Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo.
Tento návrh je sympatický a hodný podpory preto, lebo v moderných dejinách Slovenska alebo ľudí, ktorí teda žili na tomto území aj v čase Československa a Československej socialistickej republiky, je pár unikátnych udalostí, ktoré sú hodné toho, aby sme si ich pripomínali takýmto spôsobom, a Sviečková manifestácia nepochybne medzi takéto svetlé chvíle našich dejín patrí, pretože to bol rok 1988, pád Berlínskeho múru bol ešte v podstate v nedohľadne a nikde v okolí sa nediali také odvážne zhromaždenia, akým bola napríklad Sviečková manifestácia.
Podobnou udalosťou je aj 16. november 1989, teda pochod študentov bratislavských vysokých škôl, ktorý sa udial pred pražskými udalosťami, deň pred tým, ako v Prahe boli brutálne zbití študenti, ktorí vyšli do ulíc. Aj tento dátum si pripomíname na Slovensku vďaka predchádzajúcej vládnej koalícii, a ja som rád, že je tu takýto legislatívny návrh, ktorým si budeme pripomínať aj Sviečkovú manifestáciu, pretože, ešte raz, je málo takých naozaj krásnych svetlých dní z našich moderných histórií, takže ďakujem za to.

Ďakujem pekne za slovo.
Viete, ja som sa tak rozhodol, akože súvisí-nesúvisí (povedané so smiechom), ale že v tej prezidentskej kampani budem hovoriť o tom, že žijeme takú dobu falošnú. Súčasťou tej falošnej doby, som si teraz tak spomenul, jak, jak som sem išiel, je taký zvyk, že ľudia, keď sem prídu, povedia: „Vážení kolegovia, milí kolegovia, milé kolegyne,“ niekto povie: „Vážení kolegovia a kolegyne,“ aby teda bol rodovo akurátny, a ja to nedokážem hovoriť. Sorry. Ja si tu nevážim vagabundov, ktorí tu mafii dávajú amnestiu. Ja ich nepovažujem za milých ľudí.
A, prepáč, Anka, že pri tomto zákone to chcem povedať, ale chcem povedať tebe, že naozaj a osloviť teba ako váženú a milú kolegyňu, na ktorú som hrdý, že je v našom poslaneckom klube, a chcem ti takto verejne poďakovať, že v takýchto situáciách a s takýmito zákonmi prichádzaš, s návrhmi, ktoré, ktoré v podstate tak klopkajú na naše svedomie, lebo, myslím si, že po tých 35 rokoch od Sviečkovej manifestácie dávno sa tu mal nájsť niektorý či už kresťanský demokrat, dosť dlho tu sedeli, alebo iný demokrat, ktorý to naozaj cíti, že tá Sviečková manifestácia bola mimoriadna udalosť v našej histórii, a mal prísť s takýmto návrhom. A tí ľudia neprišli. Boli hluchí k histórii, boli hluchí k spravodlivosti, lebo však čo, bárak... hŕstka, hŕstka, pár ľudí, dobre, niekoľko stoviek, možno pár tisíc ľudí, ktorí tam vtedy prišli, no a čo, potom boli väčšie demonštrácie a dnes sú väčšie demonštrácie. Dnes na to námestie príde 30-tisíc ľudí. Ale porovnávajme, sakra, to bol veľmi veľký rozdiel v odvahe. Postaviť sa na námestie alebo prísť na námestie v čase ťažkej totality a prísť v čase relatívnej slobody, postaviť sa na námestie a vedieť, že bude mať za to osobné prenasledovanie a moji rodinní príslušníci kvôli tomu budú trpieť, a postaviť sa na námestie, keď našťastie, teda ešte k tomuto sme sa nevrátili, tak je teda, keď som už použil to slovo, sakra veľký rozdiel medzi dávkou odvahy a osobnej integrity človeka, ktorý to vykoná.
A preto ma veľmi mrzí, že za tých 35 rokov sa tu nenašiel žiaden zákonodarca, a hovorím, špeciálne ma to mrzí, že teda z tých politických strán, ktoré sa tu veľakrát skrývali za kresťanstvo, alebo teda, ktorí tu hovorili a rečnili o demokracii, ktorý by prišiel s takýmto návrhom, a že som veľmi rád o to viac, že si s tým návrhom prišla ty ako žena, ktorá v tomto pléne zvyčajne na to svedomie klopká.
Ten dátum je zároveň spojený aj s dňom počatého dieťaťa a 25. marec je tak symbolicky previazaný, je to teda, áno, pripomenutie toho, o čom hovoríš ty, že by sa malo stať štátnym sviatkom, ale zároveň ďalšou veľkou tvojou témou, ktorou si v tomto pléne veľakrát klopkala na svedomie poslancov, a to je téma nenarodených detí, alebo teda téma úcty k životu už od počatia, alebo téma pomoci matkám v núdzi, od ktorých tak ako spoločnosť by sme automaticky očakávali, že napriek akejkoľvek kritickej situácii to dieťa nakoniec bude ich prioritná voľba a urobia všetko pre to, aby ho donosili.
Prichádzaš s pekným návrhom, spravodlivým, ako jak som povedal už predtým, ktorý dávno mal byť v tejto sále nielen prednesený, ale dávno aj schválený, lebo je to návrh, ktorý je apolitický.
Na druhej strane, keď som začal s tým, že žijeme dobu falošnú, tak sa bojíme niekedy priznať, že ten komunizmus v mnohých, v mnohých z nás žije. A preto si tak kladiem verejnú otázku, že koľkí ľudia, ktorí v tejto sále síce nie sú papierovo komunistami, ale v hĺbke duše komunistami zostali, že koľkí z nich cítia, že takýto sviatok vlastne by sme spoločne mali mať, lebo pre mňa to je človek komunista, ktorý presne v duchu tej komunistickej výchovy, čo neukradneš, alebo kto nekradne, ten okráda svoju vlastnú rodinu, kto síce dnes si hovorí sociálny demokrat, takému človeku možno Sviečková demonštrácia nič nehovorí. Však to boli vlastne nejakí vzbúrenci, ľudia, ktorí nerešpektovali systém, ktorí nepočúvali, ktorí sa nesprávali ako ovce, a týmto ľuďom v systéme vyhovujú práve ovce. Ľudia, ktorí nerozmýšľajú, ktorí si netrúfnu postaviť sa systému, ktorí si netrúfnu využiť alebo nájsť v sebe, v sebe odvahu, a preto som trošku pesimista. Nechcem ti to kaziť a viem, že urobíš všetko pre to, aby ten návrh prešiel do druhého čítania, ale ono to v podstate bude taký lakmusový papierik, ktorý otestuje túto sálu z toho, kto z nás je mentálnym komunistom a kto z nás tým komunistom ani nikdy nebol a dupľom nie je v týchto časoch.
Mali by sme si uctiť pamiatku ľudí, ktorí tú odvahu mali, alebo tú pamiatku tej odvahy, ktorú preukázali, lebo ono sa hovorí, že národ, ktorý zabudne na svoju minulosť, a medzi spôsobom zabudnutia je aj neuctievanie si práve takýchto sviatkov, a tým vlastne vystierame červený koberec tomu, aby sme ako národ na túto historickú udalosť zabudli, a teda hovorí sa, že národ, ktorý zabudne na svoju minulosť, je odkázaný ju prežiť znova. A ja prajem každému jednému z nás, nielen v tejto sále, aj na Slovensku, aby sme nemuseli sa znova dožiť obdobia, kedy budeme hľadať odvahu v ľuďoch, aby sa aktuálnej moci postavili, a kde tí ľudia budú vedieť, že budú za to trpieť, ale napriek tomu sa tej moci alebo zlomoci postavia.
Takže ďakujem veľmi pekne za tvoju iniciatívu a prepáč, že som ťa prišiel aj takto osobne podporiť. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, Anka, za tvoje vystúpenie, ale aj za tvoje úsilie a tvoju snahu v celom tom zápase za ľudskú dôstojnosť a ľudské práva a aj toto je jeden z tých momentov, a to navrhnúť so všetkou vážnosťou 25. marec 1988 ako každoročný štátny sviatok, nielen pamätný deň.
A ja by som povedal jeden taký pohľad, ktorý potom aj v rozprave chcem ešte rozobrať, a že pre Slovenskú republiku je 25. marec veľmi dôležitý aj preto, že sa odohral v Bratislave; 17. november, ktorý je určite významný sviatok a má svoju hodnotu, svoj zmysel, tak sa odohral v Prahe. Ak máme štátny sviatok, kde si pripomíname alebo aj oslavujeme udalosť, ktorá bola v Prahe, vo vtedajšom našom hlavnom meste, tak určite by sme nemali zabudnúť na udalosť, ktorá sa udiala na našom území, priamo na území Slovenskej republiky, v našom hlavnom meste, v Bratislave, a ktorá nebola o nič menej významná, ako tá udalosť zo 17. novembra. Preto som rád, že to môžeme spolu predložiť ako návrh pre túto snemovňu, a verím, že kolegovia si to zvážia a budú môcť podporiť tento návrh aj preto, že nežiadame, aby to bol deň pracovného voľna, to znamená, nechceme z toho robiť nejakú ekonomickú záťaž, ale chceme naozaj pozdvihnúť túto hodnotnú vec v našich dejinách, na ktorú naozaj môžme byť hrdí. A povedzme si úprimne, nejak si nevieme nájsť až tak veľa vecí, nad... nadbytok vecí z našich dejín, na ktoré dokážeme byť hrdí, tak táto určite jednou z nich je. Toto dokážeme ľahko nájsť a môžme aj týmto hlasovaním, týmto krokom z toho urobiť niečo, čo bude pozitívne pre Slovensko.
Ďakujem.

Vážený predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu o predloženom návrhu zákona. Zároveň spĺňam náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo... zo znenia uvedených návrhov zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla, aby sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje aj v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte, aby som predložila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Záborskej a Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (tlač 48), v prvom čítaní.
Pán predseda, otvorte rozpravu a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvá.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
A ďakujem za príležitosť zareagovať faktickou poznámkou na situáciu, ktorá tu je v tejto chvíli v Národnej rade, pretože si myslím, že jednu faktickú si to zaslúži.
Dnes ráno o deviatej hodine sme mali začať rokovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie k novele zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. V tomto návrhu na skrátené legislatívne konanie vláda tvrdí, že urýchlene treba zmeniť zákon o ochrane oznamovateľov, lebo sa, citujem: „nadmerne využíva až nadužíva inštitút chráneného oznamovateľa“. Všetci vieme, že to nie je pravda. Nič sa nenadužíva, vláde sa len nepáči, že inštitút chráneného oznamovateľa sa pokúšajú využiť aj policajti, ktorých sa potrebuje táto vláda zbaviť. Ide o sedem ľudí, čo sa dá ťažko nazvať nadužívaním.
Vláda to však vidí každopádne inak a už na decembrovú schôdzu parlamentu zaradila toto skrátené legislatívne konanie, aby zákon o ochrane oznamovateľov zmenila. Potom sa decembrová schôdza natiahla, body sa presunuli na január, a to sa im už o tomto zákone rokovať až tak nechcelo, tak tento bod prehodili na ďalšiu schôdzu, ktorá prebieha práve teraz. Stále sme v režime skráteného konania. Minulý týždeň mal tento návrh predniesť minister vnútra, minulý týždeň na to nemal čas, tak snáď historicky prvýkrát sa strašne dôležité skrátené legislatívne konanie presúva už z decembra na január až na február. A dnes sa akože minister vnútra ospravedlnil.
Tak čo je to za skrátené legislatívne konanie, čo to tu hrajú s nami za hry politici vládnej koalície? Už aj vrabce čvirikajú, že idú tento zákon zmeniť, stiahnuť.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona, tlač 161. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Skončil som. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Kiež by to tak bolo, ako si povedal na záver svojho vystúpenia, pán poslanec, ale obávam sa, že je tu veľké riziko, že na Slovensku ešte dlho nebudeme žiť v takej spravodlivej spoločnosti, najmä ak prezidentské voľby vyhrá Peter Pellegrini. A teraz to hovorím preto, lebo sa mi zdá, že vo vládnej koalícii dnes ráno rozdávali nejaké halucinogénne hríby pravdepodobne, pretože rovnaké halucinácie, ako povedal pán poslanec Glück vo svojej faktickej poznámke, šíri na sociálnych sieťach predseda parlamentu Peter Pellegrini, ktorý pomaly vyčíta prezidentke Čaputovej, že nevetovala zákon a nevrátila ho do parlamentu. Tak po tom všetkom, čo tu zaznelo v rozprave v prvom čítaní, druhom čítaní, vo výboroch, v treťom čítaní, v skrátenej rozprave, v skrátenom legislatívnom konaní, po tom všetkom, čo sme tu dennodenne, čo dennodenne, deň a noc upozorňovali vládnu koalíciu, čo hrozí v prípade schválenia novely Trestného zákona, po tom všetkom má ešte niekto tú drzosť z koaličných politikov vyčítať prezidentke, že zákon nevetovala. Tak takúto schizofréniu som ešte naozaj nezažil.

Ďakujem za slovo.
Ešte k tomu podpísaniu novely Trestného zákona pani prezidentkou by som chcel doplniť do tejto mozaiky, ktorú tu skladáme ako reakciu na pána poslanca Glücka, tak postup pani prezidentky, samozrejme, súvisí aj s tým, že vládna koalícia až hystericky potrebuje urgentne doručiť beztrestnosť svojim ľuďom, a ak by v zákone nenastavili účinnosť k 15. marcu, tak by zrejme postup pani prezidentky bol iný. Keby tam bola štandardná doba účinnosti po takejto rozsiahlej rekodifikácii, povedzme o pol roka alebo začiatok budúceho roka, tak áno, pani prezidentka by pravdepodobne zákon vetovala, prišlo by to do parlamentu, tu by koaličná väčšina prelomila to veto, až potom by išiel zákon na Ústavný súd. Lenže to, že nakoniec zvolila tento postup, neštandardný postup, ale v tejto chvíli jediný možný pravdepodobne, ako dosiahnuť alebo ako dať šancu Ústavnému súdu zasiahnuť a zatiahnuť tú ručnú brzdu, bol tento. Čiže to súvisí s tou účinnosťou, ktorú veľmi zlomyseľne dali do tohto zákona koaliční poslanci v Národnej rade.
Čiže opäť, už som to tu raz spomínal, je taká anekdotka, ak nemáš čo múdre povedať, radšej mlč. Mali by sa toho držať niektorí kolegovia, lebo svojimi komentármi sa naozaj zhadzujú.