Videokanál klubu

Ivan, ďakujem za tvoje vystúpenie a úplne s tebou súhlasím, že je veľmi dôležité, aby hlasom žien boli ženy, aj tu sediace ženy, a ja by som si veľmi želala, aby teda aj kolegyne z koalície podporovali aj návrhy, ktoré my predkladáme a ktoré skutočne majú za cieľ zlepšiť život žien na Slovensku. Zároveň si ale veľmi cením aj podporu mužov vrátane teda teba, pretože samy to nedokážeme a je načase, aby sme si uvedomili ako spoločnosť, že keď odstraňujeme nerovnosti, tak je to dobré pre nás všetkých bez ohľadu na to, že či sme žena, alebo muž.
Ja by som sa chcela vrátiť k tomu, čo tu odznelo o tom, že ženy možno chcú sa viacej venovať rodine, chcú byť viacej matkami, možno chcú byť viacej učiteľkami alebo sa venovať takýmto povolaniam a nie možno ekonomickej sfére alebo manažérskej, riadiacej, no toto je jednoznačné popieranie dát a štúdií, ktoré hovoria o tom, že ženy to chcú, len tam sú tie prekážky, ten tzv. sklenený strop, a jednoducho na tie pozície napriek tomu, že tam chcú ísť, sa nedostanú. Čiže je aj našou povinnosťou vytvárať také prostredie, aby keď sa žena rozhodne byť matkou, však je to jej slobodné rozhodnutie, nech je matkou, keď sa žena rozhodne byť manažérkou, tak nech je jej to umožnené a nech nie je diskriminovaná. Na tom, dúfam, sa zhodneme všetci.
Ivan, hovoril si o firmách a teda tom počte žien v riadiacich pozíciách. Bolo by zaujímavé pozrieť sa aj na to, že koľko pracovníčok je v skutočnosti v tých firmách. A bez toho, že budú ženy v riadiacich pozíciách, tak sa ani podmienky tých pracovníčok nezlepšia. Nezlepší sa ani, a to si tiež spomínal, ten servis alebo teda tie služby, ktoré tieto firmy poskytujú, pretože jednoducho nebudú mať záujem na tých riadiacich pozíciách robiť niečo pre ženy.

Ďakujem vám veľmi pekne, pán predsedajúci.
Milé plénum, vážené dámy, vážení páni, myslím si, že je veľmi zložité rozviesť ešte viac do podrobností to, čo povedali moje kolegyne Beáta Jurík alebo Lucia Plaváková, preto nepôjdem do detailov v odôvodnení, prečo sa niečo udialo v Európskej únii a prečo ostatné veľmi moderné a napredujúce krajiny sa tejto výzvy chytili a implementovali smernicu. Ja by som sa skôr zameral na to, že akým spôsobom táto smernica môže ukázať príklad Slovensku a akým spôsobom Slovensko môže sa posunúť dopredu.
Pripomeniem len jednu vec, že, a spomenula to aj kolegyňa Bea Jurík, že v parlamente častokrát – aj teraz – Progresívne Slovensko zastupuje väčšinu žien, ktoré sú v parlamente, lebo síce pán Čaučík povie, že nehovorme za ženy, ale má tu len jednu ženu v parlamente a ostatné, teda neviem, nemôžu sa vyjadrovať a zato, preto za nich rozprávaš, rozprávaš ty. Takže myslím si, že je veľmi dobré, keď o ženských záležitostiach rozprávajú ženy samotné z vlastných skúseností a vedia definovať to, že či vedia zvládať život, občiansky život aj popri deťoch, aj popri manželoch, aj popri inej občia... pri inom občianskom pôsobení.
Teda ako som povedal, my sme ponúkli rodovo vyváženú kandidátku a zároveň naši voliči sa rozhodli rodovo vyvážený poslanecký klub podporiť a je to, je to... a my sme im nič nenanútili, keby chceli byť, mať len čisto Progresívne Slovensko, no tak by sme tu sedeli samí muži, ale nie sedíme tu pol na pol, to znamená, že voliči, ktorí tu chcú žiť, ktorí majú radi túto krajinu, poslali veľmi kvalitné poslankyne, aj poslancov teda, musím sa priznať, do Národnej rady.
Ale ja tu nebudem rozprávať ako teda ideológ, ako človek, ktorý tu chce poučovať a ukazovať, že poďme si brať príklad z Európskej únie, skúsim to povedať takisto aj ako syn úspešnej matky, ktorá bola vždy brzdená tým, že bola žena, napriek tomu, že bola dobrá matka, Marián, napriek tomu, že ma strašne veľa naučila o svete, mala veľmi dobrú kariéru, ale mala ten pomyselný sklenený strop, lebo chlapi pri borovičke si povedali, však Elena to porobí, ale my budeme rozhodovať. Tak to bolo a to by sme mali kvôli našim dcéram alebo kvôli našim spolupracovníčkam a kolegyniam proste odstrániť. Proste ide tu o vec čistej spravodlivosti. A to, že si to ženy vedia zmanažovať, ako si to aj my vieme zmanažovať, lebo povedzme, sme slabší, žijeme kratšie a tak ďalej, tak myslím si, že by sme to mali nechať na každé pohlavie, nech si to vyrieši samé a po svojom.
Znova ale teda sa pripomeniem, že budem hovoriť z mojej aj osobnej skúsenosti. Ja som pôsobil v desiatkach spoločností, resp. som investoval do desiatok spoločností a priznám sa, že tie, ktoré boli úspešné, boli tie, kde mali ženy zastúpenie vo vedení alebo ich dokonca aj viedli. A je to aj preto, lebo keď nejaké kolégium, v tomto prípade predstavenstvo alebo dozorná rada, alebo valné zhromaždenie rozhoduje o spoločnosti, tak má rôzne iné príklady z obchodného života, zo správania klientov, ale aj zo spotrebiteľského života, ako majú len tí chlapi. Však my vlastne nemáme také isté, podobné skúsenosti alebo zážitky, ako majú ženy. Nemáme také isté vnímanie, však my nie sme rovnakí, každý je iný, a práve preto tá skúsenosť obchodných spoločností by toto mala odzrkadľovať, a tým pádom si myslím, že keď chceme mať konkurencieschopnejšie Slovensko a keď chceme mať lepšiu ekonomiku, aby vyrábala na vaše rozdávačky, tak proste by sme mali mať proste ženy v orgánoch spoločností. A teraz nehovorím, nehovorím len o tých, ktoré v nás, v úvodzovkách, donucuje Európska únia, teda Tatry mountain resorts a Tatra banku, ktoré si to aj tak dávno poriešia samé a urobili to dávno predtým proste, lebo vedia, že chcú mať ako dobré obchodné rozhodovanie, ale proste mali by sme to presunúť aj na ďalšie spoločnosti. Spomenula to moja kolegyňa Lucia Plaváková, a teda ja vám poviem, že Slovensko má teda pol na pol ženy a mužov v obyvateľstve, možno tu je dokonca viac aj žien, a slovenské, slovenské podniky, ktoré sú vlastnené 100 % štátom, resp. riadené ministerstvami, majú nasledovné, nasledovné rodové vyváženie.
Slovenská rozvojová banka – nula žien v predstavenstve, jedna žena z deviatich v dozornej rade.
Eximbanka – nula žien v rade banky, v dozornej rade dve ženy zo siedmich členov.
Máme tu, teda v tomto pléne jednu dámu, ktorá pôsobí na ekonomickej univerzite, myslím, že bola aj dekanka. Chcem sa jej spýtať, teda ona vlastne nevie vychovať schopné manažérky? Lebo ten večný argument je, že keď nájdeme takú istú kvalitnú ženu ako muža, tak tým pádom proste ju tam budeme menovať. Tak buď proste hlasáci, smeráci, esenesáci nevedia tie ženy nájsť, lebo sedia v krčmách len medzi sebou, alebo proste majú inú predstavu o kapacitách žien.
Transpetrol – jedna žena z piatich v predstavenstve, ropný priemysel je veľmi, veľmi progresívny, tri ženy z deviatich.
ZSSK, ak by ste vedeli, to sú železnice naše slávne, nula žien v predstavenstve, nula žien v dozornej rade, len chlapi cestujú! A len chlapi poskytujú, teda chlapom poskytujeme túto verejnú službu, ktorú aj dotujeme z našich spoločných daní.
VšZP, zdravotníctvo – nula žien v predstavenstve, jedna žena zo siedmich v dozornej rade.
Paráda! Tak vlastne len chlapi vedia, ako riadiť to zdravotníctvo. Je to, je to proste neuveriteľné, že teda buď si to smeráci a hlasáci a esenesáci rozdávajú znova kamarátom pri cigare a pri koňaku, alebo teda naozaj vyberajú tých kvalitných ľudí a ak potrebujete, tak my vám ich predstavíme, tie kvalitné ženy, s ktorými sa asi nestretávate.
ŽSR – nula žien v správnej rade, jedna námestníčka zo štyroch námestníkov generálneho riaditeľa.
SPP – nula žien v predstavenstve, dve z ôsmich žien v dozornej rade.
Slovenská pošta – progresívna inštitúcia, tri ženy z piatich v predstavenstve a štyri ženy zo siedmich v dozornej rade. To je jediná pozitívna inštitúcia v našej ekonomickej sfére riadenej štátom a treba ju za to pochváliť. Dúfam, že ich nepovyhadzujete, a tak ďalej.
Teda vrátim sa naspäť aj sa teda pripojím ku kolegyni Plavákovej, že nerobme len to, čo nám prikážu z Bruselu, lebo to teraz robíte, normálne od slova do slova transponujete smernicu proste, čo vám ako kebyže prikazuje naše členstvo v Európskej únii, ale mali by sme začať od seba, aby sme boli pozitívnym príkladom potom pre tie firmy, ktorým to nevieme ani nechceme prikazovať, ale aby videli, že tie úspešné manažérky tých štátnych podnikov to veľmi dobre zvládli a ekonomické riadenie štátnych podnikov sa zlepšilo.
Viete, ja som bol jeden z tých, ktorý som vždy veril, že Zuzana Čaputová sa môže stať prezidentkou v Slovenskej republike, a myslím si, že na Slovensku sa dovtedy hrali dievčatá na princezny alebo, ja neviem, na speváčky a tak ďalej, ale konečne ja som videl dievčatá, ktoré povedali: Ja chcem byť prezidentkou. Ale povedzme si, že nech aj kariérny postup ženy bude, že ja chcem byť manažérkou, alebo ja chcem byť úspešnou rozhodovateľkou v oblasti ekonomiky a správy veci verejných.
To znamená, že prosím vás, porozmýšľajte o tom a začnite v tomto kontexte od seba.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj za faktické poznámky kolegom a kolegyni.
Ja v prvom rade by som chcela odpovedať pánovi poslancovi Grendelovi a aj tak ma trošku prekvapil, lebo sme zvyknutí, si myslím, uňho na taký konštruktívnejší prístup a toto, čo ste povedali, tak bolo nefér či už teda ku mne, alebo aj k pánovi ministrovi, pretože tu sa skutočne nejedná o žiadnu progresívnu agendu a myslím si, že dôkazom toho je aj to, že to, aby táto smernica dnes, aby sme ju mohli mať na stole, tak sa o to zaslúžila Ursula von der Leyen, ktorá si myslím, že je teda predsedníčkou Európskej komisie, ktorá pochádza z EPP, a vy ste ešte do minulých európskych volieb boli súčasťou tejto frakcie konzervatívcov, takže rozhodne toto nie je žiadna progresívna agenda, to je niečo, na čom sa zhodli členské štáty vrátane tých, ktoré možno majú aj konzervatívnejšie vlády, pretože snáď mi nechcete povedať, že teda všetky členské štáty EÚ sú liberálne, progresívne a že sa snažia o zavedenie progresívnej agendy. Čiže toto bolo skutočne nefér aj voči pánovi ministrovi, aj voči mne, pretože ste deformovali to, čo som ja povedala. Ja som pochválila pána ministra za transpozíciu, pretože to jednoducho musíme urobiť, ale urobili ju dobre až na pár detailov, ktoré teda my aj pozmeňujúcim návrhom opravujeme a ku ktorým aj vyzývam teda pána ministra, aby zase zo svojej strany niečo opravil.
Tak, prosím vás, nestrašte tu a dúfam teda, že som pánovi ministrovi nespravila medvediu službu tým, že som ho pochválila a že teraz koalícia sa zľakne a zhodí progresívnu agendu vlastného ministra zo stola, pretože skutočne to tak nie je.
Pán poslanec Čaučík, ja by som vás len chcela poprosiť, že nehovorme za ženy, nehovorme za ne, že či si vyberajú také, alebo také oblasti, a nehovorme ani to, že chcú zlaďovať svoj pracovný a profesionálny život a venujú sa viac teda tomu osobnému, však... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja sa tiež teším, že tu máme tento návrh zákona, ktorý dokonca teda prichádza od vlády, a ja by som sa tu nehrala na nejaké nálepky, že progresivizmus, neprogresivizmus. Myslím si, že to je plne v súlade aj s jednou z kľúčových ústavných hodnôt, ktorou je rovnosť, a sa teším, že teda sa aj tejto dôležitej hodnote tu venujeme a že teda konečne tu má šancu nejaký návrh, ktorý k rovnosti prispieva, aj prejsť. Ja by som si teda želala, keby sme to vedeli robiť aj bez toho, že nás k tomu motivuje smernica alebo iný právny akt Európskej únie či nejaké rozhodnutie súdu, či už Európskeho súdu pre ľudské práva, alebo Súdneho dvora Európskej únie, keby sme vedeli naozaj k tomu pristupovať takým spôsobom, že nám všetkým záleží na tom, aby sme prispievali k tomu, aby hodnota rovnosti bola zabezpečená aj na Slovensku.
A spomenula si v tvojom príspevku aj taký apel možno smerom k ministrovi spravodlivosti, či by sme nevedeli sa pozrieť aj na štátne podniky, ako ony majú zabezpečené zastúpenie v rozhodovacích funkciách, a myslím si, že naozaj by bolo pekné, keby štát vedel ísť príkladom a inšpirovať aj iné spoločnosti, ktoré na Slovensku pôsobia. Takže to je možno taká výzva smerom k ministrovi, aby sa zamyslel nad tým, že akým spôsobom vieme k tomu prispieť aj v širšom merítku. V každom prípade som rada, že tu tento návrh máme, a chcela by som tiež poprosiť o podporu nášho pozmeňujúceho návrhu, ktorý naozaj odstraňuje len nejaké nedostatky týkajúce sa transpozície.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, ja vás idem dnes tak možno netradične veľmi pochváliť, tak dúfam, že mi to neoplatíte tak ako včera minister vnútra, keď ho pochválil môj kolega a on potom naňho spustil takú spŕšku hejtu.
Začala by som takou anekdotou. Mne po voľbách prišlo tak pár správ od takých rôznych trolov na sociálnych sieťach o tom, že či sa nehanbím, že vlastne tu sedím vďaka kvótam a že ináč by som sa sem nikdy nedostala. A ja si myslím, že aj vďaka tomu, aké mechanizmy sme zaviedli v Progresívnom Slovensku a že máme vyvážené zastúpenie žien a mužov, máme tak veľmi aktívny klub a tie ženy skutočne dokazujú, že tu majú svoje miesto, a to nehovorím za seba, ale aj za všetky svoje kolegyne, a toto je, myslím, jeden z dôkazov o tom, že kvóty fungujú a že je to skutočne dobré opatrenie, ktoré prináša tie pozitívne aspekty nielen pre ženy, ale aj tu pre nás v pléne a potom vlastne aj pre celú spoločnosť, keď sú teda zavádzané niekde inde.
Hneď na začiatku by som chcela povedať, že kvóty nie sú takou tou pozitívnou diskrimináciou, za akú sa často pasujú alebo teda ako to ľudia nazývajú, ale sú vyrovnávacím dočasným opatrením. Dočasným, pretože vždy sú prijímané na nejaký čas, a koniec koncov to je aj cieľom tejto smernice, že tie kvóty, ktoré sa zavádzajú, tak by tu nemali byť navždy, ale iba kým sa nevyrovná nerovnosť, pretože o tomto presne kvóty sú. Sú teda, ako som povedala, vyrovnávacie opatrenie, a to znamená, že ich cieľom nie je zvýhodniť jedno pohlavie na úkor druhého, ale vyrovnať nerovnosť, ktorá tu vzniká na základe rôznych diskriminačných faktorov.
My sme tento zákon podporili už v prvom čítaní, a teda podporíme ho, samozrejme, aj v druhom, aj keď máme k nemu menšie výhrady, ale to už je naša taká klasika s pánom ministrom spravodlivosti, že sa asi úplne nezhodneme na tom, že ako úplne a presne transponovať smernice, ale dostanem sa k tomu. No, v prvom čítaní nás tu bolo prítomných 147, tento zákon podporilo 111 poslancov a poslankýň, štyria boli proti a 32 sa zdržalo. No a ja sa chcem prihovoriť práve tým tridsiatim šiestim, ktorí tento zákon z rôznych dôvodov nepodporili, ale zároveň aj teda časti z tých sto jedenástich, ktorí podporili, lebo museli, lebo ja viem, že ste zvyknutí, že občas musíte, ale ja by som skutočne chcela, aby ste boli presvedčení o tom, že toto podporiť chcete.
Tak veľmi v skratke, prečo vlastne máme na stole túto smernicu a prečo ju musíme transponovať. No, smernica Women on boards, alebo teda o ženách v riadiacich pozíciách, je kľúčovou súčasťou stratégie EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2020 a 2025. Prečo? Pretože cieľom je zlepšiť postavenie menej zastúpeného pohlavia, jedná sa teda v drvivej väčšine prípadov o ženy, ale môže to byť aj naopak, pretože môže sa stať, že budete mať spoločnosť, v ktorej bude to menej zastúpené pohlavie práve mužské pohlavie a vtedy sa tam, to bude tiež vlastne ten vyrovnávací mechanizmus aplikovať, takže nemusíte sa báť, rozhodne nebudete diskriminovaní, práve naopak, akonáhle tam bude tá nerovnosť, tak tá nerovnosť bude vďaka tejto smernici vyrovnaná.
Vrátim sa k tomu, prečo je to dôležité, ale najskôr taká veľmi stručná genéza tohto textu. Text už v roku 2012 schválil Európsky parlament a potom ho však Európska rada zablokovala. A toto je opäť ďalším dôkazom toho, že tu neprichádza zlý diktát z Bruselu, že toto nám nenariaďuje tá EÚ, ktorá už nevie, že čo so sebou, ale rozhodujú členské štáty. Aj to, že desať rokov bola tá smernica blokovaná, o tom rozhodli členské štáty, pretože s tým nesúhlasili. Časť z nich si myslela, že takéto mechanizmy, opatrenia by sme mali zavádzať bez povinných sankcií, ktoré sú teda súčasťou tejto smernice, druhá časť členských štátov, ktoré teda túto smernicu odmietali, mala za to, že by sa to malo riešiť čisto na národnej úrovni, ak je teda tá potreba.
Koncom roka 2021 však predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen aj za teda veľkej pomoci vtedajšieho francúzskeho predsedníctva Rady, pretože vo Francúzsku majú takýto zákon na národnej úrovni už dlho, dokonca majú veľmi podobné opatrenia aj na úrovni či už teda štátnych podnikov, ale aj štátnych inštitúcií a veľmi to pomáha, pretože skutočne sa im tam podarilo vlastne vyrovnať tú nerovnosť, ktorá dovtedy, dovtedy v týchto inštitúciách bola. No a teda Ursula von der Leyen spoločne s francúzskym predsedníctvom sa rozhodli, že idú opäť túto smernicu otvoriť a rokovať či už teda so stranami, ale aj, samozrejme, s členskými štátmi.
V novembri 2022 sa tak text podarilo definitívne odhlasovať a schválila ho väčšina krajín. Do platnosti vstúpil v decembri ´22. Máme teda, ako už aj pán minister spomínal, do decembra ´24 na to, aby sme túto smernicu transponovali.
Aká bola pozícia Slovenska? Je možno škoda, že tu teraz nie je pani minister... bývalá pani ministerka Kolíková. Tie informácie, ktoré ja mám, sú, že Slovensko sa nestavalo proti tejto smernici, nakoľko malo teda Slovensko vedomosť o tom, že sa bude týkať žiadnej alebo len veľmi málo spoločnosti. Takže tam nebol dôvod nejakým spôsobom voči nej protestovať. Ale toto sú info, ktoré mám, keď som teda ešte aj na tejto smernici pracovala, ale je možné, že sme sa zdržiavali alebo teda možno pán minister má detailnejšie informácie z vyjednávaní.
O čo sa táto smernica snaží? Smernica sa zameriava na rodovú vyváženosť na riadiacich pozíciách kótovaných spoločností. Do polovice roku 2026, konkrétne teda do júna, musí mať každá spoločnosť kótovaná na burze cenných papierov v Európskej únii aspoň 40 % nevýkonných riaditeliek alebo aspoň 33-percentné zastúpenie žien medzi výkonnými a nevýkonnými riaditeľmi. Jedná sa teda o kótované firmy. Táto smernica sa netýka, a ja by som teda poprosila aj niektorých predstaviteľov koalície, aby prestali ňou strašiť, netýka sa malých a stredných podnikov, dokonca ani veľkých podnikov, iba skutočne tých úplne najväčších. A teda ak sú moje informácie správne, pani štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti sa na ústavnoprávnom výbore vyjadrila tak, že u nás sa bude týkať len dvoch spoločností. No a teraz si poviete, kvôli dvom firmám tu ideme prijímať zákon. V Českej republike je to napríklad päť, samozrejme, že v tých väčších štátoch sa jedná o oveľa väčší počet firiem. Možno si aj poviete, že okej, zákon pre dve firmy, ešte o kvótach, no čo nemajú tie ženy na Slovensku iné starosti, iné problémy, ktoré by sme mali riešiť?
Často tu hovoríme, hlavne teda na našej pravej strane, o matkách samoživiteľkách, o násilí na ženách, ale aj o tom napríklad, že je veľký počet dievčat, mladých žien, ale aj matiek, ktoré si napríklad nemôžu dovoliť kúpiť menštruačné potreby, pretože na to jednoducho nemajú a nemôžu tak ísť do školy alebo do práce. No áno, tieto ženy skutočne majú iné starosti ako teda pozície v kótovaných spoločnostiach, a my by sme sa nimi mali zaoberať, mali by sme ich riešiť, to tu, žiaľ, však nerobíme, respektíve my sa snažíme a vy už viete, ako hlasujete. Ale táto smernica je napriek tomu dôležitá aj pre ostatné ženy a nielen pre tie, ktorých sa to dotkne konkrétne v tých firmách.
Aj samotná dôvodová správa uvádza, že kótované spoločnosti určujú normu pre širšie hospodárstvo a je možné očakávať, že ich zavedené postupy budú napodobňovať aj iné typy spoločností. Ja dúfam, že možno aj štát. Verejný charakter kótovaných spoločností predstavuje oprávnený dôvod k tomu, aby boli vo verejnom záujme regulované v komparácii so súkromnými spoločnosťami vo väčšom rozsahu. Inak povedané, môžu a musia ísť príkladom. Zároveň (rečníčka si odkašlala), pardon, sama smernica hovorí, že dosiahnutie rodovej rovnosti na pracovisku si vyžaduje komplexný prístup, ktorý zahŕňa aj podporu rodovo vyváženého rozhodovania v rámci spoločnosti na všetkých úrovniach, ako aj odstraňovanie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov. Je to kľúčový predpoklad na zníženie chudoby medzi ženami. Zjednodušene, kritici by povedali, že ten vrchol ľadovca je nepodstatný alebo že ženy, ktoré toto presadzujú, tak chcú len moc alebo pozície, že iným ženám to nepomôže. No, to nie je pravda. Mali by sme sa určite zamerať na tie socioekonomické opatrenia, ktoré by teda odstránili nerovnosti a pomohli ženám, ale zároveň teda, ak chceme vytvárať rovnosť príležitostí, tak to musí ísť aj zhora. Bez žien vo vrcholových pozíciách to jednoducho nepôjde, pretože sa nezmenia ani pracovné podmienky pre tie ostatné ženy, neznížia platové rozdiely, nezníži chudoba a vôbec teda neodstránia rozdiely. A práve odstránenie rozdielov, ktoré momentálne sú v našej spoločnosti, je veľmi dôležité nielenže pre tie samotné ženy, ale pre celú spoločnosť a pre jej fungovanie.
Kde sa teraz momentálne nachádza EÚ, čo sa týka teda zastúpenia žien vo vrcholových pozíciách? Momentálne veľké európske spoločnosti majú v priemere 30 % nevýkonných riaditeliek, ale medzi krajinami sú veľké rozdiely. Napríklad najlepšie je na tom Taliansko – 50 %, Francúzsko už aj vďaka spomínaným opatreniam – 47 %, Holandsko, Belgicko, Španielsko po 43 %. Toto sú krajiny, kde už obdobné zákony existujú. Najhoršie je na tom Cyprus – 7 %, Estónsko – 12 %, Maďarsko – 13 %, no a Slovensko je v tých štatistikách tak v polovici – 30 %, európsky priemer. Zase sme priemerní a ja verím, že s týmto sa nechceme uspokojiť.
Ako by krajiny mali zabezpečiť implementáciu tejto smernice? Každá krajina by mala zaviesť sankcie, ktoré budú účinné, primerané a odrádzajúce, ako napríklad sú pokuty alebo zrušenie nominácií v prípade, že tie procesy, ktoré teda aj európska smernica zavádza a ktoré my transponujeme, prebehli v rozpore s tými pravidlami, ktoré sa zavádzajú. Spoločnosti, ktoré tieto ciele nemajú splnené, tak si musia stanoviť kvantitatívne ciele, upraviť proces výberu kandidátov a kandidátok, zabezpečiť nediskrimináciu a objektívny proces výberu. A také spoločnosti, ktoré by sa nechceli tejto, tejto smernici podvoliť, tak by nemali mať nárok na verejné zákazky. Taktiež, veľmi zjednodušene povedané, ak v týchto spoločnostiach budú dvaja kandidáti rovnako kvalifikovaní, tak tá spoločnosť si musí vybrať to menej zastúpené pohlavie, čiže ako som už aj hovorila, bude sa to aplikovať v prevažnej väčšine na ženy, lebo teda ženy sú v drvivej väčšine týchto firiem to menej zastúpené pohlavie, ale nie je vylúčené, že sa to bude aplikovať aj na mužov.
Spoločnosť, samozrejme, musí toto svoje rozhodnutie odôvodniť, prečo sú potrebné sankcie, a teda táto smernica ich zavádza. No, ony sú potrebné a tento návrh, a tu teda mám aj takú výčitku k pánovi ministrovi. Náš návrh tie sankcie nepokrýva dostatočne, pretože to, čo zavádzate, tak sú iba sankcie za nedodržanie povinnosti podať informáciu ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny zo strany tých firiem, že teda ako sa im darí spĺňať túto smernicu, ale nezavádzate žiadne sankcie, čo sa týka nesplnenia tých podmienok procesu a taktiež prípadne aj za nesplnenie cieľa.
Ak sa pozrieme na ten vývoj, ktorý sa v iných krajinách už teda dal zdokumentovať na základe dát, tak za posledných 20 rokov najväčší pokrok dosiahli práve tie krajiny, ktoré svoje firmy zaviazali a ktoré, samozrejme, tie svoje národné zákony obohatili aj o povinnosti a teda aj sankcie. Samozrejme, že by pomohli aj také takzvané mäkké alebo teda dobrovoľné kvóty, ale ich účinnosť závisí od ďalších faktorov vrátane teda, samozrejme, politického a kultúrneho prostredia. No a, samozrejme krajiny, ktoré nič neprijali, ako napríklad Slovensko, tak stagnovali.
Čo sa týka tých sankcií, tak smernica hovorí, že požiadavky súvisiace s výberom kandidátov na vymenovanie alebo voľbu na pozície riadiacich pracovníkov, povinnosť stanoviť kvantitatívny cieľ vo vzťahu k výkonným riadiacim pracovníkom a povinnosti podávať správy, a to je teda to, čo my v návrhu máme, ale ten zvyšok nie, by sa mali presadzovať účinnými, primeranými a odrádzajúcimi sankciami a členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli na tento účel k dispozícii právne alebo súdne postupy. Takéto sankcie by mohli zahŕňať pokuty alebo možnosť justičného orgánu zrušiť rozhodnutie o výbere riadiacich pracovníkov alebo ho vyhlásiť za neplatné. Zároveň bez toho, aby bolo dotknuté vnútroštátne právo ukladaní sankcií, ak kótované spoločnosti uvedené povinnosti spĺňajú, a teda ak aj ten proces, aj tá povinnosť informácie je dodržaná, tak by sa im nemali ukladať sankcie za to, že napriek tomu nevedia dosiahnuť ten cieľ.
Ja by som aj z tohto miesta teda chcela pána ministra poprosiť, aby sa na ministerstve spravodlivosti ešte zamysleli nad tým, že ako tento zákon doplniť, či by bolo vhodné napríklad otvoriť antidiskriminačný zákon a doplniť ho nejakým spôsobom o tieto sankcie alebo ísť tou cestou, že ešte raz upraviť tento návrh zákona, ktorý tu dnes máme a ktorý predpokladám teda že schválime, ale však môžme ho opraviť o istý čas, pretože bola by som nerada, aby zase Európska komisia nám povedala, že máme zle transponovanú smernicu, pretože tá transpozícia je neúplná. A ja s vami, pán minister, súhlasím, že nie vždy sa robí tá transpozícia od slova do slova, to nie je cieľom, ale tu vyslovene ste opomenuli časť tých sankcií, ktoré sú skutočne veľmi dôležité preto, aby celý ten mechanizmus fungoval.
Vymenovanie žien za riadiace pracovníčky brzdí hneď niekoľko osobitných faktorov, ktoré možno prekonať nielen prostredníctvom takýchto záväzných pravidiel, ale aj prostredníctvom ďalších opatrení, ako sú napríklad vzdelávacie iniciatívy a rôzne podporné stimuly. Ako som už spomínala, tieto kvóty, ktoré smernica zavádza, sú jedným z vyrovnávacích mechanizmov, čiže ony nestačia. Ony teraz nezmenia či už situáciu v tých firmách, alebo situáciu v spoločnosti. Samozrejme, že ďalšie podporné a vyrovnávacie mechanizmy musia ísť ruka v ruke s týmito kvótami.
V prvom rade je napríklad zásadné zvýšiť na ekonomických školách a univerzitách informovanosť o prínose rodovej rovnosti v záujme zvyšovania konkurencieschopnosti spoločností a vôbec viesť dievčatá, mladé ženy k tomu, aby sa venovali tomuto odvetviu, pretože toto je veľmi často taká, nieže argument, ale výhovorka, že veď my na tie pozície by sme aj chceli ženy, lenže je ich málo. A potom v tom výberovom procese jednoducho si nemáme z koho vybrať. No tak ešte raz opakujem, samotné kvóty to nevyriešia. Vyriešia to aj ďalšie podporné opatrenia, ktoré by sme teda mali prijať. A ja chápem, že to nie je transpozícia tej smernice, ale chcela som sa teda dotknúť toho, že toto samotné nestačí a musíme ísť ďalej.
Prečo? No, v Európskej únii je veľký počet vysokokvalifikovaných žien, ktorý sa neustále zvyšuje, o čom svedčí aj skutočnosť, že 60 % absolventov a absolventiek vysokých škôl sú ženy. Slovensko patrí v indexe rodovej rovnosti k najhorším štátom v Európe. Je skutočne na chvoste a v niektorých tých parametroch nás predbiehajú štáty ako Malta či Bulharsko, Rumunsko.
Na Slovensku ženy zarábajú o 350 eur menej ako muži. Menej často pracujú na plný pracovný úväzok a menej často sa aj dostávajú do riadiacich pozícií. To je v silnom kontraste s údajmi z posledného sčítania obyvateľstva, podľa ktorých má vysokoškolský titul o 150-tisíc pracujúcich žien viac ako mužov. Jedná sa o čísla 365-tisíc mužov v produktívnom veku a 508-tisíc žien. Čo je príčinou tohto? Možno ste už počuli taký termín sklenený strop, a to je vlastne taká neviditeľná, často neprekonateľná bariéra, ktorá bráni ženám v kariérnom postupe na vyššie pozície. Vidíte, keď si to predstavíte, že vlastne máte nad hlavou niečo, čo vám bráni ísť ďalej, tak úplne chápete aj to, čo som hovorila na začiatku, že kvóty neznevýhodňujú jedno pohlavie. Ony iba vyrovnávajú to, že odstraňujú vlastne ten sklenený strop.
Prečo je to opatrenie, ktoré zavádza teda táto smernica a ktoré aj my transponujeme, dôležité? No, dosiahnutie rodovej vyváženosti v týchto firmách má zásadný význam pre účinné využívanie existujúceho potenciálu žien, ako som hovorila, teda tých s vysokoškolským titulom je neúmerne viac ako mužov. To je, samozrejme, kľúčové aj pre riešenie demografických a hospodárskych výziev, ktorým Európska únia, ale aj samotné členské štáty vrátane Slovenska čelia. Nedostatočné zastúpenie žien vo vrcholných orgánoch je, naopak, samozrejme, premárnenou príležitosťou pre hospodárstvo členských štátov, čiže aj z ekonomického hľadiska je skutočne výhodné mať ženy v týchto riadiacich pozíciách. Práve využitím potenciálu ženských talentov v plnom rozsahu sa zlepší aj návratnosť investícií do vzdelávania, a to tak pre jednotlivcov, ako aj pre verejný sektor. Všeobecne sa uznáva, že prítomnosť žien vo vrcholných orgánoch zlepšuje správu a riadenie spoločností, pretože rôznorodejšie a kolektívnejšie zmýšľanie, ktoré zahŕňa aj širšiu škálu perspektív, posilňuje výkonnosť tímov a kvalitu rozhodovania. A toto nehovorím ja, môžte si povedať, že prišla tu z Progresívneho Slovenska feministka, tak jasné, že nebude hovoriť opak, že, že je to zlé, keď dosadíme ženy na tieto vrcholové pozície, ale hovoria to dáta a štúdie. Tieto štúdie ukazujú aj to, že rozmanitosť vedie k aktívnejšiemu obchodnému modelu, vyváženejším rozhodnutiam, posilneným odborným štandardom vo vrcholových orgánoch, ktoré lepšie odrážajú spoločenskú realitu a potreby spotrebiteľov, čiže skutočne je to výhodné aj pre tie samotné firmy. Podporuje sa tým aj inovácia.
Z týchto štúdií taktiež vyplýva, že existuje pozitívny vzťah medzi rodovou vyváženosťou na najvyššej úrovni riadenia a finančnou výkonnosťou a ziskovosťou spoločností, čiže opäť je to skutočne dobré pre tie spoločnosti a je potrebné im to aj vysvetliť a práve možno na príklade tých veľkých kótovaných spoločností sa potom aj tie menšie alebo stredné podniky rozhodnú pre takéto, takéto podporné opatrenia. Výsledkom takejto vyváženosti je dlhodobý udržateľný rast.
Čo sa týka takého väčšieho pohľadu, tak, samozrejme, keď budeme mať v riadiacich pozíciách kótovaných spoločností vyvážené zastúpenie, tak to posilňuje aj konkurencieschopnosť Európskej únie a samotných členských štátov a dodáva im to výhodu oproti tretím krajinám, ktoré takéto opatrenia nielenže nepoznajú, ale ich teda vehementne odmietajú niektoré. Je to taký povolený doping, ak chcete. Zvýšenie zastúpenia žien vo vrcholových pozíciách ovplyvňuje nielen ženy, ktoré sú vymenované do týchto orgánov, ale tiež pomôže do týchto spoločností prilákať ďalšie ženy, ženské talenty a zabezpečiť teda ženskú prítomnosť na všetkých úrovniach či už teda rozhodovania, alebo práce v týchto, v týchto firmách.
Aj preto bude mať takéto vyššie a vyvážené zastúpenie pozitívny vplyv na odstraňovanie rozdielov, zamestnanosti a tiež rozdielov v odmeňovaní. No ja by som vás, kolegyne, kolegovia, chcela z tohto miesta vyzvať k tomu, aby sme, keď už teda sa rozhodneme pomáhať ženám alebo odstraňovať nerovnosť, aby sme to nerobili selektívne, že toto sa nám páči a toto nie, tuto pomôžeme tehotným študentkám, ale tuto odmietneme kvóty. No, to jednoducho keď chceme vyrovnávať tú nerovnosť a keď chceme pomáhať ženám, tak to nie je tak á la carte, že teda toto si vyberiem, lebo toto sa mi páči, a toto, naopak, odmietnem. Ak chceme, aby sa tu 51 % spoločností, pretože ženy nie sú menšinou, ale, naopak, väčšinou v našej spoločnosti, aby sa tu mali lepšie, a to, že sa nemajú bohvieako, tak to nám dokazuje aj práve aj ten index rodovej rovnosti, ktorý teda ukazuje, že Slovensko je skutočne na chvoste vo viacerých oblastiach, tak ak im chceme pomáhať, tak aj toto je jedno z opatrení, ktoré by sme tu mali, myslím, bez akýchkoľvek výnimiek prijať. Ak to nechceme robiť, tak buďme k sebe úprimní a jednoducho povedzme aj tým ženám, ktoré nás sledujú a ktoré dúfajú, že už sa konečne tento parlament bude zaoberať aj ich problémami a prinesie nejaké riešenia, tak im jednoducho povedzme, že sa tým nemienime zaoberať a že každý má iba nejakú svoju nálepku a bude si pomáhať tej cieľovke, ktorej chce. Jednoducho buďme úprimní.
Ako som hovorila, tak mám aj také menšie výhrady k tomu... možno počkám, lebo... ďakujem. Mám aj menšie výhrady k tomu, ako ministerstvo spravodlivosti navrhuje transponovať túto smernicu a konkrétne teda už som hovorila o tých sankciách a verím, že pán minister spravodlivosti príde teda s opravou alebo s doplnením, pretože si myslím, že je to skutočne dôležité, aby táto smernica splnila svoj cieľ a bola efektívnym nástrojom. Zároveň teda s kolegyňou Plavákovou predkladáme aj vlastný pozmeňovák, pretože máme za to, že v niektorých častiach tá transpozícia nie je úplná a presná, ako by si práve ten princíp efektívnosti želal.
Ja by som vás chcela, pán minister, poprosiť aj o podporu nášho pozmeňováku, pretože myslím si, že teda aj moje vystúpenie bolo konštruktívne, a vravím, aj sme vás pochválili, lebo toto je dobrá vec, ktorú robíte, ktorú musíte robiť, ale ktorú robíte a skutočne sa tam jedná o veci, ktoré sú ľahko doplniteľné a ktoré zabezpečia to, že budeme mať tú smernicu transponovanú tak, ako to má byť. A ďakujem teda vopred aj koaličným poslancom a poslankyniam za podporu tohto pozmeňováku.
Ja by som ho teda teraz prečítala, ak dovolíte... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Poprosím, zastavte čas pani poslankyni.

Jurík, Beáta, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Beáty Jurík a Lucie Plavákovej k vládnemu návrhu zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s riadením kótovanej spoločnosti (tlač 397).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s riadením kótovanej spoločnosti (tlač 397).
Bod 1. Navrhujeme doplnenie znenia zákona tak, aby bol v úplnom a presnom súlade s čl. 6 ods.1 preberanej smernice.
V § 5 ods. 1 v tretej vete sa na konci pripájajú tieto slová: "nediskriminačným spôsobom".
Bod 2. Navrhujeme doplnenie znenia zákona tak, aby bol v úplnom a presnom súlade s čl. 6 ods. 3 preberanej smernice.
V § 5 ods. 4 písmeno a) znie:
"a) podmienkach procesu výberu a požadovaných kvalifikačných predpokladoch v procese výberu,".
Bod 3. Odôvodnenie: Navrhuje sa určiť Slovenské národné stredisko pre ľudské práva ako subjekt na účely propagácie, analýzy, monitorovania a podpory rodovej vyváženosti vo vrcholových orgánoch.
Podľa čl. 10 preberanej smernice členské štáty môžu na tento účel určiť napríklad subjekty v oblasti rovnosti, ktoré určili podľa čl. 20 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES. Predkladaný návrh túto povinnosť určiť subjekt opomenul.
Za § 8 sa vkladá § 8a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„8a
Podpora rodovej vyváženosti v kótovaných spoločnostiach
Oprávneným subjektom pre propagáciu, analýzy, monitorovanie a podporu rodovej vyváženosti vo vrcholových orgánoch je Slovenské národné stredisko pre ľudské práva."
Ďakujem. Skončila som. Ešte raz ďakujem vopred aj za podporu toho pozmeňujúceho návrhu.

Ďakujem veľmi pekne za faktickú poznámku. Ja by som vám ešte doplnil, že iní ministri si vybojovali milióny na svoje ministerstvá, na valorizáciu platov a tak ďalej, takže ešte raz z tohto miesta, zamestnanci úradu práce, úradov prác sú nespokojní, že tento rok nedostanú prakticky nič navyše a budem veľmi rád, keď sa budem mýliť v tomto, pán minister, a v roku 2025 dostanú aj títo zamestnanci adekvátnu mzdu. To, ako som povedal, podpisuje sa momentálne, resp. zamestnanci podpisujú, sa podpisujú pod verejný list, ktorý pôjde na ministerstvo, neviem, aký je momentálne stav, že kedy sa zverejní, ale sám som prekvapený, čo všetko budú žiadať títo zamestnanci, ale vždy je to o nejakých sociálnych istotách, takže verím tomu, že naša sociálna vláda dá tie sociálne istoty tým zamestnancom tých úradov prác a ich adekvátne ohodnotí.
Ďakujem.

Dobrý deň, pán predsedajúci, pán minister, vážení kolegovia, vážené kolegyne, pôvodne som nemal v pláne vystúpiť v tomto pléne, ale dostal som žiadosť od zamestnancov úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, aby sa ich niekto zastal v tomto pléne a budem konkrétne rozprávať o niektorých veciach, ktoré sa momentálne dejú na ministerstve práce a konkrétne na úradoch práce. Možno, vážení kolegovia zo strany SMER, HLAS a SNS, neviete, ale v súčasnosti prebieha veľká podpisová akcia na úradoch práce, kde zamestnanci žiadajú viac financií, respektíve dofinancovať platy na základe iných, podľa iných ministerstiev. Nemôžem ukázať vizuálnu pomôcku, ale momentálne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Ale skúste k téme minimálne mzdy. Dobre?

Dubovický, Richard, poslanec NR SR
Áno, poviem to. Tak k tej téme minimálnej mzde. Problém je ten, že tarifné platy v štátnej správe nie sú naviazané žiadnym automatom či už k minimálnej mzde, alebo k priemernej mzde. A momentálne o to sa snažia, aj sa snaží rokovať s ministerstvom práce aj konfederácia odborových zväzov, ktorá už dlhodobo tvrdí, že platy zamestnancov na úradoch práce sú pod minimálnou mzdou. A myslím si, že už keď tuná rozprávame, že tieto povinnosti budú mať zamestnávatelia v súkromnej sfére, tak mali by sme sa rozprávať o tom a potvrdiť len to, čo povedal kolega Štefan Kišš a kolegyňa Zora Jaurová o tom, že musíme sa baviť o tom, aby sme tieto platy v I. a v II. tarife dali na úroveň, prípadne vytvorili mechanizmus tak, aby, a teraz citujem: „aby zamestnanci úradu práce sa necítili ako pracujúca chudoba." Vy ako viete, pán minister, že použijem teraz tú pomôcku, ktorú vám nemôžem ukázať, respektíve nemôžem to ukázať na kameru, ale potom vám ju dám.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny má najnižšie platy zo všetkých ministerstiev. Má najnižšie platy, rozdiel medzi zamestnancom, ktorý má vyštudovanú vysokú školu, a zamestnancom, ktorý nemá vysokú školu, v deň nástupu je sto eur. To znamená, že zamestnanci úradu práce žiadajú, aby sa zosúladili platové tarify v rámci úradov práce, žiadajú, aby tarifné platy v štátnej správe boli naviazané na automat či už minimálnej, alebo priemernej mzdy. A bolo tu povedané aj kolegyňou, že tie odbory mali by chrániť zamestnancov, ja práve preto apelujem na vás, pán minister, že je dôležité sa pozrieť na vašich vlastných zamestnancov, ktorí, možnože ste to nepočuli, ale momentálne píšu, zbierajú podpisy na otvorený list o tom, aby ste dofinancovali zamestnancov úradu práce. Ja si myslím, že je to dosť veľký problém, keď zamestnanci dostávajú nižšie mzdy ako sú minimálne mzdy. A zásadným problémom je ten, že takisto títo zamestnanci majú svoje rodiny, majú svoje hypotéky, majú deti, okrem toho, že im bude zobratý aj daňový bonus v takej výške, aký dostávali v minulosti, teraz po infláciách a po úprave konsolidačného balíčka prídu o ďalšie desiatky až stovky eur.
Takže za mňa len v skratke, chcem vás poprosiť, pán minister, aby ste sa pozreli dovnútra, na vaše ministerstvo, na úrady práce, že koľko tam zarábajú ľudia.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Prihlásil som sa do diskusie k tomuto, k tomuto číslu tlače, ale myslím, že kolegyňa Jaurová povedala základ toho, čo som chcel povedať. Ja možno len doplním. Čiže doplním, že štát by mal ísť vo veľa veciach príkladom a teda aj motivovať podnikateľov, aby proste nehľadali veci, ako obísť pravidlá, ale ako platiť odvody a platy napriamo. A myslím si, že tak ako to robí momentálne štát, že svojím spôsobom cez príplatky a všelijako na poslednú chvíľu dopláca zamestnancom mzdy, aby sa spĺňali platové tabuľky, nie je úplne ako kebyže férové, myslím, že to tu už máme niekoľko rokov, dokonca už niekoľko desiatok rokov a sociálno-demokratické vlády, ktoré sú tu 4 700 dní, si nevedeli napriek svojim dobrých vzťahom, akože dobrým vzťahom s odbormi urobiť v tomto poriadok. To znamená, že navrhujeme tento, túto zmenu, aby sa pracujúcim na Slovensku špeciálne v štátnej správe vodilo lepšie, respektíve aby ich platy boli správne a v súlade so zákonom dobre štruktúrované. Takže ja verím, že naši sociálnodemokratickí vládni a koaliční poslanci tento návrh podporia.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážené kolegyne, kolegovia, na záver môjho prejavu budem čítať potom pozmeňovací návrh.
Čo sa týka vlastne nášho postoja k tomuto zákonu o minimálnej mzde, tak to veľmi presne zhrnul už kolega Kišš, takže ja sa chcem venovať takému jednému aspektu toho zákona alebo možno takému nedostatku tej predkladanej novely, pretože, ako tu už spomínal aj pán poslanec Hajko, ale teda aj pani Vaľová sa toho dotkla nejakým spôsobom, tak asi všetci si uvedomujeme, že ten problematický aspekt debaty o minimálnej mzde je ten známy fakt, že minimálnu mzdu dlhodobo nedodržuje najmä štát vo forme tabuľkových platov pre zamestnancov štátnej a verejnej správy. Takže keď tu počúvame, ako teda niekto chce zabezpečiť tie sociálne istoty, tak bolo by naozaj namieste sa už konečne ako keby zaoberať týmto problémom najmä v situácii, keď štát niečo podobné v podstate prikazuje súkromným zamestnávateľom.
A je určite ocenenia hodné, že minimálna mzda v posledných rokoch stúpala a vďaka tomuto zákonu bude stúpať aj naďalej. Len nárast tej minimálnej mzdy sa len zriedka vlastne premietol do rastu tabuľkových platov, ktoré sú základom odmeňovania vo verejnom sektore. A neustále čelíme situácii, že, alebo takému paradoxu, že zamestnanci štátnej a verejnej správy, ktorí by mali byť vlastne pilierom kvalitnej verejnej služby, sú často odmeňovaní podstatne nižšou sumou, ako je minimálna mzda z hľadiska tabuľkových platov. Tento problém, samozrejme, najvýraznejšie zasahuje zamestnancov v tých nižších platových triedach, ako je I. a II. trieda v štátnej službe a I. až III. trieda podľa zákona o odmeňovaní zamestnancov vo verejnom záujme.
Keď sa na to pozrieme vo všeobecnosti, na tento problém, tak je očividné, že to nespravodlivé nastavenie tarifných platov vytvára systémové nerovnosti, pretože niečo iné žiadame od štátu a niečo iné žiadame od súkromných zamestnávateľov, že takéto nadstavenie tarifných platov znižuje atraktivitu práce vo verejnom sektore a v dlhodobom horizonte môže odrádzať talentovaných pracovníkov od vôbec vstupu do štátnej správy. Veľakrát aj pracovné podmienky, ale teda najmä to ohodnotenie nedosahujú v tej verejnej a v štátnej správe úroveň súkromného sektora napriek tomu, že náplň práce a požadovaná kvalifikácia sú porovnateľné, ak nie niektorými špecifikami aj oveľa náročnejšie. A takýto nedostatok motivácie spôsobený nízkymi mzdami a neatraktívnymi pracovnými podmienkami zhoršuje efektivitu a kvalitu verejnej správy a môže mať, samozrejme, aj širší dopad na dôveru verejnosti voči štátnym inštitúciám, ktoré potom nefungujú tak, ako by sme od nich čakali.
A ja predpokladám, však sme sa o tom aj s pánom ministrom rozprávali, že si všetci uvedomujeme, že ak sa tento prístup k odmeňovaniu zamestnancov verejného a štátneho sektora nezmení, hrozí nielen ďalšie prehlbovanie nerovnosti a strata kvalifikovaných odborníkov, ale hrozí aj to, že bude narastať ten rozdiel medzi rastom minimálnej mzdy, ktorá je nastavená na nejaký automat, a medzi odmeňovaním vlastne ľudí vo verejnej a štátnej správe. A my si uvedomujeme, že v situácii, kedy vláda konsoliduje a kedy sa hľadá každé euro a vláda sa snaží šetriť, niekde lepšie, niekde horšie, určite v tejto chvíli nie je možné prísť s komplexnou reformou odmeňovania štátnych a verejných zamestnancov, ktorá by zahŕňala všetky tie tarifné tabuľky, nakoľko je asi ťažké nájsť miliardu eur alebo aj viac, čo by to mohlo stáť. Ale je dôležité si uvedomiť, že táto reforma vládu čaká a čím neskôr sa ňou bude zaoberať, tým viac peňazí a vedľajších škôd to bude znamenať.
V každom prípade, ak teda prijímame zákon, ktorý vytvára alebo navyšuje povinnosť pre súkromných zamestnávateľov, bolo by férové urobiť aspoň malý krok k tomu, aby štát ukázal ochotu dodržiavať vlastné zákony a pravidlá. A na tomto je postavený ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý by sme vlastne chceli predložiť s kolegami. Samozrejme, on nenahrádza tú komplexnú reformu tarifných platov štátnych zamestnancov, ale prakticky zaručí aspoň to, že tarifné alebo takzvané tabuľkové platy nebudú môcť byť nižšie ako aktuálna minimálna mzda. Tento mechanizmu má teda za cieľ, samozrejme, to, aby platové ohodnotenie zamestnancov odrážalo základné potreby a zodpovedalo nejakej elementárnej ekonomickej realite a odstraňovalo aspoň tú úplne elementárnu nespravodlivosť a zároveň takéto opatrenie by mohlo byť aj základom ďalšej reformy pre, reformy tej celej tabuľky platových taríf. Ja budem ten pozmeňovací návrh čítať, ale jeho podstatou je, že vlastne kolektívne zmluvy, ktoré stanovujú platové tarify zamestnancov vo verejnej a v štátnej správe, budú vyjednávané v súlade s aktuálnymi legislatívnymi normami upravujúcimi minimálnu mzdu, čím sa dosiahne, že nebude existovať štátny alebo verejný zamestnanec, ktorý by mal tarifný plat nižší ako minimálna mzda.
Ja verím teda, že hoci sa asi na mnohých veciach nezhodujeme možno aj v súvislosti s týmto zákonom, tak že máme nejaký spoločný cieľ, a to sú spravodlivé a rovné platové podmienky pre všetkých zamestnancov, aj tých, ktorí pracujú v štátnej správe a vo verejnom sektore, a že asi sa zhodneme na tom, že všetci zamestnanci by mali mať dôstojné pracovné podmienky vrátane jednotnej minimálnej mzde, ktorá, mzdy, ktorá zabráni diskriminácii a neprimeraným rozdielom v odmeňovaní. Je podľa mňa zároveň dôležité to, aby štát, pokiaľ niečo vyžaduje od súkromných zamestnávateľov, aby uplatňoval takú istú normu najprv u svojich zamestnancov a išiel tým príkladom. Samozrejme, to určite viete, že tento náš pozmeňujúci návrh má aj podporu odborových zväzov a je v súlade s požiadavkami odborových zväzov. Napríklad konfederácia odborových zväzov dlhodobo presadzuje spravodlivé platové podmienky pre zamestnancov vo verejnom sektore a zdôrazňuje, že všetci zamestnanci bez ohľadu na pozíciu alebo pracovné zaradenie by mali mať nárok na minimálnu mzdu, ktorá zohľadňuje rastúce životné náklady a pokrýva základné potreby pracovníkov.
Takže prv než teda budem čítať ten pozmeňovací návrh, ja verím, že aj pán minister a vláda zváži toto alebo iné podobné riešenie aj pri schvaľovaní novely zákona o minimálnej mzde. Čiže budem čítať ten pozmeňovací návrh, ospravedlňujem sa, je to pomerne nudná vec, ale tak to musíme robiť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Prosím, zastaviť čas.

Jaurová, Zora, poslankyňa NR SR
Doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Zory Jaurovej, Zuzany Mesterovej a poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefunka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto doplnenia.
1. Za článok IV sa vkladajú nové články V až VII, ktoré znejú:
„Čl. V
Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení zákona č. 58/1999 Z. z., zákona č. 181/1999 Z. z., zákona č. 356/1999 Z. z., zákona č. 224/2000 Z. z., zákona č. 464/2000 Z. z., zákona č. 241/2001 Z. z., zákona č. 98/2002 Z. z., zákona č. 328/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 659/2002 Z. z., zákona č. 212/2003 Z. z., zákona č. 178/2004 Z. z., zákona č. 201/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 727/2004 Z. z., zákona č. 732/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z., zákona č. 623/2005 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 513/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 278/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 60/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 48/2011 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 361/2012 Z. z., zákona č. 80/2013 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 406/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 69/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 73/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 412/2021 Z. z., zákona č. 453/2021 Z. z., zákona č. 478/2021 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z., zákona č. 350/2022 Z. z., zákona č. 197/2023 Z. z. a zákona č. 238/2024 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 85 ods. 6 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu”.
Čl. IV
Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení zákona č. 438/2002 Z. z., zákona č. 666/2002 Z. z., zákona č. 424/2003 Z. z., zákona č. 451/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 180/2004 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 447/2004 Z. z., zákona č. 729/2004 Z. z., zákona č. 254/2005 Z. z., zákona č. 561/2005 Z. z., zákona č. 404/2006 Z. z., zákona č. 256/2007 Z. z., zákona č. 327/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 614/2007 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 591/2008 Z. z., zákona č. 82/2009 Z. z., zákona č. 199/2009 Z. z., zákona č. 602/2009 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z. zákona č. 48/2011 Z. z., zákona č. 400/2011 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 80/2013 Z. z., zákona č. 190/2013 Z. z., zákona č. 37/2014 Z. z., zákona č. 308/2014 Z. z., zákona č. 129/2015 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z. zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 466/2019 Z. z., zákona č. 73/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 412/2021 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 127/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z., zákona č. 350/2022 Z. z., zákona č. 413/2022 Z. z. a zákona č. 258/2024 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. V § 131 ods. 1 prvej vete sa za slová „podľa § 190 sa” vkladajú slová „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu”.
2. V § 131 ods. 2 sa za slová „navrhne vláda” vkladajú slová „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu”.
Čl. VII
Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 369/2004 Z. z., zákona č. 413/2004 Z. z., zákona č. 81/2005 Z. z., zákona č. 204/2005 Z. z., zákona č. 131/2005 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z., zákona č. 231/2006 Z. z., zákona č. 316/2006 Z. z., zákona č. 348/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 245/2008 Z. z., zákona č. 385/2008 Z. z., zákona č. 474/2008 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 578/2009 Z. z., zákona č. 102/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 390/2011 Z. z., zákona č. 62/2012 Z. z., zákona č. 438/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 288/2013 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z., zákona č. 325/2014 Z. z., zákona č. 32/2015 Z. z., zákona č. 392/2015 Z. z., zákona č. 217/2016 Z. z., zákona č. 243/2017 Z. z. zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 318/2018 Z. z., zákona č. 138/2019 Z. z., zákona č. 224/2019 Z. z., zákona č. 381/2019 Z. z., zákona č. 470/2019 Z. z., zákona č. 395/2021 Z. z., zákona č. 414/2021 Z. z., zákona č. 264/ 2022 Z. z., zákona č. 389/2022 Z. z. a zákona č. 182/2023 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 28 ods. 1 prvej vete sa za slová „platových taríf" vkladajú slová „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu”.
2. V § 28 ods. 1 druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný rok podľa osobitného predpisu”.”.
Nasledujúce novelizačné články sa primerane preznačia.
Navrhuje sa účinnosť od 1. januára 2025, čo sa premietne do článku o účinnosti.
2. Za článok V sa vkladajú nové články VI a VII, ktoré znejú:
Čl. Vl
Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 334/2017 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 318/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona č. 83/2019 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 90/2019 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 397/2019 Z. z., zákona č. 470/2019 Z. z., zákona č. 126/2020 Z. z., zákona č. 134/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 395/2021 Z. z., zákona č. 453/2021 Z. z., zákona č. 485/2021 Z. z., zákona č. 82/2022 Z. z., zákona č. 186/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z.. zákona č. 350/2022 Z. z., zákona č. 99/2024 Z. z., zákona č. 142/2024 Z. z. a zákona č. 201/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 159 ods. 1 prvej vete sa za slová „zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov” vkladajú slová „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu a”.
2. V § 159 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu”.
Čl. VlI
Zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 126/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z. a zákona č. 186/2021 Z. z., zákona č. 431/2021 Z. z., zákona č. 123/2022 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 232/2022 Z. z., zákona č. 350/2002 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 509/2022 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 161 ods. 3 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu”.”.
Nasledujúci novelizačný článok sa primerane preznačí.
Navrhuje sa účinnosť od 1. januára 2025, čo sa premietne do článku o účinnosti.
Skončila som s pozmeňovacím návrhom a chcem teda len povedať, že dúfam, že už takéto veci sa skoro v parlamente nebudú musieť takto čítať, lebo naozaj sme v roku 2024 a malo by sa s tým niečo robiť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Lebo ono tam sú aj veci nad rámec.
Niekto tu má kartu, ale neviem kto. (Rečník zobral do rúk kartičku z rečníckeho pultu, ukazujúc ju plénu.) Potom.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi úvodom môjho vystúpenia, ktoré inak vo svojej podstate bude technokratické, aby ste videli ten rozdiel medzi tým flagrantne zlým pozmeňovákom (povedané so smiechom), ktorý prešiel z ministerstva životného prostredia, a, a ten rozdiel naozaj znova poctivou prácou, aby ten rozdiel bol zreteľný a jasný. Tak úvodom chcem povedať, že my sme vám to hovorili. My sme vám to hovorili ixkrát, hovorili sme vám to dokonca aj pri tomto konkrétnom návrhu zákona. Ale ak sa povznesieme na tento konkrétny návrh zákona, tak sme vám to za posledný rok hovorili pri toľkých parlamentných tlačiach, že ono to už v podstate nie je ani hanba. Toľkokrát sme vám hovorili, aby ste, s prepáčením, nebastardili zákony prílepkami a už vôbec nie zákony, ktoré sú naviazané na čerpanie prostriedkov z plánu obnovy. Toľkokrát sme vám to hovorili a tiež sme vám hovorili, aby ste zmeny zákonov zbytočne nehnali rýchlo a zbesilo, lebo ich potom je potrebné opravovať. No a potrebujete si robiť hanbu? Asi áno.
Tiež sme vám ixkrát hovorili, aby ste z veľkej palety dôvodov neobchádzali medzirezortné pripomienkové konanie. Koľkokrát sme vám to hovorili my, no tak to sa nedá ani napočítať, lebo to keby ste začali počítať, tak by vám explodovala jednak hlava, ale možno aj teda kalkulačka, keby ste sa snažili, ale toľko ste to šponovali, dámy a páni, až ste, až ste narazili a raz sa to muselo stať. A narazili ste na svojho vlastného prezidenta, a to je ten paradox. Je tu blamáž, neviem, či je toto pravé slovo, ale je to, je to brutálna blamáž, kolegovia, kolegyne. Sme tu, došlo na naše slová a opakujem, že sme vám hovorili aj v prípade tohto konkrétneho návrhu zákona aj pri tejto parlamentnej tlači, keď tu bola v druhom čítaní, sme vám, vás na to upozorňovali. Ale pokojne môžeme ísť do detailov a urobiť si skúšku ústavou a nielen ústavou.
Novela zákona o vodách, ktorú toto plénum schválilo 17. septembra, obsahuje prezidentom republiky vetované ustanovenie § 80i, ktoré bolo doplnené do návrhu zákona cez gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v druhom čítaní cez pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Prezidentom vetované ustanovenie fakticky a ex lege vyvlastňuje cesty II. a III. triedy vo vlastníctve samosprávneho kraja, konkrétne v tomto prípade je to Trnavský samosprávny kraj, a to podľa mojej mienky v rozpore s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 4 ústavy a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
V praxi, už som to teda naznačil, sa toto vetované ustanovenie týka konkrétne ciest v rámci vodného diela Gabčíkovo, ktoré sú vo vlastníctve Trnavského samosprávneho kraja, a touto právnou normou sa majú zoštátniť, a to v rozpore s ústavnými podmienkami. Vládna väčšina sa snažila tento svoj nehorázny krok urobiť potichu na výbore v druhom čítaní, len aby si to nikto náhodou nevšimol, no nevydalo. A raz sa to muselo stať, že niečo takéto nehorázne si niekto všimne. My sme si to všimli a všimol si to teda aj prezidentský palác.
A dovoľte, aby som vo svojom vystúpení uviedol tie najzávažnejšie výhrady, ktoré voči vetovanej právnej norme aj nad rámec pripomienok hlavy štátu mám ja ako tieňový spravodajca pre túto parlamentnú tlač za hnutie Progresívne Slovensko, a ktoré musia definitívne na pôde parlamentu odznieť, tak aby aj občania a občianky Slovenskej republiky, ktorí sledujú tento prenos, tento proces, si spravili dosť konkrétny obraz o tom, ako koalícia pristupuje k legislatívnej práci.
Ako prvé je potrebné v novele zákona o vodách a prezidentom vetovanému ustanoveniu vytknúť proces jeho schvaľovania a pokútnosť, môžeme to nazvať aj úskok, ktorými sa sporné ustanovenie dostalo do schválenej novely zákona o vodách. Ako som už spomínal, predmetné ustanovenie § 80i zákona o vodách sa dostalo do návrhu zákona v druhom čítaní cez spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, konkrétne cez výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a jeho uznesenie č. 62.
Tento výbor, náš gestorský výbor s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami v podobe pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Koaliční poslanci a poslankyňa tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh schválili na zasadnutí Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie dňa 10. septembra. Dostal som túto krásu ako darček k narodeninám. Ďakujem.
Sklamanie vetovaného ustanovenia vykazuje známky rozporu s § 94 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Na základe tohto ustanovenia pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona.
Takto schválený návrh tiež naráža na procedurálne limity § 6 ods. 3 zákona o tvorbe právnych predpisov, ktorý ustanovuje, že návrh zákona nemôže obsahovať novelizáciu iného zákona, ktorá obsahovo nesúvisí s návrhom zákona. Inak povedané, doplnenie vetovaného ustanovenia do novely zákona o vodách je typickým príkladom tzv. prílepku, o ktorých tu často rozprávame, tak toto je tiež ten prípad, kedy sa doplňujúcim návrhom dostáva do návrhu zákona s jeho obsahom nesúvisiaca právna problematika a predmet regulácie.
Takto opísaným postupom gestorského výboru zároveň bolo v legislatívnom procese vynechané medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré by pri tak závažnej problematike, akou je vyvlastňovanie ciest II. a III. triedy, teda mala byť automatickým štandardom.
De facto takto bolo obídené medzirezortné pripomienkové konanie v miere, ktorá naozaj prevyšuje bežné opravy a úpravy návrhu zákona.
Z prípravy novely zákona bol vylúčený jednak gestor zákona, to je ministerstvo životného prostredia, ale aj ústredný orgán štátnej správy, ktorý má v gescii reguláciu ciest a dopravy, to je Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky. No a takto praktické vyhlásenie cez II. a III. triedy a prechod vlastníckeho práva ex lege na štát má ďalej, ďalekosiahly dopad na ďalšie verejné a samosprávne politiky, ktoré sú s nimi spojené, ako je napríklad správa a údržba ciest, investície do prevádzky ciest, daňové a rôzne ekonomické vzťahy spojené so správou ciest a mnoho, mnoho ďalšieho. No a takto bez zapojenia všetkých relevantných gestorov a aj samotného subjektu, na ktorý táto novela dopadá, teda opäť menovite Trnavského samosprávneho kraja, je prijímanie takto zásadnej zmeny cez pozmeňujúci a doplňujúci návrh výboru v druhom čítaní absolútne nezodpovedné a absolútne neprijateľné.
Tak ale ono je to pri praktikách tejto koalície už smutnou realitou a bežnosťou, že opomenutá bola aj odborná verejnosť, pretože postup prijímania zásadných zmien vo vlastníckych vzťahoch k cestám II. a III. triedy, navyše ktoré sú súčasťou veľmi zložitého systému vodného diela Gabčíkovo, znamená obmedzenia aj participácie verejnosti na samotnom legislatívnom procese aj obmedzenie jej možností pre efektívnu verejnú kontrolu aj obmedzenie odbornej diskusie, aj obmedzenie účasti na tvorbe, aj obmedzenie účasti na pripomienkovaní zákona, ktorý sa bytostne dotýka logistiky, transportu pre obyvateľstvo, ale aj pre subjekty, ktoré sú zapojené do údržby aj do obsluhy samotného vodného diela Gabčíkovo.
Záverom chcem uviesť, že účinnosť tohto schváleného zákona, ktorý bol Národnou radou schválený 17. septembra, tá účinnosť je stanovená na 30. september 2024, čiže absentuje aj rozumná legiskvakačná lehota a robí tento schválený zákon prakticky nevykonateľným, resp. môžeme povedať, že je nad mieru zaťažujúci, keďže ako som spomenul, s prechodom vlastníckeho práva k cestám II. a III. triedy sú spojené ďalšie rôzne ekonomické náklady a aj praktické dopady pre samotného nového vlastníka a samotnú správu ciest. Vetované ustanovenie sa aj v tomto smere dostáva do rozporu s čl. 1 ods. 1 ústavy v zmysle legislatívnych princípov, legislatívneho procesu a princípu právnej istoty.
A v tomto prípade musím trvať na nami z Progresívneho Slovenska toľkokrát opakovanom a zdôrazňovanom názore, že ústavné princípy, akými sú aj princípy právneho štátu a demokratickej tvorby práva sa vzťahujú aj na legislatívny proces v zákonodarnom zbore. Tieto majú, samozrejme, za cieľ chrániť parlamentný otvorený diskurz, tiež chrániť práva parlamentnej menšiny, chrániť prístup verejnosti k tvorbe práva a k efektívnej kontrole samotného legislatívneho procesu a ich dodržiavanie zákonodarným zborom a tiež budovať dôveru verejnosti v inštitúcie, ktoré dodržiavajú, samozrejme, svoje vlastné pravidlá, no ale toho nie sme svedkami.
Tento názor je najnovšie potvrdený aj nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. decembra 2022 ohľadne Matovičovho rodinného balíčku, ten sa týka práve otázky ústavných princípov legislatívneho procesu. Tak slovom, aby som to zhrnul, takže ako sa má vlastne volič alebo volička, občan, občianka Slovenskej republiky spoľahnúť, keď sleduje tento proces, že nebudú rôznym pokútnym spôsobom a úskokmi v druhom čítaní bez akejkoľvek relevantnej diskusie prijímané akékoľvek právne normy, ktoré zasahujú napríklad aj do majetku a do súkromia ich samých, hej. Kde sú tie legendárne istoty, keď štát vlastne v rozpore s rokovacím poriadkom je ochotný vyvlastniť samospráve cesty? Vážené poslankyne, vážení poslanci, dovolím si na tomto mieste uviesť ďalej, že riadny zákonodarný proces, ktorý zahŕňa všetky prvky posudzovania dopadov, odôvodňovanie návrhu a samotné diskusie o, o ňom slúžia ako garancia kvality aj dôveryhodnosti, ale, samozrejme, aj legitimity prijímanej legislatívy no a takýto zásah do vlastníctva, ako je zásah do vlastníctva ciest II. a III. triedy v podobe ex lege vyvlastnenia jednoducho nebol zo strany parlamentnej väčšiny nieže dostatočne, ale v podstate nijako odôvodnený, nakoľko odôvodnenie doplnenia vetovaného ustanovenia do zákona o vodách stručne uvádza, citujem: „Doplnenie prechodného ustanovenia sa navrhuje z dôvodu úprav v tomto pozmeňujúcom návrhu.“
Tak to je čo? Čo v tom máme čítať? (Povedané so smiechom.) Očividne ide o súvis s ďalším doplneným ustanovením cez spoločnú správu výborov, tak aspoň ja to čítam, a to bodom 8, ktorý v čl. 1 vložil nové body 12 a 14, a tieto umožňujú vyvlastniť pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a v správe správcu vodohospodársky významných vodných tokov, správcov drobných vodných tokov alebo právnickej osoby zriadenej alebo založenej štátom, ktorá spravuje vodné stavby vo vlastníctve štátu z dôvodu, že dosiaľ nedošlo k ich majetkoprávnemu usporiadaniu, nachádzajú sa pod vodnou stavbou vo vlastníctve štátu alebo sú jej súčasťou v užívaní.
Aj toto ustanovenie trpí obdobnými legislatívnymi, legislatívnoprocesnými vadami, keďže rovnako ide o právnu úpravu umožňujúcu vyvlastnenie pozemkov fyzických osôb a právnických osôb. Takáto forma zasahujúca do vlastníckych práv a legitímnych očakávaní, pochopiteľne, súkromných vlastníkov pozemkov by mala byť predmetom riadneho legislatívneho procesu a medzirezortného pripomienkového konania, opakujeme to stále a opakujeme to aj v tomto momente.
V tomto prípade, v tomto prípade... Mal som myšlienku, stratil som ju, pardon. (Povedané so smiechom.) A v tomto prípade našťastie nejde o vyhlásenie ex lege, ale norma predpokladá tiež návrhové vyvlastňovacie konanie, kde sa bude skúmať prítomnosť verejného záujmu a rozhodovať o primeranej náhrade. Toto nelegitimizuje absenciu riadneho odôvodnenia cieľov, ktoré sa majú vetovaným ustanovením dosiahnuť vhodnosti zvoleného legislatívneho prostriedku, tiež súladu s ústavnými princípmi a ekonomických daňových a praktických dopadov vetovaného ustanovenia na práva a povinnosti dotknutých subjektov.
Poďme k tomu najzávažnejšiemu porušeniu ústavy, a to k samotnému obsahu vetovaného ustanovenia a pretože podľa čl. 20 ods. 4 ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Vetované ustanovenie v podobe prechodného ustanovenia novely zákona o vodách vyvlastňuje priamo zákonom cesty II. a III. triedy vo vlastníctve samosprávneho kraja, ktoré prechádzajú cez vodné stavby, uskutočňuje podľa medzinárodnej zmluvy vo vlastníctve štátu a v správe právnickej osoby založenej ministerstvom.
Samosprávny kraj je teda v zmysle ústavy subjekt, ktorý je oddelený od štátu, preto požíva na účely ochrany vlastníctva rovnakú ochranu plynúcu z ústavy, ako požívajú fyzické osoby a právnické osoby, a teda aj v prípade úmyslu štátu vyvlastniť cesty II. a III. triedy vo vlastníctve samosprávneho kraja musí zákonodarca rešpektovať ústavné predpoklady pre vyvlastnenie a to sa môže udiať iba v troch prípadoch – na základe zákona v konaní pred správnym orgánom, za primeranú náhradu a v nevyhnutnom rozsahu.
Vetované ustanovenie nerešpektuje ani jednu z týchto troch ústavných podmienok a ani jednu, ktoré sa vzťahujú aj na majetok samosprávneho kraja, ak ho chce štát vyvlastniť.
Novela zákona o vodách vetovaným ustanovením vyvlastňuje cesty II. a III. triedy vo vlastníctve samosprávneho kraja priamo zákonom bez akéhokoľvek správneho konania, bez akejkoľvek finančnej náhrady a bez zohľadnenia rozsahu majetku, ktoré by bolo nevyhnutné vyvlastniť na splnenie sledovaného cieľa.
Chcem na tomto mieste ešte pripomenúť aj veľmi bohatú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, čo sa týka ex lege vyvlastnenie pozemkov bez riadneho vyvlastňovacieho konania. Európsky súd pre ľudské práva uvádza, že nepriame vyvlastnenie v podobe vyvlastnenia zákonom nemôže byť alternatívou pre riadne vyvlastnenie skrz právne konanie, tiež Európsky súd pre ľudské práva zhrnul, že nepriame vyvlastnenie umožňuje verejnej moci okupovať pozemky a nezvratne ich zmeniť s tým, že nezvratná zmena znamená prechod vlastníctva na verejnú moc, a to bez formálneho aktu vyvlastnenia a bez formálneho aktu vyvlastnenia vydaného najneskôr pri strate kontroly vlastníka nad svojím pozemkom považuje Európsky súd pre ľudské práva mechanizmus nepriameho vyvlastnenia ex lege za neakceptovateľný z hľadiska právnej istoty.
Rovnako náš Ústavný súd opakovane zdôraznil ústavnú nesúladnosť vyvlastnenie pozemkov ex lege bez riadneho vyvlastňovacieho správneho konania, Ústavný súd zdôraznil, že verejný záujem, ktorý je predmetom posudzovania v rámci vyvlastňovacieho konania, je podľa aktuálnej koncepcie vyvlastnenia predmetom správnej úvahy a zisťuje sa v priebehu konania na základe zvažovania najrôznejších partikulárnych záujmov po zvážení všetkých rozporov a pripomienok. Z tohto odôvodnenia a rozhodnutia, ktorého podstatou je aj otázka existencie verejného záujmu, potom musí jednoznačne vyplynúť, prečo verejný záujem prevážil nad inými či už súkromnými, alebo, samozrejme, verejnými záujmami. Tými môže by napríklad aj výstavba diaľnice na pozemku, kde sa nachádza škola, ale nielen. Verejný záujem je predmetom dokazovania v rámci rozhodovania o určitej otázke, napríklad vyvlastnení a nie je možné ho vopred a priori stanoviť priamo zákonom. Z tohto dôvodu spadá zisťovanie verejného záujmu do právomoci moci výkonnej, a nie zákonodarnej.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci už samotné vyvlastňovacie konanie plní ochrannú funkciu v režime inej právnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Absencia riadnej administratívnej právnej ochrany vlastníka ciest II. a III. triedy spočívajúcej v riadnom vyvlastňovacom konaní znamená absenciu zákonodarného základu pre zásah do práva na vlastníctvo, resp. práva na ochranu majetku samosprávneho kraja.
Vychádzajúc z tohto, mi dovoľte konštatovať, že zásah do základného práva na vlastníctvo, resp. práva na pokojné užívanie majetku samosprávneho kraja spočívajúcich v ex lege vyvlastnení ciest II. a III. triedy vetovaným ustanovením bez poskytnutia predchádzajúcej adekvátnej ochrany nie je zlučiteľný s čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, preto na základe týchto argumentov a týchto faktov náš klub, poslankyne a poslanci Progresívneho Slovenska podporia v hlasovaní veto a pripomienky prezidenta Slovenskej republiky Petra Pellegriniho.
Ďakujem za vašu pozornosť.