Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
Chcem sa veľmi pekne poďakovať pani Jaurovej za to, že celkom pekne na malom priestore zhrnula tie absurdné prvky celého procesu. Ale ešte viac sa chcem poďakovať predkladateľom týchto zákonov, teda tých zákonov, ktoré sa dotýkajú podpory resp. nepodpory umenia, za príležitosť oprášiť si poznatky o znakoch absurdnej drámy.
Možno si ešte pamätáte niektoré z diel Becketta, Ionesca, kde hlavné postavy prichádzajú odnikiaľ a nikam nesmerujú. A to budem ilustrovať výrokom predkladateľa, ktorý zdôraznil, že producenti tým nie sú nadšení, ale vedia s tým žiť, lebo síce ich práci to nepomôže, ale ani ju nezhorší. V absurdných drámach je jazyk postáv chaotický, jedna replika nenadväzuje na druhú, na otázky neodpovedajú, ich jazyk je plný nezmyslov a fráz.
A opäť jeden príklad z výrokov, ktoré odzneli v tejto debate.
Citujem: "Hľadali sme subtílnejšie riešenie, ktoré by mohlo tento legitímny cieľ zabezpečiť. A to subtílne riešenie sa našlo prostredníctvom bagra, ktorým boli pozmeňujúce návrhy."
A čo je príznačné pre nás divákov tejto absurdnej drámy? Opäť jeden z typických znakov, výpovede a konanie hlavných postáv sa niekoľkokrát opakujú, čím sa u divákov zvyšuje pocit beznádeje a chodenia v kruhu.
Tak takto to vyzerá. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Ja by som v prvom rade chcela vlastne poopraviť svoje vyjadrenie aj zo včera, aj z dnešnej faktickej poznámky, som hovorila, že toto je podľa mňa znak upadajúcej legislatívnej kultúry, ale máme tu bývalú ministerku kultúry ako spravodajkyňu, tak by som chcela na záznam povedať, že podľa mňa toto nie je kultúra, toto je (Povedané s pobavením.) absolútne prznenie legislatívneho procesu a nazývať toto v akomkoľvek význame kultúrou, mi podľa mňa aj pani spravodajkyňa dá za pravdu, že je výsmechom do očí všetkých ľudí, ktorí vôbec rozumejú, čo kultúra znamená.
Ďalej by som chcela povedať, že keďže včera pán poslanec Michelko reagoval na naše výhrady, ktoré tu odzneli skoro v rovnakom čase v tejto rozprave tým, že preháňame, hysterizujeme, manipulujeme, tak by som chcela prečítať teda ten spomínaný text otvoreného listu od Slovenskej filmovej a televíznej akadémie a ďalších podpísaných organizácií, pretože teda ak my preháňame a môže nám niekto vyčítať, že veď v skutočnosti sa nás Audiovizuálny fond nejako netýka, nemáme z neho príspevky, ja filmy nenatáčam, ani neprodukujem, ani nič, tak je asi dôležité, aby tu v tomto pléne zaznel hlas tých, ktorých sa táto novela zákona o Audiovizuálnom fonde naozaj týka a ktorí tiež vyjadrujú obavy. Tak snáď to nebude tiež hodnotené ako nejaká hystéria.
Takže čítam: "Vážené poslankyne, vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, Národná rada SR sa na aktuálnej schôdzi zaoberá novelou zákona o Audiovizuálnom fonde. Krátko pred začiatkom rozpravy k návrhu v druhom čítaní zverejnil predkladateľ pozmeňovací návrh, ktorý na rozdiel od znenia návrhu v prvom čítaní výrazným spôsobom zasahuje do fungovania fondu. Široká filmová obec reprezentovaná profesijnými a záujmovými združeniami podpísanými pod týmto listom má zásadné výhrady voči navrhovaným zmenám zákona o Audiovizuálnom fonde, pretože podkopávajú princípy odborného a nezávislého rozhodovania o finančnej podpore slovenskej audiovízie."
Toto mi naozaj ako manipulácia alebo hystéria nepripadá. Pokračujem:
"Audiovizuálna tvorba na Slovensku prešla za ostatných pätnásť rokov veľkým vývojom. Po období stagnácie je vo výbornej kondícii. Slovenské filmy vidia v kinách každý rok státisíce divákov a diváčok, ďalšie milióny na televíznych obrazovkách, a zároveň sú oceňované aj v zahraničí. Po celom Slovensku fungujú desiatky filmových klubov a vďaka ústretovým podmienkam a vysoko profesionálnemu prostrediu sem čoraz častejšie prichádzajú nakrúcať medzinárodné produkcie. Najväčšiu zásluhu na tomto vývoji má Audiovizuálny fond, ktorý filmovému prostrediu poskytol systematickú finančnú podporu založenú na princípoch odbornosti a nezávislosti od politických reprezentácií. Navrhovaná novela zákona toto všetko ohrozuje. Zásadné zmeny sa týkajú rady AVF. Počet jej členov a členiek sa má zmeniť z pôvodných deväť na trinásť, pričom päť členov alebo členiek rady bude menovať ministerka kultúry bez návrhov z profesionálneho prostredia. Ministerka kultúry môže svojich zástupcov a zástupkyne v rade kedykoľvek odvolať bez udania dôvodu, čo môže vážne ovplyvniť nezávislosť ich rozhodovania. Rada má podľa predloženého pozmeňovacieho návrhu získať kompetenciu schvaľovať podporu projektom, ktoré odporučia odborné komisie. Na schválenie podpory bude potrebných deväť hlasov, čo znamená, že bez súhlasu ministerstvom volených zástupcov a zástupkýň schválenie podpory nebude možné. Kompetenciu schvaľovať podporu projektom dosiaľ patrila riaditeľovi fondu. Prenos kompetencie na radu nabúra princíp vyváženej deľby moci, na ktorom bol Audiovizuálny fond vybudovaný, pretože zúži moc do rúk jedného orgánu fondu na úkor ostatných. Ministerstvo kultúry sa podobne ako pri zákonoch o STVR a FPÚ snaží získať kontrolu nad žiadateľmi a žiadateľkami, aj nad obsahom diel podporovaných z verejných zdrojov. V prípade, že konkrétny projekt alebo konkrétny žiadateľ či žiadateľka nebudú ideologicky, politicky či z iných dôvodov vyhovovať záujmom ministerstva kultúry, ministerstvo bude môcť ich podporu blokovať. Priamy politický vplyv sa nebude týkať iba nakrúcania filmov, ale aj ich distribúcie, filmových festivalov, výskumných projektov alebo modernizácie kín.
Nutnosť rozhodnúť o podpore projektov a o voľbe či odvolávaní riaditeľa deviatimi hlasmi z trinásť namiesto obyčajnej väčšiny, môže značne obmedziť fungovanie fondu najmä v prípade, ak zloženie rady nebude kompletné, ako je to aj v súčasnosti, keď pre nečinnosť ministerstva kultúry ostáva od januára tohto roku jedno miesto v rade neobsadené." Krásne, by som podotkla.
"Rada AVF má zároveň získať možnosť rokovať neverejne, čím by odborná verejnosť prišla nielen o možnosť kontroly, ale zároveň by sa sťažilo zapájanie profesionálneho prostredia do fungovania fondu. V súčasnosti je každé rokovanie rady s výnimkou dvoch konkrétnych prípadov špecifikovaných v zákone verejné. Podľa navrhovanej novely by rada získala možnosť sama rozhodnúť o tom, že bude rokovať s vylúčením verejnosti, pričom tak môže urobiť bez udania dôvodu hocikedy a ak bude chcieť, teda vždy. Avizované zmeny ohrozujú životaschopnosť celého filmového priemyslu. Doba výroby jedného audiovizuálneho diela štandardne prekračuje rámec jedného volebného obdobia. Politicky motivované rozhodnutia ministerských nominantov a nominantiek môžu ohroziť vznik diel, ktorých výroba sa už začala a uvrhnúť do špirály neistoty novo podporené projekty, ktoré môžu prísť o podporu v budúcich produkčných fázach, keď dôjde k zmenám vo vláde po parlamentných voľbách. Pre ďalší rast slovenskej audiovízie je kľúčová stabilita výrobného a dotačného prostredia a tá sa vylučuje s tým, že o podpore projektov môže rozhodnúť politicky nominovaná časť rady fondu. Sme presvedčení, že zmenám, ktoré sa dotknú fungovania celého audiovizuálneho prostredia, by mala predchádzať široká odborná diskusia. Do diskusie o predmetnom pozmeňovacom návrhu však nebola odborná verejnosť vôbec prizvaná a poslanecký zbor dostal znenie návrhu k dispozícii pár hodín pred začiatkom rozpravy k nemu. Toto konanie nemožno vnímať inak ako účelové. Jeho cieľom nie je skvalitniť fungovanie AVF v prospech slovenskej audiovízie, ale zabezpečiť politický vplyv na jeho rozhodovacie procesy. Predložený pozmeňovací návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Audiovizuálnom fonde, ohrozí odborné a nezávislé rozhodovacie procesy v AVF a tým negatívne ovplyvní celé slovenské audiovizuálne prostredie. Vyzývame vás, aby ste predmetný pozmeňovací návrh neprijali. V mene filmovej a kultúrnej obce Slovenská filmová a televízna akadémia, Asociácia slovenského dokumentárneho filmu, Asociácia scenáristov slovenskej audiovízie, Asociácia nezávislých producentov, Asociácia producentov animovaného filmu, Asociácia slovenských kameramanov, Asociácia slovenských filmových strihačov, Únia filmových distribútorov, Združenie prevádzkovateľov kín, Slovenská asociácia producentov v audiovízii a platforma Otvorená kultúra!"
Ja by som povedala, že to je dosť široký zoznam organizácií, profesijných, odborných organizácií v audiovízii, ktorí tu vyjadrujú veľmi konkrétne námietky, a zároveň hovoria, že s nimi nikto o tom nerokoval. My sme tu včera počuli, že vraj s nejakými producentami niekde sa hovorilo, a že teda oni nejakým spôsobom s tým budú vedieť žiť. Síce im to nepomôže, ale ani nezhorší. Ja si myslím, že tento list a pod ním desať alebo koľko som tých organizácií prečítala, majú diametrálne odlišný názor a postoj k tomu, že by sa bolo s niekým rokovalo.
Takže, vážení kolegovia, kolegyne, vážená pani spravodajkyňa, naozaj po prečítaní tohto listu podľa mňa žiaden súdny človek, ktorému záleží na kultúre v tejto krajine, ktorému záleží na filmovom priemysle, či už preto, lebo je bývalou ministerkou kultúry, alebo preto ako ja, obyčajný človek, čo som iba obyčajná filmová fanúšička a rada chodím do kina, vás prosím, nerobte toto a stiahnite tento návrh zákona.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vďaka, pán predsedajúci a veľká vďaka kolegyni Zore Jaurovej za tú výbornú prezentáciu ako vždy, ono to už niečo z toho odznelo, ale ako sa hovorí u nás v Trnave, opakovanie je matka múdrosti.
Dovolím sa vyjadriť, Zora, nie k tej časti, kde si hovorila, že v čom je ten zákon zlý, to je, to hovorí samé za seba, dovoľ mi vyjadriť sa krátko k tomu procesu. Ja neviem, čo bolo pôvodným zámerom ľudí, ktorí vložili do rokovacieho poriadku tú 48-hodinovú lehotu, asi na to bol nejaký dobrý dôvod, rád sa nechám poučiť, ale spôsob, akým je v tomto volebnom období obzvlášť zneužívaná, je skutočne do neba volajúci. Opäť v situácii, kedy je pozmeňovací návrh prednesený doslova že večer o ôsmej a na druhý deň ráno sa má o ňom hlasovať, je porušením minimálne ducha toho, tejto časti rokovacieho poriadku, toto určite nemohol byť úmysel pôvodných autorov rokovacieho poriadku. A dodám aj, Zora, to, čo si ty načala a nešla si to veľkého detailu, už to samotné fakt, že toto máme na stole ako poslanecký návrh, vieme, asi všetci šípime, čo za tým je. Ja si cením, a to myslím bez irónie, aj tú úprimnosť pána Michelka včera, keď v podstate priznal, či predvčerom, že keby to bolo na ňom, tiež si myslí, že to bol, že by to mal byť ministerský návrh, prepáčte, ak som vás zle interpretoval, kľudne to dopovedzte aj sám v rozprave. V každom prípade toto je, všetci asi šípime, že celou pointou, dôvodom, prečo je toto vo forme poslaneckého návrhu, je ten, lebo vládny návrh by si vyžadoval normálne pripomienkové konanie a, samozrejme, chceli ste to uhnať, ako sa len dalo vrátane opäť znásilnenia tej 48-hodinovej provízie.
Na záver ja len že hovorí sa o nás Slovákoch, že my Slováci si aj na šibenicu zvykneme, ale chcem veriť, že si nikdy nezvykneme na tento babrácky a lajdácky prístup k písaniu zákonov, pretože takto sa to nerobí.

Dobrý večer, kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, keď nám tu teda takto nečakane koaliční poslanci otvorili opätovne druhé čítanie k tomuto zákonu, dovoľte mi tak zhrnúť trocha aj proces aj obsah toho, o čom vlastne v tomto zákone rokujeme.
Zákon o Audiovizuálnom fonde bol otvorený poslancami SNS už na februárovej schôdzi spolu s ďalšími zákonmi o verejnoprávnych fondoch v kultúre. Pôvodný návrh novely zákona obsahoval iba navýšenie počtu členov dozornej komisie fondu. Po rozprave, ktorú sme tu absolvovali v tomto pléne o Fonde na podporu umenia, ktorá sa ťahala niekoľko mesiacov a v ktorej, samozrejme, v druhom čítaní priniesli samotní predkladatelia tejto novely zásadné pozmeňovacie návrhy, bolo jasné, že cieľom všetkých týchto zákonov je ovládať verejnoprávne fondy politickou mocou a zmeniť ich systém udeľovania financií tak, aby mohlo ministerstvo kultúry politicky ovplyvňovať rozhodnutia o financovaní, čo je teda v zásadnom rozpore so samotným zmyslom existencie týchto fondov a ich verejnoprávnou podstatou.
Preto sme, samozrejme, tušili, že niečo podobné sa chystá aj v zákone o Audiovizuálnom fonde. Ten mal prísť na rad na konci júnovej schôdze a krátko predtým, ako prišiel na rad, bol do podateľne predložený pozmeňovací návrh pána poslanca Farkašovského, ktorý úplne zásadne mení celú tú novelu. V tomto prípade bol použitý ešte problematickejší legislatívny postup ako pri zákone o Fonde na podporu umenia, pretože tento pozmeňovací návrh neprešiel ani len výborom pre kultúru a médiá. Ja som tu už hovorila v predošlej rozprave, ale rada by som to tu spomenula ešte raz, lebo nikdy nie je dosť, si to pripomínať, že Audiovizuálny fond je príkladom toho, ako dobré a kvalitné kultúrne politiky a dobre dizajnované inštitúcie môžu prinášať výsledky v pomerne krátkom čase.
Kým na začiatku dvetisícich rokov bolo na Slovensku roky, v ktorých sa nenakrútil žiaden film, po založení Audiovizuálneho fondu v roku 2008 sa slovenský filmový priemysel pomerne rýchlo pozbieral a napríklad v roku 2022 sa na Slovensku nakrútilo 50 filmov pre kiná, plus množstvo ďalších iných typov filmov.
A podľa údajov Európskeho audiovizuálneho observatória bol slovenský filmový trh s nárastom 17,8 % najrýchlejšie rastúci filmový trh v Európe v rokoch 2015 až 2018. Na rozdiel od Fondu na podporu umenia, ktorý rozdeľuje prostriedky iba z kapitoly ministerstva kultúry, tečú do Audiovizuálneho fondu prostriedky z viacerých zdrojov.
Okrem ministerstva financií, ktoré financuje takzvané vratky pre filmový priemysel, doňho prispievajú aj televízie, prevádzkovatelia kín, prevádzkovatelia retransmisie či distributéri.
Na poslednú chvíľu predložený pozmeňovací návrh poslanca Farkašovského úplne mení celý dizajn fondu. Pridáva do rady fondu ďalších štyroch členov, ktorých nominuje ministerstvo kultúry a mení spôsob rozhodovania o podpore. Dnes o podpore rozhoduje riaditeľ na návrhy odborných komisií, po novom by mala rozhodovať rada Audiovizuálneho fondu. Zároveň tento návrh umožňuje rade dohodnúť sa na neverejnom režime rokovania, pričom dnes sú zasadania rady z definície verejné. Takisto zjednodušuje režim odvolania riaditeľa radov fondu.
Okrem toho, že ide o jasne deštrukčný návrh, ktorého cieľom je získať politický vplyv v nezávislej inštitúcii, čím sa predkladatelia opäť netaja a hovoria o tom, aké filmy chcú a nechcú podporovať, a čo sa tu už musí zastaviť a tak ďalej, a tak ďalej. Tento návrh je diskutabilný z viacerých hľadísk. Prečo by ministerstvo kultúry, ktoré prispieva približne 15 % do celkového rozpočtu Audiovizuálneho fondu malo mať v 13-člennej rade päť nominantov? Prediskutovali navrhovatelia tohto zákona tento návrh s ostatnými prispievateľmi do Audiovizuálneho fondu? Súhlasia s ním televízie súkromné, Jojka, Markíza? Súhlasia s ním distributéri, súhlasia s ním prevádzkovatelia kín? Je dôležité si uvedomiť aj to, že podpora audiovízie má iné zákonitosti ako podpora umeleckých projektov a zasiahnutie do rozhodovacích procesov pri financovaní audiovízie ovplyvní slovenskú kinematografiu na niekoľko rokov dopredu. Ja tu iba podotknem, že dnes zverejnené stanovisko prakticky všetkých relevantných asociácií v oblasti kinematografie, kde zásadne odsudzujú túto novelu, hovorí o tom, že to s nikým z nich nebolo prediskutované. Ja dúfam, že to stanovisko ešte v rozprave zaznie.
V prípade uvedeného pozmeňovacieho návrhu ide teda o zámer rovnakého ovládnutia Audiovizuálneho fondu, ako sa to udialo pri novele zákona o FPU, ale ten legislatívny proces, ktorým sme k tomu dospeli, je naozaj niečo, čo ja som teda za ten čas, ktorý tu som, ešte nezažila. A ja by som to len tak zrekapitulovala.
Že v januári predložili poslanci návrh novely zákona, kde menia dozornú komisiu. Nechávame stranou, prečo poslanci. Vo februári prvé čítanie bolo, ktoré sme, teda Národná rada schválila. Potom sa tri mesiace nič nedialo, zaoberali sme sa Fondom na podporu umenia, kde teda prebehol podobný proces, ale aspoň to šlo do výboru.
V júni máme opäť zákon vo výbore, tam sa predniesli nejaké pozmeňovacie návrhy, z ktorých niektoré boli aj dosť dobré, aj sme ich vlastne podporili, aj my. Pochválili sme, prerokovali sme, ide to do rozpravy. A na konci júnovej schôdze pár minút predtým, ako má prísť druhé čítanie, zrazu vidíme v podateľni nejaký pozmeňovák, ktorý úplne všetko mení a ktorý teda očividne prekvapil aj koaličných partnerov strany SNS. Takže zákon, keď prišiel na rad, tak v pléne prepadol. Na druhý deň však nečakane sa tento zákon zase ocitol na programe schôdze.
Pán Michelko predstavil pozmeňovák, ktorý ale v pléne nezaznel zatiaľ. Nasleduje písomná rozprava o pozmeňováku poslanca Farkašovského, ktorý stále v pléne nezaznel a táto rozprava trvala tri hodiny. Návrh stále nezaznel. Po 18. hodine príde na rad ústna rozprava, do ktorej sa teda ako posledný prihlási pán poslanec Farkašovský, neuvedie žiaden dôvod, prečo podáva tento pozmeňovák, hoci je teda navrhovateľ tohto zákona. Dočíta pozmeňovák o 18.31 h a spravodajca navrhne hlasovať na druhý deň o 11.00 h o niečom, čo práve zaznelo v pléne 3 a pol hodiny rokovacieho času pred hlasovaním.
Samozrejme, museli by, museli by sme si skrátiť tú 48-hodinovú lehotu, to som tu už dala procedurálny návrh, že je to podľa mňa v rozpore s rokovacím poriadkom. Na druhý deň, dnes, príde pani ministerka a otvorí opäť druhé čítanie a my sme opäť v druhom čítaní. A to iba preto, aby vyňali nejaké body na osobitné hlasovanie.
A ja vlastne už naozaj neviem, že čo mám k tomuto ešte povedať, lebo, lebo všetko, čo sa dalo pokaziť v tom procese, sa pokazilo. A pre mňa je až ťažko hľadať nejaké slušné slová na to, ako poslanci SNS a celá táto strana ohýba princípy demokratického zákonodarstva. Pretože to považujem, ja som to tu už raz povedala, ja to naozaj považujem za šliapanie po ústave, po práve, aj po tom sľube, ktorý sme tu dali všetci, že čo tu budeme robiť a aké, aké záujmy tu budeme obhajovať.
A snaha SNS ovládnuť všetky kultúrne inštitúcie, ktorou ukazujú naozaj akýsi vztýčený prostredník nielen právu a kultúre, ale aj niekedy mám pocit, že aj vlastným koaličným partnerom, obávam sa, že vojde do dejín ako jedna z najsmutnejších kapitol nášho parlamentarizmu aspoň v tomto novodobom čase.
Čiže asi si tu ešte trocha pobudneme v tomto druhom čítaní, tak ja by som len chcela povedať, že ešte stále je čas, ešte stále je čas sa vrátiť a urobiť krok späť a urobiť tento zákon poriadne, prísť s návrhmi, ktoré aj my budeme vedieť podporiť, lebo také sú, ja som napríklad jeden taký dala a potom možno budú tie veci fungovať le... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pán predseda.
Žiadam vás, aby ste nedali hlasovať v Národnej rade o tomto zákone, aby ste nedali hlasovať v Národnej rade o tomto zákone dnes, ale až po uplynutí 48-dňovej lehoty od podania pozmeňovacieho návrhu v druhom čítaní včera, podľa § 83 ods. 4. Odôvodnenie: skrátenie lehoty v tomto prípade, kedy pozmeňovací návrh podaný v ústnej rozprave v druhom čítaní, niekoľko hodín pred hlasovaním, zásadne zmenil pôvodný zákon, nepovažujeme za spôsobilý na výnimku podľa tohto paragrafu, a to aj v kontexte § 81 ods. 2 rokovacieho poriadku, ktorý hovorí, že skrátenie lehoty je možné, iba ak ide o jednoduchý zákon.
Skrátenie lehoty v tomto prípade považujeme za rozpor s duchom rokovacieho poriadku a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Michal, tak ako si povedal s Beátou od začiatku, tento zákon je silno sociálny zákon, takže ja osobne si myslím, resp. nevidím dôvod, že prečo takýto zákon by toto plénum nemuselo prijať. Ale opäť ako si spomenul niekoľkokrát, škoda, že takéto zákony sa neriešili skôr, lebo aj dnes, keď som si pozrel nejakú prognózu vývoja inflácie na budúci rok, tak tá inflácia opäť pôjde hore, lebo skončia dotácie za energiu, to znamená, že tie ceny pre tie domácnosti opäť budú vyššie. My sme stratili ďalšie mesiace, aby tá energetická chudoba nepadala ešte viac na tieto domácnosti za posledný rok a pol. A tak to vyzerá, že ak nič neurobíme, opäť na to všetko, na tie zvýšené ceny, budú to platiť tie domácnosti.
A mňa mrzí, že s takýmto zákonom prichádza práve opozícia, ale neprišlo to z kruhov koalície, aby tá pomoc bola ozaj tá systémová, aby pomohla tým ľuďom, konkrétnym ľuďom, či ako si spomenul, že sú to rôzne skupiny alebo osamelí rodičia alebo dôchodcovia, toto sú naša priorita, toto je priorita sociálnej vlády, ale, žiaľ, ja to tu nevidím. Ďakujem.

vymazať rámček

Vážený pán predsedajúci, vážená pani spolunavrhovateľka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, možno sa vám bude zdať pri tej mojej reči, že idem na to celé príliš zoširoka, ale tak ako koalícia helikoptérou rozhadzuje peniaze, tak ja sa na niektoré konkrétne témy pozerám helikopterovým videním a nebojte sa, dostanem sa tam.
Začiatkom tejto schôdze som tu na tomto mieste vystupoval ku vládnemu návrhu novely vodného zákona a vtedy som povedal, že ten konkrétny návrh podporíme a odôvodnil som to tým, že my v Progresívnom Slovensku veríme v tepelné čerpadlá. A tiež som vtedy povedal, že sme my ako PS-ko slušná, konštruktívna a odborná a vecná opozícia a že podporujeme to, čo je dobré, že kritizujeme to, čo kritizovať treba, že navrhujeme vylepšenia a odporúčame, keď vidíme, že niečo sa vylepšiť dá a, samozrejme, vieme a sme pripravení a pripravené poradiť.
A rovnako prichádzame so svojimi vlastnými návrhmi, no a presne tak je to aj v prípade tohto konkrétneho návrhu, ktorý predkladáme spolu s kolegyňou Jurík a s kolegyňou Plavákovou.
Dovolím si úvodom tvrdiť, že Progresívne Slovensko ako jedna z mála, ak nie jediná politická strana prináša reálne skutočné hmatateľné sociálne opatrenia, aby následne sociálno-demokratické strany pri hlasovaní sa mohli zdržať, čiže dávame vám príležitosť na reparát napríklad a vy sa môžete zachovať tak pri hlasovaní, že sociálno-demokraticky prekvapíte. Za Progresívne Slovensko chcem povedať, že vítame včerajšiu udalosť, keď sa pani ministerka hospodárstva a pani vicepremiérka v jednej úlohe pani Saková postavila pred médiá, zvolala tlačovú konferenciu a informovala o tom, že Zelená domácnostiam. Čiže projekt, ktorý aktívne podporuje inštaláciu zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie bude opätovne spustený v júli. Juchú. Je to dobrá správa, ale s horkým podtónom, pretože, a teraz prepáčte, že urobím takú malú, ale veľmi dôležitú odbočku, projekt Zelená domácnostiam okrem toho, že prispieva k tomu veľkému národnému aj globálnemu cieľu znižovania emisií skleníkových plynov, čiže má silný proklimatický rozmer, ak je dôležité, ak sú dotácie uplatňované v novej výstavbe. Ak sa rozprávame o dotáciách, ktoré sú uplatňované pri starších domoch, tak tam sa neskôr vo svojom príhovore dostanem k jednému dôležitému, podstatnému a výraznému ale.
Najskôr ale chcem spomenúť taký biznisový dôležitý rozmer dotačného programu Zelená domácnostiam, ktorý bol totižto, a ja som to spomínal a pripomeniem to opäť, vyše roka bol paralyzovaný. Čo je mimoriadna škoda, stalo sa, ale vec sa má tak, že výpadok, ktorý trval od apríla 2023 naozaj veľmi zreteľne a hmatateľne na základe čísel, ale aj spätnej väzby od priemyslu, ukázal, ako nepredvídateľnosť a nestabilita verejných politík negatívne ovplyvňuje trh, pretože kvôli tej stopke, kvôli tej paralýze Zelenej domácnostiam trh výrazne stál a, bohužiaľ, firmy museli prepúšťať svoje odborné kapacity a toho by sa zodpovední policymakeri nielen v našej republike, ale v každom štáte mali definitívne vyvarovať. Opakovane preto pri tejto téme upozorňujem, že od roku 2015 nebola v rámci tohto projektu Zelená domácnostiam adekvátne menená, rozumej, navyšovaná výška príspevkov, hoci napríklad cena tepelných čerpadiel, ktoré som spomínal na úvod, ale aj stavebné práce išli hore o 30 až 40 % a v prizme toho som aj tu v tomto pléne opakovane odporúčal zmenu výšky individuálnych dotácií, to sa ale nestalo.
V krátkosti preto chcem pripomenúť, prečo sa to malo stať, prečo je to dôležité. Z pohľadu energetickej efektívnosti patrí totižto technológia tepelných čerpadiel k energeticky najvýhodnejším, najefektívnejším technológiám, pretože dokáže z jednej jednotky energie vyprodukovať tri až päť jednotiek tepla. To platí všade na svete bez rozdielu.
U nás môžeme ale veľmi výrazne upozorniť na to, že od regiónu k regiónu sa odlišuje cena energie. A práve tá vo veľkej, naozaj veľkej miere určuje efektívnosť spomínaného tepelného čerpadla voči iným technológiám z pohľadu energetickej návratnosti, nakoľko tepelné čerpadlo je investične náročnejšie než iné zdroje tepla. Isto viete, že pomer ceny elektriny voči plynu na Slovensku je silne, ale naozaj silne, a to je dlhoročná záležitosť, orientovaný v prospech plynu. Plyn je u nás trikrát lacnejší než elektrina, takže ani pri trikrát vyššej efektívnosti tepelného čerpadla voči plynovému kotlu nám pri cene 15-tisíc za tepelné čerpadlo verzus štvortisícový plynový kotol jednoducho nevychádza návratnosť. Prečo o tom rozprávam? Zelená domácnostiam bude aj naďalej na tepelné čerpadlo prispievať iba maximálne 3 040 eur a ja to považujem za premrhanú príležitosť. Najmä, najmä preto, lebo sa tu pred pár dňami vicepremiér Taraba v tomto pléne zaprisahával, ako veľmi chce vláda Slovenskej republiky naštartovať inštaláciu tepelných čerpadiel v domácnostiach, tak ja neviem teda, musí sa vláda Slovenskej republiky naozaj výraznejšie posnažiť.
Vrátim sa ale k vicepremiérke Sakovej, ktorá včera okrem Zelenej domácnostiam ako takej avizovala, a toto je to dôležité, dotačný program, nový dotačný program pre domácnosti s nižšími príjmami. Program sa bude volať Zelená solidarita a bude preplácať až 90 % oprávnených nákladov, pričom citujem: "Hranica rizika chudoby je stanovená ako 70 % mediánu národného ekvivalentného disponibilného dôchodku, to pre dospelú osobu predstavuje čistý príjem 537,50, pre ďalšiu dospelú osobu v domácnosti 376,25 a pre nezaopatrené dieťa 241,88 eur. Povedala teda včera vicepremiérka Saková ku hranici výšky príjmu pre energetickú solidaritu. Energetická solidarita sú tie dve kľúčové slová. Keď som sa o prípravách na spustenie Zelenej domácnostiam pred pár týždňami priamo tu s pani Sakovou rozprával, tak mi povedala, že tento spomínaný kľúč s ministerstvom práce hľadala približne tri mesiace. Vtedy som si dovolil pripomenúť jej, že možno si mohla uľahčiť prácu, pretože Slovenská republika síce dodnes nemá vo svojej legislatíve pevne ukotvenú energetickú chudobu vo svojej definícii, čo považujem za maximálne nezodpovedné, ale zároveň tá definícia energetickej chudoby už má svoj odborný rámec. Priniesla ho hĺbková štúdia energetickej chudoby, ktorú vypracoval prognostický úrad Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. Bola publikovaná v júni 2023, čiže nemôžeme sa tváriť, že je to niečo, čo prišlo z noci do rána a zastihlo nás nepripravených, vedia o tom zodpovedné inštitúcie a aj napriek tomu s ňou ministerstvo hospodárstva a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nepracuje. Táto štúdia obsahuje aj veľmi kvalitnú, otočenú všetkými odborníkmi a odborníčkami definíciu energetickej chudoby, ktorá bola navrhnutá podľa konkrétnej a rešpektovanej metodiky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Ale obsahuje aj ďalšie štyri možné návrhy definície, aby si vláda od prvého dňa vo svojom úrade mohla vyberať, naozaj slobodne vyberať, tú vybranú a sebou prezentovanú a preferovanú definíciu už mohla dávno prehnať legislatívnym procesom, už sme ju mohli mať dávno uzákonenú a namiesto toho, pripomínam, ministerka hospodárstva so svojím tímom a s ďalšími orgánmi štátnej správy tri mesiace dumali a vymýšľali energetickú solidaritu namiesto energetickej chudoby, pričom energetická chudoba je celosvetovo používaný pojem, iba na Slovensku nie je v legislatíve.
Samozrejme, môžeme opomenúť, že čomu všetkému sa koalícia venovala okrem toho, aby riešila skutočné konkrétne problémy konkrétnych ľudí. Pravda nebol čas, riešili seba.
No dobre. Poďme k tej energetickej chudobe, aby sme vedeli, o čom sa rozprávame, keď na to nemáme definíciu. Je najčastejšie definovaná ako stav, kedy domácnosť nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu výdavkov za energie, alebo keď príjmy domácností nedostatočne kryjú jej výdavky na energie, a to znamená, že po úhrade všetkých nákladov za energie domácnosti ostáva nedostatočné množstvo financií na pokrytie základných, podčiarkujm, základných životných potrieb. My pre účely tohto konkrétneho návrhu, ktorý predkladáme, pod energetickou chudobou, ako kolegyňa Jurík hovorila, hovoríme o stave, kedy sú náklady na bývanie vyššie ako 30 % celkového disponibilného príjmu domácnosti. Preto to zdôrazňujem a preto je to dôležité, aby sme sa rozprávali o potrebe legislatívne ukotvenej definície energetickej chudoby, pretože na jej základoch vieme stavať konkrétne adresné opatrenia, presne cielené politiky, ktoré idú presne tam, kde je to potrebné. Neviem, ako inak to mám povedať, lebo slovo adresné opatrenia už nemôže byť adresnejšie a adresné opatrenia sú nutné preto, aby sme sa vyvarovali plošného helikoptérového rozdávania, rozhadzovania peňazí v štýle všetkým všetko, tak ako sme to videli začiatkom tohto volebného obdobia pri schvaľovaní toho predvolebného sľubu pomoci s energiami, ktoré, tá pomoc s energiami bola, bola vytapetovaná na celom Slovensku, na každom druhom bilborde, takže vieme, o čom rozprávame. Vtedy sme to kritizovali, kritizujeme to teraz spätne opäť, pretože táto plošná pomoc bola nehospodárna, bola určená všetkým bez rozdielu a vláda najviac podporila tých, ktorí najviac plytvajú, čiže podporila najbohatších. Vrátim sa k ministerke Sakovej, ktorá pri tej príležitosti síce povedala, citujem: "Keď je energetická kríza, bazény a vyhrievanie víriviek musia ísť bokom." Avšak zároveň priznala, že vláda nemala dosť času na to, aby dokázala, opäť citujem: "Lepšie odfiltrovať veci." Vraj nastavením adresnejšej pomoci sa bude zaoberať v budúcnosti. Tak ja verím, že po tom, čo bolo nehospodárne miliarda 25 porozhadzovaná kadetade, tak že už konečne nastal konkrétny čas na to, aby sme sa rozprávali o teda konkrétnych ľuďoch, ktorí napriek koaličnému šafáreniu ešte stále potrebujú dosť konkrétnu pomoc. A tí konkrétni ľudia, aby sme boli opäť adresní, sú ľudia v seniorskom veku, ľudia žijúci osamote, jednorodičovské domácnosti, domácnosti s ťažko zdravotne postihnutými osobami, marginalizované rómske komunity. No najpočetnejšiu skupinu najviac ohrozených energetickou chudobou sú domácnosti s deťmi na Slovensku, opäť, opäť musím adresovať to, že sú to domácnosti, ktoré žijú na severe, v severných okresoch krajiny.
Takto to konkrétne uvádza spomínaná hĺbková štúdia energetickej chudoby a v nej tiež stojí, že v rámci Európy je Slovensko krajinou s najvyšším podielom výdavkov na energie k disponibilným príjmom. V celoeurópskom porovnaní dá Slovensko, slovenské obyvateľstvo spolu s českým obyvateľstvom na energie najväčšiu časť svojich príjmov. K rovnakým zisteniam prišli aj ďalšie štúdie, ktoré identifikovali Slovensko ako v rámci Európy tretiu domácou energetickou chudobou najohrozenejšiu krajinu. Preto sme tu, preto o tom rozprávame. Jedným z kľúčových dôvodov je, samozrejme, vás neprekvapím, výška príjmov. Ďalší problém, resp. dôvod, o ktorom sa rozpráva už menej a dovoľte, ukradnem si čas, aby som porozprával, je nedostatočná energetická efektívnosť obydlí, keďže slovenský bytový fond, to asi viete, je tvorený staršími a nedostatočne rekonštruovanými budovami, ktoré sú energeticky náročné. Energetická chudoba má aj vzhľadom na toto viacero kritických sprievodných javov. Jednak vedie k nedostatočnému vykurovaniu a to neskôr môže napr. znížiť samotnú kvalitu stavby, ale aj ohroziť zdravotný stav. Čiže ono tá koncovka je aj vo verejnom zdraví.
Tiež opakovane upozorňujem na dlhotrvajúci problém Slovenska s nekvalitou ovzdušia, za ktorú sme si od Európskej komisie vykoledovali aj konanie, vykurovanie nevhodnými palivami ako sú uhlie, mokré drevo, odpad, často aj plastový odpad má tiež nielen zdravotné, ale aj vážne sociálne a environmentálne dopady na širokú populáciu, nielen na tie domácnosti, ktoré sú priamo zasiahnuté energetickou chudobou, ale aj na širšiu populáciu.
Tu mi dovoľte pripomenúť, že štát vie, štát vie, kde konkrétne je zhoršený stav ovzdušia, má na to dáta, má na to zodpovedné inštitúcie, ktoré vedia, kde môžu konať a môžu konať tu a teraz. A môžu konať práve vhodne zvoleným balíkom opatrení a zlepšiť stav nielen ovzdušia, ale aj hĺbkovou obnovou obydlí, výmenou energetických zdrojov a proaktívnym prístupom nielen zlepšiť teda stav životného prostredia, ale aj bojovať proti energetickej chudobe a toho, žiaľ, svedkami nie sme. Ku tejto problematike energetickej chudoby je totižto nutné pristupovať systematicky, a preto sa vrátim k tomu"ale", ktoré som sľuboval na úvod. A to ale tkvie v nedostatočnom povedomí o potrebe zvyšovania energetickej efektívnosti. Preto keď sa vrátim ku včerajšej tlačovej konferencii vicepremiérky Sakovej, musím konštatovať, že práve kľúčový rozmer zmysluplnej pomoci domácnostiam absolútne opomenula a ani ho nespomenula, jednoducho nepadol tam. Zhodneme sa na tom, áno, samozrejme, nikto to nepopiera, že slovenské domácnosti potrebujú pomoc, máme na to zdroje Európskej únie, ale je zodpovednosťou štátu, aby tie zdroje boli využité tak, aby priniesli čo najväčší možný úžitok. Hovorí sa tomu aj maximalizácia investícií, rozumej v tom širokom balíku energetický prínos, ekonomický prínos, environmentálny, zdravotný aj sociálny prínos, tak aby sa zvýšila životná úroveň ľudí, aby nebolo ohrozované verejné zdravie, ale zároveň aby sa znížilo plytvanie energiami aj financiami.
Za Progresívne Slovensko musím teda konštatovať, že považujeme za fatálnu, závažnú chybu, ak program Zelená domácnostiam nebude napojený a nepôjde ruka v ruke s programom na podporu obnovy a zatepľovania.
Finančná podpora jednoducho musí byť využitá na inštalovanie obnoviteľných zdrojov na nezateplené a energeticky neefektívne domy, ak podporujeme OZE a nemáme zateplené domy, tak je to jednoducho plytvanie. A osobitne to platí teda v prípade spomínaného projektu Zelená solidarita, keď nielen my, ale aj odborné kapacity dlhodobo upozorňujú, že kľúčové pre domácnosti ohrozené energetickou chudobou je práve zabezpečiť zníženie spotreby energie obnovou a zateplením budov. Na základe údajov, ktoré boli zozbierané medzi obyvateľmi rodinných domov starších ako desať rokov začiatkom minulého roka pre organizáciu Budovy pre budúcnosť, ľudia s najnižšími príjmami majú najnižší podiel zateplených budov. Ide v prepočte o každú piatu domácnosť na Slovensku a viac ako 70 % z nich býva v nezateplených domoch. Samozrejme, priama úmera platí, s rastúcim príjmom rastie aj podiel zateplených domov a domácností. U najvyššej príjmovej skupiny s mesačným disponibilným príjmom vyšším ako 2 -tisíc eur je podiel zateplených domov vyšší ako 65 % a iba 2 % z týchto domácností neprešli žiadnou rekonštrukciou. Ak teda štát nechce iba povrchne doručiť energetickú solidaritu, ako o nej rozprávala pani Saková, ale chce skutočne začať hĺbkovo riešiť energetickú chudobu, tak na to musí ísť naozaj holisticky. To znamená, že musí ľuďom čo najviac zjednodušiť a debarierizovať prístup k domácnostiam, aby tie dotácie neboli rozdrobené do iks rôznych programov, ale aby dotácie boli dostupné, aby ľudia o ne nemuseli súťažiť, aby nemuseli prechádzať tou tŕnistou cestou slovenskej, povestnej byrokracie, aby im štát podal pomocnú ruku, ktorá ich celým tým procesom prevedie a aby modernizácia obydlí bola čo najdostupnejšia, pretože na konci dňa je to naozaj výsostný, výsostný záujem štátu, aby hospodáril jednak efektívne, ale aby doručoval pomoc tam, kde je najviac potrebná.
No a toto všetko sa dá docieliť vhodne zvolenou kombináciou opatrení na viacerých úrovniach, ktoré sa nemôžu diať izolovane, ono to musí naozaj sa lícovať a ísť ruka v ruke. Takže ako na to?
Po prvé, prierezovým vzdelávaním a informovaním o dôležitosti šetrenia, kde je energetická efektivita absolútnou prioritou. Komplexným zvyšovaním energetickej efektívnosti, kam, samozrejme, patria aj dotácie na čiastočnú či úplnú rekonštrukciu ako spomínaný program Zelená domácnostiam, Obnov dom, alebo ŠFRB. No to musí byť automaticky napojené na podporu výmeny vykurovacieho zariadenia či elektrospotrebičov, ale aj podpora obnoviteľných zdrojov energie vrátane mimoriadnych programov pre ľudí v seniorskom veku či ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorí sú ohrození energetickou chudobou, hovoril som to. Títo ľudia nemajú len špecifické potreby, ale majú aj nadpriemernú spotrebu energie, takže je logické, že keď trávia viacej času doma a využívajú špeciálne elektrické pomôcky, tak majú vyššie účty za energie a nemajú peniaze na rozdávanie, to hádam nemusím nikomu trikrát pripomínať.
No a to najkľúčovejšie je, aj kolegyňa Jurík to hovorila, adresná pomoc domácnostiam, ktoré sú vystavené energetickej chudobe a aktívna práca s nimi. No a tu sa núka naozaj široká paleta aktivít od sociálnej práce cez poradenské energetické centrá, priame intervencie samospráv, podporu energetických komunít, ktoré majú dokonca oporu aj v legislatíve Európskej únie. Na Slovensku zatiaľ o tom nie je ani chýru ani slychu a do tejto skupiny, samozrejme, patrí aj príspevok na bývanie pre domácnosti v energetickej chudobe. S týmto príspevkom, ako už bolo povedané, počíta aj PVV, o jeho aktívnych prípravách hovoril minister práce niekedy v novembri. Odvtedy o tom mlčí, nepočuli sme absolútne nič, tak sme tu a ako na tácke ponúkame naozaj kvalitný návrh, ktorý je pripravený, ktorý koalícia môže podporiť tu a teraz ešte pred letom, aby sme opäť, ako je na Slovensku zvykom, neboli na jeseň a v zime prekvapení, vtedy bude naozaj neskoro.
Takže tu to máte, pokojne to prijmite, budeme sa tešiť. No a, samozrejme, považujte tento návrh za prvý krok, za kvalitnú, adresnú pomoc a následne sme, samozrejme, pripravení podporiť, prípadne prispieť k zlepšeniu každého jedného možného návrhu, ktorý príde a ktorý povedie k systematickému riešeniu energetickej chudoby na Slovensku, nie ad hoc, ale systematickému riešeniu, pretože neviem, ako vy, drahé kolegyne a drahí kolegovia, ja som akosi vnútorne presvedčený o tom, že na ad hoc riešenia mimoriadne komplexných problémov by sme už mohli tak nejak politicky rezignovať, nelepiť to tu všetko izolepou a pozerať sa, ako nám horí barák, ale robiť sociálne politiky naozaj, naozaj poctivo.
Ďakujem za vašu pozornosť.
(Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, aj kolegyni Jurík za veľmi podrobné objasnenie a zdôvodnenie nášho návrhu zákona. Naozaj my sa v Progresívnom Slovensku zameriavame na adresnú pomoc tým najzraniteľnejším a jedným z týchto opatrení, ktoré takýmto spôsobom môže pomôcť ľuďom, ktorí to najviac potrebujú, je práve príspevok na úhradu nákladov na bývanie. Nie je to žiaden výmysel, ktorý by sme si my len tak z čista jasna vymysleli, ide o koncept, ktorý je osvedčený v iných krajinách a myslím si, že práve to je cesta, akým spôsobom by sme mali aj k prijímaniu legislatívy pristupovať. Že keď vieme, že niečo dobre funguje v zahraničí, vieme, že tu máme problém, naozaj ľudia sú vystavení chudobe a čo je horšie ako riziko straty domova. A najlepšie je takýmto situáciám predchádzať a zamerať sa na preventívne opatrenia a práve toto je jedno z tých preventívnych oparení, ktoré môže pomôcť ľuďom, aby sme zabránili tomu, že prídu o strechu nad hlavou a o domov a že vlastne im to negatívnym spôsobom zasiahne aj do ich rodinného života, do starostlivosti o deti. Naozaj tie situácie sú hrozné.
A teda aj vláda sa zaviazala v tom programovom, vo svojom programovom vlády, že navrhne úpravu príspevku na bývanie ako samostatnú dávku, teda zatiaľ sa venovala skôr iným témam, tak mňa to mrzí, že teda neprišlo na ľudí, ktorí to najviac potrebujú. Aj strana HLAS vo svojom programe sa hlásila k právu na bývanie. Konkrétnejšie tam bolo uvedené, že bývanie predstavuje nielen základnú životnú potrebu a podmienku, ale predovšetkým jedno zo základných ľudských a sociálnych práv, súhlasím.
Takže máme tu návrh zákona, ktorý presne toto adresuje, bolo by super, keby ste ho podporili.
Ďakujem.

Ďakujem, pani ministerka, za odpoveď alebo čiastočnú, lebo nedostal som tú hlavnú odpoveď na otázku, že kedy budú vyhodnotené, že tá otázka začínala týmto, že kedy teda budú vyhodnotené, že rozumiem tomu, čo ste popísali. Osobne si myslím, že teda zmena podmienok počas jazdy, alebo že po vyhlásení danej výzvy môže spôsobiť to, že niekto bude diskriminovaný, pretože ak boli nejaké inštitúcie, ktoré povedzme nepodali žiadosť, lebo si mysleli, že ju nestihnú zrealizovať v roku ´24 a vy hovoríte, že to potencionálne predĺžite aj na rok ´25, tak teraz sa môžu potenciálne cítiť dotknutí.
V každom prípade z toho, čo som teda vyrozumel z vašej odpovede, je, že výzva bola uzavretá v decembri a až v máji ste vymenovali komisie, ktoré teraz vyberajú z tých 408 žiadostí v tej konkrétnej podkategórii, na ktorú som sa pýtal. Chcel by som sa spýtať, že prečo teda päť mesiacov vám trvalo vymenovať komisie, ktoré mali vyhodnotiť výzvu, ktorá mala už nejak stanovené pravidlá, na tých sa predpokladám, že nič nemenilo.
A teda druhá doplňujúca otázka k tomu je, že ak takýmto spôsobom sa manažuje táto jedna konkrétna výzva, ako chcete presvedčiť verejnosť, aby vám dôverovala, že budete vedieť spravovať fondy, Fond na podporu umenia alebo Audiovizuálny fond, ktoré, o ktorých tu teda, o jednom z nich budeme budeme rokovať, kde budú vaši nominanti plniť túto istú funkciu. Ak päť mesiacov trvalo len vymenovanie komisie, tak naozaj mám obavu, ako efektívne budú tieto fondy fungovať a možno by ma naozaj zaujímal aj váš názor, že prečo takýmto legislatívnym procesom ničíte tieto inštitúcie. Je to naozaj veľmi neštandardný postup, keď poslaneckým pozmeňovákom tesne pred, na konci rozpravy sa úplne mení pôvodná myšlienka zákona.
Čiže poprosím vás, ak by ste mi mohli odpovedať na túto doplňujúcu otázku.
Ďakujem pekne.