Videokanál klubu

Ja hovorím to, že tým, čo ste prijali ste ublížili rodinám, konkrétnym rodinám, ak si to neuvedomujete. Čo sa týka Ústavy, tak mi je vás ľúto. Lebo vám to vysvetľovali nielen ľudia, organizácie, bývalé verejné ochrankyne práv, ďalší, ďalší odborníci. Nie opozícia. Však vy kašlete na to, čo hovorí opozícia. Ale všetci títo ľudia, ktorí sa rozumejú tomu, že čo ste schválili. Hovoria vám to európske inštitúcie a skrátka ľudia, ktorí tomu rozumejú, ale však kľudne si ďalej tľapkajte po pleciach, že ste spravili dobrú vec. Výborne, ja vám nezatľapkám za to. Ale teda, keď sa už máme baviť o tom, že kto je pro rodinný, tak mi povedzte, to nie je normálne vrátiť deti do rodín? No, ja si myslím, že toto by malo byť niečo, za čo by ste mali zdvihnúť ruky. A vtedy by som vám aj ja zatlieskala. Ale to sa žiaľ nedeje. A zabudnime teraz na pána Kaliňáka. On vlastne ani nestojí za pozornosť. Ja by som chcela s vami zdieľať veľmi tak v skratke aj osobný zážitok. Pretože však asi viete, ja na rozdiel od pána premiéra sa nebojím ísť na Ukrajinu a dokonca aj ďalej ako za Užhorod. A ja som sa v Kyjeve spolu s kolegyňami Plavákovou a Kleinert stretla s tromi unesenými mladými ľuďmi, ktorí teda v tom čase boli deťmi. Teraz už ich nazývam s rešpektom samozrejme, mladými ľuďmi. A ktorým sa podarilo dostať späť, aj vďaka iniciatívam, ktoré fungujú a ktoré my žiadame v tomto uznesení, aby aj naša vláda podporila. Pretože naša vláda sa opäť raz nepostavila k tým krajinám, ktoré sa podieľajú na tom, aby sa tieto deti vrátili domov. A teda tá osobná skúsenosť. 16 ročný unesený ukrajinský chlapec, ktorý mal v tom čase, keď ho uniesli 13. Jeho brat mal 10. A po pár dňoch okupácie ich oddelili od mamy. Uniesli do Ruska, otec už bol vtedy v armáde. To si asi viete predstaviť. Mame sa podarilo nájsť ich, vypátrať, ale nemohla do Ruska, pretože tam by ju samozrejme zajali. Cez známych sa im podarilo dopátrať sa skutočne, že kde sú. A predstavte si ten pocit, a ja teda nechcem byť emočná, lebo mi to zase budete vyčítať, ale proste ja keď som to počúvala, ako matka 10 ročného chlapca dnes, tak mne to skutočne priviedlo slzy do očí. Lebo som si predstavila, že keby mne niekto zobral deti, a že viem kde sú, a nemôžem za nimi ísť. Lebo ničomu si nepomôžem, keď mňa zajmú alebo ma zastrelia. Práve naopak tie deti skončia úplne bez rodiny. Tak áno, mne to prišlo ľúto. A prišlo mi ľúto aj to keď som počúvala, že ako ho nútili hovoriť po Rusky. Ako ho nútili spievať ruskú hymnu. Ako ho učili manévrovať, v tom veku, v 13 zbraňou, pretože mu povedali, že bude z neho dobrý vojak. A bude bojovať za Rusko, lebo Ukrajina neexistuje. Toto hovorili 13 ročnému chlapcovi. A ja skutočne, akože keď som si predstavila tú situáciu, že by som v nej mala byť, tak ja som si v tom momente povedala, že zo svojej pozície, pretože povedzme si, my sme tu vo veľmi privilegovanej pozícii. Pretože môžeme meniť veci. Môžeme ich meniť k lepšiemu. Môžeme sa starať o ľudí, samozrejme o ľudí na Slovensku, ale napríklad aj toto by nám, pretože máme nejaké diplomatické kontakty. Máme jednoducho na to moc, tak ani toto by nám nemalo byť ľahostajné. Tak som si povedala, že áno, ja zo svojej pozície, proste spravím všetko preto, aby som nejakým spôsobom pomohla k tomu ....

Ešte raz ďakujem pekne za slovo. Ťažko sa mi tu dnes stojí po tom, čo myslím na všetky tie rodiny, ktorým dnes ľudia v tomto pléne, tak nehorázne ublížili. A na všetky tie deti a predkladám uznesenie, ktoré má pomôcť ďalším deťom. A myslím si, že toto plénum sa im opäť, žiaľ otočí chrbtom. Viď rozhodnutia, ktoré boli prijaté, či už na Výbore pre ľudské práva. Ja sa pýtam aj, že, či teda vôbec tu má zmyslel hovoriť niečo o ľudských právach, pretože neviem, či niektorí tomu len nerozumejú alebo robia všetko preto, aby tu boli ľudské práva porušované a špeciálne ma to veľmi mrzí v prípade detí. Rovnako, ako môj vlastný výbor, výbor pre európske záležitosti, nebol schopný prijať žiadne uznesenie alebo rozhodnutie k tomuto, pretože koaliční poslanci ho bojkotovali. A ja sa priznám, že aj po dnešnom dni si tak kladiem otázku, že nie načo tu sme my? Lebo ja jasne vidím to Slovensko. To lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie, ktoré ste vy sľubovali, a ktoré neviete doručiť. Ale načo tu vlastne sedíte vy? Ak, je to na ubližovanie ľudí. Tak to vám teda netlieskam. Začnem jedným citátom. Je tragédiou Európskej únie, že Uršula vo der Leyen sedela na rokovaní s americkým prezidentom Trupmom a hovorila, to najdôležitejšie je, aby sa deti vrátili k matkám. "To nie je líderstvo.", viete, kto to povedal? Niečo, tak ohavné. Povedal to video europoslanec za stranu Smer, Erik Kaliňák. Podľa neho nie je dôležité, aby sa deti vrátili k matkám. Vraj to nie je líderstvo, vyžadovať niečo také. No, viete Erik Kaliňák myslím teda, ak mám správne informácie, nie je rodič. Ale neviem, že či nie je ani ľudskou bytosťou, že by mohol teda pochopiť, prečo je dôležité, aby sa deti vrátili ku svojim rodinám. Ja som matka a viem, že mám tú výrokovú imunitu, ale také slová, ktorými by som ho za to počastovala, tak na to by sa to asi neaplikovalo. A ja by som sa chcela vás kolegov zo strany Smer opýtať, že či vám to príde normálne, keď sa takýmto spôsobom vyjadruje niekto tak cynický a rozmaznaný? Toto je to, ako sa chce prezentovať strana Smer? Toto sú slová niekoho, kto sa považuje za sociálneho demokrata? Takto ste reprezentovaní? Toto je šéf poradcov premiéra? To vážne páni? Ja neviem, vy ste tu viacerí rodičia, ale to ani nie je podstatné, lebo dôležité je podľa mňa byť človekom. Považujete sa za národniarov, no tak mi povedzte, keby naše slovenské deti boli unesené do nejakej inej krajiny, tak vy by ste to nepovažovali za prioritu vrátiť ich? Vraj ste konzervatívni, no dnes ste nám tu dosť dokázali, že čo to znamená byť konzervatívny lebo konečne sa celé Slovensko vôbec celý svet dozvedelo, že máme iba dve pohlavia. No výborne, tlieskam. Znamená to že pro rodinný, áno pro rodinný to neznamená, že vrátime deti domov k rodinám, nie, to znamená pro rodinný ako? Že zoberieme deti, odoberieme deti?

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia dovoľte mi, ako určenému spravodajcovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť informáciu gestorského výboru o výsledku prerokovania návrhu poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Beáty Jurík, Lucie Plavákovej, Zuzany Števulovej, Dany Kleinert a Tomáša Valáška na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu unesených ukrajinských detí, tlač 927. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojim rozhodnutím číslo 973 z 9. septembra 2025 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti s tým, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny o návrhu dňa 8. septembra 2025 na svojom zasadnutí rokoval, avšak neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh na uznesenie nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných členov a členiek výboru podľa § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti o návrhu dňa 11. septembra 2025 na svojej 41. schôdzi nerokoval, z dôvodu, že výbor neschválil program schôdze, na ktorej sa mala daná tlač prerokovať. Prílohou tejto informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, pán predsedajúci, otvorte prosím rozpravu.

Ďakujem za slovo pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia navrhuje sa prijatie predloženého uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ako reakcie na pokrok v rokovaniach, vtedy o ukončení Ruskej agresie na Ukrajine, ktorého súčasťou musí byť aj návrat všetkých deportovaných a unesených ukrajinských detí domov k rodinám a príbuzným. Viac o našom návrhu poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.

...ako pán Huliak avizuje, že veľmi rád by šetril. Šetril by na chode ministerstva, v takomto prípade bude mať možnosť lepšie zamerať tú reklamu, ten marketing a rôzne iné aktivity do tých oblastných a krajských organizácií cestovného ruchu. Tretím bodom, čo sa týka zmeny v tomto zákone je, je to inak veľmi dôležité, že sa vypúšťa v § 30 ods. 3 v písm. a) vypúšťa sa slovo mzdy. A prečo je to dôležité? Keby ste sa stretli s tými oblastnými alebo krajskými organizáciami cestovného ruchu, okrem toho, že samozrejme niektoré majú viac financií, niektoré majú menej financií, niektoré oblastné organizácie fungujú o dvoch, o dvoch reálne Ale máme aj väčšie organizácie, ktoré povedzme také Tatry, Liptov, alebo Bratislava, tie organizácie vzhľadom na to, že v súčasnosti ako je nastavený tento zákon majú väčší príjem podľa súčasného zákona, ale nič sa na tom nemení, že primárne tie menšie organizácie majú problém dofinancovať, aj keby chceli nejaké projekty ťahať alebo by mali nárok na nejaké peniaze. Majú nedostatok kvalifikovaného personálu na rôzne projekty, a tým pádom im to obmedzuje sa podieľať na iných projektoch. V tomto prípade by sme iba dovolili, aby takéto príspevky, ktoré chodia na základe súčasného zákona, že by tie oblastné a krajské organizácie mohli platiť svojich projektových zamestnancov. Lebo každý jeden projekt je špecifický, a tým pádom, že ak niektoré oblastné alebo krajské organizácie majú menej ľudí, v takomto prípade touto zmenou budú môcť zaplatiť týchto odborníkov. A tým pádom by sme čerpali viac napríklad z peňazí z Európskej únie. Lebo v tomto prípade je aj ten problém, že aj keď chceme mať nejakým spôsobom lepšie financovaný ten cestovný ruch, tento zákon nám neumožňuje platiť resp. neumožňuje tým oblastným a krajským organizáciám platiť takýchto špecialistov. A to v súčasnosti zákon hovorí o tom, že musia si nájsť na to sami financie, čo je veľmi obtiažne, keď ide fakt, že o malé oblastné organizácie cestovného ruchu. Takže kolegyne, kolegovia opäť tento zákon nikomu neublíži, nijakým spôsobom nenarúša nejakú dohodu resp. nejakým spôsobom neútočí, ani na opozíciu, neútočí ani na koalíciu. Tento zákon je dobrý pre ľudí. Má pomôcť tým malo rozvinutým regiónom, lebo v súčasnosti nie všetky regióny majú ten potenciál rásť rýchlejšie. Napríklad si povedzme, že taký región Gemer alebo iné menšie regióny, ktoré už vidia svoju budúcnosť skôr v tom cestovnom ruchu, ako keby tam mal prísť nejaký iný väčší investor. Takže práve tento zákon by v prvom rade pomohol lepšie financovať tým menším oblastným organizáciám, ale samozrejme aj tým väčším a tým prilákať viac turistov, viac peňazí a viac peňazí do štátneho rozpočtu. A zároveň tento zákon by pomohol financovať mzdy týchto projektových manažérov, expertov, ktorí by sa aktívne podieľali na rozvoji daného regiónu. Ďakujem veľmi pekne, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne pán predsedajúci, v skrate vám vysvetlím o čo ide v tomto zákone. V súčasnosti zákon hovorí o financovaní oblastných a krajských organizácií cestovného ruchu tak, že je prerozdelenie financií na základe percent. To znamená že iba 100 percentný balíček. Ale to ako som povedal predtým pri uznesení pri Slovakia Travel, máme tuná financovanie rôznych aktivít na jednej strane oblastných, krajských organizácií cestovného ruchu a na druhej strane Slovakia Travel takisto robí marketing a rôzne aktivity, čo sa týka tuzemského cestovného ruchu. A tuná by sme chceli navrhnúť zmenu s tým, že by sme zmenili kompletné financovanie týchto oblastných a krajských organizácií cestovného ruchu a to je tak, že tie financie ktoré dostáva Slovakia Travel priamo na financovanie toho tuzemského cestovného ruchu, že by sa zmenou koeficientu prerozdelili práve medzi tie oblastné a krajské organizácie cestovného ruchu. Lebo tie sú najbližšie k regiónom, tie sú najbližšie k mestám, tie sú najbližšie k obciam a najbližšie k ľuďom, takže tu v tomto prípade ide iba o čisto o to lepšie financovanie tých projektov v rámci cestovného ruchu,. My, keď sme prechádzali po celom Slovensku, boli oblastné organizácie, alebo krajské organizácie cestovného ruchu ktoré tvrdili, že oni veľmi radi by viac investovali či do tej infraštruktúry, či do tej kultúry, či do rôznych iných programových vecí, tak aby prilákali tak či už toho tuzemského alebo zahraničného turistu. Ale žiaľ tie financie im neboli dostačujúce a toto je hlavný dôvod, že prečo by sme chceli navýšiť tento rozpočet týmto oblastným a týmto krajským organizáciám cestovného ruchu. Zároveň tieto oblastné alebo krajské organizácie cestovného ruchu určitým spôsobom fungujú aj s inými štátmi, napríklad či je to prešovská organizácia cestovného ruchu, krajská organizácia cestovného ruchu, ona hlavne spolupracuje napríklad s Poľskom. Kde to Poľsko, oni majú rôzne partnerstvá a podieľajú sa či už výmene nejakých skúseností projektoch alebo iných konferenciách. A zároveň si navzájom robia tie marketingové aktivity. Na rozdiel od Poľska, v Poľsku je toto financovanie je toto financovanie nastavené trochu inak. Ale je funkčnejšie. A samozrejme oni dostávajú viac tých peňazí do toho cestovného ruchu. Takže to sú tie hlavné zmeny, čo sa týka § 29 financovania oblastných a krajských organizácií, tu v písmene 4, v bode a), sa hovorí že, zo slova 90 % súhrnnej hodnoty vybranej dane, nahrádzajú slovami sumou násobku koeficientu 1,7. A v bode b) z 10 % vybranej dane sa nahradzuje slovami sumou násobku koeficientu 0,2 % vybranej dane. Tu v tomto prípade sa bavíme že, samozrejme v súčasnosti ministerstvo cestovného pardon, ministerstvo financií to hodnotí ako negatívny jav na rozpočet, ale my sme zároveň v tej dôvodovej správe povedali že, išlo by to z rozpočtu súčasného ministerstva cestovného ruchu a športu, tým pádom by sme v budúcom roku nepredpokladali že by došlo ku navýšeniu aj to ako pán Huliak avizuje, že veľmi rád by šetril, šetril by na chode ministerstva. V takomto prípade bude mať možnosť lepšie zamerať tú reklamu, ten marketing a rôzne iné aktivity do tých oblastných a krajských organizácií cestovného ruchu. Druhým bodom, pardon tretím bodom čo sa týka zmeny

Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákonu, tlač 926. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní. Prosím pán presedajúci otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Dovoľte mi predstaviť zákona, ktorým sa mení zákon č. 91/2010 o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov a zároveň do rozpravy sa hlásim ako prvý. Ďakujem

Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Čo sa týka tohto zákona vážené dámy, vážení páni, ešte raz zopakujem ten rýchly úvod a prejdeme aj do tej praxe. Ide o tom, že v aplikačnej praxi sa vyskytujú situácie, kedy je poslanec zastupiteľstva, bavíme sa o krajskom, teda župnom, VÚC - kárskom zastupiteľstve, vykonáva funkciu riaditeľa, alebo iného člena štatutárneho orgánu organizácie, ktorá je priamo zriadená a financovaná tým istým samosprávnym krajom. Alebo VÚC - kou, župou. Takáto kumulácia funkcií vytvára potenciál pre konflikt záujmov, pretože tá istá osoba disponuje právomocou rozhodovať o činnostiach a hospodárení organizácie v postavení výkonného orgánu a zároveň spolurozhoduje a kontroluje jej činnosť v rámci krajského zastupiteľstva. Tento stav môže ohrozovať nestrannosť, objektivitu a nezávislosť rozhodovacím procesov, môže viesť k oslabeniu dôvery verejnosti vo fungovanie územnej samosprávy a potrebuje podľa nás akýmsi spôsobom, ktorý presne špecifikujeme napraviť, aby sa takého situácii radikovali a vôbec nemuseli v budúcnosti nastať. Pretože bohužiaľ nastávajú aj v súčasnosti. Nie je ich veľa, ale ak sú, ak vieme presne identifikovať ten problém, ktorý je, tak ho poďme spolu napraviť a odstrániť. Navrhovaná právna úprava nadväzuje na obdobné riešenia zakotvené v zákone o obecnom zriadení, to je ten známy zákon 369 a jej cieľom je posilniť transparentnosť výkonu verejnej moci, predchádzať konfliktom záujmov a zabezpečiť vyššie štandardy integrity pri rozhodovaní orgánov územnej samosprávy. Čiže len v rýchlosti. 369 zákon o obecnom zriadení, ktorý rieši obce a mestá, tam to je vyriešené, tam to máme opravené, ale žiaľ v krajoch to vyriešené a opravené nemáme. Preto aj s kolegyňou sme túto nápravu chceli vykonať a chceme vykonať. Zákonodarca. Reagujeme týmto na potrebu systematického nastavenia pravidiel, týkajúcich sa súbehu výkonu funkcie poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja a členstva v štatutárnom orgáne rozpočtovej, alebo príspevkovej organizácie zriadenej týmto samosprávnym krajom. Budem mať tento návrh zákona, ak prejde sociálne vplyvy, pretože posilňuje transparentnosť a znižuje riziko konfliktu záujmov, čo zvyšuje dôveru obyvateľstva, vo fungovaní regionálnej samosprávy a veríme že všetkým nám ide rovnako a jednotne, aby sa táto dôvera obyvateľstva posilňovala. Zároveň nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, vplyvy na informáciu spoločnosti, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo, rodinu. Ja sa ešte povenujem v krátkosti aj tej osobitnej časti. Jednak sa teda spresňuje existujúca právna úprava v § 13 odseku 1, písmena b) tak že, funkcia poslanca samosprávneho kraja je nezlučiteľná s funkciou zamestnanca samosprávneho kraja, v ktorom bol zvolený. Toto je dôležité, bavíme sa o tom kraji, v ktorom bol zvolený, teda keď bude chcieť vykonávať túto prácu, alebo činnosť v inom kraji, nech sa páči, nie je mu to zakázané, ale nemal by ju robiť v tom istom kraji, v ktorom bol aj zvolený a následne o tých veciach rozhodovať, kontrolovať ich, hlasovať na tom istom zastupiteľstve. Zároveň sa upravuje, že toto obmedzenie neplatí, ak zamestnanec samosprávneho kraja je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie poslanca, podľa § 136 odseku 2 Zákonníka práce. Obdobná právna úprava je aj zákone Slovenskej národnej rady číslo 369, ako som už hovoril o tom obecnom zriadení. Tam už to vysporiadané máme. V krajoch to vysporiadané nemáme. S cieľom predchádzania konfliktu záujmov, dochádza v § 13 a 16 k zmene príslušných ustanovení, ktoré upravujú nezlučiteľnosť funkcie poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja. Ustanovuje sa, že funkcia poslanca VÚC - ky, samosprávneho kraja, je nezlučiteľná s funkciou člena štatutárneho orgánu, alebo člena štatutárneho orgánu v rozpočtovej organizácie, alebo príspevkovej organizácie, zriadenej samosprávnym krajom v ktorom bol zvolený, ešte raz. Zároveň sa ustanovuje povinnosť pre poslanca, že ak v čase ustanovenia do funkcie, vykonáva funkciu, ktorá je nezlučiteľná s funkciou poslanca podľa § 13 odseku 1, je povinný do 30 dní odo dňa ustanovenia do funkcie poslanca, takú funkciu skončiť, alebo vykonať zákonom ustanovený právny úkon smerujúci k jej skončeniu. Takže ustanovuje sa na záver, že poslanec samosprávneho kraja, ktorý ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona zároveň vykonáva funkciu štatutárneho orgánu, alebo je členom štatutárneho orgánu v rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie zriadenej samosprávnym krajom, v ktorom bol zvolený. Je povinný vzdať sa tejto funkcie, alebo vykonať iný zákonom stanovený právny úkon smerujúci k jej skončeniu a to v lehote do jedného mesiaca odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, najneskôr do 1. februára 2026. Nakoľko my tam navrhujeme účinnosť od 1. januára 2026. Verím že jasné bez toho aby ktokoľvek, bez ohľadu či je z koaličných, alebo z opozičných lavíc, k tomu niečo mohol mať, alebo mohol mať niečo proti. Ešte raz opakujem, že zákon o obecnom zriadení 369 mestá, obce to už dnes majú vyriešené, ale zabudlo sa za 20 rokov to vyriešiť aj v samosprávnych krajoch. Preto dneska prichádzame s týmto návrhom, ktorý nikomu neubližuje, naopak, otvára dvere transparentnosti a väčšej čistote aj v rámci samosprávnych krajov, ich zastupiteľstiev a poslancov, ktorí v nich pôsobia. Ďakujem veľmi pekne.

v zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o Rokovacom poriadku, odporúčam aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 952 zo 14. augusta 2025 navrhujem aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.