Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Vančo, k tvojmu návrhu zaznelo v tejto diskusii jedno nehorázne klamstvo, na ktoré je treba reagovať a ty si na to reagoval teraz na záver svojho vystúpenia, ja ti za to ďakujem, a tým klamstvom je tvrdenie, že vraj prezidentka súhlasí s promafiánskou novelou Trestného zákona, čoho dôkazom je, že ten zákon nevetovala, ale ho podpísala. Mňa vždy dokáže fascinovať, ak politici argumentujú preukázateľnými klamstvami a myslia si o svojich voličoch, že žerú seno, že dokážu uveriť tak očividnému, preukázateľnému klamstvu, ako je to aj v tomto prípade.
Takže ešte raz, po lopate, ja som vyhlásenie prezidentky republiky sledoval naživo, môže si to pozrieť ktokoľvek zo záznamu, veľmi jasne povedala, že nesúhlasí s touto novelou Trestného zákona, ale jediná cesta, ako dosiahnuť aspoň nejakú šancu, že Ústavný súd vyhlási buď celú novelu, alebo jej časti za rozporné s ústavou, že jediná cesta je tá, že zákon nevetuje, ale podpíše a vzápätí napadne na Ústavnom súde vrátane návrhu na pozastavenie účinnosti. Tak keď toto niekto vydáva za dôkaz o tom, že ona súhlasí s novelou Trestného zákona z dielne vládnej koalície, tak musí byť úplne politicky mimo.

Okej. Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Tento návrh zákona predkladáme ako štvorica Rómov, samozrejme, v tomto volebnom období je nás tu viac a cítime aj podporu z PS a teda od poslankýň z PS, ktorí majú takisto tú morálnu povinnosť, rovnako ako my, predkladať takéto návrhy zákona, a zároveň my máme takú túžbu, aby takéto návrhy zákona aj prešli, keďže tento kostlivec v skrini je naozaj s nami tu už dlho a potrebujeme raz a navždy túto vec vyriešiť, aby sa táto krivda, alebo teda aby táto krivda už viac nebola témou.
Chcem oceniť naozaj aj diskusiu k tomuto návrhu, mrzí ma, takisto ako pani poslankyňu Kolíkovú, ja som ju upozorňoval, prepáčte, iba na to, že vystúpil k tomuto návrhu pán poslanec Hazucha, ktorý mal otázku k tomuto návrhu, a ja ešte raz, iba sa zopakujem, sú tu hlasy z koalície, ktorí rovnako cítia, že táto téma by sa mala raz a navždy vyriešiť. Rovnako minister Susko o tom hovoril. Na stole má návrh, ktorý prešiel MPK-čkom, a verím, že tá iniciatíva od neho príde. Budem naozaj rád, ak tento návrh zákona, keďže rokujeme v prvom čítaní, keď prejde do druhého čítania, keďže prvé čítanie je skôr o takom duchu návrhu a v druhom čítaní sa môžme baviť o tom, ako by mohol vyzerať ten návrh v konečnej fáze. Som naozaj otvorený diskusii, pripomienkam pozmeňovákom, aby sme ten návrh zákona, aby, aby našiel zhodu ten návrh, tento návrh zákona naprieč politickým spektrom. Chcem veriť naozaj, že aj poslanci koalície budú vedieť zahlasovať v prvom čítaní o tomto návrhu a v prípade, ak sa tento návrh dostane do druhého čítania, budeme akceptovať pozmeňujúce návrhy, ktoré pomôžu tomuto návrhu zákona.
Dalo by sa o tejto téme naozaj rozprávať dlho. Myslím si, že či v predchádzajúcom volebnom období, alebo takto osobne cez média sme o tomto, o tejto téme hovorili naozaj veľmi často a veľmi hlboko. Mrzí ma však, že neozval sa naozaj nikto z koalície, aby nám povedal pri tejto diskusii názor možno jednotlivých strán. Nepredpokladám, nepredpokladám, že strana SNS za tento návrh zahlasuje, ak by sa tak stalo, tak by ma aj milo prekvapili, ale očakávam to skôr od strany HLAS alebo SMER, ktorí aj v minulosti sa bili do pŕs, že sú tými najväčšími ochrancami ľudských práv. Či to už bolo počas covidu, počas vojny nám to stále pripomínajú, že treba chrániť ľudské životy, aj naposledy pri Trestnom zákone sa obracali na to, ako boli poškodzované ľudské práva určitých osôb. Aj Rómovia sú občania Slovenskej republiky, aj im boli odopierané ľudské práva a sú stále. Dnes je rizikom sa narodiť v rómskej osade alebo teda na Slovensku ako Róm, lebo hneď ste odsúdený na, na nešťastie, tak to poviem. A dnes, ak by sa dokázal nejaký Róm zobudiť s tým, že nasledujúce ráno nebude Rómom, tak bude pre túto spoločnosť prijateľnejší. V takom svete žijeme, tak to je.
Verím, že tieto témy by sa mali naozaj raz a navždy vyriešiť, aby sme nedávali taký mlyn alebo teda vodu na mlyn ďalším a ďalším extrémistom, aby na tom rástli. Čím skôr sa Slovenská republika s takýmito témami vysporiada, či už je to toto, sterilizácia, alebo teda odškodnenie, alebo potom prípadné správne zaraďovanie rómskych detí do špeciálnych základných škôl, respektíve do klasických základných škôl, alebo segregácia, tým menej vody dávame na mlyn tým extrémistom a fašistom. Rómovia naozaj sú potenciálom tejto krajiny, ak si ich správne podchytíme, ak správne zainvestujeme do tých detí, tak môžu byť cirkuláciou v ekonomike.
Veľmi pekne ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Ďakujem, pani poslankyňa, za pripomenutie vlastne všetkých tých odborných debát a riadneho pripomien... riadneho procesu, kedy sa zapojilo do, do vlastne tvorby tejto legislatívy viacero organizácií, aj vaše ministerstvo. A ja chcem podotknúť iba jednu vec, ktorú ste vo svojej rozprave podotkli aj vy, že je to ľahšia cesta pre Slovensko vyriešiť to ako štát a nedopustiť, aby vlastne tieto poškodené ženy išli ďalej, či podávali sťažnosti európskemu súdu, kde mame jasné dôkazy, že vlastne tieto poškodené ženy vyhrali ten súdny proces, a myslím si, že aj ekonomicky je to pre náš štát výhodnejšie, zobrať to do svojich rúk, vyriešiť to, dať za tým bodku a vlastne nedovoliť viac, aby sa to opakovalo.
Čiže ešte raz ďakujem za vaše vystúpenie a ďakujem za podporu.

Ďakujem všetkým za faktické poznámky.
Áno, je to veľmi citlivá téma a vlečie sa to s nami už vyše 50 rokov a stále sme sa nedokázali s tým vysporiadať, čo je veľmi smutné vo vyspelej krajine, kde mnohým ženám bolo ublížené. Zobrali im to najvzácnejšie, čo, čo mohli. Ja si myslím, že stať sa matkou je to najkrajšie povolanie na svete, a viem to aj podľa mojich skúseností, lebo pred týždňom sa mi narodila dcéra a je to krásne obdobie a neviem si predstaviť, neviem si fakt predstaviť, čo by som robil, alebo ako sa, ako by sa cítila moja manželka, moja žena, na ktorej by vykonali takýto ohavný čin. Je to hrozné. Je to hrozné. Neviem si to predstaviť, fakt, že ako by som sa ja zachoval ako človek, ako otec. Je to veľmi, veľmi citlivá téma, áno. A musíme to, musíme to, samozrejme, riešiť a verím tomu, že tú podporu tu v pléne dostaneme, nájdeme. A nielen kvôli tomu, že teraz, teraz pome niečo robiť, len aby, ale fakt sú to, sú to veľmi dôležité veci. A toto je z našej strany, si myslím, že to najmenej, čo môžme, môžme spraviť pre tie ženy, pre ich rodiny. Aj keď tú bolesť tie financie, to ospravedlnenie nič proste nevyrieši.
A ešte, pán kolega, by som na vás, že áno, že ženy boli uvedené do omy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Ďakujem, Vilo, za tvoje vystúpenie. A tak ako si uviedol, že v tom období tá sterilizácia rómskych žien bola realita a praxou vtedajšej ideológie nastavenia mocnosti, teda štátu, tak je to niečo, čo sa udialo. Neobviňujeme nikoho teraz, napríklad vládu alebo koaličných poslancov, ale je to skutok, ktorý sa stal, a nesieme za to zodpovednosť ako štát. A naša výzva je teda, alebo to, po čom túžime, je odškodnenie. Tak ako sme povedali včera, žiadne peniaze neprinesú tým ženám to, čo im bolo spôsobené, alebo nič ich neodškodní tak, aby tá rana, ktorú dostali, alebo to, čo im bolo vzaté, odopreté, mať deti, nič nenahradí, ale myslíme si, že tak ako Česká republika sa vysporiadala s týmto činom, tak aj my by sme mali vlastne nasledovať kroky našich susedov a nielen sa ospravedlniť, ale aj, ale aj vlastne odškodniť tieto poškodené ženy. Je veľa dôkazov o tom, že sa to dialo, a dialo sa to tak, ako spomínam, že sa to dialo väčšinou rómskym ženám bez ich vedomia, a je to niečo, čo je náš hriech. Hriech, ktorý sa udial, a preto tak ľudsky vyzývam, aby, aby sme tento návrh podporili a aby sme sa postavili do role, kedy vezmeme zodpovednosť za tieto veci, ktoré sa udiali.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.
Vilo, súhlasím s tebou, ja by som takisto chcel poznať potom motívy alebo dôvody, prečo koaliční poslanci alebo iní poslanci nezahlasujú za tento návrh, o ktorom rokujeme v prvom čítaní. Je to skôr o takom duchu zákona, aby sme posunuli tento zákon do druhého čítania. Neskôr by sme sa mohli baviť naozaj o zmenách v tomto zákone. My sme otvorení diskusií.
Čo ma viac mrzí, je to, že kým zahraničie ocenilo vlastne podanie tohto návrhu, či už v predchádzajúcom volebnom období, kedy o tom rokoval Výbor OSN proti mučeniu a vyzdvihol naozaj túto iniciatívu, kedy od roku 1966 sa pomaly nikto s touto témou nezaoberal a vyzývali nás na to medzinárodné inštitúcie, ale aj verejná ochrankyňa práv bývalá. Nebolo možno tej zákonodarnej iniciatívy, aby niekto prišiel a predložil takýto návrh zákona, alebo teda aby vyzval vládu k tomu, aby sa ospravedlnila. Áno, naša predchádzajúca, alebo teda bývalá vláda v predchádzajúcom volebnom období sa ospravedlnila za túto krivdu, vyzval som vládu k tomu, aby sa ospravedlnila za nezákonné sterilizácie, alebo teda sterilizácie v rozpore s právom, ale aj za Moldavu nad Bodvou, za brutálnu raziu, ktorá sa tam stala.
Verím tomu, že spoločnosť dozrela k tomu, aby sme sa naozaj dokázali vysporiadať s takým kostlivcom v skrini, ktorého nosíme od roku 1966. A ešte raz pripomeniem, že mrzí ma nezáujem aj médií o túto tému, keď v zahraničí dostávame viac pochopenia a ocenenia, ak teda predkladáme takéto návrhy zákona.
Ďakujem ti, Vilo.

Ďakujem za slovo. Chcem sa poďakovať všetkým kolegom za ich faktické poznámky a chcem len povedať, že ide skutočne o splatenie historického dlhu, ktorý Slovensko má voči nezákonne sterilizovaným ženám. Ako ste správne poznamenali, peniaze im síce už nevrátia možnosť mať deti, ale sú dôležitým gestom z hľadiska spravodlivosti.
A ja by som si dovolila ešte jeden taký citát. Mohla by som zacitovať Barboru Černušákovú z Amnesty International. Citujem: "V bývalom Československu sterilizovali tisíce žien, prevažne Rómky. Donútili ich podpísať formuláre o súhlase so zákrokom, často počas pôrodu alebo keď sa zotavovali z cisárskeho rezu. V mnohých prípadoch im nepovedali, čo vlastne podpisujú. Išlo o hrubé porušenie ich práv vrátane práva nebyť podrobené mučeniu či inému zlému zaobchádzaniu a skutočne hanebnú kapitolu dejín našej krajiny."
Štát sa obetiam za toto porušovanie základných ľudských práv ospravedlnil, no z môjho pohľadu je to nedostatočné. Preto vnímam náš návrh zákona ako morálnu povinnosť voči obetiam tejto nespravodlivosti a dúfam, že v parlamente nájde podporu. Ešte raz všetkým ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda, za slovo.
Ďakujem aj vám, pani poslankyňa, za vašu rozpravu. My sme mali tie ženy na výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny. Boli to naozaj veľmi ťažké príbehy na počúvanie. A my sme potom mali aj spoločnú tlačovú besedu, kde vysvetľovali tieto ženy všetky tie krivdy, zákroky alebo zverstvá, ktoré boli páchané počas či pôrodu, alebo bežnej nejakej kontroly u lekára. A povedali jedno slovo, alebo teda jednu takú dôležitú vetu, že ani tie peniaze im nenahradia to, čo vlastne ten doktor alebo teda to zariadenie vzalo, a to je možnosť mať deti. Tie ženy po tomto zákroku a následne, keď nemohli mať deti, čakal veľmi ťažký osud. V komunitách tá úloha ženy potom, keď podstúpila takýto zákrok, bol naozaj veľmi ťažký a tá úloha alebo teda rola tej ženy v komunitách bola, nechcem byť vulgárny, ale poviem, že veľmi škaredá. Tieto ženy si prešli naozaj veľmi ťažkým osudom, niektoré z nich dokonca dnes už ani nežijú a tie, ktoré vlastne podstúpili tento zákrok, tak o tom nie veľmi rady rozprávajú. Čo som ale rád, sú nejaké hlasy práve od koaličných poslancov, že áno, treba vyriešiť túto tému raz a navždy. Niektorí hovoria, že nie je dobre načasovaná. Ja sa pýtam, kedy bude správne načasovaná táto téma, keď táto téma tu je od roku 1966.
V roku 2021 sa vláda ospravedlnila. Verím, že... aj minister Susko dokonca spomenul počas jednej relácie, že áno, je to dôležitá téma a že by chcel túto tému riešiť. A ak teda neprejde náš zákon, tak verím, že predloží podobný.

Ďakujem za slovo. Sterilizácie sa uskutočňovali s falošným a klamlivým zámerom zastaviť pôrodnosť rómskych žien. Boli komunikované najmä zo strany vedúcich pracovníkov, nemocníc a zdravotníckych zariadení ako dobrovoľný, nenútený a uvedomelý akt, s ktorým ženy súhlasili.
Podľa svedeckých výpovedí, ktoré boli uverejnené v komplexnej štúdií poradne pre občianske a ľudské práva z roku 2002, ženy boli uvedené do omylu, zavádzané, čo sa neskôr potvrdilo aj odpieraním a neumožnením prístupu k ich osobnej zdravotnej dokumentácii. Týmto krokom sa len potvrdila téza, že vtedajšia vládna garnitúra schvaľovala vykonávanie sterilizácií ako prostriedku na reguláciu pôrodnosti sociálne slabších vrstiev, ktoré sa uskutočňovalo najmä u rómskych žien.
Regulovanie počtu detí bolo a je zásahom do osobnej integrity a je v rozpore s vtedajšou premisou podpory pronatalitnej rodinnej politiky, bohužiaľ, iba vo vzťahu k ženám z majoritnej časti obyvateľstva, keďže Rómovia a Rómky boli vnímaní ako nechcený objekt sociálnej politiky štátu.
Teraz je pred nami ďalší pozitívny krok: finančne odškodniť ženy, ktorým tento štát tak veľmi ublížil. Áno, v poslednom období sme možno viac konfrontovaní s tým, že legislatíva skôr ženy chrániť nebude, prípadne im rovno ublíži, čo je aj prípad premlčacích lehôt pri sexuálnom násilí, prípadne znásilnení. My však pevne veríme, že tento návrh zákona prejde a poslanci a poslankyne vládnej koalície ho nezhodia zo stola.
Ďakujem.

Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, stojím pred vami, aby som vás požiadala o podporu zákona, ktorý by konečne priniesol spravodlivosť rómskym ženám, ktoré boli nezákonne sterilizované. Nezákonné sterilizácie rómskych žien boli systematickým a cieleným porušovaním ľudských práv, ktoré prebiehalo v Československu a Slovensku od roku 1966 až do roku 2004. Štát počas tohto obdobia vykonal sterilizácie na stovkách rómskych žien bez informovaného súhlasu a častokrát pod nátlakom, vydieraním či zavádzaním... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, nehnevajte sa, musím vás prerušiť, lebo technici mi hlásia, že máme technický problém, neodpočíta vám čas, takže... takže môžte pokračovať, ale musím... Dobre.
Prihlásilo vás, pani poslankyňa? Takže môžte pokračovať vo svojom vystúpení.

Škopová, Anežka, poslankyňa NR SR
Neexistujú presné štatistiky, avšak odhadujeme, že takýchto žien mohlo byť až tisíc. K sterilizáciám dochádzalo nezriedka aj po gynekologických zákrokoch či operáciách, kedy sa žena až následne dozvedela, že bola aj sterilizovaná. Mnoho sterilizovaných žien o sterilizácii ani netušilo. Rómskym ženám tak bolo diktované, či a koľko môžu mať detí. Ako matka dvoch detí sa mi pri pomyslení na osudy týchto žien zviera srdce. Predstavte si, že vám bez vášho súhlasu odoberú možnosť stať sa matkou, že vám bezcitne vezmú kontrolu nad vlastným telom a budúcnosťou.
Tieto ženy prežili traumu, ktorá poznačila ich životy navždy. Mnohé z nich trpia psychickými následkami, ako sú úzkosť, depresia, pocity viny a hanby. Stratili kus seba samých a bolesť z tejto straty ich sprevádza každý deň. Je nepredstaviteľné, koľko utrpenia museli znášať. Nielenže sa museli vyrovnať s fyzickými následkami sterilizácie, ale aj s odsudzovaním a stigmatizáciou zo strany spoločnosti. Mnohé z nich boli nútené ticho trpieť, pretože sa báli ďalšieho odmietnutia a diskriminácie.
Až v roku 2021 sa slovenská vláda za túto nespravodlivosť rómskym ženám konečne ospravedlnila. Ospravedlnenie je síce dôležité, ale nestačí. Tieto ženy si zaslúžia viac. Zaslúžia si spravodlivé odškodnenie za utrpenie, ktoré zažili.
Návrh zákona, ktorý spolu s kolegami predkladáme, počíta s jednorazovým odškodnením vo výške 10-tisíc eur pre každú ženu, ktorá bola nezákonne sterilizovaná. Verím, že toto odškodnenie je len malou satisfakciou za to, čo museli tieto ženy zažiť. Výzvy na odškodnenie pritom Slovenská republika dostávala už roky a to od nezávislých orgánov či medzinárodných organizácií. Napríklad už v roku 2008 Výbor OSN na odstránenie diskriminácie žien vyzval slovenskú vládu, aby prevzala zodpovednosť za násilné sterilizácie rómskych žien a zabezpečila im prístup k spravodlivosti a náprave škôd. V roku 2010 ten istý výbor slovenskú vládu vyzval, aby tieto prípady nezákonnej sterilizácie uznala a obete odškodnila. Takúto výzvu OSN Slovensku adresovalo aj v roku 2019.
Neochota štátu riešiť túto nespravodlivosť má však aj súdne dôsledky. Napríklad Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu vyniesol v roku 2009 rozsudok v spore medzi Slovenskom a ôsmimi rómskymi ženami, ktorým bol odopretý prístup k lekárskej dokumentácii o ich sterilizácii, o ktorej ani nevedeli. Sťažovateľkám bolo zamedzené nahliadnuť do svojich vlastných lekárskych záznamov. Umožnené im a ich advokátovi to bolo až po rozhodnutí slovenského súdu, ale s absurdným obmedzením, mohli si robiť len ručne písané poznámky a fotokópie boli zakázané. Európsky súd preto jednomyseľne konštatoval, že Slovensko porušilo právo týchto žien na rešpekt k súkromnému životu. Súd sa tiež zhodol, že došlo k porušeniu práva na súdne opravné opatrenie, ktoré zaručuje Európsky dohovor o ľudských právach. Súd sa postavil na stranu sťažovateliek a prisúdil každej z nich 3 500 eur ako kompenzáciu za utrpenú morálnu ujmu. Ide však len o malú ukážku toho, čím si museli prejsť ďalšie stovky žien.
Znovu teda podotýkam, Slovenská republika sa nezákonne sterilizovaným ženám ospravedlnila až v roku 2021 a k odškodneniu do dnešného dňa nedošlo. Len pre porovnanie, vláda Českej republiky sa nezákonne sterilizovaným ženám ospravedlnila už v roku 2009 a v roku 2021 boli tieto ženy aj finančne odškodnené vo výške okolo 11-tisíc eur. Česko si tak svoju povinnosť už splnilo, no dnes máme príležitosť túto povinnosť splniť aj my na Slovensku. Je v našich rukách, aby sme za túto nespravodlivosť obete odškodnili. Preto vás prosím, aby ste tento návrh zákona podporili. Je to otázka morálky a spravodlivosti. Je to otázka ľudskosti.
Myslím si, že na záver tejto reči by mal, že záver tejto reči by mal patriť práve ženám, ktoré si touto nespravodlivosťou museli prejsť. Dovolím si preto citovať Alenu Gorolovú, Češku, ktorá bola nezákonne sterilizovaná. Citujem: "Zákon o odškodnení pre mňa po všetkých týchto rokoch zápasu veľa znamená. Nevzdala som sa a silu mi vlievalo vedomie, že spolu so mnou sú tu aj ostatné ženy, ktoré utrpeli sterilizáciou a museli s tým žiť. Žiadne peniaze nám nenavrátia možnosť mať viac detí, ale kompenzácia je dôležitá z hľadiska spravodlivosti. Za celé tie roky sa veľa udialo. Zostarli sme a niektoré z nás zomreli, ale stále som si hovorila, nemôžeš to nechať tak."
Ďakujem. (Potlesk.)