Videokanál klubu

Peťo, myslíš, že sa dá vyrušiť minister? (Smiech.) Počas celej tvojej rozpravy si tam niečo písal. To, že spravodajca je na mobile, to je jasné, toho to nezaujíma, toho poznám, ten určite teraz iné veci rieši dôležité, ale že minister počas tých rozpráv si tam niečo na mobile rieši a nepočúva, to je strašné, to je strašné. Aspoň, vieš, skrátia tú rozpravu spôsobom, že to zlúčia. Pána ministra to nebaví, naozaj to, pozri sa naňho, jeho to nebavilo, ani ho to nebaví. A popritom aj ja súhlasím s tým, že tvoje vystúpenie a tvoje vystúpenia sú naozaj od srdca a táto problematika je tvoja problematika a je to záujem nie žiadny falošný, ale úprimný.
A veľakrát naozaj, aj ja 35 rokov robím v treťom sektore a musím povedať, že veľmi veľa nadaných detí, aj rómskych detí, končí nie tam, kde by mali skončiť so svojím talentom, so svojimi schopnosťami, ale, žiaľ, ani štát im nepodá ruku, rodinám už tiež nie a toto by sa malo zmeniť. Ale čo chceš očakávať od ministra, ktorý si tam rieši nejaké veci s Facebookom, možno si objednáva, ako povedal pred časom pán Hlina, nejaké krevety. Ja neviem, ale naozaj zlúčiť takto rozpravu a takúto vážnu tému je strašné.
Ty si sa spýtal, že ako budú hlasovať kolegovia z koalície. Peťo, sme tu rovnako dlho. No budú hlasovať tak, ako Fico povie.

Ďakujem pekne.
V prvom rade, ak sa predkladá návrh zákona, ktorý má hovoriť o povinných materských školách pre deti, ktoré to potrebujú hlavne, by mala byť optika taká, že sa naozaj bude pozerať na to, ktoré deti to potrebujú. A, pán minister, ja som na predchádzajúcej schôdzi predkladal takýto návrh na povinnú materskú školu pre deti, ktoré to potrebujú a sú to deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, o ktorých vy nehovoríte, bohužiaľ. Toto je taká polovičná politika vaša, a to je také príznačné pre HLAS, že to je také rovnaké, ako nemôžete byť tak trochu tehotný. A preto hovorím a som presvedčený o tom, že tento návrh nie je konkrétny, nie je adresný a aj orgány, ktoré vás k tomu vyzývajú okrem mňa, tak sú to aj orgány Európskej únie, ktoré voči tomuto konaniu, keďže Slovenská republika sa doteraz nevedela vysporiadať s tým, že rómske deti končia v špeciálnych základných školách neoprávnene, iba kvôli tomu, že prichádzajú do toho školského prostredia nepripravené, s tým, že nevedia po slovensky a toto je kritérium k tomu, aby boli absolventmi špeciálnej základnej školy. Žiaci z týchto škôl vychádzajú so vzdelaním žiakov štvrtého ročníka klasickej základnej školy, a to si povedzme, že tieto deti do budúcna budú iba poberačmi sociálnych dávok. A nezatvárajme si tieto oči a nie, že ministerstvo školstva si s týmto nechce špiniť ruky, nechce si špiniť ruky s Rómami, a tak to je. Aj preto takýto polovičný nejaký zákon, aby sa nepovedalo. Toto nie je konkrétny návrh, ktorý pomôže týmto ľuďom a môžte rozprávať, čo chcete.
Optika ministerstva školstva by mala byť taká, zameraná na deti, ktoré to naozaj potrebujú. A musíme hovoriť otvorene, že deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, rómske deti, to potrebujú, aby prišli potom do školského prostredia pripravené o to, že budú vedieť po slovensky, ak to má byť kritérium toho, že keď človek alebo dieťa nevie po slovensky, tak skončí v špeciálnej základnej škole, ktorá z neho, ešte raz poviem, vyrobí do budúcna iba poberača sociálnych dávok. Toto by mal byť záujem každého jedného z nás, aj toho najväčšieho fašistu na Slovensku, ktorý iba potom používa takú mantru, že cigáni žijú z našich peňazí, z našich daní. Ak to chceme zmeniť, tak buďme konkrétni, robme zákony tak, aby boli aplikované na tie skupiny obyvateľstva, ktoré do budúcna môžu tu vyrábať nejakú ekonomiku a žeby sa do budúcna nemohol používať naratív o tom, že cigáni žijú z našich daní, ale práve naopak, že Rómovia budú prispievateľmi do štátneho rozpočtu s tým, že budú vytvárať peniaze na to, aby bolo na budúce dôchodky, lebo do budúcna to vychádza tak, že ani nie dvaja ľudia budú pracovať na jedného dôchodcu. No, hanba. Ako môže v takom čase fungovať sociálna demokracia, politická ideológia, ktorá ma odbremeňovať, chrániť ľudí, teda tých slabých a sociálne odkázaných, aby odstránili sociálnu a hmotnú biedu? Sociálni demokrati by mali chrániť totižto tých najslabších. Všade inde vo svete to tak funguje, len tu na Slovensku my musíme chrániť ľudí pred sociálnymi demokratmi, lebo sociálni demokrati najviac ubližujú týmto slabým ľuďom. Aj v tom prípade to tak je.
My sme sa tak celé leto, pán minister, naháňali, či to bolo v Malom Slivníku, či to bolo v Richnave, ale teraz tu je aj Lomnička. A o Lomničke je zatiaľ ticho. Vznikla, bola cez leto taká jedna tlačovka, ja vám poviem, čo sa deje v Lomničke. V Lomničke totižto starostuje smerácka starostka, SMER, HLAS. A tá sa rozhodla, že zvolá tlačovku, lebo ministerstvo školstva nedodržalo zrejme nejaké dohody, ktoré boli a nepodporí Lomničku s tým, že sa tam vybuduje škola. Lebo je od 1. septembra nariadené, že skončí dvojzmenná a trojzmenná prevádzka. A tam teraz tie deti nemajú kam chodiť. A sme došli do času, že aj keby sa schválili tie peniaze, tak obec nestihne, respektíve firma, ktorá bola vybratá, nestihne postaviť tú školu. A starostka za SMER a za HLAS zvolala cez leto tlačovku a kritizovala ministerstvo školstva. O tom sa bavme. Toto nie je problém iba starostov, ktorí nepatria do vašej strany, ale začínajú sa ozývať aj starostovia zo strán, z ktorých pochádzate aj vy. Ja som veľmi zvedavý, ako dopadne tá Lomnička. Rovnako som zvedavý aj na Malý Slivník. A nie, že ministerstvo školstva s tým nič nemá, že my tu prídeme robiť iba nejakého komentátora.
Starosta z Malého Slivníka, keď sa vypnú kamery, dámy a páni, nadáva na Rómov, nechce mať nič spoločné s tými obyvateľmi, hoci Malý Slivník je väčšinovo rómsky. A tie deti, my sme tam boli dvakrát, my sme sa pýtali tých rodičov, a keď ministerstvo školstva hovorí, že každý rodič by mal mať to právo vybrať tú najlepšiu školu pre svoje dieťa, tak Rómom z Malého Slivníka bolo nariadené, aby chodili 20 kilometrov do vzdialenej školy do Prešova. Desať, jedenásťročné deti sa musia dopraviť z Malého Slivníka do Prešova, tam prestúpiť na mestskú dopravu a tie deti budú rozvozené kade-tade po Prešove, tretie najväčšie mesto na Slovensku, Prešov. A my sa potom nemôžeme čudovať ani tým rodičom, ktorí sa boja o svoje deti, ktoré neprekročili hranicu možno svojej obce, že nechcú púšťať tieto deti do školy. A potom čo, budú títo rodičia stíhaní za to, že nechcú púšťať svoje deti do školy? Budete ich trestne stíhať, skončia v base? Iba kvôli tomu, že ministerstvo školstva si nesplnilo úlohu, tak ako hovoríte vy, že budete dbať na to, aby každý rodič si mohol vybrať tú najlepšiu školu pre svoje dieťa, ale týmto deťom bolo nariadené, aby chodili do Prešova, 20 kilometrov od mesta alebo od obce, kde bývajú.
A vy tam prídete, pán minister, aj so splnomocnencom Daškom, a to iba okomentujete. Ale odvtedy ten problém stále pretrváva, stále sa nevyriešil a ja som zvedavý, ja som veľmi zvedavý, ako tento prípad dopadne v Malom Slivníku, rovnako aj v Richnave. Ešte doplním, rodičia v Malom Slivníku, dámy a páni, sa dozvedeli o tom, že rušia im tú školu, alebo teda že ich deti už nebudú chodiť do vedľajšej školy, iba päť dní predtým než sa otvárali brány školského roka 1. septembra, päť dní predtým. Takto sa funguje? Či takto majú fungovať iba rómske deti, na ktoré sa pozeráme cez prsty? A nehovorte, že nie. Iné deti majú postarané, ak by sa to týkalo iných detí, tak by tu bolo riešení hneď niekoľko a do hodiny by to bolo vyriešené. Ak sa to týka rómskych detí, tak tam dávame ruky preč, tam si nechceme špiniť ruky s Rómami.
Na minulej schôdzi, ešte raz pripomeniem, som predkladal návrh o povinnej materskej škole pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, s ktorým súhlasila aj Európska komisia, aj orgány Európskeho parlamentu, konkrétne výbory a hovorili o tomto návrhu, ktorý nie je diskriminačný ani protiústavný. Ja som zvedavý, že či tento návrh nie je diskriminačný a protiústavný. Žiadna debata o tom nebola. O návrhu, ktorý som podával ja, tu bola roky debata. Súhlasili s tým odborníci, tento návrh dokonca vznikal v spolupráci s odborníkmi. A mňa mrzí, že aj počas bývalého volebného obdobia tento návrh, bohužiaľ, sa nepodarilo aplikovať a dnes my máme skúsenosť s tým, že právny nárok pre dieťa od troch rokov nie je využiteľný, bohužiaľ, a neplatí to hlavne pre tie deti, pre ktorých možno aj vznikal tento návrh, tento právny návrh, právny nárok pardon, a rovnako ani tento návrh váš nebude aplikovateľný, alebo teda nebude účinný tam, kde podľa mňa aj ministerstvo by chcelo cieliť, lebo toto je také polovičaté, nemôžete byť trochu tehotný.
Preto sa na to musíme pozerať naozaj s otvorenými očami a robiť konkrétne a adresné veci. Ak chceme dostať rómske deti do materských škôl, aby nekončili v špeciálnych základných školách, tak zadefinujme ten zákon, sociálne znevýhodnené prostredie, s tým súhlasila aj Európska komisia, orgány Európskeho parlamentu. A vy, ja som veľmi zvedavý, lebo tu prebieha ešte stále ten infringement, pokuta, ktorú nám dala Európska komisia za to, že do dnešného dňa sa Slovensko od roku 2015, dámy a páni, nevedelo vysporiadať s tým, že deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, rómske deti konkrétne, končia v špeciálnych základných školách a vyrábame z nich do budúcna ľudí, ktorí budú poberať dávky v hmotnej núdzi. Európska komisia pohrozila pokutou a Slovensko je v poslednej fáze infringementu, to znamená, že na stole je pokuta. A v tomto momente mal nastať tvrdý zákon, ktorý to vlastne vyvráti a bude aplikovateľný a že tieto deti odvrátia, vlastne nasledujúce deti odvrátia túto trajektóriu, že nebudú končiť v špeciálnych základných školách, ale že budú úspešné, že budú absolventmi klasickej základnej školy, čo je predpokladom toho, že do budúcna môžu končiť na pracovnom trhu, čo je záujem každého jedného, aj toho najväčšieho fašistu na Slovensku by mal byť záujem toho, že každé jedno zdravé dieťa by do budúcna malo vytvárať hodnoty a končiť na pracovnom trhu s tým, že bude vytvárať peniaze na budúce dôchodky. Tento návrh o tom nehovorí.
Ja som zvedavý, ako budú hlasovať kolegovia z HLASU-u, zo SMER-u a z SNS pri tomto vašom návrhu, keď v minulosti teda na predchádzajúcej schôdzi, kde som predkladal zákon o tom, aby deti zo sociálne znevýhodneného prostredia navštevovali škôlky, nezahlasovali, boli proti. Ja som veľmi zvedavý, či to je iba čisto návrh preto, aby som nesúhlasil s Pollákom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega, ďakujem za reakciu.
Úprimne, ja to nemám rád, ako do niekoho tak biť, ako my tu teraz. Pán minister tu tak sedí a počúva nás a niektoré veci nie sú príjemné, keby som sedel na jeho mieste, ako asi by som úplne sa v tom nekochal. Ale myslím, že to robíme všeobecne na tej úrovni školstva aj tuto, nie je nás tu zopár, nie je to nejaká populistická téma, na ktorej by sa tu teda vyřádili nejakí populisti, že naozaj sa snažíme hovoriť, áno, každý zo svojej strany, áno, my ako opozícia viac-menej sa snažíme poukázať na nedostatky, na chyby. Ale nemyslím si, že je v tom zlomyseľnosť z jednej alebo druhej strany, nemyslím si, že je v tom zlomyseľnosť zo strany ministra a ministerstva, že by tu teraz chceli priniesť zlé riešenia, alebo zlomyseľnosť z našej strany, že za každú cenu chceme nájsť chybu, lebo to je v podstate ľahké nájsť chybu na niečom tak komplexnom a niečom tak živom ako je školstvo, nájdete pomerne ľahko, hej, vždycky nájdete. Ale myslím si, že tento oponentský proces je veľmi dôležitý a že takéto veci, ktoré sa potom dotýkajú veľkého spektra najmä teda detí, ale rodičov, zamestnancov a tak ďalej, učiteľov, tak je dôležité podrobiť takémuto komplexnému oponentskému procesu, aby keď to už tu prijmeme, aby to stálo za to. Myslím, že niečo sa už urobilo v tom MPK. Na začiatku rozpravy, úplne na začiatku doobeda, zaznelo od Janka Horeckého, že tak, ako to išlo do MPK, tak že to bol najhorší zákon od roku 1989 týkajúci sa školstva. No tak dobre, bol to taký opozičný výrok, ale v tom MPK sa už niečo upravilo a verím, že po týchto diskusiách sa zas niečo opraví aj do druhého čítania a, možno nebudeme mať všetci tak, ako to chceme a možno sa nezhodneme, ale určite sa to zlepší.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, pani predsedníčka výboru, čiže pokračujem v tých svojich minútach, ktorých mám dohromady 30, teda mal som 20 v ústnej, pardon, v písomnej a desať teraz v ústnej. Za normálnych okolností by som mal tri a pol hodiny na toto.
V prvej časti v tej písomnej rozprave som nakoniec venoval necelé dve minútky povinnému predprimárnemu vzdelávaniu a dve minútky necelé domácemu vzdelávaniu, čiže de facto už len ako také faktické, lebo naviac som nemal čas. Takže dovolil by som sa venovať týmto dvom veciam, čiže povinnému predprimárnemu vzdelávaniu a domácemu vzdelávaniu.
Prečo týmto dvom veciam? Lebo hovoríme v prvom čítaní hlavne o filozofii zákona a toto sú podľa mňa také kľúčové filozofické veci. Inšpiroval ma trochu aj pán kolega Šmilňák, keď hovoril o tých kandidátoch učiteľoch, o tých trojročných učiteľoch po troch rokoch štúdia. A mne sa to spojilo aj s týmto, čo chcem povedať ja, že sú tu nejaké problémy, na ktorých sa v podstate asi zhodneme a chceme ich riešiť, napríklad nedostatok učiteľov alebo problémy so zaškolením tých marginalizovaných skupín, pre ktoré je to potom problém v ďalšom školskom štúdiu a v uplatnení na trhu práce. Ale je dosť podstatné, ako to chceme riešiť a aby sme naozaj nepoužili veci, ktoré tu boli niekoľkokrát pomenované ako komunistické alebo socialistické, alebo totalitné, alebo ešte iným slovom etatistické, to znamená, že štát proste sa k tomu postaví nejak tak paternalisticky a bude dávať niečo povinné alebo, naopak, niektoré veci, kde by si rodičia mohli slobodne vybrať, tak ich bude obmedzovať.
Začnem od konca, teda od tých učiteľov kandidátov, že náš problém je, že si nemôžme príliš vyberať alebo máme vôbec, ani nemáme tých, ktorí by sa hlásili do zamestnania na niektoré predmety, napríklad na matematiku, fyziku. No lebo ten status učiteľa a tá mzda a to hodnotenie, proste to na tom trhu nevypôsobí. Viete, jednotlivci sú jednotlivci, ale keď zoberiete štatisticky proste, tak sa vám tí ľudia nebudú trhať v takých počtoch, v akých potrebujete. No a my namiesto toho, aby sme to vyriešili, ja viem, že pán minister si nemôže povedať, koľko chce peňazí a dať od svojho stola plat učiteľom, teda určiť jeho výšku, ale to je dlhodobý problém, ale toto je problém, pretože keby bola dostatočná ponuka, tak dostatok kvalitných ľudí štatisticky a môžte si z nich vybrať a nemáte žiaden problém a nemusíte riešiť učiteľov kandidátov. Čiže toto je problém. Ja nehovorím, že ja naňho mám zázračné riešenie, alebo že vy ho nechcete takto vyriešiť, ale musíme sa pozrieť na to, čo sú skutočné problémy a nepoužívať pseudoriešenia. A mne sa zdá, že v tomto prípade je to pokus, ktorý nie je, že celé zle, ale ja súhlasím s tou argumentáciou, ktorá padla a ten princíp je, že riešime teda problémy, ktoré sú skutočné riešeniami, ktoré sú veľmi otázne a tie ktoré by boli skutočné, vlastne nevieme k nim prikročiť.
No v prípade toho povinného predprimárneho vzdelávania čo riešime? Tá zaškolenosť všeobecne v populácii je pomerne slušná a vysoká, 76 % vo veku troch rokov nastupuje do škôlky z logického dôvodu, to sú veci ako materská a nástup do zamestnania a tak ďalej. To podľa mňa vôbec nie je malé číslo. Áno, sú niektoré komunity, kde táto zaškolenosť je malá, pretože im tam chýba motivácia. Možno ani nemajú možnosti. A ďalšia vec je, že potrebujú to kvôli tomu, aby sa napríklad naučili dobre vyučovací jazyk, čiže slovenský, ale k tomu sú zasa aj iné riešenia, napríklad jeden náš kolega v minulom volebnom období dosť často hovoril a apeloval na myšlienku, že vyučovať takého deti slovenčinu ako cudzí jazyk, pokiaľ sa ju nenaučia, pretože začať vyučovať v slovenčine a predpokladať, že oni vedia, tak no nevedia. Predpoklad je základom prúseru, hovorí neoficiálne heslo FBI. Takže je to problém, ktorý sa dá riešiť. Znova, toto je také zjednodušené riešenie, povinné predprimárne vzdelávanie najprv od štyroch, potom od troch už, a teda teraz v určitej diskusii také šalamúnske riešenie, že maturita. Ja chápem dobrú vôľu, chápem dobrú vôľu aj snahu to vyriešiť, ale už sme si to hovorili, bolo to spomenuté, proste filozoficky to nesedí. A ja si naozaj myslím, že v dnešnom svete si musíme dávať pozor na to, o aké rozmýšľanie, o akú filozofiu opierame tie naše riešenia. A toto je podľa mňa chybná filozofia, aj keď to môže byť lákavé, zjednodušíme si to, nemajú maturitu, no tak tam dostaneme väčšinu tých, ktorých tam chcem dostať. Ale viete, tá predstava, ahojte (reakcia z pléna), veď jasné, ale ja mám zapnutý mikrofón, no, že potrebujeme to naozaj vyriešiť, nie tak pseudo, ale skutočne, preto sa mi to nezdá. Ako som to zjednodušene povedal, je automaticky inštalatér horší otec ako jadrový fyzik, no cítime že nie, hej? Čiže je to lákavé riešenie, ale nie je to skutočné riešenie.
Tá druhá vec, ku ktorej sa chcem ešte dostať, zhruba tak na polovicu, aby mi to vyšlo, je domáce vzdelávanie. Ja si opäť myslím, že domáce vzdelávanie je filozofický základ, z ktorého sa školské odvádza. Áno, postupne v histórii, už veľmi dávno zaviedla sa povinná školská dochádza, aj keď v dnešnej dobe mnohí a v niektorých krajinách to tak už je, sa hovorí skôr o povinnom vzdelávaní ako o povinnej školskej dochádzke. A znova, hovoríme o veľmi, veľmi malých percentách, myslím, že keď som si to rátal, tak to vychádzalo asi 0,4 % z detí, ktoré sú školopovinné, že využívajú domáce vzdelávanie, čiže 99,5 % využíva nejakú formu štátnych alebo neštátnych škôl.
Zaujala ma pritom poznámka kolegu Šmilňáka, ktorý hovoril, že v istom zmysle je to prevencia, môže to byť prevencia, pred tým, aby tí, ktorí nebudú môcť ísť na neštátnu školu, teda na súkromnú alebo cirkevnú, neskĺzli k domácemu vzdelávaniu, ale skončili to, čo sa zdá z pohľadu ministerstva, a nemyslím to len osobne pána ministra, ale myslím tým celý ansámbl, žiaduce, a to je teda, aby skončili v štátnej škole. Ale znova, ja si myslím, že to je mylný predpoklad. Ak sú nejaké problémy pri domácom vzdelávaní a sú, samozrejme, takisto sú ako pri štátnych formách, ale ja si myslím, že tie možnosti tam už dnes sú, riaditeľ má možnosť žiadať prezenčné preskúšanie. Teraz vlastne ale vy zoberte možnosť, že by mohla byť aj tá dištančná forma a sťažuje sa to tak školám ako aj tým rodičom. Zvlášť keď je tam taká nízka časť toho normatívu, čo je pre štát lacné, ale ak pridávate povinnosti a nepridávate prostriedky, no tak zhoršujete celú tú situáciu. Znova, si nemyslím, že to je riešenie, ktoré zlepší kvalitu domáceho vzdelávania, skôr to odradí ľudí, aby do toho domáceho vzdelávania išli a je to otázka, je to cieľ, to je cieľ, odradiť ľudí od domáceho vzdelávania? Lebo predpokladám, a tak je to, myslím, prezentované, že cieľom je skvalitniť domáce vzdelávanie. Ale my vám tu hovoríme, že je tu dosť veľa takých bodov, ktoré naznačujú, že to neskvalitní, ale vyženie to tie deti do tých škôl. Veľmi často, vyjadrím sa k tomu, lebo sa to často hovorí, je taký argument, že takým deťom chýba socializácia. Môže sa to stať. Takisto ale sú deti, ktoré sú izolované napriek tomu, že chodia do škôl a zažívajú tam napríklad rôzne veľmi negatívne javy ako napríklad šikanu. Ale ja, čo poznám rodičov, ktorí ponúkajú svojim deťom domáce vzdelávanie, sú ľudia, ktorí často, nie vždy, ale často, sú to viacdetné rodiny a takmer vždy sú to ľudia, ktorí sa dávajú dohromady s inými rodinami, v ktorých prebieha domáce vzdelávanie a tá socializácia je tam na dobrej úrovni. Ja si myslím, že pri deťoch, či už trojročných, štvorročných, v predškolskom veku, alebo pri deťoch na prvom stupni, je často dôležitejšie, aby ste tie deti ochránili pred patologickými javmi, ako je šikana, alebo ako je nedostatočná inklúzia napríklad pri deťoch autistoch a tak ďalej, kde tá rodina naozaj našla spôsob a vie to zvládnuť a to dieťa sa cíti komfortne a to domáce vzdelávanie je cesta pre nich. Takže je lepšie, aby sme to dieťa chránili, než ho za každú cenu vždy sa snažili tlačiť do tej inštitucionalizovanej formy, do štátnej školy, lebo to nevyrieši ten problém.
Čiže zhrniem to, myslím si, že sa zhodneme na problémoch, ktoré sú, ale nezhodneme sa na riešeniach, a preto si myslím, že bude dobré, že máme, prišla mi teraz pozvánka na výbor, bude okrúhly stôl na budúcu stredu, výborne, teším sa, veľmi dobrý krok a takisto, že bude druhé čítanie, bude riadny výbor, myslím, že nejakého 13. októbra, takže máme na čom popracovať a hľadať dobré skutočné riešenia.
Ďakujem.

Ja len krátko.
Ja som nepovedal, že sú zlé, alebo že tí rodičia vychovávajú zle. Ja som len povedal, pán Šmilňák, že tie kontroly sú dobré.
Ďakujem.

Ďakujem, kolegovia, za vaše faktické poznámky. Zvlášť si pozriem teda aj ten odkaz, ktorý zaznel na zákon a ešte raz si to pozriem. Ale pre tých z vás, ktorí ste nepočuli, čo mi pán minister hovoril, ale na to bude môcť zareagovať teraz ako vystupujúci minister školstva s reakciou na naše vystúpenia, že si to mám doštudovať a pozrieť, lebo teda v zákone to neni. No tak ja si to pozriem, naozaj si to teraz idem ešte raz pozrieť, prečítať, nájdem si ten odkaz, ktorý ste tu aj vy povedali aj súvisiace texty a vystúpim ešte v druhom čítaní, a teda nie v druhom čítaní, myslím teraz pri prihlasovaní do ústnej rozpravy a povenujem sa tomu, lebo ak to tam skutočne je a, pán minister, vy neviete, že to tam máte, tak to je problém.

Veľmi vhodne si sa spýtal, čo ich viedlo k tomu, aby zlúčili toľko zákonov spolu. To bola tak vhodná otázka, na ktorú je jediná vhodná odpoveď, rýchle, rýchle, oni všetko robia rýchle. Trestný zákon rýchle, ožobračovanie ľudí rýchle, školstvo rýchle. Veď tu bolo toľko a je toľko skrátených legislatívnych konaní. Rýchle, ale prečo rýchle, najmä tento, tieto zákony, ktoré sa týkajú školstva, ktoré sa týkajú výchovy detí, kedy naozaj tá výchova tých detí musí byť zodpovedná, musí byť cielená a musí byť motivovaná?
Ja súhlasím s tým, že domškolákov treba kontrolovať, pretože naozaj niektorí rodičia, no, treba ich kontrolovať, treba. Ale prečo rýchle? Prečo sa tak ponáhľate? Kvôli čomu sa tak ponáhľate? Toto je naozaj téma, ktorej sa treba venovať, ktorej treba venovať čas, zodpovednosť. A už ste to tu dnes počuli, že ste to urobili preto, lebo ste nezodpovední, lebo vám nezáleží na tých deťoch, vám nezáleží na tých ľuďoch, vám záleží na tom, aby ste to urobili rýchle.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Krátky, ďakujem za vystúpenie aj za to, že sa venuješ tej téme. No ja by som rád vedel, čo si myslí pán minister, že či je domáce vzdelávanie dobré alebo nie. A možno sa to dozvieme, ale v každom prípade viem, že, bohužiaľ, viacerí vplyvní úradníci na ministerstve nepovažujú domáce vzdelávanie za dobré. Ale domáce vzdelávanie je dobré, lebo to je prvotná forma vzdelávania, pretože rodičia sú tí prví, ktorí svoje deti vychovávajú a vzdelávajú a najlepšie ich poznajú. Navyše je to extrémne náročné. Drvivá väčšina rodičov, ktorí aj niekedy uvažovali o domácom vzdelávaní, ich nakoniec dali do bežnej inštitucionálnej školy či už na štátnu, alebo neštátnu školu, lebo je to extrémne náročné. A od tej odpovede, že či je domáce vzdelávanie dobré, alebo nie je dobré, závisí potom aj ten prístup. Pretože ak je dobré, tak vy veľmi, veľmi komplikujete rodičom aj školám možnosť, aby tie deti v tomto domácom vzdelávaní fungovali. Ono to vyzerá tak ochraniteľsky, že chránite ich pred, ja neviem akým, zneužívaním. Ale viete, úprimne ako rodič by som povedal tak ironicky, že ďakujem veľmi pekne, že ak ja som podozrivý ako rodič a štát ma musí skontrolovať, nejakí úradníci z ministerstva, tak ďakujem veľmi pekne. Ja si myslím, že tie mechanizmy ktoré sú, sú dostatočné. Ak je nejaký konkrétny prípad, veď to sa dá riešiť rôznymi spôsobmi, napríklad cez tú sociálku a tak ďalej. Ale vo všeobecnosti toto vlastne vyzerá, že vy považujete domáce vzdelávanie za nie dobré, hádžete im hrubé polená pod nohy a ste presvedčený, že to tí rodičia ťažko skúšaní a tie školy nechajú tak, lebo je to už cez všetky čiary.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister, milé kolegyne, kolegovia, nuž, keď som počul, že máme na stole teda reformu školstva, ktorá nemá obdobu za ostatných 20 rokov, tak som spozornel, pretože ja sa teším na to, že naše školstvo sa posunie dopredu a teším sa akejkoľvek snahe toho, že niekto prinesie zmysluplnú, proštudentskú reformu, ktorá bude v záujme nielen žiakov, ale aj rodičov. A potom som sa vrátil teda na ten začiatok, pán minister, tak ako ste to predložili a zistil som, že toto nie sú tie hlavné menovatele, že vaše menovatele boli, že treba naplniť a zadosťučiniť verejnému záujmu, že je potrebné využiť teda ten normatív, ako pani Puškárová teraz popísala, inak nota bene, teraz ste na vlastnej koži zažili, čo to znamená, keď chcete ukázať zmysluplnú tabuľku a graf, čiže ja len podporujem teda tú snahu to neobmedzovať a dať slobodu poslancom, teda prinášať aj vizuálne pomôcky, aby sme mohli deklarovať a argumentovať, čiže vrátim sa k tomu normatívu, čiže ten je potrebné nejako inak prerozdeliť, a teda vo verejnom záujme, ktorému sa má zadosťučiniť, tak je, školy postaviť do pozície, že majú prijať hlavne tých študentov a žiakov, ktorí sú v ich blízkosti. A teraz som zostal tak na pochybách, že či toto je teda naozaj ten problém a či toto je naozaj to gro tej reformy, ktorú potrebujeme. A zostal som sledovať tú debatu, tú diskusiu, pretože začalo sa to veľmi zaujímavo vyvíjať a o to viac, keď v konečnom dôsledku tie kroky, tak ako boli, teraz hovorím na začiatku, navrhnuté, ohrozovali, skutočne ohrozovali vo svojom dôsledku existenciu cirkevných škôl.
Tie súkromné, áno, rozumiem, ale ako teraz by som ich na chvíľočku vynechal z diskusie, lebo ony si vedia nastaviť a upraviť podmienky, hoc teda drvivá väčšina z nich nevyberá tak veľké poplatky, aby vedeli vyjsť s tým normatívom, ktorý ste im pôvodne chceli dať, o koľko ste ho pôvodne chceli znížiť. To by naozaj rapídne museli zvýšiť to, čo vyberajú za školné, aby mohli prežiť.
Venujme sa na chvíľočku tým cirkevným školám, že tu už bolo viackrát, pán minister, povedané, že to je výdobytok novembra. To je v podstate sloboda, kreativita v školstve, mne sa to veľmi páči, keď si rodičia a ja ako študent potom už neskôr, keď som bol na vysokej škole, som si mohol vybrať školu, ktorá sa mi páčila aj obsahovo, aj formou a mohol som tam ísť. Nuž, ja viem, že vy neobmedzujete a neprikazujete priamo rodičom a študentom, čo si majú vybrať, ale vy ten systém nastavujete tak, že tie školy budú mať existenčný problém a stále to tam zostalo. Skrátka vy ste zapli prvý gombík zle a dnes, keď ste ustúpili z niektorých svojich pozícií a keď ste niektoré veci zmenili, tak stále ste to nedopracovali a nevyhodili ste to do výhybky, ktorá by mi hovorila, že toto je po 20 rokoch v školstve očakávaná zmena, ktorá spraví zo školstva inovatívne miesto, ktorá mu dá, hoc teda ja rozumiem, že je konsolidácia, dostatočný vankúš finančný, aby sme sa mohli posunúť dopredu. A ja teraz nechcem hovoriť o financiách v školstve aj keď teda som tam teraz odbočil.
Ak postavíte rodičov do pozície, alebo teda nastavíte systém, že tie školy jednoducho budú mať problém prežiť, alebo stratia svoju identitu, lebo teraz majú na výber jedno alebo druhé, tak znejú tie návrhy, tak idete proti moderným trendom, idete proti tomu, čo vlastne chce naša spoločenská objednávka. Čiže upozorňujem na to, že tu neni len verejný záujem toho, aby rodičia mohli umiestniť deti do výchovno-vzdelávacieho zariadenia, ale aj aby ho mohli umiestniť do takého, ktoré spĺňa ich hodnotový a teda, áno, ich hodnotový rámec.
Zvlášť ma zaujalo, keď som sa pozrel a aj potom som si pozrel tú diskusiu pri jednom špecifickom momente, a to bolo domáce vzdelávanie. Ja teraz rozumiem tomu, že vy pravdepodobne máte, teda ja vám poviem, ako si to vysvetľujem, že ako sa tie zmeny, ktoré teraz navrhujete v tom domácom vzdelávaní, tam dostali. Ja rozumiem tomu, že vy asi máte na ministerstve nejakých ľudí, ktorí sú zaslúžilí vo svojom obore, rozumiem tomu, že majú nejakú erudíciu a je rozumné ich počúvať skrátka. Ale neviem, kto poradil, dať do zákona to, že majú učitelia povinne navštevovať tých rodičov a tie rodiny, ktoré majú študenta na domácom vzdelávaní, a to z tohoto dôvodu, totižto už len, keď si to porovnám s takou školskou inšpekciou, že ani ona nemá (reakcia navrhovateľa), no nie, ešte raz, nie sú, domáce, tak mýlim sa, keď hovorím, že, ešte raz to zopakujem, aby som si bol na 100 % istý, mýlim sa, keď hovorím, že navrhujete v zákone povinnú vizitáciu rodiny s domácim vzdelávaním? Výborne, čiže toto nebude obsahom zákona, ktorý prejde? (Reakcia navrhovateľa.) Tak to je výborné, dobre, lebo videl som to tam. (Reakcia navrhovateľa.) Takto, stretol som sa s ľuďmi, ktorí sa domácemu vzdelávaniu venujú, vystupujem, aby som ich zastúpil, položil som otázku, že garantujete, že teda nie sú tam povinné vizitácie domácností rodín, ktoré domáce vzdelávanie... výborne, lebo to bola jedna z požiadaviek, ktoré mimochodom oni opreli o podmienky alebo diskusiu, ktorá bola aj v MPK, takže ja sa pýtam na to, čo sa tam objavilo, čo mi oni tlmočili a čo som tam videl, takže je výborné, to je jeden z veľmi dôležitých momentov, pretože keby toto tam bolo, tak to znamená, že tie deti, ktoré sú na domácom vzdelávaní s tým normatívom, ktorý je teraz 10 % alebo 30, pokiaľ ide o deti, ktoré majú zdravotné, fyzické problémy, tak tá škola, ktorá dostáva tento normatív, by jednoducho nemala ani zdroje, ani kapacity školské navštevovať tieto domácnosti. A to je výborné, že teda to tam neni a že to vypadlo.
Druhá vec, pán minister, a tiež mi zareagujte, lebo to je dôležitá vec, ktorá ľuďom leží na srdci, zvlášť tým, ktorí teda majú domáce vzdelávanie, je povinnosť prezenčných skúšok teda na škole. Je to tam alebo to tam nie je, pán minister? Povinnosť rodiča prezenčne nehať to dieťa preskúšať, pokiaľ je vzdelávané v domácnosti, je to tam? (Reakcia navrhovateľa.) A jak budete, na Spišskú Starú Ves? (Reakcia navrhovateľa.) Dobre. (Reakcia navrhovateľa.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán minister, pán poslanec, nie som veľmi nadšený, že tu diskutujete medzi sebou. Normálne prebieha diskusia tak, že vy v rozprave vystúpite, môžte položiť rečnícke otázky a pán minister, keď zváži a uzná za vhodné, tak svojím vystúpením vám na nich odpovie. Tieto veci ste si mali vyriešiť vo výboroch, keď ste tak neurobili, tak ma to mrzí, ale nebudem zhovievavý ku takejto diskusii.

Krátky, Rastislav, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, pochopili sme. Akurát, že teraz to náhodou chcem oceniť, lebo väčšinou je s členmi vlády len prestrelka, a toto bolo náhodou, ja som rád, že pán minister na mňa rovno zareagoval, lebo to je dôležité. Ja teraz sa ho pýtam na veci, ktoré tí ľudia, ktorým leží na srdci a ktoré ohrozujú napríklad to domáce vzdelávanie, keby boli v zákone a keby tam sa dostali a boli v takej forme, ako mi boli tlmočené. Toto je veľmi zaujímavý podnet, pán minister, čo ste povedali, teda, že reagujete na to, čo sa dialo na Spiši.
Najprv poviem taký prvý komentár k tomu, že prečo sa pýtam na to, že či je toto povinne zo zákona dané, že rodičia, ktorí majú deti na domácom vzdelávaní, tak musia nechať preskúšať svoje dieťa prezenčne. Nuž, ono to predstavuje prakticky veľký problém, pretože na takom druhom stupni musíte zložiť štrnásť skúšok a teraz nie všetky školy poskytujú možnosť domáceho vzdelávania. Ich je pomerne málo a už keď si nejakú vyberiete a dohodnete sa s ňou, teda že budete mať dieťa na domácom vzdelávaní, tak sa často v praxi stáva, že tá škola je ďaleko od vášho domova. A teraz keď vy vyhodíte zo zákona možnosť ho preskúšať dištančne a postavíte rodiča do pozície, že tam musí prísť fyzicky, osobne, tak asi je teraz v tomto momente každému jasné, že to dieťa nebude schopné zložiť tých štrnásť skúšok po dlhej ceste v jeden deň. Čiže majú ďalšie možnosti, buď tam sa ubytujú a zoberú si študijnú dovolenku a to dieťa bude bývať niekde ďalej od domova, aby zostalo pri mieste školy, alebo kde teda škola určí tú skúšku, čo je, asi cítite to hneď medzi riadkami napísané, extra výdavok aj pre rodiča a extra záťaž pre to dieťa, ale dobre, to je jedna z možností.
Druhá z možností je, že alebo teda komplikácia a nie možnosť, alebo druhá komplikácia je, že nielen to dieťa bude vystavené veľkému náporu spraviť buď tie skúšky jeden deň alebo, ale bude tam musieť byť dlhšie, bude musieť byť v tom mieste dlhšie, lebo tam budú musieť cestovať opakovane, hej? Čiže to je veľmi vážna komplikácia pre rodičov, že budú musieť tam buď byť ubytovaní, alebo tam pravidelne na dlhé vzdialenosti cestovať. Nuž, v poriadku.
Zoberme teraz ten argument toho, že reagujete na nešťastie, ktoré sa stalo a na študenta, ktorý ale nebol v domácom vzdelávaní. Veď on predsa prešiel celým systémom školským, tak ako ho máme nastavený a tam si nikto nevšimol, práveže v tých inštitúciách, kde ho vzdelávali, na školách, prezenčne ho vzdelávali a tam si nikto nevšimol, že tento študent má svoje psychické problémy a akého je nastavenia a razenia. Takže vy vlastne spájate dve podľa mňa teraz nesúvisiace veci. Rozumiem tej požiadavke a tomu postoju držať tých žiakov pod istou formou dohľadu. Na druhej strane uvádzate, že to robíte na základe príkladu, ktorý s tým ale vecne nesúvisí. Takže pokiaľ to robíte na základe študenta, ktorý bol v systéme, bol v školách a nikto to nespozoroval, tak si v prvom rade treba upratať tie systémy a tie nástroje tam, až potom by som zasahoval do iných oblastí, ako je napríklad to domáce vzdelávanie.
Takže oceňujem, že aspoň jedna z týchto dvoch vecí sa do zákona nedostane, pretože to tým rodinám, aj keď je ich veľmi málo, myslím, že ani percento ľudí, ktorí využívajú, neni ani teda z toho celkového počtu rodičov, ktorí majú deti v škole, nie je, ktoré využívajú to domáce vzdelávanie. Ale za mňa by bola veľká škoda hodiť im polená pod nohy a jedna z vecí, ktorá bola, tak bola to, aby teda tí učitelia navštevovali prezenčne tie domácnosti, s čím by som ani inak akože nemal problém, to chcem ešte dovysvetliť, pretože ani tí rodičia v skutočnosti to nerozporovali, ale je tam potom enormná záťaž znovu na školu, ale nejdem to teraz riešiť a rozoberať, keď teda to tam nebude.
Chcem ešte podčiarknuť jednu takú politickú vec, ktorá sa tiahne celou touto rozpravou. A neviem, pán minister, že či je možné, aby vám to ušlo, aby ste to nezachytili, ale tu sa tento týždeň stala jedna výnimočná vec. Pri reakciách na ministra, konkrétne na ministra financií, požiadal asi podľa môjho názoru minister financií, pán Kamenický predsedajúceho, aby prerušil rozpravu, aby ju skrátil už v beztak v skrátenom legislatívnom konaní. Ja nerozumiem tomu naozaj nerozumiem tomu, čo vás viedlo k zlúčeniu siedmich bodov zákona v školstve, aby ste ich zlúčili do jedného bloku na diskusiu v parlamente. Nerozumiem tomu obzvlášť teda, keď podľa vašich slov je toto po dvadsiatich rokoch dlho očakávaná reforma. Ja by som očakával, že sa tým budete pýšiť, že budete tomu venovať obrovské množstvo priestoru a času, že budete mať radosť z tej diskusie, že budete predávať, aké vynikajúce výsledky donesiete, čo všetko to prinesie tým rodičom, aké možnosti získajú, čo sa zagarantuje pre tých študentov, ako sa nám posunú, ako sa nám zlepšia výsledky v testovaní, ako bude napríklad viacej peňazí v školstve, akým spôsobnom proste poriešime tie najakútnejšie problémy, ktoré tu máme. Ja namiesto toho sledujem, že áno, myslím, že kto vám spočítal, jeden z mojich kolegov myslím, že Richard Vašečka povedal v priebehu tejto rozpravy, že sedem minút ste vystupovali v úvode, minútu ku každému zákonu. A to sú tu zákony, ktoré sú úplne nové. Je mi ľúto všetkých kolegov, ktorí sa poctivo venujú téme školstva, pretože si viem predstaviť, ako boli pripravení do tejto diskusie. A osobne mám za to, že práve toto je to miesto a ja ocením aj svojich politických oponentov ako pani Puškárová, ja by som bol rád, keby vystupovala viacej, pretože to nám tu chýba, chýba nám tu ten stret myšlienok a nielen pri školských zákonoch mi to chýba, mne to chýba aj pri hospodárskych alebo pri životnom prostredí, aby sme sa dostali do konštruktívnej diskusie, vypadol z toho ten najlepší možný variant a ten sa aplikoval. Ale to už nejdem ani hovoriť, že tu chýba aj otvorenosť koalície na to, aby ste, keď zistíte, že opozičný návrh a opozičný variant je lepší, že aby ste ten prevzali a implementovali. To sa tu vlastne ani nedeje. Takže tu chcem dať veľký výkričník a chcem povedať, že toto je cesta a teraz použijem slová vášho predsedu vlády, vášho šéfa, naozaj toto je cesta do pekla, že robíte reformu bez toho, aby ste ju otvorili podrobnej diskusii o každom jednom svojom návrhu. Ja som si takmer istý, že každý jeden z tých kolegov, ktorý vám pravidelne vystupujú k téme školstva, by vám vystúpil ku každému jednému bodu, ak nie ku každému, tak k väčšine. A je veľká škoda, že vy nie ste hrdý na tú reformu, ktorú teraz predkladáte, ale že potrebujete s tým rýchlo prefrčať cez parlament, aby ste to mali za sebou.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem.
Ďakujem, pani poslankyňa Puškárová. Ja som sa chcela vyjadriť aj k školnému, pretože verejné, to je taká otázka, taká dvojsečná, totiž aj verejné školy vyberajú skryté poplatky, viete, však rozprávam sa s rodičmi, jednak peniaze na ZRPŠ, to je kešovka, dáte to pani učiteľke, potom napíšu celý zoznam, čo treba doniesť, hygienické potreby, vreckovky, mydlo, neviem čo. Čiže vidíte rodičov, ktorí s takými veľkými taškami, kde majú nakúpené, idú do školy a zložia to tam, dostali zoznam. Ďalšie príde, za tento zošit pracovný chce 20 eur, za anglický zošit chceme 31 eur, za toto a keď to narátate, zrazu sa pozrete na ten účet, ktorý platíte v štátnej škole, hovorím stále, tak zistíte, že len za ten prvý mesiac, ktorý dieťa išlo do školy, ste už vycálovali okolo 200 eur. A to ja nazývam skryté poplatky.
Súkromné školy, s ktorými som sa rozprávala, majú možno nejaké minimálne školné, možno 50, 60 eur, sú aj také, pozor, ktoré majú 1 500, 2 000 eur, ale to hovorím, že tým im je úplne, tie sú ani podľa mňa neni v sieti škôl. (Reakcia z pléna.) Cambridge? Britská Cambridge škola? No ale tak to je, im bude úplne (reakcia z pléna), tak potom tým bude úplne jedno, či zaplatia ich rodičia 1 500, 2 000, 2 500 eur, pretože tam tí rodičia naozaj nemajú problémy s peniazmi. Ja hovorím o školách, ktoré vyberajú minimálne školné, ktoré pokryjú, že keď dieťa príde, rodič príde s dieťaťom do školy, tak už nepotrebuje nosiť vreckovky, mydlá, neviem čo všetko, hygienické potreby, lebo to všetko tam už je, to si už raz zaplatil a koniec a už neplatí. Takže ja sa obávam, že týmto zákonom alebo touto reformou sa zvýši aj tá šedá ekonomika, že presne takýmto spôsobom sa začnú vyberať v školách takéto skryté poplatky. Ale týchto škôl, o ktorých hovoríte, že platia obrovské školné je minimum. A áno, s tými urobte poriadok.