Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja sa pokúsim byť teda stručnejší, vzhľadom na pokročilejšiu piatkovú hodinu a teda aj pozornosť poslancov a účasť poslancov. Ale chcel by som teda vysvetliť aspoň ten základný princíp, že o čo mi ide.
Tento samotný zákon rieši podmienky tzv. rezidentského štúdia. A aby som vysvetlil, ako prebieha nejaké to základné vzdelávanie lekárov a lekárok, tak oni, samozrejme, po tom, ako dokončia svoju lekársku fakultu, svoje medicínske vzdelávanie na vysokej škole, oni nemôžu hneď samostatne nastúpiť do praxe, prichádza na rad tzv. atestačné štúdium. A potom máme dva typy nejakých tých ciest základných, čo si tí lekári a lekárky vyberajú a buď chcú ísť teda do nemocníc, čo je na Slovensku stále tá väčšinová požiadavka, že chcú ísť pracovať, majú tam nejakú zamestnaneckú istotu a podobne, alebo, a potom je tá druhá cesta, že chcú ísť pracovať do ambulancie. A pôvodne vznikalo rezidentské štúdium na to, aby ľudí, alebo lekárov, lekárky, ktorí sa rozhodnú ísť do ambulancie, do lekárskeho povolania, tak aby im zabezpečilo to atestačné vzdelávanie v nemocniciach, aby mali nejakú, nejakú garanciu praxe, aby, aby sa uľahčil vstup lekárov do toho ambulantného sektora. Teda pôvodne slúžilo samotné rezidentné štúdium na to, aby dostalo čo najviac ľudí do ambulantného sektora.
Ja len spomeniem, že toto je aj zároveň v súlade s tou cestou, ktorou sa uberajú západné krajiny, že sa snažia vymýšľať mechanizmy, ako dostať čím viac lekárov do ambulancií, pretože aby bol nejaký skorší záchyt chorôb, a s tým súvisia aj tieto motivačné nástroje.
Neskôr sa toto rezidenčné štúdium začalo deformovať, pretože tie najzákladnejšie špecializácie, pre ktoré to bolo určené, boli práve pediatri v ambulanciách a potom všeobecní lekári. To sú, to sú lekári, ktorí idú čisto, ktorí už keď teda niekto vie, že chce ísť do ambulancie, tak už teda jasne vie, že v tej nemocnici nebude pôsobiť, ale zároveň je extrémne dôležité, aby poznal teda ten chod nemocnice, akí pacienti prichádzajú. Čiže rezidentské štúdium vzniklo aj na to, aby zabezpečilo primárne na Slovensku tú, ten, tú atestačnú prípravu do tej ambulancie pre pediatrov a všeobecných lekárov, ktorí tam budú pôsobiť. Neskôr sa to začalo tak trošku deformovať a začalo sa tam, začalo sa to používať ako tzv. preplácanie tej atestačnej praxe, lebo ona nie je úplne zadarmo, musia si to tí lekári vybaviť. A začalo sa to používať ako nejaký motivačný mechanizmus, že zaplatím vlastne tú atestačnú prípravu pre tie najviac nedostatkové špecializácie. Začalo sa to rozširovať, rozširovať a ten pôvodný zmysel toho rezidenčného štúdia, by som povedal, že sa až tak trošku oslaboval. No a donedávna bolo povolené aj to, že keď niekto chce teda vykonávať toto rezidentské štúdium, tak keďže ide do ambulancie, tak môže ho zamestnať buď samotná ambulancia, alebo ho môže, alebo ho môže zamestnávať aj samotná, alebo nemocnica.
Je nutno povedať, že väčšinovo teda rezidenti boli zamestnaní nemocnicami a tú možnosť toho zamestnania v tej ambulancii nejaká menšia časť lekárov zamestnávateľov využívala. Ja som to hodnotil, a teda aj, aj vyjadrenia hlavných odborníčok, hlavných odborníkov teda napríklad pediatrie, ktorí pôsobili, ktorí pôsobia teda hlavne v tom ambulantnom sektore, zdôrazňovali to, že tá možnosť toho, aby bol ten rezident zamestnaný v tej ambulancii, vytvára aj nejaké puto toho budúceho lekára, lekárky a zvyšuje to nejaké aj jeho vedomo... alebo nie vedomosti, ale skôr také naviazanie na tú ambulanciu, že tým pádom aj ten samotný lekár, ktorý ho zamestnáva v tej ambulancii, má k nemu tiež také väčšie puto, lebo má nejakú vidinu toho, že ten človek pôjde k nemu pracovať, má lepšiu motiváciu, aby mu predstavil ten kmeň, tú prácu samotnú, ukázal mu, ako funguje ambulancia, to je podnikateľský subjekt, všetky tie ambulancie sú prakticky súkromné, a tým pádom ja toto vnímam ako, ako pozitívne opatrenie.
Čo, čo zároveň chcem skritizovať, je, že za minulej vlády, keď sa tu zvyšovali takzvané, takzvaný platový automat pre nemocničných lekárov, tak sa prepašovala takáto malá formulka, ktorú si vtedy veľa ľudí nevšimlo z laickej verejnosti, že sa zakázalo to, aby rezidenti mohli byť zamestnávaní aj ambulantnými poskytovateľmi. Ja okrem toho, že by som tu vedel oveľa dlhšie rozprávať o tom, prečo si myslím, že, že je výhodné mať zamestnávateľov v ambulanciách tých rezidentov, tak zároveň považujem aj za nesprávny ten spôsob, akým to prebehlo. Lebo keď si pozrieme tie dôvodové správy vtedy, tak je jasné, že to bolo iba pod nejakým jasným, pod nejakým nátlakom vtedy odborárov, ktorí si teda vládu položili na lopatkym a teda popritom, že prišlo k nejakému zvýšeniu tých platových automatov v nemocniciach, tak množstvo ďalších opatrení tam bolo teda zavedených. A jedno z tých opatrení zavedených bolo práve to, že rezidenti už sa nemôžu zamestnávať v ambulanciách.
No a keď si pozriete tú samotnú dôvodovú správu, tak vlastne tam zistíte, že tam nie sú žiadne argumenty, žiadne dáta. Je tam napísané len, že toto je požiadavka lekárskeho odborového združenia, a tým pádom nemali sme nejakú odbornú diskusiu. Preto ja v tomto návrhu zákona navrhujem to, aby sa vrátila možnosť toho, aby aj ambulantní poskytovatelia mohli zamestnávať rezidentov. A vzhľadom na to, že aký máme obrovský nedostatok práve pediatrov, primárnych pediatrov v ambulanciách aj všeobecných lekárov, vzhľadom na to, že nemocničné povolanie je momentálne oveľa atraktívnejšie, vzhľadom na to, že západné krajiny idú práve podporou ambulantných lekárov a ambulancií, tak ja si myslím, že toto je jeden z nástrojov. Samozrejme, nezachráni to tú ambulantnú sféru, ale myslím si, že je to jeden z tých nástrojov, ako priblížiť to ambulantné povolanie ľuďom a trošku ich nalákať do tých samotných ambulancií, čo by malo byť naším cieľom, tak idú západné krajiny: skorý záchyt, lacnejšie liečenie a podobne.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)