Videokanál klubu

Ďakujem. Ale chýba nám tu pán minister. Nemôžem povedať, že by nie. Na úvod som mal preňho pripravený taký tip, pretože keď som počúval pána poslanca Huliaka s jeho požiadavkami, je to taký úradnícky vtip, priznám sa, ale úradníci vedia, že teda v rozpočte je jedna taká kapitola, ktorá sa volá že zadné vrecko, ale odborný názov má že VPS, všeobecná pokladničná správa. A teda by som možno odporúčal pánovi ministrovi, aby si teraz túto pokladničnú správu premenoval, pretože po príhovore pána Huliaka by som to premenoval už na všeobecnú poslaneckú správu. Čiže to bude to zadné vrecko, z ktorého budú musieť kolegovia plniť všetky požiadavky poslancov, ktorí zrovna budú mať nejaký, nejaký dobrý nápad a budú sa cítiť silní, keďže vládnu so sedemdesiat šestkou, presne takéto situácie bude, bude prinášať. Poviem mu to neskôr, keď príde.
Dobre. Ja by som sa chcel venovať v svojej rozprave dvom okruhom. Ten prvý je okruh, ktorému sa venujem niekoľko rokov, je to informatizácia, takže výdavkom na informatizáciu, špeciálne z toho pohľadu, o čom sme sa rozprávali v čase, keď sa prijímal konsolidačný balíček, či táto vláda bude, alebo nebude šetriť. A ten rozpočet je svojím spôsobom dôkaz, kde si môžme overiť, či tie naše predpovede sa naplnili, alebo nenaplnili, či teda sme zbytočne upozorňovali, že vláda nešetrí, alebo sa ukazuje, že vláda by zrazu začala šetriť. Takže k tomu sa budem vyjadrovať.
A potom druhá časť sú eurofondy, pretože tam tiež veľa závisí od toho, akým spôsobom budeme schopní eurofondy čerpať, pretože najlepšia konsolidácia v skutočnosti je ekonomický rast a zatiaľ táto krajina pokiaľ ide o investície, tak funguje najmä z európskych investícií a tie podporujú náš ekonomický rast, takže má zmysel sa pýtať na to, ako na tom sme s čerpaním európskych investícií.
Takže IT. V posledných rozpravách sa to aj celkom stalo témou, aj vo faktických poznámkach viacerí sa tomu venovali, špeciálne v rezorte pôdohospodárstva, aj k tomu sa na chvíľku, na chvíľku dostanem, ale pre kontext, koľko dávame ročne na štátne IT, tak je to približne 0,5 mld., 0,5 mld. eur každý rok zo štátneho rozpočtu, k tomu ešte takých 200-300 mil. sú investície z plánu obnovy a eurofondov dohromady. Čiže nejakých 700... ďakujem, pán minister, rád vás vidím, že ste sa mi ohlásili, ...čiže takých 700-800 ml. ročne dávame do informatizácie, z toho asi 500 mil. ide priamo zo štátneho rozpočtu. V tom je započítaná jednak prevádzka systémov, ktoré si už štát kúpil, lebo tie sa nedajú platiť z eurofondov, tá prevádzka sa musí platiť zo štátneho rozpočtu a aj nejaký rozvoj týchto systémov, ktorý nerobíme z eurofondov, ale niektorý teda robíme aj zo štátneho rozpočtu.
Prvá zaujímavá vec je, že to, čo je napísané v rozpočte, sa zrejme nepodarí dosiahnuť, pretože aj v minulom roku rozpočet na IT výdavky štátu bol 586 mil., ale skutočne spotrebované výdavky boli 610 mil., čiže nárast o približne 25 mil., čo sú nejaké 4 % z tejto sumy.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, asi nepoviem žiadnu novinku, že rezort životného prostredia pre vlastne všetky predchádzajúce vlády bol na úplnom chvoste priorít, za vlád SMER-u a Roberta Fica to tak jednoznačne bolo. Ale ja nezačnem tým, že by som hovorila, že teda do rezortu životného prostredia, že je tam málo peňazí, že teda treba viac. Však máme aj nejaké pochopenia pre tú realitu, ktorú žijeme.
Mňa najviac čo šokovalo, keď som videla ten rozpočet a keď aj vidím výkon pána ministra Tarabu a čo ma na tom aj naviac hnevá, že, že on robil takéto očakávania, že on ako ten manažér, ekonóm, technokrat, že on nevie, ako využívať tie peniaze, ktoré už k dispozícii má. A veď akoby si mal aj dovoliť žiadať viac, viac peňazí, ak nevie využívať tie peniaze, ktoré dnes už k dispozícii má, lebo rezort životného prostredia ich má pomerne dosť k dispozícii najmä prostredníctvom eurofondov. Aj vyšiel dosť dobre z plánu obnovy, je tu envirofond, je tu modernizačný fond. No ale minister zjavne, čo nám ukazuje, je, že nevie, čo s tým robiť. Jeho prvou prioritou, ktorá sa tiahne vlastne tým jeho prvým rokom, bolo vlastne rezort si rozložiť, čo je extrémne krátkozraké, keď prídete do témy, ktorá je pre vás úplne nová. Je krátkozraké vyhodiť odtiaľ či zo samotného ministerstva, alebo aj z rezortných organizácií všetkých možných odborníkov, ktorí sú tam dlhé roky a zničiť tak kontinuitu tej inštitúcie. Ale to bolo to čomu sa primárne minister venoval. No a on, mohli sme sa aspoň nádejať, že on teda prichádza na to ministerstvo síce narúšať tie štruktúry, ale že má teda nejakú víziu, čo chce robiť, víziu pre ten rezort, víziu pre tú tému, lebo tých výziev je tam naozaj dosť. No ale opäť namiesto toho dnes už vidíme, že jeho vízia je vlastne len to ničiť a bez náhrady, pretože nič iné nám za ten rok neukázal. A pripomeňme si, prosím, a uvedomme si, že rušenie dlho roky pripravovaných investícií a projektov, to nie je šetrenie. To sú spláchnuté desaťtisíce eur, ktoré do takýchto projektov, ktoré aj v prípravnej fáze toľko stoja a najmä sú to premrhané príležitosti zlepšiť kvalitu života pre ľudí na Slovensku, lebo investície jednoducho nie sú bežné výdavky. Tam máme nejakú, očakávame návratnosť, očakávame predsa návratnosť nejakých benefitov a v prípade životného prostredia je to jednak zlepšenie toho životného prostredia, v ktorom ľudia žijú, ktoré má zásadný dopad na ich zdravie, ale je to veľmi často napríklad v prípade mäkkého turizmu aj podpora podnikania a rozvoj regiónov. Takže ak sa rušia investície, nenechajte sa oklamať, to nie je žiadne šetrenie.
No a keď som sa vlastne pripravovala na toto vystúpenie, tak som si tak prechádzala aj tú prípravu z minulého roka a pozerala som sa na celý ten, celý ten rok ministra Tarabu a musím povedať, že, že vlastne on sa za ten celý čas nikam neposunul a tie výčitky, ktoré boli platné vlastne minulý rok, sú rovnako platné aj dnes a dokonca to platí aj v témach, ktoré on si dával za priority a ktoré sme, mohli sme mu to ešte minulý rok veriť. Ale dnes už vidíme, že keď hovoril o environmentálnych záťažiach napríklad o vrakunskej skládke, ako on sa o to postará, takže v tom nič neurobil. Keď hovoril o kanalizáciách a vodovodoch, no myslím, že po vystúpení môjho kolegu Michala Saba nemusím k tomu dodať nič. Je absolútne jasné, že minister v tom nedokázal, s tým nedokázal nijako pohnúť.
On sa pasoval tiež za ministra, ktorý bude pomáhať priemyslu, tam rovnako a aj veľmi konkrétne si ukážeme, neurobil nič. Aj tie jeho vlajkové lode absolútne vyšumeli. No a ja by som bola napríklad rada, keby v tom celom mal aspoň toľko rešpektu a slušnosti, že by prišiel k tomu rozpočtu povedať niečo sám za seba a vysvetliť. Pretože my vlastne k tomu rozpočtu nemáme vôbec žiadne informácie. Neprišiel teda ani do pléna a neprišiel ani na výbor.
A viete, viete, koho on poslal na ten výbor? Poslal svojho štátneho tajomníka Štefana Kuffu, ktorý tam nevedel povedať absolútne nič a urobil tak akurát, urobil tam akurát ohromnú hanbu a pri každej vecnej otázke, ku každej položke povedal, že to sú otázky na ministra, že čo on ako štátny tajomník, on k tomu nemá čo povedať. No tak toto je teda štátny tajomník, ktorý nás stojí desaťtisíce euro ročne, ktorý potom príde na výbor, aby, aby povedal, že on vlastne k rozpočtu, k štátnemu rozpočtu, k zákonu roka nemá čo povedať.
No a keď už, keď už som pri tom štátnom tajomníkovi, lebo aj to je vizitka, aj to je vizitka ministra Tarabu, koho posiela do parlamentu obhajovať svoj vlastný rozpočet, tak ja sa, ja sa pri tom trochu pristavím. Rozprávali sme sa o tom, že teda hlavnou prioritou ministra Tarabu bol rozvrátiť ten rezort. Videli sme to na tom, že naozaj vyše 50 odborníkov a odborníčiek zo všemožných inštitúcií bolo odvolaných a viete, keby aspoň mal nastavené, že títo skvelí ľudia prídu na ich miesta. S týmito skúsenosťami takíto výborní ľudia ich nahradia, no ale my sme namiesto toho videli stranícke kádre bez skúseností, ktorí jednoducho nemali s tými témami nič spoločné a za ten prvý rok ich pôsobenia už vidíme, že výsledky tak isto nemajú žiadne.
No a my vieme, že súčasťou konsolidácie, a teda videli sme to aj v tom štátnom rozpočte, je aj znižovanie nákladov na personálne výdavky. To znamená znižovanie počtu zamestnancov či ministerstva, ale aj jednotlivých organizácií. A opäť ja sa nebudem tváriť, že nežijeme v nejakej realite, hej, teda, že, žeby sme ju nevedeli vnímať, tú potrebu konsolidovať, ale čo mi chýbalo a na čo som sa pýtala aj štátneho tajomníka, že teda či, no, ja rovno aj odpovedám, neprišiel žiaden audit, hej? Neprišiel jednoducho žiaden spôsob ako ideme selektovať tých ľudí, ktorí by mali odísť. Žiaden zmysluplný prístup. A čo mňa ešte viac zaujímalo, že aké sú tie opatrenia na to, aby po takejto zásadnej zmene si rezort dokázal aj naďalej plniť svoje záväzky, ktoré mu vyplývajú či z národnej legislatívy, alebo aj z medzinárodných záväzkov. Lebo, okej, zase dobrý manažér by urobil audit a potom by aj hovoril o tých opatreniach, že dobre, ideme dať týchto ľudí, teda musíme znížiť náklady aj v podobe prepúšťania ľudí, ale ja mám takýto plán a takéto opatrenia na to, aby môj rezort, ktorý je jeden z najhorších, čo sa týka infringementov a európskych žalôb s obrovskými investičnými dlhmi, aby si dokázal plniť svoje úlohy a plniť svoje povinnosti.
Lenže my sme nič také nepočuli z úst štátneho tajomníka ani z úst ministra Tarabu a mne z toho teda vyplýva len jediné, že oni na tieto svoje úlohy rezignovali. No ale predsa som sa tam teda pýtala toho štátneho tajomníka na túto otázku a on najprv teda povedal, že počet zamestnancov nemá nič spoločné so schopnosťou plniť si úlohy rezortu, že jednoducho úlohy sa budú plniť a bodka, čo teda bez toho plánu a bez tých opatrení jednoducho nefunguje takým spôsobom. Ale potom sa rozhovoril a to bol už celkom problém, pretože vlastne jediné, čo povedal, že dnes už to nie je to, čo to bývalo, že ľudia sú rozmaznaní, len skučia a to citujem: "Nikto nevie robiť veci nezištne, za dobrý pocit alebo za pochvalu."

To sú emócie, pán predsedajúci, viete, to sú emócie.
Pán Huliak, my sme si túto tému nevšimli len teraz. My tému vodovodu a kanalizácie riešime dlhodobo a vodaprevšetkých.sk je naša stránka, kde si môžete prečítať aj veľmi podrobnú históriu, stačí len gúglovať.
Ja len tak, že svoje boliestky s pánom Budajom si, prosím, riešte s pánom Budajom, ja si rovnako ako vy myslím, že bol katastrofálny minister. A v rámci tej iniciatívy voda pre všetkých s kolegyňou Hanuliakovou my sme docielili v predchádzajúcom období aspoň to, aby v envirofonde oprávnené náklady boli projektové dokumentácie.
Takže riešime to dlhodobo, venujeme sa tej téme, pán Hazucha, vám hovorím to isté, nezneužívame túto tému.
My sa jednoducho rozprávame s ľuďmi a počúvame, čo ich trápi, a zároveň chcem dodať, že sa asi nečudujem, že krajina je v takom stave, v akom sa nachádza, keď ju vedú ľudia, ktorí majú rovnako neambiciózny prístup k riešeniu problematike, ako vy vo svojej faktickej poznámke. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Michal, ďakujem za tvoje vystúpenie, bolo to jedno z najlepších, ktoré sme tu počuli v tejto rozprave, čiže naozaj, naozaj ďakujem. A veľmi dobre si uviedol, že v akom stave je, je Slovensko. Slovensko kvôli smeráckym vládam má obrovský investičný dlh. Nie je dobudovaná základná infraštruktúra, cesty, diaľnice, vodovody, kanalizácie, ale aj pozrite sa, v akom stave sú, v akom stave je majetok štátu, napríklad budovy, ktoré, ktoré vídavame vo svojich mestách a obciach a teraz riešia, samozrejme, chujoviny ako vždy, aby zakryli svoju vlastnú neschopnosť, svoje, svoje hádky alebo potom riešia iba svoje záujmy. A toto robia posledných, od roku 2006, vždy, keď boli pri moci.
A ten výsledok je, že tá základná infraštruktúra jednoducho nie je na Slovensku dobudovaná ani zďaleka, ani tie diaľnice. Keď si pozrieme, v akom stave sú Poliaci, Česi alebo Maďari, sú ďaleko, ďaleko pred nami v investíciách. A o tomto by sme sa mali baviť.
Lenže na druhej strane potom tu máme ministrov rôznych a poslancov koaličných, ktorí rozprávajú, že vlastne progresívci tu vládli vlastne aj minulý rok, aj predtým. Vlastne my už tu 20 rokov vládneme, aj teraz pomaly sa budú tváriť, že my tu vládneme, lebo náhodou nejaký úradník príde do PS-ka, tak už on tu vládol. To je že tupá lož, ktorá sa tu používa a je to, je to že hrozné. Ak si myslíte, že vám niekto uverí, no tak ste na omyle.

Ďakujem. Mišo správne si pomenoval viaceré problémy životného prostredia. Tuto máme nečakanú prekvapivú zhodu na tom, že investície v životnom prostredí do kanalizácií, vodovodov sú teda problém. Máme tam investičný dlh. Možno by sme si mohli lepšie rozobrať, prečo sa to deje. Tak taký jeden príklad, že tieto projekty sú vždycky nad rámec volebného obdobia. No a čo sa, čo sa stále deje a deje sa aj teraz, že teda prišli k moci a potrebujú si tieto projekty podchytiť. To znamená, vymieňajú si ľudí úplne, úplne na všetkých pozíciách v celej štátnej a verejnej správe. Tým pádom projekty, projekty stoja a čakajú, kým teda sa môžu pohnúť. A vy teda, chodíme po Slovensku, rozprávame sa s ľuďmi a tento, tento príbeh sa, sa až niekedy prekvapivo opakuje. Kým vy sa hádate, pán Huliak, pán Danko, so SMER-om, HLAS-om, tak to, čo nám hovoria starostovia a jednoducho lokálni, projektoví manažéri, že sa veci nehýbu. No a dôsledok toho je, že máme, že máme takúto investičnú sekeru, pretože nikdy nevieme dorobiť projekt tak, aby, aby slúžil aj občanom.
A správne si tiež pomenoval, že, a tuto by som spojil ten argument, pred chvíľou vystupovala Zora Jaurová, ktorá to vysvetľovala na príklade kultúry, tak to isté sa deje v životnom prostredí. Inštitúcie sú vykostené, ale rezort má extra peniaze, ktoré, ktoré si môže manažovať sám. Teda v tomto prípade minister Taraba alebo v prípade kultúry zastupujúci minister pán, pán Machala. Ďakujem.

8-2
A, samozrejme, ja rád dodám aj ďalšie čísla, aby ste mali príležitosť načítať situáciu a sprítomniť si, že kde sa nachádzame a akým závratným, v úvodzovkách, tempom sa počas bývalých vlád budovali vodovody a kanalizácie. Tak počet obyvateľov pripojených na verejné vodovody sa v porovnaní rokov 2006-2022 zvýšil o 4,87 %, čiže narástli sme z 85,4 % na 90,27 % za 17 rokov, to sa rovná priemerne 0,29 % nových rúr za rok. Závratná rýchlosť. Takouto raketovou rýchlosťou sa na Slovensku budovali vodovody počas prvých troch vlád SMERU-sociálnej demokracie, rozumej, v letopočte pred Ódorom. A chcem spomenúť na tomto mieste poslednú správu o kontrole vo vodárenských spoločnostiach, pretože tá bola do tejto ustanovizne doručená v auguste tohto roka a dodnes, takmer po polroku tá správa nebola ani len prerokovaná v gestorskom výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Takže takto urputne vám, drahá koalícia, záleží na kvalite nášho obyvateľstva a na zvyšovaní životnej úrovne.
Aby som to zrekapituloval, tak po troch vládach pseudosociálnych demokratov, ktorí mali najviac času k dispozícii, mali dispozícii tiež najviac finančných zdrojov, Slovensko ani na prahu roka 2025 nemá dobudovanú základnú infraštruktúru. Vláda nealokuje adekvátnu sumu na budovanie a už vôbec nie na obnovu zastaranej kritickej infraštruktúry a na tú obnovu dokonca nereflektuje ani legislatíva. A pri tomto všetkom pseudosociálni demokrati potrebujú vskutku neodkladne riešiť ÚŠP, RTVS, LGBTI, nepriateľské médiá, mimovládky a medzičasom, kolegovia, kolegyne, máte v rukách krajinu, ktorá sa vám rozpadá doslova a do písmena pomedzi prsty. Táto krajina nie je fatálne, je fatálne nepripravená na mnoho výziev, veď o tom rozprávajú aj moji kolegovia a moje kolegyne z Progresívneho Slovenska, no najmä nie je pripravená na dopady klimatickej krízy. Nie je pripravená ani mentálne, ani priemyselne, ani infraštruktúrne, ani ekonomicky a politicky pri tomto vašom kapitále, ktorý prinášate do hry, už vôbec ani nehovorím. Ani po skúsenosti s povodňovou aktivitou z tohto roka z leta, ani pri čoraz častejších extrémoch počasia, ktoré zásadne ovplyvňujú slovenské poľnohospodárstvo, v návrhu rozpočtu na rok 2025 nie sú vyčlenené žiadne výdavky na riadenie rizík a mimoriadnych udalostí, ktoré sú spôsobené so zmenou klímy, čo teda nielen podľa mňa, ale opäť aj podľa NKÚ je zásadný nedostatok vzhľadom na zvyšujúce sa riziko sucha či extrémnych teplotných výkyvov. Nie sme pripravení, nepripravujeme sa a keď nás niečo dostihne, tak potom budeme plakať. To je modus operandi a to je strašná hanba. Máme tu celú paletu výziev, ktoré so sebou nesie zmena klímy, o ktorej vám pravidelne hovorím nielen ja, ale aj moji kolegovia, máme tu dlhodobé problémy s kvalitou, resp. s nekvalitou vôd, ovzdušia, odpadového či nízkouhlíkového hospodárstva a aj tak pri tomto vedomí návrh rozpočtu ministerstva životného prostredia ani len negarantuje pokrytie obligatórnych výdavkov ministerstva. O tom vám viac povie o chvíľu kolegyňa Stohlová.
Za mňa len také malé počudovanie sa, že minister životného prostredia, ktorý sa teda prezentuje ako skúsený manažér, ako hrdina dňa, si nedokáže vydobyť budget na životne dôležité projekty, na ktorých stojí a padá budúcnosť tejto krajiny, jej obyvateľstva, verejné zdravie aj bezpečnosť. A zároveň, viete čo, ja sa ani v podstate nečudujem, pretože sledujúc výkon vicepremiéra Tarabu, tak on, samozrejme, zjavne nemá čas, pretože vyhodil z ministerstva asi každého, koho vyhodiť mohol, čím prakticky znefunkčnil svoj rezort. Dohadzuje na rezorte státisícové advokátske kšefty svojmu susedovi a kamošovi. Určite nezištne mimoriadnu pozornosť venuje Gabčíkovu, lebo veď tam toho potečie, nie? Medzičasom jeho výkaz plnenia míľnikov pre plán obnovy a odolnosti je jedno červené hanebné more a v téme vodovodov a kanalizácií sa teda očividne trápi, naráža do stien, pretože zákon o nich, do ktorého sme ho my z PS-ka vyslovene dotlačili, ten zákon, resp. jeho návrh musel stiahnuť z rokovania vlády, pretože keď ten návrh videli na ministerstve financií, tak sa prežehnali, o čom nám môže povedať aj pán minister Kamenický, teda keby počúval. A je to taký profík, ten Taraba, že si na pomoc zavolal odborníka par excellence Györgyho Gyimesiho, ktorý mu teda po novom má radiť s odkanalizovaním Žitného ostrova a ten prvé, čo povedal po tom, čo získal svoj nový lukratívny džob, tak povedal citujem: "Dozvedel som sa strašné správy, že juh levického okresu nemá vodovod." Wau, fakt? Macherina. A keby len juh levického okresu, György, keby len. Takže ja úprimne gratulujem k tejto heroickej akvizícii a popravde hneď som aj spokojnejší, keď viem, že vodovody a kanalizácie sú v takých dobrých, kvalitných, erudovaných rukách. To je naozaj brutálna macherina zavolať si na radenie a určiť ako poradcu človeka, ktorý s nástupom funkcie vlastne si začína len mapovať terén, pričom, a to zdôrazňujem, stav dobudovania či nedobudovania kritickej infraštruktúry je už dosť beztak zmapovaný dokumentmi, ktorých sú plné šuplíky na ministerstvách, aj na vláde. To netreba zisťovať, to si stačí len naštudovať predtým ako vôbec nejakú trafiku dostanete.
Čo dodať na záver. No, asi len toľko, že nič z toho, čo vy, drahá koalícia, drahá doslova a do písmena, považujete za pseudotému, v skutočnosti nie je pseudotéma. Pseudotéma sú vaše boľačky, ktoré si láskavo choďte riešiť na psychoterapiu, ktorú si, samozrejme, priplatíte, pretože tá štátna je štandardne nedostupná. Keď chcete zistiť, čo sú skutočné problémy Slovenskej republiky, tak sa, prosím, choďte láskavo pozrieť ďalej za svoje ego do regiónov a tým nemyslím, nechoďte domov na predĺžený víkend, ale choďte naozaj do regiónov a rozprávajte sa. Choďte medzi ľudí a pýtajte sa ich, pretože sa toho dozviete veľa, minimálne toľko, čo ja. Napríklad sa dozviete o rodine so štvorročnou dcérou, ktorá doma už nemôže byť sprchovaná a umývaná s vodou zo studne, pretože tá voda je taká toxická, že dievčatko má na väčšine svojho tela atopický ekzém. Dozviete sa o rodinách, ktoré majú beztak hlboko do peňaženky a aj tak musia platiť stovky eur za vývoz žumpy, lebo nemajú toľko šťastia a nie sú natoľko privilegovaní, že sa narodili a žijú v obci s dobudovanou kanalizáciou. Dozviete sa o starostke, ktorá či je piatok alebo je sviatok, musí chodiť do obecného kravína, aby prepínala vodojem, pretože jediným zdrojom vody pre jej obec je zdroj, z ktorého pôvodne mali vodu piť iba kravy. Dozviete sa o starostoch a o starostkách, ktorí roky rokúce a opakovane posielajú žiadosti s projektom vyslovene do súťaže, lebo to je súťaž. Súťaž o peniaze z environfondu. A musia tieto projekty v obmedzených kapacitách a s financiami, ktoré sú tiež obmedzené na spolufinancovanie, musia ich opakovanie meniť, pretože rovnako sa menia aj tie podmienky v environfonde a opäť zas a znova narážajú na skostnatelý, byrokratický, nepružný systém tohto štátu. A tento štát je pod vaším vedením taký arogantný, že o tom, či ste ako obec uspeli, alebo neuspeli so žiadosťou o financovanie, sa dozviete iba v tom prípade, ak ste naozaj úspešný, pretože envirofond vám nepriklepne peniaze a vy sa o tom nedozviete. To si musíte buď iba domyslieť, pretože ono je to strašne náročná úloha, dať vedieť starostovi alebo starostke, prepáčte, neuspeli ste, skúste nabudúce, mrzí nás to. Takýchto absurdít by ste sa dozvedeli veľa, keby ste sa pýtali aj iných starostov a starostiek, nielen tých, ktorí majú vašu stranícku knižku.
Takže, vážení kolegovia, vážené kolegyne, choďte medzi ľudí a naozaj sa ich pýtajte. Pýtajte sa ich, ako za posledný rok sa im závratne zvýšila kvalita ich života, kým vy si tu riešite svoje mindráky.
Ďakujem.

Dobrý ráno všetkým.
Kolegovia, kolegyne, vážený pán predsedajúci, pán minister, vopred sa chcem ospravedlniť za môj hlasový prejav, keďže dnešnú noc som prežil pod holým nebom v akte solidarity s ľuďmi bez domova na Slovensku. To sú tí, ktorí prepadávajú sitom pomoci tejto republiky a sú aj terčom policajnej brutality. A týmto chcem poďakovať všetkým mimovládnym organizáciám, ktoré suplujú rolu štátu a starajú sa o ľudí bez domova. Pri príležitosti rozpravy o zákone roka, ako ho nazývame, budem rozprávať o pseudotéme. Dobre počujete, Národná rada rokuje o budúcoročnom rozpočte a poslanec Sabo bude rečniť o pseudotéme. O pseudotéme podľa podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, pretože bol to pán Tibor Gašpar, ktorý nedávno v tomto pléne zahrnul, ako ich kolegyňa Luščíková už adresovala, nedobudované vodovody a kanalizácie medzi pseudotémy, ktorými ho Progresívne Slovensko vyrušovalo, keď tu strana SMER využívala ctený čas tejto snemovne dokonaním svojej straníckej vendety voči jednému z ich mnohých nepriateľov, v tomto konkrétnom prípade to bol prezident Andrej Kiska.
Ja chápem, že pre mnoho ľudí z tejto koalície je tou najdôležitejšou témou fúkanie si svojich vlastných boliestok a že táto koalícia potrebuje v prvom rade riešiť sama seba. A preto je úplne pochopiteľné, že v krajine, kde najskôr treba rozobrať a znefunkčniť inštitúcie a pomstiť sa všetkým za všetky, aj keď väčšinou domnelé a vykonštruované krivdy, tak je naozaj iba logické, že v takejto krajine a s takouto koalíciou je pseudotémou fakt, že vyše pol milióna ľudí naprieč touto republikou žije bez bezpečného prístupu k pitnej vode. Rozumej, v absolútnych číslach 528-tisíc ľudí na Slovensku, resp. obyvateľstvo žijúce v 447 obciach dnes vôbec nie je pripojených na verejný vodovod.
A politici, ktorí formujú aktuálnu vládnu koalíciu, síce do ústavy v jednej zo svojich predchádzajúcich formácií dostali ochranu vody, spravili si k tomu aj zopár tlačoviek a mediálnych výstupov, ale akosi pozabudli na to, že obyvatelia a obyvateľky vrátane ich voličov a voličiek, od západu na východ, od juhu a sever, sa ani koncom roka 2024 stále nevedia napiť vody z kohútika bez toho, aby riskovali svoje vlastné zdravie. Až doteraz sme tohto svedkami.
Ak doteraz, kolegovia a kolegyne, netušíte, ako konkrétne táto pseudotéma súvisí s návrhom štátneho rozpočtu, tak ja sa k tomu o chvíľu dostanem a pôjdem aj do detailov, ale ešte predtým chcem trošku rozvinúť tú situáciu, ktorú som spomínal, keď pán Gašpar kritický stav kritickej infraštruktúry na Slovensku zahrnul medzi pseudotémy, tak následne sa tu jeden z jeho kolegov zo SMER-u, pán poslanec ohradil a my sme sa ohradili naspäť a vtedy nás poslal do regiónov, aby sme išli niečo zistiť o skutočnom živote. A ja naozaj milujem, keď celoživotný poslanec Národnej rady zo svojho privilegovaného miesta v tejto snemovni nás poúča o skutočnom živote, pričom jediné, čo sa od neho očakáva, je, aby chodil včas sem stláčať gombíky, samozrejme, tie správne gombíky.
Tak, vážení kolegovia, vážené kolegyne z koalície, ja rozumiem, že v momente, kedy vy netušíte a neviete, ako máte systémovo riešiť problémy regiónov, tak je pre vás najjednoduchšie z nás spraviť falošne elitnú bratislavskú kaviareň, ale s tým naozaj neobstojíte. Pretože keď opomeniem, že mnoho z nás z Progresívneho Slovenska býva mimo hlavného mesta a ja som jedným z tých ľudí, keď opomeniem, že Progresívne Slovensko má regionálne kancelárie a keď opomeniem, že máme miestne bunky po celom Slovensku, tak naozaj iba za seba tu a teraz viem dodať, že dva týždne medzi koncom októbrovej a začiatkom novembrovej schôdze Národnej rady som prežil cestami po krajine a okrem iných som sa stretával aj so zástupcami samospráv. A každé jedno moje stretnutie s každým starostom či starostkou končí pri vodovodoch a pri kanalizáciách. Každé jedno jediné stretnutie.
Určite ste zaregistrovali, že Progresívne Slovensko začalo chodiť na výjazdové rokovania z nášho poslaneckého klubu. Začali sme minulý mesiac v Novohrade, pokračovali sme minulý týždeň na Spiši a áno, aj tam som sa so starostkami a s primátormi rozprával o vodovodoch a kanalizáciách a rozprával som sa aj s ľuďmi na ulici a nielen s ľuďmi, ktorí nás podporujú. A asi budete v totálnom šoku a prekvapím vás, keď vám poviem, že nikto z nich si nepochvaľoval, ako sa im závratne lepšie žije po zrušení RTVS, ÚŠP, lebo ľudí trápia iné veci. Ľudí netrápi to, či sú hlasné alebo tiché činely v národnej hymne, príp. ich absolútne nezaujíma, akú nálepku domnelú či adekvátnu chcete alebo nechcete dať tej, či onej mimovládke, to ľudí naozaj netrápi. Ľudí na Slovensku trápi to, že svoje rodiny vidia maximálne cez videohovor, pretože sa odsťahovali za lepším kvalitnejším životom do zahraničia.
Ľudí trápi to, že k špecialistovi sa nevedia objednať skôr ako o polroka a, žiaľ, v niektorých prípadoch sa ani nedočkajú. Ľudí trápi to, že nemajú vodu, keď im v lete vyschnú studne a keď v tých studniach tú vodu majú, tak vy by ste tú vodu nenaliali do pohára ani svojmu najväčšiemu nepriateľovi, to mi verte. Ľudia v tejto krajine sa rozhodujú, či večer spláchnu toaletu, alebo sa osprchujú a vy tu halucinujete o olympijskom štadióne za 20 miliónov. Odpadávate tu z toho, že o vás hovoríme, že ste babráci, keď novelizujete novelu už novelizovanej novely.
Plačete, kde kto čo o vás kedy napísal alebo povedal. Otravujete s tým, kto ako tancuje a kde kto akú vlajku vyvesil. A úplne mi popravde odpálilo dekel, keď som sa dozvedel, že kvôli transparentu na verejnom zhromaždení v demokratickej krajine chcete zvolávať mimoriadnu schôdzu. Toto sú podľa vás najväčšie problémy tejto krajiny, gratulujem vám.
Ešte raz a pomaly, pol milióna ľudí na Slovensku žije v obciach bez dobudovaného verejného vodovodu. Jeden a pol milióna ľudí žije v obciach, kde nie je dobudovaná kanalizácia a vypúšťajú splašky do polí alebo do potokov, aby sa im tá voda, tie ich splašky potom vrátili v nekvalitnej vode v studniach. No a teraz keď sme si dali taký krátky úvod do spomínanej pseudotémy podľa pána Gašpara, tak si dajme aj test návrhom rozpočtu Slovenskej republiky na budúci rok, Slovenskej republiky, ktorú už štrnástym rokom vedie údajný sociálny demokrat. No realita je taká, že budúcoročný rozpočet nereflektuje ani len na potrebu vyššieho odkanalizovania Slovenska, nereflektuje ani na potrebu pripojenia nášho obyvateľstva na verejný vodovod, a to sa ešte stále bavíme iba o dobudovávaní toho, čo sme už dobudované dávno mali mať. Rozpočet, žiaľ, nereflektuje ani na intenzívnu potrebu obnovy našej prestarnutej infraštruktúry, ktorá je už napríklad v niektorých momentoch aj desaťročia po svojej životnosti. A to možno sociálni demokrati ani len netušia, že v akom katastrofálnom stave kritická infraštruktúra na Slovensku je, pričom len tak na ilustráciu, veľká časť tých potrubí, ktoré sú dnes v nevyhovujúcom stave, boli v nevyhovujúcom stave už počas predchádzajúcich dvanástich rokov vládnutia samozvaných sociálnych demokratov. A ja preto iba na záznam chcem dodať, že toto je situácia, o ktorej viete a viete o nej vďaka upozorneniam odborníkov, Najvyššieho kontrolného úradu a chcem tiež iba pre záznam dodať, že tých predošlých dvanásť rokov vlád pseudosociálnych demokratov sa datuje pred obdobie piatich mesiacov úradníckej vlády, ktorej zhodou okolností tí istí pseudosociálni demokrati odmietli vysloviť dôveru. A teraz tu pri každej jednej možnej príležitosti ukazujú prstom, že tá úradnícka vláda buď len kúrila a svietila, alebo, samozrejme, že môže za všetky problémy tejto republiky. Buď, alebo, nič medzi tým.
Spomínal som Najvyšší kontrolný úrad, včera tu bol aj pán Andrassy, on vám to veľmi rád porozpráva, keď sa ho spýtate a dáte mu priestor rozprávať o vodovodoch a kanalizáciách, tak vďaka NKÚ máme dáta, kolegovia, kolegyne, a preto vieme, že celkový investičný dlh vo vodovodoch a kanalizáciách je na úrovni 10 mld. eur.
Slovom, desať miliárd eur. No a naproti tomu, celkové výdavky smerujúce do vodného hospodárstva v roku 2025 predstavujú sumu 348 mil. eur. a sú tvorené najmä zo zdrojov Európskej únie a spolufinancovania, ktoré slúžia na projekty budovania a rekonštrukcie infraštruktúry, pričom nejde výhradne iba o vodovody a kanalizácie, ale ide aj o preventívne opatrenia pred povodňami a o dobudovanie prevádzky systému včasného varovania.
Čiže ten balík sa ešte pri tomto všetkom aj zužuje.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, rozpočet je vo väčšine vyspelých krajín považovaný za zákon roka a to najmä preto, že determinuje budúcnosť rozvoja celej spoločnosti na najbližší rok. V ňom má vláda predstaviť svoju víziu, svoje priority a de facto kroky, ktorými chce modernizovať jednotlivé časti nášho štátu.
Dovoľte mi ako človeku, ktorý roky pôsobil v komunálnej politike a v Progresívnom Slovensku sa venujem téme samospráv, zamerať sa na túto oblasť. V prvom rade musím konštatovať, že samosprávy sa v období vášho prvého roka dostali do asi historicky najväčšej krízy, ktorú kedy zažili. Zdedený daňový bonus im od začiatku roka spôsoboval existenčné problémy, ktoré ste nemali odvahu dôstojne vyriešiť včas tak, aby neboli dotknuté ich rozvojové aktivity, ba dokonca boli ohrozené aj ich základné prevádzkové služby. Výsledkom bolo, že už v lete hlásili mnohé samosprávy vypínanie nočného osvetlenia či zvyšovanie lokálnych poplatkov. Celé vaše ignorantstvo umocňoval fakt, že pán minister financií sa s nimi odmietal stretnúť a mnohí starostovia a starostky museli zúfalo veriť v to, že aspoň na výjazdovom rokovaní sa im ujde almužna, za ktorú opravia chodníky na cintorínoch či nakúpia riad do materskej škôlky. Ani v takejto citlivej dobe sa vláda neštítila pomáhať primárne svojim kamarátom a držiteľom straníckeho trička. Dofinancovanie, o ktoré samosprávy žiadali, ste úmyselne a cynicky odkladali do konca leta, pretože v tom období samosprávy zaznamenávali najvyššie príjmy, takže vaša pomoc mohla byť o to menšia.
Dnes, keď samosprávy volajú po ďalšom dofinancovaní, tak ich minister financií posiela preč s argumentom, že na konci roka už nie sú peniaze. A na začiatku budúceho roka ich teda už, pán minister, nájdete? Máte ich pripravené v rozpočte? Koľko peňazí uvoľníte pre obce a mestá za to, že ste nenašli politickú odvahu na dôkladné riešenie daňového bonusu? Koľko im doplatíte za stratu na konci tohto roka?
Môžeme sa nazdávať s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, že presne rovnaká situácia s nedostatkom financií nastane aj v budúcom roku. Uvedomujú si to všetci primátori, primátorky aj starostovia a starostky našich obcí a miest, pretože práve v týchto dňoch predkladajú zastupiteľstvám svoje návrhy na rozpočty. A úprimne, asi mnohí práve zisťujú, že to najhoršie ich ešte len čaká. Začnime postupne.
Táto koalícia najprv zmenila spôsob financovania materských škôl. Tu sa môžeme hodiny baviť o tom, či je to dobré, alebo nie, či tam mali byť zahrnuté aj školské kluby, alebo nie. To teraz nie je podstatné. Podstatné je, že obce a mestá s istotou netušia, aké peniaze za materské školy im reálne prídu do rozpočtu v budúcom roku. Všetci sa môžu spoliehať výlučne na kalkulačky rôznych organizácií, čo však nebude nikdy postačujúce. Ministerstvo financií by malo byť pripravené pri takejto veľkej zmene disponovať v budúcom roku s balíkom peňazí, ktorý by slúžil ako záchranný čln pre obce, ktoré sa dostanú v dôsledku odlišností pri tvorbe rozpočtov do krízovej situácie. Nič také v rozpočte však nevidím.
Čo je však dnes výsledkom vášho vládnutia? Konsolidácia, ktorú ste dali celú na plecia ľudí, podnikateľov a samospráv, kde žiadnym spôsobom nešetríte na sebe. A povedzme si to teda konkrétne, čo všetko sa dotkne našich samospráv v budúcom roku.
Obce, mestá a kraje sú vo finančnej kríze od začiatku roku 2024, mnohé z nich avizovali odkladanie splatnosti faktúr, prepúšťanie a vypnutie nočného osvetlenia. Výpadky príjmov, ktoré im spôsobil Matovičov balíček, Ficova vláda síce dofinancovala, no len čiastočne. Celkové výpadky z podielovej dane činili k septembru 88 mil., no vláda Roberta Fica poskytla samosprávam len 70 mil. Príjmovo tak nie sú ani na úrovni roku 2023. Progresívne Slovensko navrhovalo v septembri dofinancovať 120 mil., čo by zohľadňovalo vtedajšie požiadavky samospráv a pomohlo preklenúť nejasnú situáciu aj na začiatku roku 2025.
Okrem vyšších daní, ktoré prináša Ficova drahota, stúpnu ľuďom aj lokálne dane a poplatky. Vláda berie krajom 0,5 % príjmu z podielovej dane a 1 % obciam a mestám. Samosprávy prídu o desiatky miliónov eur, ktoré sa prejavia vo zvýšení daní z nehnuteľností, daní za psa, poplatkov za odpady či za hrobové miesta. Okrem toho sa samospráv dotkne aj vyššia DPH či transakčná daň.
Vláda ďalej berie peniaze rodičom, ale aj mestám a obciam. Matovičov balíček poskytol peniaze rodičom na úkor príjmu obcí, miest a krajov. Ficova vláda teraz balíček okresala, ale druhou rukou znížila samosprávam príjmy z podielovej dane. Celkovo tak samosprávy dostanú o vyše 60 mil. menej, ako sa ušetrí na tzv. rodinnom balíčku.
Ďalej nie je jasné, či a ako dofinancuje samosprávy v roku 2025. Konkrétne prísľuby, ktoré dal Robert Fico ZMOS-u, sa týkajú výlučne roku 2024. Pre rok 2025 ide zatiaľ len o všeobecné frázy. Aj táto neistota spôsobí zhoršenie kvality verejných služieb, ohrozenie investičných projektov či zatváranie športovísk. Jednorazová odmena 800 eur pre zamestnancov verejnej správy ohrozí finančnú stabilitu samospráv. Ak sa vláda dohodla s odbormi na odmene 800 eur pre zamestnancov verejnej správy, čo je vyčíslené na nejakých 87 mil., mala by ju zo svojho rozpočtu financovať, inak hrozí kolaps poskytovania verejných služieb v obciach a mestách.
Rodičovský dôchodok spôsobí ďalšie výpadky samosprávam. Ten sa bude financovať ako asignácia 4 % dane z príjmu detí dôchodcov. Daň z príjmu je však hlavným zdrojom príjmu obcí, miest a krajov. ZMOS odhaduje náklady na úrovni 100 mil. ročne.
Konsolidácia už, samozrejme, prináša aj prvé obete. Trenčiansky kraj predáva tri nemocnice. V materiáli, ktorý predstavil pán Baška, ktorý je teda poslancom aj županom za SMER, zastupiteľstvu, sa uvádza, že dôvodom na predaj verejných nemocníc sú aj konsolidačné opatrenia znemožňujúce ich rozvoj. Ten istý pán Baška však za ne v parlamente hlasoval.
A toto je len časť dopadov, ktoré majú vaše opatrenia. Neprinášate opäť žiadne systémové riešenia. Premiér Fico aj dofinancovanie samospráv podmienil tým, aby prišiel ZMOS s návrhom komunálnej reformy.
Prepáčte, ale po trinástich rokoch vládnutia nemá skutočne SMER ani len základnú predstavu o tom, ako treba zmeniť fungovanie našich samospráv tak, že dokážeme zvýšiť kvalitu života ľudí na Slovensku cez efektívne a hospodárne financovanie? Žiadne skúsenosti za tie tie roky? Nič, idete úkolovať stavovskú organizáciu, veď za 20 rokov tu už bolo napísané a povedané skutočne všetko. Všetci vieme, čo a ako treba urobiť, len vy sa tvárite, že nie. Ja však jediný problém vidím v tom, že vy to nemáte odvahu vysloviť, pretože vy sa bojíte skutočných výziev aj reforiem. Tých výziev, ktoré musíme urobiť, ak sa chceme na Slovensku posunúť ďalej.
Preštudovala som si stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu rozpočtu a oceňujem, že apeluje na tému, na ktorú s kolegom Michalom Sabom upozorňujeme a aktívne sa jej venujeme posledné roky v rámci iniciatívy Voda pre všetkých. Rovnakou vizitkou vašich vlád je teda dnes aj stav kritickej infraštruktúry na Slovensku. V roku 2024 sme to dopracovali do bodu, kedy nemá pol milióna ľudí prístup k pitnej vode z verejného vodovodu a jeden a pol milióna nemá pripojenie na kanalizáciu a investičný dlh sa nám vyšplhal na závratných 10 mld. eur. Nehovoriac, že štát absolútne zlyhal a stále zlyháva v kontrole vodárenských spoločností, ale aj v systémovej pomoci, aby vodárenské spoločnosti dokázali zabezpečiť potrebnú obnovu aj rozvoj. Sme najhorší z V4. Ak budeme držať aktuálne tempo, bude Slovensko odkanalizované až v roku 2060. Pre porovnanie si predstavte, že Elon Musk v tom čase plánuje kolonizovať Mars. U nás vtedy prestanú ľudia ťahať vodu zo studní a púšťať splašky do potokov.
Tento alarmujúci stav kritickej infraštruktúry môže mať v budúcnosti pre Slovensko obrovské finančné dopady. Citujem zo správy NKÚ: "Napriek záväzkom smernice Európskej komisie o čistení komunálnych odpadových vôd, ktorá vyžadovala pripojenie aglomerácií nad dvetisíc ekvivalentných obyvateľov do roku 2015, v roku 2022 dosiahlo hranicu pripojenia 98 % ekvivalentných obyvateľov iba 53 z celkových 356 aglomerácií v Slovenskej republike. Tento stav ohrozuje, tento stav ohrozuje Slovensko sankciami v desiatkach miliónov eur, ktoré môžu byť uvalené medzi rokmi 2030 až 2035. Za toto nemôžu tri roky Matoviča s Hegerom ani dva roky Radičovej. Toto je vizitka vášho spravovania štátu!
V rozpočte na rok 2025 sú celkové výdavky smerujúce do vodného hospodárstva len vo výške 348 mil. eur, ktoré sú určené na projekty budovania a rekonštrukcie infraštruktúry. Tempo starnutia výrazne prevažuje tempo obnovy infraštruktúry. Podľa strategického plánu rozvoja verejných vodovodov a kanalizácií na roky 2021 až 2027 sa má vynaložiť na obnovu a rozvoj tejto infraštruktúry približne 5,7 mld. eur. Toto je napísané v pláne pre budovanie vodovodov a kanalizácií a po troch rokoch sme z týchto prostriedkov približne na úrovni 3 %, čo je teda naozaj alarmujúce.
Čo však vidíme miesto poctivej práce, ktorú si táto téma zaslúži? Minister životného prostredia pán Taraba od nástupu na rezort rozpráva, že kritická infraštruktúra je jeho priorita. Keď sme sa ho však na hodine otázok pýtali na správu NKÚ, ktorá píše o zlom stave vo vodárenských spoločnostiach, o riziku skrytej privatizácie vody na východe Slovenska, dozvedeli sme sa, že nevieme čítať a Najvyšší kontrolný úrad preháňa. Po vyše mesiaci nášho tlaku zrazu minister otočil, stretol sa so zástupcami NKÚ a začal iniciovať, aby vlastníkom akcií vo vodárenských spoločnostiach neboli len obce a mestá, ale v núdzovom prípade aj štát. Aby štát mal pod kontrolou nielen to, ako infraštruktúra funguje, ale aj to, ako sú vo vodárenstve využívané štátne, ale aj európske zdroje.
Dnes okrem Najvyššieho kontrolného úradu vypovedajú o zlom stave kritickej infraštruktúry, resp. jej potrebe budovania aj samotné samosprávy. V lete sme navštívili desiatky obcí na celom Slovensku, napr. v obci Tuhár čakali obyvatelia na vodovod 15 rokov od začiatku budovania. V obci Poproč chodili v lete kvôli poruche na starom vodovode tri týždne po vodu do krčahov. Napríklad v Geči, čo je obec 15 km od centra Košíc, žijú ľudia v modernej zástavbe bez vodovodu a kanalizácie. Takmer vo všetkých obciach sme počúvali o skostnatelosti štátu, o komplikovanom nastavovaní výziev, o zložitej situácii s projektovou dokumentáciou.
Často počúvame o problémoch s prevodom pozemkov. Budovanie vodovodov a kanalizácií musí mať však jasnú koncepciu, ktorá bude vychádzať z reálnej situácie našich samospráv, zmapovaná zodpovedným orgánom. Musí byť nastavené jasné financovanie s plánom budovania. Na túto situáciu samotný rozpočet absolútne nereflektuje.
Na záver a trikrát podčiarknuté, odkedy ste sa ujali moci, míňali ste vždy neadresne, sebe ste peniaze pridali a dlhy, ktoré robíte, ste preniesli na plecia bežných ľudí, podnikateľov a samospráv. Za vašich predchádzajúcich vlád ste nedokázali nikdy prísť s reformami, ktoré by Slovensku pomohli a posunuli ho na priečkach úspešnosti. Dnes vidíme nemocnice, kde si ľudia musia nosiť vlastný toaletný papier a na okná sa skladať cez zbierky na internete. Školy, kde neučíme deti kriticky myslieť a nepripravujeme ich na výzvy 21. storočia. A v neposlednom rade teda obce, kde ľudia chodia s krčahom po vodu a splašky nám končia v našich poliach a riekach. Slovensko, žiaľ, vždy bolo pre vás len výťahom k moci a k peniazom. Ak by to tak nebolo, tak dnes nie je realitou, že na Slovensku, opakujem, žije stále pol milióna ľudí bez prístupu k pitnej vode z verejného vodovodu a jeden a pol milióna bez pripojenia na kanalizáciu a skoro milión ľudí dnes je na hranici chudoby. Robili ste vždy len nutné veci, ktoré sa už nedali odkladať. Nikdy ste neboli vizionári, ktorí vidia Slovensko ako modernú, úspešnú a prosperujúcu krajinu. Tak pristupujete k vládnutiu aj k hospodáreniu. A tak dnes vyzerá naša krajina aj náš rozpočet.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, v mojom príspevku chcem povedať zopár slov k predkladanému zákonu roka. Zameriam sa pri tom na výdavky týkajúce sa športu. To, čo v tomto roku doteraz, to, čo sa v tomto roku doteraz udialo, nám jednoznačne ukázalo, kto je víťazom konsolidácie, teda ozdravovania stavu verejných financií. Je ním jednoznačne predseda Danko a sektor športu, pre ktorý vytrucoval špeciálne postavenie. Najskôr presvedčil koaličných kolegov, že je nevyhnutné mať ministerstvo športu aj napriek výdavkom, ktoré to prináša. Všetci vedeli, že nás čaká veľmi náročné obdobie, ale akceptovali to. Následne ich Danko presvedčil, že na financovaní športu sa šetriť nebude, lebo treba aj lietať špeciálom na hokej a futbal.
Na rok 2024 schválili v programe 0.26 program rozvoja športu približne 99 mil. eur. Od začiatku sa predseda Danko nechal počuť, že financií bude podstatne viac. Podľa informácií zverejnených ministerstvom cestovného ruchu a športu sa táto suma počas roka 2024 vyšplhala na viac ako 172 mil. eur, to je 73 mil. eur navyše.
Dnes tu máme predložený rozpočet, v ktorom sa na rok 2025 uvádza suma vyše 157 mil. eur. Predpokladám, že ani táto suma v roku 2025 nebude konečná a predseda Danko bude robiť všetko pre to, aby rozpočet na šport pri 157 mil. neskončil. Vláda má za úlohu nastaviť výdavky štátu čo najzodpovednejšie a s maximálnym ohľadom na potrebu ozdraviť verejné financie. Keď sa pozrieme na kapitolu športu, tak túto úlohu zatiaľ nezvláda.
Som, samozrejme, rada, že je tu záujem nasmerovať do športu viac zdrojov. Zároveň otvorene vyslovím nepopulárny názor, že sa to nemá robiť za každú cenu. V dnešnej zložitej dobe tu sledujeme skokové navýšenie prostriedkov do športu. Také navýšenie by v čase konsolidácie bolo obhájiteľné naozaj len v hospodársky najvýznamnejších odvetviach. Peniaze vláda do športu leje bez jasného plánu, bez jasnej postupnosti, nárazovo a nesystémovo. Dovolím si povedať, že samotný systém manažmentu športu nedokáže túto prílivovú vlnu ani efektívne spracovať. A to práve preto, že je zastrešený úplne novým ústredným orgánom štátnej správy, ktorý sa väčšinu tohto roka zaoberal najmä sám sebou a nastavovaním interných procesov.
Príkladom nepripravenosti na prílev financií je napríklad aj Fond na podporu športu. V spomenutej sume pre program 026 je aj navýšenie príspevku do Fondu na podporu športu s minimálne 20 mil. eur na 60 mil. eur. Žiadne postupné navyšovanie, jednoducho nárast o 200 %. Nie je to nič nové, už tento rok štát do fondu prispel sumou približne 70 mil. namiesto 20 mil. Skôr než stihol fond adekvátne navýšiť kapacity a prispôsobiť procesy, rozdeľuje so svojimi obmedzenými kapacitami o desiatky miliónov viac a musí spracúvavať aj oveľa viac žiadostí.
K tomuto zanedbaniu praktickej stránky sa pridávajú aj novinky z novely zákona, o ktorej sme rokovali tento utorok. Ako máme dôverovať, že sa tento nafúknutý rozpočet minie s maximálnym ohľadom na férovosť a efektívnosť, keď vidíme, ako sa znižuje transparentnosť alebo výrazne navyšujú odmeny nominantom v správnej rade na 27-tisíc eur ročne? K tomu posilnenie postavenia dvoch najbohatších športov, hokeja a futbalu, ktorým štát chce garantovať istý podiel z koláča na infraštruktúrne projekty, podobne ako to platí v zákone o športe. Viac peňazí, menej kontroly s odôvodnením, že zákon znižuje byrokraciu a povinnosti športových organizácií. Menej transparentnosti, viac svojvôle pri prerozdeľovaní prostriedkov a k tomu nejaké malé domov v podobe extra percent z koláča na šport pre Slovenský olympijský a športový výbor na úkor športovcov z top tímu. Jednoducho neverím, že sa pri takomto nastavení a uvažovaní časť týchto nových desiatok a desiatok miliónov jednoducho nepreje a neminie na nesystémové a neefektívne účely.
V očiach niektorých opäť zrejme nepopulárny názor, no oveľa lepšie si viem predstaviť, že by sa rozpočet športu navyšoval postupne, zatiaľ čo by sa budoval efektívny a čo najférovejší systém, prispôsobovali sa procesy, kapacity a kontrolné mechanizmy. Prinieslo by to stále viac peňazí športu, ale postupne a nemuseli by sme tak drasticky konsolidovať. To vás ani nenapadlo. Všetko vo veľkom, čo najrýchlejšie, aby boli super tlačovky, prikŕmení funkcionári, lístky do VIP-ky a miestenky do vládneho špeciálu.
To, že koalícia nemá v športe pravidlá, mieru a zdravý rozum, vidíme v chuti podporovať megalomanské projekty. Práve tieto predseda Danko s nadšením prezentuje aj Slovensku, akoby na ničom inom nezáležalo. Aj pre tento aspekt nemôžeme brať vami rozpočtované sumy za smerodajné. Len nedávno predseda Danko ohlásil zámer, vzápätí nato vláda schválila nesystémových 20 mil. eur na výstavbu olympijskej arény v Šamoríne. V súkromnom areáli, ktorého ročné straty presahujú 10 mil. eur. Predseda Danko o tom sebavedomo hovorí ako o návratnej investícii. Bez analýz, bez dát, bez odborníkov. Z čoho predseda v tomto svojom úsudku vychádzal, nevedno. To, že ide o návratnú investíciu, je skôr nepravdepodobné. Som zvedavá, kedy uvidíme posudok od Útvaru hodnoty za peniaze, s ktorým sa počíta v ideovom zámere schválenom vládou. Veľmi rada by som si o výhodnosti, udržateľnosti a návratnosti investície prečítala v správe ÚHP. Keď už lejete do športu viac peňazí, tak nimi sprístupnite šport mládeži a širokej verejnosti. V tejto aréne si žiadne dieťa nezašportuje.
V roku, kedy sa hovorí o zvyšovaní daní, o zavedení transakčnej dane a o ďalších nepopulárnych opatreniach, prichádza predseda SNS s ďalšou peckou. S kolegami z Maďarska vraj konzultuje možnosť podieľať sa na kandidatúre na letné olympijské hry v horizonte 2036 – 2040. Neviem, či si predseda Danko uvedomuje, o akých nákladoch sa tu bavíme, ak ide o olympijské hry. Predseda Danko, prestaňte už konečne blúzniť, že na toto máme. Organizovanie olympijských hier je pre krajinu ako Slovensko len snom, podujatie takýchto obrovských rozmerov a významu je mimo našu ligu. Míňanie verejných zdrojov na takéto podujatia nie je v záujme Slovenskej republiky a jej občanov. Ako sa máme baviť o číslach v rozpočte, keď tu na nás dokážete vybaliť takéto nezmysly?
Rovnako nedávno sme mohli počuť o ďalšej ambícii. Náš najpopulárnejší šport – hokej sa chce uchádzať o organizovanie majstrovstiev sveta v hokeji. Na prvé počutie je to v poriadku, veď majstrovstvá sveta sme úspešne usporiadali v minulosti. Problémom ale je, že IIHF, Medzinárodná hokejová federácia, sprísňuje požiadavky na usporiadateľské krajiny a s našou infraštruktúrou nie sme vôbec konkurencieschopní. Ak chceme organizovať majstrovstvá sveta, budeme musieť postaviť väčší štadión. Pevne verím, že na nás v konsolidačných rokoch nehodíte túto ďalšiu atómovku v podobe ďalšieho megalomantského štadiónu za odhadom štvrť miliardy eur. Nechajte majstrovstvá iným, my máme teraz iné starosti.
Buďte, prosím, zodpovední voči občanom aj voči rozpočtu, ktorý tu schvaľujete. Ak chcete rozpočet navyšovať, robte to hlavne vo verejnom záujme, nie v záujme úzkeho okruhu funkcionárov a podnikateľov. Podporte šport v lokálnych komunitách, zlepšite podmienky pre športujúcu mládež. Desaťtisíce detí a mladých ľudí stále nemajú prístup k ihriskám, trénerom alebo športovým krúžkom. Športové kluby, ktoré predstavujú podhubie pre šport, prežívajú často len vďaka entuziazmu dobrovoľníkov a rodičov. V nich nájdeme a vychováme budúcich reprezentantov a podporíme aktívny životný štýl a zdravie populácie, nie v novej olympijskej aréne a na obrovskom zimnom štadióne, ale v komunitách je nevyužitý potenciál. Desiatka nových telocviční je viac ako pomoc Orbánovej olympiáde.
Nebola by som taká prísna, keby sa dnes nečerpalo z finančných rezerv, keby sa nenachádzala, keby sa nehádzala konsolidácia na plecia bežných ľudí, keby sa skutočná rozpočtová zodpovednosť znovu neposúvala niekam na neurčito, keby sme nemali kolabujúce zdravotníctvo či nedofinancované školstvo. V tejto situácii však vládne plány v športe neviem prijať pozitívne. Pokiaľ sa suma pre šport v rámci predloženého štátneho rozpočtu prijme v navrhovanej štedrej výške, budeme, samozrejme, pozorne sledovať efektívnosť ich použitia a napĺňanie verejného záujmu. Svoje postavenie víťazov konsolidácie si rezort športu musí pred voličmi riadne obhájiť, a to najmä lepšími výsledkami a vyššou transparentnosťou.
Svoje vystúpenie ukončím jednou definíciou. Chlieb a hry je latinské príslovie, ktoré charakterizovalo prístup cisárov v neskorom úpadkovom období Rímskej ríše, kedy bola za jedlo a hry získavaná priazeň prostého ľudu. Táto priazeň potom bola využitá na vlastné ciele cisárov. Vy v tomto úpadku ponúkate ľuďom hry namiesto chleba.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ku kvalite štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2025 a k výhľadu na ďalšie dva roky sa určite kompetentnejšie vyjadrili moji kolegovia, ktorí v tejto oblasti disponujú dlhoročne získanou expertízou. Určite bude lepšie, ak sa vo svojom príspevku zamieram na tie časti rozpočtu, ktoré majú saturovať vzdelávanie, vedu a výskum.
V súvislosti s nedávnym úmrtím profesora Traubnera reprízovali jeho medailón v Slovenskom rozhlase a medzi iným pán profesor povedal, že vyspelá spoločnosť je taká, ktorá je tvorená zdravými, vzdelanými a kultúrou formovanými ľuďmi. V kontexte čias, ktoré žijeme v tomto priestore, a v čase, kde je zdravotníctvo, vzdelávanie a kultúra v stave klinickej smrti, sa zdá, že sa k týmto spoločnostiam nepripojíme. A aj v tomto prípade som prenechala komentár z prirodzených dôvodov k téme zdravotníctvo pánovi Dvořákovi a k téme kultúry sa vyjadrí zrejme pani Jaurová.
A teraz teda k tomu vzdelávaniu. Začnem svojím hlbokým zážitkom z rokovania, z minulotýždňového rokovania výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Zámerne uvádzam celý názov, lebo pôvodne som bola veľmi pohoršená tým, čo všetko možno prilepiť k téme vzdelávania a vedy a čo v podstate vyjadruje aj postoj tejto koalície k významu vzdelávania. Ja pre seba nazývam náš výbor Ein Kessel Buntes a možno si niektorý pamätajú, že to bol kabaretný program nemeckej televízie z čias socializmu. Ale v tomto prípade, v prípade toho minulotýždňového zasadnutia tohto pestrého kotlíka, to bolo pre mňa veľmi užitočné. Okrem iného teda po prvýkrát sa do programu rokovania dostal návrh rozpočet, okrem teda návrhu rozpočtu ministerstva školstva, veľkého rozpočtu, dostal sa aj rozpočet ministerstva cestovného ruchu a športu a, samozrejme, teda aj Slovenskej akadémie vied.
Čo teda užitočné priniesol tento pestrý kotlík? Ukázalo sa, že minister Drucker si je vedomý, že sa v otázke valorizácie platov pedagogických a odborných zamestnancov neplní programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa teda vláda zaviazala ku každoročnej valorizácii, a mieni hľadať rezervy vo vlastnom rezorte. A k tomu neskôr, lebo mne absolútne nie je zrejmé, kde nájde v rezorte cirka, necelých teda 400 miliónov eur. To naozaj neviem.
V ďalšom kole s ťažkosťami predstavil rozpočet štátny tajomník ministerstva cestovného ruchu a športu pán Krišanda. Veľmi nedôveryhodne vysvetľoval vyčíslené náklady na mzdy, kde priemer na zamestnanca sa pohyboval na úrovni 2 500 eur. Jeho tímu sa nepodarilo vysvetliť ani náklady na obstaranie informačných technológií v časti systémy vnútornej správy vo výške 825-tisíc, čo sú rádovo vyššie náklady v porovnaní s inými ministerstvami.
Jeho vysvetlenie, že ide o vstupné náklady novovznikajúceho ministerstva, sa ukázali ako úplne, úplne nepravdivé, pretože je zjavné, že v rozpočte na roky ´26 a ´27 sa ráta s tou istou sumou. A pre porovnanie ministerstvo školstva v tejto položke má 400-tisíc eur. Ministerstvo školstva s rozsiahlym rezortom 400-tisíc eur, ministerstvo športu a cestovného ruchu, respektíve naopak, 825-tisíc eur.
A potom nasledoval reprezentant akadémie vied, ktorý okrem iného uviedol, že sa zvyšuje administratívna záťaž jeho ľudí, počet ktorých sa v dôsledku konsolidácie znížil a ktorí zabezpečujú činnosti s administrovaním výkonnostných zmlúv. Výkonnostné zmluvy je veľmi dôležitý prvok moderného financovania tejto inštitúcie. Ich mzda je na úrovni 1 600 eur.
A nezaangažovaný divák by tieto tri jednoaktovky, ktoré sa odohrali na výbore, mohol vnímať ako nejaký gogoľovský smiech cez slzy a to preto, lebo jeden vie, že má málo, a ide hľadať. Iný má veľa a nevie prečo. A tretí má málo, ale ten už rezignovane ani nič nepýta. Čiže takto to tam vyzeralo. V tomto pestrom kotli kedysi tematicky čistého výboru pre vzdelávanie mládež a šport sa teda rokovalo o rozpočtoch a víťazom bolo ministerstvo cestovného ruchu a športu, bez ktorého by sme sa v ťažkých časoch určite zaobišli. A porazenými ostali vzdelávanie a veda, na ktorých stojí budúcnosť tejto krajiny.
A darmo štátny tajomník ministerstva financií tvrdil, že tým víťazom je ministerstvo školstva. Pokúsim sa dokázať analýzou výdavkov regionálneho školstva, regionálneho školstva, že sa pán štátny tajomník mýlil. Výber toho segmentu z celkového rozpočtu ministerstva školstva súvisí s tým, že výdavky na regionálne školstvo tvoria až 65 % celkového rozpočtu ministerstva.
A teraz čo je pravda? Pravdou je to, že budúcoročné výdavky sú rozpočtované v regionálnom školstve na úrovni 3 mld. 866 mil., čo je 832 mil. eur viac ako v roku 2024. To je 21,5 %, to vyzerá ako ohromné veľké číslo. Ale v skutočnosti však takmer 560 mil. je presun financií zo samospráv v dôsledku zmeny financovania materských škôl. Aby som bola korektná, ministerstvo k tejto sume nad rámec delimitácie z vlastného rozpočtu pridáva cirka 53 mil.
Ďalších 40 mil. je určených na krytie výdavkov spojených s novelou zákona o odborných a pedagogických zamestnancoch. Ide o zvýšenie, ktoré súvisí s kompenzačným príspevkom pre niektoré kategórie zamestnancov. Ale k tejto téme sa tiež ešte neskôr vrátim.
Ďalších 20 mil. súvisí s krytím výdavkov na zvýšené zdravotné odvody pre zamestnávateľov regionálneho, v školstve. Viete, že z 10 % stúpli na 11 % a teda ministerstvo to dofinancováva.
Viac ako 6 mil. bolo pridaných v súvislosti s vyšším počtom žiakov než v uplynulom období, ide teda o normatívne prostriedky. Kto teda tejto téme úplne nerozumie alebo, alebo nikdy sa ňou nezaoberal, tak školy sú financované dnes na základe normatívu, ktorý celkový objem tých prostriedkov sa odvodzuje od počtu žiakov. A ten normatív sa delí na dve časti. Je mzdový normatív a prevádzkový normatív. A teraz chcem povedať, že tá jednotková hodnota prevádzkového normatívu sa nezmenila. Takže nie je vôbec zrejmé, ako si školy poradia so zvýšenou DPH na 23 % a s očakávaným rastom nákladov na teplo a plyn. Už len tieto obligatórne výdavky sú v celkovom súčte okolo 686 mil. eur. Zvyšok tvoria výdavky, ktoré majú síce pozitívny charakter, ale ministerstvo nemalo inú možnosť, ako ich zaviesť, keďže viaceré z nich súvisia so záväzkami plánu obnovy a odolnosti. Najväčšiu položku tvoria tie prostriedky, ktoré sú smerované do podporných opatrení, to hovoril aj pán minister Kamenický dnes v úvodnom slove, ktoré sú zvýšené takmer o 122 mil. eur, a ďalších 6 mil. eur súvisí so zavedením právneho nároku na materskú školu v prípade detí od 4 rokov veku. A teda v súčte s predchádzajúcimi nevyhnutnými výdavkami sme už na sume viac ako 800 mil.
Chcem povedať, že stalo sa iba to, čo bolo nevyhnutné. Nič viac. Do vzdelávania v roku ´25 pôjde menej ako rok predtým. Ak to zoberieme cez podiel hrubého domáceho produktu, v minulom roku to bolo 4,5 %, v roku ´25 to bude, to budú 4 % HDP, v Českej republike je to 5 %.
Pre mňa nezodpovedanou otázkou však ostáva efektivita prostriedkov, ktoré smerujú práve do podporných opatrení, keďže finančné prostriedky majú slúžiť okrem iného na zvýšenie počtu pedagogických asistentov a iných podporných profesií. Ich počet má síce vzrásť, ale neriešia sa však problematické otázky týkajúce sa ich zneužívania vo vyučovacom procese. V praxi sa, bohužiaľ, na rôznych školách potvrdzuje, že asistenti suplujú činnosť učiteľov, ktorí sú v danom čase neprítomní, alebo dokonca nahrádzajú tých, ktorí v systéme chýbajú. A to je naozaj veľký problém.
Ďalšia vec, nie je vôbec jasné, aký je optimálny počet tých pedagogických zamestnancov a podporných zamestnancov, ktorí majú zabezpečovať poskytovanie nárokovej podpory deťom a žiakom a podľa ktorého by sa dalo posúdiť, do akej miery napĺňame záväzky, ku ktorým sme sa zaviazali v pláne obnovy a odolnosti. Čiže vynakladáme na tento účel viac ako 130 mil. eur, ale negarantujeme žiadnu efektivitu.
Do kategórie výdavkov, kde existujú pochybnosti o efektivite vynaložených prostriedkov, patrí aj kompenzačný príspevok pre pedagogických a odborných zamestnancov, ktorý má v budúcom roku dosiahnuť výšku takmer 100 mil. eur, 99, a má stabilizovať niektoré skupiny zamestnancov. A v čom spočíva problém hneď na prvý pohľad? V tom, že nie úplne férovo minister školstva zarátava celú sumu na kompenzačný príspevok do zvyšovania platov všetkých pedagogických a odborných zamestnancov v budúcom roku. Lebo väčšine ľudí pracujúcich v školstve totiž tento príspevok finančnú odmenu vôbec nezvýši. A druhý problém, pozitívny účinok kompenzačného príspevku je otázny aj preto, lebo neexistuje analýza, ktorá by potvrdzovala, že stabilizuje chýbajúcich pedagógov v systéme. Výskumy zo zahraničia skôr naznačujú, že je to neefektívny nástroj, pokiaľ učitelia nebudú zaviazaní ostať nejaký čas v tej škole, v ktorej ten príspevok poberajú. A toto na Slovensku neplatí. Učiteľ sa kedykoľvek môže presunúť zo zamestnania v istej škole aj do iného sektoru, ako je sektor vzdelávania, bez akejkoľvek náhrady.
No a keďže sme pri platoch, tak zásadnou prekážkou podpory zákona o rozpočte okrem tých systémových nedostatkov, ktoré spomínali aj moji kolegovia predrečníci, je nesplnenie záväzku v programovom vyhlásení, a to jest teda tá každoročná valorizácia platov pedagogických a odborných zamestnancov. Viete, ja by som na mieste odborárov za žiadnych okolností nepristúpila na dohodu, že učitelia v budúcom roku dostanú jednorazový príspevok 800 eur a v ďalšom roku 5-percentné zvýšenie. Požiadavky školských odborárov na 10-percentné zvýšenie platov sú opodstatnené a je to absolútne minimum toho, čo by sa malo udiať. No a teda prečo by sa tak malo udiať, aj to treba povedať. Máme čerstvú, hoci už recyklovanú skúsenosť, že si nevieme predstaviť nemocnice bez lekárov a sestier. A rovnako platí, že môžeme mať špičkovo vybavené školy, bez učiteľov, psychológov a ďalších nemôžu plniť svoj účel. A dnes sme v situácii, že v najbližšej budúcnosti bude chýbať najmenej 2-tisíc učiteľov a nebude ich mať kto nahradiť. Pýtali sa, disponujeme všelijakými výskumami, prieskumami a tak ďalej a z posledného výskumu, nebol to len prieskum, medzi študentami, absolventami stredných škôl, ktorí kedysi koketovali s myšlienkou, že by vstúpili do pedagogických služieb a neurobili tak, tak polovica z nich uviedla, že si túto profesiu nevybrali z dôvodu nízkych platov. Tretina sa rozhodla nezvoliť si ho pre nízku úroveň spoločenského uznania a štvrtina pre vysokú mieru pracovného stresu. A to je v súlade so skutočnosťou, teraz sa presúvame na vysoké školy, ktoré pripravujú ľudí do pedagogických služieb, do sektoru vzdelávania, a v roku 2021 sa na učiteľských pozíciách zamestnalo menej ako 39 % absolventov pedagogických študijných programov. To znamená, že naozaj školstvo je pred personálnym kolapsom.
Platy učiteľov na Slovensku sú v súčasnosti nižšie než platy ostatných vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov. Je to zhruba teda o necelú tretinu. Po celoštátnom štrajku učiteľov v roku 2022 došlo v roku 2023 k dvom zvýšeniam platov, v januári o 10 % a v septembri o 12. A zdá sa, že to bolo veľa. Ale napriek tomu, napriek týmto zvýšeniam sa reálne mzdy učiteľov nezlepšili. Naopak, vďaka rekordnej inflácii klesli o 5 %.
A tiež sa vrátim k jednej veci, ktorú sme tu prerokúvali nedávno. Išlo o rast minimálnej mzdy. Ja nemám nič proti tomu, aby tie najnižšie platové skupiny, príjmové skupiny teda zarábali viac, ale v kontexte s platom začínajúceho učiteľa prichádza k istému paradoxu. Začínajúci učiteľ, je to vysoko kvalifikovaná profesia, ktorá sa viaže s ukončením druhého stupňa vysokej školy, tak nástupný plat je 1 161 eur. A v roku 2027 by minimálna mzda pre nízkokvalifikované skupiny zamestnancov sa mala priblížiť k tisícke eur. Toto naozaj nie je fér.
A kto chce komprimát toho, ako vyzerá stav slovenského školstva, tak mu odporúčam, aby si prečítal aspoň nadpisy kapitol materiálu, ktorý sa volá Revízia výdavkov na základné a stredné školy, ktorý bol zverejnený minulý týždeň. Pár z nich zacitujem. Jedna kapitola, názov: "Výsledky základných a stredných škôl sú slabé a za málo peňazí". Ďalšia kapitola: "Výsledky zaostávajú aj za podobnými krajinami, nielen tými najvyspelejšími". Ďalšia kapitola: "Výdavky na základných a stredných školách sú nižšie ako v okolitých krajinách". A ten istý dokument, ktorý teraz citujem, obsahuje aj posolstvo UNESCO z roku 2015, ktoré deklarovalo toto: "Vzdelávanie ako základ dlhodobej prosperity spoločnosti by malo patriť medzi najdôležitejšie oblasti verejných politík". A ja sa pýtam, prečo to neberieme úplne s plnou vážnosťou a prečo tomu nechceme uveriť.
Minule som sa stretla s jedným riaditeľom, ktorý bojuje s nedostatkom personálu a povedal jednu vec, ktorá je na prvý pohľad ako smiešna, vtipná, ale je hrozná. Povedal mi, že vieš, v akej som situácii? Keď nájdem človeka, ktorý dokáže vo varnej kanvici priviesť vodu k bodu varu, tak u mňa bude učiť fyziku. Tak k tomuto sme sa dostali.
Ja teda hovorím, zaplaťme učiteľov, aby ich bolo toľko, že sa v systéme uplatnia tí dobrí. Efektívne a s rozvahou financujme chod škôl a potom čakajme na zázraky. Bez toho sa nestane nič. Pokiaľ školský rozpočet, a nehľadiac na tie ostatné súčasti, nebude obsahovať podporné finančné mechanizmy pre učiteľov, tak nemyslím si, že niekto z mojich kolegýň a kolegov by za takýto rozpočet niekedy zahlasoval.
Ďakujem pekne. (Potlesk v sále)