vám to vysvetlil, a poškodeného... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Poprosím o pokoj v rokovacej sále, aby mohol pán poslanec hovoriť plynule.
Nech sa páči, pán Spišiak, pokračujte.

Spišiak, Jaroslav, poslanec NR SR
Prvýkrát čo v celej novele je niečo v prospech poškodeného. Väčšinou je to v jeho neprospech, lebo zníženie trestu, všetko to je v neprospech poškodených. Tu je jediné jedno slovo, že záujem poškodeného a spoločnosti musí byť nižší, ako záujem spoločnosti stíhať toho, koho ten kajúcnik svedčí. Čiže tu záujem toho poškodeného postavili na roveň záujmu celej spoločnosti, celej spoločnosti. Napríklad, poviem vám môj konkrétny prípad. Mňa krivo obvinili nejakí mafiáni, potom po desiatich rokoch horko-ťažko to bolo objasnené v rámci zločineckej skupiny šátorovci a boli stíhaní za trestný čin krivého obvinenia mojej osoby, čiže ja som tam bol poškodený. A jeden z nich, čo na mňa to krivé obvinenie dal, sa mal stať tým kajúcnikom. A podľa novely by som ja mal dať súhlas, že súhlasím s tým, aby tento bol kajúcnik. Ak by som ten súhlas nedal, že ja trvám na tom, tento človek nemôže byť kajúcnik, lebo je to v rozpore s mojím záujmom ako poškodeného.
Poviem iný príklad, aby ste vedeli nejaký iný príklad. Počúvajte ma, prosím vás. Štátny úradník je obvinený, že vypaľoval nejakého podnikateľa, pol mili... milión zobral od neho. Je obvinený, rozmýšľa, že hádam by sa mohol stať kajúcnikom. Prizná sa a svedčí povedzme o riaditeľovi SIS, že dvadsaťtisíc. No a teraz, čo je vyšší, ten jednoznačný a preukázateľný záujem? Pol milióna, to je preuká... pol milióna – dvadsaťtisíc, to je neporovnateľne. Však ja som zobral pol milióna či milión a idem usvedčiť niekoho, kto zobral dvadsaťtisíc? Lenže, spoloče... neviem, kto to potom určí, čo je spoločensky teda významnejšie, či stíhať riaditeľa SIS, alebo štátneho úradníka, hoc je tam nepomer tých škôd alebo hodnôt. Toto, toto podľa nového má rozhodnúť súd, sudca, on má rozhodnúť či to pozastaví, alebo nepo... prokurátor to môže navrhnúť. Podľa terajšej právnej úpravy to môže urobiť prokurátor, podľa terajšej. Rozhodnúť, že čo je tá spoločenská nebezpečnosť väčšia alebo menšia.
Podľa mňa prokuratúra je na to, aby kontrolovala zákonnosť, správnosť postupu vyšetrovacích alebo v predprípravnom konaní. Súd, súd môže rozhodovať potom o vine alebo fakt o zásahoch do základných ľudských práv a slobôd, ako napríklad pri uvalení väzby, domovej prehliadke, odpočúvaní. Ale o tom, že čo je spoločensky významnejšie, či stíhať vysokopostaveného nejakého človeka na úkor menej postaveného, hoc s vyšším úplatkom, to má rozhodnúť podľa mňa prokurátor, lebo do budúcna, polícia je ten, ešte to stihnem povedať, polícia je ten útvar, ktorý tu slúži na boj proti organizovanej alebo akejkoľvek kriminalite, polícia. Proti nim sú zločinci, páchatelia trestnej činnosti. Boj, to je boj. Pravidlá tohto boja, pravidlá tohto boja určuje trestná politika, Trestný zákon, čo je trestný čin a ako postupovať, ak je preukázaný. To sú pravidlá tohto boja.
Prokuratúra má dozrieť na to, aby ten boj zo strany polície bol v zmysle toho, v zmysle tých pravidiel. Tí zločinci nikdy nepoužívajú pravidlá, sem-tam, nikdy viac-menej, im je to jedno. Preto, aby to mohlo byť vyvážené, tá polícia potrebuje mať právne nástroje, aby mala vyvážený ten boj. Jeden z takýchto nástrojov je spolupracujúci obvinený. Bez tohto nástroja sa tam nikdy nedostane. Oni sú za hranou zákona a my sme na strane zákona. Jednoducho niekedy tam musí polícia prejsť. Záleží to na spoločnosti, spoločnosti ako celej, do akej miery je schopná vzdať sa určitých svojich práv v záujme tom, aby tá polícia mohla proti tým najzávažnejším zločincom, tým organizátorom toho celého efektívne bojovať. Spoločnosť potom, tá spoločnosť volí politiku a tá politika by mala byť taká, aby to vyvážene garant...
Čiže prokurátor má garantovať zákonnosť postupu. A keď prokurátor zváži, že tento postup je korektný, lebo potom ešte z ďalšieho postupu, ďalším vyšetrovaním možme sa dopracovať ešte k iným, k ešte závažnejším trestným činnostiam, vidí tú korektnosť, spoločenskú nebezpečnosť významnejšiu. Sudca to nemusí vedieť pri tom jednom rozhodovaní o tom jednom kajúcnikovi, lebo v tom momente možno naozaj tá spoločenská nebezpečnosť kajúcnika je väčšia jak toho, proti komu svedčí. Lenže keď tento bude obvinený vďaka tejto výpovedi, tak sa polícia môže dopracovať k ďalším nejakým skutočnostiam, o ktorých možno dovtedy nemá vedomosť. Preto tento postup všade na svete je akceptovaný.
Nehovorím, že by sa nedal nejakým spôsobom tak napísať, aby nemohlo dôjsť k prípadnému zneužitiu. Áno, tie zoznamy, aby sudca, sudca mohol vedieť pri rozhodovaní, dôležité je vlastne toto, aby ten prokurátor a ten obhajca každý obhájil svoju pravdu pred súdom. Obhajca tvrdí, že ten kajúcnik preto svedčí, lebo je to kúpené, lebo je, lebo dostal oveľa väčšie benefity, jak by si zaslúžil, prokurátor tvrdí, že nie. Ja mu verím, napriek tomu všetkému podľa mňa hovorí pravdu. Tu sú iné dôkazy, kvôli ktorým to ešte fakt môže byť pravda. A je teraz na tom sudcovi, ako, či uverí, alebo neuverí. To je na ňom. Ale keď sa nejak preukáže niečo iné, tak tomu sudcovi zoberú to právo, lebo ten dôkaz nebude môcť použiť, nebude ho môcť použiť.
A ešte niečo chcem povedať, kým mám čas. Argumentuje sa, že Imrecze dostal malý trest. Iný kajúcnik ešte menší trest, hoc tu rozkradli milióny, ja neviem čo všetko. Dostal v zmysle zákona, v zmysle toho, že pomohol alebo usvedčil, súdy to v niektorých prípadoch uznali, asi vo všetkých, kde to prebehlo, a odsúdili. Na druhej strane v tejto novele sa predkladajú nové trestné sadzby, nové premlčacie lehoty, nové úrovne spoločenskej nebezpečnosti. Pre ten istý čin, čo ten kajúcnik teraz dostane za to, že niekoho významnejšieho usvedčil, je väčší, ako keby mu hrozil teraz bez toho usvedčenia. Čiže v čom je rozdiel? Rozdiel je v tej pokute, že si svedčil. Iba kvôli tomu, to je ten rozdiel, že v podstate to, že sa rozhodol. Dobre, sú to kriví ľudia, páchali trestnú činnosť, niečo sa podarilo preukázať, oni sa priznali, usvedčili a je na tých súdoch, aby uznali, ak sa to tam dostane. Lenže ak sa nedostane, nedostať sa to môže tak, že teraz podľa novej právnej úpravy, ktorá, ak bude schválená, tak bude účinná a podľa nej sa bude postupovať po novom k tým spolupracujúcim osobám, po novom skúmať tie spoločenské hladiny úrovne nebezpečnosti, zákonnosť ich postupu, nezákonnosť, primeranosť, neprimeranosť. A okrem toho tá spolupracujúca osoba zistí, že ak sa teraz priznám, vlastne už sa priznal, ale ak poviem, že som bol nejak nútený, tak možnože sa to dá vyhodnotiť ako nezákonné nútenie podľa tohto zákona a potom jeho svedecká výpoveď nebude môcť byť použitá, hoc bola získaná ešte v tomto čase zákonne. Podotýkam, zákonne to bolo.
Čiže tu je polemika o tom, že či tie znížené hladiny trestov a premlčacej lehoty spôsobia, že niektorí ľudia nebudú stíhaní, lebo to buď nebol trestný čin, alebo je premlčaný, ale stále je tam to, to, že možnože to aj urobil, tie otázky. Lenže keď sa to spraví takto, že sa zrušia tie výpovede, nebudú môcť byť použité, tak budú zbavení vyše obvinení preto, že sa skutok nestal. Alebo keď sa stal, tak ako nevinný, nevinný.
Nikomu, ja nikomu neželám, aby bol neprávom odsúdený. Ja som vždy zastával názor aj v policajtoch, že radšej nech je jeden alebo aj desať, som si hovoril, neodstíhateľných zločincov ako jeden nevinný. No lebo mne sa veľakrát stalo, ja som bol strašne veľakrát aj obvinený, aj súdený, vždy som sa z toho vymotal, lebo, lebo nevinný musí mať práva, musí mať práva, aby sa obhajoval, musí byť demokracia, musí byť všetko zabezpečené tak, aby tá rovnováha bola. Lenže táto novela je napísaná nie z pozície štátu, ktorý má chrániť a pomáhať polícii efektívne postupovať, toto je napísané z pozície obhajoby, obhajoby. A tá váha je vychýlená alebo bude teda. (Reakcie z pléna.) Čo? Skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja len krátko k tomu úvodu, teda bolo zjavné, že pána predsedu parlamentu vyrušilo tá informácia o tom, že teda sa tu rozhodol a obmedzil rozpravu. A možno to je naozaj teda tak, že nerozhodol on, rozhodol Robert Fico a on to len vykonal.

Ja len v krátkosti. Ďakujem ti veľmi, Tamara, že neustále neúnavne upozorňuješ na problém tohto, tejto novely, ktorý práve spočíva v tých nízkych a naozaj už skôr povzbudzujúcich ako odstrašujúcich trestoch pre environmentálne trestné činy. Minister Susko avizoval, že teda budú nejaké novely predkladať, zatiaľ sme ich nevideli, ani o nich bližšie nič nepovedal, tak ja som naozaj veľmi zvedavá, že či teda minister zváži a možno upraví tú novelu tak, aby tie tresty boli nieže povzbudzujúce, ale skôr odradzujúce a aby to teda malo dopad aj na potenciálnych pytliakov z radov možno teda niektorých koaličných poslancov, pretože životné prostredie tu naozaj máme len jedno, tých chránených živočíchov je pár desiatok a určite by sme boli veľmi radi, keby ten počet lesov za našich životov stúpal a nie klesal.
Ďakujem ti ešte raz.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán Galko, ďakujem veľmi pekne, že si to tak dobre rozobral, tiež som to plánoval spraviť vo svojom vystúpení v rozprave, aj to spravím, lebo je dôležité vracať sa do týchto časov, temných časov štátnej informatizácie a kto čo robil v tých časoch. A ja by som to povedal, že najhoršie na tom je, že ak by ste boli, pán Pellegrini, nevinný, tak... výborne, tak ak ste, viete, teraz ja poviem, že ste vinný, vy poviete, že ste nevinný. A najhoršie na týchto zmenách je to, že sa to už nikdy nedozvieme, ak prejdú, pretože ten skutok sa mal stať v roku 2014, musel sa stať niekedy na kon... najneskôr do leta 2014, pretože vtedy, odvtedy ste už neboli štátnym tajomníkom, čiže najneskôr do leta 2014, najhoršie na tom je, že dnes je to tvrdenie proti tvrdeniu, ale keď prejdú tieto zmeny, ktoré tu navrhujete, tak sa to už verejnosť nikdy nedozvie, či to tak bolo, alebo nebolo. To je podľa mňa tá najhoršia vec, ktorú spôsobia tieto veci. Dobre vidíme, akú traumu spôsobili Mečiarove amnestie, ktoré sú dodnes nevyšetriteľné. A toto ide, toto isté idete spraviť, ste v obrovskom konflikte záujmov, nehnevajte sa na mňa, ste v obrovskom konflikte záujmov. Nech to je kľudne aj nepravdivá výpoveď spolupracujúceho obvineného, ak je nepravdivá, tak sa to preukáže. Ale keď schválite tieto zmeny, tak sa to už nikdy nedozvieme, či ste ten úplatok zobrali, alebo nezobrali, a preto ste v obrovskom konflikte záujmov.
Ďakujem pekne.

Posledná vec, ktorej sa dotknem, je, sú trestné sadzby a premlčacie doby. Naozaj v právnom štáte musí existovať nejaká právna, nejaká právna istota, čiže premlčacie doby majú svoje miesto v trestnej politike štátu, ale to, čo, to, čo navrhuje v tejto novele vláda, je naozaj niečo bezprecedentné. Znižovať premlčacie doby z dvadsať na tri roky je šialené. Pokiaľ ide o trestné sadzby a ich takzvanú štandardizáciu alebo prispôsobenie pomerom v krajinách, v iných krajinách Európskej únie, jednoducho je nepravdivé.
Poviem príklad. V Nemecku pred dvomi-tromi rokmi si urobili analýzu, na základe dát zistili, že im, že im strmo stúpa počet korupčných trestných činov, to znamená, že bolo aj viac ľudí vo väzeniach za korupciu, to je tiež jeden z argumentov vlády, že, že je príliš veľa ľudí za korupciu vo väzení, čo, mimochodom, nie je pravda, ale, ale čo chcem povedať, v Nemecku si nepovedali, že tak znížime trestné sadzby, lebo bujnie nám korupcia, tak znížime trestné sadzby, aby sme nemali plné väznice. V Nemecku si povedali, že potrebujeme zvýšiť trestné sadzby, pretože je potrebné odstrašiť tých páchateľov alebo potenciálnych páchateľov, aby, aby nekorumpovali.
Táto vláda zvolila úplne opačný prístup a ja to považujem za absurdné. Čo považujem za absurdné, je, že skrátené legislatívne konanie bolo nezákonné, jednoducho dôvody naň neboli, ale to, čo, to, čo predviedla táto koalícia včera, keď skrátila túto diskusiu na dvadsať hodín, to je niečo neslýchané. A ja som presvedčený, že robíte jednu chybu za druhou, jednu chybu za druhou. A všetko, všetky tieto chyby budú dôvodom pre zrušenie tejto úpravy, týchto zmien Ústavným súdom. Verím, že sa tak stane, verím, že sa tak stane.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, vážené kolegyne, to, čo sa tu deje, čo sa deje v tomto parlamente, je bezprecedentné. Dnes prejednávame tretí týždeň promafiánsky balíček, ide o zmenu Trestného zákona s prílepkom zmeny Trestného poriadku a zmeny zákona o prokuratúre. Ide sa zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, zásadným spôsobom znižovať trestné sadzby, skracovať premlčacie lehoty častokrát z 20 rokov na tri roky. Ide sa zlikvidovať systém spolupracujúcich obvinených, takzvaných kajúcnikov, bez ktorého sa nedajú postihovať tie najzávažnejšie formy kriminality.
Navyše vláda, predkladatelia, koaliční poslanci nediskutujú, neargumentujú napriek tomu, že dôvodová správa k tomuto balíčku je veľmi, je veľmi jednoduchá, používa falošné argumenty, používa, používa argumenty, ktoré, ktorým nepredchádzala žiadna analýza, nie sú tam žiadne dáta a je naozaj, je naozaj ťažké uveriť dobrým úmyslom vlády zmeniť trestnú politiku tak, aby fungovala lepšie ako doteraz.
Počas celonočného rokovania, ku ktorému nás donútili včera, vystúpili pán poslanec Gašpar a minister spravodlivosti Susko a ja by som sa chcel venovať vo svojej rozprave aj reakcii na, na, na ich vystúpenia. Pán Gašpar strávil hodinu a pol vysvetľovaním toho, čo sa nachádza v dvadsiatich šiestich nálezoch Ústavného súdu, ktorými operoval posledné dva mesiace, a hovoril o zásadnom porušovaní ľudských práv zo strany Úradu špeciálnej prokuratúry. Bolo to síce o tretej nadránom, ale sedeli sme tu aj s kolegami, s kolegyňami, rátali sme, koľko z tých dvadsiatich šiestich nálezov sa týka priamo Úradu špeciálnej prokuratúry, kedy špeciálny prokurátor alebo jeho kolegovia zásadným spôsobom porušovali ľudské práva a takým spôsobom, ktorý by mal dopad na celé trestné konanie, alebo že by nebodaj boli usvedčení z toho, že fabulovali dôkazy. Ani jedno, ani jedno zásadné porušenie ľudských práv pán Gašpar neuviedol. Boli tam dva nálezy, ktoré sa týkali činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry. Išlo o porušenia napríklad, keď nebol, nebolo umožnené, aby, aby obvinený vo väzbe sa mohol stretnúť s notárom a urobiť úkony pred, pred notárom a v druhom prípade to boli prieťahy, kedy sa malo konať rýchlejšie, ale nestalo sa tak. Obidva tieto prípady, zdôrazňujem, nemali vplyv na ústavnosť týchto trestných konaní a boli iba dva z dvadsiatich šiestich. My sme tu strávili hodinu a pol počúvaním o tom, o nálezoch, ktoré hovorili o chybách, pochybeniach Najvyššieho súdu, krajského súdu, krajskej, Generálnej prokuratúry a ďalších orgánov. To bolo absolútne irelevantné. A naozaj každý, kto si to vypočuje, kto sa o to zaujíma, nech si to vypočuje a môže rátať.
Takisto tento argument považujem za vyvrátený, jednoducho nie je pravda, že Úrad špeciálnej prokuratúry za posledné tri roky zásadným spôsobom, že by zásadným spôsobom porušoval ľudské práva. Čiže, a to je ten zásadný argument, o ktorom sa tu točí nielen, nielen v rámci tejto, tejto rozpravy, ale aj na tlačovkách SMER-u počas predvolebnej kampane aj predtým. Všetko to bolo klamstvo.
No a potom pán Gašpar pokračoval v tom móde tlačoviek SMER-u za posledné dva-tri roky, kedy čítal nedôveryhodné prepisy odposluchov aj nezákonných. Mimochodom, to je tiež súčasťou tejto novely, že aj nezákonné dôkazy, ktoré sú v prospech obvineného alebo obžalovaného, tak môžu byť použité na súde, ale už nie, ak sú v neprospech. To je niečo, čo je v absolútnom rozpore s princípmi právneho štátu. Ono je to nebezpečné, aj keby to platilo pre obe strany, ale ak to má platiť iba pre jednu stranu, tak to jednoducho nemá nič spoločné so spravodlivosťou. O tieto, tieto prepisy, tieto, týchto nahrávok, vieme, že boli manipulované pred tým, ako sa dostávali, dostávali na tlačovky SMER-u, povedal, povedala to autorita, ktorá asi, asi lepšia, lepšia autorita na posudzovanie nahrávok na Slovensku nie je, bol to kriminologický ústav, čiže toto je, to sú veci, ktoré, ktoré takisto sa používajú ako dymová clona, ako falošný argument na to, aby bola vykonaná pomsta na Úrade špeciálnej prokuratúry, ktorá mala rozviazané ruky, aby mohla dozorovať kauzy nezávisle, bez politických vplyvov a iných vplyvov.
Pokiaľ ide o vyjadrenia ministra spravodlivosti Borisa Suska, ktorý argumentoval, že prokuratúra a orgány činné v trestnom konaní majú zadovážiť vždy aj dôkazy aj v prospech obvinených v rámci prípravného konania. Je síce pravda, že zákon, zákon im káže byť objektívny a pokiaľ sa dostanú k takýmto, takýmto dôkazom, ktoré svedčia o nevine, tak ich má, majú predložiť, majú ich zarátať, a to sa, to sa aj deje. Na druhej strane oni nie sú povinní vyhľadávať dôkazy. Veď si to predstavme, bude prokurátor chodiť a hľadať obvinenému alibi, či bol s niekým práve v čase, keď sa, keď sa trestný čin udial, to je absolútny nezmysel. Jednoducho prokuratúra, polícia boli zriadené na to, aby stíhali trestnú činnosť, aby nás chránili pred kriminálnikmi, zločincami, mafiánmi, to je ich úloha. A samozrejme, potom sú tu súdy, ktoré zvážia argumenty, dôkazy predložené orgánmi činnými v trestnom konaní a následne aj obhajobou a nezávisle, nestranne rozhodnú o tom, o vine a nevine.
Takisto to chcem spomenúť, že je veľmi nebezpečné niekoho, alebo navodzovať dojem, že niekto je, niekto je zodpovedný za úmrtia, pokiaľ na to neexistujú dôkazy. Pán minister spravodlivosti naznačoval, že príslušníci NAKA alebo úrad, alebo, alebo prokurátori špeciálnej prokuratúry sú zodpovední za takéto úmrtia. Všetko sú to veľmi smutné prípady, tragické, ale zároveň napríklad v jednom prípade pána Lučanského bolo niekoľko vyšetrovaní, aj ministerské, aj Generálnej prokuratúry, a bolo potvrdené, že šlo o samovraždu. A naozaj minister spravodlivosti sa nesmie takýmto spôsobom znížiť a hovoriť o tom alebo navodzovať dojem, že niekto je zodpovedný za úmrtie, pokiaľ na to nemá žiadne dôkazy. Už tobôž nie, ak dve vyšetrovania oficiálne ukázali, že nemajú za toto zodpovednosť.
Takisto pánovi ministrovi vadí, že Úrad špeciálnej prokuratúry nemá nad sebou kontrolu v rámci prípravného konania. Tak máme nastavený systém, tak máme nastavený systém, že prokurátor je pán trestného konania. Ten dozoruje to, čo robí polícia, to, čo robia vyšetrovatelia, ale následne sú tam aj, aj, aj určité úkony, ktoré musí schváliť súd, čiže takisto to nie je pravda, že tam nie je kontrola, napríklad o väzbe musí rozhodovať súd aj o určitých invazívnejších úkonoch musí, musia byť schvaľované súdom, či už sú to napríklad odposluchy alebo sledovanie a tak ďalej. Čiže nie, nie je to pravda, čo hovorí pán Susko. Navyše prokuratúra, Generálna prokuratúra, krajské prokuratúry, okresné prokuratúry takisto nemajú ďalšiu kontrolu. Ale pánovi Suskovi vadí, že špeciálna prokuratúra nemá ešte nejakú špeciálnu kontrolu, ale keď generálny prokurátor dáva trišesťtrojky bez kontroly, to mu nevadí.
Pokiaľ ide o restoratívnu justíciu, dnes vystúpil pán minister takisto a pohoršoval sa nad tým, že niektorý kolega zosmiešňoval tú, tú snahu alebo teda ten, ten cieľ alebo, alebo deklarovaný úmysel. No ale pán minister s tým začal ako prvý, s tým, s tým srandovaním, pretože, pretože navrhnúť, že budeme znižovať sadzby, aby sme vyprázdnili väznice, lebo budeme, budeme praktizovať restoratívnu justíciu, a urobiť to v skrátenom legislatívnom konaní bez prípravy, bez investícií, to naozaj môže byť len vtip, ale to veľmi zlý vtip. Pretože ja sa s ministrom spravodlivosti zhodnem na jednej veci, že máme obrovský problém s recidívou, je to 50 % ľudí, ktorí podstúpia trest odňatia slobody, sa do väznice vráti. Ale je to kvôli tomu, že akonáhle vyjdú z tej väznice, tak nemajú žiadny podporný systém, respektíve je tam, je tam probačný dohľad, ale ten krváca a jednoducho neplní tú funkciu. Hovorí nám o tom aj to číslo, tých 50 %. A hovorí nám to, hovorí nám to aj, aj rôzne analýzy a aj, aj iné dáta, ktoré máme. Lenže ak chceme mať restoratívnu justíciu, využívať tento systém, najskôr ho musíme vybudovať. Potrebujeme probačných úradníkov.
V Karasovej novele v dôvodovej správe bolo uvedené, že je potrebné navýšiť o dvesto, o dvesto týchto úradníkov. Potrebujeme sociálnych pracovníkov, psychológov, celé resocializačné programy, ktoré musia byť otestované v pilotných programoch. Musia byť iné elektronické nástroje a monitorovania a podobne zabezpečené, to si treba obstarať napríklad aj, aj náramky, teda ktoré sa používajú pri domácom väzení, ktoré teda tiež chce presadiť táto vláda vo, v, vo zvýšenej alebo veľkej miere trest domáceho väzenia. Máme ich 950, z toho 750 je pred koncom životnosti. Minister Borec pre ôsmimi až desiatimi rokmi, keď ich obstarával, trvalo to, trvalo to asi dva alebo tri roky. Jednoducho my nie sme pripravení na systém restoratívnej justície a to značí, že táto vláda používa aj tento argument falošne. Jednoducho oni, nejde im o restoratívnu justíciu. Je im to úplne jedno, je im to úplne jedno.
Posledná vec, ktorej sa dotknem, je, sú trestné sadzby a premlčacie doby. Naozaj v právnom štáte musí existovať nejaká právna, nejaká právna istota, čiže premlčacie doby majú svoje miesto v trestnej politike štátu, ale to, čo, to, čo navrhuje v tejto novele vláda, je naozaj niečo bezprecedentné. Znižovať premlčacie doby z dvadsať na tri roky je šialené. Pokiaľ ide o trestné sadzby a ich takzvanú štandardizáciu alebo prispôsobenie pomerom v krajinách, v iných krajinách Európskej únie, jednoducho je nepravdivé.
Poviem príklad. V Nemecku pred dvomi-tromi rokmi si urobili analýzu, na základe dát zistili, že im, že im strmo stúpa počet korupčných trestných činov, to znamená, že bolo aj viac ľudí vo väzeniach za korupciu, to je tiež jeden z argumentov vlády, že, že je príliš veľa ľudí za korupciu vo väzení, čo, mimochodom, nie je pravda, ale, ale čo chcem povedať, v Nemecku si nepovedali, že tak znížime trestné sadzby, lebo bujnie nám korupcia, tak znížime trestné sadzby, aby sme nemali plné väznice. V Nemecku si povedali, že potrebujeme zvýšiť trestné sadzby, pretože je potrebné odstrašiť tých páchateľov alebo potenciálnych páchateľov, aby, aby nekorumpovali.
Táto vláda zvolila úplne opačný prístup a ja to považujem za absurdné. Čo považujem za absurdné, je, že skrátené legislatívne konanie bolo nezákonné, jednoducho dôvody naň neboli, ale to, čo, to, čo predviedla táto koalícia včera, keď skrátila túto diskusiu na dvadsať hodín, to je niečo neslýchané. A ja som presvedčený, že robíte jednu chybu za druhou, jednu chybu za druhou. A všetko, všetky tieto chyby budú dôvodom pre zrušenie tejto úpravy, týchto zmien Ústavným súdom. Verím, že sa tak stane, verím, že sa tak stane.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem vám veľmi pekne za všetky reakcie, ja by som nadviazala len na pána poslanca Hargaša k tej politickej kultúre. Áno, aj mňa to mimoriadne mrzí, kam sme sa to dostali, ako som uvádzala v úvode môjho príspevku, že som tu jeden deň nebola a sledovala som to na diaľku a to teda bola zaujímavá podívaná.
A opakujem, že v skrátenom legislatívnom konaní v tej rozprave sme sa naozaj bavili o dôvodoch skráteného legislatívneho konania. Tu máme návrh novely zákona, ktorá má 67 strán, 300 novelizačných bodov, a my máme o tom diskutovať tuto pár hodín, pár hodín a to napriek tomu, že tu neprebehlo riadne medzirezortné pripomienkové konanie, čiže ani tá diskusia neprebehla a ani tu ju nemôžeme my mať, tú vecnú diskusiu, ktorá je naozaj potrebná. Obzvlášť v tom kontexte, že aj pán predseda parlamentu avizoval, že budú predkladané nejaké zmeny tejto novely Trestného zákona. A nemali by sme teraz v tomto prvom čítaní poukázať na všetky nedostatky, vecne si to tu vydiskutovať, aby tie zmeny mohli byť primerané a adekvátne, aby naozaj viedli k tomu najlepšiemu výsledku, ktorý tu môžeme v legislatívnom procese dosiahnuť? Lebo ja si to tak predstavujem, že tak to má fungovať. Ale zjavne takú predstavu tu nemajú všetci.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa Plaváková vo svojom príspevku hovorila aj o tom aké, aké rôzne zmeny v nejakých 15 zákonoch, ktoré sú súčasťou tohto návrhu, sú obsiahnuté a o ktorých rokujeme a spomenula aj rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Ja som sa v predchádzajúcej faktickej poznámke pýtala pána ministra, či je pravda, že Európskej komisii boli doručené dva materiály, ktoré sa týkali Úradu špeciálnej prokuratúry. Jeden materiál s týmto úradom rátal a druhý, ktorý bol doručený neskôr, už hovoril o rušení Úradu špeciálnej prokuratúry. Pán minister to poprel. Ja som čítala ten článok, ten rozhovor s pánom Novockým ďalej a on hovorí toto: Redaktor: "Vláda nakoniec rozhodla inak a navrhla priame zrušenie ÚŠP. Vopred s vami o tom nikto nehovoril?" a pán Novocký hovorí: "Vopred to s nami nikto nekonzultoval. O pláne predložiť takúto novelu som sa dozvedel až z komunikácie s Európskou komisiou, keďže ma požiadali o analýzu dosahov tohto návrhu vo vzťahu k činnosti Európskej prokuratúry. No nečakáte, že pokiaľ v piatok dostanete na posúdenie jeden text ako vládny návrh, že v utorok už nebude platiť."
Čiže mňa zaujíma otázka a položím ju jednoduchšie, či je pravdou, že boli Európskej komisii zaslané dve verzie návrhu. Jeden s vylepšeniami pre ÚŠP a druhý bez ÚŠP. A ak to je tak, čo bolo príčinou tejto zmeny, to naozaj chcem vedieť, a v takom krátkom čase.

Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, ja som tu teda jeden deň nebola, sledovala som na diaľku dianie v parlamente a nestíhala som sa ani teda čudovať, ako sa to tu zvrhlo. Matador slovenskej politiky, etalón nedemokratických postupov oslobodzovania svojich ľudí protizákonnými amnestiami Vladimír Mečiar môže ticho závidieť. To, čo tu za posledné dni, páni a dámy z koalície, predvádzate, nemá nič spoločné so štandardnou politickou kultúrou, ktorú nám sľuboval dnes už prezidentský kandidát Peter Pellegrini. Nová politická kultúra určite nevyzerá tak, že drzo, bez štipky hanby umlčíte opozíciu tak, že obmedzíte výkon poslaneckého mandátu opozičných poslancov a poslankýň, ktorí chcú riadne reprezentovať svojich voličov a voličky, aj tých, ktorí včera stáli na námestiach po celom Slovensku a boli ich desaťtisíce.
Niekedy sa pýtam, koho vlastne reprezentujú koaliční poslanci a poslankyne. Ja si skutočne neviem predstaviť, že nejakého pána dôchodcu v Drietome, ktorý dal hlas napríklad pánovi poslancovi Megovi, skutočne trápi to, či si pán Gašpar pre seba zabezpečí beztrestnosť, a že by súhlasil s tým, aby človek, ktorý mu lúpežne ukradne celomesačný dôchodok, celomesačný dôchodok, pokojne odišiel len s priestupkom. Nechce sa mi tomu veriť, naozaj.
Predseda parlamentu Peter Pellegrini pred pár dňami povedal, že parlament zatiaľ nebude rokovať nonstop, ako navrhol premiér Robert Fico v reakcii na opozičné obštrukcie. Predseda parlamentu Peter Pellegrini pre televíziu JOJ povedal, že je za miernejšie riešenie. Nechá dokončiť rozpravu ku skrátenému legislatívnemu konaniu o novele Trestného zákona a neprerokované návrhy presunie na schôdzu, ktorá sa začína 30. januára. Netrvalo vám ani štyri dni a z prázdnych rečí o miernejšom riešení bolo v stredu podvečer oznámenie hrubého ukončenia akejkoľvek diskusie o skrátenom legislatívnom konaní o novele Trestného zákona, lebo bolo treba vyhovieť Robertovi Ficovi. Aby toho nebolo málo, pán predseda parlamentu tu podľa nôt Roberta Fica oddirigoval aj obmedzenie rozpravy v prvom čítaní. Pritom je to práve prvé čítanie, v ktorom by mala prebiehať vecná diskusia. My sme naozaj v rozprave k skrátenému legislatívnemu konaniu diskutovali o dôvodoch skráteného legislatívneho konania a o tom, že nie sú naplnené zákonné podmienky, nie o vecnom obsahu tejto novely.
Pán Pellegrini mení názory tak rýchlo, ako rýchlo tento týždeň fúkal vietor, a teda fúkal poriadne. Záplava skrátených legislatívnych konaní, nočné rokovania, obmedzenie rozpravy; vraj nová politická kultúra. Túto rozpravu ste obmedzili tak, že na náš klub vyšli štyri hodiny a šestnásť minút. Štyri hodiny na najväčšiu rekodifikáciu Trestného zákona od jeho prijatia v roku 2005. Šesťdesiatsedem strán paragrafového znenia, tristo novelizačných bodov, štyri hodiny. Mám tu desiatky podkladov, o ktorých som chcela v prvom čítaní hovoriť, ale zjavne mi to bolo znemožnené. Zameriam sa teda iba na dve veci, európsky štandard a zopár praktických príkladov.
Jedným z najčastejších argumentov na podporu predkladaných zmien, ktoré z úst predkladateľa Borisa Suska, a ako kolegyňa Števulová trefne poznamenala, duchovného otca predkladanej novely Trestného zákona Tibora Gašpara, ako aj ďalších predstaviteľov vlády počúvame, je, že sa údajne potrebujeme priblížiť európskemu štandardu. Konkrétne pár citátov.
Tibor Gašpar bol v deň vystúpenia pani prezidentky v živom rozhovore RTVS, kde tvrdil, že trestné sadzby sú v podstate harmonizáciou s európskym právom.
Premiér Robert Fico na obhajobu tohto návrhu tvrdil, že chce poľudštiť tresty a priblížiť slovenské právo európskym štandardom. Tiež uviedol, že k zmierneniu trestných sadzieb pristúpili po vzore iných krajín, ako sú Rakúsko, Nemecko.
Tomáš Taraba uviedol, že potrebujeme zmenu Trestného zákona už len z dôvodu, že je absolútne nekompatibilný s tým, čo je štandard v Európskej únii.
Tu by som sa pristavila a venovala pár slov nielen ministrovi Tarabovi, ale aj ministrovi Suskovi, pod ktorého pôsobnosť to spadá. Keď už vás tak trápi kompatibilita slovenského právneho poriadku so štandardom v Európskej únii, tak 22 krajín Európskej únie má právnu úpravu pre páry rovnakého pohlavia. Okrem Slovenska túto právnu úpravu teda nemajú len štyri krajiny: Bulharsko, Rumunsko, Litva a Poľsko, pričom už aj v Poľsku takúto úpravu pripravujú a v Litve je návrh v treťom čítaní. To mi príde ako celkom jasný štandard, s ktorým Slovensko nie je kompatibilné. Dokonca väčšina krajín Európskej únie má prijaté aj manželstvo pre všetky páry. Čiže tento argument o kompatibilite so štandardom v Európskej únii vám vyhovuje len vtedy, keď chcete pomôcť svojim kamošom s ich trestnoprávnymi opletačkami?
A teraz ešte vyjadrenia ministra spravodlivosti Borisa Suska, ktorý návrh za pomoci obvinených právnikov pripravoval a predložil na vládu. Pán minister reagoval, že návrhy na úpravu sadzieb a premlčacích lehôt sa harmonizujú na európsky štandard. Aj dnes to tu uviedol opakovane. Minister zároveň poukázal na potrebu zosúladiť trestné sadzby s ostatnými krajinami Európskej únie tak, aby boli tresty primerané. Tiež uviedol, že zmeny v Trestnom zákone a v Trestnom poriadku budú viesť k zjednoteniu slovenskej súdnej praxe so západnou Európou. A mňa by skutočne zaujímalo, o akom európskom štandard pán minister spravodlivosti neustále rozpráva. Mňa to už nebaví opakovať, ale naozaj to tu vyzývam ministra spravodlivosti opakovane od, prvýkrát som mu to adresovala ešte 8. decembra, čo je teda nejakých, neviem koľko už dní, 49 alebo koľko, ktoré odvtedy uplynuli. A vtedy mi sľuboval teda to porovnanie právnych úprav v Európe, na ktorom si budeme vedieť pozrieť, že či to naozaj sedí teda s tou realitou a s tým, čo navrhujú. Dodnes som sa teda odpovedí nedočkala, ani dnes, keď som ho opätovne k tomu vyzývala. A pritom by som čakala, že taká analýza existuje pred tým, než sa nejaký návrh pripravuje, a že na základe nej sa potom ten návrh aj formuje. A tak teda neviem, že či máme tú analýzu, nemáme, či ju konečne môžeme dostať.
Váš častý argument, že sa ideme prispôsobiť ostatnej Európe, vyvrátila aj pani prezidentka vo svojom prejave, ktorý tu nám adresovala v pléne, keď uviedla: "Možno odkázať aj na rakúsky trestný zákon, ktorý v prípade podplácanie verejných funkcionárov pri úplatku vo výške nad 300-tisíc eur ustanovuje trestnú sadzbu do 15 rokov. Na Slovensku podľa navrhovanej novely by za úplatok verejnému činiteľovi až do výšky 700-tisíc eur hrozili maximálne tri roky odňatia slobody, čo znamená prednostné uloženie podmienečného trestu."
Tak ja neviem, pán minister spravodlivosti, či máte nejaké iné porovnanie právnych úprav, pretože teda zrovna na Rakúsko sa odvolával aj premiér Robert Fico. A tu zrazu máme porovnanie, ktoré nejako nevychádza, navrhujete tri roky s možnosťou podmienečného odkladu trestu oproti pätnástim rokom v Rakúsku. Tak to sa mi nejako nezdá, že sa približujeme, ale skôr vzďaľujeme. Ale možno je to ako s tým vaším vyjadrením v programovom vyhlásení vlády, kde ste tvrdili, že vláda zvýši participáciu verejnosti pri prijímaní zákonov a iných právnych predpisov, a pritom robí pravý opak.
Vy navrhujete možnosť podmienečného odloženia trestu aj v prípade, ak ide o organizovaný zločin. To by ma skutočne zaujímalo, v ktorej krajine Európskej únie je toto možné. Lebo napríklad v susednej Českej republike sa v prípade trestných činov spáchaných v prospech organizovanej zločineckej skupiny, naopak, horná hranica trestnej sadzby zvyšuje o jednu tretinu a zároveň sa ukladá trest v hornej polovici takto stanovenej trestnej sadzby. V Českej republike tiež možno podmienečne odložiť tresty len do troch rokov. V Nemecku sa dá podmienečne trest odložiť len v prípade, ak ide o trest do jedného roka, vo výnimočných prípadoch do dvoch rokov. To znamená, že v prípade sadzby od troch do desať rokov nie je možné uložiť podmienky, podmienku, u nás by to možné bolo až do štyroch rokov v prípade, ak sa podmienečne odloží trest s probačným dohľadom. Podmienečné odloženie trestu má byť podľa novej úpravy využiteľné v zásade, v zásadnom väčšom počte prípadov, ako je tomu v Nemecku, na ktoré sa Robert Fico tiež odvoláva v rámci toho, že sa teda približujeme európskemu štandardu.
Je veľa tém, o ktorých by sme tu mali hovoriť v prvom čítaní, pretože, ako som už uviedla, naozaj v skrátenom legislatívnom konaní v rozprave k nemu sme diskutovali o dôvodoch skráteného legislatívneho konania a nie o obsahu tohto návrhu. Mohli by sme tu diskutovať a mali by sme tu diskutovať o zvyšovaní limitov škôd, skracovaní premlčacích dôb, novej definícii podmienok pre prerušenie plynutia premlčacích lehôt pri opakovanom páchaní trestnej činnosti, zvyšovaní trestných sadzieb, rozširovaní možnosti podmienečného odkladu trestu, vykúpení sa z trestu, o zmenách zásad ukladania trestov, o zmenách ukladania trestu domáceho väzenia, zmenách ukladania peňažného trestu. A to som len pri novele Trestného zákona.
K tomuto návrhu je však prilepených ďalších 15 novelizačných článkov, a to najmä novela Trestného poriadku a v nej zmeny úpravy spolupracujúcich osôb, skrátenie kolúznej väzby, zmeny pri použití dôkazu získaného nezákonným spôsobom, zmena pri podaní obžaloby prokurátorom, rozšírenie dôvodov na odmietnutie obžaloby a jej vrátenie prokurátorovi a ďalšie, no a samozrejme, zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. O týchto dôležitých témach však tu nemáme priestor diskutovať, pretože ste nás oň obrali.
Na záver teda už len pár praktických príkladov, aké budú mať dopady vami navrhované zmeny, ktoré spísal pán Peter Sepeši. Ide o životnú situáciu, teraz máme prvú, predražený nákup majetku ministerstvom.
Zamestnanec ministerstva zodpovedný za hospodárenie ministerstva nakúpi v mene ministerstva 20 osobných automobilov za cenu 30-tisíc eur za jeden automobil, hoci trhová cena jedného automobilu je 15-tisíc eur, čím tak ministerstvu spôsobí celkovú škodu 300-tisíc eur. To sme tu už uvádzali, že to je v podstate suma, ktorú bežný človek zarobí za celý život. Pri dnešnej úprave ide o obzvlášť závažný zločin s trestnou sadzbou desať až pätnásť rokov, pri novej úprave to má byť prečin, šesť mesiacov až tri roky. A premlčanie sa má, premlčacia doba skrátiť z 20 rokov na tri roky. Čiže po troch rokoch akože spoločnosť už nemá záujem na tom, aby bol tento trestný čin potrestaný. Zaujímavé.
Ďalej tu máme špekulatívny prevod štátneho majetku na schránkovú firmu. Páchateľ ako štatutárny orgán štátneho orgánu iniciuje a následne zabezpečí prevod majetku, nehnuteľného majetku vo vlastníctve štátu na podklade zmanipulovaného znaleckého dokazovania za výrazne podhodnotenú kúpnu cenu na schránkovú obchodnú spoločnosť a v dôsledku toho vznikne štátu škoda vo výške 3 mil. eur. Dnešná úprava: obzvlášť závažný zločin, desať až pätnásť rokov. Nová úprava: zločin, tri až osem rokov. Premlčanie: dvadsať rokov podľa súčasnej úpravy, desať rokov podľa novej.
Ďalší príklad, podvodné čerpanie eurofondov. Páchateľ ako konateľ obchodnej spoločnosti predloží za účelom uzavretia zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku s dotknutým štátnym orgánom tomuto sfalšované a nepravdivé listinné podklady, na podklade ktorých je uzavretá zmluva a následne mu ju poskytnu... je mu poskytnutý z prostriedkov EÚ príspevok vo výške 330-tisíc eur, ktorý mu je poukázaný na bankový účet. Opäť je to suma, ktorú teda bežný človek zarobí za celý život. Dnešná úprava: ide o zločin, nová úprava: prečin. Dnešná úprava: sedem až dvanásť rokov, nová úprava: jeden až päť rokov. A premlčanie: dvadsať rokov v dnešnej úprave, nová úprava päť rokov. Čiže opäť, po piatich rokoch už teda spoločnosť nemá záujem na potrestaní tohto činu, podľa slov teda ministra spravodlivosti Borisa Suska.
No a dôvodom, prečo navrhujete zmeny v týchto uvedených prípadoch, aj dokážem porozumieť, asi ich netreba vysvetľovať, ale pri týchto ďalších, ktoré teraz uvediem, tak tam už nejako tým dôvodom fakt nerozumiem. Tak sa na to pozrime.
Podvodný prevod bytu dôchodkyne. Páchateľ podvodným spôsobom pripraví dôchodkyňu o dvojizbový byt v centre Bratislavy v hodnote 325-tisíc eur. Súčasná úprava: zločin, sedem až desať rokov, nová úprava: prečin, šesť mesiacov až tri roky. Premlčanie: dnes dvadsať rokov, po novom tri roky. Čiže po troch rokoch už spoločnosť nemá záujem potrestať podvodné obratie dôchodkyne o jej byt. Tak tomu nerozumiem naozaj.
Ďalší prípad, vykradnutá novostavba. Novostavbu rodinného domu tesne pred dokončením vykradli cez noc dvaja páchatelia, ktorí do domu vnikli tak, že vypáčili balkónové dvere, pričom z domu následne odcudzili kotol, sanitu, radiátory, kuchynské spotrebiče, náradie, prístroje stavebnej firmy v celkovej hodnote 30-tisíc eur. Škoda spôsobená vlámaním je tak 30-tisíc eur. Dnešná úprava: zločin, tri až desať rokov, nová úprava: prečin, do 2 rokov. Premlčanie: dnes 20 rokov, nová úprava tri roky. Tak tu vidíme, ako sa menia v praxi dopady.
Máme tu ešte jeden, posledný príklad, ktorý uvediem, výkupné za unesené dieťa. Ide o vydieračský únos. Páchateľ unesie dieťa a žiada od rodiny výkupné vo výške 300-tisíc eur. Dnešná úprava: 20 až 25 rokov, nová úprava: 10 až 15 rokov, premlčanie: dnes 30, nová úprava 15.
Prečo? Podvodne obrať dôchodkyňu o byt, vykrádačky bytov a domov či vydieračský únos dieťaťa. Vydieračský únos dieťaťa. Prečo znižovanie trestných sadzieb v týchto prípadoch? To fakt vyzerá, ako keby ste namiesto lákania investorov chceli na Slovensko nalákať organizovaný zločin. Opäť veľa otázok, žiadne odpovede a za chvíľu už ani priestor na kladenie tých otázok.
Ďakujem. (Potlesk.)