Videokanál klubu

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o umelom prerušení tehotenstva a ktorý predkladám spoločne s kolegom Richardom Vašečkom.
Tento zákon, tento návrh zákona nie je len technickou úpravou. Dotýka sa totiž samotného základu nášho spolunažívania, úcty k ľudskému životu. Odráža tú najzákladnejšiu pravdu, že aj ten najmenší a najzraniteľnejší človek má svoju dôstojnosť a hodnotu. Hodnotu, ktorú nemožno brať alebo merať len schopnosťou hovoriť alebo brániť sa, ale už samotnou existenciou.
Navrhujeme skrátiť obdobie, počas ktorého je možné vykonať interrupciu na požiadanie na osem týždňov tehotenstva. Nie preto, že by sme chceli zasahovať do práva žien, ale preto, že v ôsmom týždni už hovoríme o bytosti, ktorej bije srdce, bytosti, ktorá má vlastnú DNA, vlastný vývoj a ktorá, ak jej to dovolíme, sa môže stať plnohodnotným členom v našej spoločnosti.
Vedecký pohľad je v tomto ohľade nekompromisný. Už v 22. dni po počatí sa začína v embryu formovať srdce a vytvára sa v ňom elektrická aktivita. V šiestom týždni začína srdcová cieva pulzovať. A pred ôsmym týždňom je tento tlkot jednoznačne detekovateľný pomocou bežne dostupného ultrazvuku. Tlkot srdca nie je len symbolický. Je to prvý preukázateľný dôkaz toho, že ide o živú bytosť v dynamickom vývoji. Každý z nás bol kedysi týmto tlčúcim srdcom. Ale tvrdiť, že ide len o zhluk buniek, v čase súčasného poznania nie je vedecké, ale ideologické. Prvé týždne v čase prijatia súčasne platného zákona, ako som už hovorila, zákona z roku 1984, ktoré pri... ktorý prijala Slovenská národná rada, sme mohli v istom slova zmysle šáliť ženy, že sa jedná len o zhluk buniek. Dnes toho vieme oveľa viac. A s vedomosťou prichádza aj zodpovednosť konať podľa pravdy. Naše konanie by však nemalo byť motivované len poznaním, ale aj zodpovednosťou, ktorá z tohto poznania vyplýva. Každá civilizácia, ktorá si vážila dôstojnosť človeka, chránila najzraniteľnejších. V starovekom Grécku aj Ríme boli novorodenci ponechávaní napospas osudu, keď boli nepohodlní, a dnes to považujeme za barbarstvo. Aké bude hodnotenie našej doby o niekoľko storočí alebo desaťročí už? Ako sa budú na nás pozerať budúce generácie, ak dnes nechránime tých, ktorí ešte nemôžu hovoriť, kričať, nedokážu prísť manifestovať pred Národnú radu Slovenskej republiky, aby sa sami bránili. Spoločnosť, ktorá prestáva chrániť tých, čo sa sami chrániť nedokážu, ohrozuje samu seba. Ak pripustíme, že život možno ukončiť z praktických, ekonomických či osobných dôvodov bez objektívneho posúdenia jeho hodnoty, vytvárame precedens. Precedens, ktorý môže legitimizovať odmietnutie ochrany aj iným skupinám – chorým, starším, postihnutým.
Snáď si viacerí z vás pamätáte, keď sa v Európskom parlamente prejednávala správa Estrela o reprodukčných a sexuálnych právach. Vyvolalo to veľkú diskusiu v celej Európskej únii, a pri prvom rokovaní na pléne Národnej, Európskeho parlamentu, táto správa neprešla desiatimi hlasmi, pretože bola prijatá alternatívna rezolúcia. Neviete si predstaviť to pozdvižení, ako hovoria bratia Česi, keď odrazu skupina, ktorá vehementne podporovala správu Estrela, zistila, že ich správa neprešla a nemôže ísť do ďalšieho schvaľovania. Začali hovoriť o nedemokracii, začali hovoriť o manipulácii. Začali obviňovať tú stranu, ktorá mala o 10 per... 10 hlasov viacej, z nekalosti len preto, že neprešlo to, o čom si boli istí, že prejde. Hodnota ľudského života sa nemôže stať relativizovateľnou. Je nemenná, nedotknuteľná, univerzálna a nedegociovateľná, čo znamená, že nemôžeme o jej... o nej vyjednávať.
A v tomto kontexte musím povedať aj niečo osobné a dôležité. Ako predkladateľka tohto návrhu, som sa dlhodobo snažila prinášať do parlamentu komplexné riešenia, ktoré by pomohli matkám v ťažkej situácii. Predkladala som legislatívu na zlepšenie podmienok pre slobodné matky, na dostupnosť psychologickej pomoci, na možnosť bývania, na možnosť informovanosti v čase riešenia neželaných a neplánovaných tehotenstiev, na finančnú podporu pri ťažkej životnej situácii, keď sa narodí hendikepované dieťa. Keď som hovorila, že obvodný lekár alebo lekár gynekológ by mal žene pomôcť nájsť lekára, ktorý urobí second opinion, čiže druhé, druhé vyjadrenie vtedy, keď nie sú si istí, či to dieťa je poškodené, alebo nie, a matka rozmýšľa, či si to dieťa má nechať a donosiť, alebo nie.
Nielenže som sa stretla s nezáujmom alebo ideologickým odporom, ale počas minimálne troch rokov bývalej vlády som čítala o tom, ako chcem obmedziť umelé ukončenie tehotenstva, ako som proti ženám. Ani jedno slovo nebolo o tom, čo dokonca v tom zákone bolo. A boli aj ľudia, ktorí hovorili, že tento zákon nič nerieši, že tento zákon je čajový, že tento zákon je úplne zbytočný. Tieto návrhy neprešli nie preto, že boli zlé, ale preto, že súčasná politická debata často nevie, alebo nechce hľadať konsenzus. Snažila som sa v dvoch bodoch, kde boli najväčšie kontroverzie, aby som ich zmenila, ale ani to nepomohlo. Titulky boli stále – Záborská chce zrušiť prístup k interrupciám alebo chce obmedziť interrupcie. Napriek tomu moje odhodlanie v tejto veci nekončí. Budem naďalej pracovať na tom, aby ženy, ktoré čelia neplánovanému tehotenstvu, mali oporu nielen morálnu, ale aj sociálnu, psychologickú, materiálnu, pretože ochrana života sa nekončí ani nezačína zákonom. Začína sa konkrétnym činom solidarity. A dnes v čase vojenských konfliktov, násilia a neistoty, keď je hodnota z ľudského života na mnohých miestach sveta pošľapávaná a spochybňovaná, máme ako spoločnosť povinnosť vyslať jasný signál, že každá ľudská bytosť má rovnakú hodnotu, a každá ľudská život... každá ľudská bytosť – aj tá počatá – sa má právo narodiť. Musíme dať najavo, že v našej krajine život znamená hodnotu. Nie iba život, ktorý je silný, zdravý, produktívny, ale aj ten slabý, nenarodený a závislý od iných. Práve teraz, keď svet balansuje medzi mierom a vojnou, keď sa opäť stretávame, stávame svedkami bombardovania civilistov, ničenia miest a vyháňania detí z domovov, musíme ešte silnejšie stáť na strane života. Aj náš zákonodarný orgán tým môže prispieť k civilizovanejšiemu ukotveniu. Život má zmysel. Každý a vždy.
Zabúdame pritom aj na čisto praktickú rovinu – demografickú realitu. Slovensko vymiera, miera pôrodnosti klesá pod úroveň jednoduchej reprodukcie populácie. Podľa analýz Národnej banky Slovenska budeme čeliť jednej z najprudších mier starnutia populácií v rámci Európskej únie. Bez zásadnej zmeny prístupu, aby sme na udržanie rovnováhy, by sme na udržanie rovnováhy potrebovali prijať najmä, najmenej 1,2 mil. migrantov v priebehu 25 rokov. To nie je riešenie, ktoré by spoločnosť uniesla bez otrasov. Za posledných 50 rokov bolo na Slovensku vykonaných viac ako 1 360-tisíc umelých ukončení tehotenstva. Ja viem, že viacerí hovoríte, a ja stojím na vašej strane, že určite by nemalo Slovensko o 1,36 mil. obyvateľov viacej. Ale keby sa z nich bola narodila polovica, aj tak by to bolo niečo, čo by pomohlo Slovensku prekonať aj tie krízy, ktoré nás čakajú.
Nie sú to len čísla v štatistikách, ale sú to kolegovia, učitelia, rodičia, opatrovatelia. Podpora života je teda nielen hodnotovou, ale aj strategickou a aj politickou odpoveďou na civilizačné výzvy.
Záverom, vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona nemá nikoho potrestať. Nie je to návrh založený na ideológii, je je nástrojom represie, ale nástrojom úcty. Úcty k vede, úcty k životu, úcte k budúcnosti. Je prejavom našej kolektívnej identity, že stojíme na strane tých, ktorí to najviac potrebujú. Preto vás chcem podporiť... poprosiť, podporte tento zákon. Ukážme, že Slovenská republika vie prijať zákon, ktorý chráni nie ideológiu, ale život, ktorý sa nám dáva poznať práve v tlkote srdca.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, vážený pán predseda.
Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som predložila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Záborskej a Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov, je to tlač 593, a sme v prvom čítaní.
Pán predseda, skončila som a hlásim sa ako prvá do rozpravy.
Ďakujem pekne.

.

Ono ja si všímam pri prerokovávaní tohto návrhu zákona aj toho predošlého také úsmevy, tu aj tam tu bola taká blondínka poslankyňa, ja nepoznám ju, zo SMER-u či z HLAS-u, v kúte sedela, ale... to je vážne (povedané so smiechom), čo vy so Slovenskom naozaj robíte. V tomto prípade sa tu bavíme o rodinách s deťmi a podpore pre rodiny s deťmi, ale ja som si raz pozrel poslednú správu, práve dlhoročný výrobca obuvi Ecco z Martina ohlásil, že v lete prepustí 650 zamestnancov. To sú presne dôsledky vašej odbornosti (rečník prstami naznačuje úvodzovky), vašej, vašej bohorovnosti a toho, čo so Slovenskom páchate. Však odkedy ste vyhrali voľbu tu rad radom padajú firmy, rad radom tie firmy zatvárajú svoje prevádzky. V Martine 650 miest len tak nájsť pre tých ľudí? Samozrejme, že sú ďalšie firmy, čo sú dodávateľmi tejto firmy, miestne, či už to môžu byť upratovacie, alebo akékoľvek firmy, ktoré boli naviazané na tú fabriku. Dlhé roky tam bola. 20-25 rokov? Zrazu príde leto – a tá fabrika bude zavretá. Možno dokopy tisíc ľudí len tak ľahko na dlažbe.
A popritom, áno, budú tam pracovať rodiny s deťmi, ktorým vy ste zobrali ešte aj tie daňové bonusy. Preto vám ponúkame možnosť, aby ste aspoň čiastočne túto krivdu napravili, aspoň čiastočne tým rodinám teda vrátili niečo, a zároveň to píšeme tak, ako vy ste teda hovorili, že by sa to robiť malo, že zvýšiť prídavok na dieťa. A presne tých rodín v tom Martine sa to dotkne. Tí, ktorí zrazu kvôli vašej neschopnosti zostanú na dlažbe, zrazu tie rodiny s deťmi, áno, nebudú mať prácu zrejme, len tak ľahko ju nenájdu, ale budú mať možnosť čerpať na svoje deti prídavok na dieťa, to im môžete hlasovaním o tomto návrhu zákona (rečník sa obrátil k spravodajcovi) – ešte vlastne dnes to stíhame – môžete im, tým rodinám zabezpečiť, aby o tých 40 eur mesačne mali vyššiu podporu na dieťa. Keď sa dnes nehlasuje, tak – pardon – tak zajtra o jedenástej. Ešte aj, vidíte, ešte aj tu si spravíte voľno, aby ste sa vôbec v robote ani nemuseli ukázať, lebo teda však si odhlasujeme, že sa nehlasuje. Nie? Tak je to také trošku, myslím si, že... v ústave máme napísané, že Národná rada zasadá neustále, a keď máte chodiť trošku do roboty, tak už si odhlasujete radšej, že sa nehlasuje. A tri mesiace ešte ste mali a brali plat zadarmo, že, páni zo SMER-u, z HLAS-u, z SNS? Dobre sa váľali šunky od polky decembra do polky marca? A zobrať 20-tisíc eur za to – to, to vás nebolí, že?
No ale teda rodina s deťmi, každopádne ste zobrali či už teda daňové bonusy, a teda na prídavky na deti ste si netrúfli, preto navrhujeme tento, tento návrh zákona, aby sme zadosťučinili tým vaším slovám, teda že na rodinách vám záleží. Vy ste to zatiaľ za pätnásť rokov v politike ani raz neukázali, že by pre vás rodina bola nejaká skutočná hodnota, že by, áno, ja to nazvem, že to je konzervatívna hodnota – chrániť rodinu –, aj keď Anka Záborská hovorí správne, že by to mala byť univerzálna rodina, ale vieme, že teda sú ľudia, ktorí za rodinu považujú hocičo, hocijaké zhluky zvláštne. Ja nie. Ja považujem rodinu tak, ako, ako ju poznáme tisícky rokov, a teda tým pádom si myslím, že to je konzervatívna hodnota – vyznávať rodinu ako základnú bunku spoločnosti.
Bol by som veľmi rád, aby Národná rada z jednej strany, zo strany vraj tých sociálnych demokratov, ktorí tu teda 15 rokov vládnu, ale pre rodiny vlastne absolútne nič neurobili. A zo strany aj opozičných strán, z ktorých teda jedna, SaS, povalila vládu práve kvôli tejto prorodinnej politike, aby tu sa ukázalo také možno zosúladenie postojov a zrazu teda aby sme všetci unisono povedali, že áno, na rodine záleží, a keď, tak v prvom rade vytvorme podhubie pre tie rodiny, aby rodiny, kde sa nám rodí dramaticky menej, menej detí, ako sa nám rodilo prednedávnom alebo v predošlé roky, tak aby sa cítili bezpečne.
Ak si myslíte, že tí ľudia sa budú alebo rodiny budú chcieť mať deti v prostredí, kde budú vidieť, že sa tu hádate ako psy, a to ste tu teraz vlastne robili posledný rok, ste neboli schopní sa dohodnúť ani na jednej maličkosti, že kto bude predsedom Národnej rady, a vydierate sa tu krížom-krážom, kde prídete a zoberiete vlastne rodinám to, čo sme im, áno, počas krízy dokázali presadiť a napriek kríze sme to dokázali ufinancovať, a teda to bolo, tá politika, 200 eur na dieťa, tak keď tie rodiny vidia, že vlastne nič neplatí, tak je to pre nich príliš nebezpečné prostredie na to, aby chceli deti do takéhoto prostredia priniesť.
Ja by som chcel naozaj poprosiť aj ľudí z SaS a chcem aj využiť čiže prítomnosť pani Marcinkovej, ktorá síce hlasovala za pád vlády kvôli tomu, že sme presadili daňový bonus, ale registrujem jej verejné statusy na Instagrame, kedy veľakrát hovorí, že, že aká trauma to je pre rodiny, keď im Fico zobral tie daňové bonusy, tak chcel by som zosúladiť jej verejné posolstvá cez Instagram s jej hlasovaním, lebo teda ak teda raz na Instagrame tvrdím, že mi na rodinách záleží, a zobrať daňové bonusy Ficom je trauma pre rodiny, tak nemal by som predsa povaliť vládu kvôli tomu, že to niekto presadí. Ale dobre, som ochotný to zabudnúť, keď pani Marcinková zdvihne za dobrú, za dobrú vec tentokrát ruku, a už jej to potom vyčítať nebudem, a bol by som veľmi rád, aby aj strana SaS takýmto spôsobom ukázala nejaký náznak prorodinnej politiky alebo takého EQ, alebo takého normálneho citu pre rodiny v svojich radoch, lebo naozaj zase to treba pomenovať, netreba zabúdať na minulosť, povaliť vládu preto, lebo sme si dovolili, a teda citujem, s fašistami presadiť podporu pre rodiny, a teda to bolo tých známych 200 eur na dieťa, tak to je iná hanba.
A v súvislosti s tým alebo v porovnaní, v kontexte s tým, čo teraz tu zažívame, kde dennodenne vlastne súčasná vládna moc tu rozoberá základné piliere demokratického spoločenstva, v ktorom sme si mysleli, že, že žijeme, a tak si myslím, že to je naozaj že mimoriadna malichernosť, ktorú si naši opoziční kolegovia vybrali, ale hovorím, možno aj pri hlasovaní o tomto návrhu zákona preukážu nejakú sebareflexiu a ukážu, že začnú robiť aj oni prorodinnú politiku alebo minimálne prorodinnej politike svojich partnerov nebudú klásť nejaké polená pod nohy.
Bol by som veľmi rád, aby teda Národná rada, a najmä tí, ktorí si hovoria sociálni demokrati, aby konečne sa začali správať ako sociálne cítiaci, lebo doteraz sociálni demokrati, či sú to z HLAS-u, alebo z SNS, a síce tí si nehovoria sociálni demokrati (povedané so smiechom), tí si hovoria, že sú vlastenci, ale teda či z HLAS-u, alebo zo SMER-u, tak prejavovali sociálne cítenie len voči svojim vlastným rodinám, voči svojim vlastným kamarátom, sponzorom a voči svojim vlastným peňaženkám. Ale byť politik a byť v Národnej rade jeden zo sto päťdesiatich vyvolený v ľudovom hlasovaní znamená, že by ste mali hlas... sledovať verejný záujem, a nielen záujem svoj vlastný, tak ako teda vás to učí Kaliňák. Ja sa vám snažím klopkať na svedomie, aby ste naozaj za verejný záujem nepovažovali záujem vašej rodiny, ale záujem celého spoločenstva, v ktorom žijeme, a v tomto prípade tých základných buniek toho spoločenstva, a to sú rodiny.
Rodiny s deťmi sú základ. Bez nich neprežijeme. A keď vy si myslíte, že teraz môžete im orať po chrbte, brať im podporu, komplikovať život, tak na konci zo Slovenska urobíte len skanzen. A možno niektorí z vás, ktorí tu teraz máte možno 35-40, dožijete sa staroby, kedy vaše deti vám nepodajú ani pohár vody, lebo jednoducho budú niekde v Amerike žiť si svoj americký sen, ale na Slovensko sa vykašľú. Možno vnúčatká prídu kedy-tedy na Slovensko počuť ten zvláštny štebotavý nejaký to jazyk, ktorým rozprávajú občas ich rodičia doma, ale už sa o vás nepostarajú. Bohužiaľ, tu sa blížime.
Po pätnástich rokoch bačovania mafie Roberta Fica na Slovensku sme klesli v každom jednom možnom rebríčku na úroveň Bulharska a Rumunska. Už aj Bulhari a Rumuni majú vyššiu životnú úroveň ako Slováci, hoci nemajú vyššie mzdy. Ale životnú úroveň už dnes majú vyššiu. To sa naozaj nehanbíte za to, kam ste Slovensko dostali? To naozaj vám stálo za tie miliónové haciendy na francúzskej Riviére, na chorvátskom pobreží za to, aby ste zapredali záujem ľudí, ktorí vás volili? To naozaj si myslíte, že teda verejný záujem je teda verejný záujem len vašich rodín a vašich peňaženiek. Už konečne sa začnite správať aspoň čiastočne v súlade s tým, čo máte vo vlastnom názve, a hrdo to stále opakujete, že ste sociálni demokrati.
Ak ste trošku sociálne cítiaci, tento návrh zákona podporíte a bude to svojím spôsobom také spytovanie si svedomia a zadosťučinenie spravodlivosti voči rodinám, ktoré ste celé roky vášho pobytu v politike len a len okrádali.
Ďakujem pekne za podporu.

Ďakujem za všetky reakcie.
Áno, rodina je základným stavebným kameňom každej krajiny, každej civilizácie. Pokiaľ nebudú deti, pokiaľ nebudú ďalšie generácie, tak každý národ proste vyhynie. A to je to, prečo tu sedíme, prečo tu stojíme a prečo hovoríme o 200 eurách na dieťa, že to bol jediný poriadny, poriadna pomoc pre rodiny na Slovensku. Naozaj pokiaľ sa pozrieme na aj všetky ďalšie opatrenia, ktoré boli za predchádzajúcej vlády prijímané, všetky boli s tým, aby sa pomohlo rodinám, aby sa pomohlo Slovensku, aby napredovalo, aby sa zveľaďovalo. Na čo sa pozerajú tie rodiny teraz? Tie rodiny sa pozerajú na 500 mil. eur z lacnej ruskej ropy, ktoré ste doteraz nevymohli zo Slovnaftu. Pozerajú sa na 500 mil. eur znížený výber dane kvôli tomu, že ste znížili trestné sadzby a daňoví podvodníci majú raj na Slovensku. Pozeráme sa na stovky miliónov na IT tendre, mnoho z nich ide rodinným príslušníkom do vačku. Pozeráme sa na stovky miliónov eur na konzultačné služby, znova mnohé pre rodinných príslušníkov a spriaznené firmy. Pozeráme sa na stovky miliónov eur, ktoré idú na zbrojenie, aj keď ste sľubovali mier, ktorý zrazu vôbec nie je, a zbytočne chodíte do Moskvy sa strkať Putinovi. Pozeráme sa na 240 mil. eur na zbytočné ministerstvo, na milióny eur na košele z kávových zŕn, 50 mil. na hasičské autá, kde firma nemá ani zvonček na dverách, 50 mil. eur na tryskáče, ktoré tam stoja na zemi a vôbec nelietajú. Pozeráme sa na doživotné renty Fica, generálneho prokurátora, na dvojnásobné platy ministrov, ani sami si nechcete znížiť platy, vážení poslanci koalície. A na toto sa tie rodiny pozerajú. Na toto sa pozerajú tie rodiny s deťmi, ako ste ich ošklbali, idete ich ošklbať, ale sebe doprajete, svojim známym doprajete, daňovým podvodníkom doprajete, na toto sa pozerajú.
A ja vám garantujem, vážená vláda a vážení vládni poslanci, že tieto rodiny vám to v najbližších voľbách spočítajú. (Potlesk.)

Julo, myslím, že výborné vystúpenie a krásne si im to spočítal. Myslím si, že sa to veľmi zle počúva (povedané so smiechom), ale takto to treba ľuďom hovoriť. Spočítať im to, čo tu robili oni za tých 15 rokov ich prorodinnú politiku. (Rečník prstami naznačuje úvodzovky.)
Ale ono vlastne, keď sa tak nad tým zamýšľam, vlastne bolo to presne podľa ich manuálu a ten manuál nám definoval Robert Kaliňák. On povedal, že prorodinná politika podľa neho je tá, ktorá vyhovuje vlastne jeho rodine. To znamená spáchať podvod za 2 mil. eur, tam si potajomky kúpiť vilu na chorvátskom pobreží, zatajiť ju úmyselne, úmyselne porušiť ústavný zákon, a čo sa má kto do toho čo starať, a keď mi náhodou na to prídu, tak poviem ešte – že a urobil by som to znova. Čiže oni toto takúto prorodinnú (rečník prstami naznačuje úvodzovky) politiku a la Kaliňák robili tu 15 rokov a na rodiny zvysoka viete čo.
A najviac ma mrzí to obdobie práve od roku 2012 do roku 2020, vládli absolútne bez akýchkoľvek kríz. Samozrejme, že 2018 sa im stala kríza, že ľudia s nimi spriaznení dali zabiť Jána a Martinu a zrazu mali krízu, lebo sa strachovali, že či teda obhája v nasledujúcich voľbách mandát. Ale ekonomickú krízu nemali, to riešiť nemuseli, každým rokom im prúdili miliardy eur cez vyššie dane, zdravotné odvody, vyššie, vyššie sociálne odvody, ktoré ľudia platili a aj tie rodiny s deťmi platili, ale rodinám s deťmi nevracali absolútne nič.
Normálne tam boli roky 2013, ’14, ’15, kde, si predstavte, títo vraj sociálni demokrati (rečník prstami naznačuje úvodzovky), hoci vybrali od rodín miliardy, rodinám pridali nula centov, nie eur, nula centov na prídavkoch a daňových bonusoch pre rodiny.

Dobre. Ďakujem pekne, pán predseda.
Za vlády Igora Matoviča či už ako premiéra, alebo ako ministra financií to bola skutočná rodinná politika. Ja ti ďakujem, Julo, že si to zopakoval, a treba to hovoriť a opakovať donekonečna, pretože to je istota. Ak sa hovorí, že ľudia potrebujú istoty, ale potrebujú istoty, ktoré sú stabilné, a nieže sa na najbližšom, v najbližšom volebnom období zrušia.
Spomínal si tuná, že sú to určité hodnoty, ktoré ponúkla bývalá vláda rodinám. Podľa mňa neni celkom šťastné hovoriť, či sú to hodnoty kresťanské, alebo sú to hodnoty konzervatívne, podľa mňa sú to hodnoty univerzálne, pretože sú to hodnoty spravodlivé. A konečne, to, tá rodinná politika nebola politikou sociálnou, ale bola politikou fiškálnou, to, čo robia všetky rozvinuté krajiny. Mne sa čudovali Američania, že my nemáme fiškálnu politiku, konečne sme ju mali pre rodiny a aj to sa zrušilo. My dávame sociálne smeti rodinám alebo dávali sa a ešte možno teraz tiež rodinám, ktoré sú na hranici chudoby, peniaze, ktoré sa prejedia do najbližšieho mesiaca, a takýmto rodinám aj 20 euro rodinné prídavky boli dobré.
To, že teraz, Igor, chceš zvýšiť rodinné prídavky, je to spravodlivé, pretože tieto peniaze patria deťom za to, že raz keď budú dospelí, tak sa postarajú o svojich rodičov a postarajú sa o svojich starých ro... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Kolega, veľmi trefná rozprava.
Jednu vec treba povedať a dokola opakovať ľuďom – za vlády Igora Matoviča bol zo Slovenska najprorodinnejší štát v Európe, naj-, najlepšie miesto pre rodiny, najprorodinnejší štát v Európe. Toto bola doména, toto bolo, tá destinácia, ten cieľ, ktorý sme si vytýčili a ktorý sme doručili. Takto to bolo.
Robert Fico oklamal celý národ rečami o konsolidácii, o zlom stave verejných financií, oklamal, pretože Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ten nezávislý sudca, ktorý presne povie, kto kedy ako zle hospodáril, hovorí, že zlý stav verejných financií začína v druhej, a teda na pomedzí druhej a začiatok tretej vlády Roberta Fica. To boli zlaté časy, úrodné roky, keď sa na daniach vyberalo stámilióny navyše oproti tomu, čo sa predpokladalo. Vtedy mali byť prebytkové rozpočty, vtedy sa mal tlačiť dlh dole. To, čo bolo za vlády našej, keď nastúpila multikríza, tak bol dlh, ktorý sme urobili, ale doručili sme pomoc rodinám, nenechali sme ich na podlahe. Keď bolo zlé počasie, keď sa ekonomika ochladzovala, tak sme ich, podali sme im záchrannú ruku, podali sme im plášť, ktorý chránil pred tým zlým počasím, dali sme im dáždnik, pod ktorý sa mohli schovať, 4 mld., ktoré boli vtedy v deficite, išli presne ľuďom presne na to, aby sa mohli chrániť pred tými krízami. A teraz 7 mld., ktoré robí Robert Fico, to je ničenie dlhodobej udržateľnosti, to je ničenie prorodinného štátu, ktorý sme tu vybudovali, nie kvôli tomu, čo on pripravil, napriek všetkej devastácii, zlej politike, žiadne reformy, premrhanie dobrých časov, toto tu urobil Robert Fico.