Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som do dôvodov, ktoré ste, pán kolega Čaučík, veľmi presne a správne pomenovali, pridala aj fakt, že sa často jedná o sexistické reklamy obsahujúce zobrazenia, ktoré ponižujú, dehonestujú, zosmiešňujú alebo znevažujú ľudí na základe ich rodu, a to najmä používaním takých tých stereotypných obrazov a spredmetňovaním osôb. A jedná sa teda prevažne o ženské telá, ktoré bývajú zneužívané ako objekty na priťahovanie pozornosti a zatraktivizovanie tohto sektora, a takéto sexistické a sexualizované... pán predsedajúci, vám je to smiešne? Nie? Zobrazovanie ženských tiel ako akýchsi objektov hazardu samozrejme považujem za dehonestujúce a ponižujúce voči ženám. A kolega Stachura mi zobral slová z úst, keď povedal, že vedome ovplyvňujú podvedomie ľudí, a preto by sme sa mali zamyslieť nad škodlivými efektami takýchto reklám na spoločnosť. No skutočne takýto typ reklám prehlbuje tie stereotypné predstavy a upevňuje rodové rozdiely a aj preto podporujem tento váš návrh.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem kolegovi Martinovi Dubécimu za to, že dal k tomu aj ten kontext, ako sme s týmto návrhom v podstate prišli, kde sme to počuli, na akých konkrétnych miestach. Bolo to v Jelšave pri stretnutí, ale, samozrejme, je to relevantné pre celý región Gemeru, ale rovnako sme to počuli aj pri našom výjazde na Spiš, ktorý je rovnako veľmi zaťažený aj banskou činnosťou, aj environmentálnymi záťažami a rovnako sa tam, rovnako ako v Jelšave, ktorá má obrovský problém so znečistením ovzdušia, tak rovnako aj na Spiši sa opakuje ten vzorec, že štát neskúma dopady týchto, tohto environmentálne znečistenia na miestnych obyvateľom, na ich zdravie, na ich kvalitu života. A teda ja len dodám, že v tomto, možno je to o to jednoduchšie potom neriešiť tie dopady, keď nemáme dáta, ktoré by nám donekonečna pripomínali, aký veľký efekt to má a v tejto veci sme sa okrem iného obrátili na ministra zdravotníctva, čo s touto situáciou ohľadom nedostatku dát plánuje urobiť. Tak ja budem zvedavá aj na odpoveď od neho.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja sa len pridám teda k spolupredkladateľke Stohlovej v tejto veci. Ja si myslím, že každý, kto mal možnosť vidieť dopady environmentálnych zaťažení na Slovensku, a je to teda také ťažké dedičstvo slovenské, tak si dokáže predstaviť tie dopady na tie komunity. A teda konkrétne tento návrh vychádza aj z mojej dlhoročnej skúsenosti, myslím, že pánovi predsedajúcemu Jelšavu nemusím predstavovať a dopady na Jelšavu, ktoré predstavuje miestny lom, ale takisto, neviem, v Košiciach, tí z vás, ktorí ste boli, žijete dlhšie, viete, že napríklad tam dopady z priemyslu sú takisto veľké a tých lokalít je naozaj mnoho. A ja to považujem za vec naozaj elementárnej spravodlivosti, ktorá tak na nás vyskočila na našom ostatnom stretnutí v Jelšave s pánom primátorom, ktorý to len tak medzi rečou povedal teda, že vlastne však oni tam vyberú tie peniaze, celkom nejaké substantívne z pohľadu Jelšavy, ale tie peniaze idú niekam preč, do spoločného mešca, nevrátia sa do tej komunity nejako priamo. Jednoducho tí ľudia tam žijú v tých ťažkých podmienkach, trpí tým životné prostredie. My z toho ako celkom nejakým spôsobom čerpáme a do tých komunít sa nevracia vôbec nič.
A čo je ešte druhá vec, na ktorú by som upozornil a k nej sa možno vrátime v budúcnosti, je fakt, že dnes ani netušíme, aké sú presne dopady environmentálne na tie komunity. Napríklad na zdravie, na verejné zdravie v takýchto lokalitách, vec, ktorá sa kedysi v minulosti, najmä za predošlého režimu veľmi prísne sledovala, alebo teda minimálne nejaké pokusy o tom boli, dnes, v súčasnosti dohľadať napríklad dáta o tom, aký je dopad na respiračné choroby, na nejaké iné zdravotné indikátory v týchto lokalitách je veľmi ťažký. Už ani, ako keby sme na to úplne zabudli, tie komunity sme nechali tak. Ja si myslím, že bolo by vecou elementárnej spravodlivosti takéto pravidlá, tak ako sú v Českej republike, vo Fínsku, vo Švédsku, nastaviť tak, aby tam tá spätná väzba pre komunity bola.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, budem teda pokračovať v téme ďalej. V súčasnosti spoločnosti, ktoré na území Slovenskej republiky vykonávajú činnosť spojenú s dobývaním nerastných surovín teda v rámci baní alebo lomov, alebo ďalších ťažobných priestorov, odvádzajú rôzne poplatky štátu a samosprávam. Medzi najvýznamnejšie patrí takzvaná úhrada za vydobyté nerasty, ktorej celá výška dnes smeruje priamo štátu, presnejšie do environmentálneho fondu. Tento poplatok prestavuje najvyššiu položku výnosov z dobývania nerastov, pričom je primárne zdrojom príjmu pre envirofond a financuje ním teda široké spektrum aj environmentálnych, ale aj iných projektov na celonárodnej úrovni, a to bez ohľadu na priame dopady ťažby na konkrétne lokality, kde sa nerastné suroviny vyťažia.
Obce dnes získavajú 80 % výnosov z poplatku, ktorý sa nazýva úhrady na dobývacie priestory, čiže máme tu poplatok, úhradu za vydobyté nerasty a úhradu za dobývacie priestory, avšak tento poplatok, z ktorého podiel ide obciam, je príjem značne nižší v porovnaní s úhradou za vydobyté nerasty. V mnohých prípadoch sú tieto príspevky nedostatočné na zmiernenie priamych a nepriamych negatívnych vplyvov ťažby na životné prostredie a na kvalitu života obyvateľov v týchto lokalitách.
Návrhom zákona dochádza k zmene spôsobu platenia úhrad za vydobyté nerasty tak, aby sa úhrada za vydobyté nerasty stala príjmom obcí, na území ktorých sa tieto dobývacie priestory nachádzajú. Navrhujeme to vo výške 50 % ako príjem obce a 50 % ponechaný ako príjem environmentálneho fondu. Použitie takto získaných finančných prostriedkov za vydobyté nerasty zo strany obce sa navrhuje účelovo viazať na zlepšovanie stavu životného prostredia, čím sa zabezpečí ich použitie priamo v tých lokalitách, ktoré čelia negatívnym vplyvom v dôsledku ťažby. Táto zmena vychádza zo zahraničnej praxe, kde je bežné, že príjmy z ťažobných poplatkov sú prioritne využívané na nápravu lokálnych ekologických škôd a zvyšovanie kvality života miestnych obyvateľov. Je to bežná prax napríklad v Českej republike.
Navrhovaná úprava tak odráža potrebu spravodlivejšieho prerozdelenia finančných zdrojov a podpory komunít, ktoré sú priamo ovplyvnené činnosťou spojenou s ťažbou nerastov. Samosprávy najmä v menej rozvinutých regiónoch čelia často vážnym environmentálnym a sociálnym dôsledkom ťažobnej činnosti. Navrhovaná zmena by im poskytla nový finančný nástroj na riešenie týchto dôsledkov a na podporu miestnych obyvateľov, ktorých životné prostredie je zatiahnuté (správne zasiahnuté, pozn. red.) ťažbou. Aktuálne prostriedky envirofondu sú na tieto účely iba obmedzene prístupné a neprihliadajú na tieto lokálne environmentálne potreby. Pre obce by to znamenalo signifikantný príjem. Napríklad v rámci prevádzok, ktoré spadajú pod Obvodný banský úrad v Košiciach, by išlo o sumu 830-tisíc eur. Tie by boli rozdelené medzi obce, v ktorých sa vykonáva banská činnosť. Tieto dodatočné príjmy umožnia obciam realizovať projekty zamerané na zlepšovanie životného prostredia a kvality života miestnych obyvateľov, čo by malo tiež pozitívne ovplyvniť vzťahy medzi priemyslom a miestnou komunitou, čo rovnako považujeme za dôležité.
Navrhovaná zmena presúva prostriedky z envirofondu priamo do rozpočtov obcí dotknutých ťažbou. Výpadok envirofondu sa odhaduje približne na 2 mil. eur, čo predstavuje relatívne malú časť celkových príjmov fondu. Táto suma však môže mať zásadný pozitívny dopad na miestne rozpočty a zlepšiť kvalitu života v ťažbou zaťažených obciach, s touto, s potvrdením tejto informácie a situácie sa stretávame aj pri stretnutiach s primátormi a starostami a starostkami obcí, v ktorých prebieha takáto ťažobná činnosť.
Téma má teda podporu samospráv, ale aj samotných ťažobných spoločností, ktoré rovnako stoja o zlepšovanie vzťahov s miestnymi komunitami. Pre envirofond nebude predstavovať zásadný presun. Preto vás týmto žiadam o podporu tohto zákona.
Ďakujem.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Stohlovej a Martina Dubéciho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva v znení neskorších predpisov, tlač 615. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pôjdem teda rovno k veci. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Z. z. o ochrane a využití nerastného bohatstva, takzvaný banský zákon, v znení neskorších predpisov, predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Tamara Stohlová a poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Martin Dubéci. V úvode poviem len stručne, čo je cieľom nášho návrhu zákona.
Navrhovaná právna úprava reaguje na dlhodobý problém, kde lokálne sú externality z banskej činnosti, teda negatívne zásahy do životného prostredia s dopadom na kvalitu života a zdravie miestnych obyvateľov síce postihované poplatkom, ktorý však odchádza z regiónu do centrálne spravovaného rozpočtu. V niektorých prípadoch to dáva zmysel, keďže vyvažovanie negatívnych dopadov sa dá riešiť prevažne na národnej úrovni, avšak zásahy banskou činnosťou sú veľmi lokálne, takže tu sa zmysel stráca. Cieľom predkladaného návrhu zákona je vytvoriť efektívny mechanizmus, ktorým by sa takéto poplatky presmerovali z centrálneho rozpočtu z envirofondu do rozpočtov samospráv.
Návrh podrobnejšie odôvodním v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za podporu. Ja by som chcela ešte aj apelovať opätovne na kolegov z koalície, aby sa zamysleli nad týmto návrhom. Môžete si nájsť, aj napríklad Denník N priniesol celú sériu príbehov žien, ktoré zažili spontánny potrat a naozaj veľmi osobne tam popisujú svoju životnú skúsenosť a mnohé z nich hovoria aj o tom, že teda naozaj potom váhali, že či znovu otehotnieť. A myslím si, že akýkoľvek drobný krok, ktorý môžeme spraviť v prospech toho, aby sme im pomohli, tak by sme ho mali spraviť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo.
My v tomto pléne veľa hovoríme o tehotných ženách a o tom, ako by sme im mali pomáhať počas tohto obdobia. Ale väčšinou sa to robí tak, že nikoho nezaujíma tá vôľa tých tehotných žien a teda čo chcú. A mnoho ľudí, ktorí sa snažia teda predkladať nejaké zákony vraj pomoci ženám, tak sa snaží naopak rozhodovať za ne. A naopak tento zákon, tento návrh od kolegýň Petrík a Plavákovej je presne o rozhodovaní tých žien, že jednoducho, ak sa im stane táto tragická udalosť počas tehotenstva, tak sa môžu rozhodnúť, však nemusia si uplatniť to voľno, ale môžu od svojho zamestnávateľa žiadať tento čas na trúchlenie. A ja by som tu len chcela poznamenať a teda poprosiť aj kolegov a kolegyne z konzervatívnych strán, pretože ja už nemám veľa nádejí a očakávaní, čo sa týka koalície, ale teda aspoň od opozície, že toto nie je v skutočnosti žiadny progresívny zákon, žiadna ideológia, nič liberálne, ale práve naopak, že ja tam vidím niečo, čo môžeme nazvať aj spoločnými hodnotami, pretože týmto ženám jednoducho, ktoré prídu o svoje vytúžené dieťa, tak dáme čas na trúchlenie. A ja si teda neviem predstaviť, že na čom inom by sme sa už viac mohli zhodnúť naprieč demokratickým spektrom ako na tom, že človek, ktorý príde o blízku osobu, by mal dostať dostatočný čas na to, aby sa s touto stratou nejakým spôsobom vysporiadal.
Takže vopred ďakujem najmä opozičným kolegom a kolegyniam za podporu tohto zákona.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ešte raz, ako som uviedla v mojom úvodnom slove, cieľom nášho návrhu je zabezpečiť možnosť dvoch dní voľna pri spontánnom potrate alebo narodení mŕtveho plodu pre ženu, ktorá si tým prešla, a osobu, s ktorou je v partnerskom alebo v inom obdobnom rodinnom vzťahu. Tento návrh zákona sme už raz predkladali, už sme ho mali na prerokovaní pléna parlamentu, žiaľ, nezískal dostatočnú podporu, ale ženy, ktoré zažívajú spontánny potrat, ich množstvo pribúda každým dňom. Každým dňom si niekoľko žien touto traumatizujúcou situáciou prejde, a preto považujeme za dôležité, aby sme tento návrh skúsili teda prerokovať opätovne a možno získa väčšiu podporu aj teda zo strany koalície.
Ženy, ktoré sa dostanú do zložitej a traumatizujúcej situácie, potrebujú mať čas spracovať následky spontánneho potratu či narodenia mŕtveho plodu a my naším návrhom chceme prispieť k minimalizácii negatívnych dopadov na reprodukčné a duševné zdravie žien, ale aj rozhodnutia týkajúce sa ich ďalšieho tehotenstva.
Situácia na Slovensku, ak by som mohla priblížiť dáta, vyzerá takto. V roku 2023 bolo podľa Národného centra zdravotníckych informácií u žien s trvalým pobytom na Slovensku hlásených 5 077 spontánnych potratov. Najviac týchto potratov pripadalo na ženy vo veku 25 až 29 rokov. Ďalšou skupinou sú potom ženy 30 až 34 rokov, a teda ide väčšinou o pracujúce ženy, teda vo veku produktívnom. Takmer 41 % spontánnych potratov bolo pritom hlásených u bezdetných žien a spontánne potraty žien s jedným dieťaťom predstavovali 31,6 % z týchto potratov.
Ak sa od ženy očakáva, že sa po potrate vráti okamžite do práce skôr, ako sa jej telo a myseľ budú môcť zotaviť z tejto straty, je vysoko pravdepodobné, že to predĺži negatívne účinky na jej zdravie, ale aj na rozhodnutie znovu sa pokúsiť otehotnieť. Pri tejto téme sa objavujú aj otázky a teda spôsob, ako my navrhujeme tú úpravu, že aké to bude mať ekonomické dopady, lebo teda sú to ďalšie dva dni voľna. Takže my sme to prepočítavali a môžem vám teda uviesť, že hodnota vymeškaných dní za rok vypočítaných na základe priemernej celkovej ceny v slovenskom hospodárstve predstavuje 196-tisíc eur za verejný sektor a 643-tisíc eur za súkromný sektor, čo vychádza zhruba na 32 centov na zamestnanca na rok. Naozaj je to úplne zanedbateľná suma.
Spontánne potraty vyvolávajú u žien celú škálu emócií, ako priblížila psychologička Lucia Záhorcová, ktorá sa vo svojej praxi zaoberá najmä témami smútenia a odpustenia, môžu byť v podstate akékoľvek, čokoľvek, čo sa objaví, je v poriadku. Typický býva hlboký smútok v dôsledku významnej osobnej straty, ale aj pocity prázdnoty, bezmocnosti, závisti, osamelosti či úzkosti. Žena často cíti aj pocity viny, prípadne hnev, či už na seba, na okolie, zdravotníckych pracovníkov alebo na život všeobecne, na vyššiu moc, či na Boha, v závislosti od toho, v čo verí.
Odkedy sa tejto téme venujem, písali mi naozaj mnohé ženy, lebo sa tomu venujem už niekoľko rokov, a za všetky spomeniem jednu reakciu: „Ja som si v 2019 prešla zamĺknutým potratom, ktorý si vyžadoval aj hospitalizáciu. Keď ma prepustili z nemocnice, doktorka mi nechcela dať PN s vychádzkami. Keď som si mala prestaviť, že budem v takom psychickom rozpoložení medzi štyrmi stenami v byte, kde som sa ešte pár dní dozadu fotila s tabuľkou, v ktorom som týždni tehotenstva, myslela som, že sa zbláznim. Potrebovala som sa ísť niekam nadýchnuť. Takže mi neostávalo nič iné, len si zobrať dovolenku v práci. Našťastie, zamestnávateľ bol zhovievavý. Mala som v tom čase zastupovať kolegyne na dovolenke, umožnil mi čerpať neplánovane pár dní. Veľmi podporujem váš návrh aj s tým voľnom pre blízku osobu, partnera alebo inú blízku osobu, lebo sama som v tom čase tiež nemohla byť. Aj mne by boli tieto dva dni voľna pomohli. Poznám aj ženy, ktoré to zistili a vrátili sa v ten deň späť do práce, ak nebol potrebný zákrok. Neviem si to ani predstaviť. Ďakujeme, že myslíte aj na tieto prípady, nie je ich málo."
Viac už podľa mňa povedať netreba. Prosím vás o podporu nášho návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Cieľom tohto nášho návrhu je poskytnúť dva dni voľna pri spontánnom potrate alebo narodení mŕtveho plodu pre ženu, ale aj pre osobu, s ktorou je v partnerskom alebo inom rodinnom vzťahu.
A viac o tomto našom návrhu poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Ďakujem.