Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcel by som na začiatok oceniť dve vyjadrenia. Jedno pána poslanca Škripeka a jedno pani poslankyne Kosovej. A oceňujem ich v tom, že povedali niečo osobného, bolo to pozitívne napriek tomu, že máme rozdielne názory, tak to oceňujem. Ja si vážim každého človeka, ktorý, ktorý sa vážne zamyslí nad situáciou, vyhodnotí si ju a snaží sa rozhodnúť čím lepšie. A oceňujem to rozhodnutie a toto vyjadrenie pani...
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcel by som na začiatok oceniť dve vyjadrenia. Jedno pána poslanca Škripeka a jedno pani poslankyne Kosovej. A oceňujem ich v tom, že povedali niečo osobného, bolo to pozitívne napriek tomu, že máme rozdielne názory, tak to oceňujem. Ja si vážim každého človeka, ktorý, ktorý sa vážne zamyslí nad situáciou, vyhodnotí si ju a snaží sa rozhodnúť čím lepšie. A oceňujem to rozhodnutie a toto vyjadrenie pani poslankyne Kosovej, aj keď sa môžme baviť o tom, ako si predstavujeme realizáciu niektorých vecí. Rovnako som už spomínal, že oceňujem aj príklad, alebo svedectvo od pána poslanca Škripeka.
Myslím si, že toto by sme mali si tak uvedomiť, že iste sme v parlamente, iste je tu Ústava Slovenskej republiky, rôzne dokumenty slovenské právne, medzinárodné a som rád, ak sa k tomu vyjadrujú aj právnici. Ale my nezastupujeme len právnikov. Poslanci a myslím, že drvivá väčšina nie sú, nie sú právnici a je dobré, že sú tu aj právnici, že máme medzi asistentami právnikov, môj asistent je právnik profesionál, takže je to v poriadku, ale je to vysoko osobná vec.
Ak hovoríme o živote, ak hovoríme o nenarodenom živote, je to niečo veľmi citlivé a nie je to len otázka, či zacitujeme z takej charty alebo z takého rozhodnutia Ústavného súdu, ale že keď sa naozaj pozrieme ešte hlbšie. A myslím si, myslím si a dúfam v to, že medzitým, že v tom až taký rozpor medzi nami nie je, že filozoficky sme za život. Vy síce tvrdíte, že keď ste za interrupcie, vtedy ste za život, to som počul dneska prvýkrát a budem sa nad tým musieť hlbšie zamyslieť, lebo naozaj mi to nejde dohromady.
A možno teda keď ste za život, tak by ste mohli prísť v nedeľu do Košíc. Ten program tam začína 12.30 hod., myslím, že taký spoločný, potom sú nejaké vyjadrenia, vystúpenia, 13.30 hod. až 14.30 hod. začína samotný pochod. Myslím, že viacerých z nás, aj to spomenuli, tam stretnete. Nie je to pochod proti potratom alebo proti niekomu, je to pochod za život.
Takisto boli spomenuté už v rozprave mnohé veci, čo s tým úzko súvisia. Napríklad organizácie, ktoré pracujú v prospech života, v prospech matiek nenarodených, ale aj narodených detí. Viete, pre nás to nie je až taký rozdiel, lebo ja verím, že sú také dva, nazvem to, že absolútne momenty v existencii človeka – počatie a smrť. Medzi tým je ľudskou bytosťou, tak ako to Braňo Škripek dobre povedal, pred narodením to nie je mačička ani psíček, je to proste človek v nejakom štádiu vývoja. Takisto ako deti, ktoré napríklad nedosiahnu nejakú mentálnu, mentálnu úroveň, tak nie sú pokladané menej za človeka len preto, lebo napríklad nie sú mentálne na úrovni dvadsiatich rokov, ale na úrovni troch rokov, lebo majú nejaké mentálne znevýhodnenie, ale bereme ich ako plnohodnotných ľudí.
Tak takisto dieťa v lone matky je plnohodnotný človek a to je dôvod, to je dôvod, prečo sa zastávame. A ešte jedna vec, že naozaj za, za tieto deti častokrát nemá kto hovoriť, a preto hovoríme. Oni nemajú volebné právo. A ja neobviňujem matky, že sú vrahyne a dokonca ja si myslím, že každá matka je nastavená skôr pozitívne, keď zistí, že čaká dieťatko. Ale viete, ono je to také zvláštne, že, rozprával nám to jeden manželský pár. Čakali prvé dieťatko a všetci im gratulovali. Hovorili, kedy sa narodí, gratulujeme vám k dieťatku a tak ďalej. A potom zistili, bohužiaľ, že to dieťatko vysoko pravdepodobne je zdravotne postihnuté, znevýhodnené. Ešte teda v lone matky a mnohí z ich priateľov začali, prestali nazývať, prestali hovoriť o dieťatku a začali hovoriť: „to“. Dajte to preč. Ako keby to je problém aj v našej spoločnosti, aj v tomto parlamente, aj v tom diskurze, že, že akoby to záviselo od nejakej našej svojvôle, a ja absolútne, absolútne neodsudzujem a nepozerám sa zhora na, na ľudí, lebo aj otcovia majú v tom svoje miesto, ktorí, ktorí začnú s tým zápasiť, lebo to je veľmi ťažká vec, veľmi ťažká. Ale povedať, že riešením v 21. storočí jedine ukončiť, prerušiť život. Keby som povedal, že tuto pánu spravodajcovi preruším život, no tak prerušenie znamená ukončenie. Ono sa k tomu nedá už vrátiť, to nám je jasné. Hej? Asi by nesúhlasil, ani ja by som s tým nesúhlasil. Čiže myslím si, že mám aj iné riešenia, ako to urobiť takto, a poďme sa o nich baviť.
A dokonca my nemusíme mať ani teraz dnes rovnaký názor na to, ako to vyriešiť, a myslím si a teraz úprimne, že tu to, čo vy nazývate kultúrnou vojnou, ktorá existuje a prebieha, tu v pléne dneska nevykopol Rasťo Krátky, ale jednak ako hovorí on, reaguje na, na uznesenie z Európskeho parlamentu, ktoré predložil aj váš poslanec, a takisto potom vystúpenie pani poslankyne, ktorá teda tu takmer 30 minút hovorila veľmi emotívne a veľmi ostro. Áno. Je to niečo silné, je to niečo emotívne, ale je to veľmi dôležité, aby sme si to my na pôde slovenského parlamentu prebrali a aby sme naozaj tým nenarúšali myšlienku Európskej únie. (Ruch v sále.)
Chcem vás poprosiť, že ja by som rád sa venoval téme, keď ma nechcete počúvať, ako častokrát hovorí pán predsedajúci, keď predsedá, že pre tých je salónik. Môžte sa pokojne porozprávať a mne to nebude vadiť.
Myšlienka Európskej únie je veľmi, veľmi dobrá myšlienka. Európska únia ako, ako, ako organizácia, inštitúcia dostala Nobelovu cenu za mier, ja sa veľmi rád venujem histórii a skutočne tá história vojen, strašných vojen na tomto území bola dlhodobá, dlhotrvajúca, strašné množstvá životov a strašné množstvá majetku sa zničili a Európska únia je jedným z prostriedkov mieru v Európe, že hlavne Francúzi a Nemci proste spolupracujú a obchodujú a nevedú vojny a nezatiahnu do toho celú Európu. A je to veľmi dobrá myšlienka a bolo by, bolo by veľmi smutné, keby sme naozaj my tu teraz mali urobiť nejaké rozbroje na základe takých viet, viet alebo vecí, ktoré, ktoré hovoria o tom, že máme nejaké ľudské právo. Kde sa to zobralo ľudské právo na potrat? Je tu možnosť potratu. Možnosť tu je. Áno, aj na Slovensku máme aktuálne podľa zákona, majú vo Francúzsku, majú v zásade všade v Európe. Ale kde sa zobralo, že je to ľudské právo a že to musí byť v Charte ľudských práv popri práve na život?
Ak hovoríte o práve ženy na súkromie, samozrejme, kto z nás pochybuje o tom, že žena má právo na súkromie, a ctíme ho, čo sa týka počatia dieťaťa, čo sa týka prežívania tehotenstva. Ale my tu hovoríme o tom, že je tu právo na život verzus právo na súkromie. No tak právo na život má prednosť. Takže ja vás povzbudzujem, skúsme o tom pokojne uvažovať pozitívne, ja navrhujem, aby sme podporili uznesenie pána poslanca Krátkeho, a ak nie, ak proste to nezíska väčšinu, tak aby teda vláda Slovenskej republiky pri rokovaniach v Európe aj v Európskej rade, v Rade, v Európskej rade, aby naozaj prezentovala stanovisko, že my si to chceme vyriešiť tu doma, a myslím si, že sme naklonení tomu, riešiť to pozitívne.
Ďakujem.
Skryt prepis