Videokanál klubu

Ďakujem, pán predsedajúci, a ďakujem aj kolegom.
Ja vlastne jak som to tu čítala celú tú ságu, tak, toho legislatívneho procesu, tak som si uvedomila, že z toho by bol aj celkom dobrý scenár k filmu, to by sme mohli požiadať aj v Audiovizuálnom fonde o podporu, možnože to bolo cieľom celého tohto procesu.
Škoda, že odišiel pán Michelko, lebo naňho som chcela hlavne reagovať a chcela som vlastne povedať, že ja si to aj akože vlastne dosť vážim, že on tu aj tak celý čas sedel, aj včera, aj pani poslankyňa Laššáková, lebo my veľmi dobre vieme, ako tu povedal včera pán Michelko, že komu robia toho fackovacieho panáka a že tieto tzv. poslanecké návrhy sú len mimikry pre niečo, čo vzniklo na ministerstve kultúry a mne je to ako keby úprimne ľúto, že vlastne nejaká koaličná dynamika vás núti k tomu, sa k tomuto prepožičiavať.
A pani ministerka tu tak prišla, otvorila druhé čítanie a už tu nie je a zase tu musíte sedieť vy.
V každom prípade, pán Michelko hovoril, že my tu nejaké katastrofy kreslíme, no nikto nekreslí žiadne katastrofy, jediné, čo kreslíme, je tá legislatívna katastrofa, ale tú ste ako keby spôsobili vy. A ja mám niekedy pocit naozaj ako kolegyňa Kalmárová hovorila, že to je troška taká katastrofa zdravého rozumu a príčetnosti, že až takto sa dá ten legislatívny proces ohnúť.
Ale naozaj by som chcela vedieť, keby to bola jediná vec, ktorú v tejto rozprave sa k nej dopracujeme, že prečo tento zákon vznikol, lebo to v tej rozprave nezaznelo, čo je jeho cieľom, na základe čoho vznikol v tejto podobe a prečo ste ho predložili takto.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pekný večer všetkým.
No ďakujem kolegyni Jaurovej, že nám to tak zhrnula a teda vďaka tomu, že zdá sa, že koalícia si všimla, že v tom extrémne rýchlom procese, v ktorom toto všetko chystali, asi sa tam našla nejaká chyba, tak sme sa teda znovu ocitli vo večernom druhom čítaní. A ja som si pri tom tak spomenula, keď teda tu hovoríme o tom procese, ja som absolventka magisterského a doktorandského štúdia verejnej politiky a tam vždy taká tá základná poučka, ktorú, ktorú nám vysvetľovali, sa týkala, že verejné politiky majú vznikať v nejakom teda cykle. Že v prvom rade sa má pomenovať ten spoločenský problém. Spoločnosť vždy má svoje problémy, ktoré treba riešiť, potom sa majú zadefinovať tie rôzne alternatívne riešenia, keď sa teda nejaký vyberie a implementuje, tak potom sa má vyhodnotiť. A tuto sa mi zdá, a už to odznelo od viacerých mojich kolegov vrátane Zory Jaurovej, že už v tom prvom kroku sme zlyhali, že, že čo vlastne je ten problém, ktorý tu riešime? Lebo naozaj tiež som počúvala, teda väčšinu, väčšinu tej rozpravy som tu bola a väčšinu toho času, čo som, sa mi podarilo teda pochopiť predovšetkým od predkladateľa Michelka, je, že jemu sa niektoré tie filmy nepáčia. No tak ako to ma mrzí a možno sa mu niektoré dokonca zdajú nie dosť či už národniarske, alebo tradičné, alebo dokonca, neviem, hoc aké prídavné meno si tam vložíme, akokoľvek, pokiaľ je ten problém ten, že tuto sa niekomu filmy nepáčia, no tak asi je už zle zadefinovaný vôbec prvý problém. A v celom tom procese vidíme, že sa len vytvárajú a vytvárajú ďalšie problémy.
Vďaka.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Zora, cca tak pol ôsmej, 36 ľudí zapojených do rozpravy, 16 faktických na teba, ja mám taký latentný závan tých jesenno-zimných starých dobrých čias ÚŠP, kedy sme tu takto spoločne sedeli a vtedy sme ešte aj dokonca počúvali o novej politickej kultúre, neviem, či si spomínaš, tak ja sa tak zamýšľam nad tým, drahá Zora, že či toto už je ono, že či už tá nová politická kultúra dorazila a zabudla nám koalícia poslať memo, aby sme si to všimli.
Lebo povedľa tej hŕby SLK-čiek a popri tomto flagrantnom ohýbaní legislatívneho procesu ja teda neviem, že či toto už je tá nová politická kultúra, ak teda toto je ono, tak nám, prosím, teda dajte vedieť, drahá koalícia, že v akých parametroch sa pohybujeme, že, že čo to teda spĺňa, tá nová politická kultúra.
Ale chcem upozorniť pri tejto príležitosti na včerajší text otvoreného listu od Slovenskej filmovej a televíznej akadémie a ďalších podpísaných organizácií, ja ich aj teda vymenujem, hej, aby sme vedeli, o akých organizáciách hovoríme: Slovenská filmová a televízna akadémia, Asociácia slovenského dokumentárneho filmu, Asociácia scenáristov v slovenskej audiovízii, Asociácia nezávislých producentov, Asociácia producentov animovaného filmu, Asociácia slovenských kameramanov, Asociácia slovenských filmových strihačov, Únia filmových distribútorov, Združenie prevádzkovateľov kín Slovenska, Asociácia producentov v audiovízii, Otvorená platforma Otvorená kultúra!, týchto jedenásť organizácií pomenovalo vo svojom texte otvoreného dopisu presne to isté, čo pomenovala vo svojom vystúpení Zora Jaurová.
Tak ja sa pýtam, že ani tieto organizácie nič nepochopili? Ani tieto profesionálky a títo profesionáli nič nevedia? Všetci sme tu na omyle, iba vlastne pán Michelko vie, že toto nie je žiaden katastrofický scenár? Básnická otázka.

Ďakujem veľmi pekne.
Zora Jaurová veľmi správne pomenovala, že vlastne aký je tam nepomer medzi financovaním zo strany štátu, teda 15 % a 85 % prichádza z, vlastne zo súkromných zdrojov, resp. z tvorcov audiovizuálneho obsahu. Je to úplne bežná záležitosť pri verejno-súkromných partnerstvách, kde sa vlastne ako keby, že štát garantuje nejaký, nejaké prostredie a súkromný kapitál financuje väčšinu toho výsledku. A tak sa to má robiť vo všetkých ako keby krajinách, stavajú sa tak diaľnice, financujú sa tam tak súkromné a rizikové investície a tak. Teda štát zníži riziko a tým pádom získa sa viac investícií, vytvorí sa viac obsahu, v tomto prípade filmov, urobí sa lepšia reklama krajine, vzniká viacej tvorcov, slovenský obsah je šírený do zahraničia a tak ďalej.
No a v zásade vy ste povedali, že len strašíte a že nemusí to tak byť, veď sme hovorili, že len môže a môže sa stať, ale v skutočnosti niečo podobné sa stalo pri zákone o strategických investíciách, kde ste povedali, že my len kuvikame a že nič sa také nestane a nezníži sa úloha kontroly a tak. A včera vyšla vyhláška, kde ministerstvo dopravy obmedzilo vplyv ÚHP na posudzovaní, na posudzovaní investícií.
To znamená, že presne toto spravíte. Teraz nás opijete rožkom, zmeníte zákon o Audiovizuálnom fonde, v zásade poviete, že len strašíme a potom si budú nie nacionalisti, sľúbil som pánovi Dankovi, že budem hovoriť národniari a ja svoj sľub dodržím, takže národniari potom budú nadávať na tvorcov a budú ich obmedzovať vo svojej slobodnej tvorbe.
Takže mne sa tiež nepáčia niektoré filmy, ale neznamená, že budem kvôli tomu meniť zákon.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci, aj ďakujem kolegyni Zore Jaurovej, že tak pekne pomenovala a zosumarizovala teda, čo tu máme pred sebou, čo sa týka celého legislatívneho procesu. Samotný legislatívny proces je teda jedna z mojich obľúbených tém, venujem sa tomu už roky a vždy som naozaj kritizovala, keď sa úplne pošliapavali základné princípy legislatívneho procesu. V minulosti sme to videli veľakrát v rôznych obdobách, ale to, čo sa deje naozaj posledné mesiace za tejto vlády, tak to je niečo nepredstaviteľné naozaj. To som si nevedela predstaviť, že vieme až tak hlboko klesnúť.
A tento zákon je toho príkladom, ono to celé vyzerá asi tak, ako keby si dieťa skladalo puzzle, a teda skúša tam tie dieliky do seba napasovať, ale mu to nejako nejde, tak to tam nasilu natlačí. A keď to nefunguje, keď to tam stále nepasuje, tak potom podupe, poskáče po tom ešte a aj tak to nesedí, tak si zoberie ešte kladivo a ešte kladivom to tam potrieska. Aký je ten výsledok? Asi z toho nebude úplne ten pekný obrázok, ako z toho mal byť poskladaný.
A naozaj úplne mimoriadne ma zarazilo, keď tu pán Farkašovský teda v pléne na margo rozpravy uviedol, že teda apeloval na nejakú kultúru v tomto pléne. Pritom toho, čo sme tu svedkami, je presne to, čo Ústavný súd súd pomenoval, už to tu odznelo, upadajúca legislatívna kultúra.
Naozaj veď už sa zastavme, zastavte sa, toto nie je možné takýmto spôsobom ďalej pokračovať. Úplne ste tu rozbili na franforce legislatívny proces a to, čo prinášate, je absolútne strašné.
Veď skúsme naozaj tú legislatívnu kultúru, nejakým spôsobom sa tu snažiť obnoviť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Chcem sa veľmi pekne poďakovať pani Jaurovej za to, že celkom pekne na malom priestore zhrnula tie absurdné prvky celého procesu. Ale ešte viac sa chcem poďakovať predkladateľom týchto zákonov, teda tých zákonov, ktoré sa dotýkajú podpory resp. nepodpory umenia, za príležitosť oprášiť si poznatky o znakoch absurdnej drámy.
Možno si ešte pamätáte niektoré z diel Becketta, Ionesca, kde hlavné postavy prichádzajú odnikiaľ a nikam nesmerujú. A to budem ilustrovať výrokom predkladateľa, ktorý zdôraznil, že producenti tým nie sú nadšení, ale vedia s tým žiť, lebo síce ich práci to nepomôže, ale ani ju nezhorší. V absurdných drámach je jazyk postáv chaotický, jedna replika nenadväzuje na druhú, na otázky neodpovedajú, ich jazyk je plný nezmyslov a fráz.
A opäť jeden príklad z výrokov, ktoré odzneli v tejto debate.
Citujem: "Hľadali sme subtílnejšie riešenie, ktoré by mohlo tento legitímny cieľ zabezpečiť. A to subtílne riešenie sa našlo prostredníctvom bagra, ktorým boli pozmeňujúce návrhy."
A čo je príznačné pre nás divákov tejto absurdnej drámy? Opäť jeden z typických znakov, výpovede a konanie hlavných postáv sa niekoľkokrát opakujú, čím sa u divákov zvyšuje pocit beznádeje a chodenia v kruhu.
Tak takto to vyzerá. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Ja by som v prvom rade chcela vlastne poopraviť svoje vyjadrenie aj zo včera, aj z dnešnej faktickej poznámky, som hovorila, že toto je podľa mňa znak upadajúcej legislatívnej kultúry, ale máme tu bývalú ministerku kultúry ako spravodajkyňu, tak by som chcela na záznam povedať, že podľa mňa toto nie je kultúra, toto je (Povedané s pobavením.) absolútne prznenie legislatívneho procesu a nazývať toto v akomkoľvek význame kultúrou, mi podľa mňa aj pani spravodajkyňa dá za pravdu, že je výsmechom do očí všetkých ľudí, ktorí vôbec rozumejú, čo kultúra znamená.
Ďalej by som chcela povedať, že keďže včera pán poslanec Michelko reagoval na naše výhrady, ktoré tu odzneli skoro v rovnakom čase v tejto rozprave tým, že preháňame, hysterizujeme, manipulujeme, tak by som chcela prečítať teda ten spomínaný text otvoreného listu od Slovenskej filmovej a televíznej akadémie a ďalších podpísaných organizácií, pretože teda ak my preháňame a môže nám niekto vyčítať, že veď v skutočnosti sa nás Audiovizuálny fond nejako netýka, nemáme z neho príspevky, ja filmy nenatáčam, ani neprodukujem, ani nič, tak je asi dôležité, aby tu v tomto pléne zaznel hlas tých, ktorých sa táto novela zákona o Audiovizuálnom fonde naozaj týka a ktorí tiež vyjadrujú obavy. Tak snáď to nebude tiež hodnotené ako nejaká hystéria.
Takže čítam: "Vážené poslankyne, vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, Národná rada SR sa na aktuálnej schôdzi zaoberá novelou zákona o Audiovizuálnom fonde. Krátko pred začiatkom rozpravy k návrhu v druhom čítaní zverejnil predkladateľ pozmeňovací návrh, ktorý na rozdiel od znenia návrhu v prvom čítaní výrazným spôsobom zasahuje do fungovania fondu. Široká filmová obec reprezentovaná profesijnými a záujmovými združeniami podpísanými pod týmto listom má zásadné výhrady voči navrhovaným zmenám zákona o Audiovizuálnom fonde, pretože podkopávajú princípy odborného a nezávislého rozhodovania o finančnej podpore slovenskej audiovízie."
Toto mi naozaj ako manipulácia alebo hystéria nepripadá. Pokračujem:
"Audiovizuálna tvorba na Slovensku prešla za ostatných pätnásť rokov veľkým vývojom. Po období stagnácie je vo výbornej kondícii. Slovenské filmy vidia v kinách každý rok státisíce divákov a diváčok, ďalšie milióny na televíznych obrazovkách, a zároveň sú oceňované aj v zahraničí. Po celom Slovensku fungujú desiatky filmových klubov a vďaka ústretovým podmienkam a vysoko profesionálnemu prostrediu sem čoraz častejšie prichádzajú nakrúcať medzinárodné produkcie. Najväčšiu zásluhu na tomto vývoji má Audiovizuálny fond, ktorý filmovému prostrediu poskytol systematickú finančnú podporu založenú na princípoch odbornosti a nezávislosti od politických reprezentácií. Navrhovaná novela zákona toto všetko ohrozuje. Zásadné zmeny sa týkajú rady AVF. Počet jej členov a členiek sa má zmeniť z pôvodných deväť na trinásť, pričom päť členov alebo členiek rady bude menovať ministerka kultúry bez návrhov z profesionálneho prostredia. Ministerka kultúry môže svojich zástupcov a zástupkyne v rade kedykoľvek odvolať bez udania dôvodu, čo môže vážne ovplyvniť nezávislosť ich rozhodovania. Rada má podľa predloženého pozmeňovacieho návrhu získať kompetenciu schvaľovať podporu projektom, ktoré odporučia odborné komisie. Na schválenie podpory bude potrebných deväť hlasov, čo znamená, že bez súhlasu ministerstvom volených zástupcov a zástupkýň schválenie podpory nebude možné. Kompetenciu schvaľovať podporu projektom dosiaľ patrila riaditeľovi fondu. Prenos kompetencie na radu nabúra princíp vyváženej deľby moci, na ktorom bol Audiovizuálny fond vybudovaný, pretože zúži moc do rúk jedného orgánu fondu na úkor ostatných. Ministerstvo kultúry sa podobne ako pri zákonoch o STVR a FPÚ snaží získať kontrolu nad žiadateľmi a žiadateľkami, aj nad obsahom diel podporovaných z verejných zdrojov. V prípade, že konkrétny projekt alebo konkrétny žiadateľ či žiadateľka nebudú ideologicky, politicky či z iných dôvodov vyhovovať záujmom ministerstva kultúry, ministerstvo bude môcť ich podporu blokovať. Priamy politický vplyv sa nebude týkať iba nakrúcania filmov, ale aj ich distribúcie, filmových festivalov, výskumných projektov alebo modernizácie kín.
Nutnosť rozhodnúť o podpore projektov a o voľbe či odvolávaní riaditeľa deviatimi hlasmi z trinásť namiesto obyčajnej väčšiny, môže značne obmedziť fungovanie fondu najmä v prípade, ak zloženie rady nebude kompletné, ako je to aj v súčasnosti, keď pre nečinnosť ministerstva kultúry ostáva od januára tohto roku jedno miesto v rade neobsadené." Krásne, by som podotkla.
"Rada AVF má zároveň získať možnosť rokovať neverejne, čím by odborná verejnosť prišla nielen o možnosť kontroly, ale zároveň by sa sťažilo zapájanie profesionálneho prostredia do fungovania fondu. V súčasnosti je každé rokovanie rady s výnimkou dvoch konkrétnych prípadov špecifikovaných v zákone verejné. Podľa navrhovanej novely by rada získala možnosť sama rozhodnúť o tom, že bude rokovať s vylúčením verejnosti, pričom tak môže urobiť bez udania dôvodu hocikedy a ak bude chcieť, teda vždy. Avizované zmeny ohrozujú životaschopnosť celého filmového priemyslu. Doba výroby jedného audiovizuálneho diela štandardne prekračuje rámec jedného volebného obdobia. Politicky motivované rozhodnutia ministerských nominantov a nominantiek môžu ohroziť vznik diel, ktorých výroba sa už začala a uvrhnúť do špirály neistoty novo podporené projekty, ktoré môžu prísť o podporu v budúcich produkčných fázach, keď dôjde k zmenám vo vláde po parlamentných voľbách. Pre ďalší rast slovenskej audiovízie je kľúčová stabilita výrobného a dotačného prostredia a tá sa vylučuje s tým, že o podpore projektov môže rozhodnúť politicky nominovaná časť rady fondu. Sme presvedčení, že zmenám, ktoré sa dotknú fungovania celého audiovizuálneho prostredia, by mala predchádzať široká odborná diskusia. Do diskusie o predmetnom pozmeňovacom návrhu však nebola odborná verejnosť vôbec prizvaná a poslanecký zbor dostal znenie návrhu k dispozícii pár hodín pred začiatkom rozpravy k nemu. Toto konanie nemožno vnímať inak ako účelové. Jeho cieľom nie je skvalitniť fungovanie AVF v prospech slovenskej audiovízie, ale zabezpečiť politický vplyv na jeho rozhodovacie procesy. Predložený pozmeňovací návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Audiovizuálnom fonde, ohrozí odborné a nezávislé rozhodovacie procesy v AVF a tým negatívne ovplyvní celé slovenské audiovizuálne prostredie. Vyzývame vás, aby ste predmetný pozmeňovací návrh neprijali. V mene filmovej a kultúrnej obce Slovenská filmová a televízna akadémia, Asociácia slovenského dokumentárneho filmu, Asociácia scenáristov slovenskej audiovízie, Asociácia nezávislých producentov, Asociácia producentov animovaného filmu, Asociácia slovenských kameramanov, Asociácia slovenských filmových strihačov, Únia filmových distribútorov, Združenie prevádzkovateľov kín, Slovenská asociácia producentov v audiovízii a platforma Otvorená kultúra!"
Ja by som povedala, že to je dosť široký zoznam organizácií, profesijných, odborných organizácií v audiovízii, ktorí tu vyjadrujú veľmi konkrétne námietky, a zároveň hovoria, že s nimi nikto o tom nerokoval. My sme tu včera počuli, že vraj s nejakými producentami niekde sa hovorilo, a že teda oni nejakým spôsobom s tým budú vedieť žiť. Síce im to nepomôže, ale ani nezhorší. Ja si myslím, že tento list a pod ním desať alebo koľko som tých organizácií prečítala, majú diametrálne odlišný názor a postoj k tomu, že by sa bolo s niekým rokovalo.
Takže, vážení kolegovia, kolegyne, vážená pani spravodajkyňa, naozaj po prečítaní tohto listu podľa mňa žiaden súdny človek, ktorému záleží na kultúre v tejto krajine, ktorému záleží na filmovom priemysle, či už preto, lebo je bývalou ministerkou kultúry, alebo preto ako ja, obyčajný človek, čo som iba obyčajná filmová fanúšička a rada chodím do kina, vás prosím, nerobte toto a stiahnite tento návrh zákona.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vďaka, pán predsedajúci a veľká vďaka kolegyni Zore Jaurovej za tú výbornú prezentáciu ako vždy, ono to už niečo z toho odznelo, ale ako sa hovorí u nás v Trnave, opakovanie je matka múdrosti.
Dovolím sa vyjadriť, Zora, nie k tej časti, kde si hovorila, že v čom je ten zákon zlý, to je, to hovorí samé za seba, dovoľ mi vyjadriť sa krátko k tomu procesu. Ja neviem, čo bolo pôvodným zámerom ľudí, ktorí vložili do rokovacieho poriadku tú 48-hodinovú lehotu, asi na to bol nejaký dobrý dôvod, rád sa nechám poučiť, ale spôsob, akým je v tomto volebnom období obzvlášť zneužívaná, je skutočne do neba volajúci. Opäť v situácii, kedy je pozmeňovací návrh prednesený doslova že večer o ôsmej a na druhý deň ráno sa má o ňom hlasovať, je porušením minimálne ducha toho, tejto časti rokovacieho poriadku, toto určite nemohol byť úmysel pôvodných autorov rokovacieho poriadku. A dodám aj, Zora, to, čo si ty načala a nešla si to veľkého detailu, už to samotné fakt, že toto máme na stole ako poslanecký návrh, vieme, asi všetci šípime, čo za tým je. Ja si cením, a to myslím bez irónie, aj tú úprimnosť pána Michelka včera, keď v podstate priznal, či predvčerom, že keby to bolo na ňom, tiež si myslí, že to bol, že by to mal byť ministerský návrh, prepáčte, ak som vás zle interpretoval, kľudne to dopovedzte aj sám v rozprave. V každom prípade toto je, všetci asi šípime, že celou pointou, dôvodom, prečo je toto vo forme poslaneckého návrhu, je ten, lebo vládny návrh by si vyžadoval normálne pripomienkové konanie a, samozrejme, chceli ste to uhnať, ako sa len dalo vrátane opäť znásilnenia tej 48-hodinovej provízie.
Na záver ja len že hovorí sa o nás Slovákoch, že my Slováci si aj na šibenicu zvykneme, ale chcem veriť, že si nikdy nezvykneme na tento babrácky a lajdácky prístup k písaniu zákonov, pretože takto sa to nerobí.

Dobrý večer, kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, keď nám tu teda takto nečakane koaliční poslanci otvorili opätovne druhé čítanie k tomuto zákonu, dovoľte mi tak zhrnúť trocha aj proces aj obsah toho, o čom vlastne v tomto zákone rokujeme.
Zákon o Audiovizuálnom fonde bol otvorený poslancami SNS už na februárovej schôdzi spolu s ďalšími zákonmi o verejnoprávnych fondoch v kultúre. Pôvodný návrh novely zákona obsahoval iba navýšenie počtu členov dozornej komisie fondu. Po rozprave, ktorú sme tu absolvovali v tomto pléne o Fonde na podporu umenia, ktorá sa ťahala niekoľko mesiacov a v ktorej, samozrejme, v druhom čítaní priniesli samotní predkladatelia tejto novely zásadné pozmeňovacie návrhy, bolo jasné, že cieľom všetkých týchto zákonov je ovládať verejnoprávne fondy politickou mocou a zmeniť ich systém udeľovania financií tak, aby mohlo ministerstvo kultúry politicky ovplyvňovať rozhodnutia o financovaní, čo je teda v zásadnom rozpore so samotným zmyslom existencie týchto fondov a ich verejnoprávnou podstatou.
Preto sme, samozrejme, tušili, že niečo podobné sa chystá aj v zákone o Audiovizuálnom fonde. Ten mal prísť na rad na konci júnovej schôdze a krátko predtým, ako prišiel na rad, bol do podateľne predložený pozmeňovací návrh pána poslanca Farkašovského, ktorý úplne zásadne mení celú tú novelu. V tomto prípade bol použitý ešte problematickejší legislatívny postup ako pri zákone o Fonde na podporu umenia, pretože tento pozmeňovací návrh neprešiel ani len výborom pre kultúru a médiá. Ja som tu už hovorila v predošlej rozprave, ale rada by som to tu spomenula ešte raz, lebo nikdy nie je dosť, si to pripomínať, že Audiovizuálny fond je príkladom toho, ako dobré a kvalitné kultúrne politiky a dobre dizajnované inštitúcie môžu prinášať výsledky v pomerne krátkom čase.
Kým na začiatku dvetisícich rokov bolo na Slovensku roky, v ktorých sa nenakrútil žiaden film, po založení Audiovizuálneho fondu v roku 2008 sa slovenský filmový priemysel pomerne rýchlo pozbieral a napríklad v roku 2022 sa na Slovensku nakrútilo 50 filmov pre kiná, plus množstvo ďalších iných typov filmov.
A podľa údajov Európskeho audiovizuálneho observatória bol slovenský filmový trh s nárastom 17,8 % najrýchlejšie rastúci filmový trh v Európe v rokoch 2015 až 2018. Na rozdiel od Fondu na podporu umenia, ktorý rozdeľuje prostriedky iba z kapitoly ministerstva kultúry, tečú do Audiovizuálneho fondu prostriedky z viacerých zdrojov.
Okrem ministerstva financií, ktoré financuje takzvané vratky pre filmový priemysel, doňho prispievajú aj televízie, prevádzkovatelia kín, prevádzkovatelia retransmisie či distributéri.
Na poslednú chvíľu predložený pozmeňovací návrh poslanca Farkašovského úplne mení celý dizajn fondu. Pridáva do rady fondu ďalších štyroch členov, ktorých nominuje ministerstvo kultúry a mení spôsob rozhodovania o podpore. Dnes o podpore rozhoduje riaditeľ na návrhy odborných komisií, po novom by mala rozhodovať rada Audiovizuálneho fondu. Zároveň tento návrh umožňuje rade dohodnúť sa na neverejnom režime rokovania, pričom dnes sú zasadania rady z definície verejné. Takisto zjednodušuje režim odvolania riaditeľa radov fondu.
Okrem toho, že ide o jasne deštrukčný návrh, ktorého cieľom je získať politický vplyv v nezávislej inštitúcii, čím sa predkladatelia opäť netaja a hovoria o tom, aké filmy chcú a nechcú podporovať, a čo sa tu už musí zastaviť a tak ďalej, a tak ďalej. Tento návrh je diskutabilný z viacerých hľadísk. Prečo by ministerstvo kultúry, ktoré prispieva približne 15 % do celkového rozpočtu Audiovizuálneho fondu malo mať v 13-člennej rade päť nominantov? Prediskutovali navrhovatelia tohto zákona tento návrh s ostatnými prispievateľmi do Audiovizuálneho fondu? Súhlasia s ním televízie súkromné, Jojka, Markíza? Súhlasia s ním distributéri, súhlasia s ním prevádzkovatelia kín? Je dôležité si uvedomiť aj to, že podpora audiovízie má iné zákonitosti ako podpora umeleckých projektov a zasiahnutie do rozhodovacích procesov pri financovaní audiovízie ovplyvní slovenskú kinematografiu na niekoľko rokov dopredu. Ja tu iba podotknem, že dnes zverejnené stanovisko prakticky všetkých relevantných asociácií v oblasti kinematografie, kde zásadne odsudzujú túto novelu, hovorí o tom, že to s nikým z nich nebolo prediskutované. Ja dúfam, že to stanovisko ešte v rozprave zaznie.
V prípade uvedeného pozmeňovacieho návrhu ide teda o zámer rovnakého ovládnutia Audiovizuálneho fondu, ako sa to udialo pri novele zákona o FPU, ale ten legislatívny proces, ktorým sme k tomu dospeli, je naozaj niečo, čo ja som teda za ten čas, ktorý tu som, ešte nezažila. A ja by som to len tak zrekapitulovala.
Že v januári predložili poslanci návrh novely zákona, kde menia dozornú komisiu. Nechávame stranou, prečo poslanci. Vo februári prvé čítanie bolo, ktoré sme, teda Národná rada schválila. Potom sa tri mesiace nič nedialo, zaoberali sme sa Fondom na podporu umenia, kde teda prebehol podobný proces, ale aspoň to šlo do výboru.
V júni máme opäť zákon vo výbore, tam sa predniesli nejaké pozmeňovacie návrhy, z ktorých niektoré boli aj dosť dobré, aj sme ich vlastne podporili, aj my. Pochválili sme, prerokovali sme, ide to do rozpravy. A na konci júnovej schôdze pár minút predtým, ako má prísť druhé čítanie, zrazu vidíme v podateľni nejaký pozmeňovák, ktorý úplne všetko mení a ktorý teda očividne prekvapil aj koaličných partnerov strany SNS. Takže zákon, keď prišiel na rad, tak v pléne prepadol. Na druhý deň však nečakane sa tento zákon zase ocitol na programe schôdze.
Pán Michelko predstavil pozmeňovák, ktorý ale v pléne nezaznel zatiaľ. Nasleduje písomná rozprava o pozmeňováku poslanca Farkašovského, ktorý stále v pléne nezaznel a táto rozprava trvala tri hodiny. Návrh stále nezaznel. Po 18. hodine príde na rad ústna rozprava, do ktorej sa teda ako posledný prihlási pán poslanec Farkašovský, neuvedie žiaden dôvod, prečo podáva tento pozmeňovák, hoci je teda navrhovateľ tohto zákona. Dočíta pozmeňovák o 18.31 h a spravodajca navrhne hlasovať na druhý deň o 11.00 h o niečom, čo práve zaznelo v pléne 3 a pol hodiny rokovacieho času pred hlasovaním.
Samozrejme, museli by, museli by sme si skrátiť tú 48-hodinovú lehotu, to som tu už dala procedurálny návrh, že je to podľa mňa v rozpore s rokovacím poriadkom. Na druhý deň, dnes, príde pani ministerka a otvorí opäť druhé čítanie a my sme opäť v druhom čítaní. A to iba preto, aby vyňali nejaké body na osobitné hlasovanie.
A ja vlastne už naozaj neviem, že čo mám k tomuto ešte povedať, lebo, lebo všetko, čo sa dalo pokaziť v tom procese, sa pokazilo. A pre mňa je až ťažko hľadať nejaké slušné slová na to, ako poslanci SNS a celá táto strana ohýba princípy demokratického zákonodarstva. Pretože to považujem, ja som to tu už raz povedala, ja to naozaj považujem za šliapanie po ústave, po práve, aj po tom sľube, ktorý sme tu dali všetci, že čo tu budeme robiť a aké, aké záujmy tu budeme obhajovať.
A snaha SNS ovládnuť všetky kultúrne inštitúcie, ktorou ukazujú naozaj akýsi vztýčený prostredník nielen právu a kultúre, ale aj niekedy mám pocit, že aj vlastným koaličným partnerom, obávam sa, že vojde do dejín ako jedna z najsmutnejších kapitol nášho parlamentarizmu aspoň v tomto novodobom čase.
Čiže asi si tu ešte trocha pobudneme v tomto druhom čítaní, tak ja by som len chcela povedať, že ešte stále je čas, ešte stále je čas sa vrátiť a urobiť krok späť a urobiť tento zákon poriadne, prísť s návrhmi, ktoré aj my budeme vedieť podporiť, lebo také sú, ja som napríklad jeden taký dala a potom možno budú tie veci fungovať le... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pán predseda.
Žiadam vás, aby ste nedali hlasovať v Národnej rade o tomto zákone, aby ste nedali hlasovať v Národnej rade o tomto zákone dnes, ale až po uplynutí 48-dňovej lehoty od podania pozmeňovacieho návrhu v druhom čítaní včera, podľa § 83 ods. 4. Odôvodnenie: skrátenie lehoty v tomto prípade, kedy pozmeňovací návrh podaný v ústnej rozprave v druhom čítaní, niekoľko hodín pred hlasovaním, zásadne zmenil pôvodný zákon, nepovažujeme za spôsobilý na výnimku podľa tohto paragrafu, a to aj v kontexte § 81 ods. 2 rokovacieho poriadku, ktorý hovorí, že skrátenie lehoty je možné, iba ak ide o jednoduchý zákon.
Skrátenie lehoty v tomto prípade považujeme za rozpor s duchom rokovacieho poriadku a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)