Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo.
Ja by som možno znovu sa trochu k tomu, čo odznelo, priblížila aj tou časťou, ktorá sa týka tejto, tejto problematiky a ktorú mení schválená novela Trestného zákona.
Ja som to tu možno hovorila už niekoľkokrát, ale teraz vzhľadom na to, že tu je tá téma takto priamo otvorená, len dodám, že do roku 2016, kedy mala, mali miestne príslušné orgány činné v trestnom konaní a súd tento typ kriminality mierenej voči teda štatisticky najčastejšie Rómom, majú to teda miestne príslušné jednotky. Keby ste videli tie rozhodnutia, tak neveríte, že vyšli v tejto krajine, neveríte, že vyšli v roku 2014, 2015. Ja som ich analyzovala niekoľko rokov, aby sme mohli tie štyri paragrafy trestných činov extrémizmu zveriť do špecializovanej sústavy orgánov činných v trestnom konaní, teda na ÚŠP, ŠTS a NAKU, hej, že nám to trvalo niekoľko rokov, aby sme štyri paragrafy presunuli, pretože to, čo som ja videla v tých prípadoch, že to by vám zlomilo srdce, môžte byť chlapi z kameňa.
A my teraz čo sme spravili, že my im to nazad vraciame naspäť, a ja som zvedavá, ako sa tým ľuďom pozrieme teraz do očí, lebo to, čo tam zažívali, verte, že ani jeden z nás by nechcel žiť v takomto štáte, keď príde obeť sa sťažovať dolámaná s otrasom mozgu a so svedkami, ktorí potvrdzujú, že niekto nad ňou hajloval, a ona ani nemá právo byť prešetrená v priestupkovom konaní a my to tým ľuďom ideme znovu spraviť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Dúfam, že si toto, čo chcem povedať, môžem dovoliť už len z toho titulu, že som pracovala desať rokov ako predsedníčka Ľudia proti rasizmu, kde som bez ohľadu na to, či bola obeť z radov Aziatov, z radov Rómov, z radov židovskej menšiny, sa snažila naozaj rovnakou mierou a s rovnakou dôslednosťou ponúkať právnu pomoc.
Ja by som len v tomto konkrétnom kontexte chcela upozorniť na jeden fakt, ktorý trochu mení tú optiku, ktorú sme teda počuli od pána, môjho kolegu pána poslanca Prostredníka, a síce že toto je trošku špecifický a výnimočný jav, kedy sa v parlamente zišlo šesť Rómov a Rómiek, a pripadá mi to ako akt určitej emancipácie, že si mali potrebu, hej, sa takýmto spôsobom vyhradiť voči tomu, čo všetko Rómovia v tejto spoločnosti znášajú. To sa zhodneme, že je určitý špecifický typ rôznej skrivodlivosti od násilných, verbálnych, diskriminačných a tak ďalej. Ak máme úctu k tejto menšine, a verím, že ju tu máme, tak aspoň toto, prosím vás, ako znak klasickej nikoho, nič nevylučuje... nevylučujúcej emancipácie, ktorá nám patrí, keby ste pripustili, že toto je ten moment, ktorý patrí práve na obhajobu skrivodli... alebo obhajobu Rómov proti skrivodlivostiam.
A tak ako povedal kolega Peter Pollák, nič nám nebráni urobiť ďalšie takéto vystúpenia, ďalšie rôzne akty a návrhy a aktivity v prospech všetkých menšín, len toto má trošku iný, iný, to pozadie, pretože naozaj prichádza z iniciatívy šiestich Rómov a Rómiek v Národnej rade, a to je tá pointa.
Tak ako my by sme nechceli v prípade, keď prišlo k nešťastiu na Zámockej a necítili by sme sa dotknutí, že nie je reč o nás, ale práve o tej menšine, ktorej sa to týka. Dúfam, že som zrozumiteľná v tomto.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
V úlohe spravodajcu by som sa chcel v prvom rade poďakovať navrhovateľom za to, že otvárajú túto tému. Zaznelo tu mnoho veľmi vážnych príkladov a protirómsky rasizmus je skutočne veľmi veľkou škvrnou na tvári, na tele Slovenskej republiky, našej spoločnosti, a preto je naozaj dôležité, aby sme o tejto téme hovorili a aby sme s tým niečo robili.
Ja chcem však pripomenúť niečo z toho, čo zaznelo na zasadnutí výboru, čítal som ten návrh v mene výboru, že by sme si priali, aby toto uznesenie sa dopracovalo. A tým ja osobne nechcem nijako spochybňovať to, čo v tom uznesení je, ale... alebo v tom návrhu uznesenia, ale chcem navrhovateľov požiadať o to, aby, a nadviažem na to, čo povedal pán poslanec Bužo, keď hovoril o ostatných menšinách, aby sme v tomto uznesení naozaj rozšírili ten pohľad a aby sme ako Národná rada Slovenskej republiky v uznesení, ktoré hovorí o porušovaní ľudských práv, naozaj zobrali do úvahy celé to široké spektrum porušovania ľudských práv v Slovenskej republike. Popri tých veľmi vážnych príkladoch, ktoré tu zazneli a ktoré sú otrasné, aby sme hovorili aj o nenávisti voči cudzincom, aby sme hovorili o tom, čo sa deje ľuďom s menšinovou sexuálnou orientáciou. Ja sám mám skúsenosti, kontakty s mnohými ľuďmi napr. aj z rómskej komunity, ktorí zažívajú viacnásobnú diskrimináciu, pretože sú Rómovia a zároveň sa hlásia k menšine LGBTI.
Čiže toto je to, čo ako niektorí členovia vo výbore sme mali pocit a čo, sa mi zdá, že by bolo dobré v tejto rozprave zohľadniť, aby sme v tomto návrhu uznesenia rozšírili ten záber, aby sme hovorili aj o porušovaní práv iných menšín.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja som nesmierne rada, že v parlamente zaznieva rómsky hlas, a obom vám za to veľmi pekne ďakujem.
Je treba si uvedomiť, že to, o čom ste hovorili, a ďakujem za tie osobné príbehy, ktoré ste tu prezentovali, tak toto všetko netrvá pár desiatok rokov. Treba si uvedomiť, že táto situácia na území celej Európy trvá od roku približne 1427, keď parížsky arcibiskup exkomunikoval Rómov z cirkvi a začalo sa naozaj prenasledovanie a dokonca vešanie, sťatie s mečom, ktoré bolo povolené generálnym patentom napríklad v roku 1721 v Čechách, a mrzačenie a vraždenie dokonca detí.
Výsledkom je, že momentálne je 80 % ľudí na Slovensku v roku 2022 presvedčených o tom, že Rómovia majú zväčša negatívne vlastnosti, a 51 % ľudí na Slovensku je dokonca presvedčených o tom, že Rómovia predstavujú národnú hrozbu a ohrozujú slovenskú národnú identitu.
A ďakujem vám aj za to, že ste spomenuli nedávne výroky pána premiéra v Davose, ale spomínam si aj ja sama na jeho výroky o tom, že Rómovia zneužívajú sociálny systém a alebo že robia deti, pretože potrebujú sociálne dávky, a chcem prízvukovať, každý z vás, ktorí tu sedíte, politici a političky, a ste tu takí, ktorí sa na tomto priživovaní tejto nenávisti voči Rómom aj priživujete a hľadáte si svojich obetných baránkov a vyťahujete rómsku kartu, kedy sa vám to páči... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, ako poverený spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny predkladám informáciu výboru o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k porušovaniu základných práv a slobôd z dôvodu rasy, farby pleti a príslušnosti k národnosti či etnickej skupine garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, tlač 68.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 71 z 23. novembra 2023 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Gestorský výbor o predmetnej tlači rokoval dňa 6. decembra 2023 na svojej 5. schôdzi a odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky vrátiť navrhovateľom návrh uznesenia na dopracovanie. Výbor ma zároveň v uznesení poveril ako spravodajcu k podaniu informácie o výsledku rokovania výboru.
Prílohou tejto informácie je i návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja len veľmi krátko, aby som už nezdržiavala. Chcela by som sa tiež pridať k výzve aj ku všetkým opozičným poslancom, poslankyniam, ale aj koaličným, aby sme naozaj prijali túto zmenu, posunuli návrh do druhého čítania, pretože môže zásadným spôsobom pozitívne ovplyvniť životy mnohých ľudí na Slovensku. Máme túto moc vo svojich rukách a máme aj túto zodpovednosť, tak s ňou naložme adekvátne.
Ďakujem.

Ja by som chcel dodať k tomu, že to dokazovanie v oveľa väčšom počte trestných činov je komplikované a nevypustíme ich preto, lebo že sa nedajú dokázať. Jednoducho je to tak, my sa tu musíme uzniesť, poslanci, že či my schválime to, že takéto konanie je trestným činom. A potom to nechajme na tých policajtov, expertov a všetky formy možného dokazovania, či to dokážu, alebo nedokážu.
A dokážu, lebo existujú už teraz rôzne formy, metódy a prostriedky najmodernejšieho vedecko-výskumného rozvoja, že dá sa to dokázať. Ak sa to nebude dať dokázať, tak sa to nedokáže, tak bude oslobodený povedzme ten podozrivý, ale jednoducho my musíme povedať, že táto forma, toto konanie je trestný čin. A polícia, prokuratúry a nakoniec súdy uznajú, či to je dokázané, alebo neni dokázané. A nie my tu polemizovať nad tým, že ako to potom budeme dokazovať, ako to budú dokazovať. To neni naša úloha. Naša úloha je uzniesť sa na tom, že je to tak spoločensky nebezpečné konanie, ktoré bude definované v Trestnom zákone ako trestný čin. A hotovo. Koniec. Lebo takisto je ťažko dokazovať aj to znásilnenie, ktoré teraz je definované. Viem, že to je ťažké. Vo veľa prípadoch sa to ani nedalo dokázať. Tak, tak potom, alebo pred chvíľou som vysvetľoval v bufete kolegovi, že ako dopadol, dopadlo vydieranie, že odsúdili povedzme človeka, nevedelo sa dokázať, jednoducho, tak potom nemôžeme vypustiť aj tie trestné činy, že áno, ako len to budeme dokazovať. Však to my nie na to sme tu, ale na to, aby sme chránili obete takéhoto konania v najmožnejšom, v najmožnejšej škále celého toho konania. Takže takto sa na to pozerajme. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

vymazať rámček

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedujúci. A ďakujem aj vám, kolegyne.
Mne je tak trochu ľúto, že to bola opäť len diskusia žien a že muži sa do nej nezapojili, a pritom... no, pán Krúpa, vidíte, ale, samozrejme, aj z koalície. A pritom rodovo podmienené násilie sa netýka len žien. Nie je to ženský problém, ženská téma. Toto je problém našej spoločnosti a myslím si, že aj kvôli tomu, že často teda aj tie osoby, ktoré o tomto probléme hovoria, sú len ženy a muži akosi nemajú záujem sa do toho nejakým spôsobom angažovať. Tak aj to prispieva k tomu, že ten problém sa nerieši a že ako som spomínala, tak rodovo podmienené násilie čerpá alebo teda profituje z veľkej miery latencie v našej spoločnosti. A teda ak sa niektorý z týchto zákonov dostane do druhého čítania, o čom síce pochybujem, ale tak nádej umiera posledná, tak by som bola veľmi rada, keby sa, keby sa do tej diskusie zapojili aj muži.
A ako spomínala aj pani poslankyňa Kolíková, tak máme skutočne ešte veľa práce na Slovensku s tým, aby sme aktualizovali ten právny rámec, ktorý je zastaralý, a vôbec, aby sme nastavili celkovo tú pomoc a podporu preživším osobám alebo obetiam. A my budeme skutočne usilovne predkladať rôzne návrhy zákonov a verím, že ich vždy nezmetiete zo stola iba s tým, že však to ide od PS-ka, od opozície. Niekedy skutočne meníme len jedno slovíčko v zákone a pomôže to stovkám, ak nie tisíckam obetí v tej danej situácii, aby sa domohli spravodlivosti. Tak skutočne vás poprosím, ak napríklad túto novelu ste odôvodňovali porušovaním ľudských práv, tak buďte aj tu skutočne zhovievaví k tým obetiam, pretože z odstránenia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Beáta, ja ti veľmi ďakujem za tento podrobný exkurz do problematiky rodovo podmieneného násilia, pretože tejto problematike takmer vôbec nie je venovaná žiadna pozornosť, čo sa týka ani tu v parlamente teda, ani na verejnosti. A výsledkom je, samozrejme, že zlyhávame ako v oblasti primárnej, tak aj sekundárnej prevencie a ako sa ukazuje, tak aj v tej trestnoprávnej rovine.
Keď sa tak zamyslíme nad tým, že prečo to ale je a prečo ostatné krajiny sú už tak ďaleko napríklad v riešení rodovo podmieneného násilia a u nás tomu tak nie je, tak ja musím vyjadriť presvedčenie, že z môjho pohľadu je to hlavne preto, lebo nekalým spôsobom do riešenia rodovo podmieneného násilia vstupuje ideológia, ktorá má na Slovensku naozaj veľmi podstatný vplyv na to, že sa táto problematika nerieši odborným spôsobom, ale ideologicky. A to nám bráni pomenovať ten základný problém, prečo k rodovo podmienenému násiliu dochádza, a to je pretrvávajúce rodové stereotypy.
Je nutné začať s touto problematikou naozaj už v útlom veku, v prostredí škôl, keď už nie v domácnostiach, a tu narážame na ďalší problém, kedy je vzťahová a sexuálna výchova zrazu ideologickým problémom, ktorý pokladáme aj na tejto pôde za veľmi dôležité riešiť.
Ja by som ešte chcela veľmi rýchlo upriamiť pozornosť aj na to, že je tu veľmi závažný problém, ktorý je opomínaný, a to je omnoho väčší výskyt rodovo podmieneného násilia v rómskych komunitách, ktorému čelia rómske ženy, a tejto téme nevenujeme absolútne žiadnu pozornosť. Čo sa ani nečudujem, keď tomu nevenujeme pozornosť v majoritnej populácii, nieto ešte vo vylúčených rómskych komunitách.
Ďakujem za pozornosť. Už nemám čas viac.