54-2
Najväčšími hriešnikmi tohto navyšovania výdavkov oproti plánovanému rozpočtu vtedy bolo ministerstvo cestovného ruchu o 100 %, 100 % viac výdavkov minuli ako mali narozpočtované, na čo sme ich upozorňovali, že toto nebude nejaké efektívnejšie riadenie agendy športu a cestovného ruchu. Jednoducho nové ministerstvo znamená nové výdavky, tu sa to ukazuje, napríklad v IT. Alebo úrad vlády alebo ministerstvo školstva, ktoré prekročili svoj minuloročný rozpočet asi o polovicu.
Pokiaľ ide o budúci rok, tak vláda predkladá návrh rozpočtu, v ktorom rozpočtuje sumu 549 mil. na IT výdavky, čo by bolo o 9 % menej ako, ako očakávané výdavky tohto roku, čo by tak evokovalo, že vláda sa naozaj rozhodla šetriť. Za chvíľu ukážem, že to tak úplne nie je. Pretože za prvé, ako sme si ukázali na príklade roku 2024, tak predpokladám, že aj v roku 2025 tá suma v skutočnosti bude vyššia, že tie rozpočtové výdavky sa prekročia, čiže to nám už časť tej potenciálnej, toho potenciálneho zníženia výdavkov zje.
A po druhé, po druhé, viacero výdavkov, ktoré by v skutočnosti mohli byť nižšie, v tom budúcoročnom rozpočte nižšie, žiaľ, nie sú, rozoberiem to do detailu. Pokiaľ ide teda o budúci rok, tak najväčšími víťazmi IT rozpočtu sú Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý dostane o 50 % vyššie výdavky alebo 50 % viac financií na IT.
MIRRI, ministerstvo informatizácie, môj teda rezort, na ktorom som pôsobil v minulosti, 45 % navýšenie. ministerstvo kultúry 30 %, Kancelária Národnej rady 30 % navýšenie, pôdohospodárstvo 25 % navýšenie a ostatné kapitoly približne 19 % navýšenie. Zaujímavé je napríklad ministerstvo kultúry, pretože v roku 2024 im výdavky narástli o 16 % oproti rozpočtu, čiže prečerpali svoj rozpočet o 16 % a v roku 2025 dostanú ešte o 31 % viac ako to, čo vyčerpali v roku 2024, čiže na ministerstve kultúry naozaj to IT-čko, tam to šľape. Peňazí, peňazí dostávajú pomerne, pomerne veľa. A druhá tá zaujímavosť je, ako som povedal, že napríklad ministerstvo informatizácie dostane o polovicu výdavkov viac ako v poslednom roku.
No, a teraz že prečo, prečo tvrdím, že ten pokles medziročný medzi rokom 2024 a 2025 v skutočnosti nie je dôkazom toho, že by vláda šetrila. Pretože ak by šetrila a systémovo šetrila, ten pokles by mal byť oveľa, oveľa, oveľa väčší. Ukážem to na takých troch kategóriách.
Prvá je, koľko zbytočných výdavkov dávame do prevádzky štátnych systémov, prevádzky a licencií.
Tá druhá kategória je, koľko zbytočných výdavkov dávame do nákupu externých služieb, aj keď keby sme najali tých istých ľudí, tak sú oveľa lacnejší. A tá tretia kategória sú predražené projekty.
Začnem teda tou prvou kategóriou, pretože tá má priamy súvis so štátnym rozpočtom, a to je prevádza IT systémov. Keď sme sa tu rozprávali o konsolidačnom balíčku, tak som poukazoval na to, že vládni analytici, analytici ministerstva financií na ÚHP vypočítali, že prevádzka je v slovenských štátnych organizáciách predražená približne o 30 %, na prevádzku dávame z tej pol miliardy asi 300 miliónov. Čiže ak by sme týchto 30 % dokázali ušetriť, je tam ročná úspora 100 mil. na prevádzke štátnych systémov. Ja v návrhu budúcoročného rozpočtu žiadnu úsporu 100 mil. nevidím, jednoducho tie výdavky nešli, nešli dole. Stačí si pozrieť, ako sa obstarávajú prevádzkové zmluvy, tie, tie odporúčania, ktoré dávali vládni analytici sa jednoducho vôbec na rezortoch neujali, jednoducho stále nakupujeme aj veci, ktoré nepotrebujeme, aj, aj nejakú pohotovostnú službu pri IT systémoch, ktorú nepotrebujeme a jednoducho to všetko robí tú vatu, ktorá by sa dala, dala dnes odstrániť.
Tá druhá kategória, kde štát mrhá peniazmi, je nákup externých kapacít. Štát mal dlhodobo za minulej vlny informatizácie, o ktorej dnes sú tie súdne pojednávania, kauza Mýtnik alebo aj kauza pána Kažimíra, ktorá, žiaľ, vďaka Trestnej novele tejto vlády je očividne teda premlčaná. To sú, to je, to sú dôsledky toho, ako tu sa bačovalo v informatizácii a vtedy štát vydával veľké, veľké sumy na externé konzultačné služby a z toho systémového hľadiska to nebolo dobré. Je v poriadku nakúpiť si sem tam nejakú externú výpomoc, veď to, to všetci asi chápeme, ale štát je naozaj príliš veľmi závislý od externých dodávateľov a najmä pokiaľ ide o konzultačné služby. Za tej minulej vlády sme sa snažili robiť presný opak. Sme sa snažili vytvoriť priestor na to, aby sme tých istých odborníkov vedeli najať na strane štátu a tá ekonomická logika je veľmi jednoduchá.
Poviem to na troch príkladoch. Keď si zoberiete takého IT-architekta, to je rola, tak bežný IT-architekt podľa portálu platy.sk má priemernú mzdu na Slovensku približne 4-tisíc eur. Sú aj drahšie, sú aj lacnejšie, ale priemerná je okolo štyri tisíc eur. To znamená, že keby sme ho najali na ministerstvo, tak za neho super hrubú mzdu zaplatíme 5,5-tisíc. 5,5-tisíc euro by nás stál, ak by sme si tohto architekta kúpili, respektíve najali ako zamestnanca. Čo ale štát robí je, že tieto externé kapacity si kupuje od konzultačných firiem a priemerný, priemerná sadzba za konzultanta a IT architekta je od 450 po 570 eur na deň. Keď to vynásobím 20 dňami, akoby, keby to bol teda plnohodnotný zamestnanec, ale kupujem si od konzultačnej firmy, tak nás to vyjde 9 až 11-tisíc euro. 9 až 11-tisíc od konzultačnej firmy verzus 5-tisíc, ak si toho istého človeka kúpim ako, respektíve najmem ako interného zamestnanca na ministerstvo. Čiže dvoch architektov by sme si mohli kúpiť, ak by sme ho nekupovali od externých konzultačných firiem, ale radšej by sme posilňovali interné kapacity. A to je nielen tá ekonomická otázka. To je aj o tom, že títo odborníci, pokiaľ sú z konzultačnej firmy, tak jednoducho prídu a potom odídu. Pokiaľ ho máte ako zamestnanca, tak know-how sa udržiava na strane štátu, štát má väčšiu kontrolu nad tým, čo si reálne kupuje, čo si chce kupovať, jednoducho štát vie, čo chce, pretože tam má kvalitných odborníkov. Dlho sa hovorilo, že štát ich nevie zaplatiť, aj toto už neplatí. Štát vie zaplatiť kvalitných odborníkov. Napriek tomu len minulý rok vláda a rôzne rôzne ministerstvá, teda ministerstvo vnútra, ministerstvo investícií a tak ďalej nakúpili externých konzultantov za, počúvajte, 50 mil. eur. To už je naozaj nákupná horúčka, mám taký pocit, sa tu roztrhlo vrece s nakupovaním konzultantov. Úplne sme sa vrátili o 10 rokov dozadu, za 50 mil. eur externých konzultantov. Čiže keby tých istých ľudí namiesto nakupovania od konzultačných služieb sme najali ako interné kapacity, tak tam je potenciál úspory polovica, 25 mil. euro. Dal som príklad IT architekta. Napríklad programátor superhrubá mzda 3 600 eur. Ak si ho kupujem od konzultačnej firmy, 8 až 10-tisíc eur, čiže mohol by som si kúpiť takmer troch programátorov do interného, do interných zamestnaneckých pomerov alebo mohol by som najať troch programátorov namiesto, namiesto jedného, ktorého si kupujem od konzultačnej firmy. To isté analytik, 3 500 eur superhrubá mzda, od konzultačnej firmy 8 800 až 11-tisíc eur. Čiže namiesto jedného analytika od konzultačnej firmy by som mohol mať dvoch IT analytikov ako zamestnancov. Jednoducho tá ekonomika tam funguje. Popri tej ekonomickej výhode z toho vyplývajú aj, aj výhody v oblasti nejakého vlastníctva toho, čo si, čo si reálne, čo si reálne na ministerstvo kupujem, ako spravujem svoje IT.
Čiže vláda touto cestou nejde, nešetrí na externých kapacitách, práve naopak, roztrhlo sa tu vrece s kontraktami na externých konzultantov, ako som povedal, v júni a v júli bola nejaká letná horúčka. V skutočnosti to nemalo nič s letom, v skutočnosti, pravda je taká, že vtedy končila tá rámcová zmluva, z ktorej to mohli nakúpiť, tak rýchlo sa všetci, všetci zbesilo nakupovali len konzultantov ako, ako odtrhnutí, ktorých budú môcť využívať ešte aj tie ďalšie roky po skončení tejto rámcovej zmluvy, ale vtedy už mali termín, tak rýchlo museli by vystaviť objednávky, tak sa nakúpili konzultanti za 50 mil. euro. Čiže tam je úspora. Keby sme nenakupovali externých konzultantov, ktorí sú drahí, tak by sme mohli mať viac kvalitných odborníkov na strane štátu a ešte by sme aj ušetrili. Okrem iného je to jedno z odporúčaní revízie výdavkov na IT od analytikov pána ministra, ktoré ale opäť nejakým spôsobom sa ignorujú. No a tá tretia kategória, v ktorých by sme sme mohli ušetriť a pre korektnosť poviem, že toto nie sú výdavky štátneho rozpočtu, ale to sú výdavky, ktoré idú z eurofondov, ale mám pocit, že niekedy sa k eurofondom správame tak macošsky, že z cudzieho krv netečie, tak rozhadzujeme ich láry-fáry, tak to sú výdavky na nové IT projekty z eurofondov. Ale argument je tam taký, že teda ak by sme nepremrhali tie peniaze na tieto zbytočné projekty alebo predražené projekty, tak ich môžeme minúť na nejaké zmysluplné veci. To asi všetci rozumieme, že eurofondy sú rovnaké peniaze ako štátny rozpočet.
Tak dáme si pár príkladov, aké projekty sa tu chystajú. Teda hneď prvú vec poviem, že tu nemáme žiadnu koncepciu alebo nejaký dlhodobý investičný plán v oblasti IT. Tu si každý nakupuje láry-fáry ako sa mu zapáči, a pod 10 mil. euro podľa mňa už ani nikto sa nezdvihne ráno z postele. Pokiaľ ten projekt neni 10 miliónový, tak sa ani, ani sa nad ním iba mávne rukou. Jednoducho opäť sme sa vrátili do doby obrovských, megalomanských a drahých projektov. Čiže napríklad Národný integrovaný cestovný lístok, to bude cestovný lístok, s ktorým môžete cestovať kade-tade po Slovensku na rôznych druhoch dopravy. Investičné náklady plánované, 20 mil. eur.
Podľa analytikov pána ministra financií potenciálna úspora 8 mil. eur. Nemuselo by to stáť 20 mil., mohlo to stáť 12 mil. eur., ale nie, my to chceme kúpiť za 20. IS FARMÁR, to sa stáva teraz veľmi populárny, tento projekt. IS FARMÁR, do značnej miery zbytočný projekt, investičné výdavky približne 18 mil. eur, potenciálna úspora podľa analytikov pána ministra financií, 10 mil., polovica. Polovicu tých výdavkov by sme mohli usporiť. Rozširovanie IT aktív, takzvaný projekt ITAM, celkové náklady 30 mil. eur, potenciálne úspory podľa analytikov pána ministra financií, 10 mil. eur. Vybudovanie platformy lepšej regulácie, to je systém, ktorý ja teda mám obzvlášť v srdiečku, v úvodzovkách, pretože vraj umelá inteligencia nám bude hovoriť, že aká legislatíva sa ide prijímať. Náklady 15 mil. eur, potenciálna úspora podľa ÚHP 5 mil. euro. A okrem toho si ešte nakupujeme aj drahé licencie jedného konkrétneho produktu, nebudem ho menovať, ale na tejto veľkej rámcovej zmluve je potenciálna úspora ďalších 7 mil. euro. Čiže cakompráskom všetko dohromady na projektoch, ktoré sú zbytočne nafúknuté a mohli by sa zmenšiť, by bolo ďalšia potenciálna úspora 40 mil. eur z eurofondov a pre korektnosť udávam, že toto sú eurofondové, eurofondové peniaze.
Čiže keď to dám všetko dohromady, čo hovoria analytici pánovi ministrovi, ale, žiaľ, ani na ministerstve ich možno nepočúvajú dostatočne, určite ich nepočúvajú dostatočne tie ostatné ministerstvá, je, že na prevádzke by sme mohli usporiť 100 mil. eur zo štátneho rozpočtu ročne. Na drahých konzultačných službách by sme mohli usporiť 25 mil. eur, či už zo štátneho, alebo z eurofondov a na predražených a zbytočne nafúknutých projektoch je ďalší potenciál úspory 40 mil. euro. Ak dobre rátam, je to nejakých 165 mil. euro, ktoré by sa dali usporiť, keby táto vláda reálne chcela šetriť a keby ministerstvá počúvali odborníkov, napríklad odborníkov od pána ministra Kamenického.
A keby ich počúval pán Kamenický, to by bolo tiež fajn.
No a druhá téma, toľko k IT-čku. Čiže myslím, že nemusíme sa baviť o tom, že či vláda naozaj šetrí na sebe, alebo nešetrí na sebe. Nešetrí na sebe, to sú konkrétne príklady, ako nešetrí na sebe, a preto ľudia budú platiť drahšie diaľničné známky, preto bude vyššia dépeháčka. Preto tu zavádzame transakčnú daň, pretože všetko to bremeno, všetko to bremeno konsolidácie sa hodilo na ľudí a štát si povedal, že my na sebe šetriť nebudeme, my budeme ďalej rozhadzovať. To nám hovoria tieto dáta.
Druhá téma, ku ktorej sa v krátkosti vyjadrím, to je čerpanie eurofondov. Čerpanie eurofondov je dôležité preto, čo som povedal na začiatku, že eurofondy, to sú dnes tie hlavné investičné peniaze. Vďaka eurofondom môže rásť naša ekonomika a ekonomický rast, to je tá najlepšia forma konsolidácie, pretože ak vaša ekonomika rastie, tak podiel dlhu ku HDP sa zmenšuje. My eurofondy dnes čerpáme najhoršie z celej V4, najhoršie zo všetkých krajín V4. Máme čerpanie niekde na úrovni 1,4 %, ako bolo správne poznamenané z celkovej alokácie 12 miliárd na to najbližšie programové obdobie, čo je približne 150 miliónov. Čiže zatiaľ sme vyčerpali 150 mil., no a kde je problém? Problém je taký, že na konci budúceho roka sa prvýkrát bude prehodnocovať, že ako čerpáme voči Európskej komisii. A ak nesplníme nejaké finančné míľniky, ktoré máme sľúbené, teda ktoré sme sľúbili komisii, tak nám tie peniaze prepadnú už na konci budúceho roka. A na to, aby sme ten sľub splnili, tak musíme vyčerpať, počúvajte, 1,4 miliardy eur do konca budúceho roka. Čiže zatiaľ sme za niekoľko rokov vyčerpali 150 mil., do konca budúceho roka musíme vyčerpať ešte 1,4 miliardy, čiže 100 mil. mesačne, každý mesiac, inak nám tie peniaze prepadnú. Najväčší hriešnici tohto nečerpania dnešného, ministerstvo hospodárstva 0 %, SIEA 0 %, ministerstvo životného prostredia 0 %, ministerstvo vnútra 0 %, MIRRI ako koordinátor eurofondov 0,4 %. To sú údaje ku koncu septembra, lebo to sú posledné, ktoré máme oficiálne z vlády. No a čo s tým robí táto vláda, no na začiatku programového obdobia je veľmi dôležité vyhlasovať výzvy, aby ste teda dali tie peniaze tým subjektom, aby, aby, aby sa mohli uchádzať o tieto eurofondy.
Skryt prepis