Videokanál klubu

Ďakuje pekne, pán predseda.
Najskôr také technické odpovede. Pani poslankyňa Marcinková hovorila o tom, koľkokrát, mňa zahrnula do toho, som chcela obmedziť prístup k interrupciám ženám. Ani raz, pani poslankyňa. Všetky moje, moje návrhy boli len o pomoci, takýto zákon podávam prvýkrát, prvýkrát za 25 rokov mojej politickej kariéry.
Ďalšia technická poznámka. Ten, ten môj zákon predtým neprešiel trikrát o jeden hlas. Čiže to nebolo len také náhodné, že raz to neprešlo o jeden hlas.
Tá žena, ktorá sa rozhodne a môže... aj pôjde na interrupciu len 100 km od domu, tak pôjde len raz 100 km, lebo ten druhýkrát má oveľa bližšie svojho gynekológa, ktorý jej vypíše tlačivo a objedná ju na tento zákrok.
A ešte jednu vetu k tej výchove, čo máme ako mladí a mladé ženy a podobne. Hovorila tu pani poslankyňa o viacerých dôvodoch, o ktorých máme hovoriť, nechcené tehotenstvá, predčasné tehotenstvá, násilie a podobne. A jedna vec sa nikdy nehovorí v tejto sexuálnej výchove a to je výchova k hodnote toho počatého života. To nikde nepočujete, že to je istá zodpovednosť toho, tej ženy, že či otehotnie, alebo neotehotnie. Tých, ktoré otehotnejú znásilnením, je veľmi málo.
A kvôli čomu tie ženy idú na interrupcie, to bolo tiež súčasťou môjho zákona. Sme jeden z mála štátov, ktoré neskúma to, prečo tá žena chce ísť na interrupciu. Prečo to bol impulz, čo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Aj tebe, Anka, za to, že si otvorila túto tému, lebo na Slovensku existuje mnoho ľudí, ktorí nechcú túto tému otvárať a chcú už mať od nej pokoj, ale ešte sme sa nedočkali poctivej diskusie.
Však diskutujme o tom, aký záver bude mať tvoj zákon, pretože mnohí už teraz hovoria o tom, že však ty ideš zakazovať teraz interrupcie, ale keď počúvam tie mnohé dôvody, že prečo je to zlé, tak mi chýba zodpovedanie jednej úplne základnej otázky – kde začína život. Kde? Chcel by som počuť od ľudí, ktorí ťa kritizujú alebo reagujú na teba, odpoveď na túto otázku, ale nie preto, lebo by som na nich chcel nejakým spôsobom politicky útočiť. Ani zďaleka, práve naopak. Potrebujeme v tejto diskusii nájsť niekde spoločnú reč. Aspoň sa pokúsiť o to, ju hľadať, lebo ja som unavený z mnohých sporov, ktoré sa tu vedú, ale oni sa vedú práve preto, pretože veľa ľudí, ktorí ťa kritizujú, chcú umelo udržovať spor. Nechcú poctivo hľadať odpovede na otázky, ktoré kladieš aj ty, a ja by som chcel počuť serióznu diskusiu. To je úplne jedno či koľkokrát, ja som si nezapamätal ani to číslo (povedané so smiechom), koľkokrát sa otvorila táto téma, ale otvorenie témy chce už konečne poctivé odpovede a tie som zatiaľ nevidel. Takže ja som ochotný a to je jedno, či to je v pléne, pred kamerami, najlepšie mimo kamier a ja sám diskutovať a byť účastný tejto diskusie a citlivo, naozaj citlivo počúvam argumenty ľudí, ktorí s tebou nesúhlasia, ale stále som od nich nepočul, opakujem, ešte raz to najpodstatnejšie – kedy začína život.

Ďakujem pekne. Iba vo faktickej zatiaľ.
Chcem ti, Janka, poďakovať za tvoju iniciatívu, za tvoju vytrvalosť, a zároveň teda tak ako si aj ty... si počas toho vystúpenia povedala, že si to registrovala, že aj počas tých troch rokov, kedy si bola súčasťou vládnej koalície, že, ja by som to povedal tak, že zneužívali, bohužiaľ, najmä jedna poslankyňa v tejto sále, ktorá tu dnes nie je, túto tvoju snahu o pomoc matkám v núdzi zneužívala a vyrábala si na tebe percentá. Hovorím o Janke Bittó Cigánikovej, ktorá úplne až takým perverzným spôsobom z teba robila nejakú stredovekú bosorku a priznajme sa, že, bohužiaľ, pri mnohých médiách, ktoré jej drukovali, a myslím si, že to robili zo zištných dôvodov, sa im to aj darilo. Tento obraz ti urobili, ale chcem stáť na tvojej strane a povedať, že áno, keď si predkladala tu návrhy zákonov, ani jeden nebol o zákaze interrupcií a každý jeden bol o tom, aby si pomohla ženám v núdzi, aby tú ťažkú životnú situáciu, kedy sa rozhodujú o tom, že či si to dieťatko pod srdcom nechajú a porodia ho, alebo nie, aby, aby si im v tej ťažkej životnej situácii podala pomocnú ruku.
Naozaj ma veľmi mrzí až taký, taký podľa mňa propagandistický boj proti tým tvojim návrhom a bojí ma... mrzí ma, že, myslím, že dva- alebo trikrát ten návrh neprešiel práve o jeden hlas, lebo asi by sme odvtedy zachránili stovky životov. Zároveň zdieľam tvoj názor na to, že v tejto kritickej chvíli, kedy sa žena o týchto veciach rozhoduje, by sme mali pozerať na záujem toho slabšieho a určite ten slabší je to maličké, pre niekoho nič, pre niekoho zhluk buniek, ktoré sa nemôže brániť samé.
A budem veľmi rád tejto diskusii a som rád, že ju začali ženy.

.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o umelom prerušení tehotenstva a ktorý predkladám spoločne s kolegom Richardom Vašečkom.
Tento zákon, tento návrh zákona nie je len technickou úpravou. Dotýka sa totiž samotného základu nášho spolunažívania, úcty k ľudskému životu. Odráža tú najzákladnejšiu pravdu, že aj ten najmenší a najzraniteľnejší človek má svoju dôstojnosť a hodnotu. Hodnotu, ktorú nemožno brať alebo merať len schopnosťou hovoriť alebo brániť sa, ale už samotnou existenciou.
Navrhujeme skrátiť obdobie, počas ktorého je možné vykonať interrupciu na požiadanie na osem týždňov tehotenstva. Nie preto, že by sme chceli zasahovať do práva žien, ale preto, že v ôsmom týždni už hovoríme o bytosti, ktorej bije srdce, bytosti, ktorá má vlastnú DNA, vlastný vývoj a ktorá, ak jej to dovolíme, sa môže stať plnohodnotným členom v našej spoločnosti.
Vedecký pohľad je v tomto ohľade nekompromisný. Už v 22. dni po počatí sa začína v embryu formovať srdce a vytvára sa v ňom elektrická aktivita. V šiestom týždni začína srdcová cieva pulzovať. A pred ôsmym týždňom je tento tlkot jednoznačne detekovateľný pomocou bežne dostupného ultrazvuku. Tlkot srdca nie je len symbolický. Je to prvý preukázateľný dôkaz toho, že ide o živú bytosť v dynamickom vývoji. Každý z nás bol kedysi týmto tlčúcim srdcom. Ale tvrdiť, že ide len o zhluk buniek, v čase súčasného poznania nie je vedecké, ale ideologické. Prvé týždne v čase prijatia súčasne platného zákona, ako som už hovorila, zákona z roku 1984, ktoré pri... ktorý prijala Slovenská národná rada, sme mohli v istom slova zmysle šáliť ženy, že sa jedná len o zhluk buniek. Dnes toho vieme oveľa viac. A s vedomosťou prichádza aj zodpovednosť konať podľa pravdy. Naše konanie by však nemalo byť motivované len poznaním, ale aj zodpovednosťou, ktorá z tohto poznania vyplýva. Každá civilizácia, ktorá si vážila dôstojnosť človeka, chránila najzraniteľnejších. V starovekom Grécku aj Ríme boli novorodenci ponechávaní napospas osudu, keď boli nepohodlní, a dnes to považujeme za barbarstvo. Aké bude hodnotenie našej doby o niekoľko storočí alebo desaťročí už? Ako sa budú na nás pozerať budúce generácie, ak dnes nechránime tých, ktorí ešte nemôžu hovoriť, kričať, nedokážu prísť manifestovať pred Národnú radu Slovenskej republiky, aby sa sami bránili. Spoločnosť, ktorá prestáva chrániť tých, čo sa sami chrániť nedokážu, ohrozuje samu seba. Ak pripustíme, že život možno ukončiť z praktických, ekonomických či osobných dôvodov bez objektívneho posúdenia jeho hodnoty, vytvárame precedens. Precedens, ktorý môže legitimizovať odmietnutie ochrany aj iným skupinám – chorým, starším, postihnutým.
Snáď si viacerí z vás pamätáte, keď sa v Európskom parlamente prejednávala správa Estrela o reprodukčných a sexuálnych právach. Vyvolalo to veľkú diskusiu v celej Európskej únii, a pri prvom rokovaní na pléne Národnej, Európskeho parlamentu, táto správa neprešla desiatimi hlasmi, pretože bola prijatá alternatívna rezolúcia. Neviete si predstaviť to pozdvižení, ako hovoria bratia Česi, keď odrazu skupina, ktorá vehementne podporovala správu Estrela, zistila, že ich správa neprešla a nemôže ísť do ďalšieho schvaľovania. Začali hovoriť o nedemokracii, začali hovoriť o manipulácii. Začali obviňovať tú stranu, ktorá mala o 10 per... 10 hlasov viacej, z nekalosti len preto, že neprešlo to, o čom si boli istí, že prejde. Hodnota ľudského života sa nemôže stať relativizovateľnou. Je nemenná, nedotknuteľná, univerzálna a nedegociovateľná, čo znamená, že nemôžeme o jej... o nej vyjednávať.
A v tomto kontexte musím povedať aj niečo osobné a dôležité. Ako predkladateľka tohto návrhu, som sa dlhodobo snažila prinášať do parlamentu komplexné riešenia, ktoré by pomohli matkám v ťažkej situácii. Predkladala som legislatívu na zlepšenie podmienok pre slobodné matky, na dostupnosť psychologickej pomoci, na možnosť bývania, na možnosť informovanosti v čase riešenia neželaných a neplánovaných tehotenstiev, na finančnú podporu pri ťažkej životnej situácii, keď sa narodí hendikepované dieťa. Keď som hovorila, že obvodný lekár alebo lekár gynekológ by mal žene pomôcť nájsť lekára, ktorý urobí second opinion, čiže druhé, druhé vyjadrenie vtedy, keď nie sú si istí, či to dieťa je poškodené, alebo nie, a matka rozmýšľa, či si to dieťa má nechať a donosiť, alebo nie.
Nielenže som sa stretla s nezáujmom alebo ideologickým odporom, ale počas minimálne troch rokov bývalej vlády som čítala o tom, ako chcem obmedziť umelé ukončenie tehotenstva, ako som proti ženám. Ani jedno slovo nebolo o tom, čo dokonca v tom zákone bolo. A boli aj ľudia, ktorí hovorili, že tento zákon nič nerieši, že tento zákon je čajový, že tento zákon je úplne zbytočný. Tieto návrhy neprešli nie preto, že boli zlé, ale preto, že súčasná politická debata často nevie, alebo nechce hľadať konsenzus. Snažila som sa v dvoch bodoch, kde boli najväčšie kontroverzie, aby som ich zmenila, ale ani to nepomohlo. Titulky boli stále – Záborská chce zrušiť prístup k interrupciám alebo chce obmedziť interrupcie. Napriek tomu moje odhodlanie v tejto veci nekončí. Budem naďalej pracovať na tom, aby ženy, ktoré čelia neplánovanému tehotenstvu, mali oporu nielen morálnu, ale aj sociálnu, psychologickú, materiálnu, pretože ochrana života sa nekončí ani nezačína zákonom. Začína sa konkrétnym činom solidarity. A dnes v čase vojenských konfliktov, násilia a neistoty, keď je hodnota z ľudského života na mnohých miestach sveta pošľapávaná a spochybňovaná, máme ako spoločnosť povinnosť vyslať jasný signál, že každá ľudská bytosť má rovnakú hodnotu, a každá ľudská život... každá ľudská bytosť – aj tá počatá – sa má právo narodiť. Musíme dať najavo, že v našej krajine život znamená hodnotu. Nie iba život, ktorý je silný, zdravý, produktívny, ale aj ten slabý, nenarodený a závislý od iných. Práve teraz, keď svet balansuje medzi mierom a vojnou, keď sa opäť stretávame, stávame svedkami bombardovania civilistov, ničenia miest a vyháňania detí z domovov, musíme ešte silnejšie stáť na strane života. Aj náš zákonodarný orgán tým môže prispieť k civilizovanejšiemu ukotveniu. Život má zmysel. Každý a vždy.
Zabúdame pritom aj na čisto praktickú rovinu – demografickú realitu. Slovensko vymiera, miera pôrodnosti klesá pod úroveň jednoduchej reprodukcie populácie. Podľa analýz Národnej banky Slovenska budeme čeliť jednej z najprudších mier starnutia populácií v rámci Európskej únie. Bez zásadnej zmeny prístupu, aby sme na udržanie rovnováhy, by sme na udržanie rovnováhy potrebovali prijať najmä, najmenej 1,2 mil. migrantov v priebehu 25 rokov. To nie je riešenie, ktoré by spoločnosť uniesla bez otrasov. Za posledných 50 rokov bolo na Slovensku vykonaných viac ako 1 360-tisíc umelých ukončení tehotenstva. Ja viem, že viacerí hovoríte, a ja stojím na vašej strane, že určite by nemalo Slovensko o 1,36 mil. obyvateľov viacej. Ale keby sa z nich bola narodila polovica, aj tak by to bolo niečo, čo by pomohlo Slovensku prekonať aj tie krízy, ktoré nás čakajú.
Nie sú to len čísla v štatistikách, ale sú to kolegovia, učitelia, rodičia, opatrovatelia. Podpora života je teda nielen hodnotovou, ale aj strategickou a aj politickou odpoveďou na civilizačné výzvy.
Záverom, vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona nemá nikoho potrestať. Nie je to návrh založený na ideológii, je je nástrojom represie, ale nástrojom úcty. Úcty k vede, úcty k životu, úcte k budúcnosti. Je prejavom našej kolektívnej identity, že stojíme na strane tých, ktorí to najviac potrebujú. Preto vás chcem podporiť... poprosiť, podporte tento zákon. Ukážme, že Slovenská republika vie prijať zákon, ktorý chráni nie ideológiu, ale život, ktorý sa nám dáva poznať práve v tlkote srdca.
Ďakujem pekne.