Videokanál klubu

Pán predsedajúci, nemáme náhodou výrokovú imunitu v tejto sále? Len sa pýtam pre priateľa. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Som, ja som to hovoril dobromyseľne, nie...

Sabo, Michal, poslanec NR SR
Ako vždy, to vy vždy.
Kolegovia, kolegyne prečítam vám z pošty. "Musím prepustiť zamestnanca v mojom kvetinárstve, pretože predaj sa tak brutálne prepadol a nemôžem si ho viac dovoliť. Ako podnikateľka robím práve teraz krok o 20 rokov späť. Tento mesiac, iba u nás v Partizánskom, v centre, v mojej blízkosti, skončili štyri prevádzky. Toto by si mali vládci uvedomiť." A takýchto správ mám plný inbox od ľudí, ktorí rušia živnosti, pretože štátu by museli odviesť viac, než zarobia. Píšu mi ľudia, ktorí rozmýšľajú, ktorú pomôcku deťom nekúpia, lebo na ňu nemajú. Tento týždeň ľudia videli výplatné pásky za január a videli ako ich Ficova vláda ožobračuje. A do toho vidia, ako ceny raketovo stúpajú v potravinách a ekonomika podľa všetkých ukazovateľov kolabuje. Podniky zatvárajú. Jednoducho rútime sa, objektívne vidíme, že sa rútime do krachu, a vládna koalícia posledné týždne mala teda na programe dňa riešiť, ako sme oblečení a ďalšie boliestky, nebudeme hovoriť koho, lebo by sa náhodou urazil. A zajtra to tu pán predseda Raši usekne a dva mesiace v tomto parlamente nevidíte živú dušu. A keď budú odtiaľto koaliční poslanci a poslankyne odchádzať, určite budú hovoriť, že ideme do regiónov, ideme pracovať pre ľudí, hej? No figu borovú, idú na dovolenky. Keby bolo na nás, keby bolo na PS-ku a predpokladám aj na kolegoch a kolegyniach z opozície, tak sme tu aj ten ďalší týždeň, aj ten ďalší týždeň, aj ten ďalší týždeň, aj ten ďalší týždeň, pretože máme čo robiť. Máme plný lievik zákonov, ktoré reálne môžu pomôcť ľuďom, ktoré by mali byť prerokované. A ak náhodou neveríte, tak, vážení spoluobčania a spoluobčianky, pozrite si na stránke Národnej rady Slovenskej republiky, kto aké zákony predkladá, pozorne si to pozrite.

Pán poslanec Malatinec, to je nejaké nedorozumenie alebo sa nám snažíte niečo vnútiť, čo sme nikdy nepovedali. Nie je problém, že idú peniaze do športu, samozrejme. Môžme debatovať, že tie peniaze chýbajú niekde inde a aj iné rodiny, aj iní ľudia na Slovensku by chceli od štátu peniaze, ktoré dávate do športu, ale v poriadku, to je rozhodnutie. Čo my hovoríme, že ste si zriadili trafiku ministerstvo športu, na ktorú ide, odišlo doteraz 72 miliónov navyše, nie na šport, na tú trafiku, na ľudí, ktorí tam pracujú, na ministra a na jeho kanceláriu, jeho rodinných príslušníkov, ich rodinných príslušníkov, ktorí tam pracujú, jednoducho zbytočne vyhodené peniaze. Potom ešte, samozrejme, ste si to zariadili ako svoje vlastné miestečko v rámci vydierania v rámci koalície, 72 miliónov len na toto sme minuli. Tie nejdú do športu, tie idú navyše a chýbajú ľuďom, dobre? Aby toto bolo jasné.
A čo sa týka Tiposu, už pri tej debate o hazarde, ktorá vám úplne nevyšla, už na tej ešte predtým schôdzi, ale sme vám hovorili, že, áno, ten hazard tu je a vždy teda bol, ale je úlohou štátu, do akej miery tu bude. A vy, keď sa zmohnete, že jediným spôsobom, ako viete získať peniaze, je motivovať ľudí ďalej sa správať hazardne, tak to len znamená ďalšie nešťastie. To nie sú čisté peniaze v úvodzovkách na konsolidáciu. Peniaze máte získať normálnym spôsobom, ktorý pomáha ľuďom, nie ktorý prináša ešte ľudské nešťastie.

...toto je to.

(Problémy poslanca s prihlásením a mikrofónom za rečníckym pultom.)

Ďakujem ti Mária, že si hovorila o nedôvere. Ja si myslím, že to je naozaj veľká pliaga, ktorú nám sem doniesli 4 vlády Roberta Fica. Aj niektoré iné ale teda tieto sú tu akože to sem doniesli v plnom batohu. Je to nedôvera v inštitúcie, vo fungovanie štátu. Je to nedôvera v spravodlivosť a to nie len spravodlivosť takú tú trestnú ale aj v spravodlivosť napríklad na rovnosť príležitostí. Je to jednoducho nedôvera voči základnému fungovania tejto krajiny a ukazuje sa nám to v číslach, že naozaj obrovské množstvo mladých ľudí odchádza z tejto krajiny. Každý piaty sa neobzrie naspäť a nás to stojí aj ako krajinu veľa peňazí. To nie je iba o tom, že nám tí ľudia skutočne chýbajú a vidíme ich iba cez rôzne zoomy a iné aplikácie a Skypi ale, že je každý jeden taký človek stojí milióny eur, ktoré tejto krajine chýbajú. No a to, že tu nie sú ministri ani nikto z vlády nám je úplne jasné, že oni sa na tom bavia. Lenže to je taká piata cenová táto zábava. Je to proste trapas, je to slabošské, je to fakt trápne. Viem si živo predstaviť ako majú ten pocit, že sa môžu na nás rehotať ako my tu sme v noci. Ako im je skutočne jedno, že sú tu nie len mami ale aj otcovia malých detí. Tie deti bolo treba uspať, nadojčiť, postarať sa o ne. Postarať sa o to, aby mohol niekto iný blízky pri nich byť a vám nie je hanby. Vám nie je hanby, tejto koalícii nie je hanby toto odhlasovať. Dnes na dnešnú noc. Ja neviem, že ako sa vy chcete pozrieť do očí vlastným rodinám, vlastným mamám, vlastným manželkám. Je to proste veľká hanba. No a tým pádom skutočne žiaden etický kódex vôbec nepomôže. Proste "komu není z húry dáno v apatyce nekoupí" a ja viem, že toto je ich už labutia pieseň tak sa snažia využiť každú blbú príležitosť.

Ďakujem veľmi pekne pán predsedajúci. Milé kolegyne, kolegovia, chcel by som povedať aj vážení členovia vlády, ktorí tu ale samozrejme, nie sú. Úplne na začiatok, by som rád pogratuloval ministrovi vnútra Šutajovi Eštokovi. Prečítal som si teraz tesne pred tým, než prišiel na mňa rad v rozprave, že v čase, keď tu rokujeme o odvolávaní jeho ale aj celej vlády, tak ministri za stranu HLAS mali párty, aby oslávili narodeniny ministra vnútra, tak týmto dúfam sa všetci pripájame ku gratuláciám. Škoda, že tu nie je, aby sme mu mohli pogratulovať (Potlesk.) aj osobne. Ale teda je to presne tak ako sme asi čakali, že to dopadne, že nakoniec tie odvolávania budú v noci, tak aby o tom čo najmenej ľudí počulo, aby to nikto reálne nepozeral, ale pravdupovediac, ja som prekvapený, že to vôbec je. Aj by som sa spýtal koaličných poslancov, že prečo práve teraz, prečo sa to nedalo ešte rok odkladať. Prečo to teda nemohlo byť pred polrokom, prečo to nemalo byť pred rokom. Je mi to takou záhadou ako tu fungujeme v tomto parlamente, že prečo práve teraz na prelome januára a februára. Zaujímavá otázka, možno je to na narodeniny pána Šutaja Eštoka. Ale teda dobre, konečne po roku. Pripomína mi to ako rýchlo ubehol ten čas, že sa nám to už zdá byť ako dávna minulosť, keď sme tu mali návrh na odvolanie, respektíve, vyslovenie nedôvery premiérovi Robertovi Ficovi a jeho vlády. A to bolo zhruba pred rokom, ja som vtedy sedel tu a úplne si to pamätám, ako sme zmeraveli všetci, keď Robert Fico zahlásil, že má závažné informácie o ohrození bezpečnosti nášho štátu, a preto je potrebné jednať mimo kamier. Pamätáte si to, ako bola vtedy zmarená schôdza o odvolávaní vlády. Ja som tu sedel, premiér mal vážnym hlasom prejav, kde tuším čítal nejakú správu SIS, nejaký email, ktorý šiel ja neviem, 150 ľuďom a tváril sa pritom seriózne a všetci sme boli takí, že čo sa preboha deje. Pamätáte si, že bol puč na Slovensku pred rokom. Preto to vravím, lebo ten čas beží a ja sa mi to zdá, jak keby to bolo už v minulom storočí. Normálne zasadala bezpečnostná rada, prezident s vážnou tvárou po nej vyslovoval obavy o bezpečnosť nášho štátu, že tu je Gruzínska légia tu pôsobí, pán ako sa volal Mamulašvili a že sú do toho zapojené rôzne mimovládne organizácie, tuším aj jedna naša poslankyňa. Manévre, to, a to ja len hovorím preto ako veľa ubehlo času. Nakoniec sa samozrejme, ukázalo, že to bol nezmysel, že to bola celé účelová hra. Neviem či na to, aby bola zmarená schôdza, to už je asi otázka na tých, čo to urobili, ale na to sme už aj všetci zabudli, že vlastne prebehol puč. V každom prípade, teda rok ministri a vláda utekali pred kritikou, báli sa rok pozrieť pravde do očí a čo je dôležitejšie, kašľali na svoju povinnosť, ktorú im prikazuje ústava. Na povinnosť zodpovedať sa zákonodarnému zboru, a to už nie je sranda. To už nie sú nejaké vtipy o puči, to je vážna vec, pohŕdanie parlamentom, pohŕdanie voličmi. Lebo to nie je tak, že my sme teraz rok čakali a tešíme sa, že môžeme mať rozpravu. My tu zastupujeme nejakých voličov, ktorí majú právo, aby, keď ich zástupcovia, ich poslanci zvolajú schôdzu o odvolávaní vlády, aby tu tá vláda bola, aby sa to udialo do siedmich dní, to nie je o nás, že nás toto baví. To je o voličoch, ktorých tu my zastupujeme. Mimochodom, neviem, či ste si všimli, v Českej republike po asi dvoch týždňoch vyslovili alebo teda zvolali schôdzu na odvolanie vlády, vlády Andreja Babiša, po dvoch týždňoch. A čuduj sa svete, tá schôdza sa normálne uskutočnila. Ako je možné, že Andrej Babiš to neodkopol o rok dopredu, že normálne bola schôdza, rozprava, hlasovanie, vláda prežila. Prečo to nemôže byť tak aj u nás. Prečo sme museli rok čakať. Ja neviem, či je to zbabelosť vaša alebo slabosť alebo arogancia, ale teda dobre, keby som chcel byť milosrdný, tak poviem, že, že ste nemali čas. Že bolo treba celý rok schvaľovať, rokovať o dôležitých veciach. Ale v realite je to tak, že ste nemali čas, pretože ten rok a celý čas čo ste pri moci, venujete sebe. A toto je veľmi dôležitý bod, pri tom sa chcem pristaviť, lebo podľa mňa je to aj najdôležitejší a najváženejší bod tej obžaloby tu, tej kritiky toho návrhu na odvolanie tejto vlády. Že to, čo ju charakterizuje naprieč oblasťami, zahraničnú politiku, spravodlivosť, zdravotníctvo, financie, sociálne veci, to čo ju najviac zo všetkého charakterizuje je, že vládne iba pre seba. A to je taká aj v niečom banálne, ale nechajte ma to, prosím vás, milí kolegovia trochu, trochu rozviesť.
Môžeme kritizovať vládu aj žiadať jej odvolanie za rôzne veci, porušuje demokratické pravidlá alebo nezvládla nejakú kritickú situáciu, v niečom dramaticky zlyhala alebo sa ocitla v nejakom obrovskom korupčnom škandále, to všetko sú legit...
=====

Vážený pán predsedajúci, podávam informáciu o výsledku rokovania výboru o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jozefovi Rážovi poverenému riadením Ministerstva dopravy Slovenskej republiky (tlač 1125). Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojim rozhodnutím č. 1176 z 25. novembra 2025 pridelil návrh skupiny poslancov na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore. K predmetnému návrhu skupiny poslancov bola zvolaná 57. schôdza výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti dňa 27. novembra 2025. K uvedenému termínu nebolo doručené stanovisko vlády Slovenskej republiky. Výbor k predloženému návrhu neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda výboru ma poveril, aby som predniesol na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jozefovi Rážovi poverenému riadením Ministerstva dopravy Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. ... trochu, trochu rozviesť. Môžme kritizovať vládu, aj žiadať jej odvolanie za rôzne veci. Porušuje demokratické pravidlá alebo nezvládla nejakú kritickú situáciu, v niečom dramaticky zlyhala alebo sa ocitla v nejakom obrovskom korupčnom škandále, to všetko sú legitímne dôvody. Ale pre túto vládu platí, že ju chceme odvolať a mimochodom 70 % ľudí na Slovensku chce, aby podala demisiu, pretože ona reálne robí iba pre seba. Konzumuje moc, svoju moc, pracuje pre svoje výhody, pre výhody kamarátov, oligarchov, pre beztrestnosť alebo pre pomstu a to nie je také banálne ako sa to zdá. Asi najlepšie to vystihuje premiérov výrok vlastne z počiatku vládnutia, keď hovoril o tom a teraz to znovu zopakoval, že keď do pekla, tak na tuším veľkom bielom koni a to už nie je len o tom, že kašlú na ľudí a pracujú len pre seba, ale už im je to vlastne úplne jedno, že tam je taký nihilizmus, ktorý presakuje celým týmto vládnutím. Ja si pamätám, že jeden významný člen, myslím, priemyselnej komory nedávno povedal, že Slovensko je ako potápajúci sa Titanic a predseda vlády sa voči tomu ohradil, že ako si to tento človek dovoľuje v takýchto zlých farbách vykresľovať Slovensko, že teda šíri asi blbú náladu. Ale podľa mňa ani tá metafora nie je presná, lebo tomu chýba ten, ten nihilizmus. Tá metafora v skutočnosti je taká, že áno sme v tom Titanicu, ale to čo táto vláda urobila, je, že ľudí už hodila cez palubu a oni ministri a táto celá vládnuca klika medzitým zostali v tom Titanicu, aby a teraz dúfam, že sa kolegovia zo SaS neurazia, aby vypili ten bar, kým sa to celé potopí. Že vedia, že to smeruje do katastrofy, ľudí už naozaj odpísali, celé Slovensko už odpísali a už iba oni si z toho chcú čo najviac užiť a to nemusia byť len materiálne výhody. To môže byť moc samotná. Pozornosť. Výhody, majáky a to je ten problém, a to je ten problém, a preto tá vláda má skončiť. A teraz to sa dá ilustrovať na rôznych oblastiach spoločenského života a verejných politík. Aj na také oblasti, ako je napríklad zahraničná politika. Spomínal to František Mikloško v tom svojom úvodnom prejave ako navrhovateľ, že on obžalúva túto vládu z toho, že nás ťahá na východ. Parafrázujem. Že nás vytrháva z toho, čo je náš prirodzený, civilizačný, kultúrny, historický, politický priestor, teda západná Európa. Ale ja to chcem povedať ešte inak a ten efekt máte pravdu, pán poslanec, ten efekt je taký, ale v skutočnosti je to egoistická sebestredná zahraničná politika jedného človeka a tým je premiér. Ktorému je úplne jedno, ako dopadne Slovensko, či vypadne zo západu alebo nie. Je mu úplne jedno, aké sú naše strategické záujmy. Jemu ide o jeho vlastné postavenie a to môže byť fotka s Trumpom, to je rozhovor s Putinom, to je tam prechádzka po námestí v Pekingu, možno sú to nejaké biznisy s energetikou, možno s jadrovou elektrárňou to už ja neviem, ale vidno, že to to je len o ňom a spomeňte si, keď kritizuje náš premiér Európsku úniu, partnerov, kohokoľvek, tak on ho tá jeho kritika spočíva v tom, že mu nedovolia mať vlastný názor, a že je kritizovaný za jeho vlastný názor, že preňho to nie je o záujmoch Slovenska, preňho to je, aby on mohol vyslovovať vlastné názory. To je na tom to sebestredné, že je ochotný strhnúť Slovensko do izolácie na východ, spretrhať všetky väzby, aby on mohol mať fotku, a aby mohol byť ten človek na medzinárodnej scéne, ktorý má nejaký názor a ten názor je kontroverzný, poburujúci, ale o to mu ide. O to ego toho, že má ten názor a teraz my ako daňoví poplatníci sa môžme pýtať, ale čo z toho máme my? Čo z toho majú slovenskí občania? Čo z toho má Slovenská republika, že pán premiér má názor? Lebo faktom je, že nikto mu neupiera jeho názor ani kolegovia z Európskej rady, akurát jeho názor nikoho nezaujíma, pretože je pomýlený. Ale vidíte, že tam ide, že tam ide predovšetkým o to ego a to je, to je to, načo narážam. Samozrejme je to vidieť v oblasti právneho štátu. V oblasti spravodlivosti, len dnes sme mali zdrcujúcu správu generálneho prokurátora o tom, ako sa na Slovensku de facto prestala stíhať korupcia na najvyšších miestach. On hovorí o katastrofe, ale opäť. Veď my si pamätáme tie debaty o novele Trestného zákona. To, že na Slovensku sa prestáva bojovať s korupciou, to nie je zlyhanie vlády, to je dizajn, to tak tá vláda chcela, preto zmenila trestné kódexy, preto zrušila Úrad špeciálnej prokuratúry a opäť a tam je to najexplicitnejšie vidieť, že to robila kvôli sebe, kvôli konkrétnym ľuďom, ktorí a to mali dostať beztrestnosť, amnestiu. Opäť sa to, opäť sa tým vinie táto, táto jedna, táto jedna niť. A viete a preto sme dnes v tejto situácii, preto je tá vláda taká nepopulárna, preto im padajú percentá, preto 70 % ľudí tú vládu nechce, že vy keď je celkom dobrá situácia, keď sa krajine plus mínus darí, lebo je ekonomická konjunktúra, tak môžte ako politici, ako vládna trieda robiť veci pre seba a tí ľudia to nejako znesú, lebo ľudia v skutočnosti počítajú s tým, že tí politici sa chcú udržať pri moci, že majú radi tie bavoráky, tie majáky, ten status toho, aj im to tak trochu tolerujú, keď sa krajine darí, alebo keď majú pocit, že tí politici zároveň aspoň simulujú, že im ide o ľudí a o ich záujmy, keď to aspoň hrajú. A to mimochodom predchádzajúce vlády SMER-u celkom vedeli, že to aspoň vyzeralo, že sa starajú o robotníkov, zamestnancov, ktorých mali prepustiť z nejakej fabriky, že premiér tam raz za čas prišiel do nejakej továrne alebo sa prišiel stretnúť s obyčajnými ľuďmi, aby ukazoval, že mu na tom záleží, ale teraz už sa nedeje ani to, a že to ostentatívne pohŕdanie arogancia to je podľa mňa to, kde to naráža na odpor ľudí a v kombinácii s tým, ako sa naozaj žije zle, to je niečo, kde ľuďom už dochádza trpezlivosť. Táto kombinácia zlej ekonomickej situácie reálne ľuďom sa žije z mesiaca na mesiac ťažko, nevedia, či vôbec vyžijú a do toho vidia, že tá vláda pracuje iba pre seba a to má mnohé a mnohé ilustrácie a toto, toto je niečo, čo za chvíľu vybuchne, obávam sa, že ten pohár trpezlivosti pretečie. A to iba zopár tých detailov prejdem. Hej. Takže Slováci, Slovensky reálne trú biedu kvôli konsolidácii, ktorú táto vláda sfušovala a medzitým vidia, ako ministri a papaláši niekde na Devíne za obrovské peniaze tam opekajú vola alebo tam idú do Emirátov riešiť šikanu jazdcov Formuly 1. Tak čo si myslíte, čo si tí ľudia asi o tom pomyslia? Podnikatelia ich drvia zvýšené odvody, dane, zamestnanci pozerajú na čoraz, na čoraz menej peňazí na výplatných páskach a potom zároveň vidia v televízii, na sociálnych sieťach, že ministri idú vládnym špeciálom na futbal, alebo že kupujú letenky do New Yorku za, za desaťtisíce. Firmy každé euro teraz počítajú, počítajú, či budú môcť udržať zamestnancov, či budú vôbec môcť zostať na tom trhu a teraz čítajú o dvojmiliónovom tendri na záchranky pre sponzorov HLAS-u. Čítajú o obrovských IT zákazkách na cez sto miliónov. Michal Truban o tom hovoril. A tá zrážka ich vlastnej reality bežných ľudí s tým, čo vidia v televízii, to je to, prečo im dochádza trpezlivosť. To je to, kvôli čomu si väčšina ľudí praje, aby ste skončili a do toho sú samozrejme tie, tie nekonečné každodenné detaily, všelijaké machové steny a kilá čokolád a neviem nové autá a dvojnásobné platy a ľudia si pritom pamätajú, že ste teda sľubovali lacnejšie potraviny a dobre, keby ste aspoň povedali, že to nejde, že proste nemáme na to tie nástroje, lebo inflácia je vysoká, celosvetová ekonomika je na tom zle. Ale nie vy im ešte s tou drzosťou a aroganciou vám vlastnou ešte im poviete, že tuto urobíme nejakú aplikáciu, ktorá tiež teda trvala dlho, kde si budete môcť niekde na nejako webe pozrieť, či niečo je o pár halierov lacnejšie, a že teda to je to riešenie. A to je to, čo ľudí strašne štve. To je opäť tá zrážka reálneho osudu, reálneho prežívania slovenských rodín s tým, čo vidia, že politici robia, respektíve, že to robia iba pre seba. A veľká kapitola sú mladí ľudia. A opäť to tu vidíme. Mladí ľudia na Slovensku, však to vieme všetci, utekajú z našej krajiny, pretože nedokážu nájsť kvalitné vzdelanie, slušne zaplatenú prácu, cenovo dostupné bývanie alebo takú nejakú základnú ľudskú dôstojnosť. Toto celé, táto emócia tam je a do toho príde premiér a stredoškolákov posiela bojovať na Ukrajinu. Opäť ten kontrast. Keby aspoň sa tváril, že mu záleží na mladých ľuďoch, ale ani tá snaha už tam nie je. A to je naozaj iba taká špička ľadovca, taký rýchly prelet nad vašou škandalóznou egoistickou politikou. A ja teraz si vôbec neviem predstaviť, kto by ešte mohol prísť s inými silnejšími dôvodmi na to, prečo máte skončiť ako všetky tie, ktoré tu zazneli, ale ako aj tie, ktoré my vyslovujeme a pritom sú v mysliach obrovského počtu voličov aj tých voličov, ktorí vám dali hlasy. Lebo to nie je tak, že my sme si tu niečo pripravili prejavy, a že to prichádza zo vzduchoprázdna. Všetko to čo vravíme, aj to čo vravím ja, sú veci, ktoré možno ľudia nehovoria vaši voliči vám priamo do očí, ale už aj áno, ale myslia si ich. Tak vedzte, že toto neni iba nejaká politická šaráda, že toto sú veci, ktoré cítia prevažne opoziční, ale aj vaši voliči a zároveň to dokazujú všetky čísla a štatistiky. Tento rok 2026 bude najťažší pre slovenské domácnosti, pre slovenské firmy, slovenských zamestnancov, odkedy si to pamätáme. Hospodársky rast teraz na úrovni 0,5 % HDP asi bude aj nižší, možno hrozí recesia, je to oveľa menej, oveľa slabší rast než majú naši susedia, nedá sa vyhovárať na nejaký globálny trend, rastú dvakrát, trikrát rýchlejšie Poliaci, Češi. Zároveň podľa odhadov Národnej banky 17 000 ľudí príde o prácu. Chudobou je dnes ohrozených 900 000 ľudí. To číslo v roku 2026 zrejme prekročí milión. A opäť. Štatistika poviete si, ťažko si aj viete predstaviť tých ľudí a to je teda vlastne pätina obyvateľstva, ktorí naozaj bojujú s chudobou, ani oni si nevedia predstaviť, že vy si to viete predstaviť, keďže vidia, ako minister vnútra príde s 12 000 v keši kupovať si letenku. No poďme ďalej, lebo toto sú kľúčové, kľúčové indikátory. Pretože nám ukazujú, že to sa nemá ako zlepšiť. Za posledných desať rokov máme o polovicu nižší prílev zahraničných investícií ako ostatné krajiny V4 a to už nemusím pripomínať, že to je predovšetkým vizitka vlád Roberta Fica a SMER-u, ktoré tu vládli posledných pätnásť rokov s nejakou prestávkou. V OECD je Slovensko v kvalite života siedme z 37. krajín, v miere odvrátiteľných úmrtí sme jedna z najhorších krajín v Európe. 420 000 zbytočne vyhasnutých životov na 100 000 obyvateľov. No a samozrejme vieme, že naši študenti však aj preto odchádzajú, drasticky prepadávanú v medzinárodných meraniach vzdelanosti. No a toto je obraz krajiny, ktorú nám zanechávate po pätnástich rokoch. To sú celé generácie osudov, zničených osudov a nie preto, lebo by sme boli horší, hlúpejší než sú Poliaci alebo Češi, ale preto, lebo máme politikov, ktorým na tom nezáleží, ktorí robia iba pre seba, a keď sa ten Titanic potápa, tak utekajú, aby vypili ten bar, ktorí chcú ísť do pekla na tom bielom koni a všetci to už vidia, že na ničom inom vám nezáleží. A ako som vravel. To je už cítiť z každej jednej konverzácie, ktorú my ako Progresívne Slovensko máme v mestách väčších alebo menších po celom Slovensku a nedávno som bol vo Vrbovom, kde to presne zaznievalo aj od voličov SMER-u, aj tých ľudí, ktorí volili SMER, oni už nevedia povedať, že prečo vlastne je dobré, že SMER je vo vláde. Vedia nadávať na Progresívne Slovensko, vedia povedať, že Soros, že preto musí SMER vládnuť, aby tam nepustil PS, opozíciu, Matoviča, ale aj oni uznávajú, že neni to dobré, že nežije sa nám lepšie, a že čakali viac. A to nám hovoria aj starostovia, ktorí boli zvolení za SMER, to nám hovoria komunálni politici, to nám hovoria podnikatelia na východe Slovenska, ale a obyčajní ľudia v kultúrnych domoch, krčmách a to už by ste sa mali zamyslieť, lebo tak to nebolo. Ešte za vašich minulých vlád to takto nebolo. Vaši voliči vedeli alebo si aspoň mysleli, že vedia, prečo vás volia, to tam už proste nie je a to čo ich ešte viac dráždi. To čo všetkých ešte viac dráždi, je, že premiér, ale aj iní ministri tejto vlády sa to snažia bagatelizovať. Snažia sa obhájiť neobhájiteľné. Premiér hovorí, že veď na Slovensku je skvele, veď predsa ľudia si budujú nové alebo teda stavajú nové krásne fasády, veď predsa plné parkoviská pri obchodných domoch. Neviem, či tie parkoviská tam nie sú plné kvôli parkovacej politike, ale to nechajme bokom ...
===== ... neobhájiteľné. Premiér hovorí, že veď na Slovensku je skvele, veď predsa ľudia si budujú nové alebo teda stavajú nové krásne fasády, veď predsa plné parkoviská pri obchodných domoch. Neviem, či tie parkoviská tam nie sú plné kvôli parkovacej politike, ale to nechajme bokom. Ale ako toto vôbec môžte povedať? Čo si myslíte, že tí ľudia nevidia koľko majú peňazí, že keď idú do obchodov tak nevidia koľko veci stoja? Dlho ste popierali, že narástli hromadné krádeže v obchodoch, že to sú sfalšované štatistiky. A čo, všetci si vymýšľali? Starostovia, obchodné reťazce, predavači, čo tie videá boli zmanipulované? A na toto nakoniec vy skončíte, keď sa budete ľuďom snažiť hovoriť, že vlastne je dobre a oni cítia vo svojich kostiach, vidia to každý deň, že nie je dobre, tak tým ich iba dráždite. A to je to čo hovorím, že sa roztvárajú nožnice, priepasť medzi realitou v ktorej žijú naozajstní skutoční ľudia a medzitým čo rieši politika, vládna politika. A ako som vravel, to sa istú chvíľu dá zakrývať, keď sa krajine darí, keď sa politici aspoň tvária, že sa snažia, to sa dá zakrývať. Ale tá priepasť keď sa, keď sa príliš roztvorí, tak sa potom niečo stane. A to čo sa stane je, že voliči vás vyprevadia do opozície a v tejto chvíli sa deje to, že voliči chcú, aby ste odišli, lebo to sa nedá donekonečna. Donekonečna sa nedá mať tieto dve paralelné reality. A mne to je hrozne ľúto. A už budem aj pomaly aj končiť a poviem, že mne to je hrozne ľúto. Ja to nehovorím z nenávisti, nehovorím to ani v nejakej zlosti, mne je to proste ľúto, pretože tu je, bola generácia politikov SMER-u na čele so štvornásobným premiérom, ktorá mala obrovskú príležitosť posunúť našu krajinu vpred. V jednej chvíli jednofarebnú vládu, neopakovateľnú príležitosť, podľa mňa už nebude jednofarebná vláda nikdy. Aby sme mohli byť tak ako sú dnes Poliaci, pán Šípoš o tom hovoril, aby sme mohli mať vysoké školy, nemocnice ako majú v Čechách, aby sme mohli mať priemernú mzdu tak ako je normálne v západnej Európe alebo aspoň v strednej Európe. To všetko sa dalo spraviť, to všetko sa dalo urobiť. Len ste sa rozhodli, že to nebudete robiť, rozhodli ste sa, že budete využívať moc pre moc samotnú, pre svoje výhody, pre svoje kšefty. To bolo vaše vedomé rozhodnutie. A mne je to proste ľúto, pretože ako už tu predo mnou povedali ľudia, keď skončíte, tak tej práce bude nesmierne veľa a nesmierne veľa ľudí za to bude trpieť. A obzvlášť a teraz nechcem, aby to vyznelo opäť hovorím nejako nenávistne a obzvlášť za to nesie zodpovednosť premiér. A preto vyslovujeme nedôveru Robertovi Ficovi. A ja by som sa ho spýtal, keby tu bol, akože tu samozrejme nie je, čo si on myslí, že si budú dejiny pamätať z jeho premiérovania? Čo asi? Čo asi bude odkaz pätnástich alebo možno ešte šestnástich rokov predsedu vlády Roberta Fica alebo pätnásť plus jedného Pellegriniho? Čo tam, čo tam po vás zostane v zahraničnej politike, v infraštruktúre, v ekonomike, v platoch, čo tam asi tak zostane? Podľa mňa zostane obraz a to je už dnešný obraz, politika, ktorý je izolovaný, osamelý, už v podstate nevie nič Slovákom ponúknuť, nehovorí o nejakej vízii, o nejakej budúcnosti, o tom, že veci sa môžu zlepšiť, o tom, že on vie ako to zlepšiť. Ostane obraz osamoteného, zatrpknutého človeka, ktorý nadávajúc na moju rodinu sa sám korčuľuje v tuneli. A týmto asi aj skončím. A mrzí ma to. Ja to naozaj nehovorím v zlom. Ja to hovorím, ja to hovorím s ľútosťou. Ďakujem vám veľmi pekne. Skončil som. (Potlesk v sále.)

Vážený pán predsedajúci, podávam informáciu o výsledku rokovania výboru o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jozefovi Rážovi poverenému riadením Ministerstva dopravy Slovenskej republiky (tlač 1125). Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojim rozhodnutím č. 1176 z 25. novembra 2025 pridelil návrh skupiny poslancov na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore. K predmetnému návrhu skupiny poslancov bola zvolaná 57. schôdza výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti dňa 27. novembra 2025. K uvedenému termínu nebolo doručené stanovisko vlády Slovenskej republiky. Výbor k predloženému návrhu neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda výboru ma poveril, aby som predniesol na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jozefovi Rážovi poverenému riadením Ministerstva dopravy Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. ... trochu, trochu rozviesť. Môžme kritizovať vládu, aj žiadať jej odvolanie za rôzne veci. Porušuje demokratické pravidlá alebo nezvládla nejakú kritickú situáciu, v niečom dramaticky zlyhala alebo sa ocitla v nejakom obrovskom korupčnom škandále, to všetko sú legitímne dôvody. Ale pre túto vládu platí, že ju chceme odvolať a mimochodom 70 % ľudí na Slovensku chce, aby podala demisiu, pretože ona reálne robí iba pre seba. Konzumuje moc, svoju moc, pracuje pre svoje výhody, pre výhody kamarátov, oligarchov, pre beztrestnosť alebo pre pomstu a to nie je také banálne ako sa to zdá. Asi najlepšie to vystihuje premiérov výrok vlastne z počiatku vládnutia, keď hovoril o tom a teraz to znovu zopakoval, že keď do pekla, tak na tuším veľkom bielom koni a to už nie je len o tom, že kašlú na ľudí a pracujú len pre seba, ale už im je to vlastne úplne jedno, že tam je taký nihilizmus, ktorý presakuje celým týmto vládnutím. Ja si pamätám, že jeden významný člen, myslím, priemyselnej komory nedávno povedal, že Slovensko je ako potápajúci sa Titanic a predseda vlády sa voči tomu ohradil, že ako si to tento človek dovoľuje v takýchto zlých farbách vykresľovať Slovensko, že teda šíri asi blbú náladu. Ale podľa mňa ani tá metafora nie je presná, lebo tomu chýba ten, ten nihilizmus. Tá metafora v skutočnosti je taká, že áno sme v tom Titanicu, ale to čo táto vláda urobila, je, že ľudí už hodila cez palubu a oni ministri a táto celá vládnuca klika medzitým zostali v tom Titanicu, aby a teraz dúfam, že sa kolegovia zo SaS neurazia, aby vypili ten bar, kým sa to celé potopí. Že vedia, že to smeruje do katastrofy, ľudí už naozaj odpísali, celé Slovensko už odpísali a už iba oni si z toho chcú čo najviac užiť a to nemusia byť len materiálne výhody. To môže byť moc samotná. Pozornosť. Výhody, majáky a to je ten problém, a to je ten problém, a preto tá vláda má skončiť. A teraz to sa dá ilustrovať na rôznych oblastiach spoločenského života a verejných politík. Aj na také oblasti, ako je napríklad zahraničná politika. Spomínal to František Mikloško v tom svojom úvodnom prejave ako navrhovateľ, že on obžalúva túto vládu z toho, že nás ťahá na východ. Parafrázujem. Že nás vytrháva z toho, čo je náš prirodzený, civilizačný, kultúrny, historický, politický priestor, teda západná Európa. Ale ja to chcem povedať ešte inak a ten efekt máte pravdu, pán poslanec, ten efekt je taký, ale v skutočnosti je to egoistická sebestredná zahraničná politika jedného človeka a tým je premiér. Ktorému je úplne jedno, ako dopadne Slovensko, či vypadne zo západu alebo nie. Je mu úplne jedno, aké sú naše strategické záujmy. Jemu ide o jeho vlastné postavenie a to môže byť fotka s Trumpom, to je rozhovor s Putinom, to je tam prechádzka po námestí v Pekingu, možno sú to nejaké biznisy s energetikou, možno s jadrovou elektrárňou to už ja neviem, ale vidno, že to to je len o ňom a spomeňte si, keď kritizuje náš premiér Európsku úniu, partnerov, kohokoľvek, tak on ho tá jeho kritika spočíva v tom, že mu nedovolia mať vlastný názor, a že je kritizovaný za jeho vlastný názor, že preňho to nie je o záujmoch Slovenska, preňho to je, aby on mohol vyslovovať vlastné názory. To je na tom to sebestredné, že je ochotný strhnúť Slovensko do izolácie na východ, spretrhať všetky väzby, aby on mohol mať fotku, a aby mohol byť ten človek na medzinárodnej scéne, ktorý má nejaký názor a ten názor je kontroverzný, poburujúci, ale o to mu ide. O to ego toho, že má ten názor a teraz my ako daňoví poplatníci sa môžme pýtať, ale čo z toho máme my? Čo z toho majú slovenskí občania? Čo z toho má Slovenská republika, že pán premiér má názor? Lebo faktom je, že nikto mu neupiera jeho názor ani kolegovia z Európskej rady, akurát jeho názor nikoho nezaujíma, pretože je pomýlený. Ale vidíte, že tam ide, že tam ide predovšetkým o to ego a to je, to je to, načo narážam. Samozrejme je to vidieť v oblasti právneho štátu. V oblasti spravodlivosti, len dnes sme mali zdrcujúcu správu generálneho prokurátora o tom, ako sa na Slovensku de facto prestala stíhať korupcia na najvyšších miestach. On hovorí o katastrofe, ale opäť. Veď my si pamätáme tie debaty o novele Trestného zákona. To, že na Slovensku sa prestáva bojovať s korupciou, to nie je zlyhanie vlády, to je dizajn, to tak tá vláda chcela, preto zmenila trestné kódexy, preto zrušila Úrad špeciálnej prokuratúry a opäť a tam je to najexplicitnejšie vidieť, že to robila kvôli sebe, kvôli konkrétnym ľuďom, ktorí a to mali dostať beztrestnosť, amnestiu. Opäť sa to, opäť sa tým vinie táto, táto jedna, táto jedna niť. A viete a preto sme dnes v tejto situácii, preto je tá vláda taká nepopulárna, preto im padajú percentá, preto 70 % ľudí tú vládu nechce, že vy keď je celkom dobrá situácia, keď sa krajine plus mínus darí, lebo je ekonomická konjunktúra, tak môžte ako politici, ako vládna trieda robiť veci pre seba a tí ľudia to nejako znesú, lebo ľudia v skutočnosti počítajú s tým, že tí politici sa chcú udržať pri moci, že majú radi tie bavoráky, tie majáky, ten status toho, aj im to tak trochu tolerujú, keď sa krajine darí, alebo keď majú pocit, že tí politici zároveň aspoň simulujú, že im ide o ľudí a o ich záujmy, keď to aspoň hrajú. A to mimochodom predchádzajúce vlády SMER-u celkom vedeli, že to aspoň vyzeralo, že sa starajú o robotníkov, zamestnancov, ktorých mali prepustiť z nejakej fabriky, že premiér tam raz za čas prišiel do nejakej továrne alebo sa prišiel stretnúť s obyčajnými ľuďmi, aby ukazoval, že mu na tom záleží, ale teraz už sa nedeje ani to, a že to ostentatívne pohŕdanie arogancia to je podľa mňa to, kde to naráža na odpor ľudí a v kombinácii s tým, ako sa naozaj žije zle, to je niečo, kde ľuďom už dochádza trpezlivosť. Táto kombinácia zlej ekonomickej situácie reálne ľuďom sa žije z mesiaca na mesiac ťažko, nevedia, či vôbec vyžijú a do toho vidia, že tá vláda pracuje iba pre seba a to má mnohé a mnohé ilustrácie a toto, toto je niečo, čo za chvíľu vybuchne, obávam sa, že ten pohár trpezlivosti pretečie. A to iba zopár tých detailov prejdem. Hej. Takže Slováci, Slovensky reálne trú biedu kvôli konsolidácii, ktorú táto vláda sfušovala a medzitým vidia, ako ministri a papaláši niekde na Devíne za obrovské peniaze tam opekajú vola alebo tam idú do Emirátov riešiť šikanu jazdcov Formuly 1. Tak čo si myslíte, čo si tí ľudia asi o tom pomyslia? Podnikatelia ich drvia zvýšené odvody, dane, zamestnanci pozerajú na čoraz, na čoraz menej peňazí na výplatných páskach a potom zároveň vidia v televízii, na sociálnych sieťach, že ministri idú vládnym špeciálom na futbal, alebo že kupujú letenky do New Yorku za, za desaťtisíce. Firmy každé euro teraz počítajú, počítajú, či budú môcť udržať zamestnancov, či budú vôbec môcť zostať na tom trhu a teraz čítajú o dvojmiliónovom tendri na záchranky pre sponzorov HLAS-u. Čítajú o obrovských IT zákazkách na cez sto miliónov. Michal Truban o tom hovoril. A tá zrážka ich vlastnej reality bežných ľudí s tým, čo vidia v televízii, to je to, prečo im dochádza trpezlivosť. To je to, kvôli čomu si väčšina ľudí praje, aby ste skončili a do toho sú samozrejme tie, tie nekonečné každodenné detaily, všelijaké machové steny a kilá čokolád a neviem nové autá a dvojnásobné platy a ľudia si pritom pamätajú, že ste teda sľubovali lacnejšie potraviny a dobre, keby ste aspoň povedali, že to nejde, že proste nemáme na to tie nástroje, lebo inflácia je vysoká, celosvetová ekonomika je na tom zle. Ale nie vy im ešte s tou drzosťou a aroganciou vám vlastnou ešte im poviete, že tuto urobíme nejakú aplikáciu, ktorá tiež teda trvala dlho, kde si budete môcť niekde na nejako webe pozrieť, či niečo je o pár halierov lacnejšie, a že teda to je to riešenie. A to je to, čo ľudí strašne štve. To je opäť tá zrážka reálneho osudu, reálneho prežívania slovenských rodín s tým, čo vidia, že politici robia, respektíve, že to robia iba pre seba. A veľká kapitola sú mladí ľudia. A opäť to tu vidíme. Mladí ľudia na Slovensku, však to vieme všetci, utekajú z našej krajiny, pretože nedokážu nájsť kvalitné vzdelanie, slušne zaplatenú prácu, cenovo dostupné bývanie alebo takú nejakú základnú ľudskú dôstojnosť. Toto celé, táto emócia tam je a do toho príde premiér a stredoškolákov posiela bojovať na Ukrajinu. Opäť ten kontrast. Keby aspoň sa tváril, že mu záleží na mladých ľuďoch, ale ani tá snaha už tam nie je. A to je naozaj iba taká špička ľadovca, taký rýchly prelet nad vašou škandalóznou egoistickou politikou. A ja teraz si vôbec neviem predstaviť, kto by ešte mohol prísť s inými silnejšími dôvodmi na to, prečo máte skončiť ako všetky tie, ktoré tu zazneli, ale ako aj tie, ktoré my vyslovujeme a pritom sú v mysliach obrovského počtu voličov aj tých voličov, ktorí vám dali hlasy. Lebo to nie je tak, že my sme si tu niečo pripravili prejavy, a že to prichádza zo vzduchoprázdna. Všetko to čo vravíme, aj to čo vravím ja, sú veci, ktoré možno ľudia nehovoria vaši voliči vám priamo do očí, ale už aj áno, ale myslia si ich. Tak vedzte, že toto neni iba nejaká politická šaráda, že toto sú veci, ktoré cítia prevažne opoziční, ale aj vaši voliči a zároveň to dokazujú všetky čísla a štatistiky. Tento rok 2026 bude najťažší pre slovenské domácnosti, pre slovenské firmy, slovenských zamestnancov, odkedy si to pamätáme. Hospodársky rast teraz na úrovni 0,5 % HDP asi bude aj nižší, možno hrozí recesia, je to oveľa menej, oveľa slabší rast než majú naši susedia, nedá sa vyhovárať na nejaký globálny trend, rastú dvakrát, trikrát rýchlejšie Poliaci, Češi. Zároveň podľa odhadov Národnej banky 17 000 ľudí príde o prácu. Chudobou je dnes ohrozených 900 000 ľudí. To číslo v roku 2026 zrejme prekročí milión. A opäť. Štatistika poviete si, ťažko si aj viete predstaviť tých ľudí a to je teda vlastne pätina obyvateľstva, ktorí naozaj bojujú s chudobou, ani oni si nevedia predstaviť, že vy si to viete predstaviť, keďže vidia, ako minister vnútra príde s 12 000 v keši kupovať si letenku. No poďme ďalej, lebo toto sú kľúčové, kľúčové indikátory. Pretože nám ukazujú, že to sa nemá ako zlepšiť. Za posledných desať rokov máme o polovicu nižší prílev zahraničných investícií ako ostatné krajiny V4 a to už nemusím pripomínať, že to je predovšetkým vizitka vlád Roberta Fica a SMER-u, ktoré tu vládli posledných pätnásť rokov s nejakou prestávkou. V OECD je Slovensko v kvalite života siedme z 37. krajín, v miere odvrátiteľných úmrtí sme jedna z najhorších krajín v Európe. 420 000 zbytočne vyhasnutých životov na 100 000 obyvateľov. No a samozrejme vieme, že naši študenti však aj preto odchádzajú, drasticky prepadávanú v medzinárodných meraniach vzdelanosti. No a toto je obraz krajiny, ktorú nám zanechávate po pätnástich rokoch. To sú celé generácie osudov, zničených osudov a nie preto, lebo by sme boli horší, hlúpejší než sú Poliaci alebo Češi, ale preto, lebo máme politikov, ktorým na tom nezáleží, ktorí robia iba pre seba, a keď sa ten Titanic potápa, tak utekajú, aby vypili ten bar, ktorí chcú ísť do pekla na tom bielom koni a všetci to už vidia, že na ničom inom vám nezáleží. A ako som vravel. To je už cítiť z každej jednej konverzácie, ktorú my ako Progresívne Slovensko máme v mestách väčších alebo menších po celom Slovensku a nedávno som bol vo Vrbovom, kde to presne zaznievalo aj od voličov SMER-u, aj tých ľudí, ktorí volili SMER, oni už nevedia povedať, že prečo vlastne je dobré, že SMER je vo vláde. Vedia nadávať na Progresívne Slovensko, vedia povedať, že Soros, že preto musí SMER vládnuť, aby tam nepustil PS, opozíciu, Matoviča, ale aj oni uznávajú, že neni to dobré, že nežije sa nám lepšie, a že čakali viac. A to nám hovoria aj starostovia, ktorí boli zvolení za SMER, to nám hovoria komunálni politici, to nám hovoria podnikatelia na východe Slovenska, ale a obyčajní ľudia v kultúrnych domoch, krčmách a to už by ste sa mali zamyslieť, lebo tak to nebolo. Ešte za vašich minulých vlád to takto nebolo. Vaši voliči vedeli alebo si aspoň mysleli, že vedia, prečo vás volia, to tam už proste nie je a to čo ich ešte viac dráždi. To čo všetkých ešte viac dráždi, je, že premiér, ale aj iní ministri tejto vlády sa to snažia bagatelizovať. Snažia sa obhájiť neobhájiteľné. Premiér hovorí, že veď na Slovensku je skvele, veď predsa ľudia si budujú nové alebo teda stavajú nové krásne fasády, veď predsa plné parkoviská pri obchodných domoch. Neviem, či tie parkoviská tam nie sú plné kvôli parkovacej politike, ale to nechajme bokom ...
===== ... neobhájiteľné. Premiér hovorí, že veď na Slovensku je skvele, veď predsa ľudia si budujú nové alebo teda stavajú nové krásne fasády, veď predsa plné parkoviská pri obchodných domoch. Neviem, či tie parkoviská tam nie sú plné kvôli parkovacej politike, ale to nechajme bokom. Ale ako toto vôbec môžte povedať? Čo si myslíte, že tí ľudia nevidia koľko majú peňazí, že keď idú do obchodov tak nevidia koľko veci stoja? Dlho ste popierali, že narástli hromadné krádeže v obchodoch, že to sú sfalšované štatistiky. A čo, všetci si vymýšľali? Starostovia, obchodné reťazce, predavači, čo tie videá boli zmanipulované? A na toto nakoniec vy skončíte, keď sa budete ľuďom snažiť hovoriť, že vlastne je dobre a oni cítia vo svojich kostiach, vidia to každý deň, že nie je dobre, tak tým ich iba dráždite. A to je to čo hovorím, že sa roztvárajú nožnice, priepasť medzi realitou v ktorej žijú naozajstní skutoční ľudia a medzitým čo rieši politika, vládna politika. A ako som vravel, to sa istú chvíľu dá zakrývať, keď sa krajine darí, keď sa politici aspoň tvária, že sa snažia, to sa dá zakrývať. Ale tá priepasť keď sa, keď sa príliš roztvorí, tak sa potom niečo stane. A to čo sa stane je, že voliči vás vyprevadia do opozície a v tejto chvíli sa deje to, že voliči chcú, aby ste odišli, lebo to sa nedá donekonečna. Donekonečna sa nedá mať tieto dve paralelné reality. A mne to je hrozne ľúto. A už budem aj pomaly aj končiť a poviem, že mne to je hrozne ľúto. Ja to nehovorím z nenávisti, nehovorím to ani v nejakej zlosti, mne je to proste ľúto, pretože tu je, bola generácia politikov SMER-u na čele so štvornásobným premiérom, ktorá mala obrovskú príležitosť posunúť našu krajinu vpred. V jednej chvíli jednofarebnú vládu, neopakovateľnú príležitosť, podľa mňa už nebude jednofarebná vláda nikdy. Aby sme mohli byť tak ako sú dnes Poliaci, pán Šípoš o tom hovoril, aby sme mohli mať vysoké školy, nemocnice ako majú v Čechách, aby sme mohli mať priemernú mzdu tak ako je normálne v západnej Európe alebo aspoň v strednej Európe. To všetko sa dalo spraviť, to všetko sa dalo urobiť. Len ste sa rozhodli, že to nebudete robiť, rozhodli ste sa, že budete využívať moc pre moc samotnú, pre svoje výhody, pre svoje kšefty. To bolo vaše vedomé rozhodnutie. A mne je to proste ľúto, pretože ako už tu predo mnou povedali ľudia, keď skončíte, tak tej práce bude nesmierne veľa a nesmierne veľa ľudí za to bude trpieť. A obzvlášť a teraz nechcem, aby to vyznelo opäť hovorím nejako nenávistne a obzvlášť za to nesie zodpovednosť premiér. A preto vyslovujeme nedôveru Robertovi Ficovi. A ja by som sa ho spýtal, keby tu bol, akože tu samozrejme nie je, čo si on myslí, že si budú dejiny pamätať z jeho premiérovania? Čo asi? Čo asi bude odkaz pätnástich alebo možno ešte šestnástich rokov predsedu vlády Roberta Fica alebo pätnásť plus jedného Pellegriniho? Čo tam, čo tam po vás zostane v zahraničnej politike, v infraštruktúre, v ekonomike, v platoch, čo tam asi tak zostane? Podľa mňa zostane obraz a to je už dnešný obraz, politika, ktorý je izolovaný, osamelý, už v podstate nevie nič Slovákom ponúknuť, nehovorí o nejakej vízii, o nejakej budúcnosti, o tom, že veci sa môžu zlepšiť, o tom, že on vie ako to zlepšiť. Ostane obraz osamoteného, zatrpknutého človeka, ktorý nadávajúc na moju rodinu sa sám korčuľuje v tuneli. A týmto asi aj skončím. A mrzí ma to. Ja to naozaj nehovorím v zlom. Ja to hovorím, ja to hovorím s ľútosťou. Ďakujem vám veľmi pekne. Skončil som. (Potlesk v sále.)

Vážený pán predsedajúci, podávam informáciu o výsledku rokovania výboru o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jozefovi Rážovi poverenému riadením Ministerstva dopravy Slovenskej republiky (tlač 1125). Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojim rozhodnutím č. 1176 z 25. novembra 2025 pridelil návrh skupiny poslancov na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore. K predmetnému návrhu skupiny poslancov bola zvolaná 57. schôdza výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti dňa 27. novembra 2025. K uvedenému termínu nebolo doručené stanovisko vlády Slovenskej republiky. Výbor k predloženému návrhu neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda výboru ma poveril, aby som predniesol na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jozefovi Rážovi poverenému riadením Ministerstva dopravy Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. ... trochu, trochu rozviesť. Môžme kritizovať vládu, aj žiadať jej odvolanie za rôzne veci. Porušuje demokratické pravidlá alebo nezvládla nejakú kritickú situáciu, v niečom dramaticky zlyhala alebo sa ocitla v nejakom obrovskom korupčnom škandále, to všetko sú legitímne dôvody. Ale pre túto vládu platí, že ju chceme odvolať a mimochodom 70 % ľudí na Slovensku chce, aby podala demisiu, pretože ona reálne robí iba pre seba. Konzumuje moc, svoju moc, pracuje pre svoje výhody, pre výhody kamarátov, oligarchov, pre beztrestnosť alebo pre pomstu a to nie je také banálne ako sa to zdá. Asi najlepšie to vystihuje premiérov výrok vlastne z počiatku vládnutia, keď hovoril o tom a teraz to znovu zopakoval, že keď do pekla, tak na tuším veľkom bielom koni a to už nie je len o tom, že kašlú na ľudí a pracujú len pre seba, ale už im je to vlastne úplne jedno, že tam je taký nihilizmus, ktorý presakuje celým týmto vládnutím. Ja si pamätám, že jeden významný člen, myslím, priemyselnej komory nedávno povedal, že Slovensko je ako potápajúci sa Titanic a predseda vlády sa voči tomu ohradil, že ako si to tento človek dovoľuje v takýchto zlých farbách vykresľovať Slovensko, že teda šíri asi blbú náladu. Ale podľa mňa ani tá metafora nie je presná, lebo tomu chýba ten, ten nihilizmus. Tá metafora v skutočnosti je taká, že áno sme v tom Titanicu, ale to čo táto vláda urobila, je, že ľudí už hodila cez palubu a oni ministri a táto celá vládnuca klika medzitým zostali v tom Titanicu, aby a teraz dúfam, že sa kolegovia zo SaS neurazia, aby vypili ten bar, kým sa to celé potopí. Že vedia, že to smeruje do katastrofy, ľudí už naozaj odpísali, celé Slovensko už odpísali a už iba oni si z toho chcú čo najviac užiť a to nemusia byť len materiálne výhody. To môže byť moc samotná. Pozornosť. Výhody, majáky a to je ten problém, a to je ten problém, a preto tá vláda má skončiť. A teraz to sa dá ilustrovať na rôznych oblastiach spoločenského života a verejných politík. Aj na také oblasti, ako je napríklad zahraničná politika. Spomínal to František Mikloško v tom svojom úvodnom prejave ako navrhovateľ, že on obžalúva túto vládu z toho, že nás ťahá na východ. Parafrázujem. Že nás vytrháva z toho, čo je náš prirodzený, civilizačný, kultúrny, historický, politický priestor, teda západná Európa. Ale ja to chcem povedať ešte inak a ten efekt máte pravdu, pán poslanec, ten efekt je taký, ale v skutočnosti je to egoistická sebestredná zahraničná politika jedného človeka a tým je premiér. Ktorému je úplne jedno, ako dopadne Slovensko, či vypadne zo západu alebo nie. Je mu úplne jedno, aké sú naše strategické záujmy. Jemu ide o jeho vlastné postavenie a to môže byť fotka s Trumpom, to je rozhovor s Putinom, to je tam prechádzka po námestí v Pekingu, možno sú to nejaké biznisy s energetikou, možno s jadrovou elektrárňou to už ja neviem, ale vidno, že to to je len o ňom a spomeňte si, keď kritizuje náš premiér Európsku úniu, partnerov, kohokoľvek, tak on ho tá jeho kritika spočíva v tom, že mu nedovolia mať vlastný názor, a že je kritizovaný za jeho vlastný názor, že preňho to nie je o záujmoch Slovenska, preňho to je, aby on mohol vyslovovať vlastné názory. To je na tom to sebestredné, že je ochotný strhnúť Slovensko do izolácie na východ, spretrhať všetky väzby, aby on mohol mať fotku, a aby mohol byť ten človek na medzinárodnej scéne, ktorý má nejaký názor a ten názor je kontroverzný, poburujúci, ale o to mu ide. O to ego toho, že má ten názor a teraz my ako daňoví poplatníci sa môžme pýtať, ale čo z toho máme my? Čo z toho majú slovenskí občania? Čo z toho má Slovenská republika, že pán premiér má názor? Lebo faktom je, že nikto mu neupiera jeho názor ani kolegovia z Európskej rady, akurát jeho názor nikoho nezaujíma, pretože je pomýlený. Ale vidíte, že tam ide, že tam ide predovšetkým o to ego a to je, to je to, načo narážam. Samozrejme je to vidieť v oblasti právneho štátu. V oblasti spravodlivosti, len dnes sme mali zdrcujúcu správu generálneho prokurátora o tom, ako sa na Slovensku de facto prestala stíhať korupcia na najvyšších miestach. On hovorí o katastrofe, ale opäť. Veď my si pamätáme tie debaty o novele Trestného zákona. To, že na Slovensku sa prestáva bojovať s korupciou, to nie je zlyhanie vlády, to je dizajn, to tak tá vláda chcela, preto zmenila trestné kódexy, preto zrušila Úrad špeciálnej prokuratúry a opäť a tam je to najexplicitnejšie vidieť, že to robila kvôli sebe, kvôli konkrétnym ľuďom, ktorí a to mali dostať beztrestnosť, amnestiu. Opäť sa to, opäť sa tým vinie táto, táto jedna, táto jedna niť. A viete a preto sme dnes v tejto situácii, preto je tá vláda taká nepopulárna, preto im padajú percentá, preto 70 % ľudí tú vládu nechce, že vy keď je celkom dobrá situácia, keď sa krajine plus mínus darí, lebo je ekonomická konjunktúra, tak môžte ako politici, ako vládna trieda robiť veci pre seba a tí ľudia to nejako znesú, lebo ľudia v skutočnosti počítajú s tým, že tí politici sa chcú udržať pri moci, že majú radi tie bavoráky, tie majáky, ten status toho, aj im to tak trochu tolerujú, keď sa krajine darí, alebo keď majú pocit, že tí politici zároveň aspoň simulujú, že im ide o ľudí a o ich záujmy, keď to aspoň hrajú. A to mimochodom predchádzajúce vlády SMER-u celkom vedeli, že to aspoň vyzeralo, že sa starajú o robotníkov, zamestnancov, ktorých mali prepustiť z nejakej fabriky, že premiér tam raz za čas prišiel do nejakej továrne alebo sa prišiel stretnúť s obyčajnými ľuďmi, aby ukazoval, že mu na tom záleží, ale teraz už sa nedeje ani to, a že to ostentatívne pohŕdanie arogancia to je podľa mňa to, kde to naráža na odpor ľudí a v kombinácii s tým, ako sa naozaj žije zle, to je niečo, kde ľuďom už dochádza trpezlivosť. Táto kombinácia zlej ekonomickej situácie reálne ľuďom sa žije z mesiaca na mesiac ťažko, nevedia, či vôbec vyžijú a do toho vidia, že tá vláda pracuje iba pre seba a to má mnohé a mnohé ilustrácie a toto, toto je niečo, čo za chvíľu vybuchne, obávam sa, že ten pohár trpezlivosti pretečie. A to iba zopár tých detailov prejdem. Hej. Takže Slováci, Slovensky reálne trú biedu kvôli konsolidácii, ktorú táto vláda sfušovala a medzitým vidia, ako ministri a papaláši niekde na Devíne za obrovské peniaze tam opekajú vola alebo tam idú do Emirátov riešiť šikanu jazdcov Formuly 1. Tak čo si myslíte, čo si tí ľudia asi o tom pomyslia? Podnikatelia ich drvia zvýšené odvody, dane, zamestnanci pozerajú na čoraz, na čoraz menej peňazí na výplatných páskach a potom zároveň vidia v televízii, na sociálnych sieťach, že ministri idú vládnym špeciálom na futbal, alebo že kupujú letenky do New Yorku za, za desaťtisíce. Firmy každé euro teraz počítajú, počítajú, či budú môcť udržať zamestnancov, či budú vôbec môcť zostať na tom trhu a teraz čítajú o dvojmiliónovom tendri na záchranky pre sponzorov HLAS-u. Čítajú o obrovských IT zákazkách na cez sto miliónov. Michal Truban o tom hovoril. A tá zrážka ich vlastnej reality bežných ľudí s tým, čo vidia v televízii, to je to, prečo im dochádza trpezlivosť. To je to, kvôli čomu si väčšina ľudí praje, aby ste skončili a do toho sú samozrejme tie, tie nekonečné každodenné detaily, všelijaké machové steny a kilá čokolád a neviem nové autá a dvojnásobné platy a ľudia si pritom pamätajú, že ste teda sľubovali lacnejšie potraviny a dobre, keby ste aspoň povedali, že to nejde, že proste nemáme na to tie nástroje, lebo inflácia je vysoká, celosvetová ekonomika je na tom zle. Ale nie vy im ešte s tou drzosťou a aroganciou vám vlastnou ešte im poviete, že tuto urobíme nejakú aplikáciu, ktorá tiež teda trvala dlho, kde si budete môcť niekde na nejako webe pozrieť, či niečo je o pár halierov lacnejšie, a že teda to je to riešenie. A to je to, čo ľudí strašne štve. To je opäť tá zrážka reálneho osudu, reálneho prežívania slovenských rodín s tým, čo vidia, že politici robia, respektíve, že to robia iba pre seba. A veľká kapitola sú mladí ľudia. A opäť to tu vidíme. Mladí ľudia na Slovensku, však to vieme všetci, utekajú z našej krajiny, pretože nedokážu nájsť kvalitné vzdelanie, slušne zaplatenú prácu, cenovo dostupné bývanie alebo takú nejakú základnú ľudskú dôstojnosť. Toto celé, táto emócia tam je a do toho príde premiér a stredoškolákov posiela bojovať na Ukrajinu. Opäť ten kontrast. Keby aspoň sa tváril, že mu záleží na mladých ľuďoch, ale ani tá snaha už tam nie je. A to je naozaj iba taká špička ľadovca, taký rýchly prelet nad vašou škandalóznou egoistickou politikou. A ja teraz si vôbec neviem predstaviť, kto by ešte mohol prísť s inými silnejšími dôvodmi na to, prečo máte skončiť ako všetky tie, ktoré tu zazneli, ale ako aj tie, ktoré my vyslovujeme a pritom sú v mysliach obrovského počtu voličov aj tých voličov, ktorí vám dali hlasy. Lebo to nie je tak, že my sme si tu niečo pripravili prejavy, a že to prichádza zo vzduchoprázdna. Všetko to čo vravíme, aj to čo vravím ja, sú veci, ktoré možno ľudia nehovoria vaši voliči vám priamo do očí, ale už aj áno, ale myslia si ich. Tak vedzte, že toto neni iba nejaká politická šaráda, že toto sú veci, ktoré cítia prevažne opoziční, ale aj vaši voliči a zároveň to dokazujú všetky čísla a štatistiky. Tento rok 2026 bude najťažší pre slovenské domácnosti, pre slovenské firmy, slovenských zamestnancov, odkedy si to pamätáme. Hospodársky rast teraz na úrovni 0,5 % HDP asi bude aj nižší, možno hrozí recesia, je to oveľa menej, oveľa slabší rast než majú naši susedia, nedá sa vyhovárať na nejaký globálny trend, rastú dvakrát, trikrát rýchlejšie Poliaci, Češi. Zároveň podľa odhadov Národnej banky 17 000 ľudí príde o prácu. Chudobou je dnes ohrozených 900 000 ľudí. To číslo v roku 2026 zrejme prekročí milión. A opäť. Štatistika poviete si, ťažko si aj viete predstaviť tých ľudí a to je teda vlastne pätina obyvateľstva, ktorí naozaj bojujú s chudobou, ani oni si nevedia predstaviť, že vy si to viete predstaviť, keďže vidia, ako minister vnútra príde s 12 000 v keši kupovať si letenku. No poďme ďalej, lebo toto sú kľúčové, kľúčové indikátory. Pretože nám ukazujú, že to sa nemá ako zlepšiť. Za posledných desať rokov máme o polovicu nižší prílev zahraničných investícií ako ostatné krajiny V4 a to už nemusím pripomínať, že to je predovšetkým vizitka vlád Roberta Fica a SMER-u, ktoré tu vládli posledných pätnásť rokov s nejakou prestávkou. V OECD je Slovensko v kvalite života siedme z 37. krajín, v miere odvrátiteľných úmrtí sme jedna z najhorších krajín v Európe. 420 000 zbytočne vyhasnutých životov na 100 000 obyvateľov. No a samozrejme vieme, že naši študenti však aj preto odchádzajú, drasticky prepadávanú v medzinárodných meraniach vzdelanosti. No a toto je obraz krajiny, ktorú nám zanechávate po pätnástich rokoch. To sú celé generácie osudov, zničených osudov a nie preto, lebo by sme boli horší, hlúpejší než sú Poliaci alebo Češi, ale preto, lebo máme politikov, ktorým na tom nezáleží, ktorí robia iba pre seba, a keď sa ten Titanic potápa, tak utekajú, aby vypili ten bar, ktorí chcú ísť do pekla na tom bielom koni a všetci to už vidia, že na ničom inom vám nezáleží. A ako som vravel. To je už cítiť z každej jednej konverzácie, ktorú my ako Progresívne Slovensko máme v mestách väčších alebo menších po celom Slovensku a nedávno som bol vo Vrbovom, kde to presne zaznievalo aj od voličov SMER-u, aj tých ľudí, ktorí volili SMER, oni už nevedia povedať, že prečo vlastne je dobré, že SMER je vo vláde. Vedia nadávať na Progresívne Slovensko, vedia povedať, že Soros, že preto musí SMER vládnuť, aby tam nepustil PS, opozíciu, Matoviča, ale aj oni uznávajú, že neni to dobré, že nežije sa nám lepšie, a že čakali viac. A to nám hovoria aj starostovia, ktorí boli zvolení za SMER, to nám hovoria komunálni politici, to nám hovoria podnikatelia na východe Slovenska, ale a obyčajní ľudia v kultúrnych domoch, krčmách a to už by ste sa mali zamyslieť, lebo tak to nebolo. Ešte za vašich minulých vlád to takto nebolo. Vaši voliči vedeli alebo si aspoň mysleli, že vedia, prečo vás volia, to tam už proste nie je a to čo ich ešte viac dráždi. To čo všetkých ešte viac dráždi, je, že premiér, ale aj iní ministri tejto vlády sa to snažia bagatelizovať. Snažia sa obhájiť neobhájiteľné. Premiér hovorí, že veď na Slovensku je skvele, veď predsa ľudia si budujú nové alebo teda stavajú nové krásne fasády, veď predsa plné parkoviská pri obchodných domoch. Neviem, či tie parkoviská tam nie sú plné kvôli parkovacej politike, ale to nechajme bokom ...
===== ... neobhájiteľné. Premiér hovorí, že veď na Slovensku je skvele, veď predsa ľudia si budujú nové alebo teda stavajú nové krásne fasády, veď predsa plné parkoviská pri obchodných domoch. Neviem, či tie parkoviská tam nie sú plné kvôli parkovacej politike, ale to nechajme bokom. Ale ako toto vôbec môžte povedať? Čo si myslíte, že tí ľudia nevidia koľko majú peňazí, že keď idú do obchodov tak nevidia koľko veci stoja? Dlho ste popierali, že narástli hromadné krádeže v obchodoch, že to sú sfalšované štatistiky. A čo, všetci si vymýšľali? Starostovia, obchodné reťazce, predavači, čo tie videá boli zmanipulované? A na toto nakoniec vy skončíte, keď sa budete ľuďom snažiť hovoriť, že vlastne je dobre a oni cítia vo svojich kostiach, vidia to každý deň, že nie je dobre, tak tým ich iba dráždite. A to je to čo hovorím, že sa roztvárajú nožnice, priepasť medzi realitou v ktorej žijú naozajstní skutoční ľudia a medzitým čo rieši politika, vládna politika. A ako som vravel, to sa istú chvíľu dá zakrývať, keď sa krajine darí, keď sa politici aspoň tvária, že sa snažia, to sa dá zakrývať. Ale tá priepasť keď sa, keď sa príliš roztvorí, tak sa potom niečo stane. A to čo sa stane je, že voliči vás vyprevadia do opozície a v tejto chvíli sa deje to, že voliči chcú, aby ste odišli, lebo to sa nedá donekonečna. Donekonečna sa nedá mať tieto dve paralelné reality. A mne to je hrozne ľúto. A už budem aj pomaly aj končiť a poviem, že mne to je hrozne ľúto. Ja to nehovorím z nenávisti, nehovorím to ani v nejakej zlosti, mne je to proste ľúto, pretože tu je, bola generácia politikov SMER-u na čele so štvornásobným premiérom, ktorá mala obrovskú príležitosť posunúť našu krajinu vpred. V jednej chvíli jednofarebnú vládu, neopakovateľnú príležitosť, podľa mňa už nebude jednofarebná vláda nikdy. Aby sme mohli byť tak ako sú dnes Poliaci, pán Šípoš o tom hovoril, aby sme mohli mať vysoké školy, nemocnice ako majú v Čechách, aby sme mohli mať priemernú mzdu tak ako je normálne v západnej Európe alebo aspoň v strednej Európe. To všetko sa dalo spraviť, to všetko sa dalo urobiť. Len ste sa rozhodli, že to nebudete robiť, rozhodli ste sa, že budete využívať moc pre moc samotnú, pre svoje výhody, pre svoje kšefty. To bolo vaše vedomé rozhodnutie. A mne je to proste ľúto, pretože ako už tu predo mnou povedali ľudia, keď skončíte, tak tej práce bude nesmierne veľa a nesmierne veľa ľudí za to bude trpieť. A obzvlášť a teraz nechcem, aby to vyznelo opäť hovorím nejako nenávistne a obzvlášť za to nesie zodpovednosť premiér. A preto vyslovujeme nedôveru Robertovi Ficovi. A ja by som sa ho spýtal, keby tu bol, akože tu samozrejme nie je, čo si on myslí, že si budú dejiny pamätať z jeho premiérovania? Čo asi? Čo asi bude odkaz pätnástich alebo možno ešte šestnástich rokov predsedu vlády Roberta Fica alebo pätnásť plus jedného Pellegriniho? Čo tam, čo tam po vás zostane v zahraničnej politike, v infraštruktúre, v ekonomike, v platoch, čo tam asi tak zostane? Podľa mňa zostane obraz a to je už dnešný obraz, politika, ktorý je izolovaný, osamelý, už v podstate nevie nič Slovákom ponúknuť, nehovorí o nejakej vízii, o nejakej budúcnosti, o tom, že veci sa môžu zlepšiť, o tom, že on vie ako to zlepšiť. Ostane obraz osamoteného, zatrpknutého človeka, ktorý nadávajúc na moju rodinu sa sám korčuľuje v tuneli. A týmto asi aj skončím. A mrzí ma to. Ja to naozaj nehovorím v zlom. Ja to hovorím, ja to hovorím s ľútosťou. Ďakujem vám veľmi pekne. Skončil som. (Potlesk v sále.)

Ja si úpenlivo želám, aby prišiel nejaký taký vlastník, pokojne aj na vznášadle a zobral Kuffu preč. Preč z ministerstva, niekam ďaleko a nikdy sa s ním na Slovensko už nevrátil. Papaláša, ktorý si myslí, že jeho sa ako štátneho tajomníka zákony netýkajú. Alebo si spomeňme na vozový park Filipa Kuffu s desiatimi vozidlami lebo štátny tajomník, to predsa nie je len tak hocikto. On v tej svojej uniformičke, ktorú si nechal ušiť špeciálne pre seba, on je niekto. Opäť zacitujem jeho odpoveď na to, prečo má vo vozovom parku desať vozidiel, takže citujem, "minister alebo štátny tajomník by mal mať kedykoľvek, ktorékoľvek auto k dispozícii." Tak to aby sme si dávali pozor, keď stojíme ja neviem na semafore na námestí Ľudovíta Štúra, kde sa nachádza ministerstvo, lebo na nás Kuffa vytasí svoj zamestnanecký preukaz s tým, že si berie naše auto. No a v tomto prípade platí, aký otec, taký syn. Pripomeňme si bizarnú nehodu rangera Štefana Kuffu, teda štátneho tajomníka Štefana Kuffu, ktorý jazdí na služobnom Ford Ranger alebo teda jazdil. On má naozaj z tejto svojej práce štátneho tajomníka len školu v prírode. Chodí sa člnkovať, loziť do jaskýň a v pracovnom čase si aj vozí drevo na vlečke. Práve s touto vlečkou, na tomto služobnom aute aj havaroval. No a ako to už s touto vládou býva, nehoda doteraz nebola verejnosti objasnená a ministerstvo napriek opakovaným apelom nezodpovedal otázku, akú pracovnú úlohu si v tomto prípade Kuffa starší plnil. Zjavne nás, daňových poplatníkov, ktorí sa na to skladáme do toho nič. Môžeme byť asi radi, že po nás Kuffa nevykrikuje "ospravedlň sa" ako na divákov v Malej Frankovej. Toto všetko Tomáš Taraba kryje, toleruje a obhajuje na svojom ministerstve. Ale za ušami má aj on sám. Letenky do Ameriky drahšie ako u ministerky kultúry na služobnú cestu bez výsledkov. A keď sa táto kauza prevalila, ukázal nulovú sebareflexiu, nulovú pokoru. Tie letenky stáli 19-tisíc, z toho 13-tisíc len pre Tarabu a jeho generálneho tajomníka. A zaujímavý je aj celý tento papalášsky sedemdňový výlet. Nechal si to samozrejme zaplatiť daňovými poplatníkmi, hoci v jeho programe je vidno len jedno jediné podujatie. Ostatné bloky v pláne služobnej cesty boli hlavne s témou a v téme voľný čas a to všetko v čase konsolidácie, čo je podľa mňa absolútnym výsmechom pre ľudí, ktorí dnes rátajú každé euro a prepadajú sa do chudoby. Alebo jeho najnovšia plánovaná cesta na cyprus, kam mal cestovať na neformálne zasadnutie ministrov životného prostredia. Úplne bežne sa chodí na takéto cesty komerčnými linkami, ale on je predsa Tomáš Taraba, kráľ Slnko. V nedeľu pred kamerami v televíznej relácii obhajoval, že on pôjde vládnym špeciálom aj s celou delegáciou. Toto tam povedal, hádam má ako podpredseda vlády právo, čo tam po tom, že to úplne zbytočne zaťaží rozpočet. Keď sa prevalilo, že plánoval na túto cestu zobrať aj nelegitímneho predstaviteľa pre životné prostredie Českej republiky, Filipa Turka, že poňho mal dokonca letieť do Prahy špeciálom a taxík mu urobiť aj naspäť, čo urobil Taraba? Namiesto pokory a ústupu od papalášizmu opäť útočil a klamal. Médiá označil za klamárov. On vraj na Cyprus vôbec nejde, hoci to v nedeľu povedal priamo pred kamerami. Toto jednoducho minister Taraba, klamár klamárov. Pripomeňme si aj inú výpovednú vec, zakúpenú počas konsolidácie ministerstvom životného prostredia. Špeciálny červený koberec natiahnutý od vchodu kam? No predsa ku kancelárii ministra na jeho ministerstve životného prostredia. Dámy a páni, vaša excelencia, vaša výsosť, skutočný kráľ Slnko, Tomáš Taraba. Minister, ktorému viac záleží na vlastných privilégiách, prestíži a ornamentoch ako na osudoch bežných Slovákov a Sloveniek. Dôvody prečo odvolať ministra Tarabu by sme si tu mohli rozprávať dni, nie hodiny. Vyberie si naozaj každý, komu záleží na slovenskej prírode a životnom prostredí na tom, vďaka čomu sme a na čo sme hrdí. Preto vás žiadam týmto o podporu tohto návrhu. Ďakujem.