... taktiež zrušením koncesionárskych poplatkov za predošlej vlády, ale stále ako tak fungovala a stále mala najvyššiu dôveryhodnosť u verejnosti spomedzi porovnateľných médií. Ako vyzerajú verejnoprávne média dnes? No máme niečo, čo sa volá STVR takzvané verejnoprávne médiá, ktoré a to si teraz predstavte, po osemnástich mesiacoch alebo devätnástich dokonca od svojho vzniku nedávno konečne predstavili logo. Devätnásť mesiacov to iba trvalo. To je naozaj najväčší výdobytok tejto novej inštitúcie, aký sme zatiaľ videli, nehovoriac o tom, že to logo vytvorila teda generálna riaditeľka tejto inštitúcie a nám čo si tak trocha pamätáme 90-te roky, tak to tie 90-te roky veľmi nápadne pripomína podobne, ako to čo vidíme v STVR. Čo sa týka toho ako táto inštitúcia funguje, tak vy určite viete, lebo ste si to tu schválili v tomto parlamente, že hlavným riadiacim orgánom novej STVR už nie je riaditeľ a manažment, ale Rada a táto Rada STVR z devätnástich mesiacov existencie STVR existuje iba desať mesiacov, lebo ste nedokázali ju v parlamente zvoliť niekoľkokrát a z tých devätnástich mesiacov predsedu mala tá Rada presne štyri mesiace. Dnes inštitúciu de iure aj de facto riadi tieňový minister čohokoľvek pán Machala, dochádza v nej k politickým zasahovaniam do spravodajského obsahu, rušia sa relácie, vyhadzujú sa nepohodlní moderátori a kvalita tejto úžasnej novej inštitúcie, ktorá sa zriaďovala preto, aby verejnoprávne médiá fungovali lepšie ako predtým, tak to bolo v dôvodovej správe, tak táto kvalita sa už prejavuje aj v číslach. Napríklad za prvé tri kvartály po zmene kleslo hodnotenie objektívnosti spravodajstva podľa prieskumu verejnej mienky z 27,9 % na 20,8 a medzi rokmi 2024 a 2025 klesla dôveryhodnosť STVR z 56 % na 45 % a teda takýchto dát by som mohla uviesť aj viac. Ten posun je badateľný v týchto verejnoprávnych médiách. Ale poďme na ďalšie oblasti kultúry. Napríklad taký Fond na podporu umenia a ďalšie kultúrne fondy, ktoré financujú kultúru na Slovensku ako je Audiovizuálny fond alebo Fond na podporu kultúry národnostných menšín. Tie treba spomínať najmä preto, že do ich fungovania pani ministerka a vládna koalícia veľmi radikálne legislatívne aj personálne zasiahla. Pardon. Pred dva a pol rokmi bol Fond na podporu umenia vysoko funkčnou modernou verejnou inštitúciou na financovanie a podporu kultúry, ktorú nám závideli v všetkých okolitých krajinách, vďaka ktorej sa za posledné desaťročie rozvinuli kultúrne aktivity vo všetkých regiónoch Slovenska, vďaka ktorej sa začala modernizovať kultúrna infraštruktúra a kultúrne aktivity sa prepájali s ekonomickým a spoločenským rozvojom Slovenska. Ako vyzerá Fond na podporu umenia dnes? O financovaní kultúry na Slovensku už dávno nerozhodujú odborníci, čiže odborné komisie, čo bola podstata tejto inštitúcie, ale politickí nominanti v Rade fondu, ktorí sú natoľko a tu citujem pána Michelka navrhovateľa tohto zákona, ktorý nám tu hovoril, že tí noví nominanti ministerstva kultúry budú nespochybniteľné kultúrne autority a preto to treba robiť. Niekoľkokrát to tu padlo v tomto parlamente. Tak viete, aké nespochybniteľné kultúrne autority to sú v tej Rade? To sú také nespochybniteľné autority, že tí ľudia musia protizákonne utajovať svoje životopisy, aby nikto nevedel, že sú úplne nespôsobilí na výkon svojej funkcie a nemajú zákonom predpísanú prax. Navyše je táto Rada od svojho vzniku nekompletná, pretože ministerka už nedokáže nájsť nikoho, kto by sa chcel až tak strápniť a v tej Rade pôsobiť. Zároveň Fond na podporu umenia, ktorý je určený na financovanie kultúry a umenia dnes nefinancuje žiadne kultúrne aktivity. Prvá výzva na rok 2026 bola otvorená 9. decembra, pričom v tomto čase v tých uplynulých rokoch bolo už vyhlásených 5 z 8 výziev a mnohé boli už vyhodnotené a podpora bola vyplácaná samozrejme, pretože na to, aby sa zachovala kontinuita kultúrnych aktivít, a aby sa tie aktivity diali od januára, tak vy musíte ako keby zadministrovať tie grantové žiadosti predtým, tak to sa teraz nedeje bohužiaľ, výsledky prvej výzvy na rok 2026 plánuje fond zverejniť až 17. apríla, čo prakticky znamená, že tie zmluvy sa následne sprocesujú, vymenia sa údaje so žiadateľmi a reálne prvé peniaze dostanú žiadatelia v júly až auguste tohto roka, takže prvých päť mesiacov sa tu nebude nič diať žiadne kultúrne aktivity, pri tej finančnej neistote mnohí organizátori zrušia aj letné aktivity a na konci roka budeme mať také obrovské množstvo tých fantastických kultúrnych aktivít, ktoré určite Fond na podporu umenia podporí. Navyše tento fond nedokáže už dnes ani len zostaviť odborné komisie na posudzovanie projektov, ktoré im zákon predpisuje, pretože už žiadni odborníci im nechcú robiť štafáž, pretože Rada mení rozhodnutia komisií a a to je pre mňa ako keby taký najzaujímavejší symbol úpadku tejto inštitúcie, členov odborných komisií fond zháňa napríklad prostredníctvom Facebookovej skupiny Susedská obživa, kde ľudia bežne zháňajú inštalatérov alebo niekoho, kto im pokosí trávnik. Nová programová štruktúra Fondu na podporu umenia, ktorú nominanti pani ministerky kultúry predstavili, vynecháva z podpory celé široké portfólia a oblasti kultúry napríklad kultúrne centrá, Rada fondu nekomunikuje s kultúrnou obcou a dokonca protizákonne vylučuje verejnosť zo svojich zasadaní a potom sú tu také ďalšie detaily ako napríklad, že pôvodného riaditeľa FPU Rada odvolala za to, že dodržoval zákon, hoci mu Rada uložila nedodržať zákon a následne ho odvolala, keď to neurobil, to je naozaj unikátna záležitosť. Ten nový riaditeľ, ktorý je už dávno protiprávne poverený, nemá vôbec žiadne pracovné skúsenosti z oblasti kultúry, ale to sa obávam, že je už taký leitmotív nového vedenia rezortu kultúry úplne všade, pretože aj to vedenie rezortu kultúry predtým s kultúrou nemalo vôbec žiaden kontakt. Tento pán riaditeľ trvá na tom samozrejme, že fond funguje perfektne a navyše nedávno oznámil taký zámer, že do dotačných zmlúv bude dávať úspešným žiadateľom klauzulu, ktorá by im zakazovala akékoľvek negatívne výroky na adresu fondu. Opäť by som mohla ešte veľmi dlho pokračovať, ale poďme ďalej, poďme na erbové kultúrne inštitúcie, na ktoré sme určite všetci hrdí, lebo však slovenské a žiadne iné. Tak napríklad Slovenská národná galéria. Pred dva a pol rokmi ja predpokladám, že mnohí z vás chodili do Slovenskej národnej galérie, pretože pred dva a pol rokmi bola Slovenská národná galéria tesne po obrovskej rekonštrukcii, je to v podstate jediná veľká investícia do kultúrnej infraštruktúry, akú Slovensko od roku 1989 urobilo a táto krásna nová zrekonštruovaná budova sa postupne stávala prirodzeným zdrojom hrdosti pre mnohých občanov Slovenska, galéria praskala vo švíkoch, mala pred sebou ambiciózny výstavný plán, stávala sa prirodzeným partnerom prestížnych medzinárodných inštitúcií. Jednoducho mali sme niečo slovenské a žiadne iné načo sme naozaj mohli byť hrdí. Ako vyzerá Slovenská národná galéria dnes? Hej tá pekná budova tam stojí naďalej, ale galéria nemá ani návštevníkov, ani výstavy, jej denná návštevnosť sa ráta v jednotkách, maximálne desiatkach, všetky významné výstavné projekty galérie boli zrušené, pretože partneri v zahraničí stratili akúkoľvek dôveru v túto inštitúciu a to svetové slovenské umenie sa namiesto Slovenskej národnej galérie vystavuje úplne inde, napríklad nedávna výstava najvýznamnejšieho súčasného slovenského vizuálneho umelca Romana Ondáka, ktorý vystavuje v najprestížnejších galériách sveta, ktoré vlastne jeho diela táto výstava mala byť v Slovenskej národnej galérii, ale nedávno bola otvorená v Prahe. Samozrejme odborný personál bol z galérie buď vyhodený alebo títo ľudia odišli sami, dnes tam pracujú opäť ľudia bez kvalifikácie a prestáva byť tak celkovo jasné, aká je vlastne misia tejto inštitúcie. Poďme ďalej. Slovenské národné divadlo. Pred dvoma rokmi Slovenské národné divadlo zaznamenávalo najvyššiu návštevnosť v horizonte desaťročí, malo ambiciózny repertoár s medzinárodným ohlasom a po dlhých rokoch bolo prvýkrát ekonomicky ako tak stabilizované. Ako vyzerá Slovenské národné divadlo dnes? No riadi ho už tretíkrát dočasne poverená Zuzana Ťapáková, čo je v príkrom rozpore so zákonom o výkone funkcie vo verejnom záujme, pretože ten umožňuje poveriť niekoho len iba na šesť mesiacov a riadi ho preto, lebo ministerstvo kultúry nedokázalo zorganizovať akceptovateľné výberové konanie na túto pozíciu. Na jeseň 2025 prvýkrát v dejinách Činohra Slovenského národného divadla neuviedla novú premiéru. Ministerstvo kultúry od divadla žiadalo desaťpercentné prepúšťanie, ktoré by, ktoré by bolo plošné, čiže vo všetkých zložkách, čo by v praxi znamenalo, že by bola úplne ochromená celá činnosť divadla, ale zdá sa, že pána Machalu zaujímali najmä menné zoznamy prepustených. Následne potom samozrejme prepustili najmä tých, ktorí kritizujú ministerku a súčasný stav kultúrneho sektora. Ministerka kultúry veľmi často zdôrazňuje, že umelci nemajú občanov obťažovať svojimi názormi a postojmi, pretože ľudia chodia do divadla relaxovať a oddýchnuť si. Takže ja by som si tipla, že je len otázka času, kedy príde z ministerstva kultúry návrh, premenovať Slovenské národné divadlo na Slovenský národný wellness. A tu sa teda ospravedlňujem za iróniu, ak by to náhodou bolo v rozpore s novým rokovacím poriadkom. Čo sa týka Slovenského národného múzea, tak tiež si môžme porovnať tú situáciu, ako vyzerala pred dva a pol rokom. Slovenské národné múzeum bolo pred dva a pol rokmi síce trocha ťažkopádna a staromódna inštitúcia, ktorá očividne už dlhé roky potrebovala reformu, ale predsa len inštitúcia, ktorá má množstvo expozícií po celom Slovensku a vo svojich jednotlivých zložkách si v rámci možnosti plnila svoje funkcie pri ochrane a propagácii kultúrneho dedičstva. Ako vyzerá Slovenské národné múzeum dnes? Na poste generálneho SNM sa počas súčasného vedenia ministerstva kultúry vystriedali traja riaditelia. Ani jeden z nich pred nástupom do funkcie nepôsobil v múzejnej inštitúcii. Z vedenia špecializovaných múzeí, ktoré sú pod Slovenským národným múzeom, bolo odvolaných desať z osemnástich riaditeľov, teda viac ako polovica. V niektorých múzeách došlo k opakovanej výmene vedenia v krátkom časovom horizonte. Minimálne sedem múzeí v súčasnosti vedú riaditelia bez preukázateľnej odbornej praxe a skúseností v múzejných inštitúciách. Napríklad generálnou riaditeľkou SNM donedávna bola bývalá hovorkyňa Generálnej prokuratúry, ktorá sa do povedomia verejnosti dostala najmä tým, že fyzicky atakuje svojich zamestnancov, ktorí to teda namietali aj na príslušných orgánoch. Určite poznáte Múzeum Andreja Kmeťa v Martine, je to múzeum významného slovenského prírodovedca, tak tam sa, prosím pekne, dnes vystavujú strašidelné bábiky Monster High, v Kaštieli Betliar, ktorý bol prvým múzeom na území Slovenskej republiky a je v ňom umiestnená unikátna zbierka rodiny Andrássyovcov sa nedávno na Mikuláša uskutočnilo významné športové podujatie The Race pod patronátom zápasníka MMA Karlosa Vémolu ...
=====
