Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo.
Rasťo, ďakujem za tvoje vystúpenie, za zhrnutie tej problematiky. Ja myslím, že by sme ešte mohli o tom hovoriť veľmi dlho, ale ja sa vrátim k tomu, ako je definovaná envirozáťaž. A hovorí sa, že je to znečistenie územia spôsobené činnosťou človeka, a v tomto zmysle ja by som asi upozornil na to, že celá vláda Slovenskej republiky, tak ako je a s tými predkladanými návrhmi, je envirozáťaž. Lebo spôsobujú znečistenie celého územia Slovenskej republiky. Pôsobia proti občanom Slovenskej republiky, vôbec nie v ich záujme, a nielen v rámci tohoto skráteného legislatívneho konania, na ktoré vôbec tu nie je dôvod. Odznelo to naozaj, aj právne zdôvodnené, vôbec nie je dôvod na to, aby sme tu dnes hovorili o nejakom skrátenom legislatívnom konaní v rámci envirozáťaží, pretože nehrozia Slovenskej republike žiadne hospodárske škody ani nie sú naplnené ďalšie dôvody, pre ktoré by mohlo skrátené legislatívne konanie byť použité.
Myslím si, že dôvodom, alebo teda nejakým dôkazom toho je aj to, že pán minister životného prostredia Taraba nepovažoval za potrebné tu dnes sedieť, diskutovať s poslancami, diskutovať o tejto téme, aby vysvetlil mnohé tie otázky, ktoré tu padali. Poslal za seba dlhoročného diplomata, ktorý sa vôbec nevie správať ako dlhoročný diplomat, vysmieva sa, vysmieva sa občanom, tvári sa, že nepočuje, ale myslím si, že počuje veľmi dobre. Ale skôr ho zaujíma teraz šport ako, ako environmentálna záťaž. A je jeden z tých, ktorý tu environmentálnu záťaž spôsobuje, lebo znečisťuje tu ovzdušie. A mne to ako občanovi Slovenskej republiky vážne naozaj prekáža. Takže by som ho vyzval, aby si uvedomil a aby sa správal aspoň trochu úctivo.

Ďakujem veľmi pekne.
No, ja si neviem predstaviť, že Babiš nevedel, že tam má environmentálnu záťaž, že on si to nedal zistiť. Že on kúpil pozemok s tým, že: Jéééj, ja jsem teďkom zjistil, že tam něco mám. Obrovský majetok v centre Bratislavy. Takže naozaj to tu celé aj z rozpravy mojich kolegov, aj ja som na to poukázal, naozaj to smrdí biznisom Tarabovým a ten biznis bude ešte, životné prostredie pod Tarabovým vedením, to budeme zažívať naozaj... strašné.
No a ja sa chcem len spýtať pani Matejíčkovej, prečo nám ona nepovie niečo k tomu, neobháji. Tak tichučko tam sedí. Prečo pán Kmec? Viete prečo? Lebo dostali príkaz tichučko tam sedieť, rýchlejšie, nech to rýchlo prejde. No vystúpte, pani kolegyňa, vystúpte, postavte sa tam a dajte nám odpovede. Nie? Veď to je čestné, spravodlivé, nie, veď na výbore sa nemohli vyjadrovať, tak aspoň teraz, nie?
Ja si myslím, viete, je to fakt hanebné, že takto lámete zákon, pán Kmec, lebo vy o tom neviete, vy si sem len prídete a arogantne tu urazíte kolegu Hlinu, poviete mu, že škrieka, vy diplomat, vy diplomat. Ja by som sa na vašom mieste hanbil. Vy ste taký diplomat, ako je chrobák Truhlík kozmonaut. To je neskutočné!
Takže naozaj je to o tom, a ja chcem poďakovať svojim kolegom, peeskári, naozaj ako ukázali ste, že, že to vecné hľadisko ovládate, a ja vám chcem veľmi pekne poďakovať za spoluprácu, lebo takto môžeme vyjadriť svoj názor, keď nám berú slovo, keď nám, keď nás lámu, keď idú ako valec, keď idú Slovensko zničiť a Slovensko predať zločincom alebo dať do rúk zločincom. Takže, kolegovia z PS, naozaj veľmi pekne ďakujem za spoluprácu. Držme si palce, aby ten Fico čím skôr išiel do toho dôchodku, čo sľúbil. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Myslím si, že pán poslanec Krátky chcel krátko hovoriť aj o histórii tejto problematiky, a preto by som si dovolil doplniť k tomu, čo povedal, že riešenie vlastne týchto environmentálnych záťaží sa dostalo do pozornosti najmä v 90. rokoch v súvislosti s ich odstraňovaním na územiach s pobytom vojsk bývalej sovietskej armády. A na portáli enviroportal.sk sa o tom môžete dočítať veľmi užitočné informácie, napríklad o tom, že problematika starých environmentálnych záťaží bola aj predmetom procesu veľkej privatizácie, kedy bola zakotvená povinnosť vyhodnocovať záväzky podniku z hľadiska životného prostredia a v prípade zisteného znečisťovania vyčíslovať škody na životnom prostredí. Avšak čo je problém, ako to vzniklo, uplatňovanie tejto povinnosti v zmysle vtedajšieho zákona 92/1991 nebolo vyhovujúco riešené a nevytvorilo dostatočný predpoklad zistenia spoľahlivých údajov o stave životného prostredia v období zmeny týchto vlastníckych vzťahov zo štátu na vlastníctvo iných osôb, preto je aj ten problém, o ktorom dnes hovoríme, že nebol zohľadnený environmentálny dlh pri uzatváraní jednotlivých zmlúv.
Potom v roku 2003 pristúpilo ministerstvo životného prostredia k tvorbe návrhu zákona o environmentálnych záťažiach súvisiacich s vykonávacími predpismi a metodickými postupmi, ale o tom asi budeme hovoriť prípadne v druhom čítaní a k tomuto návrhu zákona predložíme nejaké pozmeňujúce návrhy, pretože je to na širšiu odbornú debatu a, žiaľ, už mám len 9 sekúnd, takže to je málo času na to, aby som objasnil všetky súvislosti, ktoré s tými pozmeňujúcimi návrhmi súvisia.

216.
A to sa mi hneď spustil čas? Dobre.
Máme celkom závažný zákon na stole a si zaslúžil aj takto vlastne vynútene ešte väčšiu pozornosť, čo je dobré. Ja by som to chcel nakoľajiť naspäť teda k tej vecnej rovine, lebo trošku, mierne sme odbočili k environmentálnym záťažiam už konkrétneho typu, ale tento návrh zákona všeobecne pojednáva o environmentálnych záťažiach, ale konkrétne ešte o mechanizme, ktorý bol do tohoto zákonu vložený, konkrétne to je ten § 9a, 9b. A tá predmetná novela zaviedla nový mechanizmus ešte v minulosti, teda v roku 2021 s účinnosťou od 1. 6. 2022, lebo tú chce minister vypustiť, zaviedla mechanizmus vymáhania verejných finančných prostriedkov použitých na sanáciu environmentálnej záťaže nachádzajúcich sa na nehnuteľnostiach, ktorých vlastníkom alebo správcom nie je štát, hej? Čiže tých, ktorý, ktoré vlastnia súkromné osoby alebo nejaké podnikateľské subjekty. To je dosť dôležité si uvedomiť. Tento mechanizmus by mal v tej finančnej rovine pôsobiť tak, že by mal vynútiť finančnú náhradu, ktorá sa požaduje. Čiže štát má povinnosť, povinnosť vlastníka nehnuteľnosti, na ktorej sa záťaž nachádza, alebo teda sa, áno, na ktorej sa nachádza, sa zriadi na tejto nehnuteľnosti záložné právo na 30 rokov, a to buď dobrovoľne, alebo ex offo. Čiže toto je merito veci.
A pán Taraba má taký krásny príklad. Pán minister hovorí v podstate, a tam treba povedať, že má to svoju logiku, kde treba premýšľať hlbšie. On hovorí, že no a čo teraz tí, ktorí túto, tento pozemok s environmentálnou záťažou zdedili alebo k nemu prišli nejakým spôsobom právnym, legálnym a teraz by štát im zriadil to záložné právo alebo vymáhal od nich to, keď tú záťaž odstráni. Čo takí dediči, ktorí zdedia chatu alebo dom v lese, kde je táto environmentálna záťaž a zrazu budú musieť ešte dodatočné náklady s tým mať, je to spravodlivé?
No táto vecná logika je, samozrejme, na diskusiu a vie sa s ňou vysporiadať zákon aj inak, ako to navrhuje ministerstvo. Ministerstvo navrhuje to riešenie tak, že úplne vypustíme tento mechanizmus zo zákona. A to tiež nie je dobré riešenie. To vôbec nie je dobré riešenie, pretože častokrát títo majitelia pôdy alebo nehnuteľností, ktoré sú spojené s environmentálnou záťažou, k nim prišli od ľudí, ktorí mali v zmluve, v kúpnej, v nadobúdacej zmluve povinnosť odstrániť túto environmentálnu záťaž a k tomu dostali primeranú zľavu. Čiže napríklad ak ste nadobudli pozemok, väčší pozemok napríklad v Bratislave, o ktorom sme sa tu bavili, a jeho cena mohla byť, skúsme si povedať preto, aby sa nám ľahšie počítalo, bola jedno euro za meter štvorcový, tak ste napríklad, ak to bolo 500 metrov štvorcových, za to mohli zaplatiť v minulosti, teraz nebudem v slovenských korunách hovoriť, ale v eurách, aby sa nám to ľahšie rozumelo, 500 euro. Ak ste nadobudli takýto päťstometrový pozemok v centre Bratislavy alebo v lukratívnej časti, tak zhruba toľkoto ste vtedy, prepočítané na eurá, do toho mohli investovať, ale mali ste povinnosť v zmluve odstrániť environmentálnu záťaž.
Teraz si predstavme, že tento mechanizmus akoby sa zrazu stratil zo zákona, on tam nebol, on sa tam vložil práve kvôli tomu, aby štát pri tých 1,6 až dvoch miliardách, ktoré potrebuje k odstraňovaniu záťaží, si mohol vynútiť kompenzáciu, tak sa to vložilo do zákona a vznikol s tým problém, na ktorý, však to už sme spomínali, prezidentka to podala na Ústavný súd, ale predstavme si, že by to tam vôbec nebolo. Čiže ináč povedané, v tomto nezaujímavom pozemku s environmentálnou záťažou v zaujímavej časti Bratislavy by štát zaplatil napríklad za 360 miliónov, ako sa hovorí, v Istrocheme napríklad taký náklad by bol, keby sa odstránila táto záťaž, tak 360 miliónov by išlo z jedného vrecka štátu preč, do toho prvého by neprišlo nič, lebo by si to nemohol vynútiť, a teraz 500 metrov štvorcových, ktoré tam napríklad mohol ten vlastník dôjsť k nim za 500 euro, by sa zrazu mohlo zhodnotiť, až 4-tisíc euro za meter štvorcový by stál ten pozemok. Také sú súčasné ceny v Bratislave, pokiaľ chcete robiť development.
A teraz si predstavte, dobre, započítajme nejakú nezastavanú časť, ktorá musí prislúchať k tomuto developmentu, tak nehovorme o 500, ale 700 metrov štvorcových krát 4-tisíc euro za meter krát desať poschodí, čo neni ani vysoká budova v Bratislave, 28 miliónov, priatelia, aby ste mohli vyťažiť z toho, že ste nadobudli pozemok v hodnote 500 eur. Čiže 500 eur na jednej strane, 28 miliónov na druhej strane.
Tak a my chceme hlasovať, respektíve vládna koalícia a jej poslanci chcú hlasovať za to, aby takýto mechanizmus v zákone nebol a len sa vypustil? Čiže naozaj chceme nechať developerom možnosť, aby im štát zaplatil odstránenie prekážky, aby sa ich pozemky stali zaujímavé a zároveň aby si štát nemohol aspoň do výšky toho, čo je primerané odstráneniu nákladu, teda odstráneniu toho, tej záťaže, to, čo je primerané, aby si mohol štát zobrať späť?
Máme tu jeden problém, priatelia, a ten problém spočíva v eurofondoch, pretože nemôže dôjsť k duplicite. Pokiaľ štát zaplatí z eurofondov odstránenie tejto záťaže, tak vtedy by si už nemal, by nemalo dôjsť k tomu, že si vynúti tento, respektíve v tom je ten problém ústavný, ktorý sa rieši, že by si to štát zobral do envirofondu späť, tie peniaze od toho vlastníka, by si to vynútil. No ale Ústavný súd ešte v tomto nerozhodol, a preto ja podporujem návrh pani Remišovej, ja by som ho sám navrhol a dal by som ten návrh procedurálny na späťvzatie tohto návrhu zákona na dopracovanie alebo na počkanie si toho, že ako sa s týmto Ústavný súd vysporiada, nech teda rozhodne a nech sa ukáže, že čo je teda to poctivé a dobré riešenie. Alebo mohlo si ministerstvo dať väčšiu prácu a vyčistiť podľa pripomienok prezidentky a mohli sme dneska nehovoriť o tom, že sa vypustí tento mechanizmus, ale že sa opraví, tak ako to bolo inak pôvodne dohodnuté, pretože pani prezidentka, keď to predchádzajúca garnitúra vložila do zákona, tak sa dohodla, že počká chvíľku, kým sa to opraví. Boli dôvody, pre ktoré k tomu nedošlo, a dnes to môžeme riešiť, ale rieši sa to tak, že sa ide poruke developerom a privatizérom, ktorí tieto pozemky majú, a štát im ich ide v podstate zaplatiť, ich zhodnotenie, čo je nepriama štátna pomoc a toto nepovažujem za primerané.
Treba tu povedať ešte jednu zásadnú vec, a to to, že na Slovensku je celkom malé povedomie o tom, že máme veľmi vzácne bohatstvo vo vodách. Keď si pozriete to, že čo sú naše najväčšie nedostatky v ochrane prírody alebo v environmentálnych politikách, v ktorých nás najviac tlačí topánka, tak by ste prišli na to, že tá topánka nás najviac tlačí tam, kde sa hovorí o spracovaní odpadov, o kvalite ovzdušia, ubúdajú nám lesy. A tá najlepšia, tá najlepšia, ten najlepší ukazovateľ, to naše najväčšie bohatstvo je v ochrane vôd. Alebo nie v ochrane, ale v tom, že ich máme obrovský, obrovské zásoby vôd, konkrétne sa odčerpávajú len štyri percentá toho v pomere k tomu, aké zásoby máme, a k tomu, čo potrebujeme, len štyri percentá spotrebovávame, odoberáme z toho, z tej zásobárne, ktorú máme k dispozícii. A teraz si predstavte, že, teraz si predstavte, že tie skládky, ako sa už tu jedna spomenula, konkrétne tá vrakunská, obrovsky znečisťuje zásoby pitnej vody, pretože Žitný ostrov je, Žitný ostrov je najväčšia zásobáreň pitnej vody v strednej Európe. A predstavte si, že by tam bol nejaký zaujímavý a bohatý developer, ktorý by stále vlastnil tento pozemok alebo by k tým pozemkom prišiel, a my by sme si to museli hradiť sami a on by nebol ochotný, teda by nebol ochotný odstrániť túto environmentálnu záťaž.
Treba povedať, že takýto, že takýto zákon potrebujeme a treba ho opraviť, nie vypustiť a tie naše vody treba chrániť. Treba ich chrániť o to viac, keďže budeme čeliť a čelíme vysychaniu a nedostatku pitnej vody ako takému. A Slovensko v tomto svojom najväčšom bohatstve alebo jednom z najväčších bohatstiev musí podniknú lepšie kroky, ako len... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Poslanec pokračoval v rozprávaní bez zapnutého mikrofónu.)

Ďakujem veľmi pekne.
Ak dovolíte, kolegovia, ďakujem za všetky faktické pripomienky a ak dovolíte, tak zareagujem na tú poslednú pripomienku pani poslankyne Števulovej. Ona hovorila o chránených oznamovateľoch korupcie v oblasti environmentálnej trestnej činnosti. A v tom má absolútnu pravdu. Ja sama som riešila jeden, ešte v opozícii, mimoriadne komplikovaný prípad, ktorý sa posúval vďaka jednej statočnej osobe na inšpekcii životného prostredia, ktorá svoj vlastný život, vlastnú, až, by som povedala, zdravie zasadzovala za skládku na Vlčích horách, ktorú, dovolím si povedať, vlastnili hrubokrkí gauneri, ktorí jej chodili na úrad sa vyhrážať. Oni prišli, postavili sa jej tam, doslova jej povedali, že či vie, ako dopadne, a napriek tomu ona sa snažila, snažila upozorňovať na tieto environmentálne škody, ktoré táto skládka vtedy spôsobovala.
Takže áno, téma životného prostredia, ochrany životného prostredia, environmentálnych záťaží a ochrany oznamovateľov korupcie je veľmi úzko prepojená. Ak chceme, aby sa medzi nami našli statoční ľudia, ktorí sa nebudú báť oznámiť korupciu, ktorí sa aj v štátnych inštitúciách nebudú báť bojovať proti hrubokrkým doslova mafiánom, tak nemôžeme takýmto spôsobom vykastrovať a ničiť zákon o oznamovateľoch korupcie. Je to hanebné a táto vládna koalícia je... skrátka idete ako valec, ale idete proti Slovensku, idete proti našej budúcnosti.
Takže ďakujem vám, kolegovia, za faktické poznámky. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Chcem oceniť vystúpenie Veroniky Remišovej aj mojich kolegov, ktorí ostali v pléne napriek tomu, že je piatok, že je poobede, a zaujíma ich táto téma, že chcú diskutovať. Len, bohužiaľ, vidím, že kolegovia z koalície veľmi nemajú záujem. Vidím, že nejakí dvaja sú tam, no, tuná ešte obs... sedia pri pánovi Kmecovi, že by tu nemusel sedieť sám a nemusel by diskutovať s nami, odpovedať na otázky, čo by, čo by bolo fér, aby keď už tu prináša nejaký návrh, tak mohol by na to odpovedať. Ale ja by som možno poprosil aj pani spravodajkyňu Zuzanu Matejíčkovú, aby nám odpovedala na tieto otázky, lebo však tiež je vládna poslankyňa.
Mnoho podnetov tu zaznelo, mnoho otázok a my tomu nerozumieme, prečo týmto zákonom v skrátenom konaní tak rýchlo treba pomáhať oligarchom, tak rýchlo treba pomáhať ľuďom, ktorí majú obrovské pozemky, kde sú záťaže environmentálne, vieme o tom veľmi dobre, spomínajú to moji kolegovia. Napríklad taký Istrochem, ktorý vlastní pán Babiš. A teraz my všetci daňoví poplatníci sa máme skladať na to, aby sme pánovi Babišovi vyšli v ústrety a odstránili tú environmentálnu záťaž. Pritom vieme, že na Slovensku je množstvo skládok, s ktorými sa boria obce, mestá, samosprávy. Ja som z východu, môžem hovoriť o skládke v Starej Ľubovni, Spišskej Belej, v Žakovciach a tam potrebujeme tie peniaze na to, aby sme odstraňovali tú záťaž. Tam potrebujeme, aby štát pomáhal, a nie bohatým oligarchom, ktorí len na to čakajú.
Takže chcel by som vás poprosiť, ja viem, že môžete sedieť, môžete byť ticho, môžete nás ignorovať, ale keď chcete diskutovať, keď prednášate nejaké zákony v Národnej rade, tak nám, prosím vás, odpovedajte. Chceme počuť odpovede na naše otázky. Alebo keď hovoríte o novej kultúre, tak snáď by ste nám mohli slušne, fakticky odpovedať.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Myslím si, že je to veľmi príznačné, že opozícia sa v podstate vyjadruje k zákonu o environmentálnych záťažiach, o skládkach a o bordeli, ktorý tu zanechali nezodpovední. V niečom je to príznačné, keďže tu máme návrh, ktorý tiež by mal skončil na smetisku dejín a nie ísť do parlamentu, ale o tom bude ešte reč inokedy.
Ja chcem reagovať na predrečníčku alebo vystupujúcu pani Remišovú. Sto miliónov metrov kubických znečistenia, a to je len teda vrakunská, vrakunský mrak znečistenia. Mimochodom, 2,5 kilometra, až takto veľký ten mrak je a Žitný ostrov, zásadná, kľúčová zásobáreň pitnej vody, jedna z najväčších, ak nie najväčšia v strednej Európe. A ľudí to trápi. Ľudí trápi to, že kto bude platiť za odstránenie týchto, týchto skládok. O tom je aj tento zákon. A tu treba podotknúť a naozaj oceniť v blahej pamäti Dušana Veliča, ktorý 239 mil. eur, a pani Remišová to povedala, na tom rokovaní v tej deklarácii s Holandským kráľovstvom našli a priniesli a povedali, že už nič nebude brániť a nebránia, nebráni nedostatok finančných prostriedkov tomu, aby sa odstránila táto skládka vo Vrakuni. Takže 239 mil. bola suma, ktorá je potrebná na to, aby sa táto skládka odstránila. To nie sú malé peniaze. Ak toto má štát hradiť zo svojho a nemá si to vymôcť od toho, ktorý za lacno kúpil pozemok nejaký, kde táto skládka je, tak je to škoda, obrovská škoda. A takýto mechanizmus by mal existovať a pán Taraba by nemal tento mechanizmus odstraňovať, ale ho opraviť a sfunkčniť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Veronika, ja ďakujem aj, že si spomenula Dušana Veliča, profesora, ktorý si, myslím našu úctu zaslúži. A ja by som chcel naozaj požiadať pána diplomata dlhoročného Kmeca, aby keď už nemá úctu voči nám, aby aspoň prejavil úctu voči tomuto človeku, ktorý bol náš kolega, mimochodom, a ktorý naozaj bol veľmi zanieteným aktivistom vo vzťahu k ochrane životného prostredia. A teda aby prejavil úctu aspoň voči nemu a odpovedal na tie otázky, keď tu prišiel zastupovať pána ministra Tarabu.
A chcel by som spomenúť popritom aj ďalšieho človeka, ktorý významným spôsobom sa pričinil napríklad aj o tú už spomenutú, odstránenie environmentálnej záťaže na Zemplíne, a to je docent Štibrányi, ktorý naozaj vo svojom voľnom čase napriek mnohým nepriaznivým podmienkam pôsobil aj so svojimi študentami na východnom Slovensku dlhé obdobie. Skúmal, robil rôzne výskumy práve preto, aby mohli jednotlivé zložky ministerstva vnútra na čele s hasičmi odstrániť po 30 rokoch environmentálnu záťaž, na ktorú sa reálne sťažovali ľudia na východnom Slovensku a pre ktorých ste vy zo SMER-u a HLAS-u napriek tomu, že ste boli dlhé roky pri moci, neurobili absolútne nič a dnes tu arogantným spôsobom absolútne dávate najavo, že vám títo ľudia nič nehovoria, že vám vôbec nezáleží na občanoch Slovenskej republiky ani na odstraňovaní environmentálnych záťaží, že vám ide len o seba a že tu chcete znásilniť nechutným spôsobom spravodlivosť tým, že tu predkladáte zákony v skrátenom legislatívnom konaní, v rozpore so zákonom, v rozpore s rokovacím poriadkom, a vy to veľmi dobre viete. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Ja si myslím, že k téme životného prostredia má povedať čo každý občan Slovenskej republiky, ktorý nie je aj odborník, ktorý nevie, aké pesticídy a aké škodlivé látky sa dávajú do pôdy. Každý jeden človek, normálny človek, ktorý si chráni svoju rodnú hrudu, hlavne SNS by si malo chrániť svoju rodnú hrudu, by mal mať záujem na tom, aby tá rodná hruda bola čistá, bez chémie. Takže zákon z dielne SNS, pretože Taraba je SNS, by mal byť naozaj čestný a spravodlivý. Nemal by dávať možnosť Babišovi, aby ušetril 360 mil., ale mal by dávať možnosť aj bežnému normálnemu človeku, aby dostal možnosť naozaj spravodlivo si to vyriešiť. A aby to bolo spravodlivé, nieže Tarabovi, Tarabovi, Babišovi urobíme za 360 miliónov kšeft a dedkovi v Nižnej Hornej horko-ťažko za tisíc euro vyčistíme zakalenú záhradu z neďalekej fabriky, ktorá je tam zakalená 50, 60 rokov. Urobme to spravodlivo.
Ale akú spravodlivosť chceme, a opakujem ešte raz, keď... kde sedí Taraba, kde tu je Taraba, akú spravodlivosť chceme od nich a akú novú politickú kultúru, keď Kmec by mal tam sedieť, mal by tam sedieť. Ale tá ich arogancia a to ich arogantné správanie, škoda, že kamery nezaberajú teraz Kmeca, ako sa arogantne smeje. Ten diplomat, ktorý tu rozprával Hlinovi o tom, že, že aby neškriekal. Tak nech ukážu kamery toho diplomata arogantného, ako z... Tak zabrali ho, nezabrali ho? Škoda, že ho nezabrali, škoda. Takže nech ho ukážu, čo toto je za človeka.
Ja opakujem ešte raz, toto je zákon pre bohatých, s ktorými Taraba ide kšeftovať.

Ďakujem veľmi pekne.
Veronika, hovorila si správne aj o Dušanovi Veličovi. Česť jeho pamiatke! A keď sa bavíme o tom, že v niektorých vystúpeniach nám chýba expertíza, sám poviem, že skôr ma bavia financie, ale našiel som aj v tomto prípade nejaké čísla. A keď som počúval predrečníkov alebo aj tých, čo vystúpili v rozprave, ktorí sa chceli venovať odborne tejto téme, tak chýbala im tá oponentúra pána ministra Tarabu, ktorý je momentálne v Dubaji. Ja som tak sledoval po pléne, že o akého odborníka by sme sa mohli oprieť, tak možno by som chcel tak slušne poprosiť aj možno pani spravodajkyňu, keď je z výboru, ktorému prislúcha tento návrh zákona, že by nám mohla objasniť alebo prečo je také potrebné to preberať v skrátenom legislatívnom konaní a prečo vlastne sme tu, takto sedíme a snažíme sa o tom rokovať.
Ale teda pár dát, ako som sľúbil. Pre uskladnenie popolčeka a strusky z teplárne závodu Chemko Strážske bola v roku 1977 vybudovaná 16-metrová homogénna zemná hrádza so skladovacím priestorom o rozlohe 32,8 hektára. To hovorím naozaj o najväčšej envirozáťaži na Slovensku, ktorá je vlastne Poša a ktorú začala až v roku 2020 riešiť vláda Igora Matoviča, kde naozaj na vláde sa striedali všetci chemici aj zo Slovenskej technickej univerzity, bol tam aj Dušan Velič, ktorého si spomenula, Veronika Remišová. Naozaj sa všetci snažili zapojiť sa do toho, hasiči, ktorí odstraňovali túto záťaž, a naozaj sa im podarilo odstrániť množstvo ton tohto škodlivého materiálu, aby sa na Slovensku žilo lepšie, keďže sa to tridsať rokov neriešilo, a za to im ďakujem. (Potlesk.)