Vážený pán predsedajúci, vážená pani spolunavrhovateľka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, možno sa vám bude zdať pri tej mojej reči, že idem na to celé príliš zoširoka, ale tak ako koalícia helikoptérou rozhadzuje peniaze, tak ja sa na niektoré konkrétne témy pozerám helikopterovým videním a nebojte sa, dostanem sa tam.
Začiatkom tejto schôdze som tu na tomto mieste vystupoval ku vládnemu návrhu novely vodného zákona a vtedy som povedal, že ten konkrétny návrh podporíme a odôvodnil som to tým, že my v Progresívnom Slovensku veríme v tepelné čerpadlá. A tiež som vtedy povedal, že sme my ako PS-ko slušná, konštruktívna a odborná a vecná opozícia a že podporujeme to, čo je dobré, že kritizujeme to, čo kritizovať treba, že navrhujeme vylepšenia a odporúčame, keď vidíme, že niečo sa vylepšiť dá a, samozrejme, vieme a sme pripravení a pripravené poradiť.
A rovnako prichádzame so svojimi vlastnými návrhmi, no a presne tak je to aj v prípade tohto konkrétneho návrhu, ktorý predkladáme spolu s kolegyňou Jurík a s kolegyňou Plavákovou.
Dovolím si úvodom tvrdiť, že Progresívne Slovensko ako jedna z mála, ak nie jediná politická strana prináša reálne skutočné hmatateľné sociálne opatrenia, aby následne sociálno-demokratické strany pri hlasovaní sa mohli zdržať, čiže dávame vám príležitosť na reparát napríklad a vy sa môžete zachovať tak pri hlasovaní, že sociálno-demokraticky prekvapíte. Za Progresívne Slovensko chcem povedať, že vítame včerajšiu udalosť, keď sa pani ministerka hospodárstva a pani vicepremiérka v jednej úlohe pani Saková postavila pred médiá, zvolala tlačovú konferenciu a informovala o tom, že Zelená domácnostiam. Čiže projekt, ktorý aktívne podporuje inštaláciu zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie bude opätovne spustený v júli. Juchú. Je to dobrá správa, ale s horkým podtónom, pretože, a teraz prepáčte, že urobím takú malú, ale veľmi dôležitú odbočku, projekt Zelená domácnostiam okrem toho, že prispieva k tomu veľkému národnému aj globálnemu cieľu znižovania emisií skleníkových plynov, čiže má silný proklimatický rozmer, ak je dôležité, ak sú dotácie uplatňované v novej výstavbe. Ak sa rozprávame o dotáciách, ktoré sú uplatňované pri starších domoch, tak tam sa neskôr vo svojom príhovore dostanem k jednému dôležitému, podstatnému a výraznému ale.
Najskôr ale chcem spomenúť taký biznisový dôležitý rozmer dotačného programu Zelená domácnostiam, ktorý bol totižto, a ja som to spomínal a pripomeniem to opäť, vyše roka bol paralyzovaný. Čo je mimoriadna škoda, stalo sa, ale vec sa má tak, že výpadok, ktorý trval od apríla 2023 naozaj veľmi zreteľne a hmatateľne na základe čísel, ale aj spätnej väzby od priemyslu, ukázal, ako nepredvídateľnosť a nestabilita verejných politík negatívne ovplyvňuje trh, pretože kvôli tej stopke, kvôli tej paralýze Zelenej domácnostiam trh výrazne stál a, bohužiaľ, firmy museli prepúšťať svoje odborné kapacity a toho by sa zodpovední policymakeri nielen v našej republike, ale v každom štáte mali definitívne vyvarovať. Opakovane preto pri tejto téme upozorňujem, že od roku 2015 nebola v rámci tohto projektu Zelená domácnostiam adekvátne menená, rozumej, navyšovaná výška príspevkov, hoci napríklad cena tepelných čerpadiel, ktoré som spomínal na úvod, ale aj stavebné práce išli hore o 30 až 40 % a v prizme toho som aj tu v tomto pléne opakovane odporúčal zmenu výšky individuálnych dotácií, to sa ale nestalo.
V krátkosti preto chcem pripomenúť, prečo sa to malo stať, prečo je to dôležité. Z pohľadu energetickej efektívnosti patrí totižto technológia tepelných čerpadiel k energeticky najvýhodnejším, najefektívnejším technológiám, pretože dokáže z jednej jednotky energie vyprodukovať tri až päť jednotiek tepla. To platí všade na svete bez rozdielu.
U nás môžeme ale veľmi výrazne upozorniť na to, že od regiónu k regiónu sa odlišuje cena energie. A práve tá vo veľkej, naozaj veľkej miere určuje efektívnosť spomínaného tepelného čerpadla voči iným technológiám z pohľadu energetickej návratnosti, nakoľko tepelné čerpadlo je investične náročnejšie než iné zdroje tepla. Isto viete, že pomer ceny elektriny voči plynu na Slovensku je silne, ale naozaj silne, a to je dlhoročná záležitosť, orientovaný v prospech plynu. Plyn je u nás trikrát lacnejší než elektrina, takže ani pri trikrát vyššej efektívnosti tepelného čerpadla voči plynovému kotlu nám pri cene 15-tisíc za tepelné čerpadlo verzus štvortisícový plynový kotol jednoducho nevychádza návratnosť. Prečo o tom rozprávam? Zelená domácnostiam bude aj naďalej na tepelné čerpadlo prispievať iba maximálne 3 040 eur a ja to považujem za premrhanú príležitosť. Najmä, najmä preto, lebo sa tu pred pár dňami vicepremiér Taraba v tomto pléne zaprisahával, ako veľmi chce vláda Slovenskej republiky naštartovať inštaláciu tepelných čerpadiel v domácnostiach, tak ja neviem teda, musí sa vláda Slovenskej republiky naozaj výraznejšie posnažiť.
Vrátim sa ale k vicepremiérke Sakovej, ktorá včera okrem Zelenej domácnostiam ako takej avizovala, a toto je to dôležité, dotačný program, nový dotačný program pre domácnosti s nižšími príjmami. Program sa bude volať Zelená solidarita a bude preplácať až 90 % oprávnených nákladov, pričom citujem: "Hranica rizika chudoby je stanovená ako 70 % mediánu národného ekvivalentného disponibilného dôchodku, to pre dospelú osobu predstavuje čistý príjem 537,50, pre ďalšiu dospelú osobu v domácnosti 376,25 a pre nezaopatrené dieťa 241,88 eur. Povedala teda včera vicepremiérka Saková ku hranici výšky príjmu pre energetickú solidaritu. Energetická solidarita sú tie dve kľúčové slová. Keď som sa o prípravách na spustenie Zelenej domácnostiam pred pár týždňami priamo tu s pani Sakovou rozprával, tak mi povedala, že tento spomínaný kľúč s ministerstvom práce hľadala približne tri mesiace. Vtedy som si dovolil pripomenúť jej, že možno si mohla uľahčiť prácu, pretože Slovenská republika síce dodnes nemá vo svojej legislatíve pevne ukotvenú energetickú chudobu vo svojej definícii, čo považujem za maximálne nezodpovedné, ale zároveň tá definícia energetickej chudoby už má svoj odborný rámec. Priniesla ho hĺbková štúdia energetickej chudoby, ktorú vypracoval prognostický úrad Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. Bola publikovaná v júni 2023, čiže nemôžeme sa tváriť, že je to niečo, čo prišlo z noci do rána a zastihlo nás nepripravených, vedia o tom zodpovedné inštitúcie a aj napriek tomu s ňou ministerstvo hospodárstva a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nepracuje. Táto štúdia obsahuje aj veľmi kvalitnú, otočenú všetkými odborníkmi a odborníčkami definíciu energetickej chudoby, ktorá bola navrhnutá podľa konkrétnej a rešpektovanej metodiky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Ale obsahuje aj ďalšie štyri možné návrhy definície, aby si vláda od prvého dňa vo svojom úrade mohla vyberať, naozaj slobodne vyberať, tú vybranú a sebou prezentovanú a preferovanú definíciu už mohla dávno prehnať legislatívnym procesom, už sme ju mohli mať dávno uzákonenú a namiesto toho, pripomínam, ministerka hospodárstva so svojím tímom a s ďalšími orgánmi štátnej správy tri mesiace dumali a vymýšľali energetickú solidaritu namiesto energetickej chudoby, pričom energetická chudoba je celosvetovo používaný pojem, iba na Slovensku nie je v legislatíve.
Samozrejme, môžeme opomenúť, že čomu všetkému sa koalícia venovala okrem toho, aby riešila skutočné konkrétne problémy konkrétnych ľudí. Pravda nebol čas, riešili seba.
No dobre. Poďme k tej energetickej chudobe, aby sme vedeli, o čom sa rozprávame, keď na to nemáme definíciu. Je najčastejšie definovaná ako stav, kedy domácnosť nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu výdavkov za energie, alebo keď príjmy domácností nedostatočne kryjú jej výdavky na energie, a to znamená, že po úhrade všetkých nákladov za energie domácnosti ostáva nedostatočné množstvo financií na pokrytie základných, podčiarkujm, základných životných potrieb. My pre účely tohto konkrétneho návrhu, ktorý predkladáme, pod energetickou chudobou, ako kolegyňa Jurík hovorila, hovoríme o stave, kedy sú náklady na bývanie vyššie ako 30 % celkového disponibilného príjmu domácnosti. Preto to zdôrazňujem a preto je to dôležité, aby sme sa rozprávali o potrebe legislatívne ukotvenej definície energetickej chudoby, pretože na jej základoch vieme stavať konkrétne adresné opatrenia, presne cielené politiky, ktoré idú presne tam, kde je to potrebné. Neviem, ako inak to mám povedať, lebo slovo adresné opatrenia už nemôže byť adresnejšie a adresné opatrenia sú nutné preto, aby sme sa vyvarovali plošného helikoptérového rozdávania, rozhadzovania peňazí v štýle všetkým všetko, tak ako sme to videli začiatkom tohto volebného obdobia pri schvaľovaní toho predvolebného sľubu pomoci s energiami, ktoré, tá pomoc s energiami bola, bola vytapetovaná na celom Slovensku, na každom druhom bilborde, takže vieme, o čom rozprávame. Vtedy sme to kritizovali, kritizujeme to teraz spätne opäť, pretože táto plošná pomoc bola nehospodárna, bola určená všetkým bez rozdielu a vláda najviac podporila tých, ktorí najviac plytvajú, čiže podporila najbohatších. Vrátim sa k ministerke Sakovej, ktorá pri tej príležitosti síce povedala, citujem: "Keď je energetická kríza, bazény a vyhrievanie víriviek musia ísť bokom." Avšak zároveň priznala, že vláda nemala dosť času na to, aby dokázala, opäť citujem: "Lepšie odfiltrovať veci." Vraj nastavením adresnejšej pomoci sa bude zaoberať v budúcnosti. Tak ja verím, že po tom, čo bolo nehospodárne miliarda 25 porozhadzovaná kadetade, tak že už konečne nastal konkrétny čas na to, aby sme sa rozprávali o teda konkrétnych ľuďoch, ktorí napriek koaličnému šafáreniu ešte stále potrebujú dosť konkrétnu pomoc. A tí konkrétni ľudia, aby sme boli opäť adresní, sú ľudia v seniorskom veku, ľudia žijúci osamote, jednorodičovské domácnosti, domácnosti s ťažko zdravotne postihnutými osobami, marginalizované rómske komunity. No najpočetnejšiu skupinu najviac ohrozených energetickou chudobou sú domácnosti s deťmi na Slovensku, opäť, opäť musím adresovať to, že sú to domácnosti, ktoré žijú na severe, v severných okresoch krajiny.
Takto to konkrétne uvádza spomínaná hĺbková štúdia energetickej chudoby a v nej tiež stojí, že v rámci Európy je Slovensko krajinou s najvyšším podielom výdavkov na energie k disponibilným príjmom. V celoeurópskom porovnaní dá Slovensko, slovenské obyvateľstvo spolu s českým obyvateľstvom na energie najväčšiu časť svojich príjmov. K rovnakým zisteniam prišli aj ďalšie štúdie, ktoré identifikovali Slovensko ako v rámci Európy tretiu domácou energetickou chudobou najohrozenejšiu krajinu. Preto sme tu, preto o tom rozprávame. Jedným z kľúčových dôvodov je, samozrejme, vás neprekvapím, výška príjmov. Ďalší problém, resp. dôvod, o ktorom sa rozpráva už menej a dovoľte, ukradnem si čas, aby som porozprával, je nedostatočná energetická efektívnosť obydlí, keďže slovenský bytový fond, to asi viete, je tvorený staršími a nedostatočne rekonštruovanými budovami, ktoré sú energeticky náročné. Energetická chudoba má aj vzhľadom na toto viacero kritických sprievodných javov. Jednak vedie k nedostatočnému vykurovaniu a to neskôr môže napr. znížiť samotnú kvalitu stavby, ale aj ohroziť zdravotný stav. Čiže ono tá koncovka je aj vo verejnom zdraví.
Tiež opakovane upozorňujem na dlhotrvajúci problém Slovenska s nekvalitou ovzdušia, za ktorú sme si od Európskej komisie vykoledovali aj konanie, vykurovanie nevhodnými palivami ako sú uhlie, mokré drevo, odpad, často aj plastový odpad má tiež nielen zdravotné, ale aj vážne sociálne a environmentálne dopady na širokú populáciu, nielen na tie domácnosti, ktoré sú priamo zasiahnuté energetickou chudobou, ale aj na širšiu populáciu.
Tu mi dovoľte pripomenúť, že štát vie, štát vie, kde konkrétne je zhoršený stav ovzdušia, má na to dáta, má na to zodpovedné inštitúcie, ktoré vedia, kde môžu konať a môžu konať tu a teraz. A môžu konať práve vhodne zvoleným balíkom opatrení a zlepšiť stav nielen ovzdušia, ale aj hĺbkovou obnovou obydlí, výmenou energetických zdrojov a proaktívnym prístupom nielen zlepšiť teda stav životného prostredia, ale aj bojovať proti energetickej chudobe a toho, žiaľ, svedkami nie sme. Ku tejto problematike energetickej chudoby je totižto nutné pristupovať systematicky, a preto sa vrátim k tomu"ale", ktoré som sľuboval na úvod. A to ale tkvie v nedostatočnom povedomí o potrebe zvyšovania energetickej efektívnosti. Preto keď sa vrátim ku včerajšej tlačovej konferencii vicepremiérky Sakovej, musím konštatovať, že práve kľúčový rozmer zmysluplnej pomoci domácnostiam absolútne opomenula a ani ho nespomenula, jednoducho nepadol tam. Zhodneme sa na tom, áno, samozrejme, nikto to nepopiera, že slovenské domácnosti potrebujú pomoc, máme na to zdroje Európskej únie, ale je zodpovednosťou štátu, aby tie zdroje boli využité tak, aby priniesli čo najväčší možný úžitok. Hovorí sa tomu aj maximalizácia investícií, rozumej v tom širokom balíku energetický prínos, ekonomický prínos, environmentálny, zdravotný aj sociálny prínos, tak aby sa zvýšila životná úroveň ľudí, aby nebolo ohrozované verejné zdravie, ale zároveň aby sa znížilo plytvanie energiami aj financiami.
Za Progresívne Slovensko musím teda konštatovať, že považujeme za fatálnu, závažnú chybu, ak program Zelená domácnostiam nebude napojený a nepôjde ruka v ruke s programom na podporu obnovy a zatepľovania.
Finančná podpora jednoducho musí byť využitá na inštalovanie obnoviteľných zdrojov na nezateplené a energeticky neefektívne domy, ak podporujeme OZE a nemáme zateplené domy, tak je to jednoducho plytvanie. A osobitne to platí teda v prípade spomínaného projektu Zelená solidarita, keď nielen my, ale aj odborné kapacity dlhodobo upozorňujú, že kľúčové pre domácnosti ohrozené energetickou chudobou je práve zabezpečiť zníženie spotreby energie obnovou a zateplením budov. Na základe údajov, ktoré boli zozbierané medzi obyvateľmi rodinných domov starších ako desať rokov začiatkom minulého roka pre organizáciu Budovy pre budúcnosť, ľudia s najnižšími príjmami majú najnižší podiel zateplených budov. Ide v prepočte o každú piatu domácnosť na Slovensku a viac ako 70 % z nich býva v nezateplených domoch. Samozrejme, priama úmera platí, s rastúcim príjmom rastie aj podiel zateplených domov a domácností. U najvyššej príjmovej skupiny s mesačným disponibilným príjmom vyšším ako 2 -tisíc eur je podiel zateplených domov vyšší ako 65 % a iba 2 % z týchto domácností neprešli žiadnou rekonštrukciou. Ak teda štát nechce iba povrchne doručiť energetickú solidaritu, ako o nej rozprávala pani Saková, ale chce skutočne začať hĺbkovo riešiť energetickú chudobu, tak na to musí ísť naozaj holisticky. To znamená, že musí ľuďom čo najviac zjednodušiť a debarierizovať prístup k domácnostiam, aby tie dotácie neboli rozdrobené do iks rôznych programov, ale aby dotácie boli dostupné, aby ľudia o ne nemuseli súťažiť, aby nemuseli prechádzať tou tŕnistou cestou slovenskej, povestnej byrokracie, aby im štát podal pomocnú ruku, ktorá ich celým tým procesom prevedie a aby modernizácia obydlí bola čo najdostupnejšia, pretože na konci dňa je to naozaj výsostný, výsostný záujem štátu, aby hospodáril jednak efektívne, ale aby doručoval pomoc tam, kde je najviac potrebná.
No a toto všetko sa dá docieliť vhodne zvolenou kombináciou opatrení na viacerých úrovniach, ktoré sa nemôžu diať izolovane, ono to musí naozaj sa lícovať a ísť ruka v ruke. Takže ako na to?
Po prvé, prierezovým vzdelávaním a informovaním o dôležitosti šetrenia, kde je energetická efektivita absolútnou prioritou. Komplexným zvyšovaním energetickej efektívnosti, kam, samozrejme, patria aj dotácie na čiastočnú či úplnú rekonštrukciu ako spomínaný program Zelená domácnostiam, Obnov dom, alebo ŠFRB. No to musí byť automaticky napojené na podporu výmeny vykurovacieho zariadenia či elektrospotrebičov, ale aj podpora obnoviteľných zdrojov energie vrátane mimoriadnych programov pre ľudí v seniorskom veku či ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorí sú ohrození energetickou chudobou, hovoril som to. Títo ľudia nemajú len špecifické potreby, ale majú aj nadpriemernú spotrebu energie, takže je logické, že keď trávia viacej času doma a využívajú špeciálne elektrické pomôcky, tak majú vyššie účty za energie a nemajú peniaze na rozdávanie, to hádam nemusím nikomu trikrát pripomínať.
No a to najkľúčovejšie je, aj kolegyňa Jurík to hovorila, adresná pomoc domácnostiam, ktoré sú vystavené energetickej chudobe a aktívna práca s nimi. No a tu sa núka naozaj široká paleta aktivít od sociálnej práce cez poradenské energetické centrá, priame intervencie samospráv, podporu energetických komunít, ktoré majú dokonca oporu aj v legislatíve Európskej únie. Na Slovensku zatiaľ o tom nie je ani chýru ani slychu a do tejto skupiny, samozrejme, patrí aj príspevok na bývanie pre domácnosti v energetickej chudobe. S týmto príspevkom, ako už bolo povedané, počíta aj PVV, o jeho aktívnych prípravách hovoril minister práce niekedy v novembri. Odvtedy o tom mlčí, nepočuli sme absolútne nič, tak sme tu a ako na tácke ponúkame naozaj kvalitný návrh, ktorý je pripravený, ktorý koalícia môže podporiť tu a teraz ešte pred letom, aby sme opäť, ako je na Slovensku zvykom, neboli na jeseň a v zime prekvapení, vtedy bude naozaj neskoro.
Takže tu to máte, pokojne to prijmite, budeme sa tešiť. No a, samozrejme, považujte tento návrh za prvý krok, za kvalitnú, adresnú pomoc a následne sme, samozrejme, pripravení podporiť, prípadne prispieť k zlepšeniu každého jedného možného návrhu, ktorý príde a ktorý povedie k systematickému riešeniu energetickej chudoby na Slovensku, nie ad hoc, ale systematickému riešeniu, pretože neviem, ako vy, drahé kolegyne a drahí kolegovia, ja som akosi vnútorne presvedčený o tom, že na ad hoc riešenia mimoriadne komplexných problémov by sme už mohli tak nejak politicky rezignovať, nelepiť to tu všetko izolepou a pozerať sa, ako nám horí barák, ale robiť sociálne politiky naozaj, naozaj poctivo.
Ďakujem za vašu pozornosť.
(Potlesk.)
